Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 12, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200378
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov

senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu Krajská prokuratúra Košice,
Mojmírova 5, Košice, proti žalovanému Mesto Košice - Stavebný úrad, Trieda SNP 48/A, Košice, za
účasti H.. B. O., bytom P. Č.. XX, F., zastúpenej Mgr. Tomášom Kreibikom, advokátom, so sídlom
Štefánikova 60, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2012/16316-02/I/ANG
zo dňa 04.07.2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.07.2012 č.
A/2012/16316-02/I/ANG a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 19.03.2013 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 21.03.2013 sa žalobca domáhal
zrušenia opatrenia Stavebného úradu - Mesta Košice č. A/2011/16316-02/I/ANG zo dňa 04.07.2012 a
vrátenia veci Stavebnému úradu na ďalšie konanie.

Žalovaný ako Stavebný úrad prvého stupňa príslušný podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov na základe
ohlásenia stavebných úprav H.. B. O., bytom P. XX, F., zastúpenou P. R., E. X. X, F., zo dňa 21.06.2012
v zmysle § 57 ods. 2 stavebného zákona oznámil, že nemá námietky voči realizácii stavebných úprav
rekonštrukcie medziparcelačnej steny časti nehnuteľnej kultúrnej pamiatky na P. XX Y. F., nachádzajúcej

sa na území Mestskej pamiatkovej rezervácie F., na pozemku parcelné číslo XX, katastrálne územie R.
H.U. (evidovanom v registri „C“) v rozsahu:

- zrekonštruovať jestvujúcu medziparcelačnú stenu a zároveň ju dostavať do pôvodnej výšky, podľa
projektovej dokumentácie vyhotovenej oprávnenou osobou A.. G. P., autorizovaným stavebným
inžinierom, číslo osvedčenia XXXXC.X zo dňa máj 2012. Neoddeliteľnú súčasť oznámenia tvorí
projektová dokumentácia overená konajúcim stavebným úradom, zároveň oznámenie obsahuje
upozornenie pre stavebníka - podmienky, ktoré je stavebník pri realizácii stavebných úprav povinný
dodržať.

Žalobca písomným dožiadaním č. Kd 159/12-6 zo dňa 23.08.2012 doručeným žalovanému dňa

27.08.2012 oznámil žalovanému, že v označenej veci bol dňa 16.08.2012 doručený Okresnej
prokuratúre Košice I a následne z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti postúpený žalobcovi podnetJUDr. Martina Vasiľa, splnomocneného zástupcu spoločnosti Valentina Invest s.r.o., Hlavná 24, Košice,
ktorým sa domáha preskúmania zákonnosti opatrenia Mesta Košice - Stavebného úradu, pracovisko
Košice - Staré Mesto, ktorým oznámil stavebníčke H.. B. O., že nemá námietky k ohlásenej realizácii

drobnej stavby - obnove parcelačného múru nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na ulici P. Č.. XX Y. F..
S poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov žiadal v lehote do 10 dní predložiť kompletný na vec sa vzťahujúci spisový materiál a súčasne
podať podrobné vyjadrenie k tvrdeniam podávateľov podnetu, ktorého kópiu v prílohe predkladal
žalovanému.

Žalovaný v písomnej odpovedi zo dňa 04.09.2012 k vyššie uvedenému dožiadaniu žalobcu oznámil, že
dňa 21.06.2012 obdŕžal ohlásenie drobnej stavby „Medziparcelačná stena - rekonštrukcia, dostavba, P.
XX, F.“ stavebníčky H.. B. O., bytom P. XX, F., zastúpenej P. R., bytom E. X. X, F.. Podanie obsahovalo
žiadosť, plnomocenstvo, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 21.06.2012, informatívnu
kópiu z mapy zo dňa 20.06.2012, Záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Košice č.
KE-12/749-02/3200/KD,TM zo dňa 14.06.2012, projektovú dokumentáciu v dvoch vyhotoveniach.

Citoval ustanovenie § 55 ods. 2 písm. b/, § 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, § 5 ods. 1, 2 vyhlášky MŽP
SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a konštatoval,
že ohlásenie stavebníčky obsahovalo všetky podklady potrebné podľa ustanovení stavebného zákona
a vykonávacej vyhlášky, preto stavebný úrad vydal písomné oznámenie, že nemá námietky proti

uskutočneniu drobnej stavby. Uviedol, že pred vydaním oznámenia k ohláseniu mal dostatočne
zistený skutkový stav na mieste stavby, pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť
vykonávať miestne zisťovania na základe ohlásení drobnej stavby, ani povinnosť žiadať vyjadrenie
vlastníka susednej nehnuteľnosti (v tomto prípade sa pri uskutočňovaní stavby nepoužila susedná
nehnuteľnosť). Konštatoval, že mal tak isto zistené, že realizáciou drobnej stavby nedôjde k zásahu

do vlastníckych a iných práv a právom chránených záujmov iných osôb a žiadnym spôsobom nebudú
ohrozené verejné záujmy. Mal za to, že boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, a preto
tvrdenia splnomocneného právneho zástupcu spoločnosti Valentina Invest, s.r.o. (navrhovateľ) o vydaní
nezákonného oznámenia k ohláseniu stavebným úradom vzhľadom na údajné porušenie ustanovení
stavebného zákona, sú neopodstatnené a nepravdivé. Poukázal na ustanovenie § 139b stavebného

