Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 25, 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/127/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010366
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5812010366.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému

V. D., pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/Trestného zákona
(s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, e/Trestného zákona), na hlavnom pojednávaní konanom dňa
25.01.2013 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný V. D., V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., ul. Q. č. XXX t. č. v Ústave na výkon väzby D.

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

od mája2012 do 21.08.2012 v rodinnom dobe v obci D. ul. Q. č. XXX opakovanie hovoril a kričal svojej
matke Z. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorú pritom udieral a kopal do celého tela, že ju zabije a aj že ju poleje
benzínom a zapáli, v dôsledku čoho Z. D., bojac sa o svoj život a zdravie, opakovane utekala z domu a
ukrývala sa na rôznych miestach a to aj u svojej dcéry P. B. v mieste jej trvalého bydliska T. č. XX, okres
N. a útoky obvineného opakovane oznamovala orgánom činným v trestnom konaní,

t e d a

sa inému vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu a čin spáchal na chránenej osobne (osobe blízkej a zároveň osobe vyššieho veku),

č í m s p á c h a l

pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/Trestného zákona (s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, e/Trestného zákona).

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. l/Trestného zákona a § 37 písm. m/
Trestného zákona, s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody

vo výmere 2 /dva/ roky a 5 /päť/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do Ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 29.11.2012 na V. D. obžalobu pre
pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení
podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku.

Súd vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/,

h/ Trestného poriadku.

Obžalovaný na otázku položenú podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku, či rozumie, čo tvorí
podstata skutku, ktorý sa mu kladie za vinu uviedol: áno rozumiem

Na otázku podľa § 333 ods.3 písm. d/ Tr. Por., či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o

práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či a s obhajcom mohol radiť
o spôsobe obhajoby , obžalovaný uviedol: áno

Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. Por. či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
obžalovaný uviedol: rozumiem.

Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm. g/Tr. Por., či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje na trestný čin, ktorý mu je kladený za vinu obžalovaný uviedol: áno bol som oboznámený
s trestnými sadzbami

Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Tr. Por., či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný
skutok v bode 1/ obžalovaný uviedol: áno

Vzhľadom na to, že prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, súd uznesením podľa § 257 ods.
6 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný a uznesením podľa § 257 ods. 7

Trestného poriadku vyhlásil že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku
sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochranným opatrením.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a k veci nevypovedal. Súd preto podľa § 258
ods. 4 Trestného poriadku s prihliadnutím na ust. § 2 ods. 11 Trestného poriadku prečítal časť zápisnice

o výsluchu obžalovaného z prípravného konania tákajúcu sa jeho osoby, kde uviedol, že je rozvedený
a má jednu vyživovaciu povinnosť vo výške 66,- Eur. V čase výsluchu bol nezamestnaný, evidovaný na
úrade práce s príjmom 67,- Eur. Ďalej sa vyjadril, že do 29.02.2012 bol vo výkone trestu.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov a to záznamu z

dychovej skúšky, správy OR PZ Dolný Kubín, správy Neštátnej psychiatrickej ambulancie Lokca, správy
Obecného úradu D., správy Obvodného úradu Nové Mesto nad Váhom, rozhodnutia Obvodného úradu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.09.2008, rozhodnutia Obvodného úradu Nové Mesto nad Váhom zo
dňa 09.04.2008, záznamu zo služby, úradného záznamu hliadky, potvrdenia o vykázaní zo spoločného
bydliska, poučenia ohrozenej osoby, poučenia vykázanej osoby, zápisu o dychovej skúške, správy OO

PZ Námestovo, výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, úradného záznamu,
správy NsP Trstená, rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 1T XX/XX zo dňa 05.10.1988,
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp zn. 1T XX/XX zo dňa 05.04.1989, rozsudku Okresného
súdu Dolný Kubín sp. zn. 3T XX/XX zo dňa 20.06.1990, rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.
zn. 3T XXX/XX zo dňa 31.10.1990, rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3T XXX/XX zo dňa

