Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 13, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/110/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110218486
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1110218486.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľov 1.

Ministerstva financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičová 5, 2. Slovenskej
republiky - Ministerstva financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičová 5, proti
odporcovi Nadácii pre podporu občianskych aktivít, so sídlom v Bratislave, Karpatská 7, zastúpenej Mgr.
Andrejom Šabíkom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Staromestská 6/d, o zaplatenie 164.416,21 Eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade v časti zaplatenia sumy 3.147,18 Eur zastavuje.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade istinu 161.269,03 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 161.269,03 Eur od 13.02.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa v 1. rade v celom rozsahu zamieta.

Navrhovateľovi v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ v 1. rade je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 5.461,53 Eur titulom trov
právneho zastúpenia odporcu, k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa návrhom na začatie konania doručeným
súdu dňa 19.04.2010 domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny 164.416,21 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 13.02.2010 do zaplatenia. Dôvodil, že odporca v
rámci programu PHARE implementoval program SR 9904- Pre - Ins Facility 1999, na ktorom vykonala

Európska komisia (ďalej len "komisia") záverečný audit. Z jeho záverov vyplynuli finančné zistenia, ktoré
komisia považovala za neoprávnené náklady a tieto mali byť na

- 2 -

konci predmetného programu vrátené do bilancie finančných prostriedkov a uhradené. Išlo o tieto
finančné zistenia:1/ z vybratých projektov bolo päť projektov, ktoré neboli kontrahované a ďalších päť projektov
bolo kontrahovaných, ale neboli vybraté na uzatvorenie zmluvy, pričom išlo o zmluvy uzatvorené s
prijímateľmi v celkovej sume 39.096,61 Eur, 2/ odporca nakladal s daňou z kreditných úrokov v sume

418 Eur ako s výdavkom programu, hoci podľa článku 13.1 Všeobecných podmienok týkajúcich sa
finančných memoránd sú všetky dane, vrátane dane z kreditných úrokov, neoprávneným výdavkom, 3/
odporca vykázal kurzové straty ako rekonciliačnú položku v bankovom zosúlaďovaní, hoci s kurzovými
stratami treba nakladať ako s neoprávnenými výdavkami, pripočítať ich k zostatku prostriedkov na
konci programu a vrátiť ich Európskemu spoločenstvu (ďalej aj ako "ES"), 4/ odporca zahrnul do

prevádzkových nákladov náklady na opravu vozidla v sume 939,60 Eur, ako aj náklady na prenájom
majetku v sume 5.202 Eur, hoci tieto náklady nemajú podľa Memoranda o porozumení charakter
prevádzkových nákladov, keďže nadácia mala poskytnúť programu priestory, vozidlo, energie a prístup
k e-mailu, 5/ odporca zaúčtoval 27 platieb v celkovej sume 1.321,84 Eur k zmluve č. 9904-0018
ako prevádzkové náklady, hoci tieto sa netýkali danej zmluvy, a preto podliehali refundovaniu, 6/
technické vybavenie pre projekt nekontrahoval príjemca, ale priamo odporca, bez predloženia dôkazov

o uskutočnených výberových konaniach alebo podkladu o tom, že túto metódu obstarávania schválila
delegácia komisie, z dôvodu ktorého celková suma 64.321,19 Eur takto zakúpeného vybavenia
podliehala refundovaniu, 7/ podľa zápisnice zo zasadnutia správnej rady odporcu zo dňa 28.11.2000
predstavovala celková hodnota zmlúv vybraných do roku 2011 na poskytnutie grantov sumu 50.387,39
Eur, pričom odporca tieto zmluvy neuviedol v hodnotiacich správach, a preto komisia považovala

túto čiastku za neoprávnenú, 8/ v súvislosti so zmluvou SR9904-01-01-0169 bol pasívny zostatok v
sume 152,72 Eur spôsobený kurzovým rozdielom, ktorý v zmysle Všeobecných podmienok týkajúcich
sa finančných memoránd nemožno považovať za oprávnený výdavok. Na základe uvedených zistení
komisia vystavila navrhovateľovi ťarchopis na sumu 164.416,21 Eur a žiadala o jej úhradu najneskôr
do 12.02.2010, s upozornením, že v prípade neuhradenia ťarchopisu v stanovenom termíne pripočíta

k dlžnej sume i úroky z omeškania, resp. má oprávnenie stiahnuť akúkoľvek vopred danú finančnú
záruku, vynútiť si platbu podľa článku 256 Zmluvy o ES a zaznamenať nezaplatenie do databázy, do
ktorej majú prístup povoľovací úradníci rozpočtu ES, a to až do doby prijatia žiadanej platby v plnej
výške. Navrhovateľ postúpil uvedený ťarchopis odporcovi s výzvou na úhradu, odporca však listom zo
dňa 20.01.2010 odmietol ťarchopis uhradiť s odôvodnením, že bankový účet programu PHARE zrušil

v priebehu roka 2004 s nulovým zostatkom, keď zrušeniu účtu predchádzalo poukázanie zvyškových
finančných prostriedkov Národným fondom na účty komisie v Bruseli. Túto argumentáciu odporcu
považoval navrhovateľ za nedôvodnú, keďže v zmysle článku 71 ods. 3 Nariadenia rady č. 1605/2002
z 25.06.2002 o rozpočtových pravidlách sa neoprávnene vyplatené sumy vymáhajú. V záujme predísť
úrokom z omeškania navrhovateľ ťarchopis vystavený komisiou uhradil dňa 08.02.2010.

Odporca sa na výzvu súdu v uznesení zo dňa 22.09.2010, č.k. 25C 110/2010-68, k návrhu navrhovateľa
písomne nevyjadril, pričom uznesenie súdu prevzal dňa 01.11.2010.

- 3 -

Konajúci súd uznesením zo dňa 01.02.2011, č.k. 25C 110/2010-72, na návrh navrhovateľa nepripustil,
aby z konania vystúpil navrhovateľ Ministerstvo financií Slovenskej republiky a na jeho miesto vstúpila

do konania Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom financií Slovenskej republiky, keď mal za
to, že odporca nevyjadril svoj výslovný súhlas s navrhovanou zámenou účastníkov konania na strane
navrhovateľa, čím neboli splnené všetky podmienky na postup súdu podľa § 92 ods. 4 O.s.p.

Navrhovateľ v písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.03.2011 uviedol, že ťarchopis vystavený
komisiou viažúci sa k programu SR 9904- Pre-Ins Facility 1999 a implementovaný odporcom bol

uhradený z prostriedkov štátneho rozpočtu, z dôvodu ktorého navrhol, aby súd rozhodol o pristúpení
ďalšieho účastníka do konania na strane navrhovateľa, a to Slovenskej republiky v zastúpení
Ministerstvom financií SR, ktorá vyslovila so svojim vstupom do konania súhlas. Konajúci súd preto
uznesením zo dňa 09.06.2011, č.k. 25C 110/2010-75, návrhu navrhovateľa vyhovel a pripustil, aby do
konania na stranu navrhovateľa vstúpila Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom financií SR ako

navrhovateľ v 2. rade.Na výzvu súdu pred otvorením pojednávania dňa 10.12.2012 navrhovateľ v 2. rade uviedol, že sa pripája
k žalobnému návrhu navrhovateľa v 1. rade a žiada zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 164.416,21
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 13.02.2010 do zaplatenia

navrhovateľom, a to spoločne a nerozdielne. Konajúci súd uznesením zo dňa 10.01.2013, č.k. 25C
110/2010-103, pripustil zmenu petitu žalobného návrhu, podľa ktorého navrhovatelia žiadali zaviazať
odporcu zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 164.416,21 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 13.02.2010 do zaplatenia.

Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom po vykonaní dokazovania dňa 13.05.2013 v prítomnosti

účastníkov konania a ich zástupcov vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľov v priebehu konania upustila od uplatňovania sumy 150,46
Eur zodpovedajúcej dani z kreditného úroku, sumy 2.844 Eur a sumy 152,72 Eur zodpovedajúcich
kurzovým stratám a v tejto časti, t.j. v časti zaplatenia sumy celkovo 3.147,18 Eur na pojednávaní súdu
dňa 18.03.2013 zobrala návrh na začatie konania späť. Odporca so späťvzatím návrhu navrhovateľov
v časti zaplatenia sumy 3.147,18 Eur súhlasil.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

- 4 -

Súd prihliadal na dispozitívny úkon navrhovateľov, ktorým po otvorení pojednávania zobrali návrh na
začatie konania v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 3.147,18 Eur späť. Keďže odporca vyslovil s
čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľov súhlas, konajúci súd s poukazom na § 96 ods. 1 O.s.p.
konanie v tejto časti zastavil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 13.05.2013.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom štatutárnej zástupkyne odporcu, výsluchom svedkyne

RNDr. Andrei Brezanovej, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi splnomocnenej
zástupkyne navrhovateľov, ako aj právneho zástupcu odporcu, s listinnými dôkazmi, a to správou z
auditu programu SR 9904- "Finančný nástroj Pre - Ins 1999- Program rozvoja menšín", prehľadom
zistení auditu, ťarchopisom č. 3230914335, listami navrhovateľa - Postúpenie ťarchopisu pre program
SR9904 zo dňa 13.01.2010 a Ťarchopis pre program PHARE SR9904 zo dňa 01.02.2010, listom

odporcu zo dňa 20.01.2010 a jeho prílohami, výpisom z účtu navrhovateľa v 1. rade v Štátnej pokladnici,
správou o výsledku následnej finančnej kontroly č.j. I/5581/2002, zápisnicou o prerokovaní správy
o výsledku následnej finančnej kontroly, rozhodnutím Správy finančnej kontroly Bratislava zo dňa
10.02.2003, oboznámil sa i s finančným memorandom SR 9904 zo dňa 23.12.1999, finančnou dohodou
o implementácii projektov Phare SR 9904 prostredníctvom implementačnej agentúry, uznesením vlády

č. 1164/2001, prílohou 1- Všeobecné podmienky pre zmluvy o dodaní tovaru financované ES, obsahom
úradného záznamu a dokladov zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 19C 354/2009, ako aj s
ostatným obsahom spisu.

Súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné
dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie. Skutkové zistenia

nadobudnuté vykonaným dokazovaním potom súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenierozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania
uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity
účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní,

ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,
ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita
súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi
konania vykoná, a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).
Skutkový stav je nasledovný:

Európska komisia konajúca za Európske spoločenstvo na strane jednej a vláda Slovenskej republiky
ako príjemca na strane druhej, uzatvorili dňa 23.12.1999 Finančné memorandum, podľa ktorého sa
ES zaviazalo formou grantu prispieť na financovanie opatrenia, a to programu SR 9904, s názvom
1999 Finančný nástroj Phare Pre-Ins sumou grantu maximálne 2.000.000 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou
Finančného memoranda boli prílohy Rámcová dohoda (príloha A a B) a Osobitné ustanovenia (príloha
C).

Podľa Rámcovej dohody uzatvorenej medzi komisiou ES a vládou Slovenskej republiky ako príjemcom
sakaždéopatreniefinancovanévrámcidohodyimplementovalovsúladesoVšeobecnýmipodmienkami
uvedenými v prílohe A Rámcovej dohody, ako súčasť každého

- 5 -

finančného memoranda. Všeobecné podmienky vzťahujúce sa na finančné memorandá pritom, okrem

iného, stanovili postup pri obstarávaní, pri uzatváraní zmlúv o dodávke prác, tovaru a technickej
spolupráce, i výnimky zo štandardných postupov (časť II), spôsob plnenia zmlúv (časť IV), i spoluprácu
medzi komisiou a príjemcom (časť V). V zmysle článku 16 bola komisia za účelom sledovania výkonu
opatrenia oprávnená vykonať technickú, či finančnú misiu alebo audit, ako aj ex post hodnotenie a
záverečný audit programu, ktorý preskúmal miestne finančné údaje programu a poskytol nezávislý

názor na spoľahlivosť a konzistentnosť zmlúv a čerpania, ako aj na ich súlad s ustanoveniami
finančnéhomemoranda.Zároveňmalauditstanoviťzostatokzatiaľneviazanýcha/alebonevyčerpaných
prostriedkov, ktoré sa vrátia komisii. Na základe správ od príjemcu počas celého obdobia vykonávania
opatrenia a po jeho ukončení, príp. podľa ex post hodnotenia, bola komisia oprávnená pristúpiť k
oficiálnemu ukončeniu programu a informovať o tom prijímajúcu krajinu (článok 17). Ciele, hodnotiaci

proces a popis finančného nástroja Pre-Ins tvorili súčasť prílohy 2, podľa ktorej bol program pre
Slovensko zameraný na menšiny, s osobitným dôrazom na rómsku komunitu, a spravovaný Nadáciou
pre podporu občianskych aktivít označenej ako implementačná agentúra (str. 17); tá bola zároveň
výhradným donorom prostriedkov programu PHARE. Nadácia pre podporu občiansky aktivít bola
zodpovedná za realizáciu menšinového programu realizovaného finančnými prostriedkami komisie

rozdelených a zameraných na dve skupiny, a to poskytovanie grantov a manažment, do ktorého spadali
všetky prevádzkové náklady, s tým, že nadácia mala poskytnúť menšinovému programu bezplatne
kancelárske priestory, e-mailový prístup, energie a auto (str. 26).

V súvislosti s Finančným memorandom PHARE, č. programu SR 9904- 1999 Finančný nástroj
Phare Pre-Ins, podprogram SR 9904 - Menšinový program uzatvorili dňa 23.03.2000 Ministerstvo

financií Slovenskej republiky označené ako Splnomocnenec pre národný fond (ďalej len "NAO") a
odporca - implementačná agentúra, označený aj ako splnomocnenec pre program (ďalej len "PAO")
na strane jednej a komisia ES na strane druhej Finančnú dohodu o implementácii projektov Phare
prostredníctvom implementačnej agentúry (ďalej len "finančná dohoda"). Účelom finančnej dohody bolo
stanovenie implementačných metód riadenia projektu "SR 9904 - 1999 Finančný nástroj Phare Pre-

Ins" prostredníctvom odporcu povereného vo finančnom memorande "SR 9904" (článok 1, § 1). PAO,
ktorého menoval splnomocnenec pre národný program po konzultáciách s národným koordinátorom
zahraničnej pomoci dňa 01.03.2000, zodpovedal za všetky právomoci mu zverené (článok 1, §
2), a to za 1/ činnosti implementačnej agentúry, najmä za zodpovedné administratívne, finančné a
technické riadenie projektu, ktorý bude cez agentúru realizovaný, činnosti zahŕňajúce obstarávanie,

kontrahovanie, účtovníctvo, platby a finančné výkazníctvo (článok 3, § 1), vrátane dodržiavania postupovobstarávania a kontrahovania, ako aj monitoringu realizácie projektu (článok 2, § 1), za 2/ výber
projektu, obstarávanie a ďalšie finančné, administratívne a technické riadenie projektov špecifikovaných
vo finančnom memorande, ktoré museli byť realizované v súlade s finančnou dohodou a finančným

memorandom, ako aj s pravidlami stanovenými v príručke Decentralizovaného implementačného
systému (DIS) a inými pokynmi vydanými komisiou. Nerešpektovanie uvedených pravidiel a pokynov,
finančnej dohody a finančného memoranda totiž mohlo mať za následok povinnosť vrátiť poskytnuté
prostriedky komisii (článok 2, § 2). Konkrétny projekt financovaný z programu mal byť identifikovaný
vo finančnom memorande (článok 4). Zmluvné strany sa dohodli, že proces obstarávania sa uskutoční

v súlade s príručkou DIS zaručujúcej slobodný prístup, spravodlivú súťaž a transparentnosť v zmysle
Finančného

- 6 -

nariadenia pre všeobecný rozpočet ES, nariadenia PHARE a príslušného finančného memoranda
(článok 5, § 1), s tým, že dodržiavanie príslušných pravidiel a postupov v činnostiach implementačnej
agentúry zabezpečí PAO (článok 5, § 3). Implementačná agentúra sa zaviazala zabezpečiť potrebné

ľudské zdroje, priestory, kancelársky nábytok a ďalšie vybavenie v súlade so záväzným Memorandom
o porozumení medzi komisiou a implementačnou agentúrou (článok 12, 13). Financovanie projektov sa
malo uskutočniť na základe žiadostí o prevod prostriedkov predkladaných zo strany PAO národnému
fondu s následným prevodom finančných tokov (článok 6, § 1a 2), pričom implementačná agentúra
poskytovala všetky potrebné informácie a udržiavala i systém finančného a technického výkazníctva,

vrátane vypracovania správ o finančnom stave projektu, o časových harmonogramoch obstarávania, o
vyhodnotených obstarávaniach a uzatvorených zmluvách, o realizácii projektov a pod (článok 10, § 1
a 2). V zmysle finančnej dohody bola komisia oprávnená kontrolovať účty a činnosti implementačnej
agentúry prostredníctvom externého audítora, ktorá kontrola nemala mať vplyv na právomoci komisie
a Európskeho účtovného dvora v zmysle všeobecných podmienok k finančnému memorandu (článok

16, §2).

Podľa Finančného memoranda SR 9905 až 9914 tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť finančnej dohody
(článok 18) sa komisia na strane jednej a vláda Slovenskej republiky na strane druhej dohodli na
financovaní opatrenia - programu SR9905 a SR9914 formou grantu vo výške maximálne 69,5 miliónov
Eur, ktorého technický, právny a administratívny rámec bol stanovený vo Všeobecných podmienkach

tvoriacich prílohu Rámcovej dohody zo dňa 10.05.1994. Tieto zakotvovali postup pri uzatváraní zmlúv o
subdodávke, povinnosti tak obstarávateľa, ako aj dodávateľa, postup pri plnení zmluvy, otázky súvisiace
sporušenímzmluvyajejvypovedaním,urovnanímsporov,akoajohľadnekontrolyarevízievykonávanej
zo strany orgánov Spoločenstva (článok 44, bod 44.1 všeobecných podmienok).

