Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 15, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Scud/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200362
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200362.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov

JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: BENZINA, s.r.o., Na Pankráci
č.127,14000Praha-4,Českárepublika,IČO60193328,zast.JUDr.MiroslavomBudajom,advokátom,
Miletičova ulica č. 71, 821 09 Bratislava 2, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, ul.
J. Švermu č. 43, 974 04 Banská Bystrica 4, za účasti pribratého účastníka: BENZINA Slovakia, s.r.o.,
Galvaniho 2/A, 821 04 Bratislava, IČO: 35 739 142, zast. W. D., patentovým zástupcom, S. XX, XXX
XX I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 356-2004/OZ 211633 II/14-2013 zo
dňa 18.02.2013, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Úradu priemyselného vlastníctva SR v Banskej
Bystrici č. POZ 356-2004/OZ 211633 I/34-2012 zo dňa 13.06.2012 bola zrušená ochranná známka
č. XXXXXX podľa § 34 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach s účinnosťou od
18.11.2010. Prvostupňový správny orgán takto v podstate rozhodol z toho dôvodu, že majiteľ napadnutej
ochrannej známky neuniesol dôkazné bremeno a relevantným spôsobom nepreukázal, že napadnutá
ochranná známka bola predmetom skutočného používania vo vzťahu k tovarom a službám v triedach
04 35, 37, 39 medzinárodného triedenia tovarov a služieb v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 písm. a/

zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Majiteľ napadnutej ochrannej známky ani nepoukázal
na žiadne oprávnené dôvody jej nepoužívania.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal rozklad majiteľ napadnutej ochrannej
známky I., s.r.o., Na Pankráci č. 127, Praha 4, Česká republika (žalobca), ktorý navrhoval návrh
navrhovateľa na zrušenie kombinovanej ochrannej známky „I." č. reg. XXXXXX v plnom rozsahu
zamietnuť. V dôvodoch rozkladu uviedol, že úrad priemyselného vlastníctva nespochybnil vo svojom
rozhodnutí, že majiteľ napadnutej ochrannej známky predložil dôkazy o používaní ochrannej známky na

území SR v relevantnom období, a to tak prostredníctvom platnej registrovanej licencie pre slovenský
podnikateľský subjekt, ako aj priamo majiteľom ochrannej známky. Konajúci správny orgán však v
rozhodnutí tvrdí že užívanie tejto známky bol na teritóriu Slovenskej republiky v niektorých prípadoch
nepostačujúce a v iných prípadoch symbolické. Zákon však nepozná pojem symbolického alebo
nepostačujúceho užívania ochrannej známky jej majiteľom alebo subjektom, ktorý od majiteľa získal
licenčné právo túto známku používať. To znamená, že konajúci správny orgán, pokiaľ nespochybnil
užívanie ochrannej známky v zákonom určenom časovom úseku jej majiteľom, prípadne inou osobuna základe udelenej licencie registrovanej na ÚPV SR, ale vyhodnotil toto používanie ako symbolické,
resp. nepostačujúce, porušil zákon, a to v takej miere, ktorá ovplyvnila zákonnosť rozhodnutia. Majiteľ
ochrannej známky je podľa slovenského právneho poriadku jej vlastníkom. Zásah do jeho vlastníckeho

práva, ktoré je chránené ústavou SR, musí byť vykonaný vždy len v rámci zákona a nemôže byť závislý
na voľnej úvahe štátneho úradníka.

Na základe podaného rozkladu rozhodoval ako druhostupňový správny orgán predseda Úradu
priemyselného vlastníctva SR, ktorý rozhodnutím zo dňa 18.02.2012 č. POZ 356-2004/OZ 211633
II/14-2013 rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení

neskorších predpisov v spojení s § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných
známkach rozklad zamietol a rozhodnutie zn. POZ 356-2004/OZ 211633-I/34-2012 z 13.06.2012
potvrdil. Rozhodnutie bolo v podstate zdôvodnené tým, že napadnutá kombinovaná ochranná známka č.
XXXXXX„I."A.I.,s.r.o.,NaPankrácič.127,Praha4,Českárepublika,správomprednostiod10.02.2004
bola zapísaná do registra ochranných známok 10.10.2005. Základným predpokladom zachovania
existencie ochrannej známky, ako predmetu práva, je jej používanie vo vzťahu k tovarom alebo službám,

