Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 27, 2013

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/87/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7910205392
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2013:7910205392.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov rozhodol sudkyňou JUDr. Helenou Kuzmovou v právnej veci navrhovateľa: R.

J.. S.. Z.. Q., Š. XXXX/X, Q., O.: XXXXXXXX, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Salokom,
Advokátska kancelária Košice, Zvonárska 8, proti odporcovi: E. Q., E.. S.. Š.Á. XXX/XXXX, Q., O.:
XXXXXXXX, zastúpeného advokátom Prof. Petrom Vojčíkom, CSc., Advokátska kancelária Vojčík &
Partners s. r. o., Košice, Rázusova 28, IČO: 31946011, o zaplatenie 800.000,- Eur takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na zaplatenie 800.000 Eur z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi na trovách konania 23.947,72 Eur, na účet odporcu

vedený v ČSOB a.s., č. ú.: 4005203286/7500, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenie 800.000 € s príslušenstvom, a to z toho dôvodu,
že mal navrhovateľ na základe dohody s odporcom vykonať pre odporcu inžiniersku, developerskú
a projektantskú činnosť a za uvedené činnosti si zmluvné strany dohodli, že navrhovateľ bude mať
nárok na náhradu vynaložených nákladov a na odmenu. Náklady navrhovateľa v súvislosti s predmetom
zmluvy predstavujú sumu 400.000 € a obvyklá odmena podľa navrhovateľa predstavuje sumu vo
výške minimálne 10 % z hodnoty získaného finančného príspevku, t.j. ďalších 400.000,- €. Následne
navrhovateľ upresnil svoju žalobu a domáhal sa zaplatenia vymáhanej sumy, titulom náhrady škody,

resp. bezdôvodného obohatenia, a to tým, že vykonával v prospech odporcu činnosti pri príprave a
realizácii projektu Priemyselného parku v Trebišove, pričom sa domáhali zaplatenia 673.118,- € titulom
bezdôvodného obohatenia a v prevyšujúcej časti do sumy 800.000,- € ako náhradu škody. Následne
potom požadoval o zaplatenie 800.000,- € iba z titulu bezdôvodného obohatenia a poukázal na to, že
táto suma je objektivizovaná v znaleckom posudku Ing. Mandulovej a v prílohe k znaleckému posudku,
pričom hodnota prác ďalej presahuje uplatnený nárok.

Odporca s návrhom nesúhlasil, navrhoval návrh zamietnuť. Poukázal na to, že návrh navrhovateľa
nie je dôvodný, nakoľko v konaní navrhovateľ niekoľkokrát menil kvalifikáciu návrhu. Podľa názoru
odporcu neúspešne. Najprv, že došlo k ústnej dohode medzi navrhovateľom a odporcom, neskôr k
objednávke resp. akejsi žiadosti o realizáciu prác naviac. Odporca poukázal na to, že k žiadnym
zmluvným alebo nezmluvným vzťahom nedošlo, navrhovateľ s odporcom nevystupoval počas realizácie
projektu Priemyselného parku. Okrem toho poukázal na to, že takýto záväzok Mesta na sumu 800.000,-
€ je potrebné schváliť mestským zastupiteľstvom a k takémuto schváleniu nikdy nedošlo.

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonaniaalistinnýmidôkazmi,atopredovšetkým
pripojeným spisom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 6Cb/1/2011, výpisom z obchodného registra
spoločnosti VITEX s. r. o. Trebišov, výpisom z obchodného registra spoločnosti Priemyselný parkTrebišov s.r . o., zápisnicou zo zasadnutia mestského zastupiteľstva v Trebišove zo dňa 8.9. 2004,
nájomnouzmluvouzodňa22.9.2004,zásadamihospodáreniaanakladaniasmajetkomMestaTrebišov
zo dňa 28.6. 2001, uznesením Mestského zastupiteľstva v Trebišove č. 91 z roku 2004 a č. 95 z

roku 2004, stavebným denníkom, záznamami z kontrolných dní na stavbe, znaleckým posudkom, ktorý
predložilnavrhovateľakodôkaz,výsluchomsvedkaO..C.H.U.,E..R.I.,O..D.J.,D.U.,O..E.L.,O..I.J.,
listinnými dôkazmi, ktoré predložil navrhovateľ, a to uznesenie zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva
v Trebišove zo dňa 29. 12. 2008, 9. 11. 2009, 28. 10.2009, 16. 12. 2009, 29. 12. 2009, 6. 5. 2009, 22.
1. 2010 a záznam z operatívnej porady zo dňa 2. 10. 2007, a zistil tento skutkový stav veci:

Z podaného návrhu, ako aj z výpovede právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní, ako aj
štatutárneho zástupcu súd zistil, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia 800.000,- €,a to titulom toho,
že došlo k dohode s odporcom, aby vykonal navrhovateľ pre odporcu inžiniersku, developerskú a
projektantskú činnosť a navrhovateľ túto činnosť vykonával sám, alebo prostredníctvom tretích osôb,
ale vždy v prospech odporcu a zmluvné strany sa mali dohodnúť na tom, že budú mať nárok na

náhradu vynaložených nákladov a na odmenu, ktorá je obvyklá pre vyššie uvedený druh činnosti.
Náklady navrhovateľa v súvislosti s predmetom zmluvy predstavujú sumu 400.000,- € a ďalších
400.000 € je obvyklá odmena. Podľa názoru navrhovateľa predstavuje sumu minimálne vo výške
10 % z hodnoty získaného finančného príspevku. Následne navrhovateľ upravil a špecifikoval svoj
návrh a dožadoval sa zaplatenia čiastky 800.000,- €, ale uviedol, že konaním odporcu utrpel škodu v

uplatnenej výške, resp. že sa odporca na jeho úkon bezdôvodne obohatil. Tvrdil, že mu vznikla škoda
vrámci činnosti, ktorú vykonával v prospech odporcu pri príprave a realizácii projektu Priemyselného
parku. Navrhovateľ poznamenal, že pôvodne zamýšľaná investícia do Priemyselného parku bola až
460.000.000,- Sk, skutočne bolo použitých a preinvestovaných cca 260.000.000,- Sk. Poukázal na
to, že medzi navrhovateľom a odporcom prebiehali rokovania ohľadne projektu Priemyselného parku v