Zákonnosť a správnosť transakcií v rámci programu Phare SR 9904- 1999 Finančný nástroj Phare Pre-

Ins, boli predmetom zistení auditu komisie (č.l. 25-34), z ktorého vyplynulo, že:

1/ projekty vybrané na uzatvorenie zmluvy č, 27 s prijímateľom Neinvestičný fond Mosty, č. 54 s
prijímateľom Phoenix Lutetia/Lučenec, č. 55 s prijímateľom Folklórna únia na Slovensku/Bratislava,
č. 56 s prijímateľom Spevácky zbor maďarských, č. 58 s prijímateľom Ramad/ Považská Bystrica v
celkovej sume 39.096,61 Eur, neboli uvedené v zozname úspešných žiadostí v hodnotiacich správach.

Audit vytkol, že ak z nejakého dôvodu vybrané projekty neboli kontrahované, proces výberu náhradných
projektov mal byť úplne transparentný a zdokumentovaný. Komisia zobrala na vedomie pripomienku
implementačnej agentúry, že kontrahovanie zmlúv podliehalo súhlasu zo strany delegácie komisie,
avšak to neodôvodnilo nezrovnalosti v porovnaní s kľúčovými kontrolami v procese udeľovania a
uzatvárania zmlúv, ako aj vedenia úplných záznamov; preto zistenie o neoprávnenosti nákladov v sume

39.096,61 Eur ponechal audítor v platnosti,

2/ daň z kreditných úrokov na bankovom účte bola odpočítaná pri zdroji na bankovom účte programu,
pričom implementačná agentúra síce vykázala túto daň, avšak nakladala s ňou ako s výdavkom
programuvrozporesčlánkom13.1Všeobecnýchpodmienoktýkajúcichsafinančnýchmemoránd,podľa
ktorého všetky dane sú neoprávnenými výdavkami. Z tohto dôvodu sa daň z kreditného úroku v sume

418 Eur mala vrátiť Európskemu spoločenstvu,- 7 -

3/ odporca správne vykázal kurzové straty v sume 2.844 Eur v systéme Perseus, t.j. rozdiely medzi
sumou zaznamenanou v systéme a skutočne prijatou sumou, keďže väčšina finančných prostriedkov

programu bola vedená na bankovom účte v slovenských korunách tak, aby bolo možné realizovať
platby v prospech prijímateľov grantov v domácej mene, avšak nenakladal s nimi ako s neoprávnenými
výdavkami, ktoré je potrebné pripočítať späť k zostatku prostriedkov na konci programu a preplatiť
Európskemu spoločenstvu,

4/ hoci sa odporca zaviazal poskytnúť programu priestory, vozidlo, energie a prístup k e-mailu a mal
znášať tieto náklady, zahrnul náklady na opravu vozidla v sume spolu 939,60 Eur, zaokrúhlene 940 Eur

do prevádzkových nákladov účtovaných programu. V tomto smere audítor neakceptoval pripomienku
implementačnej agentúry, že údržba vozidla, vrátane prípadných potrebných opráv, je logickým typom
výdavkov a vozidlo sa vo veľkej miere používalo na účely monitorovania projektov v rómskych osadách,
vzdialených od kvalitnej infraštruktúry so sťaženým prístupom, v dôsledku čoho sa výdavkom na opravu
vozidla nedalo vyhnúť,

5/ odporca nezabezpečil vylúčenie nákladov na prenájom majetku v sume 5.201,79 Eur, zaokrúhlene
5.202 Eur, do prevádzkových nákladov účtovaných programu, keďže tieto mal podľa oddielu G2 MP o
prevádzkových nákladoch poskytnúť programu. Audítor požiadal implementačnú agentúru o predloženie
dôkazovnapodporunámietok,žedelegáciakomisieschválilarevidovanýprevádzkovýrozpočet,ktorého
úpravy zahŕňali i prenájom priestorov na predĺžené obdobie rozpočtu, avšak vzhľadom na neobdržanie

takých dôkazov ponechal toto zistenie platným,

6/ po kontrole 27 platieb zaúčtovaných k zmluve č. 9904-0018 považoval audítor za nesprávne
zaúčtovanéprevádzkovénákladyvsume1.321Euroznačenéakoprevádzkovénákladyimplementačnej
agentúry, keď tieto sa netýkali predmetnej zmluvy. Pôvodne boli tieto platby v celkovej sume 1.408,35
Eur, avšak keďže celková suma zaúčtovaná k zmluve na prevádzkové náklady bola o 86,51 Eur nižšia

ako stanovený rozpočet, audítor využil možnosť previesť sumu 86,51 Eur na zmluvu na prevádzkové
náklady,čímzvyšnénákladyvsume1.321,84Eur(1.408,35-86,51)považovalzaneoprávnenénáklady,

7/ pri kontrole zmluvy č. SR9904- zmluva SR 9904-01-01-0018, audítor zistil, že technické vybavenie
pre projekt bolo priamo kontrahované implementačnou agentúrou, a nie prijímateľom, ktorá úhradu
uskutočnila čiastočne priamo dodávateľovi a čiastočne dodávateľovi prostredníctvom prijímateľa. Túto

metódu množstevného nákupu implementačnou agentúrou v mene prijímateľov grantovej schémy
nepovažoval audítor za súladnú s nariadeniami PHARE, z dôvodu ktorého považoval celkovú
hodnotu takto zakúpeného vybavenia v sume 3.215,77 Eur za neoprávnenú, pre nepovolený postup
obstarávania. Predmetné zistenie sa týkalo celého počtu zmlúv v rámci grantovej schémy, z dôvodu
ktorého zodpovedala suma 64.321,19 Eur sume netransparentných nákupov vybavenia,

8/ k hodnoteniu žiadostí o poskytnutie grantu, ktoré boli predložené vo výzvach na predkladanie
návrhov v roku 2000, a ich výberu uskutočneného členmi rady nadácie, a nie hodnotiacim výborom,
audítor nenašiel žiadne hodnotiace správy, ani dokumenty vysvetľujúce tento postup. Z dôvodu
absencie hodnotiacich správ ako základných dokumentov procesu obstarávania alebo akýchkoľvek
iných dokumentov na zdôvodnenie použitia alternatívnej metódy k zisteniu zákonnosti a správnosti

transakcií, považoval audítor za neoprávnený výdavok sumu 286.416 Eur.

- 8 -

Na základe analýzy doplňujúcich informácií komisia v liste REG 2009/106425 (č.l. 10-14) upravila
zistenia auditu v položke 2/ týkajúcej sa dane z kreditných úrokov, keď zo strany implementačnej
agentúry jej boli refundované prostriedky v sume 267,54 Eur, s finančným dôsledkom vo forme

neoprávnených výdavkov v sume 150,46 Eur a v položke 8/ týkajúcej sa chýbajúcich hodnotiacich správ
kvýzvamnapredkladanienávrhovprojektovvroku2000,keďpodľapredloženejzápisnicezozasadnutia
správny rady implementačnej agentúry zo dňa 28.11.2000 týkajúcej sa schvaľovania zmlúv na granty
bola hodnota zmlúv vybraných do roku 2001 absentujúcich v hodnotiacich správach vo výške 50.387,39Eur, ktoré považovala komisia za neoprávnenú položku podliehajúcu refundovaniu. V závere komisia
informovala, že vystavila ťarchopis na sumu 164.416,21 Eur, ktorú je potrebné previesť na účet komisie
v stanovenom termíne, po ktorej pripísaní sa bude považovať audit za uzatvorený.

Z ťarchopisu č. 3230914335 zo dňa 29.12.2009 (č.l. 38-39) súd zistil, že komisia, odvolávajúc sa na
refundáciu prostriedkov v súvislosti so záverečným auditom a listom REG 2009/106425, požiadala
navrhovateľa v 1. rade o vyplatenie sumy celkovo 164.416,21 Eur v termíne do 12.02.2010. Upozornila,
že v prípade nepripísania prostriedkov na účet komisie do stanoveného termínu pripočíta k dlžnej
sume úrok vypočítaný na základe sadzby aplikovanej Európskou centrálnou bankou na jej operácie

refinancovania istiny zverejnenej v sérii C Oficiálneho vestníka EÚ, platnej v prvý kalendárny deň
mesiaca, v ktorom je suma splatná, t.j. 02-2010 + 3,5 percentuálnych bodov. Zároveň si komisia pre
prípad neuhradenia dlžnej sumy vyhradila právo 1/ stiahnuť akúkoľvek vopred danú finančnú záruku, 2/
vynútiť si platbu podľa článku 256 Zmluvy o ES a 3/ zaznamenať nezaplatenie do databázy, do ktorej
majú prístup povoľovací úradníci rozpočtu ES až do doby prijatia platby v plnej výške.

