Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 11, 2013

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5C/60/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413201310
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2013:5413201310.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: L. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXXXX XXXth. R..F., E., S. XXX XX, Spojené štáty americké, zastúpený JUDr.
Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1729, proti žalovanej: Mgr. U. Č.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. M., O. XXXX/XX-XX, v konaní o zaplatenie sumy 700,- eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 42,- eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajší súd 22.03.2013, po jej doplnení na výzvu súdu podaním zo dňa 09.05.2013,

sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 700,-
eur spolu s 8,75 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 05.03.2013 až do jej zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania. Odôvodnil ju tým, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu
zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca prostredníctvom svojej sestry T. B., bytom M., previedol na
účet žalovanej dňa 28.04.2010 sumu 700,- eur (ďalej len „dlh“), ktorá podľa vyjadrenia žalovanej mala
slúžiť na cestu do USA. Na základe tvrdenia žalobcu, vyjadrenia sestry žalobcu čo sa týka prevodu,
ako aj potvrdenia o odoslaní dlhu na účet žalovanej, je nepochybné, že žalobca požičal finančné
prostriedky žalovanej, ktoré boli aj v ten istý deň pripísané na účet žalovanej. V zmluve o pôžičke

nebol dohodnutý termín vrátenia dlhu. Vzhľadom na to bola žalovaná povinná vrátiť dlh nasledujúci deň
po dni, v ktorom žalobca vyzval žalovanú na vrátenie dlhu. Žalobca žalovanú viac ráz vyzval na jeho
vrátenie aj prostredníctvom mailu, na čo nereagovala a dlh nevrátila. Následne žalobca prostredníctvom
svojho zástupcu výzvou z 26.02.2013, doručenou žalovanej 27.02.2013, túto vyzval vrátiť dlh do 5
dní odo dňa doručenia výzvy na účet zástupcu vedený vo VÚB, a. s., Bratislava. Okrem toho žalobca
umožnil žalovanej dlh vrátiť aj v splátkach. Na uvedenú výzvu žalovaná nereagovala a do súčasnosti
žalobcovi dlh nevrátila a ani nijakým spôsobom nekontaktovala zástupcu. Pri právnom odôvodnení

žalobou uplatneného nároku poukázal na ust. § 563, § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Proti platobnému rozkazu, ktorý tunajší súd v uvedenej veci podľa žaloby vydal 13.05.2013 pod č.
k. 7Ro/66/2013-14 podala žalovaná v zákonnej lehote včas odpor s odôvodnením vo veci samej,
následkom čoho došlo podľa § 174 ods. 2 veta prvá O. s. p. k zrušeniu platobného rozkazu. Odôvodnila
ho tým, že žalobca účelovo a nepravdivo uvádza veci, na základe ktorých bol vydaný platobný rozkaz.
Žalobca ju sám pozval na návštevu do USA s úmyslom v budúcnosti s ňou aj žiť. Nikdy s ním ani ústnu,ani písomnú dohodu o žiadnej pôžičke neuzatvorila. Práve naopak. Žalobca ju pozval na návštevu s tým,
že jej uhradí náklady na letenku. Až po tom, čo po 14-dňovom pobyte v USA u žalobcu odmietla jeho
ponuky na spolužitie, po viacerých mesiacoch začal hovoriť o pôžičke. Navrhla, aby súd návrh žalobcu

v celom rozsahu zamietol a jej priznal náhradu trov konania.

V priebehu konania zástupca žalobcu potvrdil, že žalovaná prišla do Ameriky na pozvanie žalobcu.
Dohoda medzi nimi však bola taká, že žalovaná príde do Ameriky na vlastné náklady a že náklady jej
pobytu v Amerike bude financovať žalobca. Zrejme preto, aby sa žalovaná mohla dostať do Ameriky,
si požičala od žalobcu 700,- eur. Ak by chcel žalobca darovať žalovanej letenku, pre neho by bolo