Trebišove v období rokov 2004 až 2009 a poukázal na to, že osoby, štatutárni zástupcovia navrhovateľa
aj odporcu, ako aj iné osoby preukážu existenciu takýchto rokovaní, aj úmysel strán uzavrieť zmluvu,
predmetom ktorej boli stavebné činnosti, práce naviac vrámci projektu Priemyselného parku Trebišov.
Rovnako poukázal navrhovateľ na to, že navrhovateľ VITEX s.r.o. a spoločnosť Priemyselný park
Trebišov, má rovnakých konateľov a spoločníkov, a táto skutočnosť samotná však nemôže byť dôvodom

toho, že sa nemôže navrhovateľ domáhať svojich odôvodnených nárokov v súdnom konaní voči
odporcovi. Nespochybňuje to aktívnu legitimáciu navrhovateľa. Rovnako navrhovateľ odmieta tvrdenia
odporcu, keď odporca prezentuje právne vzťahy účastníkov v tom zmysle, že odporca si nikdy činnosť
neobjednal, nezaviazal sa. Poukázal na to, že odporca bol prijímateľom nenávratnej finančnej pomoci
a získal nenávratný finančný príspevok v rámci sektorového operačného programu - priemysel služby.

Odporca bol teda tým subjektom, ktorý profitoval z činnosti navrhovateľa a bol de facto investorom
Priemyselného parku, pričom projekt je nositeľom benefitov v prospech odporcu, teda Mesta Trebišov.
V priebehu výstavby Priemyselného parku sa vrámci realizovaných pracovných stavebných činností
vyskytli práce naviac, ktoré na základe dohody s odporcom uskutočnil navrhovateľ a odporca bol
vyzývaný navrhovateľom na usporiadanie vzťahov a uzavretie písomnej zmluvy. O stavebnej činnosti

prác naviac navrhovateľa svedčia zápisy v stavebnom denníku stavby Priemyselný park a záznamy z
kontrolných dní na tejto stavbe. Poukázal navrhovateľ na to, že vykonal stavebné činnosti v objektoch
SO 13, SO 30, SO 24, SO 25 a sú v súčasnosti zapísané na LV č. 1260, k. ú. Milhostov a vlastníkom
je Mesto Trebišov. Hodnotu uvedených prác navrhovateľ vyčíslil na 673.118,07 €. Rovnako poukázal
navrhovateľ na právny inštitút tzv. „Culpa in contrahendo“ predstavuje právnu úpravu zodpovednosti

za zavinenie v predzmluvnom štádiu. Pod tento všeobecný pojem pre zmenu zodpovednosti možno
subsumovať rokovania medzi osobami, ktoré je právne relevantné a na ktorého základe mohol
vzniknúť alebo aj prípadne vznikol záväzkový vzťah. Predzmluvná zodpovednosť sa bude opierať o
subjektívnu zodpovednosť z náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka a poukázal aj na §
415 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ v súvislosti s § 415 Občianskeho zákonníka uviedol, že česká

judikatúra aj prax vysvetľuje toto ustanovenie v tom smere, že zakotvuje obecnú prevenčnú povinnosť.
Zároveň uvádza uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 16. 5. 2002 sp. zn. 25 Cdo 1427/2001: aplikácia
ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, upravujúce tzv. obecnú prevenčnú povinnosť, prichádza v
úvahu vtedy, ak neexistujú konkrétne právne úpravy vzťahujúce sa na jednania, jeho protiprávnosť sa
posudzuje. Jednanie v rozpore s týmto ustanovením je rovnako porušením právnej povinnosti v zmysle

ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Túto zodpovednosť možno odvodiť zo všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho
zákonníka v spojení so všeobecnom úpravu náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka.
Poukázal na to, že v kontexte komerčných transakcií zároveň treba podotknúť, že nakoľko ide oporušenie povinností vyplývajúcej z iného zákona ako je Obchodný zákonníka, bude sa zodpovednosť
bez ohľadu na povahu subjektov spravovať Občianskym zákonníkom.
Právny zástupca vo svojej špecifikácii poukázal na skutočnosti, že z tohto pohľadu prichádzajú do úvahy

dve základné možnosti.
Podľa prvej z nich je povinnosť uhradiť vzniknuté náklady založená na existencii obchodných zvyklostí
( § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka) súvisiace s určitým druhom obchodu, alebo s určitým tovarom,
a to tak, že subjekt požadujúci určitý produkt by už pri samotnom jednaní o zmluve na tomto základe
musel vždy počítať s prípadnou úhradou niektorých nákladov aj vtedy, ak by k uzavretiu zmluvy nedošlo.

Druhú možnosť predstavuje za určitých špecifických predpokladov aplikáciou ustanovení § 415
Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť, t.j. stanov, že každý je
povinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,majetku,naprírodeaživotnomprostredí.
Ak v rámci jednaní o uzavretí zmluvy jeden z potencionálnych zmluvných partnerov dáva v rámci
rozhovorov - rokovaní druhému nádej, že k uzavretiu zmlúv dôjde napr. tým, že žiada dopracovanie
niektorých podmienok, alebo ďalšie plnenie a v súvislosti s takýmto jeho konaním a ďalšími

požiadavkami vznikajú druhej strane ďalšie náklady, bolo by pri extenzívnom výklade na takýto prípad
možné aplikovať citované ustanovenie.
Navrhovateľ tvrdí, že medzi ním a odporcom prebiehali v roku 2007 intenzívne rokovania, ktoré
navrhovateľa odôvodnene primäli k názoru, že s odporcom bude uzavretá zmluva, predmetom
ktorej bude stavebná činnosť - práce naviac mimo projektovej dokumentácie. Odôvodnenosť tohto

