Rozsudok – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, February 15, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/9/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200058
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8012200058.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a

sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci navrhovateľa
ST OMEGA s.r.o., so sídlom Námestie Gen. Štefánika 3, Stará Ľubovňa, IČO: 31 702 791, právne
zastúpeného JUDr. Jurajom Tibenským, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova 15 proti odporcovi
Daňovému úradu Prešov, ul. Hviezdoslavova 7 Prešov, o návrhu o ochrane pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomdoručenýmkrajskémusúdudňa23.1.2012sanavrhovateľdomáhalochranyprednezákonným

zásahom orgánu verejnej správy vo veci začatia a pokračovania daňovej kontroly na zistenie
oprávnenosti nároku vrátenia nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2011. Žiadal, aby
súd zakázal odporcovi pokračovať vo výkone daňovej kontroly a zadržiavaní odmerného odpočtu, aby
mu uložil do 3 dní od právoplatnosti rozsudku skončiť vykonávanie daňovej kontroly oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2011, a aby v rovnakej lehote vrátil
navrhovateľovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2011 v sume 228.297,04 Eur.
Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 10.10.2011 podal u vtedy miestne príslušného správcu dane Daňového

úradu Stará Ľubovňa (ďalej len správca dane) daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie september 2011, na základe ktorého mu vznikol nadmerný odpočet v sume
228.297,04 Eur. Dňa 16.11.2011 podal daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie október 2011, v ktorom mu tiež vznikol nadmerný odpočet. Citoval § 79 ods. 2 a ods. 4
zákona číslo 222 /2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákona o DPH) a poukázal, že podľa
§ 78 ods. 1 zákona o DPH bol správca dane povinný do 25.11.2011 vrátiť navrhovateľovi uplatnený
nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2011, alebo do 25.11.2011 začať daňovú kontrolu

na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Navrhovateľ dňa 15.11.2011 podal
námietku zaujatosti zamestnancov správcu dane a námietku zaujatosti riaditeľa správcu dane. Dňa
16.11.2011 prevzal upovedomenie o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2011, so stanoveným termínom
kontroly na deň 23.11.2011 v sídle navrhovateľa a oznámením, že kontrolu budú vykonávať poverení
zamestnanci Daňového úradu Poprad Bc. H. H. a Ing. E. A..V návrhu ďalej uviedol, že daňovú kontrolu začali vykonávať zamestnanci miestne nepríslušného
správcu dane. Vykonanie daňovej kontroly nepríslušným správcom dane je porušením ustanovenia §
3 a § 24 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov

(ďalej len zákon o správe daní a poplatkov), porušením čl. 2 ods. 2 a čl. 4 ods. l Listiny základných
práv a slobôd ako aj čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Začatie a vykonávanie tejto daňovej
kontroly je nezákonné a nemôže zakladať účinky platne a zákonne začatej daňovej kontroly podľa §
79 ods. 4 zákona o DPH. Proti postupu zamestnancov správcu dane a postupu riaditeľa správcu
dane podal dňa 18.11.2011 námietku podľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov a zároveň

požiadal o vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2011 v sume 228.297,04
Eur. Žiadosti o vrátenie nadmerného odpočtu a námietke proti postupu zamestnancov správcu dane
nebolo vyhovené. Rozhodnutia o nevyhovení podanej námietke proti postupu zamestnancov správcu
dane boli navrhovateľovi doručené dňa 15.12.2011. O námietke zaujatosti zamestnancov správcu dane
nebolo ku dňu podania tohto návrhu rozhodnuté rozhodnutím, ale riaditeľ správcu dane oznámením
číslo: 735/100/45742/2011ŠidJ zo dňa 13.12.2011 navrhovateľovi oznámil, že toto podanie vyhodnotil

ako námietku podľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov a preto o nej nebude rozhodovať.
O námietke zaujatosti proti riaditeľovi správcu dane rozhodlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky
rozhodnutím č. I/225/23503-133906/2011/990705-r zo dňa 8.12.2011 tak, že jej nevyhovelo. Ku dňu
podania návrhu nebolo vykonané žiadne opatrenie zo strany odporcu na ukončenie nezákonne začatej
daňovej kontroly ani vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2011.

