Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/346/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510229399
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1510229399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľky: T. N. W.
V. D. X. Á. , trvale bytom V., S. Č.. XXXX/XX, proti odporcovi: P. P. R. G. M. D. , trvale bytom V., X. Č..
XX, prechodne bytom V., H.. P. Č.. X, o zaplatenie sumy 32.131,70 €, s príslušenstvom, na odvolanie
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 25. novembra 2011, č.k. 39C 396/2010-51,
na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 4. apríla 2012, č.k. 39C
396/2010-69, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 16. októbra
2012, č.k. 39C 396/2010-91, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd

rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 25. novembra 2011, č.k. 39C 396/2010-51, uznesenie
Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 4. apríla 2012, č.k. 39C 396/2010-69, uznesenie Okresného súdu
Bratislava V. zo dňa 16. októbra 2012, č.k. 39C 396/2010-91,

p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 25.11.2011, č.k. 39C 396/2010-51, uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 32.131,70 € spolu so 6,5 % úrokom z omeškania ročne od
30.11.2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; navrhovateľke náhradu trov
konania nepriznal. Rozhodol tak aj bez prítomnosti odporcu podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p.

na základe dôkazov vyplývajúcich zo spisu. Na termín pojednávania sa odporca nedostavil, svoju
neúčasť ospravedlnil dočasnou práceneschopnosťou od 14.11.2011, potvrdením doručeným súdu dňa
23.11.2011. O odročenie pojednávania nepožiadal, napriek výzve súdu sa žiadnym
spôsobom k návrhu nevyjadril. Odporcovi zaslal poučenie pre účastníka konania (aj podľa § 120 ods.
4 O.s.p.) spolu s návrhom na začatie konania a s predvolaním na nariadený termín pojednávania s
dostatočným časovým predstihom. Mal za preukázané, že navrhovateľka odporcovi odovzdala sumu
1.000.000,-- Sk ako pôžičku, na základe tvrdenia odporcu, že požičanú sumu dokáže zhodnotiť a vráti

jej požičanú sumu aj s navýšením o zhodnotenie. Navrhovateľka v čase poskytnutia
pôžičky odporcovi nemala dostatok finančných prostriedkov, bola po rozvode manželstva, preto si,
vzhľadom na tvrdenia odporcu, ktorý jej sľúbil, že úver bude za ňu splácať, vzala hypotekárny úver
vo X., R..F.., na uvedenú sumu a zriadila záložné právo k bytu, ktorý bol vo vlastníctvenavrhovateľky v prospech poskytovateľa pôžičky. Odporca začal splácať poskytnutú pôžičku k rukám
navrhovateľky v hotovosti; v decembri 2006 poskytol navrhovateľke sumu 12.000,-- Sk a vo februári
2007 sumu 20.000,-- Sk. Od februára 2007 nezaplatil žiadnu splátku, ani v čase splatnosti celého

dlhu dňa 29.11.2008, tak ako sa zaviazal v písomnom čestnom prehlásení. Keďže nedošlo k vráteniu
poskytnutých peňazí, navrhovateľka odporcu písomne aj telefonicky vyzývala na zaplatenie pôžičky.
V roku 2009 podala na odporcu trestné oznámenie cestou Okresnej prokuratúry v Bratislave V., ktoré
konanie nie je skončené. Okresné oddelenie Policajného zboru Bratislava V. pod ČVS: D.-XXX/OEK-
V.-XXXX U. uznesením zo dňa 9.4.2009 začalo voči odporcovi trestné stíhanie za zločin podvodu.

Z uznesenia vyplýva, že navrhovateľka sumu 1.000.000,-- Sk poskytnutú jej na základe zmluvy o
úvere so spol. H. T., F..E..D.., O. U. O. X., odovzdala odporcovi na základe ústnej dohody s tým, že
odporca mal záujem použiť túto sumu na investovanie. Úver splácaný nebol. Z toho dôvodu odporca pre
navrhovateľku zabezpečil u spoločnosti R. C. F..E..D.. ďalší úver zo dňa 3.12.2007 na sumu 1.800.000,--
Sk, ktorým bol splatený prvý úver spolu s úrokmi a poplatkami u spol. H. T., F..E..D.. Splátky na úver
mal splácať odporca. Odporca mal za tým účelom aj všetky doklady súvisiace s úverom. Spoločnosť R.

