Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 25, 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/119/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812205536
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5812205536.7

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcov: 1/ O. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Z. XXX, 2/ M. Y., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Z. XXX, obaja v
konaní právne zastúpení B.. O. M., advokátom so sídlom v V. C., P. XX, proti žalovanému: M. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K., O. XXX, v konaní právne zastúpený M.. W. Z., advokátom so sídlom v G., Ul.
M. XXX, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva cesty, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy právneho
zastúpenia vo výške 336,28 Eur, ich zaplatením na účet jeho právneho zástupcu M.. W. Z., advokáta,
Ul. M. 282, G., vedený v E., a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou žalobcovia 1/ a 2/ žiadali zriadiť v ich prospech ako spoluvlastníkov stavby rodinného
domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/X a zapísaného na LV č. XXXX k.ú K., vecné bremeno -
právocestyt.j.právoprechodupešo,vozomamotorovýmivozidlamikichrodinnémudomucezpozemok
C-KN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2, odčlenený geometrickým plánom
č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoviteľa K., s.r.o., od pozemku C-KN parcela č. XXX, ktorého
vlastníkom je žalovaný. Súčasne žiadali uložiť žalovanému povinnosť toto vecné bremeno - právo cesty

strpieť.

Žalobu zdôvodnili v podstate tým, že v súčasnosti nemajú prístup k svojmu rodinnému domu kvôli
nesúhlasu žalovaného ako súčasného vlastníka C-KN parcely č. XXX/X, ktorá od povolenia užívania
domu v roku XXXX slúžila na prístup potrebný na dovezenie paliva, plodín z poľa a iných vecí potrebných
v súvislosti s užívaním domu.

Žalovaný nesúhlasiac so zriadením vecného bremena cez jeho pozemok požadoval žalobu zamietnuť
predovšetkým z dôvodu, že žalobcovia majú prístup k svojmu domu po pozemkoch vedených na LV č.

XXXX k.ú. K. ako E-KN parc. č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X vo vlastníctve otca žalobcu 1/ C. Y., ktorý
žalobcom predmetný rodinný dom daroval.

Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov a svedka C. Y. ako aj
ohliadkou miesta samého súd zistil nasledovné:Žalobcovia 1/ a 2/ sú manželmi. Po jednej polovici sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu
súp. č. XXX v K. vedeného na LV č. XXXX k.ú. K., postaveného na parc. č. XXX/X. V. im daroval otec
žalobcu 1/ C. Y. darovacou zmluvou zavkladovanou pod č. V XXXX/XX, ktorou bolo súčasne v jeho

prospech zriadené právo doživotného bývania a užívania rodinného domu. Podľa výpisu z LV č. XXXX
k.ú. K. je C. Y. vlastníkom pozemkov E-KN parcela č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X. Z predloženého
geometrického plánu, z ohliadky ako aj z výpovede uvedeného svedka následne vyplynulo, že tieto
parcely tvoria súvislý pás o šírke cca 12 metrov nachádzajúci sa medzi C-KN parc. č. XXX ležiacou po
ich pravej strane a C-KN parc. č. XXX ležiacou po ich ľavej strane z pohľadu na prednú stranu rodinného

domu žalobcov. Popred rodinný dom vedie verejná asfaltová komunikácia na parcele č. XXXX/X s tým,
že pás uvedených parciel C. Y., v teréne predstavujúci zastavaný pozemok a dvor za domom súp. č.
XXX spolu s hospodárskou budovou, hraničí na druhom konci s parcelou č. XXX/XX, ktorá je asfaltovou
ulicou so zástavbou rodinných domov (napr. súp. č. XXX a č. XXX). Rodinný dom žalobcov sa svojou
ľavou stranou nachádza na samej hranici s C-KN parc. č. XXX - ako uviedli účastníci na ohliadke -
hranicu tvorí betónový stĺp pri schodisku vedúcom k vstupným dverám domu. Z tejto ľavej strany od