zákona, ktorý vymedzuje pojmy stavebného poriadku, a ktorý v ods. 6 a 7 sa presnejšie venuje definícii
pojmu drobná stavba, medzi ktoré patrí aj oplotenie (ods. 7 písm. b/). Konštatoval, že oplotenie ako
drobná stavba, na rozdiel od drobných stavieb upravených v § 139b ods. 6 stavebného zákona, nemá
zákonom stanovené parametre, ktoré by určovali kedy je, alebo nie je možné ho ešte považovať
za drobnú stavbu, t.j. nie je výškovo, ani rozmerovo obmedzené. Pojem oplotenie nie je definovaný

v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise, a preto tvrdenie navrhovateľa, že predmetný
medziparcelačný múr, nie je drobnou stavbou z dôvodu, že prevyšuje výšku 6 m, nemá oporu v zákone.
Za dôležité považoval podotknúť, že sporný medziparcelačný múr sa nachádza v Mestskej pamiatkovej
rezervácii F. a je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky na P. XX Y. F.A., pričom všetky stavebné činnosti
realizované v tejto rezervácii podliehajú povoleniam Krajského pamiatkového úradu Košice, a teda

každý stavebník je povinný vopred prerokovať svoj zámer s týmto orgánom ochrany pamiatkového
fondu (predmetom ohlásenia bola obnova pôvodne jestvujúceho múra, aj v jeho pôvodnej výške).
Vyslovil názor, že stavebníčka H.. B. O. konala v súlade so zákonom; pred ohlásením na stavebný úrad
dňa 08.06.2012 predložila Krajskému pamiatkovému úradu Košice, prostredníctvom splnomocnenej
osoby Ing. Dušana Hrušovského, žiadosť o vyjadrenie k projektovej dokumentácii obnovy časti národnej

kultúrnej pamiatky X. P. XX Y. F., pričom Krajský pamiatkový úrad dňa 14.06.2012 vydal Záväzné
stanovisko č. KE-12/749-02/3200/KD,TM, v ktorom súhlasí s predloženým zámerom. Mal za to, že
podnet na protest prokurátora, zvlášť, ak je písaný advokátom, je dôvodné podať v prípade, ak je
založený aspoň na nejakých zistených faktoch a ak je podložený dôkazmi. Z uvedeného však vyplýva,
že navrhovateľ celé podanie založil na ničím nepodložených domnienkach, čo aj sám priznáva. Ďalej

uviedol, že odpoveďou stavebného úradu na ohlásenú drobnú stavbu je v súlade s § 57 stavebného
zákona oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu drobnej stavby nemá námietky. Toto
oznámenie nie je správnym rozhodnutím, ale opatrením vydávaným v rámci zvereného výkonu štátnej
správy podľa osobitného predpisu a pri jeho vydávaní sa primerane použijú základné pravidlá správneho
konania. O ich primeranosti však rozhoduje stavebný úrad. Zdôraznil, že všetky základné pravidlá

správneho konania, ktoré mali byť v danom prípade použité, aj použité boli. Taktiež poukázal na to, že
stavebný úrad vykonal dňa 16.08.2012 miestne šetrenie na P. XX Y. F., na ktorom sa zúčastnili H.. B.O. a P. R., pričom pri obhliadke predmetného medziparcelačného múru stavebný úrad nezistil žiaden
rozpor s vydaným oznámením. Na záver uviedol, že trvá na tom, že pri vydávaní oznámenia k ohláseniu
drobnej stavby „Medziparcelačná stena - rekonštrukcia, dostavba, P. XX, F.“ zo dňa 04.07.2012, boli

dodržané všetky zákonom a vykonávacou vyhláškou stanovené postupy.

Žalobca podal dňa 19.11.2012 protest prokurátora č. Kd 159/12-22 podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) proti
opatreniu Mesta Košice - Stavebného úradu, pracovisko Košice - Staré Mesto, Hviezdoslavova 7,
Košice, č. A/2011/16316-02/I/ANG zo dňa 04.07.2012, ktorým podľa ustanovenia § 57 ods. 2 zákona

č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov na základe ohlásenia stavebných úprav H.. B. O., bytom P. XX, F., zastúpenou P. R., E. X.
X, F., zo dňa 21.06.2012 oznámilo, že nemá námietky voči realizácii stavebných úprav rekonštrukcie
medziparcelačnej steny časti nehnuteľnej kultúrnej pamiatky na P. XX Y. F., nachádzajúcej sa na
území Mestskej pamiatkovej rezervácie F. na pozemku parcelné číslo XX, katastrálne územie R. H.U.
(evidovanom v registri „C“) v rozsahu:

- zrekonštruovať jestvujúcu medziparcelačnú stenu a zároveň ju dostavať do pôvodnej výšky, podľa
projektovej dokumentácie vyhotovenej oprávnenou osobou A.. G. P., autorizovaným stavebným
inžinierom, číslo osvedčenia XXXXC.X zo dňa máj 2012 a navrhol protestom napadnuté opatrenie ako
nezákonné zrušiť.

