Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 20, 2013

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Cb/81/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212204535
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2013:8212204535.5

Rozhodnutie

Samosudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu K. D. - K., Š. XX,
XXX XX K., IČO: 33 535 230, zastúpený JUDr. Janou Kupcovou, advokátkou, Národná trieda 72, 040
01 Košice proti žalovanému Y. D. V. XX. B. A., Ť. XX, XXX XX A., IČO: 37 874 641, o zaplatenie 1.600,-
EUR s príslušenstvom, dňa 16.5.2013 takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 500,- EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

1.600,- EUR od 3.3.2012 do 30.11.2012 a zo sumy 500,- EUR od 1.12.2012 do zaplatenia, v lehote 3
dní po právoplatnosti rozsudku.

Žalobu žalobcu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad 9 % ročný úrok z omeškania z a m i e t a .

V prevyšujúcej časti konanie vo veci z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne na súdnom poplatku
zo žaloby 87,55 EUR a na trovách právneho zastúpenia 467,31 EUR, v lehote 3 dní po právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu 1.600 EUR a 9,50 % ročný

úrok z omeškania od 1.9.2011 do zaplatenia. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným
sa ústne dohodol na preprave osôb do Bulharska v rámci autobusového zájazdu za cenu 2.800 EUR.
Žalovanýdňa15.8.2011vyplatilzálohuazvyšokcenymalbyťvyplatenýpovykonaníprepravy,najneskôr
do 1.9.2011. Dňa 16.8. až do 25.8.2011 sa uskutočnil zájazd do Nesebaru - Slnečné pobrežie. Po
návrate domov žalobca vyúčtoval prepravu a zaslal obyčajnou poštou žalovanému faktúru č. 3/11 zo dňa
31.8.2011. Následne mu zaslal aj doporučene dňa 28.2.2012. Žalovaný však faktúru neuhradil v lehote

splatnosti a tak 10.4.2012 mu bol zaslaný pokus o pokonávku, na ktorú odpovedal, že v jeho evidencii
sa nenachádzajú žiadne doklady o preprave.

V priebehu konania žalovaný nárok žalobcu do výšky 1.100,- EUR uznal a žalobcovi sumu 1.100,- EUR
dňa 30.11.2012 zaplatil. Žalobca následne svoju žalobu v časti o zaplatenie 1.100,- EUR vzal späť, v
rozsahu späťvzatia žiadal konanie vo veci zastaviť a navrhol žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu

500,- EUR s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.600,- EUR od 1.9.2011 do 30.11.2012 a
zo sumy 500,- EUR od 1.12.2012 do zaplatenia.

Žalovaný po zaplatení 1.100 EUR vo zvyšnej časti žalobu žalobcu navrhol zamietnuť.

Výsluchom svedkov F. N. a B. W., oboznámením sa objednávkou zabezpečenia prepravy, s faktúrou č.

3/11, inými v spise pripojenými listinnými dôkazmi bol zistený tento skutkový stav:Na základe ústnej dohody uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, žalobca dňa 16.8. až 25.8.2011
vykonal pre žalovaného prepravu osôb z Bardejova do Nesebaru v Bulharsku v
rámci autobusového zájazdu. Žalobca tvrdí, že žalovaný napriek dohode o cene prepravy, mu doposiaľ

nezaplatil jej časť vo výške 500,- EUR.

Žalobca je živnostníkom zapísaným v živnostenskom registri Obvodného úradu Bardejov, číslo
živnostenského registra 701-2374. Žalovaný je občianskym združením založeným v zmysle zákona č.
83/1990 Zb. zapísaným v Registri občianskych združení MV SR a podľa § 2 ods. 3 zák. č. 83/1990 Zb.

o združovaní občanov má samostatnú právnu subjektivitu. Ide tak o verejnoprávnu inštitúciu a keďže
záväzkový vzťah medzi ním a žalobcom, ktorý je podnikateľom, sa týka zabezpečovania verejných
potrieb, práva a povinnosti z tohto vzťahu vzniknuté sa posudzujú v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného
zákonníka podľa tretej časti citovaného zákona.