výhodnejšie z finančného hľadiska, ak by túto letenku kúpil on v Amerike a poslal jej ju, než aby si
ju kupovala za jeho peniaze na Slovensku žalovaná. Darovacia zmluva musí mať písomnú formu v
dvoch prípadoch. Ak predmetom daru je nehnuteľnosť a v prípade, ak nejde o darovanie z ruky do
ruky. Medzi účastníkmi bola taká dohoda, že žalobca poskytne žalovanej pôžičku prostredníctvom svojej
sestry, a to tak, že sestra žalobcu vloží žalobcove finančné prostriedky na účet žalovanej. Ďalej bolo
dohodnuté, že žalovaná požičané peniaze vráti žalobcovi po svojom príchode do Ameriky a keďže sa

tak nestalo, žalobca už po jej odchode bezprostredne začal vyzývať žalovanú na ich vrátenie, a to e-
mailom a podľa vyjadrenia žalobcu tiež rôznymi inými elektronickými prostriedkami, ktoré môže súdu
v prípade potreby predložiť. Na pojednávaní 15.07.2013 sa nevedel vyjadriť, kedy prvýkrát nejakým
spôsobom a akou formou žalobca vyzval žalovanú na vrátenie sumy 700,- eur. K rozporu medzi tvrdením
v žalobe, že pri pôžičke čas plnenia, resp. termín vrátenia dlhu medzi účastníkmi nebol dohodnutý a jeho

tvrdením v priebehu konania, že žalovaná mala vrátiť žalobcovi finančné prostriedky po svojom príchode
do Ameriky, uviedol, že v danom prípade nebol dohodnutý presný deň vrátenia pôžičky, keďže nebolo
presne povedané, ktorý deň po príchode do Ameriky mu má žalovaná tieto prostriedky vrátiť, preto sa
v žalobe vychádzalo z toho, že čas plnenia nebol dohodnutý.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo 06.08.2013 potvrdil, že so žalovanou sa zoznámil cez

zoznamovaciu sieť a následne si dopisovali. Medzi tým padla aj ponuka, že ak chce, môže prísť za ním
do USA na dovolenku, pričom celú túto dovolenku bude hradiť on. To zahŕňalo náklady na cestovanie po
USA, náklady na ubytovanie, stravu a pod. Jeho ponuka nezahŕňala, že jej preplatí letenku do USA. Aj
sama uviedla, že si nemohla dovoliť zakúpiť z jej platu túto letenku. Takže sa dohodli, že jej na letenku
do USA požičia s tým, že túto sumu mu vráti neskôr, s čím žalovaná súhlasila. V opačnom prípade, ak

by jeho ponuka zahŕňala aj letenku, tak by bolo pre neho výhodnejšie ju zakúpiť priamo v USA a poslať
ju žalovanej. Keďže jeho ponuka nezahŕňala túto letenku, žalovaná si ju mala riešiť na vlastné náklady.
Jemu sa to zdalo byť férové, že žalovaná si aspoň z časti zaplatí výlet, keďže dovolenku v USA mal
platiť on. Následne oslovil sestru T. B., aby poslala na číslo účtu žalovanej sumu 700,- eur, ktorú jeho
sestra dňa 26.04.2010 vložila na účet žalovanej. Tieto finančné prostriedky patrili jemu a jeho sestra ich

mala na základe toho, že v roku 2009 kupoval garáž na Slovensku a na túto kúpu garáže jej nechal
väčší finančný obnos. Sestra sa ho sama pýtala, za akým účelom má vložiť 700,- eur cudzej osobe,
na čo jej povedal, že je to pôžička pre žalovanú. K listu od JUDr. M. P. spísaného na základe žiadosti
Z. B. uviedol, že keďže bol a je dlhodobo v USA a odtiaľto vymáhanie dlžnej sumy cez advokáta by
bolo nemožné, oslovil na to synovca, aby skúsil vymôcť túto čiastku cez advokáta. Neuvedomovali si