Takýto postup odporcu, ktorý je orgánom verejnej správy, považuje za nezákonný zásah do svojich práv
a právom chránených záujmov. Tento zásah, t.j. začatie a pokračovanie vo výkone daňovej kontroly a
tým aj zadržiavanie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2011, je zameraný priamo
voči nemu a priamo voči nemu bol a je aj vykonávaný. V danom prípade nejde o žiadny výkon na
základe rozhodnutia orgánu verejnej správy a preto sa domáha ochrany proti zásahu odporcu na súde

podľa § 250v ods. 1. O.s.p. Poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
a rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, ktoré sa týkajú tejto problematiky. Ďalej poukázal na
reformu daňovej správy, v zmysle ktorej sa pôvodný Daňový úrad Stará Ľubovňa od 1.1.2012 stal
organizačnou zložkou Daňového úradu Prešov, ktorý je od tohto dátumu miestne príslušným správcom
dane navrhovateľa. Prostredníctvom svojich zamestnancov odporca priamo nezákonný zásah vykonal

a v ďalších nezákonných zásahoch pokračuje (neprestal vykonávať daňovú kontrolu za zdaňovacie
obdobie september 2011 a nevrátil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2011). Tým, že
podal námietky proti odporcovi a vyčerpal podľa § 250v ods. 3 O.s.p. svoje zákonné možnosti brániť sa,
skutočnosť že odporca doposiaľ nerozhodol o všetkých námietkach navrhovateľa (o námietke zaujatosti
zamestnancovDaňovéhoúraduStaráĽubovňapodanejdňa15.11.2011),niejeprekážkoupodaniatohto

návrhu.

Zdôraznil, že správca dane môže zadržiavať nadmerný odpočet na DPH ak v lehote na vrátenie
nadmerného odpočtu začne vykonávať daňovú kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu a túto daňovú kontrolu začne vykonávať miestne príslušný správca dane. Ak nie sú zamestnanci
miestne príslušného správcu dane vylúčení z daňového konania, alebo ak nie je delegovaná miestna

príslušnosť na iného správcu dane, len miestne príslušný správca dane je oprávnený upovedomiť
daňový subjekt o začatí daňovej kontroly a samotný výkon daňovej kontroly môžu vykonávať len
zamestnanci miestne príslušného správcu dane. Sídlom navrhovateľa je E. F. a miestne príslušným
správcom dane podľa § 3 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov bol do 31.12.2011 Daňový úrad Stará
Ľubovňa. Podľa upovedomenia o začatí daňovej kontroly daňovú kontrolu začali vykonávať zamestnanci

Daňového úradu Poprad. Ku dňu začatia daňovej kontroly ani ku dňu podania návrhu nemal vedomosť
o tom, že by do 31.12.2011 bola delegovaná príslušnosť z Daňového úradu Stará Ľubovňa na Daňový
úrad Poprad. Taktiež nemá vedomosť o rozhodnutiach o vylúčení zamestnancov Daňového úradu
Stará Ľubovňa pre zaujatosť z daňového konania. Len v prípade rozhodnutia o vylúčení zamestnancov
Daňového úradu Stará Ľubovňa by bolo možné, aby riaditeľ Daňového úradu Stará Ľubovňa, so

súhlasom daňového riaditeľstva, poveril výkonom daňovej kontroly zamestnancov Daňového úradu
Poprad.

Dal do pozornosti Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 118/08-61 z 10.12.2009 a
č.k. III. ÚS 386/08-24 z 25.11.2008, ktoré citoval. S poukazom na rozhodovaciu činnosť Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky správca dane koná prostredníctvom svojich zamestnancov. Z tohto pohľadu
nie je podstatné, že zamestnávateľom zamestnancov správcu dane nie je samotný správca, ale
daňové riaditeľstvo. Totožnosť správcu dane pre účely vymedzenia miestnej príslušnosti je preto daná

aj totožnosťou jeho zamestnancov. Ak účastník konania vedeného podľa zákona o správe daní a
poplatkov spochybní nezaujatosť všetkých zamestnancov orgánu verejnej správy, nemá orgán verejnej
správy možnosť výberu ako bude postupovať. O námietke zaujatosti všetkých zamestnancov musí byť
rozhodnuté v zmysle § 24 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov. Postupom riaditeľa Daňového
úradu Stará Ľubovňa došlo k obídeniu ustanovení § 3 a § 24 zákona o správe daní a poplatkov.

