Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 12, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/296/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012899564
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4012899564.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra

Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci navrhovateľa: P. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. pri
M., L. XX, zastúpený JUDr. Marekom Ďuranom, advokátom Advokátskej kancelárie Ďuran & Partners,
so sídlom v Nitre, Boženy Němcovej 4, IČO: 30 788 285, proti odporcom: 1. I. P., nar. XX. XX. XXXX,
naposledy bytom C. L., B. XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom Mesto Liptovský
Mikuláš, Štúrova 41, IČO: 00 315 524, 2. F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., Q. 4, zastúpený JUDr.
Eduardom Jurovatým, advokátom Advokátskej kancelárie Jurovatý & Partners so sídlom v Bratislave,
Nám. SNP 14, pobočka kancelárie v Nitre, Štúrova 21, za účasti vedľajšieho účastníka na strane

odporcov v 1. a 2. rade: Slovenská kancelária poisťovateľov, a.s. Bratislava, Trnavská cesta 82,
zastúpený Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, o náhradu
škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka
na strane odporcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. mája 2006 č. k.
25C/183/2000-384, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti výroku nad sumu 124
756,02 eura (3 758 400,- Sk) do sumy 206 432,98 eura (6 219 000,- Sk) m e n í tak, že odporcovia

v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 12 746,46 eura (384 000,-
Sk), v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti nad priznanú sumu 137 502,49 eura (4 142 400,- Sk) návrh z a m i e t a.

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania, pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 11 486,89 eura, na účet právneho
zástupcu navrhovateľa JUDr. Mareka Ďurana, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti týkajúcej sa výroku o poplatkovej povinnosti odporcov sa napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa m e n í tak, že odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za návrh
v sume 5 500 eur na účet Okresného súdu Nitra, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 16. 05. 2006 č. k. 25C/183/2000-384 zaviazal odporcov v 1. a

2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 206 432,98 eura (6 219 000,- Sk) ako aj
náhradu trov konania v sume 14 640,89 eura (441 071,50 Sk) na účet právneho zástupcu navrhovateľa
JUDr. Mareka Ďurana, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh v časti uplatneného nároku
ohľadne zaplatenia sumy 72 246,56 eura (2 176 500,- Sk) ako nedôvodný zamietol. Vo zvyšku, t. j.
nad sumu 278 679,54 eura (8 395 000,- Sk) po sumu 318 661,62 eura (9 600 000,- Sk) prvostupňovýsúd v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom konanie zastavil. Odporcov v 1. a 2. rade zaviazal
spoločne a nerozdielne zaplatiť na svoj účet súdny poplatok v sume 12 385,98 eura (373 140,- Sk) s
poukazom na ust. § 2 a § 5 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb., ako aj náhradu trov konania štátu (§ 148 OSP)

v sume 2 396,61 eura (72 200,- Sk), všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 420 ods. 1, § 427
ods. 1, § 444 Obč. zákonníka, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 2, § 7 ods. 3, § 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965
Zb., a § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z.

Náhradu výšky bolestného určil súd v sume 128 609,83 eura (3 874 500,- Sk) ako 70 násobok
základného bodového ohodnotenia, vychádzajúc z počtu bodov 1 845 v hodnote 30,- Sk za jeden bod.

Bolesť je potrebné považovať za sťaženie zdravotnej pohody, ktorú poškodený cíti nielen pri samotnom
úraze, ale aj po jeho liečení a skončení liečby. Úmrtnosť pri následkoch úrazu, ktorý utrpel navrhovateľ, je
približne 50 %. V priebehu štyroch rokov utrpel navrhovateľ značné bolesti spojené s veľkým množstvom
operácií (31). V súčasnej dobe je navrhovateľ plne invalidnou osobou, dopravná nehoda ho postihla
v čase keď mal 32

rokov. Má mieru funkčnej poruchy 50 % s pripútaním na invalidný vozík.

Náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU) priznal súd navrhovateľovi vo výške 2 380 500,-
Sk (79 018,12 eura) ako 60 násobok základného bodového ohodnotenia, akceptujúc počet bodov 1
322,5 bodu v hodnote 30,- Sk za jeden bod. V čase dopravnej nehody bol navrhovateľ v mladom veku
(32 rokov) a v podstate všetko mal ešte pred sebou, t. j. budovanie rodiny, kariéry, ako aj otvorených

možností v spoločenskom živote, ktorý bol v prípade navrhovateľa, vzhľadom na jeho povahu a ochotu,
veľmi perspektívny. Pri strate zdravia žiadne finančné odškodnenie nie je primerané. V prejednávanej
veci súd nezistil dôvod pre aplikáciu ust. § 450 Obč. zákonníka, najmä s prihliadnutím na osobné a
majetkové pomery osoby, ktorá škodu na zdraví navrhovateľovi spôsobila. V prípade bolestného ako
aj SSU je možné dopravnú nehodu v živote navrhovateľa a hlavne jej následky považovať za hodné

osobitného zreteľa, t. j. aj odškodnenie týchto dvoch samostatných nárokov zvýšiť nad bežný rámec. V
oblasti kariéry, práce, či spoločenského života sú možnosti navrhovateľa výrazne obmedzené v súlade
s matematickým výpočtom (predpokladaným plnením) ako aj žalovanou sumou. V týchto oblastiach
následky dopravnej nehody navrhovateľa najviac postihli, zmariac mu nádeje, rozrastajúce sa možnosti
a veľký potenciál.

O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 OSP a ich náhradu spolu v
sume 441 071,50 Sk (14 640,89 eura) priznal navrhovateľovi, pretože výška plnenia v prejednávanej
veci závisela od výsledkov znaleckého dokazovania.

Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti výroku podal včas odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho
zmeny s tým, že mu bude priznaná náhrada za bolesť a SSU spolu v sume 8 395 500,- Sk (278 679,55

eura). Súhlasí s tým, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, základom však naďalej zostáva otázka
primeranosti zvýšenia náhrady za bolesť a SSU. Závery znaleckého dokazovania nenamieta, pretože
sú v nich podrobne zdokumentované množstvá operácií a liečebných procedúr, ktoré navrhovateľ musel
absolvovať a vytrpieť množstvo bolestí a útrap. Včas podaným odvolaním predmetný rozsudok vo
vyhovujúcej časti výroku, v časti výroku o náhrade trov konania, náhrade trov konania štátu a v časti

výroku o poplatkovej povinnosti napadol aj vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcov v 1. a 2.
rade. Skonštatoval, že uznáva nárok navrhovateľa ohľadne zaplatenia sumy 19 350,- Sk (642,30 eura)
a vo zvyšku, t. j. v sume 6 199 650,- Sk (205 790,68 eura) žiada návrh zamietnuť. Prvostupňový súd
nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav. Do odškodnenia za bolesť nemôže patriť aj odškodnenie tej
bolesti, ktorá ešte nenastala, pretože vznikne až v budúcnosti. Bolesť je odškodňovaná s poukazom na

konkrétnu diagnózu, bez ohľadu na dĺžku jej trvania, či intenzitu bolesti udávanej poškodeným. Priznanie
70 násobku bolestného vychádza zo subjektívnych dôvodov a pocitov prezentovaných navrhovateľom v
konaní. K zvýšeniu náhrady za SSU môže dôjsť, nemôže však dôjsť k zvýšeniu náhrady za bolestné (§ 3
ods.2a§5ods.5zák.č.437/2004Z.z.).Bolesťakoindividuálnyvnemmusíbyťodškodnenápodľavyhl.
č. 32/1965 Zb. Súd prvého stupňa zvyšoval bolestné už zo zvýšeného bolestného v počte 1 845 bodova nie zo základného počtu bodov, ktorý mal byť správne 1 525 bodov. Základné bodové ohodnotenie
SSU predstavuje odškodnenie za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného.
Mimoriadne zvýšenie SSU podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. odôvodňuje prvostupňový súd

mladým vekom navrhovateľa, čo je dôvod zvýšenia SSU podľa § 6 ods. 2 cit. vyhlášky, pričom ten
istý dôvod nemôže súčasne zakladať duplicitný nárok (§ 7 ods. 3 a § 6 ods. 2 cit. vyhlášky). V konaní
navrhovateľ nepreukázal to, že by pred úrazom vykonával v oblasti športu, kultúry a spoločenských
činností aktivity na vyššej úrovni a tieto sa v dôsledku úrazu úplne zmarili, resp. obmedzili. Rozsah
obmedzenia v bežných úkonoch, najmä v mobilite zostáva u navrhovateľa naďalej otvorený, pretože

navrhovateľ sa zatiaľ nepodrobil operácii bedrového kĺbu.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že za primerané považuje
80 násobné zvýšenie náhrady za bolesť a 100 násobné zvýšenie náhrady za SSU. Čo sa týka rozsahu
utrpenej bolesti na jeho strane, o tomto svedčí tá skutočnosť, že bude do konca života pripútaný na
invalidný vozík. Záverom poukázal na ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 31. 03. 2009 č. k. 2Cdo/27/2008-473, rozhodujúc

o podanom dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 12. 09. 2007 sp. zn.
5Co/77/2006, predmetný rozsudok zrušil vo výroku, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Nitra zo 16.
05. 2006 č. k. 25C/183/2000-384 zmenený tak, že návrh o náhradu za bolesť a SSU sa vo zvyšku, t. j.
nad sumu 3 758 400,- Sk po sumu 6 219 000,- Sk zamieta a vo výroku, ktorým bol zmenený predmetný
rozsudok Okresného súdu Nitra, vo výroku o náhrade trov konania, poplatkovej povinnosti a vec v

rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie. Ako hlavný dôvod pre takto zvolený
procesný postup uviedol dovolací súd nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nedostatok jeho
odôvodnenia, čo je v rozpore s § 157 ods. 2, 3 OSP. Napadnutý prvostupňový rozsudok zo dňa 16.
05. 2006 č. k. 25C/183/2000-384 v zamietajúcej časti výroku ohľadne zaplatenia sumy 2 176 500,- Sk
nadobudolprávoplatnosťdňa22.10.2007(podľarozsudkuKrajskéhosúduvNitrezodňa12.09.2007č.

k. 5Co/177/2006-435), čo znamená, že podané odvolanie navrhovateľa zo dňa 12. 06. 2006 proti výroku
o zamietnutí sumy 2 176 500,- Sk (12 246,56 eura) sa stalo bezpredmetným. Najvyšší súd Slovenskej
republikyvporadídruhýmuznesenímč.k.2Cdo/184/2010-552zrušilrozsudokKrajskéhosúduvNitrezo
dňa 14. 04. 2010 č. k. 5Co/246/2009-521, ktorým odvolací súd zmenil napadnutý prvostupňový rozsudok
zo dňa 16. 05. 2006 č. k. 35C/183/2000-384 tak, že v napadnutej vyhovujúcej časti nad sumu 3 758

400,- Sk (124 756,02 eura) do sumy 6 219 000,- Sk (206 432,98 eura) návrh zamietol a odporcov v
1. a 2. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 10 677,42 eura, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Dovolanie aj v tomto prípade podal navrhovateľ. Ako dôvod svojho
procesného postupu spočívajúceho v zrušení rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 14. 04. 2010 č.
k. 5Co/246/2009-521 uviedol dovolací súd tú skutočnosť, že ak odvolací súd pri zmene rozhodnutia (§

220 OSP) svojím rozhodnutím nahradzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, musí jeho rozhodnutie aj v
tomto smere obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie zahrňujúce výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku, čo v danom prípade splnené nebolo. V danom prípade
napadnutý odvolací rozsudok v plnom rozsahu preskúmateľný nebol, pretože neobsahoval dostatočné
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd dospel v porovnaní s prvostupňovým súdom k odlišným

záverom nielen v otázke základného bodového ohodnotenia odškodnenia za bolesť, ale aj v prípade
násobku primeraného zvýšenia základného bodového ohodnotenia za bolestné a SSU. Odvolací súd
pri zmene napadnutého rozsudku nerešpektoval obsah ustanovenia § 213 ods. 3 OSP.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v
odvolaním napadnutej časti výroku procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 OSP a

dospel k tomu záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcov v 1. a 2. rade je čiastočne
dôvodné.

Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.Podľa § 213 ods. 3 OSP ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z., na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku

úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona
(01. 08. 2004) a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa
vzťahujú doterajšie predpisy.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak
poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre
plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť

primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa§2ods.1cit.vyhlášky,odškodneniezabolesťsaodškodňujezabolesťspôsobenejnazdraví,jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto
vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v ods. 1, 2.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., posúdenie sa vykonáva, len čo stav poškodeného možno
považovať za ustálený.

Podľa § 243d ods. 1 OSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo

zrušené, koná naďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V
novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania.

V prejednávanej veci odvolací súd pri rešpektovaní záväzného právneho názoru dovolacieho súdu
obsiahnutého v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 22. 02. 2012 č. k. 2Cdo/184/2010-552 (§ 423d ods.
1 OSP) a po zopakovaní dokazovania (§ 213 ods. 3 OSP) prečítaním obsahu listinných dôkazov (§ 129

ods. 1 OSP) nachádzajúcich sa v spise na č. l. 64 (lekárska správa), č. l. 104-105 (lekárska správa), č.
l. 119 (diagnóza), č. l. 136-144 (znalecký posudok), č. l. 173 (pracovný posudok), č. l. 174 (vyjadrenie
obce), č. l. 186 (pracovné hodnotenie), č. l. 187-190 (mzda navrhovateľa), č. l. 195-196 a 199-201
(rozhodnutia sociálnej poisťovne), č. l. 197-198 (posudok Obvodného úradu Nitra), č. l. 199-201 (list
z úradu dôchodkového zabezpečenia), č. l. 211-258 (znalecký posudok L.. B.), č. l. 272-275 (dodatok

znaleckého posudku L.. B.), č. l. 279 (posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra), č. l. 286-300
(znalecký posudok L.. G.), č. l. 312-338 (znalecký posudok), č. l. 353 (doklad o rente), č. l. 354-357
(rozhodnutie sociálnej poisťovne), č. l. 355-357 (lekárske správy) a č. l. 364-371 (doplnenie znaleckého
posudku L.. G.) dospel k záveru, že s poukazom na ust. § 220 OSP je potrebné rozsudok Okresného
súdu Nitra zo dňa 16. mája 2006 č. k. 25C/183/2000-384 v napadnutej vyhovujúcej časti nad sumu 3

758 400,- Sk (124 756,02 eura) do sumy 6 219 000,- Sk (206 432,98 eura) zmeniť tak, že odporcovia
v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi popri právoplatne priznanej a
už aj vyplatenej sume 124 756,02 eura ešte aj sumu 12 746,46 eura (384 000,- Sk) z titulu doplatku
náhrady za odškodnenie bolestného. K uvedenej sume odvolací súd dospel tým spôsobom, že v
prípade navrhovateľa je potrebné v súvislosti s určením počtu bodov základného bodového ohodnotenia

bolestného vychádzať z počtu bodov 1 845, ako správne v podanom znaleckom posudku určil znalec
MUDr. G. a nie z počtu bodov 1 525, ako v podanom odvolaní navrhoval vedľajší účastník a odvolací
súd jeho návrh v tomto smere akceptoval. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na štandardne
platnú judikatúru (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/72/2008 zo dňa 30. 07. 2008) z obsahu
ktorého vyplýva, že ak lekár pri hodnotení poškodenia zdravia spôsobeného úrazom vychádza zo

základnej sadzby bodov tak, ako sú stanovené pod písm. B bod I. prílohy vyhlášky, a ak sú dané
dôvody uvedené v ods. 6 a 7 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť (Príloha A bod I. vyhlášky),
hodnotenie základnej sadzby zvýši. Výsledný, takto stanovený počet bodov potom predstavuje základnéohodnotenie bolestného, čo je v danom prípade počet bodov 1 845. Suma 12 746,46 eura, ktorú majú
titulom bolestného doplatiť odporcovia v 1. a 2. rade navrhovateľovi, vznikla na základe nasledovného
matematického prepočtu (rozdiel medzi 1 845 bodov a 1 525 bodov = 320 bodov x 30 = 9 600,- Sk x

40 = 384 000,- Sk, resp. 12 746,46 eura). Z obsahu znaleckého posudku č. 23/2005 vypracovaného v
danej veci MUDr. U. G. vyplýva, že uvedený znalec namietané položky vedľajším účastníkom konania
v rámci ním podaného odvolania (celkovo 4 položky) ohodnotil a navýšil práve s poukazom na písm. B
bod I. prílohy vyhlášky pri existencii dôvodov uvedených v ods. 6 a 7 zásad pre hodnotenie odškodnenia
za bolesť. Pokiaľ ide o posúdenie odškodnenia za bolesť v zmysle § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, vychádzajúc

z toho, že ku škode na zdraví ako aj k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa došlo za účinnosti
vyhlášky č. 32/1965 Zb., zaoberal sa odvolací súd splnením zákonných podmienok zvýšenia bolestného
nad sumu stanovenú v ods. 1 a 2 tohto ustanovenia. Vo vzťahu k nároku na náhradu za bolesť odvolací
súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k tomu záveru, že v prípade navrhovateľa vzhľadom
na charakter a rozsah ním utrpených poranení a prekonaných bolestí (vrátane liečebného procesu) je
primerané 40 násobné navýšenie základného bodového ohodnotenia v počte 1 845 bodov. Vychádzajúc

z obsahu ust. § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je zrejmé, že odškodnenie za bolesť sa poskytuje
za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to
podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky. Napriek niektorým devastačným poraneniam,
ktoré utrpel navrhovateľ v dôsledku dopravnej nehody, najmä na dolných končatinách, sa odvolací
súd nestotožňuje s priznaním 70 násobku základného bodového ohodnotenia v počte 1 845 bodov

pri bolestnom. V prvom rade je potrebné akceptovať tú skutočnosť, že navrhovateľ v súvislosti s
predmetnou dopravnou nehodou utrpel a prekonal liečebný proces takých poranení akými sú krvácanie
pod pavúčnicou mozgu, vnútrokĺbová zlomenina, zlomenina pravej a ľavej očnice, vpáčenie čelovej
kosti, zlomenina čuchových kostí, zlomenina jabĺčka, vnútrokĺbová zlomenina píšťaly vpravo, zlomenina
hrany jamky bedrovej kosti, pohmoždenie pľúc, zlomenina ôsmeho a deviateho rebra, krvácanie pod

obal pečene a sepsu, avšak aj napriek rozsahu a vážnosti týchto poranení zostal živý po prekonaní
celkového počtu 16 operácií, a nie 31 ako nesprávne v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza
prvostupňový súd. Na 40 násobnom zvýšení základného bodového ohodnotenia pri bolestnom zotrváva
odvolací súd aj napriek tomu, že navrhovateľ prekonal tracheotómiu, laparotómiu, odber kožných
transplantátov, odber spongiózy a iné, nakoľko všetky tieto úkony a bolesti v súvislosti s nimi prekonané

a podstúpené boli navrhovateľovi ohodnotené v rámci základného bodového ohodnotenia bolestného
(u niektorých položiek aj zvýšené podľa prílohy A), pričom práve intenzita týchto bolestí (§ 7 ods. 3
cit. vyhl.) odôvodňuje práve 40 násobné navýšenie základného bodového ohodnotenia ako primerané.
Bolesť ako takú je potrebné brať ako individuálny vnem konkrétneho pacienta (poškodeného), pričom sa
odškodňuje konkrétna diagnóza u každého pacienta rovnako (podľa vyhl. č. 32/1965 Zb.) bez ohľadu na

intenzitu udávanej bolesti poškodeným. Pri hodnotení bolestného nie je možné zohľadňovať očakávané
bolesti, resp. tie, ktoré majú nastať až v budúcnosti, ako v prípade očakávanej operácie bedrového
kĺbu navrhovateľa konštatoval aj prvostupňový súd. Odvolací súd sa nestotožňuje s konštatovaním
prvostupňového súdu v tom smere, že pri rozhodovaní o náhrade bolestného a SSU by sa malo v
súvislosti s výškou požadovanej náhrady vychádzať z matematicko-právnej logiky, pričom právny stav

by sa mal aplikovať cez finančné možnosti odporcov a najmä cez poistenie u vedľajšieho účastníka.
Taktiež sa odvolací súd nestotožňuje s tým konštatovaním prvostupňového súdu, že akýmsi vodítkom pri
posudzovaní dôvodnosti výšky uplatnených nárokov tohto druhu by mala byť tá skutočnosť, že v zmysle
platného zákonného poistenia poisťovňa, resp. vedľajší účastník na strane odporcov zodpovedá za
náhradu škody každej osobe až do výšky 19 000 000,- Sk. Ak potom miera funkčnej poruchy predstavuje

u navrhovateľa 50 %, potom vedľajší účastník na strane odporcu, resp. odporcov by mohol plniť cca
do výšky 9 500 000,- Sk (predpokladané plnenie). Odvolací súd k uvedenému poznamenáva, že v
prípade každej žaloby o náhradu bolestného a SSU je potrebné predovšetkým akceptovať špecifiká
prejednávanejveci,t.j.rozsahacharaktervzniknutýchporanení,spôsobichliečby,konkrétneprekonané
bolesti a obmedzenia navrhovateľa, ktoré ho v dôsledku úrazu alebo nehody podstatne obmedzili vo

výkone základných životných funkcií do budúcnosti.

Pokiaľ ide o samostatnú kategóriu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v tomto prípade
sa odškodnenie poskytuje taktiež za splnenia kritérií zakotvených v ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965
Zb., pričom musí isť o úraz, resp. dopravnú nehodu, majúci preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre
životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho základných životných a spoločenských potrieb.

O tom, že ide o prípad SSU na strane poškodenej osoby nasvedčuje to, že táto v dôsledku poškodenia
na zdraví má v oblasti vlastného zdravotného stavu vyvolané také zmeny, ktoré majú preukázateľnenepriaznivé dôsledky pre jej životné úkony. Je nepopierateľné, že v dôsledku predmetnej dopravnej
nehodysnáslednýmpoškodenímzdraviaunavrhovateľadošlokradikálnejzmenespôsobuživotanajmä
v súvislosti so zabezpečovaním základných životných činností. Navrhovateľ sa vo veku 32 rokov stal

invalidným, s mierou funkčnej poruchy 50 %, ktorý je pripútaný na invalidný vozík. Aj napriek uvedenému
hendikepu ide o osobu, ktorá je ženatá a má jedno dieťa, pričom ako rodina všetci zdieľajú spoločnú
domácnosť. Aj napriek tomu, že navrhovateľ bol v dôsledku utrpených poranení svojho organizmu
vylúčený z pracovného ako aj intímneho života, odvolací súd sa nestotožňuje s konštatovaním
prvostupňového súdu v tom smere, že primeranou náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia

je v prípade navrhovateľa 60 násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia pri počte 1 322,5
bodu v hodnote 30,- Sk za jeden bod. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoradou prioritou navrhovateľa
musí byť to, že po predmetnej dopravnej nehode zostal nažive, aj keď s trvalými a vážnymi zdravotnými
obmedzeniami. Aj napriek tomuto konštatovaniu navrhovateľ do budúcnosti nebol absolútne vylúčený
z bežných životných činností (umývanie, obliekanie a pod.), ktoré je schopný zvládnuť sám alebo za
pomoci iných osôb. Pred dopravnou nehodou si stihol taktiež založiť aj rodinu (má jednu dcéru). Čo sa

týka absolvovania kultúrnych a spoločenských akcií v rámci obce, v ktorej navrhovateľ býva, taktiež sa
môže, aj keď v obmedzenej miere, na takýchto akciách zúčastňovať, pretože je čiastočne mobilný, aj
keď iba formou prepravy na invalidnom vozíku. Vo sfére samovzdelávania čítaním, počúvaním rádia a
sledovaním televízie navrhovateľ v dôsledku zdravotných obmedzení podstatne postihnutý nebol. Za
nemožnosť vykonávať sústavne zamestnanie je navrhovateľovi v súčasnej dobe vyplácaná úrazová

renta 63,12 eura mesačne a invalidný dôchodok v sume 385,10 eura mesačne. Vedľajší účastník
navrhovateľovi okrem už poskytnutého finančného plnenia v sume 3 758 400,- Sk (124 756,02 eura)
prepláca v priebehu kalendárneho roku finančné náklady za zakúpenie zdravotných pomôcok a liekov.
V roku 2013 tak doposiaľ navrhovateľovi uhradil 255 eur. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd ustálil
výšku náhrady za bolestné prislúchajúcu navrhovateľovi v celkovej sume 2 214 000,- Sk (73 491,33

eura), ku ktorej došiel tým spôsobom, že základný počet bodov 1 825 vynásobil 30-imi ako hodnotou
jedného bodu v bývalých slovenských korunách a následne túto sumu vynásobil 40-imi, ako násobkom
navýšenia základného bodového ohodnotenia (1 845 x 40 x 30). Od sumy 2 214 000,- Sk bolo
potrebné odrátať ešte sumu 19 350,- Sk a sumu 36 000,- Sk, ktoré sumy vedľajší účastník titulom
bolestného už navrhovateľovi zaplatil (2 214 000 - 19 350 - 36 000). Rozdiel medzi týmito sumami, t.

j. suma 2 158 650,- Sk (71 654,05 eura) potom predstavuje výšku bolestného, ktorú sú odporcovia v 1. a
2. rade povinní spoločne a nerozdielne navrhovateľovi zaplatiť. Pokiaľ ide o výšku náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, táto predstavuje 50 násobok sumy základného bodového ohodnotenia v
počte 1 322,5 bodu následne vynásobené 30-imi ako hodnotou jedného bodu v bývalých slovenských
korunách (1 322,5 x 30 x 50), t. j. sumu 1 983 750,- Sk (65 848,44 eura), ktorú sú taktiež povinní

zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcovia v 1. a 2. rade navrhovateľovi. Súčet priznanej náhrady
navrhovateľovi za bolestné a SSU predstavuje sumu spolu 4 142 400,- Sk (2 158 650 +
1 983 750), resp. 137 502,49 eura, z ktorej sumy odvolací súd svojím rozsudkom zo dňa 12. 09.
2007 č. k. 5Co/177/2000-435 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 16. 05. 2006 č. k.
25C/183/2000-384 priznal navrhovateľovi právoplatne titulom náhrady za bolesť a SSU sumu spolu 3

758 400,- Sk (124 756,02 eura), ktorú sumu už vedľajší účastník na strane odporcov v 1. a 2. rade
aj navrhovateľovi vyplatil. Odporcom v 1. a 2. rade v súčasnej dobe zostáva zaplatiť navrhovateľovi
ešte sumu 12 746,46 eura vzniklú v súvislosti s nesprávnym určením výšky počtu bodov základného
bodového ohodnotenia bolestného na strane navrhovateľa v jeho neprospech o 320 bodov (odvolací súd
nesprávne vychádzal z počtu 1 525 bodov, hoci správne mal akceptovať základné bodové ohodnotenie

v počte 1 825 bodov. Záverom odvolací súd poznamenáva, že správna interpretácia ustanovenia § 7
ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. z hľadiska vymedzenia prípadov hodných osobitného zreteľa závisí vždy od
okolností konkrétneho prípadu, pričom dôležitým kritériom je samotná závažnosť spôsobenej škody na
zdraví a možnosti vyliečenia či eliminácie spôsobenej škody, čo znamená, či v dôsledku poškodenia
zdraviajepoškodenýobmedzenývspôsobeživota,čijenútenýkpravidelnýmkontrolámulekárovapod.

Pri určení výšky rozsahu odškodnenia má súd možnosť podľa vlastnej úvahy posúdiť to, aké zvýšenie
náhrady v prípade obidvoch kategórií (bolestné a SSU) považuje za primerané v danej prejednávanej
veci. Pri akceptovaní špecifických okolností môže prichádzať do úvahy aj niekoľkonásobné zvýšenie
takéhoto odškodnenia. Za spravodlivé rozhodnutie súdu o obidvoch nárokoch je potrebné považovať
také rozhodnutie, ktoré vychádza z princípu proporcionality, ako základného princípu právneho štátu.

Tento princíp vyžaduje, aby medzi priznanou výškou náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
resp. náhrady za bolesť založenej na objektívnych a rozumových dôvodoch a spôsobenou škodou na
zdraví, resp. prekonanou a utrpenou bolesťou, existoval vzťah primeranosti. Odvolací súd, riadiac sa v
prejednávanej veci platnosťou uvedeného princípu po zopakovaní dokazovania procesným postupompodľa § 213 ods. 3 a § 179 ods. 1 OSP považoval, na rozdiel od prvostupňového súdu, v prípade
navrhovateľa za primerané základné bodové ohodnotenie za bolestné navýšiť na 40 násobok a pokiaľ
ide o SSU, tak základné bodové ohodnotenie považoval za primerané navýšiť na 50 násobok.

Čo sa týka náhrady trov konania (prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho) o tejto rozhodol odvolací
súd podľa § 224 ods. 1, 2, § 142 ods. 3 a § 243d ods. 1 OSP s tým, že ich celkovú náhradu vo výške 11
486,89 eura priznal navrhovateľovi vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade. Priznaná náhrada trov konania
predstavuje odmenu za nasledovné účelne vynaložené úkony právnej služby: príprava a prevzatie veci,
podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 17. 05. 2001 a 19. 06. 2001, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa

17. 09. 2001 a písomné podanie zo dňa 20. 04. 2001 v hodnote 5 850,- Sk (194,18 eura) za jeden úkon
právnej služby + 6 x 100,- Sk (3,32 eura) režijný paušál. Pojednávanie pred Krajským súdom v Nitre dňa
16. 12. 2012 v hodnote 20 617,- Sk (684,36 eura) za jeden úkon právnej služby + 117,- Sk (3,38 eura)
režijný paušál. Odročené pojednávanie dňa 13. 01. 2004 a 10. 02. 2004 v hodnote 5 042,- Sk (167,36
eura) za jeden úkon právnej služby (1/4 z 20 167,- Sk) + 2x režijný paušál 136,- Sk (4,51 eura). Účasť
na pojednávaní dňa 29. 04. 2004, písomné vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 08. 10. 2004 v

hodnote 20 167,- Sk (669,42 eura) + 3x 136,- Sk režijný paušál. Prevzatie veci vrátane nahliadnutia do
spisu, zmena žaloby zo dňa 31. 03. 2005, vyjadrenie zo dňa 12. 04. 2006 a účasť na pojednávaní dňa
16. 05. 2006 v rozsahu dvoch úkonov právnej služby, pretože pojednávanie trvalo viac ako dve hodiny.
Hodnota jedného úkonu právnej služby u týchto úkonov predstavuje 20 250,- Sk (672,18 eura) + 1x
150,- Sk (4,98 eura) + 3x 164,- Sk (5,44 eura) + 19 238,- Sk (638,58 eura) ako 19 % DPH z piatich

úkonov právnej služby, t. j. spolu 248 829,- Sk (8 259,61 eura). Dovolacie trovy predstavujú: príprava a
prevzatie zastúpenia v dovolacom konaní, dovolanie zo dňa 19. 11. 2007, písomné vyjadrenie zo dňa
14. 02. 2008 v hodnote 20 250,- Sk (672,18 eura) za jeden úkon právnej služby + 2x režijný paušál 178,-
Sk (5,51 eura) + 1x režijný paušál 190,- Sk (6,31 eura) + 19 % DPH v sume 384,14 eura x 3 : 100 x 19),
vypracovanie písomného dovolania zo dňa 29. 06. 2010 v hodnote 672,18 eura za tento úkon právnej

služby + 1x režijný paušál 7,21 eura + 129,08 eura 19 % DPH, t. j. dovolacie trovy spolu v sume 3
227,28 eura. Odvolací súd nepriznal navrhovateľovi jeho právnym zástupcom požadovanú náhradu trov
právneho zastúpenia za ním vyúčtovaný úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia v druhom
dovolacom konaní zo dňa 22. 06. 2010, pretože tento úkon právnej služby nepovažoval vzhľadom
na prvé podanie dovolania za účelne vynaložený. Taktiež priznal odmenu za písomné vypracovanie

dovolania zo dňa 24. 06. 2010 v sume 672,18 eura a nie v uplatnenej sume 838,21 eura, pretože aj
v prípade prvého dovolania (zo dňa 19. 11. 2007) si právny zástupca účtoval a zároveň mu aj bola
priznaná odmena za tento úkon právnej služby v hodnote 672,18 eura. Odvolací súd napriek tomu, že
vedľajší účastník už zaplatil navrhovateľovi náhradu trov konania spolu v sume 10 677,42 eura opätovne
rozhodol o povinnosti odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu

trov konania, avšak v sume vyššej, t. j. 11 486,89 eura, pretože navrhovateľovi vznikli trovy spojené s
podaním v poradí druhého dovolania. Z takto vyčíslenej náhrady trov konania má už právny zástupca
navrhovateľa uhradenú sumu 10 677,42 eura, pričom povinnosťou odporcov v 1. a 2. rade bude doplatiť
iba rozdiel medzi týmito sumami, t. j. sumu 809,47 eura.

Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu trov odvolacieho konania zo strany navrhovateľa ako aj zo strany

vedľajšieho účastníka na strane odporcov v 1. a 2. rade, odvolací súd ju nepovažoval za dôvodnú a to
s poukazom na ust. § 142 ods. 2, 3 OSP.

O poplatkovej povinnosti odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu prvého
stupňa súdny poplatok v sume 5 500 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku rozhodol
tak, že táto bola vyrubená odvolacím súdom s poukazom na ust. § 2 ods. 2, § 5 ods. 1 písm. a/, § 18

ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. a položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 4 % zo
sumy 137 502 eur (4 142 385,- Sk), keďže v čase začatia konania (august 2000) sa vyruboval súdny
poplatok v takomto konaní vo výške 4 % z predmetu konania. Z obsahu spisu vyplýva tá skutočnosť, že
navrhovateľ už zaplatil na účet súdu prvého stupňa titulom poplatkovej povinnosti v tomto konaní sumu
4.990,24 eura, čo znamená, že ešte doplatí na účet súdu prvého stupňa rozdiel medzi týmito sumami,

t. j. sumu 509,76 eura (5 500 - 4 990,24).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.