C. F..E..D.. Z. mala úver zabezpečený prevodom práva k nehnuteľnosti, na základe čoho spoločnosť,
nakoľko úver nebol odporcom uhrádzaný, sa stala vlastníkom bytu navrhovateľky. V čase poskytnutých
peňažných prostriedkov odporcovi bola navrhovateľka vo finančnej tiesni, pričom odporca jej navrhoval
spôsob, akým by mohla zlepšiť svoju finančnú situáciu a to tak, že si mala vziať hotovostný úver, ktorý
sa zaviazal splácať a odporca poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré mu odovzdá, bude investovať

za účelom ich zhodnotenia. Či a v akej výške bol úver splácaný, navrhovateľka nemala vedomosť,
lebo všetky doklady si odporca nechal u seba. Osobne navrhovateľka úver nesplácala. Na zmluve o
úvere odporca nebol uvedený ako ručiteľ, resp. spoludlžník. Odporca zneužil dôveru a finančnú tieseň
navrhovateľky. Čo sa týkalo druhého úveru, tento vybavoval odporca sám bez navrhovateľkinej účasti.
Spoločnosti si navzájom z druhého úveru vyrovnali záväzky z poskytnutého hypotekárneho

úveru. O bližšej činnosti odporcu navrhovateľka vedomosť nemala, resp. akým spôsobom odporca
investoval poskytnuté peňažné prostriedky. V predmetnom občianskoprávnom konaní navrhovateľka
uplatňuje vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov ako pôžičky. V čase poskytnutia pôžičky mala
za to, že záväzkový vzťah medzi ňou a odporcom je vzťah z pôžičky. Až následne vzhľadom na
druhú úverovú zmluvu podala trestné oznámenie na odporcu. Odporca písomne vyhotovenou listinou,

vlastnoručne spísanou a podpísanou overeným podpisom, čestne vyhlásil, že si dňa 29.11.2006 požičal
formou bezúročnej pôžičky od navrhovateľky sumu 1.000.000,-- Sk (33.193,91 €), ktoré sa zaviazal
vrátiť najneskôr do 29.11.2008. Podľa navrhovateľky odporca uhradil sumu 398,33 € (12.000,-- Sk)
v decembri 2006 a vo februári 2007 sumu 663,88 € (20.000,-- Sk); spolu 32.000,-- Sk (1.062,21 €).
Nesplatená zostala časť v sume 32.131,70 € (33.193,91 € - 1.062,21 €). Zo spisu Okresného súdu

BratislavaV.sp.zn.24C214/2009ovypratanienehnuteľnostinanávrhnavrhovateľaD.Y.protiodporkyni
T. N. súd zistil, že spor bol ukončený dohodou o urovnaní vzájomných práv a povinností (č.l. 69-76 spisu)
uzavretou dňa 26.2.2010 medzi navrhovateľkou, D. Y., Y. V. a U. Y. vzhľadom na komplexnosť a zložitosť
právnych vzťahov vzniknutých v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, touto
dohodou si strany želali upraviť vzájomné práva a povinnosti a za podmienok stanovených

v dohode dosiahnuť urovnanie vzájomných práv a povinností a zabrániť vzniku súdnych alebo iných
konaní medzi stranami. Súčasťou dohody bolo i vyriešenie záväzkových vzťahov navrhovateľky so
spoločnosťami, ktoré jej poskytli spotrebiteľské úvery. Odporca v dohode nefiguroval ako strana dohody.

Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá
vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti podľa § 41 ods. 2 veta prvá Občianskeho

zákonníka. Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len naoko
(tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je
simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento
úkon. V takýchto prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny
úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ

by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v
zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo
prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej

prejav. K takýmto prejavom vôle patria medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované
právne úkony. Zmluva o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka má reálnu (nieiba konsenzuálnu) povahu. Vznik pôžičky predpokladá nie iba dohodu zmluvných strán, ale i skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Akonáhle je zmluva o pôžičke uzavretá, vzniká medzi stranami
záväzný právny vzťah, obsahom ktorého sú dojednané práva a povinnosti, ale až odovzdaním veci

dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Ide o tzv. reálny kontrakt,
kde okrem samotného uzavretia zmluvy je potrebný ešte ďalší úkon - odovzdanie predmetu pôžičky
dlžníkovi. Teda nie iba zmluvným dojednaním, ale až odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi
záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať
vrátenie pôžičky. Na základe takto zadovážených výsledkov dokazovania mal súd za preukázané,

že navrhovateľka odovzdala odporcovi peňažné prostriedky v sume 1.000.000,-- Sk, ktoré získala na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odporca zneužijúc dôveru,
omyl a finančnú tieseň navrhovateľky, mal záujem, aby navrhovateľka na svoje meno uzavrela zmluvu
o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou, ktorej podnikateľskou činnosťou bolo poskytovanie úveru
z vlastných zdrojov, v sume 1.000.000,-- Sk, s tým, že peňažné prostriedky mu odovzdá, pričom
odporca mal zabezpečovať splácanie úveru formou splátkového kalendára a poskytnutý úver splatiť.

Poskytovateľ úveru zabezpečil záväzok záložným právom k bytu navrhovateľky. Odporca na zmluve
o spotrebiteľskom úvere nebol označený ako ručiteľ, resp. spoludlžník preto pri odovzdaní peňažných
prostriedkov na žiadosť navrhovateľky vystavil čestné prehlásenie o uznaní záväzku v
sume 1.000.000,-- Sk ako bezúročnej pôžičky, ktorú sa zaviazal zaplatiť do dvoch rokov od poskytnutia.
Účastníci zmluvy len predstierali uzatvorenie zmluvy o pôžičke. V predmetnom prípade súd

dospel na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované ustanovenia
právnych predpisov k záveru, že „zmluva o pôžičke“ ako dvojstranný právny úkon je neplatná z dôvodu,
že nebola urobená vážne (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a zastieraný právny úkon s poukazom
na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný, vykonaný v rozpore so zákonom a prieči sa
dobrým mravom. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo

zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nebol
nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho
základe už bolo plnené. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona
už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a
povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná“. Na

dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu, z
úradnej povinnosti (ex officio). Z vykonaného dokazovania je preukázané, že navrhovateľka odovzdala
odporcovi na základe dohody sumu 1.000.000,-- Sk (33.193,91 €) a odporca čestným prehlásením
túto skutočnosť aj dňa 29.11.2006 potvrdil. Odporca čiastočne vrátil navrhovateľke sumu 32.000,-- Sk
(1.062,21 €). Súd titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka

zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 37, § 657, § 41a, §
39, § 489, § 451 ods. l, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úspešnej navrhovateľke náhradu trov
konania nepriznal, hoci rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p., keďže žiadne jej nevznikli.
V rozsudku dal zároveň účastníkom podrobné poučenie o možnosti podať opravný prostriedok (§ 205
ods. l, 2 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca dôvodiac len tým, že peniaze, ktoré prevzal od
navrhovateľky v sume 1.000.000,-- Sk, odovzdal p. M. L. bez potvrdenia o prevzatí, lebo mu veľmi
dôveroval. Vedel o tom aj p. Y.. Neskôr p. M. stále sľuboval, že dá do poriadku tie byty, aj p. N.. Začal
byť agresívny, lebo na neho naliehal. Má o tom aj nahrávky, aj C.D., dal na P.. M. trestné oznámenie.
Neskôr sa už neozval a nemá o jeho pobyte vedomosti. Nie je tak v jeho silách danú vec doriešiť.

