Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/17/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200245
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4012200245.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek

senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: U. P., bytom Y.
XX, O., zastúpený advokátom JUDr. Namirom Alyasrym PhD., so sídlom 29. augusta 5, Bratislava,
proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 9. novembra 2011 č. KRPZ-NR-KDI-SK-113/2011, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu, v spojitosti s rozhodnutím ORPZ ODI v Nitre sp. zn. ORPZ-NR-ODI2-Pr-872/2011 zo dňa

22. 08. 2011, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 400,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na
dobu6mesiacov.Uviedol,žepodľarozhodnutiapolíciesamalpriestupkudopustiťtak,žedňa 06.
06. 2011 v čase o 13.08 h s osobným motorovým vozidlom zn. Renault Clio, EČ: NR-718EA v okr. Nitra
na ceste 1/51 v km 180,30 v katastri obce X. G. smerom na Nitru nejazdil dostatočne pri pravom okraji
vozovky, následkom čoho mal s vozidlom prejsť do protismeru jazdy, kde sa bočne zrazil s protiidúcim
vozidlom vodiča M., čím mal zapríčiniť dopravnú nehodu. Namietal, že žalovaný toto tvrdenie nepodložil

žiadnym relevantným dôkazom a pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zápisnice o ohliadke miesta
dopravnej nehody, náčrtku, plániku, fotodokumentácie a z jednotlivých výpovedí, pričom v zápisnici o
ohliadke miesta dopravnej nehody v časti opisu sú uvádzané skutočnosti, ktoré sú v rozpore s náčrtkom
z miesta nehody, fotodokumentácie a jednotlivých výpovedí. Tvrdenie, že prevažná časť úlomkov je v
jazdnom pruhu na LV, jedná sa o väčšinu úlomkov nie je preukázané žiadnym dôkazom. Mal za to,
že rozhodnutím žalovaného i prvostupňového správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach a
právom chránených záujmoch, preto súd žiadal o preskúmanie ich zákonnosti. Zdôraznil, že správny

orgán v prvom stupni ho odmietol poučiť podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku a odvolací správny
orgán sa s touto skutočnosťou vôbec nezaoberal, čím došlo k porušeniu jeho práv garantovaných
zákonom.Vpodanejžalobeopísalokolnosti,ktorénastalipodopravnejnehodevrátanepoveternostných
podmienok. Ďalej namietal, že správne orgány nezistili presne a úplne skutočný stav, t. j. všetky
podstatné skutočnosti v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi a nezaobstarali si potrebné
podklady pre rozhodnutie, neodstránili rozpory vo výpovediach a rozpory v dôkazoch. Konštatoval, že na
základe zabezpečených rozporných dôkazov, spracovaných neodkladných a neopakovateľných úkonov,

neodôvodnenej manipulácie s dôkazmi na mieste dopravnej nehody, nepriznania si viny obvineným,neprijatím znalca z odboru dopravy, iba na svojich konštatovaniach správny orgán rozhodol o vine
obvineného. Vzhľadom na uvedené navrhol zrušiť obe rozhodnutia o priestupku ako nezákonné.

Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 23. 05. 2012, v ktorom žiadal, aby

súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol. Uviedol, že zo spisových materiálov odvolacieho i
prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobca dňa 06. 06. 2011 v čase o 13.08 h viedol
motorové vozidlo zn. Renault Clio s ev. č. NR-718EA v okr. Nitra na ceste I/51 v km. 180,30 katastra obce
X. G., kde došlo k dopravnej zrážke medzi uvedeným motorovým vozidlom a motorovým nákladným
vozidlom zn. MAN L2000 s ev. č. BA-679HY, ktoré viedol vodič U. M.. K dopravnej nehode došlo

tak, že účastník konania jazdiaci na vozidle NR-718EA v okr. Nitra po ceste I/51 smerom na obec
Nitra nejazdil dostatočne pri pravom okraji vozovky, následkom čoho prešiel s vozidlom do protismeru
jazdy, kde sa bočne zrazil s protiidúcim vozidlom vodiča M., čím zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej
nedošlo k zraneniu osôb a požitie alkoholických nápojov u vodičov zistené nebolo. Konštatoval, že
na základe zistených skutočností a vykonaného dokazovania prvostupňový správny orgán kvalifikoval
konanie žalobcu porušením § 9 ods. 1 s poukazom na ust. § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.