Navrhovateľ ťarchopis komisie č. 3230914335 zo dňa 29.12.2009 postúpil listom zo dňa 13.01.2010

(č.l. 42) odporcovi a s poukazom na Pokyny pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácii
programu Phare a Prechodného fondu požiadal o jeho úhradu do 29.01.2010. Odporca v liste zo dňa
20.01.2010 (č.l. 43) navrhovateľovi oznámil, že bankový účet programu Phare bol zrušený v priebehu
roka 2004 s nulovým zostatkom, ktorému zrušeniu predchádzalo poukázanie zvyškových finančných
prostriedkov národným fondom na účty komisie v Bruseli.

Podľa výpisu z účtu v Štátnej pokladnici došlo k úhrade sumy 164.416,21 Eur v prospech účtu Európskej
komisie dňa 08.02.2010 (č.l. 49).

Z písomných vyjadrení a ústnych prednesov splnomocnenej zástupkyne navrhovateľov súd zistil, že
nárok uplatnený navrhovateľmi nebolo možné vysporiadať v rámci správneho konania, nakoľko pojem
európske prostriedky zadefinoval až zákon č. 523/2004 Z.z., v zmysle ktorého bola Správa finančnej

kontrolyoprávnenávykonaťkontroluhospodáreniastýmitoprostriedkami.Odporcasíceporušilfinančnú
disciplínu, avšak v dôsledku úhrady dlžnej sumy na základe ťarchopisu komisie si navrhovatelia
uplatňovali jej vrátenie v súlade s ustanoveniami zákona č. 278/1993 Z.z., a to titulom bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka ako plnenie bez právneho dôvodu. Splnomocnená
zástupkyňa navrhovateľov ďalej uviedla, že každý program realizovaný z prostriedkov programu PHARE

bol zastrešený finančným memorandom uzatvoreným medzi komisiou a vládou SR. V súlade s týmto
finančným

- 9 -

memorandom vypracovalo ministerstvo financií Pokyny pre hospodárenie s finančnými prostriedkami
pri realizácii programu PHARE (ďalej len "pokyny"), s platnosťou pre všetky programy realizované z

prostriedkov ES a so záväznosťou pre všetky implementačné agentúry, vrátane odporcu. Pokiaľ išlo
o program SR 9904 - Pre Ins Facility navrhovateľ a odporca uzatvorili finančnú dohodu, v zmysle
ktorej bol odporca zodpovedný za administratívne a finančné riadenie použitia prostriedkov PHARE,
vrátane správneho zazmluvnenia, účtovania platieb a finančného reportingu, pričom do jeho právomoci
patrilo i podpisovanie zmlúv na realizáciu projektov. Jeho povinnosti ako implementačnej agentúry

boli konkrétne zadefinované, pričom nerešpektovanie týchto pokynov a pravidiel, finančnej dohody
a finančného memoranda mohlo mať za následok povinnosť vrátiť poskytnuté prostriedky komisii.
Zodpovednosť odporcu vyplývala i z pokynov, na ktorých vypracovanie bola vláda SR zaviazaná
finančným memorandom a rámcovou dohodou. Podľa nich mal odporca povinnosť vrátiť nepoužité,
nesprávne alebo neoprávnene vyplatené prostriedky na účty navrhovateľa pre národný fond, ktorý

mal na starosti vyplácanie prostriedkov v rámci programu PHARE z prostriedkov ES. Splnomocnená
zástupkyňa navrhovateľov ďalej uviedla, že pri audite programu, ktorý bola oprávnená vykonať komisia
až do siedmich rokov po skončení programu, boli audítorom komisie vytýkané konkrétne nedostatky
v hospodárení s finančnými prostriedkami. Záväznosť zistení auditu pritom vyplývala zo všeobecných
podmienokfinančnéhomemorandaafinančnejdohody.Vzhľadomnato,žekomisianeuznalaargumentyodporcu k finančným zisteniam auditu, vystavila ťarchopis znejúci na sumu 164.416,21 Eur, ktorý
odporca odmietol uhradiť. Adresátom predmetného ťarchopisu bol síce navrhovateľ v 1. rade, keďže
partnerom komisie bola vláda Slovenskej republiky, avšak povinným subjektom na vrátenie dlžnej sumy

bol odporca. Odporcovi boli poskytnuté finančné prostriedky v rámci programu rozvoja menšín SR 9904
z prostriedkov patriacich ES, na účet spadajúci pod správu národného fondu, avšak s dispozičným
oprávnením odporcu, pričom odporca ako PAO zodpovedal za všetky vykonané účtovné operácie
hradené z účtu. Povinnosť odporcu uhradiť žalovanú dlžnú sumu potom vyplývala nielen z článku
2 finančnej dohody, ale aj z článku 7, ods. 2 pokynov. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľov

nesúhlasila s námietkou odporcu, podľa ktorej nevystupoval ako PAO a ako PAO nebol viazaný
finančnou dohodou, keď mala za to, že finančná dohoda identifikovala zmluvné strany, ktoré boli
zastúpené splnomocneným zástupcom. Splnomocnenec pre program, t.j. PAO zastupoval odporcu
ako implementačnú agentúru, nekonal teda vo vlastnom mene, ale v mene odporcu, rovnako ako
splnomocnený zástupca pre národný fond vystupoval a konal v mene navrhovateľa (v 1. rade).
Navrhovateľ, postupujúc v zmysle pokynov, zabezpečil uhradenie ťarchopisu z prostriedkov štátneho

rozpočtu za odporcu.

Svedkyňa RNDr. Andrea Brezanová vo svojej výpovedi uviedla, že pracuje na ministerstve financií,
na ktorom existuje útvar zodpovedný za implementáciu prostriedkov z ES, z ktorých prostriedkov
bol vyplácaný i program PHARE. Na tomto útvare svedkyňa pôsobila i v čase vykonania auditu
programu SR 9904, komunikácie s komisiou o jeho obsahu a obdržania ťarchopisu zo strany komisie.

K samotnému procesu fungovania programu PHARE svedkyňa uviedla, že Slovenská republika v
zastúpení podpredsedom vlády SR podpísala s ES finančné memorandum, ktoré stanovilo všetky
podmienky na realizáciu programov, s tým, že konkrétnejšie podmienky upravovali finančné dohody.
Už v prílohe finančného memoranda bol odporca označený za implementačnú agentúru, zodpovednú
za spracovanie programu. Finančná dohoda medzi správcom nadácie označeným ako PAO a

splnomocneným zástupcom pre

- 10 -

národný fond označeným ako NAO, upresnila pravidlá programu, ktoré neboli uvedené vo finančnom
memorande a stanovila aj zodpovednosť PAO realizovať program v súlade s finančnou dohodou,
finančným memorandom, ako aj ďalšími pokynmi. Táto finančná dohoda bola teda záväzná pre odporcu,

nakoľko ju v jeho mene uzavrela správkyňa nadácie, pričom vychádzala z finančného memoranda;
bez jej uzavretia sa program nemohol realizovať a nemohli sa z neho čerpať finančné prostriedky.
Keďže program PHARE bol po finančnej stránke implementovaný prostredníctvom útvaru ministerstva
financií - národného fondu, ten bol zodpovedný za vyplácanie finančných prostriedkov na základe
žiadostínadácieoposkytnutieprostriedkov.Európskakomisiavykonalaauditdoprogramuposkytnutých

finančných prostriedkov, nakoľko tieto vychádzali z rozpočtu ES. Auditovaný subjekt, t.j. v danom
prípade implementačná agentúra (odporca) bola povinná pri audite poskytnúť súčinnosť, vyjadriť sa
k draftu auditu, na základe čoho komisia následne audit uzavrela, vypracovala správu a poslala ju
auditovanému subjektu. Svedkyňa ďalej uviedla, že na program PAHRE SR 9904 sa vzťahovalo i
uznesenie vlády č. 1164/2001 Z.z., keďže tento program prebiehal i v rokoch 2002 a 2003, t.j. v období

účinnosti tohto uznesenia. Odporca bol povinný riadiť sa ustanoveniami uznesenia vlády, pričom jeho
zodpovednosť v rámci programu bola zakotvená v článku 7 uznesenia.