navrhovateľovho presvedčenia spočíva okrem iného aj v tom, že finančné náklady spojené s týmito
prácami naviac t.j. de facto zaplatenie celého objemu prác znáša výlučne navrhovateľ. Navrhovateľ
utrpelškodu,zavznikktorejzodpovedánavrhovateľ,resp.odporcasanaúkornavrhovateľabezdôvodne
obohatil. Ďalej navrhovateľ vykonal pre odporcu inžiniersku, projektantskú a developerskú činnosť,
ktorej výsledkom je získanie nenávratného finančného príspevku odporcom. Takáto činnosť je klasickým

príkladom sprostredkovateľskej činnosti a býva bežne predmetom mandátnych zmlúv. Navrhovateľ tvrdí,
že za vykonanú činnosť mu prislúcha odmena vo výške 126.881,93 €, ktorú je povinný zaplatiť mu
odporca.
Ďalej z vyjadrenia právneho zástupcu na pojednávaní súd zistil, že svojim návrhom sa domáha
zaplateniačiastky673.118€titulombezdôvodnéhoobohateniaavprevyšujúcejčasti,dosumy800.000,-

€ náhrady škody.
Rovnako poukázal právny zástupca na to, že medzi navrhovateľom a odporcom, teda štatutárnymi
zástupcami bola uzavretá dohoda ústne, a to v období rokov 2006 až 2008. O tom, že stavebné práce
boli vykonané svedčia stavebné denníky a záznamy z kontrolných dní.
Zástupca navrhovateľa následne žiadal, aby svedkovia boli vypočutí ku skutočnostiam, že požiadali

VITEX s.r.o. o vykonanie dofinancovania, a to formou vykonania stavebných prác a inej činnosti.
Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že navrhovateľ realizoval stavebné práce na
Priemyselnom parku a napriek tomu, že nebola uzavretá zmluva medzi zmluvnými stranami, realizoval
navrhovateľ práce na nehnuteľnostiach, ktoré sú t.č. vo vlastníctve Mesta, čím vlastnou investíciou
zhodnotil cudziu vec, v dôsledku čoho majú za to, že sa Mesto v tejto časti obohatilo na účet firmy VITEX

s. r. o.. Tiež poukázal na to, že Mesto sa počas existencie partnerského vzťahu správalo najprv ako
partner, čo je objektivizované uznesením Mestského zastupiteľstva Trebišov z roku 2004, aby následne
v priebehu tohto procesu odmietol existenciu o usporiadaní týchto vzťahov, ktoré vznikli medzi VITEX s.
r. o. a Mestom Trebišov. Spoločnosť P. I. R. nájomnou zmluvou prenajali nehnuteľnosti do nájomného
vzťahu Mesta, pričom realizácia stavebných prác, ktoré vykonal VITEX s. r. o. mala byť usporiadaná aj v

dôsledku existencie dodatku č. 1 nájomnej zmluvy o výške nájomného a následne úpravy vzájomného
vzťahu medzi Priemyselným parkom a VITEX s.r.o., čo sa nestalo.
Právny zástupca poukázal na znalecký posudok, ktorý predložili do súdneho spisu ako dôkaz, ktorý má
osvedčovať nárok navrhovateľa v časti zaplatenia za stavebné práce realizované navrhovateľom, ktoré
vykonal navrhovateľ a o ktorých zaplatenie odporcu navrhovateľ žiada. Navrhovateľ je toho názoru, že

vo výške 673.118, 07 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia ide o vykonanie stavebných prác
vykonaných na stavbách, ktoré sú t.č. vo vlastníctve odporcu. Zvyšná časť do výšky 800.000,- € je nárok
navrhovateľa titulom náhrady škody, spočívajúcej v porušení predzmluvných povinností v náväznosti
na ustanovenie § 415 a 420 Občianskeho zákonníka, pretože navrhovateľ v čase realizácie prác, ktoré
sú predmetom žaloby očakával na základe vzájomných rokovaní s Mestom to, že medzi nimi dôjde k

usporiadaniu vzťahov. Navrhovateľovi škoda nastala tým, že nedošlo k uzavretiu zmluvy a táto nebola
schválená mestským zastupiteľstvom. Následne právny zástupca požadoval zaplatenie 800.000,- € iba
titulombezdôvodnéhoobohatenia,atosprihliadnutímnaobsahlistinnéhodôkazu,znaleckéhoposudku,
kde je objektivizovaná táto suma - hodnota prác.Odporcasnávrhomnesúhlasil.Navrhovalnávrhzamietnuť,predovšetkýmpoukázalvosvojomvyjadrení
právny zástupca na skutočnosť, že by medzi účastníkmi tohto konania existovala či už ústne alebo

písomne uzavretá dohoda, resp. zmluva, ktorej predmetom by bola inžinierska, developerská a
projektantská činnosť navrhovateľa pre odporcu. Poukázal na to, že zo žaloby nevyplýva, kedy malo
dôjsť k dohode, či už ústnej alebo písomnej, ani kedy k jej uzatvoreniu došlo. Odporca pre ozrejmenie
skutkových okolností poukázal na skutočnosti, ktoré sa udiali počas výstavby Priemyselného parku, a to
predovšetkým poukázal na spor vedený na Okresnom súde Trebišov sp. zn. 6Cb/1/2011, kde je odporca

žalovaný spoločnosťou Priemyselný park Trebišov a kde je predmetom konania určovacia žaloba.
Odporca poukázal na to, že odporca získal nenávratný finančný príspevok z rozpočtu EÚ na realizáciu
projektu Priemyselného parku v Trebišove, ktorý mu mal byť poskytnutý zo SARIA. Ďalej spoločnosť
Priemyselný park v konaní predmetom ktorého je určovacia žaloba, tvrdí, že vykonávala na základe
ústne uzatvorenej zmluvy inžiniersku, developerskú a projektantskú činnosť, ktorá sa týkala činnosti
smerujúci k získaniu nenávratného finančného príspevku. To znamená, že mala údajne vykonávať

tie isté činnosti, za ktoré si v tomto konaní o zaplatenie istiny uplatňuje údajný nárok na odmenu a
súvisiace náklady spoločnosť VITEX s. r. o., teda navrhovateľ. V konaní o určovaciu žalobu vystupuje
ako navrhovateľ spoločnosť Priemyselný park Trebišov a jeho predmetom je určenie, že odporca s
Priemyselným parkom Trebišov mal uzatvoriť zmluvu o dielo, ktorej predmetom je údajne okrem iného
vykonanie inžinierskej, projektantskej a developerskej činnosti, pričom však v tomto konaní o zaplatenie

sumy za vykonanie inžinierskej, projektantskej a developerskej činnosti, údajne vykonanej za rovnakým
účelom, ako to tvrdí Priemyselný park Trebišov. V konaní o určovaciu žalobu vystupuje ako navrhovateľ
spoločnosťVITEXs.r.o.ažiadaozaplateniesumyzačinnosťinžiniersku,developerskúaprojektantskú,
ktorú mala podľa Priemyselného parku údajne vykonávať práve táto spoločnosť. Odporca označil
postup spoločnosti Priemyselného parku a navrhovateľa za zavádzajúci a mätúci a navyše svedčí o

nepravdivom tvrdení Priemyselného parku Trebišov a navrhovateľa, keďže oba subjekty tvrdia, a to
Priemyselný park Trebišov v konaní o určovaciu žalobu v spise 6Cb/1/2011 a navrhovateľ VITEX s.
r. o. v tomto konaní o zaplatenie, že vykonali pre odporcu tú istú činnosť. Rovnako odporca poukázal
na rad jednaní v súvislosti s Priemyselným parkom, že odporcovi bol projekt Priemyselného parku v
Trebišove predstavený na zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Trebišove, ktoré sa konalo 26. 8. 2004

a 8. 9. 2004, spoločníkmi spoločnosti Priemyselného parku Trebišov podnikajúcou pod obchodným
menom Business Company s. r. o. Žilina, a to Ing. Vysokým a H. P., projektantom O.. J. a projektovými
manažérmi Ing. Schwarzom a D.. R., ktorí hájili záujmy spoločnosti Priemyselného parku Trebišov v
súvislosti s projektom pred poslancami Mestského zastupiteľstva v Trebišove. Odporca poukázal na
výhodnosť projektu Priemyselného parku pre spoločnosť Priemyselný park Trebišov, ktorá spočívala

jednak v zhodnotení majetku spoločnosti Priemyselného parku Trebišov a zároveň v získaní nájomného
za užívanie priestorov v areáli Priemyselného parku. Výška nájomného v pôvodnom znení v nájomnej
zmluve zo dňa 22. 9. 2004 bola zmenená dodatkom č. 1 zo dňa 28. 12. 2007. Spoločnosť Priemyselný
park Trebišov predstavila projekt s tým, že zabezpečí všetky potrebné práce pre podanie žiadosti o
nenávratný finančný príspevok tak, že odporca nebude musieť vynaložiť žiadne finančné prostriedky

s tým, že po 15-ich rokoch prevedie odporca vlastnícke právo k stavbám postaveným počas doby
nájmu za 1,- Sk vlastníkovi areálu, t.j. spoločnosti Priemyselného parku v Trebišove. Podľa zástupcu
Priemyselného parku Trebišov v minulosti podnikajúceho pod obchodným menom Business Company
Žilina s. r. o. na zasadnutiach Mestského zastupiteľstva v Trebišove deklarovali zámer realizovať
projekt s tým, že všetky náklady súvisiace s agendou prípravy projektu v súvislosti s Priemyselným

parkom uhrádza firma Business Company s. r. o. a na svoje náklady, Mestu nevznikajú žiadne náklady.
Mesto do nákladov nevstupuje. Odporca bol niekoľkokrát zástupcom spoločnosti Priemyselného parku
Trebišov ubezpečovaný, že s týmto projektom nebude mať spojené žiadne náklady. Ďalej odporca
uviedol, že jedným z cieľov projektu, okrem iných, bolo aj vytvorenie priaznivého podnikateľského
prostredia pre vstup domácich a zahraničných investorov, revitalizácia priemyselnej zóny, zníženie

zamestnanosti v regióne Mesta Trebišov, vytvorenie nových pracovných príležitosti, projekt ďalej počítal
s využitím nenávratných finančných prostriedkov na financovanie projektu Priemyselného parku, t.j.
na zhodnotenie prenajatých nehnuteľností vo vlastníctve spoločnosti Priemyselného parku Trebišov
a teda nenávratný finančný prostriedok poskytnutý odporcovi ako prijímateľovi , predstavoval zo
strany odporcu investíciu do vlastného majetku spoločnosti Priemyselného parku Trebišov. V celom

procese prípravy projektu Priemyselného parku Trebišov participovala okrem odporcu spoločnosť
Priemyselný park Trebišov a nie spoločnosť VITEX s. r. o., ktorá sa v tomto konaní domáha zaplatenia
800.000,- €. Odporca si nikdy činnosť, ktorá by spočívala vo vykonaní inžinierskych, projektantských
a developerských činností neobjednával ani u navrhovateľa, ani v spoločnosti Priemyselného parkuTrebišov a nikdy sa nezaviazal k úhrade odmeny za tieto činnosti. Odporca teda nikdy nevstúpil do
zmluvného vzťahu s navrhovateľom, predmetom ktorého by bol záväzok navrhovateľa vykonať pre
odporcu inžiniersku, developerskú a projektantskú činnosť, ako záväzok zaplatiť navrhovateľovi za

takéto činnosti odmenu. Rovnako poukázal odporca na to, že zo strany navrhovateľa nikdy nebola
doručená žiadne výzva na náhradu údajných navrhovateľom vynaložených nákladov, ani žiadna výzva
na úhradu údajnej odmeny za navrhovateľom uvádzané činnosti.

Odporca rovnako poukázal na to, že medzi stranami nebola, ani nemohla byť uzatvorená navrhovateľom

tvrdená dohoda, resp. zmluva, ktorej predmetom by malo byť vykonanie inžinierskej, developerskej a
projektantskej činnosti, vyplýva aj z relevantných právnych predpisov a interných predpisov odporcu, a
topredovšetkýmnaZákonoobecnomzriadeníč.369/1990Zb.,a zákonč.138/1991Zb.omajetkuobcí,
poukázal rovnako na zásady hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Trebišov, platných v dobe
prípravy projektu Priemyselného parku Trebišov z roku 2004. Ak by malo skutočne dôjsť k uzatvoreniu
ústnej, resp. písomnej zmluvy, resp. dohody, ktorej predmetom by bolo vykonanie týchto činností (s

nákladmi navrhovateľa v súvislosti s predmetom údajnej zmluvy, resp. dohody vo výške 400.000,-
€ a obvyklou odmenou navrhovateľa vo výške minimálne 10 % z hodnoty získaného nenávratného
finančného príspevku, tj. minimálne suma 400.000,- €), musela by byť táto zmluva resp. dohoda
schválená Mestským zastupiteľstvom v Trebišove, nakoľko s ohľadom na uvedené je nepochybné, že
uzatvorenie zmluvy, resp. dohody o poskytnutí týchto činností s tak vysokou cenou za uskutočnenú

činnosť predstavuje úkon odporcu, ktorý spočíva v nakladaní s majetkom Mesta Trebišov, a takýto úkon
primátor odporcu nie je oprávnený uskutočniť bez schválenia mestského zastupiteľstva.

Právny zástupca odporcu sa vyjadril aj k špecifikácii žalobného návrhu a uviedol, že navrhovateľ resp.
jeho právny zástupca nešpecifikoval aká zmluva mala byť medzi účastníkmi uzavretá, ani ako dospel

k výpočtu žalovanej sumy vo výške 800.000,- €. Konanie navrhovateľa resp. nekonanie navrhovateľa
je podľa odporcu v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Rovnako poukázal na rozdielnosť
výpovedí na pojednávaní, či už štatutárneho zástupcu alebo právneho zástupcu, že navrhovateľ mení
svoju výpoveď a raz uvádza, že k dohode došlo, potom že k dohode nedošlo. Následne potom
navrhovateľ mení argumentáciu, že odporca požiadal navrhovateľa, aby dofinancoval Priemyselný

park, a to vo forme vykonania stavebných projektov i developerských a inžinierskych prác. Rovnako
sa vyjadril právny zástupca aj k ostatným skutočnostiam týkajúcich sa právneho dôvodu žalobného
návrhu navrhovateľa, pokiaľ sa týka náhrady škody a poukázal aj na zmenu právneho dôvodu žaloby
v predmetnej veci, keď namiesto žaloby na zaplatenie 800.000,- € z titulu údajného nezaplatenia
obvyklej odmeny za inžiniersku, developerskú a projektantskú činnosť, resp. náklady spojené s touto

činnosťou, požaduje zaplatenie sumy 800.000,- € z titulu náhrady škody a bezdôvodného obohatenia.
Navrhovateľ vôbec nevedel uviesť porušením akej povinnosti mala škoda vzniknúť a nevedel presne
a nijakým spôsobom neurčil a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením
povinnosti, ale ani existenciu vyššie uvedených predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Pokiaľ
sa týka bezdôvodného obohatenia na strane odporcu, odporca uviedol, že navrhovateľ v tejto súvislosti

nepredložil žiadne dôkazy a nepreukázal existenciu ani jedného zo zákonom stanovených predpokladov
pre vznik záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia, dokonca ani neuviedol, akým
plnením zo strany odporcu malo dôjsť k získaniu údajného majetkového prospechu. Rovnako sa vyjadril
právny zástupca vo svojom písomnom vyjadrení aj k inštitútu Culpa in contrahendo. Poukázal na to, že v
spore, ktorý je predmetom tohto konania nedošlo k rokovaniu ohľadom uzatvorenia zmluvy, predmetom

ktorej by boli stavebné práce pre odporcu zo strany navrhovateľa, ani inžinierska, projektantská alebo
developerská činnosť, preto podľa odporcu nie je možné na predmet sporu ani primerane aplikovať
rozhodnutia súdov, na ktoré navrhovateľ v podaní zo dňa 6. 2. 2012 poukazuje, a teda podľa názoru
odporcu navrhovateľovi nemohli vzniknúť žiadne náklady v súvislosti s údajným rokovaním o uzatvorení
zmluvy, resp. dohody na účelom vykonania vyššie uvedených činností.

ZvýpovedesvedkaO..C.H.súdzistil,žesvedokakobývalýprimátorMestaTrebišovnikdynevystupoval
v jednaniach ohľadne realizácie Priemyselného parku. Uviedol, že nikdy nevystupoval v jednaniach
ohľadne realizácie Priemyselného parku s firmou VITEX. Pre nich bol partner Business Company s.r.o.
Žilina a on by nikdy nepožiadal firmu VITEX bez súhlasu mestského zastupiteľstva na vykonanie prác.

Nazákladevýberovéhokonania boldodávateľomstavebnýchprácfirmaStavmartMartinatárealizovala
práce v zmluvne dohodnutom rozsahu 160.000.000,- Sk. Za jeho účinkovania sa začali stavebné práce.
Poukázal na to, že vykonávalo sa to tak, že na Meste boli poverení dvaja ľudia za jeho účinkovania,
ktorí podpisovali faktúru a potom faktúra bola skontrolovaná SARIOM a potom až následne došlo kúhrade faktúry Mestom. Všetko to boli faktúry od dodávateľa Stavmart Martin. Rovnako svedok uviedol,
že objektová stavba bola schválená na 160.000.000,- Sk, ak sa vykonávali nejaké práce naviac na iných
objektoch, tak s tým Mesto nemalo nič spoločné. Svedok nepotvrdil, aby rokoval s firmou ROKOSAN

a nikdy nepožiadal navrhovateľa, a to výslovne pána R. I. P. o dofinancovanie Priemyselného parku
vykonaním všetkých chýbajúcich zložiek. Rovnako svedok poukázal na to, že finančná čiastka bola
skrátená z 240.000.000,- Sk na 160.000.000,- Sk a niektoré objekty z realizácie Priemyselného parku
boli vypustené, aby sa všetko zmestilo do objemu finančných prostriedkov.
Z výpovede svedka E.. R. I., ktorý bol primátorom Mesta po O.. H., vyplýva, že má vedomosť o tom,

že práce na realizácii Priemyselného parku spadali do pracovnej náplne pracovníkov E. O.. L. I. U..
Nikdy nepožiadal navrhovateľa o vykonanie nejakých prác. On podpísal dodatok k nájomnej zmluve, k
ostatným záležitostiam sa svedok nevedel vyjadriť.

Z výpovede svedka O.. D. J. súd zistil, že ten pracoval v tom čase na stavbe Priemyselného parku ako
projektant.Prácesazačalivroku2004projektprestavebnépovolenie,vroku2006saprojektdopracoval

do stupňa pre realizáciu stavby. On bol ako generálny projektant stavby, na projekte pracovalo viac
projektantov a medzi hlavných subdodávateľov projektu bola firma Rudný projekt Košice. Projektová
dokumentácia bola dopracovaná podľa špecifikácie rozpočtu schváleného J. a projektová dokumentácia
obsahovala úkony, ktoré neboli definované v tomto rozpočte. Poukázal na stavebný objekt 24 a 25,
ktoré boli definované ako prístrešok, ale v konečnom riešení, tento objekt je uzatvorený, čiže došlo tam

k naviac prácam, ako oplášteniu, výpolne, protipožiarne nátery. Toto bolo v projektovej dokumentácii
zadefinované, ale bolo to uvedené tam, že tieto práce budú financované z iných zdrojov. Tak to bolo
doslova uvedené v projektovej dokumentácii. Svedok neskúmal, aké sú to zdroje. Svedok nemal žiadnu
vedomosť, aby došlo k dohode medzi VITEX-om a Mestom ohľadom toho, kto tie práce, čo boli v
projektovej dokumentácii uvedené , ako práce z iných zdrojov, kto bude financovať.

Z výpovede svedka D. U. súd zistil, že pracoval tam ako stavebný dozor od roku 2006. Práce boli
ukončené po stránke vecnej aj finančnej dňa 28. 2. 2008. Vtedy bol pracovníkom Mestského úradu.
GenerálnymdodávateľomstavbybolStavmarts.r.o.MartinasubdodávateliaVITEX,VEPIaSKANSKA.
Svedok uviedol, že sa realizovali aj práce, ktoré neboli kryté rozpočtom, ale zároveň svedok potvrdil,

že nemá vedomosti, aby niekto VITEX požiadal o realizáciu týchto prác. Svedok sa nevedel k ďalším
otázkam vyjadriť, hlavne pokiaľ sa týkalo ústnej alebo písomnej dohody o vykonaní prác navrhovateľom.

Z výpovede svedka O.. E. L. súd zistil, že tento pracoval vo funkcii projektového manažéra,
vedúceho oddelenia projektového manažéra a okrem realizácii iných Europrojektov mal na starosti aj

implementáciu, a to v rozsahu zmluvy o poskytnutí grantu. Svedok uviedol, že pri realizácii tohto projektu
bolo deklarované na rôznych stretnutiach, že naviac práce alebo nutné zložky budú dofinancované
firmou Business Company Žilina. Svedok mal vedomosť o tom, že pri každej zmene projektu Business
Company deklarovalo, že to dofinancuje a tak isto je to aj v záznamoch z jednaní, ktoré asi má súd k
dispozícii. Svedok nemal vedomosť o tom, že by výslovne Mesto žiadalo inú firmu, a že naviac práce,

v konkrétnom prípade pre firmu Blika, vykonávala firma Business Company Žilina. Svedok sa vyjadril
aj k funkčnosti objektov.

Z výpovede svedka O.. I. J. súd zistil, že do 31. 12. 2006 spolupracoval s firmou VITEX ako súkromná
osoba, konzultant vo veci za firmu VITEX, vo veci spracovania eurofondového projektu, na základe

ktorého Mesto realizovalo projekt Priemyselný park. V roku 2007 a 2008 dostal funkciu prednostu
mestského úradu a nemá vedomosť o tom, aby existoval nejaký písomný dokument zmluvného typu,
ktorý by zakladal zmluvné povinnosti medzi VITEX a Mestom, lebo takýto dokument neexistoval ako
zmluva. Ďalej svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že VITEX sa podieľal na realizácii naviac prác,
ktoré boli stavebného charakteru, písomná zmluva neexistovala, ale podľa svedka v ústnej rovine to

bolo odprezentované, že Mesto vedelo o tom, že spoločnosť Business Company dofinancuje naviac
práce, a preto vzniklo aj vyhlásenie Business Company, že dofinancujú tento projekt. Svedok rovnako
uviedol, že má vedomosť o tom, že boli zrealizované naviac práce firmou Business Company a VITEX
s. r. o., v akej hodnote nevedel. Rovnako svedok uviedol, že v roku 2007 spoločnosť Stamart s.r.o.,
ktorý bol generálnym dodávateľom stavby, v júli alebo v auguste predložil Mestu faktúru v sume 4,2

milióna korún na zaplatenie za práce naviac, ktoré neboli nad rozpočet, Mesto faktúru prijalo, zaplatilo
a následne požiadalo o preplatenie tejto faktúry, ale následne od Mesta boli tieto práce odkúpené,
a to z toho dôvodu, lebo Mesto Trebišov v súvislosti s realizáciou Priemyselného parku nemalo mať
žiadne náklady. Všetky náklady v súvislosti s týmto projektom mal znášať Business Company. Svedoknepotvrdil, aby Mesto uzatvorilo zmluvný vzťah v tomto duchu so spoločnosťou VITEX alebo Business
Company s.r.o.. Rovnako svedok potvrdil, že on počas účinkovania na Mestskom úrade nikdy nenašiel
dokument v spisovej zložke Priemyselný park, ktorý by potvrdzoval v písomnej forme objednávku na

práce naviac vo vzťahu ku komukoľvek. Svedok uviedol, že Mesto žiadalo, aby všetky práce naviac boli
dofinancované finančnou skupinou okolo H. P. I. R., ale nevedel uviesť, kto z Mesta to žiadal. Rovnako
svedok potvrdil, že Mesto sa nikdy nezaviazalo, že tieto práce naviac, ktorých financovaním sa zaviazala
vo svojom vyhlásení spoločnosť Business Company, zaplatí pre spoločnosť VITEX.

Z predloženej nájomnej zmluvy súd zistil, že táto bola podpísaná 22. 9. 2004 medzi firmou Business
Company Žilina s.r.o. a Mestom Trebišov. Predmetom tejto zmluvy bol prenájom pozemkov a budov
vo vlastníctve prenajímateľa, teda Business Company Žilina Mestu a táto zmluva bola uzatvorená na
dobu 15 rokov s predkupným právom nájomcu, počas doby trvania nájmu. Rovnako k tejto zmluve bol
podpísaný dodatok č. 1 medzi Business Company Žilina a Mestom Trebišov dňa 28. 12. 2007.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k tomuto právnemu záveru:

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia 800.000,- €, a to
ztitulu,ževykonalnazákladedohodysodporcompreodporcuinžiniersku,developerskúaprojektantskú
činnosť sám, alebo prostredníctvom tretích osôb, ale v prospech odporcu, a za uvedené činnosti sa

zmluvné strany dohodli, že navrhovateľ bude mať nárok na náhradu nákladov a na odmenu. Následne
navrhovateľ zmenil niekoľkokrát právny dôvod žaloby a za vykonané stavebné práce žiadal 673.118,07
€ a odmenu 126.881,93 €.
Navrhovateľ sa najprv domáhal zaplatenia vymáhanej sumy titulom náhrady škody a bezdôvodného
obohatenia, teda zmenil pôvodný titul zaplatenia 800.000,- € z titulu nezaplatenia obvyklej odmeny

za inžiniersku, developerskú a projektantskú činnosť a náklady spojené s touto činnosťou. V
neposlednom rade sa navrhovateľ a právny zástupca dohodli a požadovali zaplatenie 800.000,- € titulom
bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, bezdôvodným obohatením je

majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho dôvodu,
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov.

Vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia vyžaduje splnenie určitých

predpokladov, ktorými sú neexistencia právneho dôvodu, nadobudnutie majetkového prospechu,
príčinná súvislosť medzi neexistenciou právneho dôvodu a nadobudnutím majetkového prospechu.
Navrhovateľ v tejto súvislosti nepredložil súdu žiadne dôkazy, ani nepreukázal existenciu ani jedného
zo zákonom stanovených predpokladov pre vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného
obohatenia. Navrhovateľ ani neuviedol akým plnením malo dôjsť k získaniu majetkového prospechu.

Súd vykonal dôkazy, vypočúval svedkov ohľadom uzatvorenia dohody na vykonanie týchto naviac prác
a rovnako na vykonanie projektových, developerských a inžinierských prác. Už samotné vyjadrenia
štatutárneho zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu boli rozporuplné a niekoľkokrát sa meniace
tituly, na základe ktorých požadovali

zaplatenie vymáhaných súm. Rovnako navrhovateľ najprv tvrdil, že došlo medzi navrhovateľom a
odporcom k uzavretiu dohody resp. zmluvy, ale ničím to nepreukázal. Ani výpoveďou svedka O.. H. I. E..
I.nebolopreukázané,abybolauzavretádohodamedzištatutárnymzástupcomnavrhovateľaavtedajším
primátorom Mesta Trebišov. Svedkovia O.. H., I. I. E.. I. vyvrátili tvrdenia navrhovateľa, že by došlo k
uzatvoreniu dohody, resp. zmluvy, predmetom ktorej by bolo vykonanie stavebných prác a niektorých

projektových, developerských prác a vyvrátili, že by si objednali u navrhovateľa tieto služby. Svedok
O.. H. uviedol, že by si nikdy nedovolil bez mestského zastupiteľstva, teda bez súhlasu mestského
zastupiteľstva o niečom takom jednať a sám rozhodnúť. Rovnako aj E.. I. vo svojej výpovedi uviedol,
že on uzatvoril iba dodatok č. 1 k nájomnej zmluve so spoločnosťou Business Company s.r.o. Žilina.
Rovnako v prehláseniach Business Company vyplýva, že zrealizuje ako vlastník areálu vo vlastnej réžii

dielčiepoložkystavebnýchobjektovvzmysleprojektovejdokumentácie,ktorébolivypustenézpredmetu
financovania zo zdrojov EÚ. Teda nie firma VITEX ale firma Business Company Žilina je tá, ktorá jednala
s odporcom o projekte Priemyselného parku v Trebišove. Štatutárni zástupcovia Priemyselného parkuO..R.I.H.P.vystupovalivmenespoločnostiBusinessCompanyŽilinas.r.o..Tietoskutočnostivyplývajú
aj zo zápisnice zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Trebišove z 8. 9.2004.
Z výpovede ďalších svedkov - Ing. Eliáša, Hybena a Ing. Schwarza, rovnako Ing. Staša, ktorí boli

pracovníkmi odporcu, vyplýva, že nedošlo k žiadnej písomnej dohode, ani ústnej, na základe ktorej by
dal odporca požiadavku pre navrhovateľa na realizáciu prác naviac. Svedok Ing. Eliáš potvrdil, že na
rôznych stretnutiach bolo prezentované, že naviac práce alebo nutné zložky budú dofinancované firmou
Business Company Žilina. Žiaden zo svedkov nepotvrdil, aby bol niekto uzatvoril zmluvný vzťah so
spoločnosťou VITEX alebo Business Company. Z výpovede svedka Ing. Schwarza vyplýva, že žiadna

objednávka na vykonanie naviac prác zo strany Mesta Trebišov neexistovala.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy, ani nepreukázal existenciu
ani jedného zo zákonom stanovených predpokladov pre vznik záväzkového právneho vzťahu z
bezdôvodného obohatenia, ani neuviedol ako malo dôjsť k získaniu údajného majetkového prospechu,
akým plnením, teda, neuniesol dôkazné bremeno, súd návrh navrhovateľa zamietol.