pozemku C-KN parc. č. XXX majú žalobcovia zriadený vstup do pivničných priestorov domu kde okrem
iného uskladňujú poľnohospodárske plodiny, palivo a majú tiež umiestnený kotol na vykurovanie domu.
Vlastníkom pozemku C-KN parcela č. XXX ttp o výmere XXXX m2 vedenej na LV č. XXXX k.ú. K. je
žalovaný. Z tejto parcely predložený geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyčleňuje C-
KN parcelu č. XXX/X, ktorá má slúžiť na prechod žalobcom. V tomto smere nebolo medzi účastníkmi

konania sporné, že v podstate takto vymedzená časť C-KN parcely č. XXX slúžila už v minulosti na vstup
do pivničných priestorov domu čo napokon potvrdila aj ohliadka miesta zistením, že tento priestor tvorí
oplotený dvor pričlenený k domu žalobcov.

Žalobca 1/ v účastníckom výsluchu uviedol, že prístup do obytnej časti domu majú po schodoch
smerujúcichzulicepredstavujúcejparceluč.XXXX/X.Zosusednejparcelyč.XXXmajúvchoddopivnice

kam potrebujú chodiť keď treba doviesť drevo a uhlie či priložiť do pece. V roku XXXX jeho otec kúpil
aj parcelu č. XXX, na ktorú mu bolo vydané stavebné povolenie a po dostavbe v roku XXXX aj užívacie
povolenie. Otec postavil dom na svojich pozemkoch, ktoré užíval v dobrej vôli.

Rovnako aj žalobkyňa 2/ pred súdom uviedla, že potrebujú prístup do pivničných priestorov domu za
účelom dovozu paliva. Aj ona uvádzala, že svokor parcelu č. XXX riadne kúpil.

Z predloženej zmluvy o kúpe datovanej dňom XX.XX.XXXX síce vyplýva, že C. Y. s manželkou Q.
odkúpili od Z. C. okrem iných aj pk parcelu č. XXX vedenú v pk protokole č. XXX pre k.ú. K., no k zmluve
nebolo udelené ani privolenie U. v zmysle v tom čase platného zákona č. XX/XXXX Zb. ani zmluva
nebola registrovaná na štátnom notárstve, na ktoré podmienky bola v čl. Z.. zmluvy výslovne viazaná jej
platnosť. A. v čl. II. zmluvy je uvedené, že kúpna cena bude vyplatená po schválení zmluvy na U. a čl.

IV. zmluvy určuje, že kupujúci vstúpia do držby a úžitku kúpenej nehnuteľnosti po schválení na U..

Svedok C. Y. - otec žalobcu 1/ a svokor žalobkyne 2/ - vypovedal, že býva so žalobcami v rodinnom
dome súp č. XXX a ako vlastník pozemkov prislúchajúcich k domu povolil žalobcom po nich chodiť.
Stavbu rodinného domu mal riadne povolenú a vstup do pivnice si zriadil z dvora na ľavej strane pretože
pozemok po pravej strane domu mu nepatril.

Skutočnosť, že v prípade rodinného domu žalobcov sa jedná o stavbu povolenú vtedajším príslušným
stavebným úradom, potvrdzuje územné rozhodnutie ako aj rozhodnutie o prípustnosti stavby vydané
ONV, odborom výstavby v V. C. dňa XX.XX.XXXX.

Žalovaný vo svojej výpovedi zopakoval, že žalobcovia môžu k zadnej časti svojho rodinného domu
prechádzať po pozemkoch otca žalobcu 1/ cez hospodársku budovu, ktorá je priechodná. Je im ochotný

odpredať časť svojho pozemku C-KN parc. č. XXX v šírke X,X metra popri ich dome do vzdialenosti 2
metre od rohu domu, aby mali prístup za dom aj z prednej časti.Z uvedeného skutkového stavu veci teda vyplynulo, že žalobcovia sa ako spoluvlastníci rodinného domu
súp. č. XXX žalobou domáhali s poukazom na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadenia
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu (cesty) pešo, vozom a motorovým vozidlom cez

pozemok C-KN parc. č. XXX/X vyčlenený geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
vyhotoviteľa K., s.r.o. z pozemku žalovaného C-KN parc. č. XXX.

Občianskoprávna úprava vecných bremien je obsiahnutá v § 151n a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo

konať. O. zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikajú vecné bremená písomnou
zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona pričom právo zodpovedajúce vecnému bremenu
možno nadobudnúť tiež vydržaním. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka potom určuje,
žeakvlastníkstavbyniejezároveňvlastníkompriľahléhopozemkuaprístupvlastníkakstavbenemožno

zabezpečiť inak, môže súd na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na zriadenie práva cesty je potrebné
splnenie dvoch podmienok: po prvé, vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý
umožňuje prístup k stavbe a po druhé, prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Predmetné

ustanovenie pritom slúži na riešenie situácií kedy vlastník stavby k nej nemá žiaden prístup po priľahlých
pozemkoch z verejnej komunikácie a nie je jeho účelom riešiť situácie kedy síce vlastník má k stavbe
dostatočný prístup po určitých priľahlých pozemkoch no vhodnejší pre neho by bol prístup po iných
priľahlých pozemkoch.

Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo splnenie prvej podmienky a to, že žalobcovia ako

spoluvlastníci domu súp. č. 120 nie sú vlastníkmi pozemkov E-KN parc. č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/
X (ktoré sú totožné s C-KN parc. č. XXX/X a č. XXX/X), po ktorých ako priľahlých pozemkoch je možný
prístup k ich stavbe či už z verejnej komunikácie na C-KN parc. XXXX/X pred rodinným domom alebo z
verejnej komunikácie na C-KN parc. č. XXX/XX za hospodárskou budovou patriacou k rodinnému domu,
avšak nebolo preukázané splnenie druhej podmienky a to, že by za daných okolností nebolo možné

prístup k stavbe zabezpečiť inak.

Predovšetkým z výpovede C. Y., z výpovedí samotných žalobcov ako aj z ohliadky miesta samého je
zrejmé, že žalobcovia majú riadny prístup k svojmu rodinnému domu. K domu môžu prichádzať pešo
tak z verejnej komunikácie parc. č. XXXX/X nachádzajúcej sa pred rodinným domom ako aj z verejnej
komunikácie parc. č. XXX/XX v zadnej časti za hospodárskou budovou, v oboch prípadoch po pozemku

C. Y. znázorneného na geometrickom pláne ako C-KN parcela č. XXX/X, ktorý pozemok žalobcovia
už dlhodobo nerušene užívajú a chodia po ňom s jeho súhlasom. Vzhľadom na to, že práve od neho
darovacou zmluvou ešte v roku XXXX nadobudli svoj rodinný dom bez prislúchajúcich pozemkov - bez
pozemku zastavaného domom a bez dvora za rodinným domom, je potrebné v tomto ich dlhodobejšom
správaní sa vidieť, s prihliadnutím aj na ich dobré vzťahy s otcom a spoločné bývanie v dome,

konkludentne uzavretú dohodu v zmysle ust. § 35 ods. 1 a § 51 Občianskeho zákonníka, obsahom ktorej
jeprávožalobcovužívaťparceluč.XXX/Xokreminéhoajnaprístupkrodinnémudomu.Akbyžalobcovia
takýto prístup využívať nemohli, nesporne by sa už dávno domáhali aj prístupu cez uvedenú parcelu a
nielen prístupu cez parcelu vo vlastníctve žalovaného. A. sa javí neobvyklým darovanie iba samotnej
stavby rodinného domu žalobcom v roku 2010 bez prislúchajúceho pozemku (dvora) a dokonca bez

zastavanéhopozemku,keďžeprijatímdaruvtakejtopodobesižalobcoviamuselibyťvedomínásledných
problémov s prístupom k domu. V tomto smere sa neponúka súdu iné vysvetlenie darovania než to,
že ním chceli žalobcovia s C. Y. dosiahnuť iný vlastnícky stav rodinného domu a iný vlastnícky stav
priľahlých pozemkov, vytvoriac tak situáciu pre súdne zriadenie prístupu cez pozemok žalovaného v
doterajšom rozsahu. Ohliadkou bolo dokonca zistené, že žalobcovia si v súčinnosti s otcom žalobcu 1/