Formálne síce naďalej konal miestne príslušný správca dane, avšak v skutočnosti daňovú kontrolu
vykonávali zamestnanci iného správcu dane, hoci miestne príslušní zamestnanci neboli z daňového
konania vylúčení.

Správca dane porušil aj ustanovenie § 13 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov, lebo v upovedomení
o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za
zdaňovacie obdobie september 2011 stanovil lehotu kratšiu ako 8 dní medzi doručením upovedomenia

a dňom začatia daňovej kontroly (stanovil 7 dní) a to napriek tomu, že podľa tohto ustanovenia lehotu
kratšiuakoosemdnímožnourčiťlencelkomvýnimočneprejednoduchéaleboosobitnenaliehavéúkony.

Zdôraznil, že vyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu dáva na ochranu podľa § 250v ods. 3 O.s.p.
osobitný predpis, a to možnosť podať námietku voči postupu zamestnancov odporcu podľa § 15
ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov (rozhodnuté nadriadeným zamestnancom dňa 15.12.2011),

námietku proti postupu riaditeľa správcu dane (rozhodnuté Daňovým riaditeľstvom SR rozhodnutím
dňa 8.12.2011) a námietku zaujatosti zamestnancov Daňového úradu Stará Ľubovňa (o ktorej nebolo
doposiaľ rozhodnuté) a týmto splnil podmienky uvedené v § 250v O.s.p. na podanie návrhu na konanie
o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Odporcavovyjadreníknávrhuzodňa27.3.2012žiadal,abysúdnávrhakonedôvodnýaneopodstatnený

zamietol a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania. Argumentoval tým, že podľa zákona o správe
daní a poplatkov musí byť daňová kontrola vykonaná vždy v mene a pod hlavičkou daňového úradu,
ktorý je miestne príslušným správcom dane pre výkon tejto činnosti. V zmysle platného Organizačného
poriadku daňových úradov, daňový úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ daňového úradu.
Zamestnanec daňových orgánov môže byť vyslaný na služobnú cestu za účelom vykonania daňovej

kontroly, pokiaľ je táto pracovná činnosť v súlade s opisom jeho štátnozamestnaneckého miesta.

Uviedol, že na základe Poverenia správcu dane na výkon kontroly na zistenie oprávnenosti na vrátenie
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2011 zo dňa 14.11.2011 a Povolenia zmeny
výkonu tejto kontroly riaditeľom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, pracovisko Prešov zo dňa
8.11.2011 bola u navrhovateľa začatá daňová kontrola dňa 23.11.2011 podľa § 15 ods. 14 zákona o

správe daní a poplatkov, teda v deň uvedený v Upovedomení o vykonaní daňovej kontroly zo dňa
14.11.2011. To bolo doručené navrhovateľovi dňa 16.11.2011. Námietky vznesené navrhovateľom boli
vybavené v zmysle § 15 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov najbližšie nadriadenou Ing. N..
Námietka proti zaujatosti riaditeľa daňového úradu bola vybavená rozhodnutím na druhostupňovom
orgáne, pretože riaditeľ nie je členom kontrolnej skupiny a pri výkone kontroly nevykonáva žiadne úkony

voči ktorým by bolo možné v súvislosti s kontrolou napadnúť postup podľa § 15 ods. 8 zákona o správe
daní a poplatkov.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že na základe žiadosti riaditeľa Daňového úradu
Stará Ľubovňa zo dňa 7.11.2011, o vydanie poverenia na výkon kontroly na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u daňového subjektu ST OMEGA s.r.o. Stará Ľubovňa, za

zdaňovacie obdobie september 2011, pre zamestnancov oddelenia kontroly Daňového úradu Poprad z
dôvodu zistenia rizikového správania sa daňového subjektu, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky,
pracovisko Prešov dňa 8.11.2011 povolilo zmenu výkonu tejto kontroly zamestnancami s pravidelným
miestom výkonu práce na inom daňovom úrade a to kontrolórmi Daňového úradu Poprad, ktorí budú
určeníriaditeľomtohtodaňovéhoúradu.TátopísomnosťboladoručenáDaňovémuúraduStaráĽubovňa

dňa10.11.2011.RiaditeľDaňovéhoúraduStaráĽubovňadňa14.11.2011povolilzamestnancomsprávcudane Bc. H. H. a Ing. E. A. vykonanie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie september 2011. Z Poverenia Daňového úradu Stará Ľubovňa č. 735/320/34478/2011/Val zo
dňa 14.11.2011 vyplýva, že riaditeľ Daňového úradu Stará Ľubovňa poveril v zmysle § 4 ods. 3 písm. a)

bod 7 zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o
správachfinančnejkontrolya§15zákonaosprávedaníapoplatkovBc.H.H.aIng.E.A.,zamestnancov
správcu dane, vykonaním kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
dane z pridanej hodnoty za september 2011 u daňového subjektu ST OMEGA s.r.o. Stará Ľubovňa.