pre ktoré je zapísaná. Napadnutá kombinovaná ochranná známka bola zapísaná pre tovary v triede
4, v triede 35, v triede 37, v triede 39 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Pre posúdenie
návrhu na zrušenie napadnutej ochrannej známky bolo podstatné zistiť, či bola táto ochranná známka v
relevantnom období po jej zápise do registra, t.j. po 10.10.2005 a pred podaním návrhu na jej zrušenie,
t.j. pred 18.11.2010 riadne, to znamená skutočne používaná vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré je

zapísaná. Zákon č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach vo svojich ustanoveniach výslovne neukladá
majiteľovi povinnosť ochrannú známku používať. Používanie ochrannej známky je z hľadiska právnej
úpravy skôr oprávnením. Ak ale majiteľ ochrannú známku nepoužíva počas nepretržitého obdobia
piatich rokov, vystavuje sa riziku, že ochranná známka bude zrušená. Účelom zrušenia nepoužívanej
ochrannejznámkyjeokreminéhozabráneniezahlcovaniaregistraochrannýmiznámkami,ktoréneslúžia

ich základnému účelu (rozlišovanie tovarov a služieb rôzneho pôvodu). Používaním ochrannej známky
sa rozumie používanie v zmysle § 9 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach. Pri výklade
pojmu požívanie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 toho istého zákona, je potrebné zohľadniť,
že zákon v prípade používania na účely udržania zápisu ochrannej známky vyžaduje používanie
v určitej kvalite, čo vyjadruje pojmom „skutočné používanie" (niekedy sa používa aj pojem riadne

používaná). Pojem „skutočné používanie" je neurčitý právny pojem, ktorý nie je bližšie obsahovo
definovaný, avšak z judikatúry súdneho dvora Európskej únie (rozsudok vo veci č. C 40/01 „Ansul")
vyplýva, že ochranná známka je skutočne používaná len vtedy, ak je používaná v súlade s jeho
základnou funkciou, vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré je zapísaná a použitie je verejné a
v takom rozsahu, ktorý zabezpečí, aby sa v ňom mohli stretnúť spotrebitelia, ktorým sú predmetné

tovary alebo služby určené. „Skutočným používaním" teda nebude používanie ochrannej známky
slúžiace len na udržiavanie si práv na jej zápis v registri. Pri hodnotení, či bola napadnutá ochranná
známka skutočne používaná je potrebné zobrať do úvahy všetky okolnosti potrebné pre zistenie, či je
obchodné využitie ochrannej známky reálne, obzvlášť je nutné zvážiť, či je takéto používanie vnímané v
predmetnom ekonomickom sektore ako záruka udržania alebo vytvorenia podielu na trhu tovarov, alebo

služieb chránených napadnutou ochrannou známkou. Okrem toho je pri hodnotení okolností daného
prípadu nutné zvážiť povahu tovarov alebo služieb, charakteristické vlastnosti predmetného trhu, ako aj
rozsah a frekvenciu používania ochrannej známky. Vzhľadom na skutočnosť, že nemožno dokazovať
nepoužívanie ochrannej známky, ale len používanie, dôkazná povinnosť ohľadom tejto otázky je v
konaní o zrušení ochrannej známky pre jej nepoužívanie na pleciach jej majiteľa. Majiteľ si nesprávne

vykladá pojem „skutočného používania" ochrannej známky, keď sa domnieva, že je jedno v akom
rozsahu bude svoju ochrannú známku používať. Aby nedošlo k zrušeniu ochrannej známky z dôvodu
jej nepoužívania, zákon predpokladá také používanie, ktoré bude vnímané ako dostatočné na udržanie
alebo vytvorenie podielu na trhu výrobkov alebo služieb chránených touto ochrannou známkou. Je
potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno je na strane majiteľa, je teda jeho povinnosťou v konaní

hodnoverne preukázať skutočné používanie ochrannej známky. Nie je preto dostatočné, ak majiteľ
isté skutočnosti o používaní ochrannej známky iba tvrdí, ale nepreukáže. Je pravda to, čo uviedol
majiteľ v rozklade, že úrad má povinnosť hodnotiť dôkazné materiály jednotlivo a všetky vo vzájomnej
súvislosti, zároveň však úrad musí vychádzať výlučne z odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli
účastníkmi konania predložené. Z pohľadu orgánu rozhodujúceho o rozklade sú jedinými dôkaznými

