Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 27, 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/37/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812202481
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5812202481.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcov: 1/ C.. C. G.,

rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX, 2/ E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX, obaja právne
zastúpení: C.. W. G., advokátom, so sídlom v X., T. II. č. XXX, proti žalovanému: C. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. č. XXX, právne zastúpený: C.. N. E., advokátom, so sídlom v L., ul. C. č. XXX, v konaní o
určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcov 1/ a 2/ z a m i e t a.

II. Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania
vo výške 290,07 Eur, ich zaplatením k rukám jeho právneho zástupcu Mgr. Gabriela Vonsa, advokáta,
Mieru 282, Námestovo v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.04.2012 žalobcovia 1/ a 2/ žiadali určiť, že sú titulom
vydržania vlastníkmi pozemku v k.ú. B. zobrazeného na pripojenom geometrickom pláne I. C.-N. zo dňa
XX.XX.XXXX ako C-KN parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 m2, C-KN parc.
č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, C-KN parc. č. XXX/XX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 20 m2, C-KN parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, C-KN
parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2, C-KN parc. č. XXX/XX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 40 mX a C-KN parc. č. XXX/XX trvalé trávne porasty o výmere 57 m2. Žalobu
zdôvodnili v podstate tým, že až v roku 2008 zistili, že tieto parcely tvoriace pozemok pod ich rodinným

domom súp. č. XXX a priľahlý priestor je nesprávne číselne evidovaný a jeho vlastníkom je iná osoba
(v súčasnosti žalovaný). Pozemok pod stavbu rodinného domu získali na základe dohody o zriadení
práva osobného užívania pozemku registrovanej bývalým Štátnym notárstvom v Dolnom Kubíne a po
pridelení stavebného pozemku im bolo v roku 1985 vydané stavebné povolenie. Dom dostavali v roku
1988, kedy im bolo vydané kolaudačné rozhodnutie a po výstavbe domu si pozemok oplotili, pričom celý
čas vzhľadom na nerušený stav boli presvedčení, že im patrí.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pretože žalobkyňa 1/ musela vedieť, že nestavia rodinný dom

na pôvodne pridelenej parcele č. XXX/X. Dávala vypracovať geometrický plán, ktorým bol pozemok
vymeraný, komunikovala s geodetom a zúčastnila sa na jeho vytyčovaní. Následne však zriadila stavbu
na inom pozemku, súčasnej C-KN parc. č. XXX/X a preto nebola splnená podmienka dobromyseľnosti
držby.Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchmi účastníkov konania, svedkov a listinnými dôkazmi
predloženými sporovými stranami zistil nasledovné:

Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX C. T., C. I., T. E., S. B., Y. D. a I. D. ako predávajúci odpredali

Československému štátu zastúpenému MNV v B. pozemok zapísaný pôvodne v pozemkovej knihe k.ú.
B. vo vložke XXX, parc. č. XXX zodpovedajúci parcele č. EN XXX/X označenej v geometrickom pláne č.
XXX-XXX-XXXX-XX zo dňa 09.12.1983 vyhotovenom strediskom geodézie v Dolnom Kubíne ako parc.
č. XXX/X o výmere 213 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 175 m2. V čl. II zmluvy je uvedené, že sa jedná
o stavebný pozemok parc. č. EN XXX/X o výmere 388 m2. Žalobkyňa 1/ pred súdom potvrdila, že na

kúpnej zmluve sa v rámci rubriky označujúcej podpis kupujúceho nachádza aj jej podpis.

Rozhodnutím ONV v Dolnom Kubíne zo dňa 30.04.1985 bol pozemok parc. č. XXX/X o výmere 388 m2
ako vlastníctvo Československého štátu v správe MNV B. pridelený žalobkyni 1/ do osobného užívania
na výstavbu rodinného domu a zriadenie záhradky. Následne dohodou o osobnom užívaní stavebného
pozemku zo dňa 14.05.1985 zriadilo MNV v B. v prospech žalobkyne 1/ právo osobného užívania
pozemku parc. č. XXX/X o výmere 388 m2. Dohoda bola registrovaná Štátnym notárstvom v Dolnom

Kubíne dňa 24.05.1985.