Vodôvodneníprotestuprokurátorakonštatoval,žeuvedenýmopatrenímstavebnéhoúradubolporušený

zákon a všeobecne záväzný právny predpis. Uviedol, že stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento
zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého
druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa
vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách (§ 55 ods. 1
stavebného zákona). Citoval ustanovenie § 55 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/ stavebného zákona

a konštatoval, že stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác
uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby
pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a/, pripojí
podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad
môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť

len na základe stavebného povolenia (§ 57 ods. 1 stavebného zákona). Ďalej citoval ustanovenie
§ 4 ods. 2, § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., § 3 ods. 1, 5 správneho poriadku a uviedol,
že z predloženého, veci sa týkajúceho spisového materiálu stavebného úradu, predmetom žiadosti
stavebníka bola dostavba parcelačného múru, ktorý je nenosným múrom, tvorí severnú hranicu dvora na
parcele č. XX B. P. XX a zároveň južnú hranicu dvora na parcele č. XX/X B. P. Č.. XX. Medziparcelačná

stena sa nachádza v Mestskej pamiatkovej rezervácii a je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky na
P. Č.. XX Y. F.. Z technickej správy a výkresov vypracovaných autorizovaným stavebným inžinierom,
ktoré tvoria prílohu žiadosti vyplýva, že pôvodná stena je hrúbky 800 mm a dĺžky 27,5 m po objekt
na západnej časti dvora domu na P. XX. Zo strany južnej pokračuje v polovičnej hrúbke asi 2 m, tu je
výška steny najnižšia - 3 m. Na opačnom východnom konci je naopak najvyššia - 6,4 m. Táto výška

je zároveň pôvodnou výškou, po ktorú sa celá stena realizuje. Výkresová časť obsahuje zakreslenie
situácie v mierke 1:500, pôdorys steny - skutkový stav, pôdorys stena - nový stav, severný pohľad
a rez - nový stav. Zdôraznil, že takto zistený skutkový stav však neposkytuje prehľad o vzťahu k
zástavbe na susednej nehnuteľnosti parcela č. XX/X, kde parcelačný múr vytára južnú hranicu dvora
uvedenej parcely. V zmysle rozhodnutia Stavebného úradu Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré

Mesto č. A/2010/03030-03/I/BUN zo dňa 16.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2010,
bolo stavebníkovi Valentina Invest, s.r.o., Hlavná 94, Košice, povolené umiestnenie stavby „Obnova a
dostavba objektu na ulici P. XX, XX Y. F.“ na pozemkoch parcelné čísla XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X,
XX/X v katastrálnom území R. H.. Na parcele č. XX/X bola umiestňovaná novostavba objektu - výška
zástavby XNP, pričom na XNP sú navrhované obchodné prevádzky, na XNP a v podkroví byty. Podľa

výkresovej dokumentácie sa na prvom nadzemnom podlaží novostavby nachádzajú byty č. X C. X s
orientáciou okenných otvorov obytných miestností smerom k susednej parcele č. XX, kde vzhľadom na
vtedajší (dlhodobý) stav parcelačného múru, nebolo potrebné presvetlenie obytných miestností bytov
k vydaniu územného rozhodnutia posudzovať. Konštatoval, že stavebný úrad oznámenie stavebníkao rekonštrukcii a dostavbe už existujúcej medziparcelačnej steny posúdil na základe žiadosti a
pripojených dokladov v zmysle § 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, najmä poukázal

na súhlasné stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Košiciach. Uvedené stanovisko je však len
jedným z podkladov na posúdenie súladu realizovaných prác s verejnými záujmami a to záujmov
na úseku ochrany pamiatkového fondu, nezahŕňa posúdenie vplyvov rekonštrukčných prác na okolitú
zástavbu. Je nepochybné, že dostavbou steny na pôvodnú výšku 6,4 m sa nielen podstatne mení
vzhľad stavby, ale môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami vlastníka susedného pozemku s

poukazom na požiadavku zachovania pohody bývania súvisiacej s tienením, resp. svetelno-technickými
pomermi obytných miestností novostavby realizovanej na susednej nehnuteľnosti, ktoré mohli byť
realizovanou rekonštrukciou medziparcelačného múru zmenené. Ďalej uviedol, že pohoda bývania
nie je merateľnou veličinou a jej vyhodnotenie sa riadi správnou úvahou konajúceho stavebného
úradu, avšak takáto správna úvaha musí byť podporená zákonnými ustanoveniami a vyjadreniami
odborníkov. Svetelno-technické posúdenie a výpočty v ňom sú dôkazy, ktorých výsledkom sú konkrétne

hodnoty denného osvetlenia pobytových miestností a údaje o čase a dĺžke preslnenia porovnateľné
s normou ustanovenými medznými hodnotami, ktoré zaručujú pohodu bývania vyjadrenú merateľnou
veličinou. Ďalej uviedol, že na základe ohlásenia stavebný úrad skúma, či ide o stavbu, stavebnú
úpravu alebo udržiavacie práce podľa kritérií určených v § 55 ods. 2 stavebného zákona, či ich
realizáciou nedôjde k zásahom do vlastníckych alebo iných práv a právom chránených záujmov iných

osôb, či nebudú ohrozené verejné záujmy, či nebudú porušené všeobecné záväzné právne predpisy.
V posudzovanej veci z predloženej žiadosti a dokladov k ohláseniu udržiavacích prác dodržanie
uvedených kritérií nevyplývalo a skúmať možné zásahy do práv iných osôb bolo potrebné na základe
ďalších podkladov v stavebnom konaní. Vyslovil názor, že takýmto postupom správneho orgánu bola
porušená zásada zákonnosti a materiálnej pravdy zakotvená v ustanovení § 3 ods. 1, ods. 5 správneho

poriadku, vyjadrujúca všeobecnú požiadavku súladnosti rozhodnutí správnych orgánov so zákonmi
a tiež požiadavku, aby správny orgán náležite zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. S
poukazom na uvedené skutočnosti preto považoval podanie tohto protestu za zákonné a dôvodné.

Žalovanývsúlades§26ods.3zákonaoprokuratúrepredložilKrajskémustavebnémuúraduvKošiciach
ako bezprostredne nadriadenému orgánu na rozhodnutie, protest prokurátora č. Kd 159/12-22, nakoľko

tomuto protestu prokurátora nevyhovel.