materiálmi majiteľa, ktoré hodnoverne preukazujú rozsah používania napadnutej ochrannej známky.
Pokladničné bločky z obdobia rokov 2005 až 2009. Z posúdenia dôkazných materiálov majiteľa v ichvzájomnej súvislosti je dôvodné tvrdiť, že tieto bločky boli vydané pri predaji automobilových palív na
čerpacej stanici I. S., ktorá je zobrazená na fotografiách - výtlačku z internetovej stránky www.D..sk
, resp. na reklamnom letáku, a to v relevantnom období rokov 2005 až 2009. Na

základe uvedených dôkazných materiálov je teda možné považovať za preukázané, že služby čerpacej
stanice využilo 5 spotrebiteľov v období rokov 2005 až 2009 celkom 7x. To, čo majiteľ preukázal bolo
načerpanie paliva na danej čerpacej stanici len piatimi zákazníkmi v rokoch 2005 až 2009. Úrad v zmysle
zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach rozhoduje výlučne na základe odôvodnenia podania a
dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené, pričom v danom prípade majiteľ reálne nepreukázal

väčší rozsah používania, aj keď mal podmienky na to, aby v konaní doplnil ďalšie dôkazné materiály.
Okremtohomajiteľompredložené4zľavovézákazníckekartynemožnopovažovaťzahodnovernýdôkaz
o používaní napadnutej ochrannej známky, pretože z nich nie je zrejmé, či vôbec spotrebitelia tieto
karty v obchode použili. Druhostupňový správny orgán súhlasil s prvostupňovým správnym orgánom
pokiaľišlooposúdenie majiteľompredloženýchdôkaznýchmateriálov.Prvostupňovýorgánkonštatoval,
že majiteľ síce napadnutú ochrannú známku v relevantnom období používal, ale nie v dostatočnom

rozsahu, a preto je možné preukázané používanie tejto ochrannej známky hodnotiť len ako symbolické.
Prvostupňový srpávny orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „majiteľ napadnutej ochrannej
známky síce predložil zmluvu o vzájomnom zaistení akceptácie platobných kariet, aj samotné platobné
karty, ale nepredložil žiadny dôkaz o tom, že tieto platobné karty skutočne aj koncový spotrebitelia
využívali a v akom rozsahu. Takéto doklady preto sami o sebe neosvedčujú reálne poskytovanie daných

tovarov či služieb v príslušnom sektore. Okrem toho majiteľ nepredložil žiadny dôkaz, na základe
ktorého by bolo možné zistiť, koľko spotrebiteľov reálne využilo možnosť použiť zákaznícku kartu I. na
čerpacích staniciach Slovnaft Benzinol, preto bez ďalších dôkazných materiálov aj tento argument orgán
rozhodujúci o rozklade považuje za nedôvodný.

Proti rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu - žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu

žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie preskúmať a zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

Žaloba bola odôvodnená tým, že je nesporné, že žalobca mal uzavretú licenčnú zmluvu na používanie
kombinovanej ochrannej známky č. reg. XXXXXX „I." na území Slovenskej republiky. Licenčná zmluva
bola registrovaná žalovaným, o čom existuje aj zápis v databáze registra ochranných známok. Žalobca

v správnom konaní námatkovo predložil fotokópie pokladničných blokov z roku 2005 až 2009. Z
uvedených dôkazov vyplýva, že obsahujú označenie CS I. S., t.j. názov čerpacej stanice, ktorej
vlastníkom je držiteľ licencie (nájomca čerpacej stanice CS I. S. je podľa týchto blokov U.. U. P.).
Vyššie uvedené pokladničné bloky obsahujú údaj o tom, že ide o čerpanie pohonných hmôt vo
zvýhodnenej cene pre držiteľov tzv. lokálnej zákazníckej karty. Pre uplatnenie zľavy pri čerpaní PHM boli