Právny zástupca odporcu vo svojich písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch považoval žalobu
navrhovateľov za nedôvodnú a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Namietal nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie navrhovateľa v 1. rade, ktorý vystupoval ako správca pohľadávky štátu, ktorá je

predmetom sporu. Právny zástupca odporcu namietal i právny titul, ktorým sa navrhovatelia domáhali
zaplatenia žalovanej istiny, keď mal za to, že na strane odporcu nemohlo dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu, keďže finančné prostriedky programu obdržal na základe finančnej dohody a v jej súlade.
Povinnosť úhrady žalovanej istiny pritom odporcovi nemohla vzniknúť podľa článku 2 finančnej dohody,
keďže ten stanovoval zodpovednosť splnomocnenca pre program - PAO, a nie odporcu. Finančnú

dohodu podpisovala riaditeľka nadácie ako štatutárna zástupkyňa odporcu, a nie ako splnomocnenec
pre program. Odporca v ďalšom nespochybňoval oprávnenosť audítorov komisie kontrolovať a žiadať
o vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých programu SR9904 podľa zistení auditu, o ktorýchmal vedomosť. Namietal však, že odporcu zistenia auditu vykonaného podľa článku 16 finančného
memoranda nezaväzovali, keďže finančné memorandum nepodpísal a nebol jeho účastníkom. Naviac,
audit mal stanoviť zostatok zatiaľ neviazaných a/ alebo nevyčerpaných finančných prostriedkov, ktoré

sa mali vrátiť komisii, avšak nie až v období po ukončení implementácie programu SR 9904. Za
jediný záväzný dokument považoval odporca finančnú dohodu, ktorá však nepojednávala o audite, jeho
záväznosti, prípadne o jeho priamej vykonateľnosti, a teda neukladala odporcovi povinnosť podrobiť
sa mu. Rozborom ustanovení finančnej dohody dospel odporca následne k záveru, že komisia bola
oprávnená domáhať sa vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov po predchádzajúcej konzultácii

s príjemcom a pozastavení financovania projektu, všetko v období počas implementácie programu.
Keďže žiadna z týchto podmienok nebola naplnená, komisia nemala oprávnenie dožadovať sa vrátenia
finančných prostriedkov s odvolávaním sa na článok 2, § 2, resp. 17, § 2 finančnej dohody. Právny
zástupca odporcu mal v ďalšom za to, že pokiaľ navrhovatelia odvodzovali žalobný nárok i od pokynov
vlády v uznesení č. 1164 z roku 2001 odporca nimi nebol viazaný, keďže pokyny nemali charakter
všeobecne záväzného právneho predpisu a neboli ani transformované do dohody medzi orgánom štátu

a implementačnou agentúrou. Naviac, k ich schváleniu došlo preukázateľne

- 11 -

až po uzavretí finančnej dohody, preto ich nemožno aplikovať na tie právny vzťahy, ktoré vznikli, zmenili
sa a zanikli na základe skôr podpísaných dohôd.

V písomnom vyjadrení zo dňa 28.032013 dal právny zástupca odporcu do pozornosti súdu Správu

o výsledku následnej finančnej kontroly č.j. I/5581/2002 zo dňa 26.09.2002 zameranú na program
predvstupovej pomoci Phare a uplatňovania príslušných ustanovení zákona č. 502/2001 Z.z. o finančnej
kontrole a vnútornom audite, ktorej predmetom boli všetky účty a programy PHARE, vrátane programu
SR 9904. Z jej obsahu (č.l. 136 a nasl.) vyplýva, že v súvislosti s programom rozvoja národnostných
menšín SR 9904 boli odporcovi vyčlenené finančné prostriedky ES v sume 2.000.000 Eur. Kontrolná

skupina preverila použitie účelovo poskytnutých prostriedkov vo väzbe na konkrétne uhradené výdavky
a nezistila žiadne nedostatky. Keďže predmetnou kontrolou boli zistené nezrovnalosti v súvislosti s
plnením finančného memoranda 1997, Správa finančnej kontroly uložila odporcovi rozhodnutím zo dňa
10.02.2003 povinnosť vrátiť neoprávnene zadržané finančné prostriedky ES v sume 278.891,-Sk spolu
s penále vo výške 49.643,-Sk (č.l. 149). Vzhľadom na tieto skutočnosti mal právny zástupca odporcu

za to, že navrhovatelia boli oprávnení vysporiadať si svoj domnelý nárok voči odporcovi v správnom
konaní, prostredníctvom konania Správy finančnej kontroly v súlade so zákonom č. 303/1995 Z.z.

Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 19C 354/2009 súd zistil, že sa v ňom navrhovateľ
- Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom financií SR domáhal voči odporcovi - Nadácii pre
podporu občianskych aktivít zaplatenia sumy 13.893 Eur a 53.001,77 Eur spolu s príslušenstvom

na tom skutkovom základe, že odporca implementoval v rámci programu PHARE program SR
9905.01 a program SR 0013.01, na ktorom vykonala komisia záverečný audit s finančnými zisteniami,
ktoré považovala za neoprávnené náklady a vystavenými ťarchopismi žiadala o ich úhradu. Keďže
neoprávnené náklady programu boli zavinené nedodržaním postupov zo strany odporcu a odporca
odmietol ťarchopisy zaplatiť, pristúpil navrhovateľ k ich úhrade, v záujme predísť plateniu úrokov z

omeškania. Sumu peňažných prostriedkov podľa ťarchopisu navrhovateľ však pri programe SR9905.01
znížil o sumu kurzových strát vo výške 9.799 Eur, ktoré nevznikli zavinením odporcu. Súd vykonal vo
veci dokazovanie, okrem iného i výsluchmi svedkov, a to správkyne nadácie PhDr. Kataríny Vajdovej,
ktorá sa vyjadrovala k procesu realizácie programu SR 9905 až 9914, RNDr. Andrei Rezanovej,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi upravujúcimi vzájomné vzťahy pri realizácii programov SR 9905.01

a SR0013.01, okrem iného i Finančným memorandom SR 9905 a SR 9914, finančnou dohodou o
implementácii projektov PHARE prostredníctvom implementačnej agentúry SR 9905 až 9914, SR
0013, a rozhodol vo veci rozsudkom dňa 21.02.2011, č.k. 19C 354/2009-101, ktorým odporcu zaviazal
zaplatiť navrhovateľovi sumu 66.894,77 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy
od 10.08.2009 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a navrhovateľovi náhradu

trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru o zodpovednosti odporcu za
riadne finančné a administratívne riadenie projektu, za uskutočňovanie platieb v súlade s pravidlami
komisie, ako aj za vrátenie nepoužitých, nesprávne alebo neoprávnene vyplatených prostriedkov z účtovministerstva financií pre imlementačné agentúry na účty pre národný fond. Predmetný rozsudok na
odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.09.2011, sp. zn. 9Co 244/2011, zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že prvostupňový súd prejednal a rozhodol

- 12 -

vec v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní súdu dňa 21.02.2011 ospravedlnil a
z dôležitého dôvodu požiadal o odročenie tohto termínu pojednávania. Po doplnení dokazovania súd
rozhodol rozsudkom vo veci vyhláseným na pojednávaní dňa 07.12.2012 a odporcu opätovne zaviazal
zaplatiť navrhovateľovi istinu 66.894,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej
sumy od 10.08.2009 do zaplatenia a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten za koho sa plnilo, čo podľa práva

mal plniť sám.

Podľa článku 1, § 1 Finančnej dohody o implementácii projektov PHARE prostredníctvom
implementačnejagentúrySR9904-1999Finančnýnástroj PHAREPreIns(ďalejlen"finančnádohoda")
splnomocnenca pre program (PAO) pre implementačnú agentúru menoval splnomocnenec pre národný
fond po konzultáciách s Národným koordinátorom zahraničnej pomoci dňa 01.03.2000. PAO môže

delegovať svoje právomoci na najviac dvoch ďalších predstaviteľov, avšak v konečnom dôsledku nesie
plnú zodpovednosť za všetky právomoci mu zverené.

Podľačlánku2,§1finančnejdohodyPAOzodpovedázavšetkyčinnostiimplementačnejagentúry,najmä
za zodpovedné administratívne, finančné a technické riadenie projektu, ktorý bude cez implementačné
agentúry realizovaný, vrátane dodržiavania postupov obstarávania a kontrahovania, ako aj monitoringu

realizácie projektu.

Podľa článku 2, § 2 finančnej dohody PAO zodpovedá za výber projektu, obstarávanie a za
ďalšie finančné, administratívne a technické riadenie projektu/projektov špecifikovaných vo finančnom
memorande. Projekt/projekty musia byť realizované v súlade s Dohodou a finančným memorandom
ako aj Pravidlami stanovenými v Praktickej príručke ku kontraktačným procedúram Phare, ISPA a

Sapard a ďalšími pokynmi vydanými komisiou. Nerešpektovanie uvedených pravidiel a pokynov, ako aj
tejto dohody a finančného memoranda, môže mať za následok povinnosť vrátiť poskytnuté prostriedky
komisii.

Podľa článku 3, § 1 finančnej dohody administratívne a finančné riadenie zahŕňa obstarávanie,
kontrahovanie, účtovníctvo, platby a finančné výkazníctvo, ako aj predkladanie dokumentov na

schválenie komisii.

Podľa článku 4 finančnej dohody projekty, ktoré je možné financovať z programu, budú identifikované
vo finančnom memorande.