Dňa 16.11.2011 bolo navrhovateľovi doručené Upovedomenie Daňového úradu Stará Ľubovňa zo dňa

14.11.2011 pod č. 735/320/34483/2011/Val o tom, že dňa 23.11.2011 o 10:00 hod. začne u daňového
subjektuSTOMEGA,s.r.o.kontrolanazistenieoprávnenostinárokunavrátenienadmernéhoodpočtuza
zdaňovacie obdobie september 2011, podpísané riaditeľom Daňového úradu Stará Ľubovňa Ing. C. H..

Dňa 23.11.2011 pod č. 735/320/35224/2011/Val bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní za
prítomnosti poverených zamestnancov správcu dane a konateľov navrhovateľa D. E., Y. F. a Ing. Y.
A., ktorý bol konateľmi splnomocnený zúčastniť sa začatia kontroly. Predmetom konania bolo začatie

kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie
september 2011, pričom správca dane sa dostavil do sídla spoločnosti a s konateľom spoločnosti sa
dohodol, že kontrola bude vykonávaná v sídle spoločnosti ST OMEGA s.r.o. Stará Ľubovňa. V zápisnici
sú zaznamenané otázky položené zamestnancami správcu dane konateľom, týkajúce sa základných
údajov o ekonomickej činnosti navrhovateľa. Zápisnicu podpísali konatelia, zamestnanci správcu dane

a Ing. Y. A..

Dňa 28.11.2011 bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti C. L., ekonómky
navrhovateľa a zamestnancov správcu dane, ktorej predmetom bolo predloženie daňových a účtovných
dokladov na kontrolu za zdaňovacie obdobie september 2011. Dňa 20.12.2011, na základe Zápisnice o
ústnom pojednávaní, boli navrhovateľovi vrátené zapožičané doklady na kontrolu DPH za zdaňovacie

obdobie september 2011 a predložené ďalšie doklady, ktoré sú podrobne rozpísané v tejto zápisnici.
Zápisnica bola bez pripomienok podpísaná povereným zamestnancom navrhovateľa C. L. a poverenými
zamestnancami správcu dane. Dňa 2.2.2012 bola spísaná ďalšia Zápisnica o ústnom pojednávaní za
prítomnosti konateľa navrhovateľa D. E., Ing. Y. A. a zamestnanca správcu dane Ing. E. A.. Predmetom
konania bolo nahliadnutie do spisu týkajúceho sa daňovej kontroly na zistenie nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2011. Správca dane predložil navrhovateľovi
tieto doklady: poverenie na výkon kontroly č. 735/320/34478/2011/Val, upovedomenie o vykonaní
daňovej kontroly č. 735/320/34483/2011/Val, všetky zápisnice o ústnom pojednávaní, zápisnicu o
miestnom zisťovaní a tiež bol navrhovateľ oboznámený so skutočnosťou, že správca dane zaslal
dožiadania na Daňový úrad Trnava - kontaktné miesto Veľký Meder, na Daňový úrad Nitra - kontaktné

miesta Zlaté Moravce a Komárno a na Daňový úrad Bratislava.

Dňa23.11.2011podalnavrhovateľnaDaňovýúradStaráĽubovňanámietkyprotipostupuzamestnancov
správcu dane Bc. H. H. a Ing. E. A. pri výkone daňovej kontroly a proti postupu riaditeľa Daňového
úradu stará Ľubovňa Ing. C. H. podľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov z dôvodu, že
správca dane nezačal podľa § 79 ods. 4 zákona o DPH v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu

za zdaňovacie obdobie september 2011 zákonnú daňovú kontrolu a nemá preto zákonný dôvod na
zadržiavanie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2011 v sume 228.297,04 Eur.
Žiadal, aby mu bol nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie bezodkladne vrátený.