od roku 2005 zákazníci povinní predložiť na čerpacej stanici tzv. lokálnu zákaznícku kartu. Z grafického
spracovania tejto plastovej karty, ktorá sa nachádza v spise žalovaného je zjavné, že obsahuje
logo dvoch ochranných známok. Ide o ochrannú známku spoločnosti KIA MOTORS a spoločnosti
BENZINA, s.r.o. Česká republika, č. ochrannej známky XXXXXX. Tvrdenie žalovaného, že v rokoch
2005 až 2009 bolo používanie ochrannej známky preukázané len v piatich prípadoch (bolo námatkovo

predložených 5 bločkov, za každý rok jeden) je nezmysel. Oprávnený užívateľ licencie by kvôli piatim
pokladničným blokom vydaným v priebehu piatich rokov (každý rok jeden) nedal vyhotoviť plastové
karty s magnetickým čipom. Slovenská republika je viazaná medzinárodnými záväzkami, konkrétne
ide o medzinárodnú dohodu (TRIPS), ktorá bola zverejnená v zbierke zákonov SR pod č. 152/2000
Z.z. a je priamo súčasťou slovenského právneho poriadku. Žalobca poukazoval na konkrétny čl. 19

- požiadavka používania ochrannej známky, a z tejto medzinárodnej dohody vyplýva, že ochranná
známka môže byť vymazaná len po nepoužívaní počas neprerušeného obdobia v trvaní aspoň troch
rokov. Žalobca nielenže porušil túto medzinárodnú dohodu, ale sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu,
predloženými dôkazmi, že predmetná známka bola riadne užívaná v období rokov 2005 až 2009.
Žalovaný sa podľa názoru žalobcu nevysporiadal ani s predloženými dôkazmi, konkrétne reklamným

letákom s propagačným označením „D." W. S., „I. S.". Tento reklamný materiál okrem reklamy vozidiel
KIA obsahuje tiež farebnú fotografiu čerpacej stanice spoločnosti ILS, s.r.o. (držiteľa licencie). Na priečelí
čerpacej stanice je zreteľne vidieť grafické logo, ktoré sa kryje s kombinovanou ochrannou známkou „I."
č. reg. XXXXXX. V reklamnom letáku nie je uvedený dátum jeho vyhotovenia. Zo skutočnosti, že ceny
vozidiel KIA sú uvedené v slovenskej mene, je ale nesporné, že bol vyhotovený pred 01.01.2009, t.j.

rokom zavedením meny euro v slovenskej republike, teda minimálne dva roky pred podaním návrhu nazrušenie ochrannej známky. Pri bližšom skúmaní fotografie čerpacej stanice na letáku je možno zistiť,
že aj ceny pohonných látok sú v slovenskej mene. Žalovaný len bez bližšieho zdôvodnenia vo svojom
rozhodnutí tvrdil, že skutočnosť, že na fotografii nie je dátum vyhotovenia, ale len cenník v slovenských

korunách samo o sebe nedokazuje, že čerpacia stanica tam bola pred zavedením slovenskej meny,
t.j. pred rokom 2009. Žalovaný tento dôkaz neuznal ani ako podporný k iným predloženým dôkazom.
Žalovaný sa v správnom konaní nevysporiadal ani s predloženými dôkazmi o priamom užívaní ochrannej
známky žalobcom na území Slovenskej republiky, t.j. mimo udelenej licencie. Žalobca predložil zmluvu,
ktorú v roku 1998 uzavrel právny predchodca žalobcu so slovenskou spoločnosťou Slovnaft Benzinol,

a.s. Ide o zmluvu o vzájomnom zaistení akceptácie platobných kariet. Zmluva bola uzavretá na dobu
neurčitú a dosiaľ trvá aj jej platnosť a účinnosť. Touto zmluvou sa obe strany zaviazali okrem iného
akceptovať platobné karty spoločnosti I., a.s. u čerpacích staníc spoločnosti Slovnaft Benzinol, a.s.
na území Slovenskej republiky. Žalovaný sa však nevysporiadal s dôkazom žalobcu, konkrétne z
predloženými troma druhmi platobných kariet, ktoré boli vydané na základe uvedenej zmluvy. Tieto
platobné karty obsahujú logo, ktoré sa kryje so zapísanou ochrannou známkou vo vlastníctve žalobcu

„I." č. reg. XXXXXX.