- 13 -Podľa článku 5, § 3 finančnej dohody PAO zabezpečí, aby boli v činnostiach implementačnej agentúry
dodržiavané príslušné pravidlá a postupy (vrátane podávania správ a obstarávaní do systému Perseus).
Zmluvy, na základe ktorých sa realizujú projekty, spadajú pod právomoc PAO, ktorý ich podpisuje.

Podľa článku 16, § 2 finančnej dohody účty a činnosti všetkých relevantných implementačných štruktúr
môže byť kontrolované v pravidelných intervaloch externým audítorom najatým komisiou, pričom takáto
kontrola nemá vplyv na právomoci komisie a Európskeho účtovného dvora v zmysle všeobecných
podmienok k finančnému memorandu, tvoriacich prílohu Rámcovej dohody uzatvorenej medzi vládou
Slovenskej republiky a komisiou dňa 10.05.1994.

Podľa článku 16 ods. 1 veta prvá finančného memoranda SR 9904, komisia bude mať právo poslať

svojich vlastných inšpektorov alebo riadne splnomocnených zástupcov na vykonanie technickej, či
finančnej misie alebo auditu, ktorý bude považovať za potrebný, aby mohla sledovať vykonania
opatrenia.

Podľa článku 16 ods. 2 odsek druhý finančného memoranda SR 9904, komisia môže tiež vykonať ex
post hodnotenie a záverečný audit programu. Takéto ex post hodnotenie bude hodnotiť dosiahnutie

stanovených cieľov programu, ako aj dopad na rozvod a reštrukturalizáciu dotknutého sektora.
Záverečný audit preskúma miestne finančné údaje programu a poskytne nezávislý názor na spoľahlivosť
a konzistentnosť zmlúv a čerpania, ako aj na ich súlad s ustanoveniami finančného memoranda. Audit
stanoví zostatok zatiaľ neviazaných a / alebo nevyčerpaných prostriedkov, ktoré sa vrátia komisii.

Podľa článku 7, ods. 1 Pokynov pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácii programu

PHARE schválených uznesením vlády č. 1164 zo 13.12.2001 (ďalej len "pokyny"), splnomocnenec pre
program zodpovedá za riadne finančné a administratívne riadenie projektov, vrátane výberových konaní,
prípravy a uzatvárania zmlúv, ktoré sú v plnej zodpovednosti implementačnej agentúry.

Podľa článku 7 ods. 2 písm. b), h), p, pokynov splnomocnenec pre program zodpovedá za uzatváranie
zmluvy s konečným prijímateľom a kontraktorom, za uskutočňovanie platieb v súlade s pravidlami

Európskej komisie, za vrátenie nepoužitých, nesprávne alebo neoprávnene vyplatených prostriedkov z
účtov MF SR pre IA na účty MF SR pre Národný fond.

Podľa článku 33, ods. 2 pokynov za neoprávnene použité finančné prostriedky sa považujú finančné
prostriedky, ktoré neboli použité na oprávnené výdavky uvedené vo finančnom memorande.

Podľa článku 34, ods. 1 veta prvá, ods. 4 pokynov, nesplnenie povinností stanovených v zmluvných

vzťahoch a Pokynoch je dôvodom, aby subjekt, ktorý porušil svoje povinnosti, finančné prostriedky
vrátil. Ak neboli finančné prostriedky vrátené na účet pre NF, NAO je povinný zabezpečiť uhradenie
neoprávnene použitých alebo nesprávne vyplatených finančných prostriedkov Európskej komisii zo
štátneho rozpočtu.

- 14 -

Podľa čl. 71 Nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 1605/2002 bod 2, 3, 4 vlastné zdroje dané k
dispozícii komisii a každá pohľadávka, o ktorej sa zistí, že je oprávnená, má stanovenú výšku a je
splatná, sa musí riešiť vymáhacím príkazom predloženým účtovníkovi, po ktorom nasleduje odoslanie
ťarchopisu dlžníkovi. Obidva záznamy vystaví zodpovedný schvaľujúci úradník. Nesprávne vyplatené
sumy sa vymáhajú. Podmienky splatnosti úroku z omeškania platby spoločenstvám sú ustanovené vo

vykonávacích pravidlách.

Podľa čl. 78 Nariadenia Komisie (ES, EURATOM) č. 2342/2002 bod 1 uplatnenie pohľadávky
zodpovedným schvaľujúcim úradníkom spočíva v uznaní práva spoločenstiev vzhľadom na dlžníka a vpriznaní oprávnenia požadovať, aby dlžník dlh splatil. Podľa bodu 2 Nariadenia príkaz na vymáhanie
je operácia, ktorou zodpovedný schvaľujúci úradník dá účtovníkovi pokyn na vymáhanie uplatňovanej
čiastky.Podľabodu3Nariadeniavystavísaťarchopisktorýinformujedlžníkaotom,že:a)spoločenstvási

uplatňujú preukázanú čiastku pohľadávky; b), úhrada dlhu spoločenstvám je splatná k určitému dátumu
(ďalej len "dátum splatnosti"); c) nezaplatenie dlhu k dátumu splatnosti musí prinášať úroky vo výške
uvedenej v článku 86, bez toho, aby tým boli dotknuté akékoľvek uplatniteľné osobitné nariadenia;
d) inštitúcia vždy, keď je to možné, uskutoční vymáhanie kompenzáciou až po informovaní dlžníka;
e) v prípade nezaplatenia k dátumu splatnosti inštitúcia uskutoční vymáhanie vynútením akejkoľvek

zábezpeky zloženej vopred; f) ak po vykonaní všetkých týchto krokov nie je daná čiastka v plnej výške
vymožená, inštitúcia vykoná vymáhanie prostredníctvom vynútenia rozhodnutia, ktoré sa zabezpečí v
súlade s článkom 72 ods. 2 Finančného nariadenia alebo právnym úkonom. Schvaľujúci úradník pošle
ťarchopis dlžníkovi a kópiu účtovníkovi.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, Slovenská republika ako právnická
osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto

zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b) nemôže nadobúdať majetok do svojho vlastníctva.
Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v
mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo
sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, ako aj všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti podľa § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v 2. rade je
dôvodný.

V konaní nebolo sporné, že odporca ako implementačná agentúra implementoval program SR9904
Pre-Ins Facility 1999 (ďalej len "program SR 9904"), a teda v tejto súvislosti odporca nakladal
s finančnými prostriedkami Európskeho spoločenstva poskytnutými programu PHARE. Predmetný

program zastrešovalo finančné memorandum SR 9904, ako aj finančná dohoda (zmluva), ktorá
upravovalabližšievzťahymedziodporcomaministerstvomfinanciínastranejednejakomisiounastrane
druhej, pričom jej neoddeliteľnou súčasťou bolo i finančné memorandum SR 9905 až 9914. Odporca
v konaní síce namietal, že na neho sa finančné memorandum SR 9904 nevzťahovalo, pretože jeho
zmluvnýmistranamibolivládaSlovenskejrepublikynajednejstraneaESnastranedruhej,podľamienky

súdu táto okolnosť nemôže vyvolať následok tvrdený odporcom. Vychádzajúc i z obsahu finančnej
dohody, ktorej

- 15 -

účastníkom bol nepochybne odporca, Nadácia na podporu občianskych aktivít bola poverená riadením
projektu v zmysle poverenia vo finančnom memorande SR 9904 (článok 1, § 1 finančnej dohody) a

zodpovedná za celkové riadenie projektu realizovaného nielen v súlade s finančnou dohodou, ale aj
s finančným memorandom a ďalšími predpismi a pokynmi komisie (článok 2, § 2 finančnej dohody),
keď identifikácia projektu, ktorý bol financovaný, vychádzala práve z finančného memoranda (článok 4
finančnej dohody). Je teda zrejmé, že na odporcu a jeho činnosť sa vzťahovalo finančné memorandum
SR 9904, ktoré napokon len rámcovo stanovilo podmienky poskytnutia finančných prostriedkov na

program SR 9904, ktoré boli bližšie definované vo finančnej dohode.