Ešte pred odkúpením EN parc. č. XXX/X československým štátom boli na žiadosť žalobkyne 1/ v
priebehu septembra a októbra roku 1984 na účely vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby
vydané súhlasné stanoviská MNV v B., Okresnou správou spojov, Severoslovenskými vodárňami,
Stredoslovenskou energetikou a odborom dopravy ONV v Dolnom Kubíne k vydaniu stavebného

povolenia na výstavbu rodinného domu v Lokci na parcelách č. XXX/X a č. XXX/X. Ako príloha tejto
žiadosti sa uvádzajú snímky z mapy EN.

Podľakópiepozemkovejmapyzodňa02.08.1984savprípadeparcielč.XXX/Xač.XXX/Xjednaloodve
úzke, vedľa seba sa nachádzajúce parcely, čo obdobne vyplýva aj z vyššie uvedeného geometrického
plánu zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom je EN parcela č. XXX/X zakreslená na konci parciel č. XXX/X a č.

XXX/X susediac s parcelou č. XXXX. V tejto kópii pozemkovej mapy je obyčajnou ceruzkou znázornený
pôdorys rodinného domu žalobcov práve na opačnom konci parciel č. XXX/X a č. XXX/X, ktorý susedí
s parcelou č. XXXX a s vedľajšou parcelou č. XXX/X, na ktorej už v tom čase stál rodinný dom patriaci
rodičom žalovaného. Umiestnenie rodinného domu žalobcov na tomto druhom konci parciel č. XXX/X
a č. XXX/X vyplýva aj zo situačného zákresu datovaného dňom 30.09.1985, podľa ktorého bola stavba

rodinného domu žalobcov situovaná na parcelu č. XXX/X nachádzajúcu sa naľavo od parcely č. XXX/X.
Dňa XX.XX.XXXX bolo žalobkyni 1/ vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu na parcele
č. XXX/X. V stavebnom povolení je uvedené, že stavba bude dokončená najneskôr do 30.09.1985.
Následne bolo vydané dňa 21.10.1988 už obom žalobcom na ich rodinný dom č. XXX kolaudačné
rozhodnutie uvádzajúce, že sa jedná o stavbu rodinného domu v k.ú. B. na parc. č. XXX/X.

Podľa výpisu z evidencie nehnuteľností zo dňa 04.06.1986 boli na liste vlastníctva č. XXX pre obec B.
vedení žalobcovia 1/ a 2/ ako osobní užívatelia parcely č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 388 m2.

Podľa autorizačne a úradne overeného geometrického plánu I. C.-N. č. XXXXXXXX-XX/XXXX
vyhotoveného dňa 09.11.2011, sporná C-KN parc. č. XXX/XX je časťou C-KN parcely č. XXX/X a ostatné
sporné parcely C-KN parc. č. XXX/X a č. XXX/XX až č. XXX/XX sú časťami C-KN parcely č. XXX/X.

Ako výlučný vlastník týchto pozemkov C-KN parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 296 m2 a
C-KN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 339 m2 je na liste vlastníctva č. XXX k.ú.
B. zapísaný žalovaný, ktorý ich nadobudol kúpnymi zmluvami z roku 2010 a 2011. Podľa výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX k.ú. B. je rodinný dom žalobcov súp. č. XXX postavený na pozemku žalovaného
C-KN parcela č. XXX/X.

V konaní nebolo sporným, že rodinný dom žalobcov a k nemu prislúchajúci priestor sa nachádza práve
na druhom konci pôvodných parciel č. XXX/X a č. XXX/X (ktorý je v súčasnosti prevažne tvorený C-KNparcelou č. XXX/X) a nie na pôvodne pridelenej parcele č. XXX/X, z ktorého dôvodu súd považoval za
nadbytočné vykonávať ohliadku miesta samého.