z. a uznal ho vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa
ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. a v zmysle § 22 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona
mu uložil sankciu, a to pokutu vo výške 400,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu
6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku. Následne žalobca podal proti
vydanému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu odvolanie v rámci zákonnej lehoty, o ktorom

rozhodlo KR PZ KDI Nitra tak, že odvolanie žalobcu zamietlo a rozhodnutie ORPZ ODI v Nitre č.: ORPZ-
NR-ODI2-Pr-872/2011 zo dňa 22. 08. 2011 potvrdilo. K námietke žalobcu ohľadom toho, že ho správny
orgán v prvom stupni odmietol poučiť podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku a odvolací správny orgán
sa s touto skutočnosťou vôbec nezaoberal, čím došlo k porušeniu jeho práv garantovaných zákonom
uviedol, že žalobca bol poučený podľa ust. § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o práve vyjadriť sa ku

všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy
nasvojuobhajobu,podávaťnávrhyaopravnéprostriedky,akoajnemožnostidonútiťhokvýpovedialebo
k priznaniu. Zároveň bol poučený i v zmysle § 73 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., že sa na neho hľadí ako
na nevinného, kým jeho vina nebude vyslovená právoplatným rozhodnutím. Poukázal na skutočnosť, že
konanie o priestupku upravuje zákon č. 372/1990 Zb., ktorý je primárnym zákonom a zákon č. 71/1967

Zb. je zákonom procesnej povahy, a teda subsidiárnym zákonom vo vzťahu k zákonu č. 372/1990 Zb.
V súvislosti s námietkou žalobcu, ohľadom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tým, že obvinený
nejazdil dostatočne pri pravom okraji vozovky, následkom čoho prešiel s vozidlom do protismeru, kde
sa zrazil s protiidúcim vozidlom, čím zapríčinil nehodu, pričom toto tvrdenie správny orgán nepodložil
žiadnymidôkazmi,atedaniejezrejmé,zakýchdôkazovdospelktomutozáveru,konštatoval,žesprávny

orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, z akých dôkazových materiálov pri rozhodovaní o priestupku
vychádzal, a to zo správy o výsledku objasňovania priestupku, záznamu z dopravnej nehody, zápisnice o
ohliadke miesta dopravnej nehody, plánika, fotodokumentácie, záznamov o podanom vysvetlení P., M. a
V.. Na základe vyhotovenej fotodokumentácie bolo možné jednoznačne konštatovať, že absolútne, resp.
ťažiskové úlomky sa nachádzali v jazdnom smere smerom na Levice, pričom išlo o najkoncentrovanejšie

anajmasívnejšieúlomky,ktorébolizanechanéponehodovejudalosti.Ostatnéúlomkymohlibyťvplyvom
nárazu a zotrvačnosťou roznesené prvotne vozidlom Renault, keďže to pokračovalo v jazde zhruba 400
metrov a následne ďalšími účastníkmi cestnej premávky, kde tento jazdný pruh nebol uzatvorený, pričom
jazdný pruh vozidla MAN bol uzatvorený výstražným trojuholníkom, ako to vyplýva z fotodokumentácie.
Ďalej uviedol, že za zníženú viditeľnosť sa považuje skutočnosť, pri ktorej sa účastníci cestnej premávky

zreteľne navzájom nevidia, ani keď nevidia predmety na ceste pre dôvody vyplývajúce z ust. § 2 ods.
2 písm. z/ zákona č. 372/1990 Zb., pričom v danej veci, i keď pršalo, žalobca vo svojej výpovedi
neuviedol, že by viditeľnosť bola obmedzená, práve naopak, mal za to, že viditeľnosť obmedzená
nebola. V časti žaloby, kde žalobca uviedol, že správne orgány pri objasňovaní nehody a zisťovaní
vinníka dopravnej nehody postupovali v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, nezistili presne a úplne

skutočný stav, neodstránili rozpory vo výpovediach a v dôkazoch, pričom okrem iného nepriznaním
si viny obvineným, neprijatím znalca z odboru dopravy a iba na svojich konštatovaniach rozhodli o
vine obvineného, poukázal na to, že žalovaný nepochybil v žiadnom smere, nakoľko dôkazná situácia
bola správnym orgánom vyhodnotená správne a rozhodnutie o merite veci bolo v intenciách zákona.
Mal za to, že spáchanie priestupku žalobcom bolo dostatočne preukázané spisovým materiálom, bolo