Nebolo sporné, že na programe SR 9904 vykonala Európska komisia audit. Oprávnenie komisie
realizovať audit (ktorý vo všeobecnosti znamená kontrolu správnosti nakladania s poskytnutými
finančnými prostriedkami- pozn. súdu), bolo pritom zakotvené v ustanoveniach finančného memoranda
(článok 16) a vyplývalo i z finančnej dohody (článok 16, § 2), ako aj finančného memoranda programu

SR 9905-SR 99014 (bod 5- audit a vyhodnotenie), ktorý tvoril v zmysle článku 18 finančnej dohody
jej neoddeliteľnú súčasť. Pokiaľ odporca v tejto súvislosti namietal, že audit vykonaný Európskou
komisiou nezodpovedal účelu auditu definovaného vo finančnom memorande a bol vykonaný ex post,
tu súd udáva, že až audit zostavil zostatok neviazaných finančných prostriedkov, ktoré sa mali vrátiť
komisii, z ktorej skutočnosti vyplývala i záväznosť auditu. Je zrejmé, že Európska komisia poskytlana základe finančného memoranda SR 9904 a nadväzujúcej finančnej dohody peňažné prostriedky
viazané výlučne na realizáciu programu SR 9904. Tieto finančné prostriedky bolo možné použiť len v
súlade s podmienkami programu SR 9904, t.j. viazane na účel a podmienky tohto programu. Zo správ

k záverečnému auditu týkajúceho sa preverenia nakladania s finančnými prostriedkami programu SR
9904 vyplynuli finančné zistenia, ktoré Európska komisia považovala za neoprávnené náklady. Tým,
že podľa výsledkov auditu komisia zistila, že implementačná agentúra použila poskytnuté finančné
prostriedky neoprávnene, v rozpore s účelom a pravidlami programu, t.j. neviazane na podmienky
programu, treba podľa mienky súdu finančné zistenia auditu subsumovať pod pojem tých finančných

prostriedkov, ktoré mali byť po oficiálnom ukončení programu vrátené v zmysle článku 16 finančného
memoranda komisii. Odporca sa vyjadroval k zisteniam auditu komisie, jeho stanovisko bolo obsiahnuté
pri jednotlivých položkách prehľadu zistení auditu (č.l. 25), pričom niektoré z nich boli zohľadnené v
správe z auditu, ktorá mu bola rovnako zaslaná. Komisia v súlade so správou k záverečnému auditu a
jej zisteniam doručila navrhovateľovi v 1. rade ťarchopis č. 3230914335 s výzvou na úhradu finančných
prostriedkov v sume celkom 164.416,21 Eur, ktoré mali byť vrátené do rozpočtu ES. Tieto prostriedky

uhradil navrhovateľ v 1. rade z prostriedkov štátneho rozpočtu dňa 08.02.2010 na účet komisie. Odporca
v konaní namietal svoju zodpovednosť za finančné zistenia vyplývajúce zo záverov auditu pri nakladaní
s prostriedkami poskytnutými v rámci programu SR 9904, a tým aj zodpovednosť za vznik záväzku vrátiť
peňažné prostriedky.

Vychádzajúc z finančnej dohody k programu SR 9904 uzatvorenej medzi navrhovateľom v 1. rade a

odporcom na jednej strane a komisiou na druhej strane, je zrejmé, že odporca vystupoval nielen ako
implementačná agentúra, ale zároveň aj ako splnomocnenec pre program, s označením tzv. PAO, a to
na základe splnomocnenia udeleného zo strany splnomocnenca pre národný fond zo dňa 01.03.2000
po konzultácii s národným koordinátorom zahraničnej pomoci

- 16 -

(článok 1, § 2 finančnej dohody). Jeho postavenie ako PAO charakterizuje i označenie zmluvných
strán v hlavičke finančnej dohody. Argumentácia odporcu v tom smere, že nevystupoval ako PAO je
preto nedôvodná. Odporca bol potom povinný rešpektovať pravidlá a pokyny finančnej dohody, ako aj
finančného memoranda, z ktorého finančná dohoda vychádzala. Naviac, štatutárny zástupca odporcu,
ktorý finančnú dohodu bez výhrad podpísal, pri jej uzavretí nenamietal tak udelenie splnomocnenia od

splnomocnenca pre národný fond konať ako PAO, ako ani nesprávnosť označenia za splnomocnenca
pre program. Odporca bol potom podľa mienky súdu zodpovedný za všetky činnosti implementačnej
agentúry, najmä za administratívne, finančné a technické riadenie projektu, vrátane dodržiavania
postupov obstarávania a kontrahovania, ako aj monitoringu realizácie projektu, bol zodpovedný za výber
projektu, obstarávanie, za to, že projekty budú realizované v súlade s finančnou dohodou a finančným

memorandom,akoajpravidlamistanovenýmivpraktickejpríručkekukontraktačnýmprocedúramPhare,
ISPA a Sapard a ďalšími pokynmi vydanými komisiou (článok 2, § 1a 2 v spojení s článkom 1, § 2 a
článkom 3, § 1 finančnej dohody). Jeho povinnosti a zodpovednosť korešpondovala i s tými stanovenými
uznesením vlády č. 1164 zo dňa 13.12.2001 - Pokyny pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri
realizácii programu PHARE (ďalej len "pokyny"), konkrétne v článku 7 ods. 1 a 2 uznesenia. Odporca

síce namietal právnu záväznosť týchto pokynov, avšak súd jeho argumentáciu nepovažoval za dôvodnú.
Pokyny vzťahujúce sa k programu PHARE prijala vláda Slovenskej republiky v roku 2001, t.j. v čase
realizácie programu SR 9904, na ktorom sa odporca preukázateľne participoval. Uznesenie vlády
primárne zaväzovalo vládu SR, tvorenú jej jednotlivými členmi, a teda zaväzovalo tak navrhovateľov,
ako aj odporcu, ktorý vystupoval ako splnomocnenec pre program menovaný splnomocnencom pre

národný fond, a teda menovaný práve predstaviteľom vlády SR, na ktorého sa uznesenie č. 1164 zo dňa
13.12.2001 ako individuálny normatívny právny akt vzťahovalo. Napokon, pokiaľ by odporca nepristúpil
a nedodržiaval ustanovenia pokynov nebolo by mu nebolo možné vyplácať finančné prostriedky na
realizáciu programu (článok 3, ods. 2 pokynov). Pokiaľ odporca, odvolávajúc sa na článok 3, ods. 1
pokynov, namietal, že predmetné pokyny neboli transformované do dohody medzi orgánom štátu a ním

ako implementačnou agentúrou, súd udáva, že ustanovenia predmetného článku dopadali na tie prípady
zmluvných vzťahov, ktoré mali ešte len vzniknúť v budúcnosti; až v takom prípade vznikla ministrom a
vedúcim ostatných ústredných orgánov štátnej správy povinnosť zabezpečiť dodržiavanie pokynov pri
uzatváraní zmluvných vzťahov.Pokiaľ odporca pri realizácii programu SR 9904 nepostupoval v súlade s pravidlami finančnej dohody,
finančného memoranda, ako aj ďalšími pravidlami stanovenými v príslušných príručkách a pokynoch
vydaných komisiou a v jeho činnosti sa zistili nedostatky uvedené v záverečnom audite, bol povinný

tieto nedostatky v podobe neoprávnene použitých prostriedkov vrátiť späť do rozpočtu ES. Navrhovateľ
v 1. rade, vystupujúci v rámci finančnej dohody ako splnomocnenec pre národný fond a zároveň
ako splnomocnenec Slovenskej republiky, zabezpečil uhradenie neoprávnene použitých/nesprávne
vyplatených finančných prostriedkov späť Európskej komisii v súlade s článkom 33, bod 6 a článkom 34,
bod 4 pokynov a ťarchopis znejúci na sumu 164.416,21 Eur uhradil dňa 08.02.2010 Európskej komisii

tak, ako to vyplýva z výpisu z účtu Štátnej pokladnice (č. l. 49). Keďže subjektom zodpovedným za
realizáciu celého projektu SR 9904, tak po stránke administratívnej, finančnej, ako aj technickej, bol
práve odporca, a teda v dôsledku jeho postupu vznikla povinnosť vrátiť prostriedky poskytnuté

- 17 -

programu (článok 34, bod 2 pokynov), uhradením dlžnej sumy Európskej komisii za odporcu vzniklo
na jeho strane bezdôvodné obohatenie podľa § 454 Občianskeho zákonníka, keďže jeho majetok

sa nezmenšil, hoci sa mal, a to na úkor finančných prostriedkov vyplatených zo štátneho rozpočtu.
Vychádzajúc z týchto skutočností je odporca povinný sumu neoprávnene použitých finančných
prostriedkov vrátiť späť do štátneho rozpočtu (článok 34, bod 1 pokynov).

Pokiaľ ide o subjekt vo vzťahu ku ktorému vznikla odporcovi povinnosť vrátiť finančné prostriedky, tu
súd zohľadnil námietku odporcu týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v 1.

rade. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že subjektom, ktorý uhradil dlžnú sumu podľa ťarchopisu
vystaveného komisiou bol navrhovateľ v 1. rade, ako adresát ťarchopisu a zároveň splnomocnenec
partnera Európskej komisie. Navrhovateľ v 1. rade na úhradu dlžnej sumy použil prostriedky štátneho
rozpočtu, ktorých bol správcom v zmysle ustanovení zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu (§
2), a teda plnil z finančných zdrojov štátu - Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že subjektom, ktorý

splnil záväzok vyplývajúci zo zistení auditu Európskej komisie a z následne vystaveného ťarchopisu bol
navrhovateľ v 2. rade, navrhovateľ v 1. rade nebol oprávnený domáhať sa zaplatenia žalovanej istiny
voči odporcovi. Vzhľadom na túto skutočnosť vznikla odporcovi povinnosť uhradiť neoprávnene použité
finančné prostriedky navrhovateľovi v 2. rade; navrhovateľ v 1. rade potom nebol oprávnený domáhať
sa zaplatenia žalovanej istiny, z dôvodu ktorého súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol.