K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej
uviedol, že v súvislosti s § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. je pre úspešné uplatnenie návrhu
potrebné, aby boli súčasne splnené dve zákonné podmienky:

1. majiteľ, resp. iné osoby s jeho súhlasom nepoužíva ochrannú známku počas obdobia piatich po sebe

nasledujúcich rokov a

2. majiteľ nemá na odôvodnenie nepoužívania ochrannej známky oprávnené dôvody.

Dôkazné bremeno v konaní o zrušenie ochrannej známky je na majiteľovi ochrannej známky. Zákon
č. 506/2009 Z.z. na udržanie zápisu ochrannej známky v registri vyžaduje používanie ochrannej
známky v určitej kvalite, čo vyjadruje pojmom „skutočné používanie". Opätovne žalovaný poukázal na

rozsudok vo veci C-40/01 (Ansul) zo dňa 11.03.2003 bod 43 súdneho dvora. Žalobca síce predložil
dôkazy preukazujúce používanie napadnutej ochrannej známky v relevantnom období, nie však v takom
rozsahu, aby jej používanie bolo možné považovať za tzv. skutočné používanie ochrannej známky, ktoré
odôvodňuje zachovanie zápisu ochrannej známky v registri. Licenčná zmluva, hoc aj zapísaná v registri
úradu, nepreukazuje používanie napadnutej ochrannej známky na zapísaných tovaroch a službách

a takýto dôkaz musí byť podporený ďalšími dôkazmi osvedčujúcimi jej realizáciu. Pokladničné bloky
(vystavené nadobúdateľom podľa uvedenej licenčnej zmluvy) neobsahujú napadnutú ochrannú známku
aichpočet(7kszaobdobie5rokov),taktiežnemožnouznaťakodostatočný,obzvlášťpritovareakýmsú
pohonné hmoty. Ani zákaznícka karta predložená spolu s týmito pokladničnými bločkami neozrejmuje, v
akom rozsahu bola napadnutá ochranná známka pre zapísané tovary alebo služby používaná. Zmluva

o akceptácii platobných kariet spolu s troma kartami vydanými na základe tejto zmluvy nepreukazuje,
či sa spotrebiteľ aj na slovenskom trhu reálne stretol s napadnutou ochrannou známkou. Všetky tri
karty boli vydané českými subjektmi v českom jazyku a nie je tak zrejmé, či vôbec a v akom rozsahu
boli na území Slovenskej republiky používané. Nemožno opomínať, že v konaní o zrušenie ochrannej
známky je dôkazná povinnosť výlučne na majiteľovi. Žalobca v konaní o rozklade nepredložil žiadne iné

doklady na podporu svojho tvrdenia. Obmedzil sa len na spochybňovanie záverov úradu bez toho, aby
tieto závery vyvrátil. Rovnako v podanej žalobe žalobca neuvádza, prečo odôvodnenie a rozhodnutie
žalovaného považuje za nesprávne a jeho žalobná argumentácia prevažne spočíva len vo vyslovovaní
nesúhlasu s napadnutými rozhodnutiami a výzvach adresovaných úradu, aby zdôvodňoval a dokazoval
tvrdenia uvedené v napadnutých rozhodnutiach. Pokiaľ žalobca poukazoval na medzinárodnú dohodu o

obchodných aspektoch duševného vlastníctva (TRIPS), žalovaný uviedol, že slovenská právna úprava
a aj prax úraduje v súlade s touto dohodou. Nemožno súhlasiť s tým, že akékoľvek, teda aj nedostatočné
používanie ochrannej známky, je postačujúce na udržanie si zápisu ochrannej známky. K zrušeniu
ochrannej známky došlo v dôsledku neplnenia zákonných podmienok uplatneného dôvodu na zrušenie
a neunesenie dôkazného bremena zo strany majiteľa napadnutej ochrannej známky.