môžu zabezpečiť po minimálnych terénnych úpravách aj príjazd motorovým vozidlom bezprostredne až
k rodinnému domu bez toho, aby došlo k zaťaženiu pozemku žalovaného vecným bremenom. Do dvoraza rodinným domom je totiž možný prejazd z verejnej komunikácie parc. č. XXX/XX cez hospodársku
budovu, ktorá ako uviedol žalobca 1/, už v minulosti slúžila na prejazd vozom, čo napokon dokumentujú
aj na oboch stranách hospodárskej budovy sa nachádzajúce dvojkrídlové drevené vráta o celkovej šírke

4,70 metra. Súd tu považuje za nedôvodný argument žalobcu a svedka, že vráta sa nedajú otvoriť,
keďže stavebnotechnický stav hospodárskej budovy je výlučne ich záležitosťou, rovnako ako iba od nich
závisí stav v akom sa nachádza terén na parc. č. XXX/X v priestore medzi hospodárskou budovou a
komunikáciou parc. č. XXX/XX. Popri tom žalobcovia majú prístup motorovým vozidlom aj k prednej
strane rodinného domu od verejnej komunikácie na parc. č. XXXX/X keďže na mieste samom bolo

zamerané, že ku schodom rodinného domu je vzdialenosť od vchodovej bráničky - ku ktorej je možný
prístup motorovým vozidlom - iba necelé dva metre. Čo sa týka vchodu do pivničných priestorov na
ľavej strane rodinného domu, je skutočne situovaný tak, že v súčasnosti ho možno využívať iba za
podmienky vstupu na susedný pozemok žalovaného C-KN parcelu č. XXX. Daná situácia je ale riešiteľná
aj bez toho, aby bolo zriadené vecné bremeno - právo cesty cez pozemok žalovaného. Predovšetkým je
potrebné uviesť, že podľa názoru súdu bola úplne neprimeranou požiadavka, aby cesta za týmto účelom

vstupudopivničnýchpriestorovmalapodobuprejazduvozomčimotorovýmivozidlami.Zohliadkymiesta
vyplynulo, že vstup do pivničných priestorov sa nachádza vo vzdialenosti cca 2 metre od vchodovej
bráničky, ku ktorej je možný prístup po verejnej komunikácii či už vozom alebo motorovým vozidlom
a táto vzdialenosť medzi bráničkou a vstupom do pivnice je potom nepochybne prekonateľná pešo aj
v prípade potreby žalobcov uskladniť v pivničných priestoroch či už palivo alebo poľnohospodárske

plodiny. Vstup na pozemok žalovaného C-KN parc. č. XXX by v takom prípade bol samozrejme možný
ibazapoužitiaust.§127ods.3Občianskehozákonníka,ktorýurčuje,ževlastnícisusediacichpozemkov
sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne
na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich
pozemkov a stavieb. Potom za predpokladu, že by frekvencia a pravidelnosť potreby vstupu žalobcov

na pozemok žalovaného bola taká, že by sa v podstate rovnala obmedzeniu v miere zodpovedajúcej
vecnému bremenu, z ohliadky miesta vyplynulo, že vykonaním jednoduchých stavebných úprav si môžu
žalobcovia zriadiť vstup do pivničných priestorov z prednej strany rodinného domu. V miestnosti, v ktorej
je umiestnená pec sa totiž nachádza okno o šírke 100 cm a výške 70 cm vedúce do predzáhradky
pred rodinným domom a teda po prispôsobení výšky tohto stavebného otvoru je možná výmena okna

za vstupné dvere. Túto možnosť súd uvádza iba príkladmo, pretože žalobcovia majú aj iné alternatívy
ako si v iných miestach zriadiť vstup do pivničných priestorov bez toho, aby bolo nevyhnutné obmedziť
vlastnícke právo žalovaného k jeho pozemku C-KN parc. č. XXX. Súd tu dáva do pozornosti žalobcov, že
každé obmedzenie vlastníckeho práva je možné len za primeranú náhradu tak ako tento ústavný princíp
vyplýva z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a aj keď ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka

zriadenie vecného bremena neviaže na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, aj toto ustanovenie
jepotrebnévykladaťvzmyslečl.152ods.4ÚstavySlovenskejrepublikyústavnekonformnýmspôsobom
tak, že aj zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné iba za
primeranú náhradu pre vlastníka pozemku. Žalobcovia nijako neuviedli aká náhrada by mala byť v
tomto smere žalovanému poskytnutá za zriadenie vecného bremena v navrhovanom rozsahu, čo však

samozrejme nebolo dôvodom zamietnutia žaloby, súd ale túto otázku zvýrazňuje z dôvodu, že aj keď by
boli splnené podmienky na zriadenie vecného bremena v prospech žalobcov ako vlastníkov rodinného
domu súp. č. 120, k jeho zriadeniu by nedošlo bez náhrady, bezodplatne.

Zhrnutím uvedených dôvodov tak treba konštatovať, že žalobcovia majú dostatočný prístup k svojej
stavbe čo znamená, že súd nemal preukázanú druhú podmienku vyžadovanú ust. § 151o ods. 3

Občianskeho zákonníka a preto návrh žalobcov 1/ a 2/ na zriadenie vecného bremena zamietol.
Vzhľadom na nesplnenie hmotnoprávnych dôvodov pre zriadenie vecného bremena súd považoval za
nadbytočné dopĺňať dokazovanie vypočutím starostu obce K.. Súd zamietol žalobný návrh aj v časti kde
žalobcovia 1/ a 2/ požadovali, aby žalovaný zriaďované vecné bremeno v podobe práva cesty strpel.
Rozsudok súdu, ktorým sa zriaďuje vecné bremeno podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je

totiž konštitutívnym súdnym rozhodnutím, ktorým vecné bremeno iba vzniká - konštituuje sa a teda
vecné bremeno v tomto prípade vzniká podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka až vykonateľnosťou
rozsudku. Teda aj v prípade, ak by súd zriaďoval vecné bremeno, musel by zamietnuť návrh žalobcov
v tejto časti o jeho strpenie keďže ku dňu rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.) by neexistovala
povinnosť žalovaného, ktorú by mal strpieť. Na záver súd ešte uvádza, že síce žalobcovia súdu predložili

kúpnu zmluvu datovanú dňom XX.XX.XXXX, ktorou dokazovali, že C. Y. odkúpil aj pôvodnú pk parcelu č.
XXX, no v prípade, že by menovaný skutočne sa stal vlastníkom tejto pk parcely (čo preukázané nebolo),z ktorej bola vytvorená C-KN parc. č. XXX žalovaného, musela by táto skutočnosť viesť k zamietnutiu
žaloby pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie keďže v takom prípade by žaloba smerovala voči
žalovanému ako osobe, ktorá by nebola vlastníkom C-KN parcely č. XXX.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanému ako
úspešnému účastníkovi konania priznal voči neúspešným žalobcom náhradu trov právneho zastúpenia
za nasledovné úkony právnej pomoci:

- príprava a prevzatie zastúpenia dňa XX.XX.XXXX v čiastke 58,69 Eur (pri základe určenom podľa § 9
ods. 1 a § 11 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení
(ďalej len "vyhláška")) + 7,63 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky),

- vypracovanie písomného vyjadrenia zo dňa XX.XX.XXXX k žalobe v čiastke 58,69 Eur + 7,63 Eur
režijný paušál,

- zastupovanie na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v čiastke 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál,

- zastupovanie na ohliadke dňa XX.XX.XXXX v čiastke 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál,

- zastupovanie na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v čiastke 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál,

čo spolu predstavuje čiastku XXX,XX Eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. sú žalobcovia 1/ a 2/ povinní zaplatiť
spoločne a nerozdielne prisúdenú náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalovaného.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.