ako laici a právne nevzdelaní ľudia, že táto cesta nie je v súlade s právnym poriadkom. Urobil to iba za
tým účelom, že ak žalovaná dostane výzvu od advokáta, bude ochotná zaplatiť, resp. vrátiť požičané
peniaze. Ak žalovanej prejavoval aj nejakú náklonnosť, so zmluvou o pôžičke to nemá nič spoločné.
Tvrdenie žalovanej o darovaní týchto peňazí je výmysel, pričom sa snaží vyhnúť plateniu. Zrejme ako jej
zaplatil celú dovolenku v USA, keď sa vrátila naspäť na Slovensko si myslela, že už nebude chcieť vrátiť

požičanú sumu, ako aj že nebude môcť akýmkoľvek spôsobom vymôcť tie koruny. Presný termín alebo
dátum vrátenia sumy 700,- eur si nestanovili, čiže konkrétny dátum alebo termín nebol dohodnutý, ale
domnieval sa, že ich donesie, keď príde do USA. Keďže tieto financie neodniesla do USA, mal za to, že
mu ich vráti neskôr. Ale keď mu peniaze nevracala už dlhšiu dobu, začal mať obavu a panikáriť a urobil
následne niekoľko omylov. Aby bolo všetko v súlade so zákonom, dal na radu advokátky a žalovanú

vyzval na vrátenie pôžičky. Nikdy nemal v úmysle žalovanej darovať 700,- eur. On platil dovolenku (výlet)
po USA, a to už bolo dosť finančne náročné a nie ešte že by jej mal darovať ďalších 700,- eur navyše.

Žalovanávovýpovedinapojednávaní15.07.2013opätovnezdôrazňovala,žekžiadnejpôžičkezostrany
žalobcu vo vzťahu k jej osobe nedošlo. So žalobcom sa zoznámila cez internetovú zoznamovaciu sieť.Žalobca ju pozval k nemu do USA a ona mu odpísala, že si to nemôže dovoliť a že ak chce, aby prišla,
tak len pod podmienkou, že jej zaplatí cestu, keďže ona si také niečo nemôže dovoliť zo svojho platu
- je rozvedená a má dve deti, ktoré študujú. Žalovaný s tým súhlasil a povedal jej, že jej pošle peniaze

cez svoju sestru, aby boli čo najrýchlejšie na jej účte a vyžiadal si od nej číslo účtu, ktoré mu oznámila.
Potom jej aj prišli peniaze, za ktoré si cez cestovnú kanceláriu kúpila letenku tam aj späť. Počas jej
pobytu v Amerike, kde bola 14 dní asi od 28.06.2010 do 12.07.2010, so žalobcom cestovala a prespávali
po rôznych motorestoch. Všetky náklady počas pobytu v Amerike, teda to cestovanie po Kalifornii, platil
žalobca. Ona si zabezpečila akurát zo svojich peňazí poistku. Žalobca teda platil v Amerike ako cestovné

náklady, tak aj za ubytovanie a za stravu. Rozišli sa ako kamaráti, ale potom, keď sa vrátila domov, jej
začal vypisovať a volal ju, aby prišla do USA aj cez ďalšie prázdniny v r. 2010. Keď to odmietla, začal
jej navrhovať hlbší vzťah, čo tiež odmietla a potom začali z jeho strany výhražné telefonáty a e-maily.
Bolo to potom, ako ho odstránila zo skype. Dokonca výhražný e-mail poslal aj riaditeľke školy, v ktorej
učí a ktorá jej ho potom ukázala, čo bolo z jeho telefónneho čísla. Až potom ako stále odmietala so
žalobcom hlbší vzťah a odstránila ho zo skype, začal od nej žiadať tých 700,- eur, tvrdiac, že to bola

pôžička, hoci dovtedy sa o žiadnej pôžičke nehovorilo. Zo skype žalobcu odstránila asi po 1,5 roku
po jej pobyte v USA. Predložila súdu list, ktorý jej bol zaslaný JUDr. M. P. ako zástupcom manžela
sestry žalobcu (správne synovca žalobcu) Z. B.. S ohľadom na tam uvedené skutočnosti namietla aj
aktívnu legitimáciu žalobcu. Ona s p. B. a ani so sestrou žalobcu nebola v žiadnom kontakte, ani sa
spolu nerozprávali. Predložila pohľadnicu, ktorú jej poslal žalobca, presnejšie jednu z pohľadníc, ktorú