Rozhodnutím zo dňa 14.12.2011 č. 735/320/45836-3/2011/Dic a rozhodnutím zo dňa 14.12.2011 č.
735/320/45838-3/2011/Dic riaditeľ správcu dane námietke navrhovateľa proti postupu zamestnancov

správcu dane Bc. H. H. a Ing. E. A. nevyhovel. Rozhodnutím zo dňa 8.12.2011 č.
I/225/23503-133906/2011/990705-r Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica podľa §
24ods.5zákonaosprávedaníapoplatkovnevylúčiloIng.C.H.riaditeľaDaňovéhoúraduStaráĽubovňa
z daňového konania vedeného voči daňovému subjektu ST OMEGA s.r.o. Stará Ľubovňa.Krajský súd postupom podľa § 250v zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
preskúmal prípustnosť a dôvodnosť návrhu a jednohlasne dospel k záveru, že návrh nie je prípustný
ani dôvodný.

Z podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa domáha ochrany pred nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy.

Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú

alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 250v ods. 2 O.s.p. orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného
v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného
zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.

Podľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých

použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo
je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom
dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 250v ods. 4 O.s.p. súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo
výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho

konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze
pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom.
Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

Podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak

ustanoví zákon. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v intenciách článku 46
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa uskutočňuje podľa ustanovení druhej a tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 244 ods. 5, veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Piata hlava

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy.

Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej
ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom
chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento

zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak
taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Ako prvotné bolo potrebné vyriešiť otázku prípustnosti návrhu s poukazom na § 250v ods. 3 O.s.p.

Občiansky súdny poriadok podmieňuje využitie ochrany prostredníctvom piatej hlavy piatej časti O.s.p.
vyčerpaním prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Zákon nešpecifikuje, o ktoré

prostriedky konkrétne ide vzhľadom na rôznorodosť oblasti verejnej správy z hľadiska predmetu právnej
regulácie, ako aj nadväzujúcich typov správnych konaní, v rámci ktorých môžu prichádzať do úvahyrôzne a viaceré právne prostriedky nápravy pokiaľ ide o konanie o ochranu pred nezákonným
zásahom orgánom verejnej správy. Pôjde o právne prostriedky, ktorých vyčerpanie je v dispozícii
navrhovateľa, pričom ich navrhovateľ môže použiť bez súčinnosti (bez odkázanosti) s iným orgánom

verejnejmoci.Právnymiprostriedkami niesúlenopravnéprostriedky,aleajpodania,naktoréjeúčastník
administratívneho konania oprávnený a ktorých použitie má za následok vznik povinností na strane
správneho orgánu urobiť potrebné úkony na odstránenie nezákonného zásahu.

Dňa 24.4.2012 súd vyzval navrhovateľa, aby v lehote 7 dní predložil listinné dôkazy preukazujúce
vyčerpanie všetkých prostriedkov ktorých použitie umožňuje osobitný predpis v zmysle § 250v O.s.p. V

písomnom podaní doručenom súdu dňa 4.5.2012 navrhovateľ uviedol, že ... „v štádiu začatej daňovej
kontroly jediným prostriedkom, ktorý umožňuje zákon o správe daní a poplatkov navrhovateľovi brániť
sa proti nezákonnému zásahu správcu dane, sú námietky podľa § 15 ods. 8, ktoré aj dňa 23.11.2011
podal. Prílohou tohto podania je originálna listina - Námietky navrhovateľa proti postupu zamestnancov
správcu dane pri výkone daňovej kontroly zo dňa 23.11.2011.“ V doplňujúcom podaní doručenom súdu
dňa 7.5.2012 navrhovateľ uviedol, že o vyššie uvedenej námietke mal nadriadený zamestnanec správcu

dane rozhodnúť do 23.12.2011 (podľa § 30a zákona o správe daní a poplatkov), nakoľko rozhodnutia
odporcu zo dňa 14.12.2011 sú rozhodnutiami o námietke podanej pri vykonávaní daňovej kontroly za
zdaňovacie obdobie august 2011 a nie za obdobie september 2011. Po márnom uplynutí tejto lehoty
začala nasledujúci deň plynúť lehota na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom, t.j.
návrh musel byť podaný na súd najneskôr dňa 23.1.2012. Návrh bol navrhovateľom podaný v zákonnej

lehotedňa16.1.2012.Ďalšiepodanienavrhovateľadoručenésúdudňa11.5.2012jetotožnéspísomným
podaním navrhovateľa zo dňa 7.5.2012.