Zástupca pribratého účastníka na pojednávaní dňa 15.05.2013 uviedol, že rozhodnutie považuje za
zákonné a správne a navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. Stotožnil sa s rozhodnutím, ako aj s
vyjadrením žalovaného. K veci ďalej uviedol, že zo strany žalobcu ide predovšetkým o to, že tentonedostatočne preukázal, že dochádza k využívaniu ochrannej známky. Pokiaľ ide napríklad o bločky,
tieto sú z roku 2005. Licenčná zmluva bola uzavretá až v roku 2008. Žiaden dôkaz nebol predložený o
tom, že spoločnosti ILS je majiteľom čerpacej stanice. Pokiaľ ide o U.. P., tento nepodniká na základe

licenčnej zmluvy, ale na základe živnostenského oprávnenia. Platobnými kartami sa zabezpečujú iné
služby, než služby súvisiace s ochrannou známkou. Dôkazy zo strany žalobcu boli nedostatočné.
Netvrdil, že ochranná známka sa vôbec na Slovensku nevyužívala, zdôrazňoval však to, že nebolo
dostatočne preukázané, že sa používa. Spoločnosť ILS prevádzkuje čerpaciu stanicu až od roku 2007
a vôbec ju nemohla prevádzkovať v rokoch 2005 a 2006, pretože ju nemala v predmete činnosti.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu - žalovaného a po
preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že na strane žalovaného nebolo zistené porušenie zákona,
ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu žalobcu podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. zamietol.

Zo správneho spisu mal súd preukázané, že Úradu priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici
bol dňa 18.11.2010 doručený návrh na zrušenie kombinovanej farebnej ochrannej známky č. XXXXXX

„I." podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších
predpisov. Napadnutá ochranná známka majiteľa BENZINA, s.r.o., Na Pankráci č. 127, Praha 4, Česká
republika, s právom prednosti od 10.02.2004 bola dňa 10.10.2005 zapísaná do registra ochranných
známok pre tovary „palivá, mazivá, motorové oleje" v triede 04, pre služby „sprostredkovanie obchodu
s tovarom, maloobchodná činnosť s palivami, mazivami a motorovými olejmi", v triede 35, pre služby

„čerpacie stanice s palivami a mazivami, čistenie, umývanie, opravy a údržba automobilov a dopravných
prostriedkov" v triede 37 a pre služby „nákladná cestná motorová doprava" v triede 39 medzinárodného
triedenia tovarov a služieb.

Podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, úrad na návrh tretej osoby
zruší ochrannú známku, ak na území Slovenskej republiky nebola skutočne používaná pre tovary alebo

služby, pre ktoré je zapísaná počas nepretržitého obdobia najmenej piatich rokov; ak majiteľ ochrannej
známkynepreukážeopakalebonemánajejnepoužívanieoprávnenédôvody,platí,žeochrannáznámka
sa na území Slovenskej republiky nepoužívala počas piatich po sebe idúcich rokov. Úrad ochrannú
známku nezruší, ak sa ochranná známka medzi uplynutím tohto päťročného obdobia a podaním návrhu
na jej zrušenie začala skutočne používať alebo sa jej používanie obnovilo; na používanie ochrannej

známky, ktoré sa začalo alebo obnovilo v lehote troch mesiacov pred podaním návrhu na zrušenie
ochrannej známky, pričom táto lehota začala plynúť až po uplynutí nepretržitého päťročného obdobia
nepoužívania, sa však neprihliada, ak prípravy na toto používanie začali až potom, ako sa majiteľ
ochrannej známky dozvedel, že môže byť podaný návrh na jej zrušenie.

I napriek tomu, že zákon č. 506/2009 Z.z. nedefinuje pojem „skutočné používanie", ide o pojem

komunitárneho práva, jeho výkladom sa už zaoberal Súdny dvor Európskej únie. V rozsudku vo veci
C 40/01 (Ansul) zo dňa 11.03.2003 v bode 43 súdny dvor uviedol: „skutočným používaním ochrannej
známky je používanie v súlade s jej základnou funkciou, ktorou je garantovať pôvod tovarov alebo
služieb, pre ktoré je zapísaná za účelom vytvorenia alebo udržania odbytu pre tieto tovary alebo služby;
skutočné používanie nezahŕňa symbolické používanie výhradne za účelom udržania si práv z ochrannej

známky. Pri hodnotení, či je používanie ochrannej známky skutočne skutočné, musia byť zohľadnené
všetky relevantné faktory a okolnosti, ktoré určia, či obchodné využitie známky je reálne, zvlášť či ide
o také používanie, ktoré je schopné zaručiť v ekonomickom sektore udržanie alebo vytvorenie podielu
na trhu tovaru alebo služieb chránených ochrannou známkou, povahu tovarov alebo služieb, charakter
predmetného trhu a rozsah a frekvenciu použitia známky". Skutočné používanie si vyžaduje skutočné,

autentické,faktickéareálnepoužívanie.Takétopoužívaniemusíbyťspôsobiléodlíšiťoznačovanétovary
alebo služby a nie iba smerovať k zachovaniu práv ochrannej známky.