Obvodný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodnutím č. ObU-KE-OVBP2-1/2013/00096
zo dňa 15.01.2013 podľa ustanovenia § 69 ods. 2 správneho poriadku nevyhovel protestu prokurátora
Krajskej prokuratúry Košice č. Kd 159/12-22 zo dňa 19.11.2012, podanému proti opatreniu Mesta
Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto č. A/2012/16316-02/I/ANG zo dňa 04.07.2012. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že v konaní o proteste prokurátora podľa ustanovenia § 69 ods. 2 správneho
poriadku preskúmal protestom napadnuté opatrenie vydané podľa ustanovenia § 57 ods. 2 stavebného
zákona a dospel k záveru, že nie je príslušný vyhovieť podanému protestu prokurátora. Konštatoval, že
medziparcelačná stena je podľa ustanovenia § 139b ods. 7 písm. b/ stavebného zákona považovaná
za drobnú stavbu - oplotenie, vzhľadom na svoje umiestnenie a funkciu. Náležitosti žiadosti upravuje

ustanovenie § 5, resp. 6 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.. Územie, v ktorom sa medziparcelačná stena
nachádza, je územím Mestskej pamiatkovej rezervácie Košice a jej dostavbou sa obnoví časť národnej
kultúrnej pamiatky, zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod č. 3456/0. Poukázal
na to, že stavebné úpravy a udržiavacie práce sa mali uskutočniť na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou
a ustanovenie § 57 ods. 4 stavebného zákona ukladá v takýchto prípadoch so stanoviskom orgánu

pamiatkovej starostlivosti práce ohlásiť stavebnému úradu. Konštatoval, že stavebník si túto zákonom
danú povinnosť splnil a stavebný úrad po posúdení veci vydal pod č. A/2012/16316-02/I/ANG dňa
04.07.2012 v súlade s ustanovením § 57 ods. 2 stavebného zákona písomné oznámenie, že proti
uskutočneniu ohlásených prác nemá námietky. Stavebný úrad pri posúdení veci nedospel k záveru,
že ohlásené práce je možné uskutočniť len na základe stavebného povolenia (ustanovenie § 57 ods.

1 stavebného zákona, posledná veta). Uviedol, že ohlásenie stavebnému úradu podľa ustanovenia §
57 ods. 1 stavebného zákona nie je žiadosťou, ani podaním, na začatie konania podľa ustanovenia §
18 správneho poriadku a takisto oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky proti uskutočneniu
žiadaných prác, nemá formu rozhodnutia. Toto písomné oznámenie nemožno definovať za opatrenie
podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení. Poukázal

na to, že podľa Štvrtej časti zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení je príslušný len na preskúmavanierozhodnutí, pričom v danom prípade rozhodnutie nebolo vydané a stavebná činnosť bola povolená
písomným oznámením podľa ustanovenia § 57 ods. 2 stavebného zákona. Mal za to, že protestu
prokurátora Krajskej prokuratúry Košice č. Kd 159/12-22 zo dňa 19.11.2012 nemôže vyhovieť, nakoľko

nie je vecne príslušný na prípadné zjednanie nápravy pochybení, ktorých závažnosť mala za následok
vydanie protestu prokurátora.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia žalovaného č. A/2012/16316-02/I/ANG
zo dňa 04.07.2012 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil s poukazom
na ustanovenie § 35 ods. 1 písm. b/, § 250b ods. 5 O.s.p.. Tvrdil, že opatrením žalovaného bol

porušený zákon a všeobecne záväzný právny predpis. V podanej žalobe uviedol presne tie isté dôvody,
ktoré boli obsahom protestu prokurátora a na ktoré súd aj poukazuje. Ďalej konštatoval, že Stavebný
úrad - Mesto Košice protestu prokurátora nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie Obvodnému úradu
Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice, ktorý rozhodnutím č. ObU-KE-
OVBP2-1/2013/00096 zo dňa 15.01.2013 podanému protestu prokurátora nevyhovel. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2013. V podanej žalobe na záver citoval ustanovenie § 35 ods. 1

písm. b/, § 250 ods. 4, 6, § 250b ods. 5 O.s.p..

Žalovanývpísomnomvyjadreníkžalobecitovalustanovenie§55ods.2písm.c/,§57ods.1stavebného
zákona, § 6 ods. 1, 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. a uviedol, že stavebník H.. B. O. riadne a v súlade
so stavebným zákonom aj vykonávacou vyhláškou ohlásila stavebnú úpravu a doložila všetky potrebné
náležitosti,pretostavebnýúradvydaldňa04.07.2012oznámenie,ženemánámietkyprotitejtostavebnej

úprave pod č. k. A/2012/16316-02-I/ANG. Konštatoval, že až v prípade, že stavebný úrad podľa § 57
stavebného zákona určí, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno
uskutočniť len na základe stavebného povolenia, môže žiadať v stavebnom konaní doloženie ďalších
podkladov podľa § 7 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.. Určenie ohlásenej stavby, stavebných úprav alebo
udržiavacích prác na stavebné konanie však musí mať dôvod; stavebný úrad nemôže svojvoľne určiť

stavbu na stavebné konanie a tým brzdiť stavebníka v jeho plánovanej stavebnej činnosti. Dôvodom
takého určenia ohlásenej stavby na stavebné konanie je, že ohlásená stavba nespĺňa kritéria podľa
§ 55 ods. 2 stavebného zákona (v prípade stavebných úprav postačuje ohlásenie, ak sa stavebnou
úpravou podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa
spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti. Ak sú splnené tieto podmienky, postačuje

