Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 20, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/88/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200642
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5012200642.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej, členov senátu

JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Dany Wänkeovej, v právnej veci žalobcu: Pro Ski, a. s., so sídlom
Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 884 291, zast. Mgr. Gabrielou Hrbáňovou, advokátkou so sídlom
L. A. X/A, XXX XX Q. proti žalovanému: Obvodný úrad v Žiline, odbor výstavby a bytovej politiky, so
sídlom A. Kmeťa č. 17, 010 01 Žilina, o preskúmanie rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Žiline
č. 2012/00214/Kod zo dňa 26.6.2012, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2012/00214/Kod zo dňa
26.6.2012 a rozhodnutie Mesta Martin č. j. MSS-2353/2010-Ig zo dňa 17.2.2010 z r u š u j e podľa §

250j ods. 2 písm. c), d) a ods. 3 O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu Mgr. Gabriely Hrbáňovej
trovy konania vo výške 66,- Eur z titulu súdneho poplatku a vo výške 770,44 Eur z titulu trov právneho
zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský stavebný úrad v Žiline rozhodnutím č. 2012/00214/Kod zo dňa 26.6.2012 rozhodol tak, že
zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia tak, že podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona sa
dodatočne povoľujú už vykonané stavebné práce na stavbe „SKI ESPRESSO Martinské hole“ (ďalej len

„predmetná stavba“) uskutočnené v rozpore s vydaným stavebným povolením pod č. 3528/1996.K1 zo
dňa 6.2.1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.3.1996 a projektovou dokumentáciou vypracovanou
spoločnosťou P.T.I., s. r. o. Martin číslo zákazky 95 902 na pozemku parc. č. 7153/2, kat. úz. L. v
rozsahu a) zmena v pôdorysnom usporiadaní stavby spojená s redukciou stavebnej plochy stavby z 235
m2 na 159 m2, b) zmena na vnútornom dispozičnom usporiadaní stavby, tak ako bližšie špecifikoval
vo výrokovej časti rozhodnutia. K zmene prvostupňového rozhodnutia pristúpil z dôvodu, že dospel k
záveru, že nebolo potrebné určovať podmienky na dokončenie stavby podľa § 66 Stavebného zákona

z dôvodu, že predmetná stavba je dokončená. V dôvodoch poukázal na rozsudok Okresného súdu
v Martine 8C 381/2000 zo dňa 23.9.2004, ktorý sčasti citoval vo svojom rozhodnutí, na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave 2S 30/2006-73 zo dňa 7.2.2007, rozsudok Najvyššieho súdu v Bratislave
2Sžo 157/2007 z 22.10.2008, z ktorých častí v rozhodnutí citoval. Poukázal na odborné vyjadrenie
č. 107/2005 z 3.8.2006 vypracované znalcom Ing. A. W., ktorý sa vyjadroval k otázke započatia
stavebnýchpráczapočatímvybudovaniakanalizačnejprípojky,atedakotázkečinazákladestavebného
povolenia vydaného pod č. ŽP 3528/1995-H1 zo dňa 6.2.1996 súčasný stavebník Ing. T. G., resp.

jeho právni predchodcovia začali s realizáciou stavby povolenou uvedeným povolením. Na základe
vykonaného dokazovania konštatoval, že súčasný stavebník preukázal, že na základe stavebného
povolenia vydaného 6.2.1996 sa započalo s výstavbou, a to započatím výstavby kanalizačnej prípojky
v období platnosti vydaného stavebného povolenia. Ďalej poukázal na vykonané dokazovanie, ktorépreukázalo, že v čase platnosti stavebného povolenia fyzicky aj vodovodná kanalizačná prípojka bola
vybudovaná, poukázal na rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Martin ŽP-3532/1995-
vod,Ea zo dňa 5.3.1996, kde bolo udelené špeciálnym stavebným úradom predchodcovi stavebníka-

Lyžiarskemu klubu Martin (ďalej len „LK Martin“) povolenie zriadiť vodohospodárske dielo - kanalizačnú
prípojku. Poukázal na vykonané dokazovanie v konaní Okresného súdu v Martine 8C 381/2000, v
ktorom svedkovia potvrdili, že bola vodovodná, ako aj kanalizačná prípojka vybudovaná. Z tohto dôvodu
neakceptoval námietky žalobcu, že nedošlo k započatiu stavby na základe vydaného stavebného
povolenia.Konštatoval,ževkonanínebolopreukázané,žebydodatočnépovolenienepovolenýchzmien

stavby bolo v rozpore s verejným záujmom.

Protitomutorozhodnutiupodalriadneavčasžalobužalobca,ktorúformulovalvnasledovnýchžalobných
bodoch.

V žalobnom bode 1 namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia,

hlavne pre ich nezrozumiteľnosť, keď tvrdil, že žalovaný nemohol rozhodnúť ako prvostupňový orgán,
pokiaľ tak urobil, porušil zákon a zásadu dvojinštančnosti konania, lebo zmenil rozhodnutie na základe
dôkazov, ktoré vykonal ako odvolací orgán, čím v konečnom dôsledku odňal žalobcovi právo vyjadriť sa
k podkladom pre rozhodnutie žalovaného a odňal žalobcovi aj možnosť podať odvolanie voči takémuto
rozhodnutiuvovzťahuktýmdôvodom,ktoréžalovanýakceptoval.Tvrdil,žežalovanýnemôžerozhodnúť

ako prvostupňový správny orgán, pričom fakticky ani nezmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu,
lebo rozhodol rovnako v súlade s § 88a ods. 4 zákona č. 50/1976, keď len odstránil nezrovnalosti,
nezrozumiteľnosti a iné nedostatky prvostupňového rozhodnutia. Tvrdil, že žalovaný rozhodol akoby
o novej veci, a tým odňal žalobcovi právo vyjadriť sa ku skutočnostiam, na základe ktorých ako
druhostupňový správny orgán rozhodol.