Posúdenie skutočnej povahy používania ochrannej známky musí spočívať na súhrne skutočností a
okolností týkajúcich sa určenia jej skutočného obchodného používania, najmä na tom, či jej používanie
v príslušnom ekonomickom odvetví možno považovať za dostačujúce na udržanie alebo vytvorenie

podielu na trhu pre tovary alebo služby chránené ochrannou známkou.Čo sa týka rozsahu používania ochrannej známky, treba brať ohľad najmä na obchodný objem všetkých
úkonov používaných na jednej strane a na trvanie obdobia, počas ktorého sa úkony používania
vykonávali,rovnakoakonafrekventovanosťtýchtoúkonovnastranedruhej.Čímobmedzenejšíjeobjem

obchodného používania ochrannej známky, tým viac potrebuje účastník konania predložiť dostatok
dôkazov, ktoré by vylučovali pochybnosti o skutočnej povahe používania predmetnej ochrannej známky.

Pokiaľ žalobca poukazoval v žalobe na to, že je nesporné, že má uzavretú licenčnú zmluvu na používaní
kombinovanej ochrannej známky na území Slovenskej republiky, a že licenčná zmluva bola riadne
registrovaná žalovaným, k tomu súd uvádza, že samotné uzavretie licenčnej zmluvy nie je postačujúce
na to, aby preukázala skutočnú intenzitu používania ochrannej známky. V súvislosti s uzavretou

licenčnou zmluvou bolo povinnosťou žalobcu predložiť ďalšie dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že licenčná
zmluva sa skutočne v praxi aj využíva. Vzhľadom na rozsah využívania licenčnej zmluvy spoločnosťou
ILS, s.r.o. Spišská Nová Ves ako držiteľa licenčnej zmluvy (vzhľadom k objemu obchodného používania
ochrannej známky s veľkým množstvom ďalších čerpacích staníc), je predloženie 7 kusov pokladničných
blokov za obdobie rokov 2005 až 2009 nepostačujúce. V súvislosti so spomínaným malým počtom

pokladničných blokov, pri takom tovare, ako sú pohonné hmoty v náveznosti na 3 zákaznícke karty,
ktoré boli vydané českými subjektami v českom jazyku nepreukazujú „skutočné používanie" ochrannej
známky v súlade so základnou funkciou, ktorej má ochranná známka slúžiť - garantovanie pôvodu tovaru
alebo služieb.

Súd sa taktiež nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že v danom prípade nebola dodržaná medzinárodná

dohoda (TRIPS), ktorá bola zverejnená v zbierke zákonov SR pod č. 152/2000 Z.z., výmaz ochrannej
známky v dôsledku nepoužívania počas neprerušeného obdobia v trvaní aspoň troch rokov vychádza z
tých istých zásad ako bolo vyslovené už vo viacerých prípadoch Súdneho dvora Európskej únie, ako aj
v konkrétnom rozsudku vo veci C 40/01 (Ansul) zo dňa 11.03.2003.

Pokiaľ žalobca ďalej poukazoval na grafické spracovanie platobných kariet, ktoré obsahujú logo dvoch

ochranných známok spoločnosti KIA MOTORS, spoločnosť BENZINA, s.r.o., Česká republika, č.
ochrannej známky XXXXXX, ide o karty, ktoré boli vydané v Českej republiky, českými subjektami, tieto
karty ešte nedokazujú, že boli skutočne použité aj na území Slovenskej republiky. Okrem toho vydanie
troch platobných kariet pri takom množstve tovaru, ako je predaj pohonných hmôt považoval aj súd len
za symbolické.

Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel preto k záveru, že na strane žalovaného
nebolo zistené také porušenie zákona, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a postupu
správneho orgánu, preto súd žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie
o trovách konania je v súlade § 250k ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestoukrajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len

z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.