Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/149/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110245710
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110245710.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ValérieKleinovej,členovsenátu
JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmove Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky: Q.Ž. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Š. XX, t.č. Q. J., A. D., M. G. XX, E., zast. Advokátskou kanceláriou Okenica
Šula & Co. s.r.o., Zámocká 7074/30, Bratislava, proti odporcovi: R.. R. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.,
C. XX, o zaplatenie 14.588,19 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného

súdu Bratislava I zo dňa 17. októbra .2012, č.k. 5C 252/2010-114, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie istiny 14.588,19 Eur p o t
v r d z u j e.

V časti príslušenstva a náhrady trov konania sa napadnutý rozsudok z r u š u j e a prvostupňovému
súdu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke istinu
vo výške 14.588,19 Eur s úrokom z omeškania vo výške 6,5% ročne zo sumy 2.000,18

Eur od 24.11.2008 do zaplatenia, 6,5% ročne zo sumy 3.074,65 Eur od 28.11.2008
do zaplatenia, 10% ročne zo sumy 2.278,06 Eur od 16.02.2009 do zaplatenia, 10% ročne zo sumy
2.300,54 od 17.02.2009 do zaplatenia, 10% ročne zo sumy 2.319,47 Eur od 18.02.2009 do
zaplatenia, 10% ročne zo sumy 756,61 Eur od 21.02.2009 do zaplatenia, 10% ročne zo sumy 765,41
od 06.03.2009 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 753,11 Eur od 13.03.2009 do
zaplatenia, 9% ročne zo sumy 340,16 Eur od 23.11.2010 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov
konania vo výške 875,-Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.867,21 Eur. Rozhodol tak na zistenom

skutkovomzáklade,žedňa06.03.2009udelilanavrhovateľkaodporcoviplnomocenstvonazastupovanie
vo všetkých veciach administratívnoprávnych, občianskoprávnych ako aj trestných na území P., ktoré
odporca prijal dňa 20.03.2009. Z potvrdení o prevode finančných prostriedkov prostredníctvom Z. E.
súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľka previedla na účet odporcu finančné prostriedky v celkovej
výške 14.588,19 Eur, listom zo dňa 02.07.2010 vypovedala odporcovi všetky plné moci, ako aj zmluvu
o poskytovaní právnej pomoci, žiadala ho zároveň o vystavenie faktúry za poskytnuté právne služby a

vrátenie nespotrebovanej časti zálohy, ako aj o zaslanie správy o využití udelených plných
mocí a o úkonoch realizovaných na ich základe a informácie o tom, či odporca otvoril v SR účet na jej
meno a či na tento účet odovzdal finančné prostriedky od dlžníkov navrhovateľky. Vychádzal tiež zo
zistenia, že na Okresnom D. U. Q. I., G. B. U., G. V. B. bolo pod č.k. G.-XX/OEK-Q.-XXXX,
vedené trestné konanie vo veci sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona, v
ktorom navrhovateľka vystupovala v postavení poškodenej a proti odporcovi bolo vznesené obvinenie,
následne však uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia bolo ako neopodstatnené a nezákonné

zrušené uznesením č. X U. XX/XX-XX z 21.11.2011. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnejstránke odôvodnil ust. § 31 ods. 1 Obč. zák., § 33b Obč. zák., § 1 ods. 1 a § 18 ods. 1, 2, 4, § 24 a § 26
zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a dospel k záveru, že podľa
jeho názoru odporca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil žiadne dôkazy o vykonaní právnych

služieb a úkonov, na ktoré bol splnomocnený a žiadne z tvrdení navrhovateľky nerozporoval. Poukázal
na nemožnosť odmietnutia výpovede účastníkom konania v občianskom súdnom konaní, o čom bol
odporca súdom prvého stupňa poučený. . O povinnosti odporcu vrátiť navrhovateľke ňou poskytnutú
zálohu v žalovanej výške rozhodol s poukazom na ust. § 451 ods. 1 Obč. zák. pre odpadnutie právneho
dôvodu na toto navrhovateľkou poskytnuté plnenie po odvolaní plnomocenstva. Ohľadom príslušenstva

súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. a na § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z.

Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa podal riadne a včas odvolanie odporca a napadnutý
rozsudok žiadal zrušiť a prvostupňovému súdu vrátiť na ďalšie konanie považujúc ho za nezákonný,
nedôveryhodný a vydaný predčasne. Poukázal na to, že v predmetnej veci neexistuje
písomná zmluva o právnej pomoci, čo nemá za následok neplatnosť úkonu. V priebehu zastúpenia bola

táto nahradená tromi ústnymi dohodami, ktoré presne špecifikovali, napr. výšku dohodnutej odmeny,
konkrétny spôsob výkonu poverenia, konkrétne kroky poškodenej k vykonaniu súčinnosti s ním, atď.
Považoval za potrebné vykonanie dokazovania výsluchom navrhovateľky a ďalej navrhol dokazovanie
výsluchom svedka Q. P., bytom Q., G. X A..

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala napadnuté

rozhodnutie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť. Uviedla, že odvolanie odporcu
považuje za účelové s cieľom oddialiť právoplatnosť rozhodnutia vo veci. Poukázala na
skutočnosť, že v rámci konania pred súdom prvého stupňa odporca nespochybnil uzavretie zmluvy o
poskytnutíprávnychslužiebmedziúčastníkmikonaniaaposkytnutiefinančnýchprostriedkovvžalovanej
výške. Žiaden úkon po prevzatí právneho zastúpenia navrhovateľky nevykonal, zmluva uzavretá medzi

účastník i bola navrhovateľkou platne vypovedaná, resp. zanikla už i na základe straty oprávnenia
odporcu poskytovať právne služby, ktorý bol zo zoznamu advokátov vyčiarknutý dňa 28.04.2009, ktorú
skutočnosť odporca nespochybnil. V dôsledku tejto skutočnosti bol preto odporca podľa nej povinný
vykonať vyúčtovanie platieb prijatých od nej, ktorú povinnosť si odporca nesplnil. Mala za to,
že uniesla dôkazné bremeno ohľadom existencie zmluvy, na základe ktorej poskytla odporcovi finančné

plnenie v žalovanej výške, ako aj ohľadom zániku uvedenej zmluvy. Naopak odporca nepreukázal
vykonanie úkonov v zmysle zmluvy a vznik výdavkov v súvislosti s nimi.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 10 ods. 1 OSP prejednal preskúmavanú vec v
medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, pričom dospel k záveru, že odvolaniu odporcu pokiaľ

ide o uloženie povinnosti zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 14.588,19 Eur nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa na zistenie skutkového stavu vo veci samej o tejto časti uplatneného nároku vykonal
dostatočné dokazovanie, ktoré náležite uviedol v súlade s § 132 v odôvodnení svojho rozhodnutia,
z preukázaných skutočností vyvodil správne právne závery a tieto aj posúdil podľa prislúchajúcich
právnych noriem a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu tejto časti návrhu aj náležite v súlade s § 157

ods. 2 OSP odôvodnil, takže odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením tohto
rozhodnutia, na ktoré poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP). Pre úspešnosť odporcu v
konaní čo do istiny bolo potrebné predloženie listinných či navrhnutie
iných dôkazných prostriedkov za účelom preukázanie vykonania jednotlivých úkonov právnej pomoci
pre navrhovateľku, keď v danom konaní skutočnosti uvádzané v rámci obrany odporcu ostali len v

rovineničímnepreukázanýchtvrdení.Skutočnostiuvádzanénavrhovateľkouozaplatenížalovanejsumy
odporcovi tento nikdy žiadnym spôsobom nespochybnil, išlo teda o účastníkmi konania zhodne tvrdenú
skutočnosť (§120 ods. 3 OSP), čím navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno na preukázanie vyplatenia
žalovanej sumy odporcovi. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že pre občianskoprávne
konanie platí zásada prejednávacia, znamenajúca, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať pre ne

dôkazy je vecou účastníkov, ktorí majú teda jednak povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti, ale rovnako
navrhovať pre ne dôkazy je tiež vecou účastníkov konania, ktorí majú teda jednak povinnosť tvrdenia ataktiež povinnosť dôkaznú. Z ustanovenia § 120 OSP sa vyvodzuje tzv. dôkazné bremeno ako procesná
zodpovednosť účastníkov za výsledok konania, pokiaľ je určovaná výsledkom dokazovania. Dôkazné
bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby

určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva bola preukázaná v konaní tak, aby
ju súd uznal ako pravdivú. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena účastníkom
bez ohľadu na jeho procesné postavenie, predovšetkým na účastníkovi tvrdiacom, že stav zakladajúci
jeho právo nastal, t.j. na navrhovateľovi. Dôkazná povinnosť odporcu sa odvíja od dôkazov
predložených navrhovateľom. Rozsah dôkazného bremena /okruh skutočností, ktoré musí účastník