Ďalším podaním zo dňa 21.3.2012, až po uplynutí odvolacej lehoty, dôvodil, že na pojednávaní
prítomný nebol z dôvodu práceneschopnosti, nemohol hájiť svoje právo uviesť dôkazy, vyjadriť sa
ku skutočnostiam v jeho právnej veci. Súd nesprávne právne posúdil vec tým, že vyslovil, že ide
o bezdôvodné obohatenie. Podľa jeho názoru ide o pôžičku, ktorej bol len sprostredkovateľom.
Má aj svedka, ktorého nemohol navrhnúť; ale ani neoznačil. Odvolaciemu súdu navrhol zmeniť

napadnutý rozsudok a návrh navrhovateľky zamietnuť. Vôbec nenamietal, žeby si od navrhovateľky
sumu 1.000.000,-- Sk zobral, žeby ju navrhovateľke vrátil, resp. nenamietal, žeby vrátil vyššiu časť,
žeby nevydával navrhovateľke potvrdenie. V odvolacej lehote a ani po uplynutí odvolacej lehoty odporca
vôbec nenamietal skutkové zistenia súdom prvého stupňa.Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. V novembri 2006 odporcovi odovzdala 1.000.000,--
Sk s tým, že uvedenú sumu odporca zhodnotí a navýši, k tomu dal aj čestné prehlásenie. Odporca

prevzatie peňazí nepoprel. To, že ich dal p. M., na veci nič nemení. Celé odvolanie sa jej javí ako
vyhováranie, naťahovanie času, resp. odďaľovanie právoplatnosti rozsudku. Odporca mal možnosť sa
k návrhu vyjadriť, navrhnúť svedkov, nechať sa zastupovať, čo ale neurobil. Počas ich rozhovorov o
poskytnutí peňazí a pri odovzdaní peňazí neboli prítomní žiadni svedkovia. K vráteniu peňazí doteraz
nedošlo.

Uznesením zo dňa 4.4.2012, č.k. 39C 396/2010-69, v obsadení vyšším súdnym úradníkom, súd
prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie v sume 1.927,50 €. Dôvodil
ustanovením§6ods.lzákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov,
položkou č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca, pretože jeho finančná situácia mu to nedovoľuje;
dlhodobo je nezamestnaný. Žiadal preto zrušiť uznesenie o zaplatenie poplatku za odvolanie v sume

1.927,50 € a oslobodiť ho od platenia súdnych poplatkov.

Uznesením zo dňa 16.10.2012, č.k. 39C 396/2010-91, v obsadení vyšším súdnym úradníkom, súd
prvého stupňa odporcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Aby účastníkovi mohlo byť
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 138 ods. l O.s.p., musia byť súčasne
splnené pomery účastníka a tiež že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo

bránenie svojho práva. Odporca nepredložil súdu také doklady, z ktorých by bolo možné jednoznačne
ustáliť, že na jeho strane sú dané také osobné, majetkové a zárobkové pomery, ktoré odôvodňujú
oslobodenie od súdnych poplatkov. Nepreukázal tak dôvodnosť žiadosti o oslobodenie od súdnych
poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca dôvodiac tým, že súd prvého stupňa mu

neposkytol možnosť doplniť požadované listiny na preukázanie jeho tvrdenia. Keďže nemá právnické
vzdelanie, nebola jeho žiadosť kvalifikovane vypracovaná požadovanými listinnými dokladmi. Tieto
pripojil až spolu s odvolaním. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok zabránila by mu v uplatňovaní jeho práv
a oprávnených záujmov na súde. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zmeniť a priznať mu oslobodenie od súdnych poplatkov. Predložil však len vyplnené tlačivo, ktoré

predložil pred rozhodnutím napadnutým uznesením na výzvu súdu; vrátane dokladov o výške nákladov
za bývanie, že je dobrovoľne poistená fyzická osoba a koľko má Sociálnej poisťovni zaplatiť.

Sudca odvolaniu odporcu proti uzneseniam nevyhovel a vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie
o odvolaní spolu s odvolaním proti rozsudku (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení

účinnom od 1.1.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia
§ 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa
nerozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie), a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa
20. marca 2013 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli
účastníci upovedomení zákonným spôsobom.