ohlásenie; ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, je potrebné určiť stavebnú úpravu
na stavebné konanie). Poukázal na to, že pri dostavbe nenosnej steny na pôvodnú výšku sa nezasahuje
do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti
(t.j. verejné záujmy). Pokiaľ ide o zmenu vzhľadu v dôsledku stavebných úprav, každou jednou stavbou
oplotenia - steny, nenosného múra, resp. jeho zmenou - dostavaním, zvlášť murovaného oplotenia,

dochádza k zmene vzhľadu. Je ale neprimerané, aby každá stavba oplotenia, resp. jeho zmeny bola
určovaná na stavebné konanie z dôvodu zmeny vzhľadu, keď oplotenie je výslovne v stavebnom
zákone zaradené medzi drobné stavby podliehajúce iba ohláseniu (§ 139b ods. 7 písm. b/ stavebného
zákona). Konštatoval, že v tomto prípade stavebný úrad povolil iba stavebnú úpravu drobnej stavby - jej
dostavanie, pričom sa nemení trasa oplotenia, t.j. ak by sa nejednalo o stavbu v Mestskej pamiatkovej

rezervácii, ktorá je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky, pre dostavanie steny na pôvodnú výšku, by sa
nevyžadovalo ani ohlásenie stavebnému úradu. Preto v tomto prípade jediným vyjadrením dotknutého
orgánu,ktorébolopotrebnédoložiťkohláseniu,bolozáväznéstanoviskoKrajskéhopamiatkovéhoúradu
v Košiciach, ktorý ako orgán štátnej pamiatkovej starostlivosti má osobitné postavenie aj pri stavbách
podliehajúcich iba ohláseniu, keďže je ako jediný konkrétne uvedený v § 6 ods. 2 písm. c/ vyhlášky č.

453/2000 Z. z.. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na § 22 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), podľa ktorého prokurátor
je oprávnený podať protest proti

a) všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy, a to

b) opatreniu,

c) rozhodnutiu,ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Konštatoval, že žalobca podal
žalobu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého prokurátor môže podať návrh na začatie konania,
ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo

protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone. Toto ustanovenie predpokladá, že
prokurátor podal protest proti rozhodnutiu správneho orgánu podľa § 22 ods. 1 písm. c/ a § 27 zákona
o prokuratúre a zároveň protestu prokurátora nebolo vyhovené. Poukázal na to, že v tomto prípade
prokurátor podal protest podľa § 22 ods. 1 písm. b/ v spojení s§ 26 zákona o prokuratúre, t.j. protest
proti opatreniu. V prípade, že prokurátor podá protest proti opatreniu podľa uvedených ustanovení a

protestu nie je vyhovené, nemôže podať žalobu, nakoľko § 35 O.s.p. neuvádza možnosť podania žaloby
prokurátorom proti opatreniu. Vyslovil názor, že oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky proti
drobnej stavbe alebo stavebným úpravám podliehajúcim ohláseniu, vo všeobecnosti nie je ani nemá
byť rozhodnutím, keďže nebolo vydané v správnom konaní, nemá podstatné náležitosti rozhodnutia,
nie je možné proti nemu podať riadny opravný prostriedok. Vzhľadom na túto skutočnosť by nebola
splnená jedna z podmienok, za kumulatívneho splnenia ktorých môže prokurátor podať žalobu. Uviedol,

že z ústavne konformného výkladu pojmu „rozhodnutie“ nachádzajúceho sa v Náleze Ústavného súdu
SR č. PL. ÚS 21/08 však vyplýva, že pri dôslednom rešpektovaní požiadaviek na ústavne konformný
výklad pojmu „rozhodnutie“ vyplývajúcich okrem iného aj z rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy č.
(77) 31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom z roku 1977, na ktoré poukazuje vo svojom
stanovisku generálny prokurátor, neprichádza do úvahy, aby sa v aplikačnej praxi podávali protesty

prokurátora proti právnym aktom (opatreniam) orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo
rušiapriamoaleboajsprostredkovaneprávaalebopovinnostiindividuálneurčenýmadresátom(fyzickým
osobám alebo právnickým osobám) v režime § 26 zákona o prokuratúre, ale len v režime § 27 zákona
o prokuratúre (protest proti rozhodnutiu), ktorý ustanovuje časové obmedzenie na ich podávanie v už
citovanom ustanovení odseku 1 písm. e/. Ďalej uviedol, že Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje,

že pre uplatnenie tohto režimu nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne
označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku
konkrétnym adresátom práva a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti“.
Mal za to, že oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby alebo
stavebnej úpravy, je pre účely podávania žalôb podľa zákona o prokuratúre a O.s.p., treba považovať

za individuálny právny akt, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb, t.j. za rozhodnutie. Podľa tohto výkladu by bolo možné prokurátorom
podať žalobu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. aj proti oznámeniu stavebného úradu, že nemá námietky
proti drobnej stavbe alebo stavebnej úprave, za podmienky, že by bol správne (t.j. podľa § 22 ods. 1
písm. c/ a § 27 zákona o prokuratúre podaný protest), čo v tomto prípade nebol. Žalovaný mal za to,

že prokurátor v čase podania protestu musí vedieť, aký charakter má akt, voči ktorému podáva protest,
t.j. či sa jedná o rozhodnutie alebo opatrenie a podľa toho ho oprieť o príslušný paragraf. Vzhľadom na
to, že v tomto prípade bol protest prokurátora podaný nesprávne, t.j. podľa § 22 ods. 1 písm. b/ a § 26
zákona o prokuratúre proti opatreniu a nie proti rozhodnutiu, prokurátor nemal procesnú legitimáciu na
podanie žaloby.