16.01.1991, rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3T XXX/XX zo dňa 01.04.1992, uznesenia
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XTo XXX/XX zo dňa 06.05.1992, rozsudku Okresného súdu
Dolný Kubín sp. zn. 3T XX/XX zo dňa 07.02.1996, uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa
26.03.1996, rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3T XXX/XX zo dňa 16.10.1196, uznesenia
Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3T XXX/XX zo dňa 16.10.1996, uznesenia Krajského súdu

Banská Bystrica sp. zn. XTo XXX/XX, uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XTo/XXX/
XX zo dňa 15.01.1997, rozsudku Okresného súdu Námestovo Námetovo sp. zn. 1T XXX/XX zo dňa
02.02.1998, Trestného rozkazu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2T XX/XX zo dňa 27.08.2003,
rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2T X/XX zo dňa 11.02.2004, rozsudku Okresného súduNové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T XX/XXXX zo dňa 09.02.2009, rozsudku Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 6T XX/XXXX zo dňa 04.03.2010, Trestného rozkazu okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
sp. zn. 1T XX/XXXX zo dňa 08.06.2010, odpisu z registra trestov, správy Obecného úradu Zubrohlava,

správy Obvodného úradu Námestovo, rozkazu Obvodného úradu Námestovo zo dňa 20.11.2012 a
rozhodnutia o priestupku Obvodného úradu Námestovo zo dňa 07.12.2012.

Zozáverovznaleckéhoposudkuzodborupsychiatria,ktorýbolsosúhlasomprokurátoraaobžalovaného
na hlavnom pojednávaní prečítaný vyplynulo, že obžalovaný netrpel v minulosti, ani v čase spáchania

trestného činu a ani v súčasnej dobe netrpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle. Obžalovaný
v čase spáchania trestného činu vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a
toto svoje konanie vedel ovládať. Zo záverov znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že u obžalovaného
bol zistený syndróm závislosti od alkoholu v kruciálnom (rozhodujúcom) štádiu alkoholizmu. Ochranné
liečenie mu však nenavrhli a to vzhľadom na neexistenciu predpokladu, že by splnilo svoj účel.

Vzhľadom na to, že obžalovaný urobil v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásenie o svojej
vine, súd vykonal dokazovanie iba v súvislosti výrokom o treste a ochranným opatrením Obžalovaný bol
okrem svojho priznania usvedčovaný aj ostatnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

V súhrne týchto priamych ako aj nepriamych dôkazov bolo preukázané, že obžalovaný ako

trestnoprávne zodpovedná osoba, naplnil všetky znaky pokračovacieho prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, pretože inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým
spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe (osobe blízkej
a zároveň osobe vyššieho veku) Súd o týchto skutočnostiach nemal žiadne pochybnosti, a preto
obžalovaného uznal zo žalovanej trestnej činnosti vinným v celom rozsahu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prípade obžalovaného súd zistil poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. l/Trestného zákona (obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a
trestný čin úprimne oľutoval). Taktiež bola zistená priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m/Trestného

zákona (obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený).

Pri ukladaní trestu súd z odpisu z registra trestov zistil, že obžalovaný bol doteraz 16 krát súdom
trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa
08.07.2010, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1

Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace,
ktorý vykonal dňa 29.02.2012. Ostatné odsúdenia boli prevažne majetkového a násilného charakteru a
u obžalovaného možno v tomto prípade hovoriť aj o tzv. ,,špeciálnej recidíve“.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je teda dôvodné konštatovať, že ide u osobu u ktorej predchádzajúce

uložené tresty zrejme neviedli k jeho náprave a najmä k tomu, aby viedol riadny život usporiadaného
občana.

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2
roky a 5 mesiacov, na výkon ktorého ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia. Súd je toho názoru, že aj takto uložený trest zrejme nezaistí nápravu obžalovaného, avšak
ochráni spoločnosť v jeho možnom ďalšom protiprávnom konaní.
pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/Trestného zákona (s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, e/Trestného zákona).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.