Žalobkyňa 1/ pred súdom zopakovala, že až v roku 2008 sa dozvedeli, že pozemok pod ich rodinným

domom je nesprávne číselne evidovaný a v skutočnosti má iné číslo. Pred začatím stavby domu sa
dohodli s vlastníkmi pozemku vrátane C. M. a svojej starej matky C. T., ktorú zastupovala, na rozdelení
pozemku. D. sa na pozemku s C. M. a určili si približne hranice a súčasne sa dohodli, ktorú časť pozemku
si zoberie C. M. a ktorú ona. Dohoda spočívala v tom, že C. M. si zoberie časť parcely od dediny a
ona si zoberie časť parcely od L.. Potom sa vypísala žiadosť na obecnom úrade a začala sa vybavovať

projektová dokumentácia. Nerozumela geometrickým plánom, parcelné čísla jej nič nehovorili a nikto,
ani C. M., ani susedia ju neupozornili, že je niečo v neporiadku. Aj v zakreslení domu architektom je dom
umiestnený tak, že sa nachádza naľavo do susedného rodinného domu L., pričom aj na obci vedeli, že
stavia dom na tomto mieste na časti parcely od L.. Na mieste samom jej pozemok ukázala komisia v
zložení pracovníčka obecného úradu, starosta obce a pracovník zo stavebného úradu z K. T., kde sa
zamerala šírka rodinného domu, vzdialenosť od susedov a súčasne bola aj dohoda so susedom D. L., že

si môže posunúť dom o meter. Pripustila, že v súvislosti s kúpnou zmluvou s Československým štátom,
ktorej predmetom bola parcela č. XXX/X musela geometrický plán vidieť, no bola na ňom znázornená
cesta, hneď pri nej bol rodinný dom a vtedy bola mladá a nerozumela tomu. Parcelné čísla jej nič
nehovorili a brala to tak, že geometrický plán sa týka tej strany parcely od L., na ktorej aj postavila
rodinný dom.

Žalobca 2/ vypovedal, že do B. prišiel v novembri roku 1985 kedy už stála zastrešená hrubá stavba ich
rodinného domu, v ktorej pokračoval. Nezaujímal sa o doklady, ktoré chodila vybavovať jeho manželka
žalobkyňa 1/. V tom čase neboli žiadne problémy s pozemkami, pretože C. M. si užíval svoju časť parcely
a oni si užívali svoju.

Žalovaný sa pred súdom k veci presne vyjadriť nevedel, pretože celú záležitosť riešili jeho rodičia D. a

Q. L. a on získal pozemky, z ktorých boli vytvorené sporné parcely len pred dvomi rokmi. Uviedol, že
rodičia asi pred štyrmi - piatimi rokmi niekoľkokrát vyzývali žalobcov, aby pozemky dali do poriadku, no
títo nemali záujem.

Obaja rodičia žalovaného D. L. a Q. L. potvrdili existenciu dohody medzi žalobkyňou 1/ a C. M. o tom, že
menovaní si rozdelili pôvodné úzke parcely č. XXX/X a č. XXX/X „na konce“ tak, že žalobkyňa bude mať

koniec nachádzajúci sa pri ich rodinnom dome na parcele č. XXX/X (koniec od L.) a C. M. ako väčšinový
vlastník bude mať druhý koniec - slnečnú stranu od dediny. To isté vyplynulo aj z výpovedí svedkov I.
J. a P. N., ktorí rovnako ako L. potvrdili, že tak žalobkyňa ako aj C. M. si každý užíval svoju časť, svoj
„koniec“ a v zásade jediným problémom ohľadne toho medzi žalobcami a C. M. bolo situovanie hranice
oddeľujúcej ich „konce“, čo vyplynulo aj z výpovede pracovníka obecného úradu I. K..

D. L. ďalej uviedol, že pozemok pod stavbu domu bol žalobkyni geodetom vytýčený na konci C. M., no
tento jej tam stavať nedovolil. Preto začala stavať „načierno“ zrazu na druhom konci pri ich parcele č.
XXX/X. Na tomto mieste žalobkyni však pozemok nikto nezameral ani neodovzdal a osadenie domu si
žalobkyňa robila sama spolu s otcom a E. J. podľa ich domu na parcele č. XXX/X, čo rovnako uviedla
aj Q. L..

Svedok I. K. vypovedal, že okolo roku 2003 alebo 2004 tesne pred smrťou C. M. ho tento spolu so
žalobcami vyhľadali, nakoľko žalobkyňa zistila, že nemá vysporiadaný pozemok pod svojim domom, ani
C. M. nemal svoj pozemok v poriadku a chceli si to navzájom prepísať. Došlo k tomu na základe toho,
že na M. pozemku chcel stavať jeho príbuzný pán T..

Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti podľa § 136 Občianskeho

súdneho poriadku mal súd za preukázanú najpodstatnejšiu skutočnosť pre rozhodnutie v tomto spore,
a to, že žalobcovia 1/ a 2/ celý čas od začiatku stavby rodinného domu nielenže museli vedieť aleaj skutočne vedeli, že neužívajú pôvodnú parcelu s číslom XXX/X, ku ktorej bolo žalobkyni 1/ v roku
1985 zriadené právo osobného užívania. Predovšetkým nepravdivou sa ukázala výpoveď žalobkyne v
tom, že až do roku 2008 nemali vedomosť, že parcela pod ich domovou nehnuteľnosťou je nesprávne

číselne označená. Z výpovede svedka I. K. totiž nesporne vyplynulo, že už okolo roku 2004 mali
žalobcovia vedomosť, že parcela pod ich domom nie je tou parcelou, ku ktorej nadobudla žalobkyňa v
roku 1985 právo osobného užívania, keďže svedok sa jednoznačne vyjadril, že žalobcovia si boli vedomí
nevysporiadanosti pozemku. Navyše z čestného vyhlásenia I. I. a najmä z čestného prehlásenia I. D.
z roku 2000 vyplýva, že už vtedy sa žalobcovia snažili osvedčením o vydržaní vysporiadať vlastníctvo

k susediacej parcele C-KN parc. č. XXX/X, ktorej časť podľa žalobcami predloženého geometrického
plánu z 09.11.2011 tiež tvorí časť ohradeného dvora pri ich rodinnom dome. Ďalej treba uviesť, že
podpis žalobkyne sa nachádza na kúpnej zmluve z roku 1984, ktorou parcelu č. XXX/X odkupoval
Československý štát a súčasťou zmluvy bol geometrický plán z roku 1983, ktorý graficky znázorňoval
umiestnenie tejto parcely na konci vtedajších parciel č. XXX/X a č. XXX/X od dediny pri vtedajšej
parcele č. XXXX, ktorý koniec po priečnom rozdelení týchto parciel pripadol do užívania C. M.. Pokiaľ

žalobkyňa podpisovala túto zmluvu v situácii keď ani nebola jej zmluvnou stranou, musela si byť vedomá
jej obsahu vrátane polohového určenia pozemku geometrickým plánom. Aj keď možno pripustiť, že
sa žalobkyňa mohla pri orientácii v geometrickom pláne pomýliť a mohla si myslieť, že sa jedná o
znázornenie stavebného pozemku parc. č. XXX/X na druhom konci parciel č. XXX/X a č. XXX/X „od
L.“ kde potom aj realizovala stavbu rodinného domu (tento koniec je však aj na kópii pozemkovej

mapy z XX.XX.XXXX zreteľne označený ako koniec susediaci s parcelou č. XXXX a nie s parcelou č.
XXXX), začiatkom roku 1985 došlo k vyhotoveniu druhého geometrického plánu (č.l. 40 spisu), ktorým
bola práve na konci týchto parciel „od L.“ znázornená parcela č. XXX/X v podstate o rovnakej výmere
XXX m2 ako parcela č. XXX/X s výmerou 388 m2. Žalobkyňa tu podľa názoru súdu účelovo poprela
vedomosť o tomto geometrickom pláne, i keď je pravdou, že z neho nevyplýva kto a na aký účel ho dal

vyhotoviť. Avšak logicky vzaté, kto iný než žalobkyňa, ktorá následne na tomto mieste vystavala rodinný
dom, by zadal objednávku na jeho vypracovanie. Tu sa potom ponúka vysvetlenie plynúce z výpovedí
rodičov žalovaného, že žalobkyňa najskôr mala v úmysle realizovať stavbu na slnečnej časti, resp. na
konci od dediny, kde jej stavebná parcela aj bola skutočne geodeticky vytýčená (a je nepodstatné, či
jedným alebo dvoma geodetmi), avšak kvôli nesúhlasu C. M. od tohto zámeru upustila a po dohode

ohľadne rozdelenia parciel realizovala stavbu na opačnom konci. Práve preto došlo k vypracovaniu
tohto druhého geometrického plánu potom ako sa dohodli na priečnom rozdelení parciel a na tom komu
ktorá časť, ktorý koniec pripadne, čo v logickom súvise zodpovedá aj tomu, že žalobkyňa spolupôsobila
aj pri kúpnej zmluve s Československým štátom, ktorej predmetom bol stavebný pozemok na strane
„od dediny“, pretože pôvodne chcela stavať na tomto mieste. Súd výpovede manželov L. vyhodnotil v