Tvrdil, že rozhodnutie žalovaného nemá náležitosti rozhodnutia vydaného v súlade s § 66 ods. 1, §
88a ods. 1 a 4 zákona č. 50/1976 Zb., a taktiež neobsahuje rozhodnutie o námietkach žalobcu, určenie
podmienok na dokončenie stavby. Ďalej tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je súladné s
§ 47 zákona o správnom konaní, keď v ňom nie je riadne identifikované stavebné povolenie, vo vzťahu

ku ktorému správne orgány rozhodovali, z dôvodu absencie uvedenia orgánu, ktorý stavebné povolenie
vydal. Ďalej tvrdil, že v rozhodnutí žalovaného identifikovaná obchodná spoločnosť, ktorá je autorom
projektovej dokumentácie (spoločnosť s obchodným menom P.T.I. s. r. o. Martin) neexistuje, a taktiež
nie je dostatočne, vo výroku rozhodnutia žalovaného, špecifikovaná projektová dokumentácia týkajúca
sa zmeny dispozičného riešenia vnútornej stavby.

V žalobnom bode 2 tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami a nesprávne právne vec posúdil. Poukazoval, že
rozhodnutie žalovaného len cituje rozhodnutia súdov a iných orgánov, ktoré v súvisiacich veciach,
s prejednávanou vecou, konali a rozhodovali a riadne sa ani nevysporiadal s podanými námietkami
žalobcu. Poukazoval, že napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné, pretože z neho nevyplýva, akým

spôsobom sa žalovaný s námietkami žalobcov, ktoré boli obsiahnuté aj v odvolaní, vysporiadal a
nevysporiadal sa so všetkými odvolacími dôvodmi.
V žalobnom bode 3 tvrdil, že došlo k porušeniu § 43i a § 7 zákona č. 50/1976 Zb., keď bolo zriadené
stavenisko na pozemku žalobcu, a taktiež poukazoval, že prístupová komunikácia k pozemku, na ktorom
je postavená stavba, je vo vlastníctve žalobcu. Tvrdil, že žalobcovi bola odňatá možnosť konať z dôvodu,

že je sporná otázka vlastníctva pozemku, na ktorom je postavená stavba, ktorý nie je vo vlastníctve
stavebníka, vyslovil názor, že správny orgán mal konanie prerušiť a odkázať žalobcu na civilné konanie.
V žalobnom bode 4 tvrdil, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci,
ktoré spočíva v tom, že sa žalovaný dopustil omylu pri aplikácii práva na zistenie skutkového stavu,
keď prvostupňové rozhodnutie nezrušil, ale ho zmenil, hoci dospel k záveru, že stavebný úrad odvodil

z vykonaných dôkazov nesprávne skutkové závery. Tvrdil, že žalovaný nesprávne aplikoval ust. §
120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ vyvodil záver, že vodovodná a kanalizačná prípojka tvoria
príslušenstvo stavby. Preto pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že ak kanalizačná a vodovodná prípojka
tvoria príslušenstvo stavby, tak sú súčasťou stavby, a preto vlastníctvo kanalizačnej a vodovodnej
prípojky ako súčasti hlavnej veci vždy nadobúda vlastník stavby, a to aj vtedy, ak náklady na ich

zabudovanie vynaložila osoba odlišná od vlastníka stavby, pričom podľa žalobcu tento záver vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej tvrdil, že na vodovodnú prípojku a kanalizačnú prípojku
vo vzťahu k predmetnej stavbe boli napojené ďalšie tri stavby Chata Horec - KST Turca, Chata Matice
Slovenskej a Chata Martinské Hole, preto nemohol ani žalovaný dospieť k záveru, že ide o súčasť stavbySKI ESPRESSO Martinské hole a že uskutočnením týchto prípojok sa začalo s uskutočňovaním aj tejto
stavby.

Účinnosťou zákona č. 345/2002 Z. z. o niektorých opatreniach miestnej štátnej správy s poukazom na §
1 boli zrušené krajské stavebné úrady, s poukazom na § 2 ods. 1 citovanej normy pôsobnosť Krajského
stavebného úradu v Žiline prešla na obvodné úrady v sídlach kraja, teda na Obvodný úrad v Žiline, s
ktorým súd v ďalšom ako so žalovaným konal (ďalej len žalovaný).

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi
správnych orgánov.

Účastník konania Ing. T. G. žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa s obsahom
napadnutých rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie

správneho orgánu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, napadnuté
rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) a ods. 3 zrušil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ust. § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa ust. § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými

predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.

Podľa ust. § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v

určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný
úrad nariadi odstránenie stavby.

Podľa ust. § 88a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom

pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo
( § 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí,
stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane
prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.

Podľa ust. § 88a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad
dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi
úpravy už realizovanej stavby.

Podľa ust. § 140 zákona č. 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie

podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa ust. § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa ust. § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení
alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.Napadnutými rozhodnutiami žalovaného a prvostupňového správneho orgánu správne orgány
rozhodovali o dodatočnom povolení nepovolených zmien stavby SKI ESPRESSO Martinské Hole (ďalej
len „predmetná stavba“) na pozemku KNC č. 7153/2, kat. úz. L., vydaných podľa § 88a ods. 4 zákona

č. 50/1976 Zb.. Z obsahu a výrokových častí týchto rozhodnutí vyplýva, že dodatočné povolenie
nepovolených zmien stavby sa viazalo k stavebnému povoleniu, ktoré bolo vydané Obvodným úradom
životného prostredia Martin pod č. ŽP.3528/1996-III zo dňa 6.2.1996, ktorému predchádzalo vydanie
rozhodnutia o umiestnení stavby Obvodným úradom životného prostredia Martin č. j. ŽP-1897/1995-
Stav.III zo dňa 27.9.1995.

Vychádzajúc zo stavebného povolenia č. ŽP.3528/1996-III zo dňa 6.2.1996 (ďalej len stavebné
povolenie) krajský súd konštatuje, že orgán, ktorý stavebné povolenie s vyznačenou doložkou
právoplatnosti 2.3.1996 vydal, povolil stavbu SKI ESPRESSO Martinské hole na pozemku KN 7153
a 7564/2, kat. úz. L.. Platnosť stavebného povolenia bola určená do dvoch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia, teda do 2.3.1998. Územné rozhodnutie č. ŽP-1896/1995-Stav.III z 27.9.1995 (ďalej len

„územné rozhodnutie“) je vydané vo vzťahu k umiestneniu stavby „SKI ESPRESSO Martinské Hole“ na
parcele KN 7153/1, 7153/3, kat. úz. L..

Ku dňu vydania územného rozhodnutia a stavebného povolenia, teda v roku 1995 a v roku 1996
neexistovala CKN parcela č. 7153/2 (v roku 1995 neexistovala par.č. 7153/1 a 7153/2, len parc.č. 7153,

ktorá bola zapísaná v katastri nehnuteľnosti). Táto bola vytvorená až geometrickým plánom GP 176-93-
GK vyhotoveným 9.8.1993, overeným 13.8.1998, pod overovacím číslom č. 663/93, na základe ktorého
sa dovtedy existujúca CKN parc. č. 7153 rozdelila na CKN parc. č. 7153/1 a CKN parc. č. 7153/2 o
výmere 258 m2, všetko k.ú. L. a bola zapísaná v katastri nehnuteľností ako záznamová listina Z 654/99
dňa 29.3.1999 na novozaložený LV č. XXXX. Pred rozdelením parcely č. 7153 boli na nej umiestnené

viaceré objekty, a to chata, ktorej bolo pridelené súpisné číslo XXX v roku 1995 a budova technického
zabezpečenia, ktorej na základe listiny o určení súpisného čísla zo dňa 16.3.1999 pod č. 103/99 bolo
pridelené súpisné číslo XXXX a bola postavená a situovaná na súčasnej parcele CKN 7153/2. Tieto
skutočnosti vyplývajú z vyjadrenia Správy katastra Martin z 26.4.2013 č. l. 108 spisu a príloh, ktoré
Správa katastra Martin Krajskému súdu v Žiline doručila.

Jednoznačne treba konštatovať, že tieto skutočnosti nevyplývali z obsahu predloženého správneho
spisu, z obsahu napadnutých rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu.

Krajský súd poukazuje, že správny orgán, pred vydaním rozhodnutia, nemal dostatočné podklady,

ani tieto podklady z obsahu správneho spisu nevyplývali, na základe ktorých mohol jednoznačne
konštatovať, že územné rozhodnutie a stavebné povolenie sa viazali k CKN parcele č. 7153 a k budove
technického zabezpečenia číslo súpisné č. XXXX, ktorá pôvodne bola na tejto parcele postavená.

Krajský súd dospel k záveru, že správne orgány mali tieto skutočnosti pred vydaním rozhodnutia si

ozrejmiť a záver, že územné rozhodnutie a stavebné povolenie sa týkajú stavby postavenej na CKN
7153/2, z obsahu správneho spisu nevyplýva. Súčasťou správneho spisu mali byť kompletné spisy
týkajúce sa územného rozhodnutia a stavebného povolenia a stavebný úrad bol povinný skutkové
okolnosti týkajúce sa stotožnenia parcely zistiť aj prostredníctvom údajov nachádzajúcich sa v katastri
nehnuteľností.

Krajský súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe neúplného správneho
spisu, keď súčasťou správneho spisu neboli kompletné dokumentácie týkajúce sa vydaného územného
rozhodnutia a stavebného povolenia vo vzťahu ku stavbe, o ktorej žalovaný konal a rozhodol, teda
spisy Obvodného úradu životného prostredia Martin č. ŽP-1897/1995-Stav.III a ŽP.3528/1996-III (ďalej

len „spisy Obvodného úradu životného prostredia Martin) a nedostatočne zisteného skutkového stavu
veci, keď správny orgán nemal posudzovanú stavbu, vo vzťahu k jej umiestneniu na príslušný pozemok,
stotožnenú. Krajský súd poukazuje, že ani z projektovej dokumentácie (ďalej len „PD“), ktorá bola
vypracovaná v mesiaci jún 1995 nevyplýva jednoznačná identifikácia parcely, na ktorej má byť stavba
umiestnená a povolená, keď v sprievodnej správe je uvedené, že pôvodná hospodárska stavba mala

byť odstránená a na jej mieste mala byť postavená povoľovaná stavba (v „PD“ je uvedená neexistujúca
parc.č. 7153/1). Vzhľadom na uvedené súd rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho
orgánu zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p., ako aj z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu
podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p..K zrušeniu rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu došlo aj z ďalších dôvodov podľa § 250j
ods. 2 písm. c) a z dôvodu § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p..

Pokiaľ bude preukázané aj z obsahu „spisov Obvodného úradu životného prostredia Martin“ a z
ostatných vykonaných dôkazov, že posudzovaná stavba má byť postavená na CKN 7153/2 k.ú. L., tak
bude potrebné, aby žalovaný vykonal riadne dokazovanie k zisteniu skutkových okolností započatia
výstavby predmetnej stavby.

Z obsahu správneho spisu súd mal preukázané, že stavebník Ing. T. G. nadobudol objekty ako rekreačné
telovýchovné a športové zariadenia, garáž, stojace na parcele CKN č. 7153/2 zapísané na LV č. XXXX
s prideleným súpisným číslom XXXX v polovici, titulom príklepu v exekučnom konaní v druhej polovici
a kúpnou zmluvou v roku 1990.

Pre posúdenie veci bolo podstatné zistiť, či predchádzajúci majiteľ hospodárskej budovy, ktorej bolo
pridelené súpisné číslo XXXX, postavenej na CKN parcele č. 7153/2 [(predtým budova technického
zabezpečenia bez určenia súpisného čísla (súpisné číslo pridelené rozhodnutím 103/1999 zo dňa
16.3.1999)], započal s výstavbou v čase platnosti stavebného povolenia, t. j. do 2.3.1998.

Z obsahu stavebného povolenia súd zistil, že objekt mal byť podľa stavebného povolenia napojený na
kanalizačnú prípojku prechádzajúcu určenými parcelami v zmysle podmienok rozhodnutia príslušného
orgánu štátnej vodnej správy.

Žalovaný v rozhodnutí poukazuje na rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Martin,

oddelenie štátnej vodnej správy pod č. ŽP-3532/1995-vod, Ma zo dňa 5.3.1996, ktorý ako špeciálny
stavebný úrad udelil vtedy vlastníkovi hospodárskej budovy - Lyžiarskemu klubu Martin(ďalej len „LK
Martin“) povolenie zriadiť vodohospodárske dielo, a to kanalizačnú prípojku špecifikovanú uvedením
trasy. Súčasťou správneho spisu však kompletný spis tohto orgánu nie je.

Ďalej poukazoval na stanovisko SEVAK Žilina, š. p., odštepný závod Martin, ktorý pod č.
2411/95/46.4-25/Oá zo dňa 14.6.1995 sa vyjadril vo vzťahu k žiadateľovi P.T.I. s. r. o., že nemá
pripomienku k riešeniu prípojky vody, ktorá je navrhnutá a jej napojeniu na verejnú kanalizáciu. Poukázal
na vyjadrenie SEVAK, š. p., Závod Martin z 18.8.2006, v ktorom je uvedené, že podľa evidenčnej
knihy, do ktorej sa zapisujú vodovodné prípojky pri osadení vodomeru do vodomernej šachty, boli dňa

26.11.1997 osadené vodomery pre Chatu Horec, KST Turca, pre ZO pri Matici slovenskej a pre Chatu
Martinské hole - stará chata T. G.. Ďalší štvrtý vodomer bol do vodomernej šachty umiestnený dňa
30.7.1999 opäť pre Ing. G.. Žalovaný poukazoval v dôvodoch rozhodnutia na odborné vyjadrenie č.
111/2005 zo dňa 20.8.2006 Ing. A. W., ktorý konštatoval, že z predložených podkladov, obhliadky a
vyhotovenia dostupných údajov dospel k záveru, že započatie prác na kanalizačnej prípojke je možné

považovať za započatie prác na stavbe SKI ESPRESSO Martinské Hole a kanalizačnú prípojku za
jej súčasť z dôvodu, že sa majú ňou odkanalizovať, odvádzať produkované odpadové vody z nej
do jestvujúcej kanalizácie. Ďalej poukázal na faktúru 13/1997 vystavenú firmou Jozefa Meravého
STAVMER, ktorá účtovala KST Turca za vykonané výkopové práce a položenie rúr pre prípojku vody od
koncovky existujúceho vodovodu SEVAKU pod Chatu Martinské hole po šachtu medzi hospodárskym

objektom a trafostanicou o dĺžke 130 m, ako aj zápisnicu z jednania uskutočneného 7.6.2000 medzi
organizáciou Klub slovenských Turistov KST Turiec a Ing. G., z ktorej vyplýva, že uvedená organizácia
po dohode so svojím podielovým vlastníkom LK Martin v septembri v roku 1997 objednala zhotovenie
vodovodnej prípojky z verejného vodovodu SEVAK podľa projektovej dokumentácie P.T.I. s. r. o. Martin
pre SKI ESPRESSO, ktoré realizovala firma Jozefa Meravého STAVMER. Súčasťou zdôvodnenia

rozhodnutia žalovaného sú aj citácie z rozsudku Okresného súdu Martin 8C 381/2000 z 23.9.2004, ktoré
sa týkajú výsluchu svedkov (v tomto konaní) vo veciach realizovania kanalizačnej a vodovodnej prípojky.

Podľa názoru krajského súdu záver žalovaného, že predchodca stavebníka započal v čase platnosti
vydaného stavebného povolenia s výkonom prác, a to započatím výstavby vodovodnej a kanalizačnej

prípojky, z obsahu predloženého správneho spisu a vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplýva.

Pre posúdenie veci je podstatné, aby bolo preukázané, že do 02.03.1998 stavebník na základe
stavebného povolenia zo dňa 06.02.1996 započal výstavbu kanalizačnej prípojky v súlade so stavebnýmpovolením bod 7 stavebného povolenia zo 06.02.1996 a vodovodnej prípojky - projektová dokumentácia
SO 05 prípojka vody 06/1995 všetko v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou, ktorá bola
platná v čase vydania stavebného povolenia, a to do 06.02.1998.

Krajský súd sa ďalej stotožňuje s názorom žalobcu, že prevažná časť zdôvodnenia rozhodnutia vo
vzťahu ku včasnosti započatia prác predstavuje citáciu rôznych rozhodnutí súdov a iných orgánov, ktoré
vo veci rozhodovali, resp. ktoré rozhodovali vo veciach súvisiacich s posudzovanou stavbou.

V rozhodnutí žalovaného absentuje správna úvaha o tom, kedy sa začalo s výstavbou kanalizačnej
prípojky, absentuje uvedenie konkrétneho časového údaju, kedy sa započalo s výkopovými prácami,
kým, a taktiež absentuje správna úvaha, na základe ktorej by bolo preukázané, že výstavba kanalizačnej
alebo vodovodnej prípojky sa skutočne realizovala vo vzťahu k stavbe SKI ESPRESSO Martinské Hole
a nie k iným stavbám. Taktiež tu absentuje akékoľvek vyhodnotenie obsahu dôkazov, z ktorých správne
orgány vychádzali, keď aj z vyjadrení Sevak z 18.08.2006 nie je jednoznačne preukázané, že vodomer

bol osadený práve na posudzovanú stavbu, čo z uvedeného listinného dôkazu nevyplýva.

Súd poukazuje, že na pôvodnej CKN parcele č. 7153 pred jej rozdelením sa nachádzali viaceré objekty,
vo vzťahu ku ktorým boli budované vodovodné a kanalizačné prípojky. Z obsahu správneho spisu a zo
zdôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je preukázané, že by do 2.3.1998 sa započalo s výstavbou

vodovodnej a kanalizačnej prípojky, ktorá sa viazala výlučne k posudzovanej stavbe.

Žalovaný aj prvostupňový správny orgán pochybil, keď si nepripojil kompletnú spisovú dokumentáciu,
ktorá sa k povoľovaniu vodovodnej prípojky viaže, kompletný spis Obvodného úradu životného
prostredia Martin, oddelenie štátnej vodnej správy pod č. ŽP-3532/1995-vod, ktorý dňa 5.3.1996 udelil

stavebné povolenie na túto kanalizačnú prípojku, nemožno bez ďalšieho vylúčiť, že obsah tohto spisu
mohol ozrejmiť skutkové okolnosti vybudovania vodohospodárskeho diela, preto aj z dôvodu § 250j ods.
3 O.s.p., súd rozhodnutie zrušil.

Krajský súd poukazuje, že stavebník mal dôkaznú povinnosť, aby preukázal, že bolo započaté s

výstavbou v čase platnosti vydaného stavebného povolenia. Predovšetkým stavebník je povinný
označovať skutkové tvrdenia a predkladať dôkazy, resp. navrhovať dôkazy, ktoré má vykonať správny
orgán. Určenie skutočnosti, kedy sa so stavebnými prácami začalo, má vplyv na právne posúdenie
veci. Bez tohto určenia nie je potom možné ani vyhodnotiť, či mohol žalovaný a prvostupňový správny
orgán konať podľa § 80a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. a vydať dodatočné povolenie nepovolených

zmien stavby. Krajský súd len zdôrazňuje, že pokiaľ by stavebník nezačal s výstavbou v čase
platného stavebného povolenia, jednalo by sa o nepovolenú stavbu, preto zistenie skutočného momentu
započatia prác je pre právne posúdenie veci relevantné.

Krajský súd sumarizuje, že súčasťou správneho spisu z ktorého vychádzalo rozhodnutie žalovaného sú

doklady, a to projektová dokumentácia 5/96, ktorá sa týka prípojky (potom následne zmena projektovej
dokumentácie 8/99), ktorá však vzhľadom na časový moment (stavebné povolenie platilo len do
2.3.1998) nemá relevanciu. Z pripojeného spisu je zrejmé, že medzi dôkazy, ktoré spochybňujú, že
došlo k realizácii stavby v čase platnosti stavebného povolenia, patrí aj žiadosť Lyžiarskeho klubu Martin
(osoba, ktorej bolo vydané územné rozhodnutie aj stavebné povolenie), písomnosť z 10.7.1998-žiadosť

o predĺženie stavebného povolenia. Súčasťou dôkazov je aj vyjadrenie zástupcu tohto subjektu, ktorý
tvrdil, že na základe stavebného povolenia sa nič nezrealizovalo. Tieto listinné dôkazy, ktoré sú obsahom
spisu, sú v rozpore so záverom žalovaného, že k započatiu prác v čase platnosti stavebného povolenia
došlo. Podľa názoru krajského súdu ani z citácie svedeckých výpovedí svedkov v konaní OS Martin
8C 381/2000, ktoré v rozhodnutí cituje žalovaný, nie je preukázané, kedy sa započalo s výstavbou SKI

ESPRESSO na parcele CKN 7153/2, predtým CKN 7153.

Ani z listinných dôkazov zápisnice zo 7.6.2000 medzi G. a zástupcom KST Turiec, ani z obsahu faktúry
13/97, ktorou mala byť účtovaná vybudovaná kanalizačná prípojka pre posudzovanú stavbu, nevyplýva,
kedy došlo k započatiu prác, teda započatiu výstavby kanalizačnej prípojky a či kanalizačná prípojka sa

viazala k predmetnej stavbe. Za dôkaz preukazujúci započatie vybudovania kanalizačnej prípojky nie je
možné brať odborné vyjadrenie Ing. A. W. č. 111/2005 z 20.08.2006, ktorý môže len hodnotiť existujúci
stav ako nález, avšak nemôže sa vyjadriť k skutkovej otázke-dátumu započatia výstavby kanalizačnej
prípojky.Krajský súd teda duplicitne sumarizuje, že nebol v konaní preukázaný z obsahu spisu záver, tak ako
konštatoval žalovaný, že bolo preukázané, že na základe vydaného platného stavebného povolenia sa

započalo s výstavbou SKI ESPRESSA Martinské Hole.

Krajský súd dospel k záveru, že tento záver žalovaného je predčasný, nevyplýva z vykonaného
dokazovania a je potrebné, aby správne orgány doplnili dokazovanie za aktívnej účasti stavebníka,
ktorý podľa názoru krajského súdu má dôkaznú povinnosť preukázať, že v čase platného stavebného

povolenia k započatiu stavby, vybudovaním kanalizačnej (vodovodnej) prípojky došlo. Krajský súd
uvádza, že súčasťou projektovej dokumentácie bolo vybudovanie nielen kanalizačnej prípojky, ktorá
osobitne bola vymedzená v bode 7 stavebného povolenia, ale aj vodovodnej prípojky, čo vyplýva z
obsahu projektovej dokumentácie č.06/1995, tzn., že k započatiu výstavby mohlo dôjsť aj započatím
budovania kanalizačnej a vodovodnej prípojky, a to v súlade s projektovou dokumentáciou.

Krajský súd dospel k záveru, že v rozhodnutí žalovaného absentuje správna úvaha týkajúca
sa vyhodnotenia všetkých dôkazov viažucich sa k ozrejmeniu skutočnosti započatia s výstavbou
predmetnej stavby, ako i absentuje správna úvaha, ktorou by sa následne správny orgán zaoberal
v prípade preukázania realizácie stavby na základe platného stavebného povolenia, či dodatočne
povolená zmena stavby, ktorá je realizovaná v rozpore so stavebným povolením, nie je v rozpore s

verejnými záujmami. Vo vzťahu k vyhodnoteniu naplnenia § 88a ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. žalovaný
v rozhodnutí sa vyjadril na strane 23, 4 odsek, prvá veta, keď konštatoval, že „z ust. § 88a ods. 1
písm. b) v spojení s § 88a ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že
ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi
stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona, tzn. je povinný si sám na vlastné náklady zaobstarať všetky

potrebné doklady. Povinnosťou stavebného úradu mu vyplývajúcou z ust. § 32 ods. 1, § 46 Správneho
poriadku a § 62 stavebného zákona v spojení s príslušnými ustanoveniami vykonávacích predpisov je
v stavebnom konaní skúmať súlad nepovolenej stavby alebo zmeny jej časti s verejnými záujmami.“ V
odôvodnení rozhodnutia žalovaný bližšie otázku naplnenia ust. § 88a ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. zo
strany stavebníka nezdôvodnil. Podľa názoru krajského súdu bolo povinnosťou stavebníka aj preukázať,

že v prípade realizácie stavby v rozpore s platným stavebným povolením, že zmena stavby nie je v
rozpore s verejnými záujmami. Vo veci je nesporné, že predmetná stavba je postavená na cudzom
pozemku, na pozemku žalobcu, preto je potrebné individuálne a citlivo posúdiť, či konkrétne zmeny
stavby, oproti stavebnému povoleniu, nie sú v rozpore s verejným záujmom, napr. aj bezpečnosťou chát,
protipožiarnou ochranou alebo z hľadiska iných verejných aspektov. Práve stavebník je ten, ktorý má

povinnosť tvrdení a dôkaznú povinnosť, aby skutkovým vymedzením a dôkazmi preukázal, že zmeny
stavby, o ktoré dodatočné povolenie žiada, nie sú v rozpore s verejnými záujmami. V tomto smere
absentuje akákoľvek správna úvaha a zdôvodnenie žalovaného vo väzbe na konkrétnu prejednávanú
vec, pričom krajský súd poukazuje, že tento záver je v posudzovanej veci a jeho vyhodnotenie,
predčasný práve z dôvodu, že v konaní nebolo zatiaľ jednoznačne preukázané, či sa stavba započala

v čase, keď vydané stavebné povolenie bolo platné.

Z dôvodov § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a
prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je povinný správny
orgán doplniť skutkový stav veci v naznačovanom smere a svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť.

K žalobnému bodu 1, v ktorom žalobca namietal formálne nedostatky rozhodnutia žalovaného, ako aj
prvostupňového rozhodnutia, krajský súd uvádza nasledovné.

Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že

druhostupňový správny orgán prvostupňové rozhodnutie zmenil na základe nových skutkových zistení,
ktoré zistil v odvolacom konaní, ku ktorým žalobca nemal možnosť sa vyjadriť a v tejto súvislosti tvrdil,
že boli porušené práva žalobcu ako účastníka konania a porušená zásada dvojinštančnosti konania.

Súd súhlasí s názorom, že správny orgán druhého stupňa nemenil prvostupňové rozhodnutie, lebo tak

ako prvostupňový orgán, vydal dodatočné povolenie nepovolených zmien stavby podľa § 88a ods. 4
zákona č. 50/1976 Zb.. Pokiaľ zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia, konal práve z dôvodu, aby
vymedzil, oproti výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, v akom rozsahu, konkrétne zmeny stavby
povoľuje.V ust. § 59 zákona o správnom konaní je daná možnosť odvolaciemu orgánu nielen odvolanie zamietnuť
a prvostupňové rozhodnutie potvrdiť, ale je možnosť toto rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť, pokiaľ

s výrokovou časťou prvostupňového rozhodnutia (určitej časti) sa druhostupňový orgán nestotožní.
Krajskému súdu v Žiline je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Sžp 9/2011 zo dňa 21.marca
2012, avšak vzhľadom na prejednávaný prípad má za to, že výrok rozhodnutia žalovaného je dostatočne
určitý, tak aby bolo z neho jednoznačne zrejmé, ktoré konkrétne zmeny stavby, vo vzťahu k vydanému
stavebnému povoleniu a projektovej dokumentácii, sa dodatočne povoľujú.

Krajský súd sa teda nestotožnil so zmätočnosťou rozhodnutia žalovaného, ako aj s názorom, že nebolo
možné, aby takouto formou žalovaný rozhodol.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že bola porušená zásada dvojinštančnosti konania a
bolo odopreté právo žalobcu vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré viedli žalovaného k zmene rozhodnutia

prvostupňového orgánu.

Súd poukazuje, že pokiaľ žalovaný ako druhostupňový orgán chce vyjadriť iné (medzi nimi aj doplňujúce,
usmerňujúce a pod), obsahové (aj skutkové) alebo gramatické vyjadrenia, tak mohol ich vyjadriť iba
zmenou rozhodnutia, (§ 59 zákona o správnom konaní v spojení s ust. § 140 zákona č. 50/1976 Zb.).

Čo sa týka námietky, že druhostupňový orgán rozhodoval na základe podkladov, ktoré neboli vykonané
pred prvostupňovým orgánom, ku ktorým sa nemohol žalobca vyjadriť a bolo zasiahnuté do jeho
práv účastníka konania, súd dodáva, že konanie podľa zákona č. 50/1976 Zb. je dvojinštančným
konaním, tvorí jeden celok. S poukazom na § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní v spojení s

§ 140 zákona č. 50/1976 Zb., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a
ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni a následne môže aj
zmeniť napadnuté rozhodnutie. V tomto smere neporušil žalovaný zákon, keď vykonával dokazovanie
a konal ako druhostupňový správny orgán. Otázkou bolo, či porušil práva žalobcu, či odňal právo
vyjadriť sa k novým skutočnostiam a dôkazom, na základe ktorých rozhodol. Žalobca porušenie

svojich konkrétnych práv špecifikoval následne, v žalobe na strane 6 žaloby III k bodu 2, kde podľa
žalobcu k zmene rozhodnutia došlo (s poukazom na dôvody rozhodnutia) uvádza, že v čase vydania
napadnutého rozhodnutia bola stavba SKI ESPRESSO už dokončená, zo strany stavebníka bol podaný
návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, preto odvolací orgán z výrokovej časti vypustil podmienky
uložené stavebným úradom pre dokončenie stavby. Ďalej v tomto žalobnom bode žalobca uviedol,

že z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný vo výrokovej časti neurčil záväzné podmienky pre
uskutočnenie stavby z dôvodu, že v odvolacom konaní zistil nové skutočnosti, ktoré neexistovali v čase
vydania prvostupňového rozhodnutia (to že stavba je dokončená). V tom videl žalobca pochybenie
žalovaného a mal za to, že nahradil žalovaný, na základe podkladov a skutočností, ktoré si obstaral v
odvolacom konaní, konanie prvostupňového orgánu.

Z rozhodnutia žalovaného je preukázané, že žalovaný pri zmene rozhodnutia do výrokovej časti nepojal
podmienky na dokončenie stavby upravené v § 66 zákona č. 50/1976 Zb. práve z dôvodu, že stavbu
považoval za dokončenú a uviedol, že bol podaný návrh na jej kolaudáciu. Je vecou iného posúdenia,
či skutočne k dokončeniu stavby došlo alebo nie, a z tohto dôvodu potom posúdiť, či bolo v kompetencii

žalovaného uvedené podmienky dokončenia stavby v rozhodnutí neuviesť, avšak iba v prípade, ak by
táto skutková okolnosť (dokončená stavba), bola sporná.

Podmienky pre dokončenie stavby sa logicky viažu a môžu viazať iba k stavbe, ktorá nie je dokončená.
Skutkové okolnosti, ktoré uvádzal v tomto žalobnom bode žalobca vo vzťahu k namietanej nezákonnosti

rozhodnutia, mohli byť relevantné iba v prípade, ak by bol preukázaný taký stav stavby, ktorý je v
rozpore so záverom žalovaného, že stavba nie je dokončená. V tomto prípade by absentovalo v
rozhodnutí žalovaného vymedzenie záväzných podmienok pre dokončenie stavby podľa § 66 zákona č.
50/1976 Zb.. Skutková okolnosť dokončenia stavby však nebola, ani v žalobe žalobcom spochybnená,
preto nemožno hovoriť o odňatí práva žalobcu vyjadrovať sa, pred vydaním rozhodnutia žalovaného, k

uvedeným skutkovým záverom, keď sám nerozporuje skutkový záver, že stavba je dokončená, pričom
ani žalobca neozrejmil, akým spôsobom došlo, v tejto súvislosti, k zásahu do jeho práv. Tieto skutočnosti
z obsahu žaloby, ani správneho spisu, podľa názoru krajského súdu, nevyplývajú. V tejto súvislostinemožno konštatovať, že by v súvislosti so zmenou rozhodnutia žalovaného, v uvedenom smere, boli
porušené práva žalobcu ako účastníka konania.

K námietke žalobcu, že súčasťou výroku žalovaného nie je rozhodnutie o námietkach, ktoré bolo
súčasťou prvostupňového rozhodnutia, krajský súd uvádza, že z ust. § 66 a § 88a zákona č. 50/1976 Zb.
nevyplýva povinnosť stavebného orgánu o námietkach rozhodnúť v samostatnom výroku. Postačuje,
aby sa správny orgán s námietkami účastníkov konania vysporiadal v dôvodoch rozhodnutia, avšak za
situácie, keď prvostupňový orgán o námietkach nerozhodol samostatným výrokom.

Súd prihliadol vo vzťahu k výroku druhostupňového správneho rozhodnutia na vadu jeho
nezrozumiteľnosti. Ak správny orgán mení prvostupňové rozhodnutie, je potrebné, aby vo svojej
právomoci vo vlastnom mene rozhodol o celom predmete konania tak, aby bolo zrejmé, akým
konkrétnym spôsobom bolo práve týmto správnym orgánom rozhodnuté. Je teda nedostatočné, ak
odvolacísprávnyorgánlennahradíkonkrétnečastivýrokuprvostupňovéhorozhodnutianovýmičasťami,

pretože vo svojej podstate vlastne ide o zmenu len v tejto časti prvostupňového výroku, avšak o zvyšnej
časti výroku prvostupňového správneho orgánu nie je nijakým spôsobom v odvolacom rozhodnutí
rozhodnuté, nie je teda zrejmé, či táto časť je potvrdená alebo či je zrušená. Preto bude potrebné, aby
odvolací orgán komplexne rozhodol o merite veci výrokom, ktorý bude plnohodnotný sám o sebe. Z
týchto dôvodov bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť aj podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p..

Taktiež podľa názoru súdu nie je relevantná námietka žalobcu, že žalovaný neurčil v rozhodnutí záväzné
podmienky užívania stavby podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. práve z dôvodu, že podmienky užívania
stavby musia byť obsiahnuté v kolaudačnom rozhodnutí a nie v dodatočnom povolení nepovolených
zmien stavby. Preto podľa názoru súdu, súčasťou rozhodnutia žalovaného nemalo byť rozhodnutie

o záväzných podmienkach užívania stavby, lebo konanie o dodatočnom povolení nebolo spojené s
kolaudačným konaním, i keď mohlo byť s poukazom na § 88a ods. 9 zákona č. 50/1976 Zb.. Súd
vyhodnotil túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

Krajský súd zdôrazňuje, že pre tzv. „čistotu veci a rozhodnutia“ by bolo vhodné, aby žalovaný bol

precíznejší pri rozhodovaní a pokiaľ súčasťou výroku prvostupňového rozhodnutia bude výrok o
námietkach a žalovaný rozhodnutie prvostupňového orgánu zmení tak, že tento výrok do výroku svojho
rozhodnutia nepojme, tak bude potrebné nielen aby sa s námietkami účastníkov konania, ako aj
odvolacíminámietkamivysporiadalvdôvodochsvojhorozhodnutiaasúčasneajvdôvodochuviedol,ako
posúdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, čo do výroku rozhodnutia o námietkach. Odvolací orgán

sa vysporiadal iba s odvolacími dôvodmi, ktoré mohli kopírovať námietky účastníkov konania podané
v zákonnej lehote, avšak bol povinný sa aj s jednotlivými námietkami, o ktorých vo výroku rozhodoval
prvostupňový orgán, vysporiadať v dôvodoch svojho rozhodnutia.

Krajský súd v Žiline neakceptoval tvrdenie, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne identifikované.

Je síce pravdou, že v rozhodnutí žalovaného je identifikované stavebné povolenie, vo vzťahu ku ktorému
dodatočne povolil nepovolené zmeny stavby označením čísla a dňa vydania, absentuje však uvedenie
orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal. Je síce pravdou, že je potrebné stavebné povolenie identifikovať
riadne, teda nielen označením čísla, dátumu vydania, ale aj orgánu, ktorý vo veci konal a rozhodoval,
tak aby toto povolenie bolo jednoznačné, určité. Treba vytknúť žalovanému, že bolo potrebné, aby vo

výrokovej časti rozhodnutia toto stavebné povolenie riadne identifikoval, aj uvedením orgánu, ktorý ho
vydal.

Podľa názoru krajského súdu však táto neúplnosť označenia stavebného povolenia nespôsobuje v
konečnom dôsledku, že by nebolo stavebné povolenie identifikované. V konaní nebolo preukázané,

že by pod uvedeným číslom, uvedeného dňa boli vydané viaceré stavebné povolenia vo vzťahu k
stavbe obdobného názvu „SKI ESPRESSO Martinské Hole“, tak aby došlo k zameniteľnosti stavebného
povolenia. Tento formálny nedostatok rozhodnutia žalovaného nespôsobuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutia žalovaného a podľa názoru krajského súdu je ho možné odstrániť aj postupom upravujúcim
opravu rozhodnutí správnych orgánov.

Krajský súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou, podľa ktorej nebola riadne identifikovaná projektová
dokumentácia. Krajský súd poukazuje, že obchodná spoločnosť P.T.I. s. r. o. Martin tak, ako vyplýva
z výpisu Obchodného registra a projektová dokumentácia je označená číslom zákazky, uvedenouobchodnou spoločnosťou a osobou, ktorá projektovú dokumentáciu vypracovala Ing. B. L.. Podľa názoru
krajského súdu projektová dokumentácia je dostatočne identifikovaná, ako sú aj identifikované riadne a
určite zmeny stavby, o ktorých žalovaný rozhodol.

Podľa názoru súdu zrušenie rozhodnutia žalovaného len z tohto dôvodu by bolo formálne, v danom
prípade by bol aplikovaný formalistický prístup, i keď treba konštatovať, že mohol žalovaný aj
podrobnejšie projektovú dokumentáciu identifikovať, a to okrem iného číslom zákazky, dátumom
vyhotovenia, alebo inými identifikačnými údajmi. Uvedené formálne nedostatky, (absencia orgánu,

ktorý stavebné povolenie vydal), presnejšie označenie projektovej dokumentácie a vysporiadanie sa s
výrokom prvostupňového orgánu o námietkach, ktoré žalovaný do svojej výrokovej časti rozhodnutia
nepojal, bude žalovaný mať možnosť odstrániť v novom rozhodnutí. Vo vzťahu k námietke, že
v projektovej dokumentácii nie je špecifikované dispozičné riešenie vnútornej stavby, krajský súd
poukazuje, že nemožno konštatovať, že by nebolo určené, v akej časti dochádza k zmene pôdorysného
usporiadania vo vnútornom dispozičnom riešení, aj čo sa týka výškového usporiadania stavby.

Vymedzenie zmeny dispozičného riešenia vnútorného stavu je dostatočne určité, z tohto dôvodu
nepovažoval krajský súd rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné. Súd vyhodnotil nedôvodnosť
žalobných bodov 1. a 2..

K žalobnému bodu č. 3, v ktorom žalobca tvrdil, že došlo k porušeniu § 43i zákona č. 50/1976 Zb., aj

v súvislosti so zriadením staveniska na pozemku žalobcu a prístupu na komunikáciu, ktorý stavebník
nemá a musí využívať pozemky vo vlastníctve žalobcu a k námietke žalobcu, že bolo potrebné konanie
prerušiť a odkázať stavebníka na civilné konanie.

Pre posúdenie veci je potrebné vyriešiť otázku, kedy došlo k započatiu s výstavbou predmetnej stavby

(vodovodnej, kanalizačnej prípojky), či v čase platnosti stavebného povolenia alebo po jeho uplynutí
a od skutkových záverov zistených správnym orgánom v tomto smere bude sa odvíjať ďalší postup
správneho orgánu, ktorý v ďalšom bude konať buď o dodatočnom povolení zmien povolenej stavby,
resp. bude konať ako vo vzťahu k stavbe nepovolenej. Posúdenie tejto podstatnej otázky potom môže
mať vplyv na postavenie účastníkov správneho konania vo väzbe na ich vlastnícke vzťahy.

Predmetom súdneho prieskumu a rozhodovaniu žalovaného neboli okolnosti zriadenia staveniska, a
to aj vzhľadom na to, že sa jednalo už o dokončenú stavbu, pričom námietku prístupovej komunikácie
je potrebné vyriešiť, keď sa ustáli, kedy sa započalo s výstavbou, teda či sa jedná o „povolenú“ alebo
„nepovolenú“ stavbu.

Krajský súd poukazuje, že v čase rozhodovania, v konaní 20S/88/2012, bolo vydané a právoplatné
rozhodnutie žalovaného, č.2012/00214/Kod z 26.6.2012, vydané Krajským stavebným úradom v Žiline,
ktorý meritórne rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Mesta Martin zo dňa
17.2.2010. V konaní 20S/88/2012, teda neexistovala zákonná prekážka existencie dvoch rozhodnutí,

ktoré vo veci odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu boli vydané. Z tohto dôvodu súd
dospel k záveru, že konanie 2S 188/2012 vedené na Krajskom súde v Bratislave, ako aj výsledok tohto
konania, v čase rozhodovania Krajského súdu v Žiline, nemá vplyv na rozhodnutie vo veci. Vychádzal zo
skutočností, že v čase rozhodovania Krajského súdu v Žiline rozhodnutie Krajského stavebného úradu
pod č. 2010/01295/Kod z 1.6.2010 neexistovalo z dôvodu, že bolo nadriadeným orgánom Ministerstvom

dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zrušené. Krajský súd dospel k záveru,
že neexistovala prekážka vo vzťahu ku konaniu 2S 188/2012 Krajského súdu v Bratislave (a predmetu
prieskumu v tomto konaní), pre ktorú by bolo potrebné konanie prerušiť, resp. by bola prekážka, ktorá
by bránila meritórnemu prejednaniu veci.

Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že žaloba je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného
a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalobca mal v konaní úspech pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. mu vzniká proti žalovanému náhrada trov
konania. Žalobca v zastúpení právnym zástupcom si uplatnil písomným podaním zo dňa 22. augusta

2013 náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 770,44 Eur, za 3 úkony právnej služby - prevzatie
a príprava zastúpenia, vypracovanie a podanie žaloby, 2 x 127,16 Eur + 2 x 7,63 Eur režijný paušál,
účasť na pojednávaní konanom dňa 20.8.2013, 1 x 130,16 Eur + 1 x 7,81 Eur režijný paušál, náhrada
za stratu času strávenú cestou na pojednávanie a späť Q. - Žilina a späť (4,5 hodiny, t.j. 9 začatýchpolhodín x 13,01 Eur = 117,09 Eur + 23,42 Eur DPH 20% = 140,51 Eur), náhrada cestovných výdavkov
na pojednávanie 20.08.2013 Q. - Žilina a späť 400 km - paušálna náhrada za použitie motorového
vozidla 400 km x 0,183 Eur = 73,20 Eur, náhrada za spotrebované pohonné hmoty 7,9 l/100 km x 1,335

Eur/l x 400 km = 42,186 Eur, náhrada za parkovné 2,- Eur, spolu 117,39 Eur + 23,48 Eur DPH 20% =
140,87 Eur. Súčasne si uplatnil náhradu súdneho poplatku vo výške 66,- Eur.

Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy konania v sume
zaplateného súdneho poplatku 66,- Eur a trov právneho zastúpenia 770,44 Eur. Tieto pozostávajú z

odmeny za úkony:
- prevzatie veci vo výške 127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur,
- písomné podanie žaloby na súd vo výške 127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur,
- účasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline dňa 20.08.2013 vo výške 130,16 Eur + režijný
paušál 7,81 Eur,
a to v zmysle § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“),
- cestovné na trase Q. - Žilina a späť na pojednávanie dňa 20.08.2013 vo výške 117,39 Eur (za použitia
osobného motorového vozidla MERCEDES-BENZ, ev. č. BA056ZE s priemernou spotrebou 7,9 l/100
km, ubehnutých 400 km, cena PHM 1,335 €/l, suma základnej náhrady 0,183 €, parkovné vo výške 2,-
Eur),

-stratačasuvovýške117,09Eur(§17ods.1vyhl.č.655/2004Z.z.,9polhodínnacestunapojednávanie
a na spiatočnú cestu x 13,01 €),
- 20 % DPH vo výške 128,41 Eur.
Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 836,44
Eur.

Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1 O.s.p., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.