Súd príslušný rozhodovať o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
musí splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 250v ods. 3 O.s.p. posudzovať individuálne,
na základe okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je

poskytnúť efektívnu a účinnú ochranu osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť
nezákonným zásahom orgánov verejnej správy dotknuté v konkrétnom konaní.

Predpokladom vyhovenia návrhu a uloženia povinnosti označenému orgánu niečo konať, resp. vykonať
je, aby navrhovateľ vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Takto
vymedzená prípustnosť podania návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy na súd

vyjadruje princíp subsidiarity správneho súdnictva, totiž aby jeho právomoc nesuplovala iné účinné
právne prostriedky právnej ochrany. To znamená, že navrhovateľ pred podaním samotnej žaloby musí
podať podnet na vykonanie opatrenia proti zásahu orgánu verejnej správy, prípadne využiť postup podľa
zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, ako aj podľa zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.

Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z obsahu podaní žalobcu nevyplýva, že by navrhovateľ podal

sťažnosť na orgán verejnej správy podľa príslušných ustanovení zákona o sťažnostiach, resp. podal
podnet o preskúmanie konania na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, pričom
takýto postup mu umožňuje aj zákon o prokuratúre.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len zákon o prokuratúre) prokuratúra je v
rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu

zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie
zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky
zákonnéprostriedkytak,abysabezakýchkoľvekvplyvovzabezpečiladôsledná,účinnáarýchlaochrana
práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Podľa § 28 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy

upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia
alebo jeho nečinnosťou.Podľa§31ods.1zákonaoprokuratúreprokurátorpreskúmavazákonnosťpostupuarozhodnutíorgánov
verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom
zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených

porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh
alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal
opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo
opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie

porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je
podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia
na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto
zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Zároveň bol povinný navrhovateľ postupovať v predmetnej veci podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č.

9/2010 Z.z. o sťažnostiach (ďalej len zákon o sťažnostiach). Sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo
právnickej osoby (ďalej len sťažovateľ), ktorým

a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli
porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy,

b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je

v pôsobnosti orgánu verejnej správy.

Podľa § 5 ods. 10 zákona o sťažnostiach, sťažnosť adresovaná zamestnancovi alebo vedúcemu orgánu
verejnej správy je sťažnosťou podanou orgánu verejnej správy.

S poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudského práva podľa ktorej nestačí, aby sťažovateľ
mal prostriedky nápravy, ale tieto musia byť aj efektívne, je súd toho názoru, že navrhovateľ sa

domáhal svojich práv prostredníctvom námietky na orgán verejnej správy podľa zákona č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov čo však nestačí. Mal podať aj sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach
a podnet na prokuratúru podľa zákona o prokuratúre. V tejto súvislosti súd poukazuje na existenciu
efektívneho prostriedku nápravy vo vnútroštátnom poriadku každého štátu, čo už viackrát Európsky súd
pre ľudské práva konštatoval vo svojich rozhodnutiach. V zmysle čl. 35 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd považuje sa za takýto efektívny prostriedok nápravy taký prostriedok, ktorý
je dostupný a umožňuje dosiahnuť nápravu alebo zadosťučinenie za namietané porušenia. Existencia
prostriedku nápravy musí byť dostatočne konkrétna, nielen v teórii, ale aj v praxi, v opačnom prípade
nemá požadovanú dosiahnuteľnosť a účinnosť (rozhodnutia Európskeho súdneho dvora Feldek vs.
Slovensko z 15. júna 2000, Vernillo vs. Francúzsko z 20. februára 1991 a ďalšie).

V Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 513/2011-33 zo dňa 20.3.2012 týkajúceho sa
konania o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, sudkyňa JUDr. Iveta Macejková
vo svojom stanovisku uviedla, že „podľa § 2 zákona o prokuratúre je prokurátor oprávnený podať
orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní

opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou. Uplatnenie inštitútu upozornenia prokurátora
reálne smeruje v relatívne krátkych lehotách k odstráneniu tvrdeného porušovania právnych predpisov
orgánmi verejnej správy, čo dostatočne vyplýva z § 29 ods. 2 a 3 zákona o prokuratúre, podľa ktorého
je orgán verejnej správy povinný vybaviť upozornenie prokurátora a odstrániť protiprávny stav bez
zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora alebo v tej