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a
keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už

ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť
nasledovné. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne
skutkové závery a vec rozhodol správne aj po právnej stránke. Odporca v odvolaní neuvádzal žiadne

také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie; napriek
podrobnému poučeniu zo strany súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Základ sporu sporný
nie je. Navrhovateľka poskytla odporcovi peniaze v sume 1.000.000,-- Sk ((33.193,91 €), tieto jej v
dohodnutomčasenevrátilcelkom,lenčasťvsume 32.000,--Sk(1.062,21€).Zvyšokvsume32.131,70€
jepretopovinnýnavrhovateľkevrátiťspolusúrokomzomeškaniaakosankciouzanesplneniepovinnosti

riadne a včas. Vzhľadom na tieto právne skutočnosti a predovšetkým na tvrdenie odporcu na splnenie
povinnosti odporcom nemá vplyv to, či má peniaze navrhovateľke vrátiť ako pôžičku peňazí alebo
ako bezdôvodné obohatenie. Neobstoja tak odvolacie dôvody odporcu. Osobitne čo sa týka tvrdenia
odporcu, že mu súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom, keď konal v jeho neprítomnosti,
hoci bol práceneschopný a predložil o tom doklad, odvolací súd (napriek tomu, že túto námietku odporca
vzniesol až po uplynutí odvolacej lehoty) dôvodí, že neobstojí ani tento dôvod. Totiž odporca len predložil

doklad o práceneschopnosti vo fotokópii, neoverenej, bez toho, aby súčasne požiadal o odročenie
pojednávania.Stalosatakpodoručenínávrhunazačatiekonania,poposkytnutídostatočnedlhéhočasu
na vyjadrenie k návrhu, na prípravu veci (§ 114, § 115 ods. 2 O.s.p.). Na pojednávanie bol odporca riadne
predvolaný a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Znamená
to, že súdu prvého stupňa nebránili žiadne prekážky pojednávanie uskutočniť a vo veci rozhodnúť aj

bez prítomnosti odporcu. V konaní pred súdom prvého stupňa odvolací súd nezistil žiadne vady, ktoré
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať (§ 212
ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd potvrdil aj obe napadnuté uznesenia ako vecne a právne správne (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Odporca nepredložil žiadne také skutočnosti, ani len netvrdil, ktoré by odôvodňovali jeho zlú sociálnu

situáciu. Napokon v súčasnosti je splnená už aj druhá podmienka, pre ktorú súd odporcovi nemôže
priznať oslobodenie od súdnych poplatkov, a síce tá, že odporca bezúspešne uplatňuje, bráni práva,
keďže aj v odvolacom konaní nebol úspešný. Poplatok za odvolanie je správne vyrátaný, odporca je
povinnýhozaplatiť.Kutvrdeniuodporcuvtom,žezaplatenímsúdnehopoplatkubymuboloznemožnené
právo uplatňovať jeho práva a právom chránené záujmy, odvolací súd odkazuje na právny názor

Európskeho súdu pre ľudské práva vyslovený v rozsudku zo dňa 19.6.2001, č. sťažnosti 28249/95, vo
veci Kreuz proti Poľsku (odseky 59, 60), podľa ktorého Európsky súd pre ľudské práva nikdy nevylúčil
možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na
prístup jednotlivca k súdu. V tej súvislosti Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že požiadavku
zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup

k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi

konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos

VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011, 7Cdo 56/2011).

Navrhovateľke úspešnej aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže ich náhradu nežiadala (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.).

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s

účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú zapeňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Odporcovi odvolací súd nedoručoval vyjadrenie navrhovateľky k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu

prvého stupňa, pretože v ňom navrhovateľka (opakovane) uvádzala dôvody vyplývajúce z návrhu na
začatie konania, z jej vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa odporcu
k danému vyjadreniu by neovplyvnilo rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno
dôvodiť, že týmto postupom súdu odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal
ústavné právo na súdnu ochranu.

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.