najpodstatnejšíchbodochakopravdivé,pretožeajkeďjezkonaniaevidentné,žemedzinimiažalobcami
sú vzťahy narušené, ich výpovede zapadajú do celej mozaiky ostatných vykonaných dôkazov. Najmä
otec žalovaného pred súdom pôsobil bezprostredne bez akýchkoľvek zjavných tendencií prispôsobiť
svoju výpoveď v prospech svojho syna, keď sa navyše v podstate na prospech oboch strán vyjadril,
aby sa medzi synom a žalobcami vymenili parcely rešpektujúc ich súčasnú plotom určenú hranicu.

Jeho prejav na rozdiel od výpovede žalobkyne 1/ nepôsobil ako naučený. V rozpore s jej tvrdeniami,
že nikdy nechcela stavať dom na konci „od dediny“ je paradoxne ňou samotnou predložená kópia
pozemkovej mapy z XX.XX.XXXX, z ktorej je pri pozornejšom prezretí zistiteľné, že práve na mieste
skutočne situovanej parcely č. XXX/X (pri parcele č. XXXX) sa pôvodne nachádzala zrejme obyčajnou
ceruzkou zakreslená hranica parcely č. XXX/X, ktorá bola neskôr z mapy vygumovaná. Táto skutočnosť

teda tiež potvrdzuje to, že pôvodne žalobkyňa chcela stavať na opačnom konci ako dom skutočne
postavila. Do celého kontextu zapadá aj nepresvedčivá a podľa názoru súdu aj účelová výpoveď žalobcu
2/, ktorý akoby dištancujúc sa v rámci tohto súdneho konania od celej veci uviedol, že jeho v podstate
celé desaťročia nezaujímalo, či majú pozemok súvisiaci s rodinným domom vlastnícky vysporiadaný
alebo nie. Jeho výpoveď však zároveň nepriamo potvrdzuje výpoveď otca žalovaného, že žalobkyňa

začala so stavbou „načierno“, pretože ako uviedol žalobca 2/, v novembri 1985 stála už zastrešená
hrubá stavba rodinného domu pozostávajúceho z pivníc, prízemia a prvého poschodia (čo je zrejmé
aj zo situačného nákresu). Je potom vylúčené tvrdenie žalobkyne 1/, že stavba bola začatá až po
vydaní stavebného povolenia dňa 30.09.1985, pretože je nanajvýš nepravdepodobné, aby v tej dobe
za necelé dva mesiace bola od základov hotová hrubá stavba takéhoto rozsahu. Ak teda so stavbou

bolo nepochybne začaté ešte pred vydaním stavebného povolenia, je tým následne vylúčená pravdivosť
tvrdenia žalobkyne 1/, že pozemok pod stavbu jej mal byť odovzdaný a vytýčený príslušnou komisiou,
ako to uvádzala. Pretože žalobcovia vedeli, že ich dom nestojí na pôvodne pridelenej parcele č. XXX/
X a.le na inej parcele, nemohli byť presvedčení o tom, že pozemok pod domom im patrí iba z dôvodu,že im bolo vydané stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie či preto, že im k tejto parcele svedčil
zápis na liste vlastníctva.

Vydržanie ako originárny spôsob nadobudnutia určitého práva jeho trvalým výkonom upravuje v

súčasnosti § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý v odseku 1 určuje, že oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť, a po dobu
desať rokov ak ide o nehnuteľnosť. Podstatou vydržania je tzv. ospravedlniteľný právny alebo skutkový
omyl, kedy určitý subjekt - vydržiteľ je po celý čas vzhľadom na všetky okolnosti presvedčený o tom,
že mu dané právo patrí. Všetky tieto okolnosti sa posudzujú objektívne. Nadobudnutie vlastníckeho