zákonné a hodnoverné. Pri rozhodovaní v merite veci správny orgán vychádzal zo základných zásad
správneho konania, a to zo zásady zákonnosti a zo zásady materiálnej pravdy. Zo strany správnychorgánov pri získavaní podkladov pre vydanie meritórneho rozhodnutia nedošlo k žiadnemu porušeniu
zákona č. 372/1990 Zb. a zákona č. 71/1967 Zb. Poukázal na skutočnosť, že žalobcovi bola pred
vydaním rozhodnutia daná možnosť vyjadriť sa k získanému podkladu i k spôsobu jeho zistenia,

avšak na to nemal žiadne doplňujúce návrhy, preto žalovanému nie je zrejmé, prečo žalobca v žalobe
poukazuje na znalca. Z postavenia správneho orgánu ako nadradeného vo vzťahu k účastníkom
konaniavyplývaajprávorozhodnúť,ktorédôkazynetrebavykonať.Prvostupňovýsprávnyorgánvykonal
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, ako to vyplýva zo spisového materiálu, čím skutkový stav
veci po vyhodnotení týchto dôkazov bol riadne spoľahlivo zistený a preukázaný, na základe ktorého sa

dospelo k záveru, že skutok, ktorý sa kládol za vinu žalobcovi sa skutočne stal a oprávnene bol teda
uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke. Naviac
uviedol, že so skutkovými a právnymi závermi správnych orgánov na základe podnetu preskúmania
zákonnosti žalobcom sa okresná, ako aj krajská prokuratúra stotožnila bez akéhokoľvek upozornenia,
pričom žalovaný mal za to, že zo strany správnych orgánov nedošlo k zákonnému pochybeniu, ako to
vidí žalobca. Žalovaný súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa písomne dňa 02. 07. 2012 vyjadril žalobca a uviedol, že súd
informoval, že proti žalobou napádanému rozhodnutiu žalovaného podal návrh na obnovu konania,
avšak žalovaný rozhodol tak, že konanie podľa § 30 ods. 1 písm. g/ zákona č. 71/1967 Zb. zastavil
s odôvodnením, že o žalobe už rozhoduje Krajský súd v Nitre v rámci prieskumu rozhodnutia.
Konštatoval, že sa nestotožňuje s tvrdením a vyjadrením žalovaného k ust. § 33 ods. 1 zákona

č. 71/1967 Zb. a ani s tvrdením žalovaného, že správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, z
akých dôkazových materiálov pri rozhodovaní o priestupku vychádzal, pričom uviedol, že vychádzal zo
správy o výsledku objasňovania priestupku, záznamu z dopravnej nehody, zápisnice o ohliadke miesta
dopravnej nehody, plánika, fotodokumentácie, záznamov o podanom vysvetlení P., M., V.. Zdôraznil,
že fotodokumentácia vyhotovená z miesta dopravnej nehody sa nestotožňuje s obhliadkou miesta

dopravnej nehody a fotodokumentácia, ani náčrtok nepreukazujú, že žalobca prešiel do protismeru, čo
potvrdzuje i vypracovaný znalecký posudok, vypracovaný na žiadosť žalobcu. Z vyjadrenia žalovaného
nie je zrejmé, ktoré úlomky považoval za ťažiskové úlomky po nehodovej situácii. Poukázal tiež na
tvrdenie vodiča vozidla MAN, ktorý uviedol, že manipuloval s dôkazmi, čím konal v rozpore s ust. § 66
ods. 2 písm. e/ zákona č. 8/2009 Z. z., a s týmto tvrdením sa prvostupňový správny orgán a ani žalovaný

nevysporiadal. Mal za to, že žalovaný pochybil pri vykonávaní ohliadky miesta činu, nakoľko ohliadku
miesta nehody nevykonal a nezachytil tak, ako situácia skutočne po nehode nastala. Vypracovaný
znalecký posudok znalcom z odboru doprava cestná, spochybňuje všetky dôkazy, z ktorých správny
orgán vychádzal pri vydávaní rozhodnutia a potvrdzuje, že žalobca sa nedopustil priestupku, ktorý sa mu
kladie za vinu. Vzhľadom na uvedené navrhol zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako

aj prvostupňové rozhodnutia správneho orgánu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
trovy právneho zastúpenia v sume 265,28 eur.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou
napadnutérozhodnutiežalovanéhozodňa09.11.2011,akoajkonanie,ktorépredchádzalojehovydaniu
v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je

dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v
ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho

orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou bol aj spisový materiál
prvostupňového správneho orgánu, vyplýva, že z miesta dopravnej nehody bola spísaná zápisnica
Okresným dopravným inšpektorátom v Nitre, vyhotovený náčrtok i fotodokumentácia. Zo záznamu
dopravnej nehody zo dňa 06. 06. 2011 vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že vozidlo NR-718EA

vodičaP.jazdiacesmerNRsabočnezrazilosprotiidúcimvozidlomBA-679HYvodičaM..Vpredloženom
spise sa nachádzajú záznamy o podaní vysvetlenia o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnejpremávky, z ktorých vyplýva, že vo veci predmetnej dopravnej nehody sa vyjadrili žalobca, U. M. (vodič
vozidla MAN L2000) a K. V. (spolujazdec vodiča U. M.). Zo správy o výsledku objasňovania priestupku
vypracovanej ORPZ ODI v Nitre dňa 04. 07. 2011 vyplýva, že dňa 06. 06. 2011 v čase o 13.08 h došlo na

cesteI/51km180,3kat.X.G.kdopravnejnehodemedziOMVRenaultClioNR-718EA,vodičU.P.aNMV
Man L2000 BA-679HY, vodič U. M.. Pri nehode k zraneniu osôb nedošlo a alkohol u vodičov dychovou
skúškou zistený nebol. Pri nehode došlo k poškodeniu vozidla NR-718EA v hodnote predbežne 3.000,-
eur a vozidla BA-679HY v hodnote predbežne 3.500,- eur. K dopravnej nehode došlo tak, že vodič P.
jazdiaci na vozidle NR-718EA po I/51 smer Nitra nejazdil dostatočne vpravo a pri pravom okraji vozovky,

prešiel do protismeru, kde bočne narazil do protiidúceho vozidla BA-679HY vodiča M.. Vodič P. svojím
konanímporušil§9ods.1zákonač.8/2009Z.z.anaplnilskutkovúpodstatupriestupkupodľa§22ods.1
písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb.. Zápisnica z ústneho pojednávania č. p.: ORPZ-NR-ODI2-Pr-872/2011
zo dňa 22. 08. 2011 preukazuje, že žalobca sa dostavil na ORPZ ODI v Nitre na prejednanie priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v prvom stupni. ORPZ ODI v Nitre vydalo dňa 22. 08.
2011 rozhodnutie o priestupku č. ORPZ-NR-ODI2-Pr-872/2011, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo

spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona
č. 372/1990 Zb. a podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. mu bola uložená pokuta 400,- eur
a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov. Na odvolanie žalobcu, žalovaný správny
orgán ako druhostupňový odvolací orgán rozhodnutím o odvolaní č. KRPZ-NR-KDI-SK-113/2011 zo dňa
09. 11. 2011 potvrdil napadnuté rozhodnutie ORPZ ODI v Nitre č. ORPZ-NR-ODI2-Pr-872/2011 zo dňa

22. 08. 2011 a odvolanie žalobcu zamietol.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje
alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone,
ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 3 cit. zákona, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne

neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za priestupok
možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci.

Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou
(ods. 2).

Podľa § 12 ods. 1 cit. zákona, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť
priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný,
na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten
istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ cit. zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa

dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ cit. zákona, za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno uložiť
pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.

Podľa § 51 cit. zákona, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, objasňovanie priestupkov sa rozumie obstaranie
podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu, najmä o tom, čia) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,

b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,

c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku

postačí samotné prejednanie priestupku,

d) uloží ochranné opatrenie,

e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vodič
je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného
pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní.

Podľa137ods.2písm.c/cit.zákona,porušenímpravidielcestnejpremávkyzávažnýmspôsobomjetaké
porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie
si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Úlohou súdu v danej veci bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutí a správnosti záverov oboch správnych
orgánov pri prejednávaní dopravného priestupku, teda postupu správnych orgánov a ukladanie sankcie

v zmysle zákona o priestupkoch.

V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde
nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda za osobitnú
náležitosť žaloby je potrebné považovať konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach
nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z

právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie
práva.