So zreteľom na čiastočné späťvzatie návrhu v časti zaplatenia sumy 3.147,18 Eur zodpovedajúcej
kurzovým stratám a dani z kreditných úrokov, vychádzajúc zo záverov auditu vykonaného Európskou
komisiou ohľadne neoprávnenosti nakladania s finančnými prostriedkami programu SR 9904 pod
položkami 1,4,5,6,7 a 8, súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 161.269,03 Eur zodpovedajúcej
finančným zisteniam auditu, ktorý stanovil sumu tých finančných prostriedkov určených na vrátenie

komisii.

Pokiaľ ide o obranu odporcu, ktorý namietal že navrhovateľ v 2. rade bol oprávnený vysporiadať svoj
nárokvrámcisprávnehokonania,nazákladekontrolySprávoufinančnejkontrolyvsúladesozákonomč.
303/1995 Z.z., keď kontrolu nakladania s prostriedkami ES Správa finančnej kontroly vykonala v období
od 27.09.2002 do 28.11.2002 a rozhodnutím zo dňa 10.02.2003, č. I/104/604/2003 mu uložila povinnosť

odviesť do štátneho rozpočtu neoprávnene zadržané finančné prostriedky ES v sume 278.891,-Sk a
penále v sume 49.643,-Sk, tu súd udáva, že v prejednávanej veci nejde o totožný prípad. K zisteniam o
neoprávnenostinakladaniasfinančnýmiprostriedkamitotižnedošlovlastnoučinnosťouSprávyfinančnej
kontroly, ale činnosťou audítora Európskej komisie, pričom ďalší postup komisie sa riadil ustanoveniami
nariadenia rady ES č. 1605/2002 zo dňa 25.06.2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na

všeobecný rozpočet ES (článok 71 a nasl.). V prejednávanej veci zároveň už došlo k úhrade dlžnej sumy
podľa ťarchopisu komisie zo strany navrhovateľa v 2. rade v súlade s pokynmi, a teda došlo k plneniu
v prospech rozpočtu ES, čím vznikla štátu voči odporcovi pohľadávka v sume uhradených finančných
prostriedkov. Navrhovateľ v 2. rade bol povinný v zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe
majetku štátu túto pohľadávku voči odporcovi vymáhať.- 18 -

Navrhovateľ v 2. rade si popri žalovanej istine uplatňoval i úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej
sumy počnúc od 13.02.2010 do zaplatenia, keď omeškanie odporcu vyvodzoval od dátumu splatnosti

ťarchopisu vystaveného komisiou, t.j. 12.02.2010 ako posledného dňa na jeho úhradu.

Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu správca pohľadávky štátu je povinný
starať sa o tom, aby všetky povinnosti dlžníka boli včas a riadne splnené, aby pohľadávka štátu bola
včas uplatnená na príslušných orgánoch a aby rozhodnutia týchto orgánov boli včas vykonané. Ak je
dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, správca pohľadávky štátu je povinný starať sa o to, aby sa
úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania riadne a včas uplatnili a vymáhali. Správca pohľadávky

štátu nie je povinný uplatniť a vymáhať úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania, ak v jednotlivom
prípade nepresiahnu sumu 50 eur. Ak pohľadávka štátu vznikla na základe rozhodnutia vydaného podľa
osobitného predpisu, úroky z omeškania podľa tohto zákona sa neuplatňujú a nevymáhajú.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal navrhovateľovi v 2. rade popri žalovanej istine i úrok z omeškania vo výške 9% ročne
z priznanej sumy 161.269,03 Eur od 13.02.2010 do zaplatenia, ktorý nárok považoval za súladný s
ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (zákl. úroková sadzba ECB - 1%). Vychádzal
pritom zo zistenia, že navrhovateľ v 2. rade vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy podľa ťarchopisu

č. 3230914335 (č.l. 42) a k samotnej úhrade dlžnej sumy v prospech účtu Európskej komisie došlo dňa
08.02.2010(č.l.49).Tým,ženavrhovateľv2.radeplnilzaodporcuaodporcanajehovýzvynazaplatenie
dlžnej sumy nereagoval a sumu podľa ťarchopisu komisie neuhradil, dostal sa do omeškania. Súd preto
odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade úrok z omeškania tak, ako žiadal navrhovateľ v 2. rade
počnúc od 13.02.2010, vychádzajúc z toho, že navrhovateľ v 2. rade plnil za odporcu už dňa 08.02.2010,

pričom sám omeškanie odporcu s úhradou dlžnej sumy viazal od dátumu nasledujúceho po splatnosti
ťarchopisu, ktorá splatnosť nastala dňa 12.02.2010.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

O trovách konania vo vzťahu k navrhovateľovi v 1. rade súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p. (v časti zastavenia konania o zaplatenie sumy 3.147,18 Eur) v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. (v
časti zamietnutia návrhu navrhovateľa v 1. rade), keď mal za to, že navrhovateľ v 1. rade čiastočným

späťvzatím návrhu v časti zaplatenia sumy 3.147,18 Eur zavinil zastavenie konania v tejto časti, keď
nepreukázal, že k späťvzatiu návrhu došlo pre správanie sa odporcu po

- 19 -

podaní žaloby na súd a vo zvyšnej časti súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol, preto je povinný
nahradiť odporcovi trovy konania. Trovy konania pritom spočívali v trovách právneho zastúpenia

odporcu v sume 5.461,53 Eur. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška") vychádzal súd z hodnoty predmetu sporu
164.416,21 Eur, potom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje á
751,89 Eur. Trovy právneho zastúpenia odporcu pozostávajú z:1. úkonu právnej služby á 751,89 Eur, za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom
dňa 03.11.2010 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) + žiadaná 19% DPH vo výške 142,86 Eur, celkom 894,75
Eur,

2. 5 úkonov právnej služby á 751,89 Eur, za 2 x písomné podanie na súd dňa 12.02.2013 a 28.03.2013
(§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) a 3 x konanie pred súdom v dňoch 28.01.2013, 18.03.2013 a 13.05.2013
(§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), t.j. celkom 3.759,45 Eur + 20% DPH vo výške 751,89 Eur, celkom
4.511,34 Eur,

3. 1 x režijný paušál á 7,21 Eur (rok 2010) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky + žiadaná 19% DPH vo výške

1,37 Eur, celkom 8,58 Eur,

4. 5 x režijný paušál á 7,81 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. celkom 39,05 Eur + 20% DPH vo výške
7,81 Eur, celkom 46,86 Eur.

Súd pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal z ich písomného vyúčtovania právnym zástupcom
odporcu, ktorý si uplatňoval náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 6.373,17 Eur. Súd
neuznal odmenu za úkon právnej služby - doplňujúce vyjadrenie zo dňa 14.03.2013, nakoľko takýto

úkon sa nenachádza v súdnom spise.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Právny zástupca odporcu žiadal uhradiť trovy právneho zastúpenia na účet č. 2622476168/1100, vedený
v Tatra banke, a.s.

O trovách konania vo vzťahu k navrhovateľovi v 2. rade súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p. (v časti zastavenia konania o zaplatenie sumy 3.147,18 Eur) v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. (v
časti vyhovenia návrhu navrhovateľa v 2. rade), keď mal za to, že navrhovateľ v 2. rade čiastočným
späťvzatím návrhu v časti zaplatenia sumy 3.147,18 Eur zavinil zastavenie konania v tejto časti, keď
nepreukázal, že k späťvzatiu návrhu došlo pre správanie sa odporcu po podaní žaloby na súd a vo

zvyšku uplatňovanej istiny bol úspešný, keď súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 161.269,03 Eur
spolu s príslušenstvom. V časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania by patrilo právo na náhradu trov
konania odporcovi, avšak vzhľadom na celkový úspech navrhovateľa v 2. rade v konaní 96,18 % (úspech
navrhovateľa v 2. rade bol 98,09% (161.269,03 Eur z 164.416,21 Eur) a jeho neúspech 1,91%), by mu
patrilo právo na náhradu trov konania, avšak navrhovateľ v 2. rade náhradu trov konania nežiadal, preto

mu túto súd nepriznal.

- 20 -

Pre úplnosť súd udáva, že nerozhodol o poplatkovej povinnosti účastníkov konania spočívajúcej v
súdnom poplatku za návrh, keď tak navrhovatelia, ako aj odporca boli v konaní od platenia súdneho
poplatku oslobodení (§ 4 ods. 2 písm. a) a c) v spojení s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 13. mája 2013 Mgr. Patricia Skotnická sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: