Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2012

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/27/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010075
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2012:5812010075.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Vandou Mikulášovou a členov

senátu PhDr. T. P. a Ing. J. O., v trestnej veci proti obžalovanému U. W. a spol., prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/Trestného zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
29.11.2012 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

1/ Obžalovaný U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXX, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Z.,

2/ Obžalovaný L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XX, t. č. bytom V., W. č. XXX, živnostník, slobodný,
na slobode,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

dňa 01.05.20011 v presne nezistenom čase po 18.00hod. na hlavne ceste v blízkosti rímskokatolíckeho
kostola v obci P., okres O., fyzicky napadli T. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. č. XXX, okres O., a to

tak, že ho viac krát päsťami udierali do tváre, následkom čoho T. L. spadol na zem, kde ho U. W. a L. X.
opakovane viackrát päsťami udierali do tváre a hlavy, čím mu spôsobili pomliaždenie a podkožný krvný
výron oboch lícnych oblastí a pomliaždenie a podkožný krvný výron oboch lícnych kostí, ktoré zranenia
si vyžiadali liečenie do 11.05.2011,

t e d a

spoločným konaním sa dopustili fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli

iného,

spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,

č í m s p á c h a l i

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona,

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona,

Za to sa

o d s u d z u j úObžalovaný U. W.

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona, za

použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 /sedem/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom OS
Námestovo sp. zn. 4T XX/XXXX-XXX zo dňa 26.01.2012 v spojení s uznesením KS Žilina sp. zn. 3To XX/
XXXX-XXX zo dňa 30.08.2012 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce
ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Obžalovaný L. X.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. j/ a § 38 ods. 3
Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 12 /dvanásť/
mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovaným aby spoločne a nerozdielne nahradili
poškodenému T. L. nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXX škodu vo výške 307,60 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 05.02.2012 obžalobu na U. W. a L. X. pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného

zákona a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa
§ 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní chceli uzavrieť s prokurátorom dohodu o vine a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku neurobili žiadne z vyhlásení.

Obžalovaný U. W. vo svojom výsluchu uviedol, že spolu s L. X. boli v pohostinstve, kde už bol opitý
poškodený. Asi po hodine ho krčmár odtiaľ vyhnal s tým, že oni odchádzali asi pol hodinu po ňom. Stál
na zastávke s tým, že oni chceli ísť do iného baru ale keď ich poškodený zbadal, začal im nadávať do
skurvy- synov s tým, že začal urážať L. mamu. Tohto to nahnevalo a preto sa začali spolu hádať. On má
taký zvyk, že škube ľudí za košele, čo urobil aj v tomto prípade a L. sa neovládol a dal mu facku. Na to

tam pribehol on a snažil sa L. od neho odtiahnuť s tým, že poškodený začal skákať aj do neho. Roztrhol
mu košeľu za 170,- Eur čo ho nahnevalo a preto mu dal facku, ale iba otvorenou dlaňou. Uviedol, že
poškodený je voči nemu zaujatý, nakoľko podal na neho už 4 trestné oznámenia a nie raz sa stalo, že
už hliadka po príchode skonštatovala, že sa to nemohlo stať tak ako to uvádzal poškodený. Podľa neho
by ho mali niekde zavrieť, pretože robí ľudom len zle. Naháňa po dedine malé deti a trebárs keď bol

odpust tak sa stalo, že dostal od viacerých osôb. Poškodený pod vplyvom alkoholu robí ľudom zle a aj
v ten večer bol opitý. Po tých fackách od neho a od X. nespadol na zem. Vzhľadom na rozpory v jeho
výpovedi,bolananávrhprokurátoraprečítanáčasťjehovýpovedezprípravnéhokonania,stým,žepojej
prečítaní sa obžalovaný vyjadril, že v prípravnom konaní vypovedal preto tak, lebo mu policajti povedali
aby sa priznal ku skutku, tak ako je popísaný, pretože nebudú z toho ťahanice a po ukončení spisu

pôjde za mediačným úradníkom, čo aj urobil. Povedali mu, že poškodenému dá odškodné a vec bude
vybavená. Keďže sa to dostalo na súd nemá dôvod hovoriť niečo iné. To, že poškodený tak vypovedal si
vysvetlil tým, že podľa neho chce peniaze aby mal za čo piť. Ďalej uviedol, že L. X. vyprovokovalo to, že
nadával na jeho mamu. Taktiež mu nadával do skurvy- synov, čo by vyprovokovalo každého. Keby si boli
chceli ukojiť bitkárske vášne, tak ho skutočne mohli dobiť tak, že by skončil v nemocnici. Po incidentešiel T. domov, odkiaľ určite volal políciu. On spolu s L. šli do baru, kde hrali šípky a potom prišla pre nich
polícia. Boli sa ich len opýtať, čo sa stalo.

Obžalovaný L. X. ku skutku vypovedal, že v podstate sa to udialo tak, že poškodený útočil slovne na
jeho mamu. Taktiež nadával aj jemu. Uviedol, že on len k nemu prišiel, chytil ho za ramená a vtedy
ho poškodený začal šklbať a ja on mu dal facku. Potom tam prišiel U. W., ktorému roztrhol košeľu a
on mu dal taktiež facku. W. tam prišiel preto, aby odtiahol jeho od poškodeného. Potom ako mu dal
U. facku, spadol na zem, bol pod vplyvom alkoholu a spadol na zadok. Nemohol si udrieť ani hlavu.

Poškodenýhochytalzatričkopodkrkom.Vzhľadomnarozporyvovýpovediobžalovanéhobolananávrh
prokurátora prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, ku ktorým sa obžalovaný vyjadril, že
policajti prekopírovali výpoveď U. W. lebo on si nevedel spomenúť na podrobnosti. Nemal problém to
podpísať. Poškodený mu nadával do darebákov a taktiež slovne útočil a urážal jeho mamu, že nič nerobí
iba sa váľa v posteli. Toto by nahnevalo každého. Uviedol, že zo strany poškodeného nešlo o prvý útok
na jeho osobu a osobu jeho mamy. Všetky konania pre ktoré na nich zavolal policajtov boli skončené. V

podstate sa to neriešilo. Po incidente tam poškodený ostal ležať a on so U. šli do baru. Dôvod správania
sa poškodeného spočíva v tom, že každému robí zle. Aj teraz od mamy vie, že vykrikoval pre ich domom,
že budú platiť aj za to čo neurobili. Vyjadril sa, že v pohostinstve sedeli s W. keď tam prišiel poškodený
a bol opitý. Sedel tam a pýtal krčmára aby mu nalial. Tento to však nechcel. V podstate z pohostinstva
odchádzali asi tak že poškodený šiel ako prvý a asi po 3 alebo 4 minútach odchádzali oni.

Svedok poškodený T. L. navrhol, aby bola obžalovaným uložená povinnosť uhradiť mu spôsobenú škodu
vo výške 307,60 Eur a ku skutku sa vyjadril, že bol v pohostinstve, vypil malinovku. Boli tam obaja
obžalovaný a ja on potom hneď odišiel. Za chvíľu vyšli za ním a keď ho zbadali, leteli ku nemu,
kde ho začali biť päsťami. Dostal 20 až 30 úderov. On len kričal, aby ho nebili. Nič im neurobil. Potom
odišli. Následne šiel domov, odkiaľ volal na políciu. Títo však prišli až za 2 hodiny a potom obžalovaných

nemohli nájsť. V pondelok musel ísť k lekárovi pretože nemohol jesť. Mal opuchnutú tvár. Vyjadril sa, že
obžalovaným nepovedal nič ani v krčme a ani vonku. Nemal na to čas. Uviedol, že nie raz sa stalo, že
ho napadli. Vždy volal som policajtov, ale nikdy nebol u doktora. Ku skutku sa ďalej vyjadril, že potom
ako spadol na zem, ho bili do tváre. Nijako sa nebránil, lebo nemal na to silu. Ani jednému z nich nič
neurobil a ani nepovedal. Nemal ani vypité. Vie, že obžalovaní mali vypité. Na prázdno v pohostinstve

nesedeli, lebo oni sa len tak ponevierajú po dedine.

So súhlasom prokurátora a obžalovaných bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka MUDr. Y. Y.,
z ktorej vyplynulo, že poškodený utrpel dňa 01.05.2011 pomliaždenie a podkožný krvný výron oboch
lícnych kostí. Tieto zranenia majú charakter ublíženia na zdraví, ale nemajú charakter ťažkej ujmy

na zdraví. Mechanizmus vzniku zranení zodpovedá tvrdeniam poškodeného. Adekvátna dĺžka doby
liečenia je od 02.05.2011 do 11.05.2011, s tým, že v prípade vystavenia PN, by dĺžka PN bola rovnaká
a ako doba liečenia.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to Odborného

lekárskeho vyjadrenie č. XX/XXXX, správy Nemocnice s poliklinikou chirurgická ambulancia Trstená,
odpisu z registra trestov, správy OO PZ Trstená, správy Obecného úrady Seľany, správy Obecného
úradu Vitanová, výpisu zo živnostenského registra, správy Sociálnej poisťovne pobočka Dolný Kubín,
správy Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, správy OR PZ Dolný Kubín, správy Obvodného
úradu Veľký Krtíš, správy OR PZ Veľký Krtíš, správy OO PZ Trstená, výpisu zoznamu páchateľov,

správy Obvodného úradu Námestovo, správy OO PZ Vinica, správy Mestského úradu Hlohovec, spisu
Okresného súdu Námestovo 4T XX/XXXX, rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T XX/XXXX
zo dňa 26.01.2012 z čl.140-146 spisu 4T XX/XXXX a uznesenia Krajského súdu Žilina sp. zn. XTo XX/
XXXX zo dňa 30.08.2012.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20
Trestného zákona sa dopustí ten, kto spoločným konaním sa dopustí fyzicky na mieste verejnosti
prístupnom výtržnosti tým, že napadne iného.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20

Trestného zákona, sa dopustí ten, kto spoločným konaním inému úmyselne ublíži na zdraví.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obaja obžalovaní sa dopustili skutku tak, ako
je tento popísaný a právne kvalifikovaný v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo.Obhajoba obžalovaných spočívajúca v tvrdení, že obaja dali poškodenému iba facku a to len z dôvodu,
že im mal nadávať a urážať matku obžalovaného L. X., bola vyvrátená najmä výpoveďou svedka
poškodeného, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že potom ako odišiel z pohostinstva, tak po chvíli

vyšli za ním obaja obžalovaní, ktorí k nemu prišli a začali ho biť päsťami do oblasti tváre. Jeho výpoveď
plne korešponduje s odborným vyjadrením, ako aj výpoveďou MUDr. Y. Y. v prípravnom konaní, kde
sa vyjadril, že poškodený utrpel dňa 01.05.2011 pomliaždenie a podkožný krvný výron oboch lícnych
kostí. Tieto zranenia majú charakter ublíženia na zdraví, ale nemajú charakter ťažkej ujmy na zdraví.
Mechanizmus vzniku zranení zodpovedá tvrdeniam poškodeného. Súd je toho názoru, že ani výpovede

obžalovaných nekorešpondujú a je v nich množstvo rozporov a to ohľadom pádu poškodeného na zem,
resp. ohľadom množstva vypitého alkoholu, ktoré obžalovaní síce vysvetlili, avšak nie dôveryhodným
spôsobom

Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd uznal oboch obžalovaných za vinných v zmysle podanej
obžaloby, nakoľko nemal pochybnosti o ich vine.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je

jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanom-potencionálnympáchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov

spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Z odpisu z registra trestov obžalovaného U. W. súd zistil, že tento bol doteraz 2 krát súdom trestaný,
s tým, že aktuálny je len posledný trest, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu
Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 26.01.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina sp.

zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 30.08.2012, za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, za
čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti zistené neboli.

Súd po zohľadnení týchto skutočností potom uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v

zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za trestný
čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný
čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

(2) Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším

rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený
skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest
straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo
trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie

§ 34 ods. 7.

(3) Ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na
páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Súd je toho názoru, že vzhľadom na to, že predmetný
skutom spáchal skôr, ako bol rozsudkom Okresného súdu v Námestove sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa

26.01.2012vspojenísuznesenímKrajskéhosúduŽilinasp.zn.XTo/XX/XXXXzodňa30.8.2012,uznaný
za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 5 rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, je na mieste uloženie súhrnného trestu za súčasného zrušenie vyššie uvedeného
rozsudku. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia potom súd uložil obžalovanému trest odňatia

slobody vo výmere 7 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Súčasne súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženom
obžalovanému rozsudkom OS Námestovo sp. zn. 4T XX/XXXX-XXX zo dňa 26.01.2012 v spojení suznesením KS Žilina sp. zn. XTo XX/XXXX-XXX zo dňa 30.08.2012 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného L. X. súd zistil, že doteraz nebol súdom trestaný. Ako
poľahčujúcu okolnosť hodnotil súd to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm.
j/Trestného zákona), priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona zistené neboli. Súd mu preto
uložil úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak súd odsudzuje
páchateľa za dva alebo viac trestných činov, ktorých sa dopustil jedným skutkom, uloží mu úhrnný trest

podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri
treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh
trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné
hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia
z nich. ukladal. S poukazom na citované zákonné ustanovenie potom súd uložil obžalovanému trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu súd podmienečne odložil a určil skúšobnú

dobu na 12 mesiacov.

O nároku poškodeného súd rozhodol tak, že podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovaným
aby spoločne a nerozdielne nahradili poškodenému škodu vo výške 307,60 Eur.
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20

Trestného zákona,

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.