istej lehote odstúpiť upozornenie prokurátora na vybavenie svojmu bezprostredne nadriadenému
orgánu alebo dozorujúcemu orgánu. O prijatých opatreniach je povinný informovať v rovnakej lehoteprokurátora. Osobitný právny predpis (zákon o prokuratúre) poskytoval v konkrétnej veci navrhovateľovi
možnosť domáhať sa odstránenia nezákonného stavu aj bez potreby ingerencie zo strany súdnej moci.
Navrhovateľ právny prostriedok nápravy ktorý mu poskytuje zákon o prokuratúre, nevyužil a nesplnil

tak jednu zo základných podmienok úspešného podania návrhu na začatie konania o ochrane pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorou je predpoklad, aby navrhovateľ podľa § 250v ods.
3 O.s.p. vyčerpal prostriedky nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis“.

Vzhľadom na uvedené, návrh nie je prípustný.

Okrem toho, že návrh nie je prípustný, sa krajský súd zaoberal aj otázkou, či došlo zo strany odporcu
k nezákonnému zásahu podľa § 250v O.s.p.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 250v pojem ,,zásah“ nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje ani iný
zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi
orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje
za zásah nezákonný, resp. protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam
fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti,

úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napr.
porušenie práv na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochrancu vlastníctva, práva na ochranu
obydlia a pod.), ktorý trvá, prípadne trvajú jeho následky alebo hrozí jeho opakovanie. Takýto zásah
orgánu verejnej správy súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní
dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred

zásahom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov platného v čase začatia daňovej kontroly, miestna
príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u
právnickej osoby jej sídlom, inak miestom skutočného vedenia a u fyzickej osoby jej trvalým pobytom,
inak miestom, kde sa obvykle zdržuje.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ
dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a
to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej
daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa
§ 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia
dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného
zákona alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia
tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa 15 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov správca dane doručí daňovému subjektu písomné
oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej
kontroly,druhkontrolovanejdaneakontrolovanézdaňovacieobdobie.Akzdôvodovnastranedaňového
subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový
subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť

správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola
sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak nedôjde k
dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty
deň za deň začatia daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca
dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o tomto postupe je správca dane

povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12
a 13 a primerane podľa odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak
daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a inédoklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len
do doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok (§ 15 ods. 10).

Podľa§15ods.8zákonaosprávedaníapoplatkovkontrolovanýdaňovýsubjektmôžedodňadoručenia

výzvy podľa odseku 10 uplatniť u správcu dane námietky proti postupu zamestnanca správcu dane pri
výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu
zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí
nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno
námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že bol na svojich právach a právom chránených záujmoch ukrátený

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy spočívajúcom v nezákonnom začatí a vykonávaní
daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie
obdobie september 2011 a v zadržiavaní nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2011.

Keďže navrhovateľ namietal nezákonné zloženie kontrolnej skupiny odporcu, krajský súd dáva do
pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 159/2011-19 z 13. apríla 2011,

ktorým odmietol ústavnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Sžo/101/2010 z 26. októbra 2010: „Ak totiž podľa zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch
v znení neskorších predpisov je Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky právnickou osobou, teda
subjektom s plnou právnou subjektivitou a zároveň daňové úrady takou plnou právnou subjektivitou
nedisponujú,potomjelogické,ževoblastištátnozamestnaneckýchvzťahovivzťahovpracovnoprávnych

je oprávnené konať len Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky. Platí to napriek tomu, že jednotliví
štátni zamestnanci vykonávajú svoju prácu na daňových úradoch. Ak potom Daňové riaditeľstvo SR
reagovalonapodnetriaditeľaDaňovéhoúraduK.využitímoprávnení,ktorémuplynúzozákonaoštátnej
službe a z Organizačného poriadku daňových orgánov, nemožno postupu riaditeľa Daňového úradu K.
nič vyčítať, a to predovšetkým v situácii, keď miestna príslušnosť nebola delegovaná na iného vecne

príslušného správcu dane“.