Súd sa preto obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, sú
relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, alebo či neboli porušené niektoré procesné
zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver,

ku ktorému správny orgán dospel. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania
napadnutého rozhodnutia a či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec príslušný právny
predpis a dospel k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými zásadami upravenými
vo všeobecne záväznom právnom predpise (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 34 ods. 3 zákon č. 71/1967 Zb.
o Správnom poriadku, v znení neskorších predpisov), na ktorý zákon č. 355/2007 Z. z. (§ 59 ods. 1)

odkazuje a či si zadovážili podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom.

Z administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňový správny orgán vykonal vo veci náležité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to najmä záznam dopravnej nehody zo dňa 06. 06. 2011,
zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, náčrtok z miesta dopravnej nehody na ceste 1/51 km
180,30, ako i fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody medzi OMV NR-718EA a NMV BA-679HY na

uvedenej ceste v katastrálnom území X. G. dňa 06. 06. 2011, z ktorých vyplýva a je jasne preukázateľné,
že úsek cesty, na ktorom došlo k dopravnej nehode, nie je rovný a cesta sa mierne zužuje. Táto
skutočnosť vyplýva i z výpovede U. M., vodiča NMV, ktorý do záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60
ods. 2 zákona o priestupkoch uviedol, že jazdil po ceste z Nitry smerom na Vráble, bola denná doba asi
13,08 h, pršalo, cesta bola mokrá, ako spolujazdca mal K. V. a keď vyšiel hore smerom pri Seleneckom

kopci, jazdil pri pravom okraji cesty, videl, že oproti jazdilo nejaké vozidlo, ktoré keď sa priblížilo na
pomerne krátku vzdialenosť, začalo zrazu prechádzať do protismeru. On začal uhýbať doprava a brzdiť,
vyšiel až na pravý okraj cesty, ale napriek tomu došlo k zrážke. V spätnom zrkadle videl, že vozidlo
pokračovalo smerom na Nitru, on medzitým už stál a keď zistil, že v jeho vozidle k zraneniu nedošlo,
zavolal políciu. Vodič poškodeného vozidla na miesto nehody nedošiel a zostal pri vozidle. Obdobne

vypovedal i K. V. ako spolujazdec vodiča M. a tiež zhodne popísal, že na tomto úseku v uvedenom časehusto pršalo a keď vozidlom vyšli na Selenecký kopec, kde jazdili pri pravom okraji cesty, oproti ich
vozidlu jazdilo osamelé osobné vozidlo, ktoré zrazu začalo prechádzať do protismeru a vodič M. začal
brzdiť a uhýbať sa doprava, napriek tomu došlo k bočnej zrážke. Obvinený z priestupku (žalobca) dňa

06. 06. 2011 podal do záznamu tiež vysvetlenie podľa priestupkového zákona, v ktorom stručne uviedol,
že v tom čase pršalo, cesta bola mokrá vozidlo bolo po technickej stránke bez závad, viditeľnosť nebola
obmedzená a ako jazdil v časti pri Seleneckom kopci, myslel si, že jazdí vo svojom jazdnom pruhu,
zrazu pred sebou zbadal nákladné vozidlo a strhol volant doprava, no napriek tomu sa s nákladným
vozidlom bočne zrazil. Po zrážke mu zhasol motor a vozidlo pokračovalo bez brzdenia dolu svahom k

Nitre, zastavil asi po 400 metroch. Žalobca túto svoju výpoveď doplnil do zápisnice v priebehu ústneho
pojednávania pred prvostupňovým správnym orgánom, kde uviedol: „jazdil som asi do 90 km/h asi na
piatom prevodovom stupni a ako vyšiel na horizont kopca, tak zbadal auto a zacítil bočný náraz. Po
náraze zostal stáť s autom hneď pod kopcom. V akej vzdialenosti od miesta zrážky, to nevie uviesť“.
Žalobca tvrdí, že nie je si istý zavinenia nehody a podľa jeho názoru neprešiel do protismeru. Vytkol
obom správnym orgánom, že zápisnica z ohliadky dopravnej nehody, sú uvádzané skutočnosti, ktoré

sú v rozpore s náčrtkom z miesta nehody a že správny orgán v prvom stupni ho odmietol poučiť podľa
§ 33 ods. 1 Správneho poriadku, s ktorou skutočnosťou sa nevyporiadal ani žalovaný ako odvolací
orgán. Tieto námietky súd považuje za účelové a v rozpore so zabezpečenými dôkazmi a samotným
spisovým materiálom, nakoľko nesporne účastníci dopravnej nehody, a to vodič M. a jeho spolujazdec
V. zhodne popisujú priebeh dopravnej nehody a vodič M. iba uviedol toľko, že poloha jeho vozidla po

zrážke sa nemenila, ani poloha úlomkov, on iba premiestnil najväčší úlomok, t. j. odrhnuté dvere z
boku vozidla, ktoré sa nachádzali v strede cesty. Motorové vozidlo po zrážke riadne označil výstražným
trojuholníkom a oba účastníci potvrdili, že žalobca sa na miesto dopravnej zrážky bezprostredne ani
nedostavil. Taktiež bolo zistené, že žalobca, čo vyplýva i zo spisového materiálu, motorové vozidlo po
zrážke neoznačil výstražným trojuholníkom. Nie je preto jasné, ktoré skutočnosti v zápisnici obhliadky

miesta dopravnej nehody sú v rozpore s náčrtom z miesta nehody a o aké rozpory vo výpovediach
by konkrétne malo ísť. Z objasňovacieho spisu vyplýva, že ťažiskové úlomky boli zadokumentované v
jazdnom smere smerom na Levice, ktoré boli zanechané po nehodovej udalosti. Ostatné úlomky mohli
byť vplyvom nárazu roznesené, avšak žalobca opomenul samotnú jazdu svojho motorového vozidla,
keďže i vozidla Renault mohlo svojou zotrvačnosťou niektoré menšie úlomky premiestniť a nemožno

odhliadnuť ani od samotnej skutočnosti, že dopravná nehoda sa stala v podstate v špičke cez deň a
časť úlomkov mohla byť roznesená i inými motorovými vozidlami. Súd zhodne ako správny orgán dospel
k záveru, že nešlo o úlomky, ktoré pri ich zabezpečení by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre
žalobcu, lebo z dokumentácie vyplýva, že najväčšie úlomky, ktoré boli zanechané na ceste po dopravnej
nehode, boli zadokumentované.

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu, že nebol poučený podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, z obsahu
ktorého vyplýva „účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie
a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke“, súd poznamenáva,
že táto námietka zrejme smeruje k úkonu žalobcu, ktorý urobil v priebehu súdneho konania, keď súdu
predložil znalecký posudok č. 12/2012, vypracovaný Ing. Jozefom Cigáňom, znalcom z odboru doprava

cestná, o ktorý požiadal sám žalobca vo veci objasňovania príčiny dopravnej nehody, ku ktorej došlo
dňa 06. 06. 2011 medzi vyššie uvedenými motorovými vozidlami. Z obsahu predloženého znaleckého
posudku vyplýva, že žalobca sa obrátil na uvedeného znalca dňa 18. 01. 2012, zadal mu i otázky, na
ktoré má znalec odpovedať a predložil mu jemu dostupné písomné podklady. K tomuto znaleckému
posudku súd iba dodáva, že tento podľa názoru súdu nemohol byť podkladom pre postup súdu v zmysle

ust. § 250i ods. 3 OSP, keďže znalec v ňom vychádzal iba z podkladov predložených žalobcom, a
naviac rieši v ňom i právne otázky, keď v odpovedi na úlohu č. 5 konštatuje „že rozhodnutie policajného
orgánu o príčine dopravnej nehody U. P., vodičom vozidla Renault, že prešiel do protismeru a tam
narazil do protiidúceho vozidla MAN, technicky nie je opodstatnené“. Naviac súd po oboznámení sa s
predloženým znaleckým posudkom, dáva do pozornosti žalobcovi, že ním zvolený znalec konštatuje a

nevylučuje, že z hľadiska technického spôsob jazdy žalobcu bol nesprávny (odpoveď na úlohu č. 3) a že
vzájomnápolohavozidielvmiestestretuvzhľadomnaspôsobapoškodenievozidielnenasvedčujútomu,
že by pred zrážkou vykonali vyhýbací manéver, pretože v mieste stredového kontaktu sa obe vozidlá
pohybovali protismerne tak, že pozdĺžne osy ich vozidiel a smery vektorov ich rýchlosti boli protismerne
- súbežný priebeh. Súd teda poznamenáva, že ak by vodič Kováč mal porušiť povinnosti vodiča tak, že

nejazdil dostatočne v pravom boku svojho jazdného pruhu (čo vylučuje výpoveď spolujazdca), toto by
iba mohlo zakladať samostatnú zodpovednosť vodiča M. za porušenie povinnosti vodiča, nie však jehospoluúčasť na zavinení dopravnej nehody tak, ako je opísaná v skutku prvostupňového rozhodnutia.
Súd len zdôrazňuje, že ak iná osoba porušila všeobecné povinnosti vodiča, upravené v zákone č. 8/2009
Z. z., nezbavuje to žalobcu ako vodiča zodpovednosti za porušenie § 9 ods. 1, s poukazom na § 137

ods. 2 písm. c/ citovaného zákona.

Žalobca taktiež namieta tvrdenie žalovaného správneho orgánu, že nevykonal dostatočné dokazovanie
pri objasňovaní priestupku, lebo si nezabezpečil potrebné podklady, a to vyššie uvedený znalecký
posudok. Táto námietka neobstojí, pretože žalobca podal vysvetlenie podľa § 60 ods. 2 zákona o
priestupkoch, teda v štádiu podozrenia zo spáchania dopravného priestupku a v tomto štádiu neuviedol

svoj návrh, aby bol zabezpečený znalecký posudok, čo by v tomto štádiu ani nebolo možné, avšak bol
by to podklad napríklad pre prvostupňový správny orgán, ktorému vec (spisový materiál) podľa § 60 ods.
3 písm. d/ priestupkového zákona bola predložená na prejednanie. Žalobca mal možnosť oboznámiť
sa so spisovým materiálom v čase pred vydaním rozhodnutia o uznaní jeho viny ešte pred nariadením
ústneho pojednávania, keďže predvolanie riadne prevzal 15. 08. 2011, mohol sa oboznámiť s podkladmi
a na ústnom pojednávaní predniesť takýto návrh, čo neurobil. Žalobca bol riadne poučený podľa § 73

ods. 2 priestupkového zákona, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že aj v tomto štádiu obvinený
môže uplatňovať svoje práva, navrhovať dôkazy na svoju obhajobu a podávať návrhy.

S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia a obsah spisu vyplýva a nie je sporné, z akých dôkazných
prostriedkov správne orgány pri rozhodovaní o vine a treste žalobcu vychádzali, nakoľko riadne
zistili skutkový stav a riadne vyhodnotili dokazovanie, ktoré vyústilo do zisteného skutkového stavu a

skutok, ktorého sa dopustil žalobca, v súlade so zákonom prvostupňový správny orgán sformuloval do
výrokovejčastirozhodnutia.Zákonč.372/1990Zb.opriestupkochupravujepostupsprávnehoorgánupri
objasňovaní priestupkov na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených
objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby,
postup pri prejednávaní priestupkov, špeciálne upravuje náležitosti výroku rozhodnutia o priestupku (§

77) a ďalšie náležitosti rozhodnutia ako je odôvodnenie, poučenie, sa riadi všeobecným predpisom o
správnom konaní, na ktorý zákon o priestupkoch ust. § 51 priamo odkazuje. Ide o zákon č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní. Z ust. § 34 ods. 4, 5 Správneho poriadku vyplýva, že vykonanie dokazovania patrí
správnemu orgánu a správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Súd dospel k záveru, že námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave nie je dôvodná,
nakoľko súd je toho názoru, že vykonané dokazovanie bolo v dostatočnom rozsahu a náležite
vyhodnotené, a preto podľa § 250i ods. 2 OSP nepovažoval za potrebné rozšíriť dokazovanie. Súd
poukazuje na judikatúru ESĽP, ako i nález Ústavného súdu (I.US 402/08, I.US 342/2010) nevyžaduje,
abynakaždýargumentúčastníkakonania(žalobca)boladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia,ktorý

by neprivodil účastníkovi priaznivejší výsledok, ale iba vtedy, ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci.

Súd preto dospel k zhodnému právnemu záveru ako oba správne orgány a je toho názoru, že
preskúmavaním rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených
záujmovžalobcu,keďprvostupňovýsprávnyorgánuznalžalobcuvinnýmzdopravnéhopriestupkupodľa

§22ods.1písm.g/priestupkovéhozákonaauložilmusankciupodľa§22ods.2písm.c/priestupkového
zákona, rozhodol tak v súlade so zákonom, keďže vo svojom rozhodnutí sa náležite vyporiadal so
všetkými námietkami žalobcu. Žalovaný odôvodnil aj výšku sankcie za zistené porušenia žalobcu podľa
zák. č. 8/2009 Z. z. Súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť
a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR

v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného

súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).