jej poslal, z ktorej vyplýva jeho záujem o jej osobu. Žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť, tvrdiac,
že žalobca neuniesol v tomto spore dôkazné bremeno. Žalobca dobre vedel, že nemá na letenku do
USA a späť a preto jej sám ponúkol, že jej túto letenku zaplatí. Hľadali spolu na internete, koľko taká
letenka stojí a potom jej povedal, aby to išla zistiť do cestovnej kancelárie a keď zistila, že je to tých
700,- eur, tak jej prisľúbil, že jej tie peniaze pošle. Už si presne nespomína, koľko tá letenka presne

stála, ale myslí, že to bolo tých 700,- eur, možno 650,- až 670,- eur. Myslí si, že v súvislosti s jej pobytom
žalobca nemal nejaké veľké náklady, pretože často jedli konzervy, každý tretí deň polievku v krabičke,
takže v reštaurácii sa nikdy nestravovali. Žalobca mal klubovú kartičku na ubytovanie v motorestoch a
vďaka tomu tam mal zľavu. Žalobca ju pozval do USA ako priateľku a v tejto súvislosti jej preplatil aj
náklady na letenku. Tie peniaze jej nedal ako pôžičku. Po výpovedi svedkyne T. B. vypovedajúcej o tom,

že žalobca je ženatý asi od r. 2001, žalovaná uviedla, že teraz sa dozvedela ďalšie klamstvo zo strany
žalobcu, pretože žalobca jej tvrdil, že je slobodný a vedel, že ona mala podmienku na sociálnej sieti, že
sa zoznámi len so slobodným a aj to osobne povedala žalobcovi a teraz sa dozvedela, že je ženatý. V
záverečnom vyjadrení uviedla, že ona si žiadne peniaze od žalobcu nepožičiavala a ak by jej tie peniaze
sám neposkytol, tak by tam ani nešla. Nešla by tam ani v prípade, ak by jej tie peniaze dal a mala by

mu ich vrátiť, lebo by ich nemala z čoho vrátiť.

Nespornýmmedziúčastníkmibolfakt,žežalobcaposkytolžalovanejsumu700,-euratotak,žeuvedenú
sumu zo žalobcových peňazí, ktorými disponovala sestra žalobcu, táto na pokyn žalobcu poukázala
uvedenú sumu na účet žalobkyne dňa 26.04.2010 (doklad č. l. 6). Sporným však bolo, na základe akej
právnej skutočnosti došlo k poskytnutiu uvedenej sumy. Žalujúca strana tvrdila, že žalobca tak robil na

základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke. Žalovaná naopak tvrdila, že uvedená suma predstavovala
dar zo strany žalobcu.

Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázaný žalobcom tvrdený titul poskytnutia peňazí, pričom
vykonanédôkazyviacnasvedčujúzáveru,žeskutočnýmúčelomposkytnutiapeňazížalobcomžalovanej
bol dar. K tomuto záveru súd uvádza nasledovné argumenty:

Ani samotné tvrdenia žaloby (žalobcu a jeho zástupcu) neboli v súvislosti s tvrdeným procesom a
obsahom dohody o pôžičke celkom konzistentné. V žalobe je uvedené, že termín vrátenia pôžičky nebol
dohodnutý, kdežto zástupca žalobcu na pojednávaní 15.07.2013 uvádzal, že podľa dohody účastníkov
mala žalovaná vrátiť žalobcovi požičané peniaze po svojom príchode do Ameriky. Ak by mala byť dohoda
o tom, že k ich vráteniu malo skutočne dôjsť po príchode žalovanej do Ameriky, nemožno v akejto situácii