Vyššie uvedený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k zákonnosti postupu
riaditeľa miestne príslušného daňového úradu, pri poverení daňových kontrolórov na výkon spornej
daňovej kontroly, ako zamestnancov daňovej správy zaradených pre výkon štátnej služby na úseku
správy daní u iného správcu dane, a to po predchádzajúcom súhlase Daňového riaditeľstva Slovenskej

republiky ako spoločne nadriadeného orgánu a zamestnávateľa zamestnancov daňových úradov v jeho
pôsobnosti, bol Ústavným súdom v jeho uzneseniach č.k. I. ÚS 192/08-27 zo 4. júna 2008, č.k. III. ÚS
386/08-24 z 25. novembra 2008, č.k. II. ÚS 137/2010-28 z 24. marca 2010 a č.k. II. ÚS 159/2011-19 z 13.
apríla 2011 považovaný za ústavne akceptovateľný, nemajúci znaky výkladovej svojvoľnosti a ústavnej
nekonformnosti.

Pokiaľ ide o argument navrhovateľa spočívajúci v názore navrhovateľa, že nemá vedomosť o tom,
žeby do 31.12.2011 bola delegovaná miestna príslušnosť z Daňového úradu Stará Ľubovňa na
Daňový úrad Poprad podľa § 4 zákona o správe daní a poplatkov (na návrh daňového subjektu
alebo na podnet správcu dane môže orgán najbližšie nadriadený správcovi dane delegovať miestnu
príslušnosť na správu dane na iného správcu dane vo svojom územnom obvode, ak považuje

takýto návrh za opodstatnený) Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č.k. III. ÚS 386/08-24 z
25.novembra 2008 zdôraznil, že „v daňovom konaní sa uplatňuje okrem iného aj zásada hospodárnosti
a procesnej ekonómie. Jej podstata tkvie v povinnosti konajúcich správcov dane realizovať procesný
postup v konkrétnej veci tak, aby sa právam daňového subjektu, ale aj oprávneným záujmom
daňovo-oprávneného subjektu poskytla ochrana v čo najkratšom čase pri dôslednom rešpektovaní ich

procesných práv.

Preto, ak bezprostredne nadriadený orgán správcu dane využil možnosť zabezpečenia výkonu
daňových kontrol zamestnancami daňovej správy zaradenými na inom daňovom úrade (procesne a
formálne menej náročný postup), možno konštatovať, že dodržal požiadavky vyplývajúce zo spomenutej
zásady hospodárnosti a procesnej ekonómie daňového konania“.K tvrdeniu navrhovateľa, že o námietke zaujatosti zamestnancov Daňového úradu Stará Ľubovňa, ktorú
podal dňa 15.11.2011 spolu so žiadosťou o vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august
2011 doposiaľ nebolo rozhodnuté, súd poukazuje na tú skutočnosť, že žiadosť o vydanie poverenia

na výkon kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u daňového
subjektu ST OMEGA s.r.o. Stará Ľubovňa za zdaňovacie obdobie september 2011 pre zamestnancov
oddelenia kontroly Daňového úradu Poprad bola riaditeľom Daňového úradu Stará Ľubovňa podaná
dňa 7.11.2011, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, pracovisko Prešov povolilo zmenu výkonu tejto
kontroly kontrolórmi Daňového úradu Poprad dňa 8.11.2011 a povolenie a poverenie kontrolórom Bc. H.

H. a Ing. E. A. vykonanie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september
2011bolovydanédňa14.11.2011,tedavčasekedynebolanavrhovateľomvznesenánámietkazaujatosti
voči zamestnancom Daňového úradu Stará Ľubovňa.

Nedôvodná je preto námietka navrhovateľa, že k porušeniu jeho práva došlo nezákonným zásahom
odporcu tým, že bola začatá a doposiaľ je vykonávaná daňová kontrola miestne nepríslušným správcom
dane.

Súd v danej veci skúmal, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah v
ustanovení § 250v O.s.p. vymedzený.

Dospel k názoru, že zo strany odporcu - jeho postupom podľa zákona o správe daní a poplatkov
nedošlo k nezákonnému zásahu voči navrhovateľovi. Naviac navrhovateľ nevyčerpal prostriedky,
ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, lebo nevyužil možnosť danú mu zákonom domáhať sa

nápravy prostredníctvom prokuratúry, ako aj daňových orgánov.

Preto návrh ako neprípustný a nedôvodný podľa § 250v ods. 4 O.s.p. zamietol.

Keďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania (§250v
ods. 5).

Senát Krajského súdu v Prešove vo veci rozhodol po jednohlasnej porade a rozsudok verejne vyhlásil

v zmysle ustanovenia § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v pomere 3:0 hlasov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250v ods. 7 O.s.p.).