V tomto konaní nebolo preukázané, aby medzi účastníkmi konania došlo k rokovaniu ohľadom
uzatvorenia zmluvy, predmetom ktorej by boli stavebné práce pre odporcu zo strany navrhovateľa, ani
inžinierska, projektantská alebo developerská činnosť, preto nie je možné na predmet tohto sporu ani
primerane aplikovať rozhodnutia súdov, na ktoré navrhovateľ v podaní zo dňa 6. 2. 2012 poukazuje.
Navrhovateľovi nemohli vzniknúť žiadne náklady v súvislosti s údajným rokovaním o uzatvorení zmluvy

resp. dohody a preto neprichádza v úvahu ani zodpovednosť za zavinenie v predzmluvnom štádiu. Aj z
tohto dôvodu súd pokladá návrh navrhovateľa za nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade súd priznal
odporcovi na trovách konania trovy právneho zastúpenia, a to trovy vo výške 23.947,72 Eur, ktoré sú
vyčíslené podľa vyhlášky č. 655 z roku 2004 Z. z. a to:

Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta 2.026,77 € bez DPH za 1 úkon právnej pomoci, ide o:

Prevzatie, príprava a prvá porada s klientom 2,026.77 €
Vyjadrenie Odporcu k žalobe navrhovateľa zo dňa 24.11.2011 2,026.77 €
Účasť na pojednávaní dňa 11.01.2012 2,026.77 €
Ďalšia porada s klientom dňa 11.01.2012 1,351.18 €
Účasť na pojednávaní dňa 06.02.2012 2,026.77 €

Ďalšia porada s klientom dňa 06.02.2012 1,351.18 €
Vyjadrenie odporcu k špecifikácii žalobného návrhu zo dňa 22.02.2012 2,026.77 €
Účasť na pojednávaní dňa 14.03.2012 2,026.77 €
Účasť na pojednávaní dňa 16.04.2012 506.69 €
Vyjadrenie Odporcu k odvolaniu Navrhovateľa zo dňa 06.07.2012 2,026.77 €

Účasť na pojednávaní dňa 27.05.2013 2,026.77 €
__________________________________________________________________________
Spolu 19,423.21€

Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.:
2 úkony právnej služby za rok 2011 (2 x 7.41 €) 14.82 €

8 úkonov právnej služby za rok 2012 (8 x 7.63 €) 61.04 €
1 úkon právnej služby za rok 2013 (1 x 7.81 €) 7.81 €
Spolu 83.67 €

Trovy právneho zastúpenia celkom vrátane DPH 23,408.26 €

Cestovné nákladyCesta na pojednávanie Košice - Trebišov a späť dňa 11.01.2012
50 km x 2 = 100 km, OPEL INSIGNIA LIMOUSINE HB,
e. č. KEVP002, 8,9 L/100 km x 100 km x 1.452 € 12.92 €

Amortizácia vyčíslená v súlade s opatrením č. 632/2008 Z. z.
0,183 x 100 km 18.30 €

Cesta na pojednávanie Košice - Trebišov a späť dňa 06.02.2012
50 km x 2 = 100 km, OPEL INSIGNIA LIMOUSINE HB,

e. č. KEVP002, 8,9 L/100 km x 100km x 1.490 € 13.26 €
Amortizácia vyčíslená v súlade s opatrením č. 632/2008 Z. z.
0,183 x 100 km 18.30 €

Cesta na pojednávanie Košice - Trebišov a späť dňa 14.03.2012
50 km x 2 = 100 km, OPEL INSIGNIA LIMOUSINE HB,

e. č. KEVP002, 8,9 L/100 km x 100 km x 1.554 € 13.83 €
Amortizácia vyčíslená v súlade s opatrením č. 632/2008 Z. z.
0,183 x 100 km 18.30 €

Cesta na pojednávanie Košice - Trebišov a späť dňa 16.04.2012
50 km x 2 = 100 km, OPEL INSIGNIA LIMOUSINE HB,
e. č. KEVP002, 8,9 L/100km x 100 km x 1.573 € 14.00 €
Amortizácia vyčíslená v súlade s opatrením č. 632/2008 Z. z.
0,183 x 100 km 18.30 €

Cesta na pojednávanie Košice - Trebišov a späť dňa 27.05.2013
50 km x 2 = 100 km, OPEL INSIGNIA LIMOUSINE HB,
e. č. KEVP002, 8,9 L/100km x 100 km x 1.476 € 13.14 €
Amortizácia vyčíslená v súlade s opatrením č. 632/2008 Z. z.

0,183 x 100 km 18.30 €
__________________________________________________________________________
Spolu 158.65 €

Cestovné náklady celkom spolu s DPH 190.38 €

Náhrada za stratu času
Cesta na pojednávanie Košice- Trebišov a späť dňa 11.01.2012
2 x 45 min (4 x 12.71 €) 50.84 €
Cesta na pojednávanie Košice - Trebišov a späť dňa 06.02.2012

2 x 45 min (4 x 12.71 €) 50.84 €
Cesta na pojednávanie Košice - Trebišov a späť dňa 14.03.2012
2 x 45 min (4 x 12.71 €) 50.84 €
Cesta na pojednávanie Košice - Trebišov a späť dňa 16.04.2012
2 x 45 min (4 x 12.71 €) 50.84 €

Cesta na pojednávanie Košice - Trebišov a späť dňa 27.05.2013
2 x 45 min (4 x 13.01 €) 52.04 €
___________________________________________________________________________
Spolu 255.40 €

Náhrada za stratu času celkom spolu s DPH 306.48 €

Hotové výdavky
Nahliadnutie do spisu dňa 10.11.2011
poplatok za vyhotovenie fotokópie listín zo spisu 42.60 €

Súd priznal odporcovi odporcovi titulom náhrady trov konania - trovy právneho zastúpenia vo výške
23,408.26 Eur vrátane DPH, cestovné výdavky vo výške 190.38 Eur vrátane DPH, náhradu za stratučasuvovýške306.48EurvrátaneDPHahotovévýdavkyvovýške42.60Eur,spolutedasumu23,947.72
Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu, na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vydám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené/ § 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom
konaní.