práva vydržaním sa viaže na súčasné splnenie podmienok ako spôsobilý subjekt vydržania, spôsobilý
objekt vydržania, nepretržitá a oprávnená dobromyseľná držba a uplynutie stanovenej vydržacej doby.
Podľa § 129 od. 1 Občianskeho zákonníka je držiteľom ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Vdanomprípadesaužalobcov1/a2/nejednaloožiadenospravedlniteľnýskutkovýomyl,právenaopak,
žalobcovia po celý čas vedeli, že dom a priľahlý dvor majú situovaný na inej parcele než bola pôvodne
žalobkyni 1/ pridelená do osobného užívania a preto nemohli byť držiteľmi oprávnenými. Ako už bolo
uvedené, oprávnená držba je založená na dobromyseľnosti, teda na presvedčení, že daná vec či právo
držiteľovi vzhľadom na všetky okolnosti skutočne patrí, čo bolo vykonanými dôkazmi v prípade žalobcov

vylúčené. Vedomosť vydržiteľa o tom, že daná vec, resp. právo mu nepatrí potom vylučuje možnosť
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním práve pre nesplnenie podmienky dobromyseľnosti držby,
hoci nijakým spôsobom vydržiteľ nebol v užívaní veci (práva) inou osobou rušený. Preto je bez právneho
významu, či žalobcov z pozemku niekto „vyháňal“ alebo upozorňoval na to, že nemajú stavbu na svojom
pozemku. Tiež je ešte potrebné uviesť, že pokiaľ žalobcovia cestou právneho zástupcu v závere konania

poukazovali na skutočnosť, že medzi C. M. a žalobkyňou 1/ došlo v roku 1984 k reálnej deľbe pôvodných
parciel č... na konce tak, že si tieto parcely rozdelili priečne, ani táto skutočnosť i napriek nerušenému
užívaniu svojej časti „od L.“ nemohla u žalobcov 1/ a 2/ z objektívneho hľadiska vyvolať presvedčenie,
že im táto časť aj skutočne patrí. Odhliadnuc od toho, že v konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz o
tom, či C. M. a žalobkyňa 1/ boli skutočne podielovými spoluvlastníkmi týchto parciel (v rozpore s tým

je už len skutočnosť, že žalobkyňa 1/ k časti týchto parciel v rozsahu parcely č. XXX/X nadobúdala od
štátu právo osobného užívania) a teda je otáznym či sa vôbec mohli dohodnúť na takomto rozdelení, je
nepochybné,ževroku1984ustanovenie§141ods.1Občianskehozákonníkajednoznačneurčovalo,že
síce spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, avšak ak
predmetom spoluvlastníctva bola nehnuteľnosť, dohoda musela byť písomná. Ak takáto dohoda nebola

uzavretá v písomnej forme, išlo o neplatný právny úkon podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Preto ani neformálna dohoda o vyporiadaní prípadného spoluvlastníctva nemohla u žalobcov založiť
dobrú vieru, keďže v danom prípade by išlo o tzv. právny omyl, ktorý je neospravedlniteľný vzhľadom
na základnú zásadu, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To, že pre založenie dobrej viery
nepostačuje iba neformálna dohoda v čase kedy zákon jednoznačne vyžadoval pre platnosť takéhoto

právneho úkonu písomnú formu, bolo už judikované viackrát (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Cdo/12/2011 z 29.02.2012). Súd preto návrh žalobcov 1/ a 2/ zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému
žalovanémupriznalnáhradutrovprávnehozastúpeniavočineúspešnýmžalobcom1/a2/zanasledovné
riadne uplatnené a súčasne účelne vynaložené úkony právnej pomoci:

- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 04.05.2012 v čiastke 58,69 Eur (pri základe určenom podľa § 9
ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len
„vyhláška“)) + 7,63 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky),

- písomné vyjadrenie zo dňa 10.05.2012 k žalobnému návrhu v čiastke 58,69 Eur + 7,63 Eur režijný
paušál,- zastupovanie na pojednávaní dňa 01.08.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci v čiastke
14,67 Eur (1/4 zo sumy 58,69 Eur podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky) + 7,63 Eur režijný paušál,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 25.02.2013 v čiastke 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 27.03.2013 v čiastke 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál,

čo spolu predstavuje čiastku 290,07 Eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. sú žalobcovia povinní prisúdenú
náhradu trov konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného. Súd pri určení základnej sadzby tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky, pretože
hodnota parciel, ktoré boli predmetom konania nebola v konaní nijakým dôkazom objektivizovaná.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.