tvrdiť, že čas plnenia nebol dohodnutý, pretože najneskôr okamihom návratu žalovanej z Ameriky by sa
žalovaná dostala do omeškania s ich vrátením. Žalobca k tomu vo svojom písomnom vyjadrení uviedol,
„že sa domnieval, že ich (žalovaná) donesie, keď príde do USA“.Žalobca v žalobe a aj v písomnom vyjadrení zo 06.08.2013 uvádzal, že žalovanú opakovane vyzýval
na vrátenie sumy 700,- eur. Zástupca žalobcu na pojednávaní 15.07.2013 dokonca tvrdil, že žalobca už
bezprostredne po odchode žalovanej z Ameriky začal vyzývať žalovanú na ich vrátenie, a to e-mailom

a inými elektronickými prostriedkami. V priebehu konania však žalujúca strana bola schopná predložiť
ako „najstarší“ e-mail, ktorým žalobca vyzval žalovanú na vrátenie zapožičanej sumy (a aj to len sumy
650,- eur) až z 26.01.2012.

Z výpovede žalovanej vyplynulo, že žalobca prejavoval voči žalovanej citovú náklonnosť, chcel s ňou
nadviazaťhlbšívzťahaopakovanejupozývaldoUSA.Citovúnáklonnosťžalobcuvočižalovanej,ktorísa

spolu zoznámili cez internetovú zoznamovaciu sieť, nespochybňoval ani žalobca a potvrdzuje ju (okrem
samotného faktu, že žalobca žalovanú pozval na 2 týždne do USA, kde spolu cestovali po Kalifornii,
keď všetky náklady súvisiace s jej pobytom v USA uhrádzal žalobca) aj žalovanou doložený pozdrav
žalobcu zasielaný žalovanej na pohľadnici z 22.03.2011, v ktorom žalobca žalovanej o.i. píše, že mu
veľmi chýbala (na návšteve Las Vegas) a že verí, že čoskoro budú mať možnosť byť spolu. Uvedená
skutočnosťspolustým,žezvôležalovanejbolukončený„vzájomnývzťah“účastníkov,keďzpredloženej

pohľadnice z obdobia cca 9 mesiacov po pobyte žalovanej v USA nevyplýva ani náznak toho, že by
žalobca mal mať nejakú nevysporiadanú pohľadávku voči žalovanej, tiež nepotvrdzuje žalobcom tvrdený
skutkový dej.

Argumenty žalobcu (jeho zástupcu), ktoré majú preukazovať ním tvrdené skutočnosti, konkrétne že
zmluva o pôžičke môže byť uzavretá aj ústne, kdežto darovacia zmluva pre prípad daru nie z ruky do

ruky vyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu, ďalej to, že žalobca, ak by chcel darovať žalovanej
bezplatnú cestu do USA, by v takomto prípade nedával žalovanej peniaze, ale by jej v USA kúpil
letenku, čo by ho vyšlo lacnejšie, súd nepovažuje za také, ktoré by preukazovali to, čo žalujúca strana
tvrdila, že majú preukazovať. Je síce pravdou, že darovacia zmluva musí mať písomnú formu (okrem
prípadu, ak je predmetom daru nehnuteľnosť) aj v prípade hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu

a prevzatiu veci pri darovaní (§ 628 ods. 2 OZ), ale neplatnosť darovanej zmluvy len pre nedostatok
formy s poukazom na § 455 ods. 1 O. s. p. nemá za následok povinnosť darcu vrátiť predmet daru
prevzatého na základe darovanej zmluvy neplatnej len pre nedostatok formy, keďže takéto plnenie
darcu voči obdarovanému sa nepovažuje za bezdôvodné obohatenie. V súdenom prípade by teda
neplatná darovacia zmluva nezakladala nárok na vrátenie sumy 700,- eur (ak bola táto suma ako tomu

vykonané dôkazy podľa názoru súdu nasvedčujú, predstavovala dar žalobcu v prospech žalovanej) z
nejakého právneho dôvodu. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú „finančnú výhodnosť“ iného postupu, ak
by tento chcel darovať žalovanej cestu do USA a späť, súd poukazuje na to, že ani v prípade, že by
skutočne mala byť lacnejšia žalobcom uvádzaná možnosť, sama táto skutočnosť nepreukazuje (ani len
nenasvedčuje) pravdepodobnosti verzie žalobcu na úkor verzie žalovanej (k pôžičke by mohlo dôjsť aj

v prípade, ak by došlo medzi účastníkmi k dohode, že žalobca zakúpi žalovanej letenku v USA za svoje
finančné prostriedky, ktoré by sa mu žalovaná zaviazala vrátiť). Skôr pôsobí pre súd nepochopiteľne
to, že ak žalobca vedel o možnosti zabezpečenia cesty žalovanej do USA lacnejšie, prečo o takej
možnostižalovanúneinformoval,resp.jejjuvtedynenavrhoval.Verziužalobcuspochybňujeajžalobcom
potvrdená jeho vedomosť o tom, že žalovaná si nemohla dovoliť zakúpiť letenku do USA z jej platu a za

takejto jeho vedomosti jej zaslal žalovaných 700,- eur (zrejme nie je moc racionálne správanie takého
veriteľa,ktorýbyposkytolpôžičkuosobe,oktorejvedel,žepôžičkuzrejmepresvojepomerynebudemať
z čoho vrátiť). Totiž táto vedomosť opäť v kontexte vyššie uvedeného skôr potvrdzuje verziu žalovanej,
že žalobca vediac o pomeroch žalovanej, od ktorej chcel, aby prišla za ním do USA, sa rozhodol uhradiť
okrem samotného pobytu žalovanej v USA aj náklady na jej cestu do USA a späť. Žalovanú sumu ako

pôžičku nepreukazuje (bez ďalšieho) ani to, že žalobca mal povedať svojej sestre (ktorá následne v
mene žalobcu poukázala žalovanej na jej účet sumu 700,- eur), že má ísť o pôžičku. Takéto žalobcovo
tvrdenie, ak bolo skutočne žalobcom uvedené, totiž mohlo mať rôzne dôvody, a to aj v kontexte, že
žalobca bol ženatý.

Keď sa žalobca rozhodol riešiť navrátenie žalovanej sumy od žalovanej najprv prostredníctvom

syna svoje sestry, s ktorým žalovaná rovnako ako žalobcova sestra neprišli do osobného a ani len
telefonického kontaktu, z výzvy spísanej advokátom Z. B. (synovca žalobcu) zo dňa 29.10.2012 je
zrejmé, že táto neobsahuje uvedenie žiadneho právneho dôvodu, na základe ktorého mala žalovanávrátiť menovanému (a jeho prostredníctvom žalobcovi, ktorý vzťah však z uvedeného listu nevyplýva)
sumu 700,- eur.

Všetky úkony, ktoré žalujúca strana dokladovala v súvislosti s požiadavkou vrátenia žalovanej istiny od

žalovanej sú až z obdobia značne vzdialeného (1,5 roka) od ukončenia pobytu žalovanej v USA, kedy už
žalovaná ukončila akékoľvek kontakty so žalobcom. Opäť táto situácia potvrdzuje skutkový dej uvádzaný
žalovanou a nasvedčuje možnej pomste žalobcu za postoj a správanie žalovanej, neakceptujúcej jeho
návrhy pokiaľ ide o osobný život žalovanej a jej neopätovaný záujem voči žalobcovi, o ktorom žalovaná,
až do výpovede sestry žalobcu svedkyne B., nevedela, že má byť asi od r. 2001 ženatý.

Keďžežalobcaneuniesoldôkaznébremenoohľadneexistencienímtvrdenéhoprávnehodôvodu,ktorým

preukazoval danosť svojho nároku na vrátenie žalovanej sumy 700,- eur s príslušenstvom od žalovanej,
žalobu v celom rozsahu pre nepreukázanú existenciu tohto nároku ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania medzi žalobcom a žalovanou súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O. s. p. tak,
že priznal žalovanej (ako plne úspešnému účastníkovi) voči žalobcovi právo na ich náhradu. Priznané
trovy žalovanej pozostávajú z náhrady žalovanou zaplateného súdneho poplatku za ňou podaný odpor

vo výške 42,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).