Účastníčka konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k podanej žalobe navrhla
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a nahradiť jej trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Citovala
ustanovenie § 55 ods. 1, 2 stavebného zákona a konštatovala, že ako stavebník v plnom rozsahu splnila
uvedené zákonné ustanovenia. Mala za to, že z predloženej dokumentácie stavebnému úradu, ako aj
Krajskému pamiatkovému úradu Košice je nepochybné, že medziparcelačná stena je drobná stavba -

oplotenie v zmysle ustanovenia § 139b ods. 7, vzhľadom na svoje umiestnenie a funkciu. Konštatovala,
že v plnom rozsahu vyhovela požiadavkám stavebného zákona a stavebnému úradu, ktorému k
ohláseniu predložila projektovú dokumentáciu „H.V. G. - P. XX, F., R.-XX medziparcelačná stena -
rekonštrukcia, dostavba Architektonicko-stavebné riešenie“ vypracovanou autorizovaným stavebným
inžinierom A.. G. P., XXXXC.X, Pozemné stavby, v máji 2012 (ďalej len „projektová dokumentácia“).

Nakoľko stavebné a udržiavacie práce vykonala na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, vyhovela
všetkým prísnym požiadavkám Krajského pamiatkového úradu a realizáciou dostavby došlo k obnove
časti národnej kultúrnej pamiatky, zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod č.
XXXX/X. Za tým účelom v úzkej spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom vypracovala projektovú
dokumentáciu, ktorá zohľadňuje aj rozsiahly Architektonicko-historický výskum severného parcelného

múravodvoredomuč.XXX.P.N.Y.F..Vyslovilanázor,žerealizácioustavbydodržalavšetkypodmienky
na realizáciu stavby vrátane požiadaviek vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000Z. z.. Ďalej citovala ustanovenie § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a mala za to, že oprávnenie prokurátora
na podanie žaloby podľa § 35 ods. 1 písm. b/ a § 250b ods. 5 O.s.p. nie je daná, nakoľko ohlásenie
stavebnému úradu nie je žiadosťou, ani podaním na začatie konania podľa ustanovenia § 18 zákona

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), a teda oznámenie stavebného úradu, že nemá
námietky voči vykonaniu drobnej stavby, nemá formu rozhodnutia. Konštatovala, že zo znenia § 35 ods.
1 písm. b/ O.s.p. vyplýva, že aby bola daná procesná legitimácia prokurátora na podanie žaloby, musia
byť splnené dve podmienky, a to že je tu rozhodnutie správneho orgánu, voči ktorému smeruje protest
prokurátora a protestu prokurátora sa nevyhovelo. Tieto dve podmienky musia byť splnené kumulatívne.

Z uvedeného je zrejmé, že podmienka rozhodnutia nie je splnená, nakoľko oznámenie stavebného
úradu, že nemá námietky voči vykonaniu drobnej stavby, nemá charakter rozhodnutia. Vyslovila názor,
že teda nebolo dané oprávnenie Krajskej prokuratúry Košice ani na samotné podanie protestu, nakoľko
podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, je prokurátor oprávnený podať protest
výlučne

a) všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy,

b) opatreniu,

c) rozhodnutiu,

ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Na záver uviedla, že žalobca
nemá procesnú legitimáciu na podanie žaloby v zmysle § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p., § 250b ods. 5 O.s.p.
a zároveň i v prípade, že by hypoteticky legitimácia daná bola, má zato, že stavebný úrad správne

vec posúdil a správne vydal oznámenie č. A/2012/16316-02/I/ANG dňa 04.07.2012 a požiadavky
stavebného zákona ako stavebník v plnom rozsahu splnila.

Na pojednávaní dňa 12.06.2013 žalobca zotrval na podanej žalobe zo skutkových a právnych dôvodov
v nej uvedených. K vyjadreniu žalovaného aj účastníčky konania uviedol, že protest prokurátora je
možné podať proti opatreniu ako individuálnemu právnemu aktu, ktorý smeruje proti určitým osobám, a

ktorý upravuje ich práva a povinnosti. Oznámenie žalovaného o tom, že nemá námietky voči realizácii
stavebných úprav v zmysle ohlásenia drobnej stavby je potrebné považovať za takéto opatrenie, a
preto je protest prokurátora voči nemu prípustný. V súvislosti s Nálezom Ústavného súdu, na ktorý
poukazoval žalovaný v jeho odôvodnení je odkaz na konanie o proteste prokurátora proti opatreniu,
resp. na uplatnenie režimu podľa § 22 zákona o prokuratúre, avšak podľa názoru žalobcu tento sa

uplatňuje len v súvislosti s lehotou na podanie protestu, ktorá je tri roky od právoplatnosti, resp. vydania
uvedeného rozhodnutia.

Žalovaný na pojednávaní dňa 12.06.2013 uviedol, že zotrváva na písomnom vyjadrení k žalobe a v
jeho zmysle navrhol žalobu zamietnuť. Zdôraznil, že predmetné oznámenie nie je možné považovať za
rozhodnutie, a preto protest prokurátora tak, ako bol formulovaný, nebolo možné proti tomuto oznámeniu

podať.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s
administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.Predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva v zmysle § 244 O.s.p. sú rozhodnutia a
postupy orgánov verejnej správy. Týmito orgánmi sa rozumejú

a) orgány štátnej správy,

b) orgány územnej samosprávy,

c) orgány záujmovej samosprávy, ak tak ustanovuje osobitný zákon predovšetkým orgány rôznych
profesijných komôr (napr. Slovenská komora exekútorov, Slovenská komora audítorov a pod.),

d) ďalšie právnické osoby, ako aj fyzické osoby, ak im zákon zveril rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

Podľa§55ods.1zákonač.50/196Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(ďalejlen„stavebný

zákon“), stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo
osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebno-technické
vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe,
na stavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 55 ods. 2 písm. b/, c/ stavebného zákona, ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných

stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, a ktorú nemôžu v podstate ovplyvniť životné
prostredie; pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do
nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti.

Podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav
a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu

drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm.
a/, pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný
úradmôžeurčiť,žeohlásenúdrobnústavbu,stavebnúúpravualeboudržiavacieprácemožnouskutočniť
len na základe stavebného povolenia.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) správne

orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie
ich povinností.

Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo

podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na
internete, ak majú k nemu prístup, prípadne iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať
verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu
verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a

právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť
nepretržite prístupná verejnosti.

V danej veci je predmetom súdneho prieskumu opatrenie žalovaného č. A/2012/16316-02/I/ANG zo
dňa 04.07.2012, ktorý na základe ohlásenia stavebných úprav stavebníčkou H.. B. O. v zmysle § 57
ods. 2 stavebného zákona oznámil, že nemá námietky voči realizácii stavebných úprav - rekonštrukcie

medziparcelačnej steny v časti nehnuteľnej kultúrnej pamiatky na P. XX Y. F., nachádzajúcej sa na
území Mestskej pamiatkovej rezervácie Košice, na pozemku parcelné číslo XX, katastrálne územie R.
H. (evidovanom v registri „C“) v rozsahu: zrekonštruovať jestvujúcu medziparcelačnú stenu a zároveňju dostavať do pôvodnej výšky, podľa projektovej dokumentácie vyhotovenej oprávnenou osobou A.. G.
P., autorizovaným stavebným inžinierom č. osvedčenia XXXXC.X zo dňa máj 2012.

Žalovaný k podanej žalobe namietal, že samotné oznámenie stavebného úradu, ktorý nemá námietky

proti drobnej stavbe alebo stavebným úpravám podliehajúcim ohláseniu, vo všeobecnosti nie je,
ani nemá byť rozhodnutím, keďže nebolo vydané v správnom konaní, nemá podstatné náležitosti
rozhodnutia a nie je možné proti nemu podať riadny opravný prostriedok. Zároveň poukázal na
skutočnosť, že v danom prípade bol podaný protest prokurátora podľa § 22 ods. 1 písm. b/ proti opatreniu
a nie proti rozhodnutiu (§ 22 ods. 1 písm. c/), a teda ja vylúčené následné podanie žaloby podľa § 35

ods. 1 písm. b/, nakoľko protest prokurátora nebol správne podaný.

Účastníčka konania vo vyjadrení k žalobe namietala, že oprávnenie prokurátora na podanie žaloby
podľa § 35 ods. 1 písm. b/ a § 250b ods. 5 O.s.p. nie je daná, nakoľko ohlásenie stavebnému úradu
nie je žiadosťou, ani podaním na začatie konania podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. v správnom
konaní, teda oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky voči vykonaniu drobnej stavby, nemá
formu rozhodnutia. Na to, aby bola daná procesná legitimácia prokurátora na podanie žaloby, musia byť

splnené dve podmienky, a to rozhodnutie správneho orgánu, voči ktorému smeruje protest prokurátora
a protestu prokurátora sa nevyhovelo, pričom tieto dve podmienky musia byť splnené kumulatívne.
Namietala, že oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky voči vykonaniu drobnej stavby, nemá
charakter rozhodnutia a mala za to, že žalobca nemá procesnú legitimáciu na podanie žaloby.

K uvedeným námietkam súd uvádza, že rozhodnutia a postupy orgánov štátnej správy a územnej

samosprávny podliehajú správnemu prieskumu zásadne bez ďalších vymedzení. Tieto správne orgány
súzákladomverejnejsprávy,apretonato,abyichrozhodnutiaapostupybolipreskúmateľnévsprávnom
súdnictve, zákon nevyžaduje splnenie ďalších kritérií. Nie je teda rozhodujúce ako sú tieto normatívne
akty terminologicky označené, pretože okrem rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné
pokyny, či záväzné stanoviská, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických

alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Uvedené potvrdzuje aj
Nález Ústavného súdu SR č. PL ÚS 21/08, ktorý uvádza, že pojem „rozhodnutie“ vydané v jednotlivej
veci, je potrebné vykladať ako akékoľvek individuálne opatrenie alebo rozhodnutie, ktoré je vydané
pri výkone verejnej moci a je takej povahy, že sa priamo týka práv, slobôd alebo záujmov fyzických

osôb a právnických osôb. Medzi individuálne opatrenia alebo rozhodnutia nemožno zahrnúť opatrenia
a rozhodnutia všeobecnej povahy. V Náleze Ústavného súdu SR je ďalej konštatované, že oznámenie
stavebného úradu, že nemá námietky proti uskutočneniu zamýšľanej stavby, je treba považovať za
opatrenie, za individuálny právny akt, ktorý má povahu rozhodnutia.