Predmetom záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bola preprava osôb -účastníkov zájazdu

organizovaného žalovaným, dopravcom, ktorým bol žalobca, ktorý činnosť dopravcu vykonáva v rámci
ohlásenej živnostenskej činnosti. Obchodný zákonník ale ani Občiansky zákonník neupravujú zmluvu o
tomto obsahu ako samostatný typ zmluvy (Obchodný zákonník ako typ zmluvy upravuje
iba prepravu tovaru a vecí - § 601 - 609 zasielateľská zmluva, § 610 - 629 zmluva o preprave veci a
Občiansky zákonník síce ako osobitný typ zmluvy upravuje aj prepravu osôb - § 760 - 764, ale iba ako

vzťah prepravcu a cestujúceho, a tak súd zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným posudzoval
ako nepomenovanú, uzavretú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Práva a povinnosti z nej
vyplývajúce tak posudzoval podľa obsahu zmluvy, všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka o
záväzkových vzťahoch a v prípade omeškania, podľa ustanovení Obchodného zákonníka o omeškaní
dlžníka.

Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a žalovaného súd dospel k záveru, že medzi nimi nebol spor o uzavretí
zmluvy a ani o jej obsahu. Obaja totiž zhodne potvrdili, že žalobca s pánom A. ako štatutárnym
zástupcom žalovaného ústne dohodli prepravu účastníkov zájazdu organizovaného žalovaným v dňoch
16.8. až do 25.8.2011 do mesta Nesebar na Slnečnom pobreží v Bulharsku dvoma autobusmi za cenu

3.000,- EUR jeden autobus, so splatnosťou po skončení zájazdu. Zmluva bola uzavretá iba medzi
žalobcom a žalovaným, ale žalobca bol prevádzateľom iba jedného autobusu a tak uzavrel dohodu so
svojim známym F. N., rovnako prevádzateľom autobusu, ktorý pre neho vykonal prepravu za podmienok
dohodnutých žalobcom a žalovaným. Pred samotným zájazdom žalovaný prostredníctvom ekonómky
B. W. vyplatil žalobcovi zálohu celkom vo výške 3.400,- EUR, t. j. na každý autobus po 1.700,- EUR.

Pre problémy, ktoré sa vyskytli pri spiatočnej ceste na autobuse pána N. sa skončením zájazdu žalobca
so žalovaným za prítomnosti svedka F. N. dohodli na zľave z pôvodne dohodnutej ceny tak, že cena
prepravy bude vo výške 2.800,- EUR na jeden autobus, spolu 5.600,- EUR.

V zmysle ustanovenia § 120 ods. 3 O.s.p. súd si tieto zhodné tvrdenia účastníkov konania osvojil a na

základe nich ustálil, že zmluva o vykonaní prepravy účastníkov zájazdu bola uzavretá medzi žalobcom
a žalovaným a jej obsahom bola preprava osôb do mesta Nesebar na Slnečnom pobreží v Bulharsku
v dňoch 16.8. až 25.8.2011 dvoma autobusmi za celkovú cenu po dohodnutej zľave vo výške 5.600,-
EUR s tým, že žalovaný zmluvne dohodnutú cenu zaplatí po skončení zájazdu.

Žalobca tvrdí, že aj keď on svoj záväzok zo zmluvy, t. j. vykonať prepravu osôb pre žalovaného splnil,
žalovaný ani doposiaľ mu nezaplatil zmluvne dohodnutú cenu v plnej výške, keď doposiaľ mu dlhuje
500,- EUR. Podľa žalobcu žalovaný mu zaplatil celkom 5.100,- EUR a to 3.400,- EUR ako zálohu pred
vykonaním zájazdu, dňa 5.10.2011 v hoteli Artin v Bardejove mu vyplatil 200,- EUR, pri ďalších ich
stretnutiach opäť dvakrát po 200,- EUR, keď na dátum sa nepamätá a až v priebehu konania a to dňa

30.11.2012 mu zaplatil 1.100,- EUR. Dodal, že svedkovi N. v súlade s ich dohodou z takto prijatých
peňazí vyplatil dohodnutú cenu vo výške 2.800,- EUR a tak žalovaný je povinný doplatiť jemu 500,- EUR.

Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že po započítaní vyplatenej zálohy vo výške 3.400,- EUR a
plnenia poskytnutého žalobcovi už v priebehu tohto konania žalobcovi vyplatil celkom 5.800,- EUR,

keď začiatkom mesiaca september 2011 mu vyplatil 1.100,- EUR a dňa 5.10.2011 sumu 200,- EUR v
hoteli Artin v Bardejove. Dôkaz o úhradách sumy 1.100,- EUR začiatkom mesiaca september 2011 a
sumy 200,- EUR dňa 5.10.2011 však nemá, lebo peňažné prostriedky žalobcovi vyplatil bez vystavenia
účtovného dokladu alebo vystavenia potvrdenia zo strany žalobcu o ich prijatí a rovnako tak aj bezich zúčtovania v účtovnej evidencii, ktorú v tom čase viedol osobne. Žalobca výplatu sumy 1.100,-
EUR štatutárnym zástupcom žalovaného v mesiaci september 2011 poprel a dodal, že ani on prijatie
peňažných prostriedkov od žalovaného nezaevidoval v účtovníctve.

Vzhľadom na tieto tvrdenia účastníkov konania súd ustálil, že medzi nimi je zhoda v zaplatení ceny
prepravy do výšky 5.100,- EUR a sporným sa javí zaplatenie zvyšnej časti ceny do zmluvne dohodnutej
výšky 5.600,- EUR, t. j. zaplatenie 500,- EUR. Dôkazné bremeno je pritom na strane žalovaného, keď
žalobca jeho tvrdenie o úhrade celkom 5.800,- EUR popiera. Žalovaný však svoje tvrdenie nevie ničím

preukázať, aj keď v zmysle zákona č. 431/2002 o účtovníctve bolo jeho povinnosťou pri nakladaní
s peňažnými prostriedkami vykonať vo svojej účtovnej evidencii príslušnú účtovnú operáciu, vystaviť
výdavkový pokladničný doklad a od žalobcu si vyžiadať príjmový pokladničný doklad. Žalovaný však
túto svoju povinnosť nesplnil, správal sa ľahkomyseľne, čím sa dostal do dôkaznej núdze, ktorá má
za následok neunesenie dôkazného bremena. Súd preto, nehľadiac na nepresnosti vo vyjadreniach
žalobcu, bol nútený uzavrieť, že žalovaný žalobcovi na cene prepravy zaplatil iba sumu potvrdenú

žalobcom, t. j. 5.100,- EUR a tak vzhľadom na zmluvne dohodnutú cenu, výška ktorej medzi účastníkmi
nebola sporná, je žalovaný povinný žalobcovi doplatiť ním žiadaných 500,- EUR.

Žalobca okrem zaplatenia istiny 500,- EUR žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu aj úroky z
omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.600,- EUR od 1.9.2011 do 30.11.2012 a zo sumy 500,-

EUR od 1.12.2012 do zaplatenia (po čiastočnom späťvzatí žaloby na pojednávaní dňa 26.3.2013). Na
pojednávaní dňa 16.5.2013 žalobca svoju žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vzal čiastočne
späť, keď úroky z omeškania žiadal priznať nie od 1.9.2011 ale od 3.3.2012 s tým, že v časti o zaplatenie
úrokov z omeškania zo sumy 1.600,- EUR vo výške 9,50 % ročne za obdobie od 1.9.2011 do 3.3.2012
berie späť a v rozsahu späťvzatia žiada konanie vo veci zastaviť.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa 369 Obchodného zákonníka v znení po 15.1.2009 (§ 768f Obchodného zákonníka) ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy

úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení po 1.1.2009 (§ 10a nariadenia) výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 340 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas

plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy
a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Účastníci zhodne potvrdili, že v zmysle ich ústnej dohody, žalovaný mal cenu prepravy zaplatiť po
skončení zájazdu, avšak bez bližšieho upresnenia. Takúto neurčitú dohodu nemožno však považovať

za dohodu o čase plnenia, čo nakoniec akceptoval aj samotný žalobca a tak po čiastočnom späťvzatí
svojej žaloby čas zaplatenia ceny prepravy naviazal na doručenie jeho faktúry č. 3/2011, ktorou cenu
prepravy fakturoval a v ktorej síce ako deň jej splatnosti uviedol deň 1.9.2011, ale keďže faktúru
preukázateľne doručoval žalovanému až dňa 28.2.2012, na dôkaz čoho predložil podací lístok s tým,
že faktúra žalovanému bola doručená dňa 1.3.2012, žalovaný bol povinný cenu zaplatiť dňa 2.3.2013 a

keďže tak neurobil, dňom 3.3.2012 sa dostal do omeškania a jemu vzniklo právo na zaplatenie úrokov
z omeškania. Žalovaný doručenie faktúry spôsobom a v čase ako to tvrdí žalobca nenamietal a tak súd
ustálil, že žalobca faktúru ako výzvu na zaplatenie 1.600,- EUR podľa § 340 Obchodného zákonníka
žalovanémudoručildňa1.3.2012.Žalovanýtakdňa2.3.2012bolpovinnýžalobcovizaplatiť1.600,-EUR,čo zodpovedalo jeho dlhu v tom čase a keďže tak neurobil, dňom 3.3.2012 sa so zaplatením 1.600,-
EUR dostal do omeškania a žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Výška úrokov
z omeškania účastníkmi dohodnutá nebola, preto v zhode s citovanými zákonnými ustanoveniami a

vzhľadom na výšku základnej úrokovej sadzby ECB ku dňu počiatku omeškania žalovaného, t. j. ku dňu
3.3.2012, ktorá bola vo výške 1 % p.a. je potom žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania
vo výške 9 % ročne a to zo sumy 1.600,- EUR od 3.3.2012 do 30.11.2012 a od 1.12.2012 zo
sumy 500,- EUR, lebo dňa 30.11.2012 zaplatil žalobcovi 1.100,- EUR, čím svoj dlh čiastočne splnil, až
do ich zaplatenia.

Vzhľadom na uvedené súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 500,- EUR s úrokmi z
omeškania vo výške 9 % ročne od 3.3.2012 do 30.11.2012 a od 1.12.2012 do zaplatenia
zo sumy 500,- EUR.

Žalobca žiadal úroky z omeškania vo výške 9,50 % ročne. Základná úroková sadzba ECB ku dňu

3.3.2012, t. j. ku dňu ustáleného počiatku omeškania však bola vo výške 1 % p.a., žalobcovi preto patria
úroky z omeškania vo výške 9 % ročne (§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) a tak súd žalobu
žalobcu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad 9 % ročne zamietol.

Pôvodnou žalobou sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1.600,- EUR a tiež

úroky z omeškania nie od 3.3.2012, ale od 1.9.2011 do zaplatenia. V dôsledku čiastočného splnenia dlhu
žalovaným v priebehu konania, keď dňa 30.11.2012 zaplatil 1.100,- EUR a v dôsledku určenia začiatku
omeškania žalovaného na deň 3.3.2012 žalobca svoju žalobu v časti o zaplatenie 1.100,- EUR a v časti o
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,50 % ročne za dobu od 1.9.2011 do 3.3.2012 vzal v priebehu
konania späť. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom nevyslovil nesúhlas, preto súd podľa

§ 96 O.s.p. v tejto časti konanie vo veci zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a § 146 ods.
2 O.s.p. Návrh na náhradu trov konania podal v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. žalobca, žalovaný návrh
nepodal. Žalobca podanou žalobou sa voči žalovanému domáhal peňažného plnenia, po pripočítaní