preukázať) zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na sporný vzťah aplikovaná.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zhodne so závermi súdu prvého stupňa dospel k záveru,
že navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno o poskytnutí finančnej zálohy odporcovi v žalovanej výške,
oproti neuneseniu dôkazného bremena odporcom na preukázanie svojich tvrdení
ohľadom vykonania jednotlivých úkonov právnej pomoci v prospech navrhovateľky a vzniku výdavkov v
súvislosti s nimi. Odporca nielenže nenavrhol dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s v tomto smere,

odporca ani žiadne skutočnosti v tomto smere netvrdil, nesplnil si teda ani povinnosť dôkaznú, ako ani
povinnosť tvrdenia. Odporca až v rámci písomného odvolania proti napadnutému rozsudku navrhuje
doplniť dokazovanie dôkazmi, ktoré existovali v čase pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia
a ktoré odporca na preukázanie svojho tvrdenia nenavrhol. Tu je potrebné uviesť, že súd je povinný
okrem vecí podľa ods. 2 § 120 OSP poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť

alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v
ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia o veci samej, pretože
na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené
neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Súd prvého stupňa postupoval presne podľa zákonných požiadaviek ustanovenia § 120 ods. 4 OSP. Z

obsahu súdu prvého stupňa totiž vyplýva, že dňa 31.10.2011 odporca osobne prevzal spolu s návrhom
na začatie konania a prílohami k nemu i uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 12.04.2011, č.k. 5C
252/2010-20 obsahujúce poučenie účastníka o procesných právach a povinnostiach, ktorého súčasťou
bolo i poučenie podľa § 120 ods. 4 OSP.

Podľa§205a,ods.1OSP,skutočnostialebodôkazy,ktoréneboliuplatnenépredsúdomprvého4stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,

b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c/ odvolateľ nebo riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP

d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.

Keďže v posudzovanom prípade sa nejedná o prípad podľa § 205a ods. 1 OSP a odporca pred
vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania bol riadne poučený súdom podľa §120 ods. 4 OSP,

nemôžu byť dôkazy navrhované odporcom v rámci písomného odvolania proti preskúmavanému
rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolacím dôvodom.

Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadom zaplatenia istiny vo výške 14.588,19
Eur odvolací súd poukazuje i na ust. § 101 ods. 2 OSP, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú
účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a nepožiada z dôležitého

dôvodu o jeho odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka., prihliadne pri
tom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. V zmysle uvedeného ustanovenia súd prvého stupňapostupoval na pojednávaniach dňa 06.06.2012 a 17.10.2012. Tu je potrebné uviesť, že účastník má
právo, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Nie je však vylúčené,
aby súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníka. Ustanovenie § 115 OSP ukladá súdu, aby

na nariadené pojednávanie predvolal účastníkov a všetkých , ktorých prítomnosť je potrebná. Potom je
len na účastníkovi, či svoje právo využije, či nevyužije. Neprítomnosť odporcu na pojednávaní
a v spojení s tým postup odporcu v rozpore s ust. § 101 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníci sú povinní
prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky
potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu, sa následne

negatívne premietla do rozhodnutia o veci samej.

Ohľadom príslušenstva však neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu preskúmavaného
súdneho rozhodnutia, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tejto časti neodôvodnené a na
základe toho i nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa v tejto časti odôvodnenia svojho rozhodnutia
nepostupoval náležite v zmysle § 132 a § 157 ods. 2 OSP, keďže v ňom neuviedol svoje skutkové
zistenia o tejto časti uplatneného nároku navrhovateľkou a svoje rozhodnutie v tomto smere náležite

neodôvodnil. Z uvedeného dôvodu ako i s poukazom na nutnosť zachovania dvojinštančnosti súdneho
konania, zmyslom ktorej je i možnosť obrany účastníka konania proti argumentácii súdu prvého stupňa
v rámci odvolania, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti v zmysle § 221 ods. 1
písm. h/ OSP zrušil a vrátil ho tomuto súdu na ďalšie konanie, keď úlohou súdu prvého stupňa bude v
ďalšom konaní o tejto časti uplatneného nároku vykonať potrebné dokazovanie na posúdenie začiatku

omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu, svoje zistenia v odôvodnení rozhodnutia náležite uviesť
a svoje rozhodnutie o tejto časti nároku náležite odôvodniť.

Odvolací súd z dôvodu čiastočného zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to v časti príslušenstva,
zrušil i rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách konania, ktoré je rozhodnutím odvislým od ďalšieho
konania o nerozhodnutej časti navrhovateľkou uplatneného nároku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.