K namietanému uplatneniu režimu § 26 zákona o prokuratúre na protest prokurátora podaný proti

oznámeniu podľa § 57 ods. 2 stavebného poriadku súd uvádza, že aj v tomto prípade Ústavný súd SR
zastáva názor, že na posudzovanie protestu podaného proti oznámeniu podľa § 57 ods. 2 stavebného
poriadku, treba uplatniť režim § 27 (nie § 26) zákona o prokuratúre. Ústavný súd SR túto skutočnosť
potvrdil vo svojom Náleze č. PL ÚS 21/08, keď konštatoval, že: „pri dôslednom rešpektovaní požiadaviek
na ústavne konformný výklad pojmu „rozhodnutie“ použité vo veciach ustanovenia zákona č. 153/2001

Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) neprichádza do
úvahy, aby sa v aplikačnej praxi podávali protesty prokurátora proti právnym aktom opatreniam orgánov
verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo rušia priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo
povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám) v režime § 26
o prokuratúre, ale len v režime § 27 zákona o prokuratúre (protest proti rozhodnutiu), ktorý ustanovuje

časové obmedzenie na ich podávanie v ustanovení odseku 1 písm. e/; pre uplatnenie tohto režimu nie
je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie,
oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva a
zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.

Vzhľadom na to, že oznámenie žalovaného, že nemá námietky voči realizácii stavebných úprav -

rekonštrukcie medziparcelačnej steny v časti nehnuteľnej kultúrnej pamiatky na P. XX Y. F., trebapovažovať na individuálny právny akt, ktorý svojimi účinkami zakladá práva stavebníčky (účastníčky
konania), nakoľko stavebné práce môže vykonávať len na základe tohto súhlasu žalovaného,
preto oznámenie žalovaného, ako už aj bolo vyššie uvedené, treba považovať za rozhodnutie. Z

uvedeného vyplýva, že aj keď prokurátor podal protest proti opatreniu podľa § 22 ods. 1 písm. b/
zákona o prokuratúre, bolo potrebné postupovať vzhľadom na charakter individuálneho právneho aktu
(rozhodnutia) a protest posudzovať podľa ustanovení o proteste prokurátora proti rozhodnutiu podľa § 27
zákona o prokuratúre. Z uvedených dôvodov súd považuje námietky žalovaného a účastníčky konania,
žeoznámeniežalovanéhonemápovahurozhodnutiaanemôžebyťpredmetompreskúmaniazákonnosti

rozhodnutia za irelevantné.

Z technickej správy a výkresov vypracovaných autorizovaným stavebným inžinierom, ktoré tvoria prílohu
kžiadostistavebníčkyvyplýva,žepôvodnástenajehrúbky800mmadĺžky27,5mpoobjektnazápadnej
časti dvora domu na P. XX. Zo strany južnej pokračuje v polovičnej hrúbke asi 2 m, tu je výška steny
najnižšia - 3 m a na opačnom východnom konci je naopak najvyššia - 6,4 m. Táto výška je zároveň
pôvodnou výškou, po ktorú sa celá stena realizuje. Nakoľko ide o drobnú stavbu, na realizáciu ktorej

sa nevyžaduje stavebné povolenie, žalovaný postupoval v režime § 55 ods. 2 stavebného zákona a na
realizáciu medziparcelačnej steny požadoval len ohlásenie.

Na základe ohlásenia stavebný úrad skúma, či ide o stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce
podľa kritérií určených v § 55 ods. 2 stavebného zákona.

Podľa § 57 posledná veta stavebného zákona stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu,

stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

V danom prípade bol žalovaný pri posudzovaní žiadosti stavebníčky a následne vydaní oznámenia,
že nemá námietky voči realizácii stavebných úprav - rekonštrukcie medziparcelačnej steny v časti
nehnuteľnej kultúrnej pamiatky na P. XX Y. F., povinný aj skúmať a posudzovať, či realizáciou
stavebných úprav nedôjde k zásahom do vlastníckych alebo iných práv, slobôd alebo záujmov fyzických

a právnických osôb, či nedôjde k ohrozeniu verejného záujmu, prípadne k porušeniu všeobecných
záväzných predpisov. Žalovaný bol v danej veci povinný prihliadať predovšetkým na umiestnenie stavby,
účel užívania alebo vplyv na životné prostredie. Žalovaný však v danom prípade oznámenie stavebníčky
o rekonštrukcii a dostavby už existujúcej medziparcelačnej steny neposúdil, resp. neprihliadal vo
vzťahu k zástavbe na susednej nehnuteľnosti parcelné číslo XX/X, kde parcelačný múr vytvára južnú

hranicu dvora uvedenej parcely. Na parcele XX/X bola umiestňovaná novostavba objektu - výška
zástavby XMP, pričom na XMP sú navrhované obchodné prevádzky, na XMP a podkrovné byty. Podľa
výkresovej dokumentácie sa na prvom nadzemnom podlaží novostavby nachádzajú byty č. X C. X s
orientáciou okenných otvorov obytných miestností smerom k susednej parcele č. 22, kde vzhľadom
na vtedajšiu stavbu medziparcelačného múru nebolo potrebné presvetlenie obytných miestností bytov

k vydaniu územného rozhodnutia posudzovať. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný pri posudzovaní
žiadosti stavebníčky (účastníčky konania) nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď neposudzoval, či
medziparcelačný múr dostavaný na pôvodnú výšku 6,4 m môže byť v rozpore so záujmami vlastníka
susediacej stavby, nakoľko okenné otvory obytných miestností susediacej stavby sú v bezprostrednej
blízkosti s navrhovanou medziparcelačnou stenou.

Keďže žalovaný nezistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a neskúmal možné zásahy do práv
iných osôb tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1, 4 a 5 správneho poriadku, konal v rozpore so
zásadou zákonnosti a materiálnej pravdy.

Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie

konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.Z vyššie uvedených dôvodov súd v zmysle citovaného ustanovenia O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 250j
ods. 7 O.s.p.).

Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu vzniklo v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov
konania. Pretože si náhradu trov konania neuplatnil, súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.