úrokov z omeškania do rozhodnutia súdu, vo výške 1.807,20 EUR (1.600,- EUR na istine a 207,20 EUR
na úrokoch z omeškania zo sumy 1.100,- EUR do zaplatenia, t. j. do 30.11.2012 a zo sumy 500,- EUR
do rozhodnutia). Priznané žalobcovi bolo peňažné plnenie vo výške 554,- EUR (500,- EUR na istine,
54,- EUR na úrokoch z omeškania do rozhodnutia súdu), k čomu je teba prirátať aj sumu 1.100,- EUR s
úrokom z omeškania od 3.3.2012 do zaplatenia, t. j. do 30.11.2012, čo je 1.173,70 EUR (1.100,- EUR na

istine a 73,70 EUR na úrokoch z omeškania), lebo aj keď v časti o zaplatenie 1.100,- EUR žalobca svoju
žalobu vzal späť, je ale nesporné, že v tejto časti bola žaloba žalobcom podaná dôvodne a k späťvzatiu
došlo pre správanie sa žalovaného, t. j. zaplatením istiny 1.100,- EUR a tak ako úspešný žalobca bol
vo výške 1.727,70 EUR, čo je úspešnosť v rozsahu 95,60 EUR a neúspešnosť 4,40 %. Vzhľadom na
pomer úspechu a neúspechu žalobcovi tak patrí náhrada trov konania v rozsahu 91,20 %.

Vychádzajúc z vyčíslenia trov konania právnou zástupkyňou žalobcu písomným podaním zo dňa
17.5.2013, súd trovy konania na strane žalobcu určil vo výške 96,- EUR na súdnom poplatku zo žaloby
a 698,34 EUR na trovách právneho zastúpenia žalobcu (pri cene predmetu konania v čase prevzatia
zastúpenia 1.600,- EUR právnej zástupkyni žalobcu patrí podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. tarifná

odmena v sadzbe po 71,37 EUR za jeden úkon právnej služby a to za štyri úkony právnej služby: 1./
prevzatie a príprava zastúpenia, 2./ žaloba, 3./ písomné podanie adresované súdu zo dňa 3.12.2012, 4./
účasť na pojednávaní dňa 16.5.2013 a podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky v 1 sadzby, čo je 17,84 EUR
za dva úkony právnej služby a to na pojednávanie dňa 24.10.2012 a 8.2.2013, ktoré boli odročené bez
prejednania veci spolu na odmene 321,16 EUR, podľa § 16 ods. 3 na režijnom paušále za štyri úkony

právnej služby vykonané v roku 2012 po 7,63 EUR a za dva úkony právnej služby vykonané v roku
2013 po 7,81 EUR, spolu na režijnom paušále 46,14 EUR, na cestovnom podľa § 16 ods. 4 vyhlášky
autobusom z Košíc do Bardejova a späť za dni účasti na pojednávaní 24.10.2012, 8.2.2013 a 16.5.2013,
spolu 21,20 EUR a podľa § 17 ods. 1 vyhlášky na náhrade za stratu času pri cestách na pojednávania
v dňoch 24.10.2012, 8.2.2013 a 16.5.2013 z Košíc do Bardejova a späť 8 polhodín po 12,71 EUR pri

ceste v roku 2012 a 13,01 EUR pri ceste v roku 2013, spolu na náhrade za stratu času 309,84 EUR).
Žalobca však na trovách právneho zastúpenie si uplatnil iba sumu 512,40 EUR, ktorý nárok súd podľa
§ 153 ods. 2 O.s.p. nemohol prekročiť a tak trovy konania na strane žalobcu určil vo výške 96,- EUR na
súdnom poplatku a 512,40 EUR na trovách právneho zastúpenia. Pri rozsahu náhrady podľa výsledkukonania, je tak žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne na súdnom poplatku
zo žaloby 87,55 EUR a na trovách právneho zastúpenia 467,31 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).