Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 20, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3S/322/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201939
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201939.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a
členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu:
INFORAMA, a.s., Mlynské Nivy 54, 821 05 Bratislava, IČO: 35729864, zastúpený: AK JUDr. Ľubomír
Schweighofer, advokát, Štefánikovo nám. 3, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

I/221/12752-81088/2010/990395-r zo dňa 24.08.2010, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. I/221/12752-81088/2010/990395-r zo dňa 24.08.2010 a
rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/11158/10/Kotl zo dňa 10.05.2010
z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 782,57 eur do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.10.2010 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Daňového riaditeľstva SR č.
I/221/12752-81088/2010/990395-r zo dňa 24.08.2010, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/11158/10/Kotv zo dňa 10.05.2010, ktorým prvostupňový
orgán rozhodol tak, že žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku nevyhovel, nakoľko použil
preplatok v sume 122,45 eur na úhradu časti nedoplatku evidovanom na DPH za zdaňovacie obdobie

júl 2009 v sume 44.350,80 eur splatného dňa 25.08.2009.
Žalobca v žalobe tvrdí, že v spornom prípade sa nejedná o vymáhateľní daňový nedoplatok ale o
daňovú pohľadávku, ktorú správca dane mal uplatniť prihláškou v reštrukturalizačnom konaní a jej
neprihlásením do reštrukturalizačného konania zanikla. Ďalej žalobca uvádza, že správne orgány oboch
stupňov nerozlišujú medzi časom vzniku pohľadávky a časom jej splatnosti a to napriek tomu, že
takéto rozlíšenie je tak v zákone o konkurze a reštrukturalizácii ako aj v zákone o správe daní. Od
povolenia reštrukturalizácie do 30 dní mal správca dane prihlásiť prihláškou tie daňové pohľadávky,

ktoré vznikli do dňa vydania uznesenia reštrukturalizačného konania a to bez ohľadu na ich splatnosť,
a preto uvedenú pohľadávku nie je možné vymáhať v daňovom exekučnom konaní. Daňový úrad
teda protizákonne použil preplatok žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2010. Žalobca
sa odvoláva na rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/221/17214-129755/2009/994088-r zo dňa
15.12.2009, ktorým daňové riaditeľstvo zrušilo daňovú exekučnú výzvu vydanú daňovým úradom.
Daňové riaditeľstvo SR ako odvolací orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zistil, že správca dane

začal daňové exekučné konanie na daňové pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného
konania, t.j. pred 21.08.2009. Vzhľadom na uvedené argumenty žalobca navrhuje, aby súd napadnuté
rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 23.10.2010 žalovaný uvádza, že v žalobcovom prípade
reštrukturalizačné konanie začalo dňa 21.08.2009 a dňa 09.09.2009 bola povolená reštrukturalizácia.

Správca dane uplatňuje prihláškou len tie pohľadávky, ktoré vznikli do dňa vydania uznesenia o začatí
reštrukturalizačného konania, avšak daňová pohľadávka za zdaňovacie obdobie júl 2009 stala sa
splatnou po začatí reštrukturalizačného konania a nie je teda potrebné uplatňovať ju prihláškou v
reštrukturalizačnom konaní a teda jej započítanie zákon nevylučuje. Čo sa týka rozhodnutia Daňového
riaditeľstva SR zo dňa 15.12.2009, ktoré citoval žalobca, žalovaný uvádza, že exekúciu ako samostatné

konanie nie je možné spájať s iným samostatným konaním, ktorým je započítanie pohľadávok
vzniknutých po začatí reštrukturalizačného konania, a ktoré je v zmysle zákona o správe daní prípustné.
Na základe uvedeného žalovaný žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 13.01.2011 žalobca zopakoval, že vlastnú daňovú
povinnosť za zdaňovacie obdobie júl 2009 a zdaňovacie obdobie 01.08.2009 až 20.08.2009 žalobca

neuhradil, nakoľko v súlade s ust. § 121 zákona o konkurze a vyrovnaní sa jedná o také daňové
pohľadávky, ktoré si správca dani môže uplatniť prihláškou a ktoré podliehajú reštrukturalizácii a jej
neprihlásením do reštrukturalizačného konania zanikla.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1

O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v
žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie
správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto v zmysle § 250j ods. 2
písm. a/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že na Daňový úrad pre vybrané
daňové subjekty bola dňa 29.04.2010 doručená žiadosť daňového subjektu INFORAMA a.s. Bratislava
o vrátenie preplatku na dani z pridanej hodnoty vplývajúceho z podaného dodatočného daňového
priznania za zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume 122,45 eur. Rozhodnutím zo dňa 10.05.2010

č. 500/230/11158/10/Kotv správny orgán prvého stupňa nevyhovel žiadosti daňového subjektu v
zmysle ust. § 63 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. a použil preplatok v uvedenej sume na úhradu časti
nedoplatku evidovanú na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 43.350,80
eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt - žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. I/221/12752-81088/2010/990395-r dňa 24.08.2010, ktorým nevyhovel odvolaniu žalobcu

a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z odôvodnením, že v danom prípade
reštrukturalizačné konanie začalo dňa 21.08.2009 a dňa 09.09.2009 bola povolená reštrukturalizácia.
Správca dane uplatňuje prihláškou len tie pohľadávky, ktoré vznikli do dňa vydania uznesenia o začatí
reštrukturalizačného konania a to bez ohľadu na ich splatnosť. Daňová pohľadávka v sume 44.350,80
eur za zdaňovacie obdobie júl 2009 vznikla a stala sa splatnou po začatí reštrukturalizačného konania

a nie teda pohľadávkou uplatňovanou v reštrukturalizácii prihláškou, to znamená jej započítanie ust. §
114 zák. č. 7/2005 Z.z. nevylučuje.
Súd ďalej zistil, že žalobcovi - daňovému subjektu bola povolená reštrukturalizácia. Správca dane
charakterizoval daňové pohľadávky ako pohľadávky vzniknuté po začatí reštrukturalizačného konania
- ako prednostné pohľadávky, preto pohľadávky neprihlásil do reštrukturalizácie ale začal ich vymáhať

daňovým exekučným konaním. Keďže správca dane posúdil daňové pohľadávky ako pohľadávky, ktoré
vznikli po začatí reštrukturalizačného konania mohol ich vymáhať daňovým exekučným konaním.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom

predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.Podľa § 14 ods. 1 písm. f/ zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých
zákonov,pohľadávku,ktorásavreštrukturalizáciiuplatňujeprihláškounemožnovočidlžníkovizapočítať.

Podľa § 114 ods. 1 písm. b/ vyššie uvedeného zákona pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii
uplatňuje prihláškou nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok
patriaci dlžníkovi; už začatie konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.

Podľa § 95a ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní, pre daňovú pohľadávku, ktorá sa uplatňuje

v reštrukturalizácii nemožno na majetok patriaci daňovému subjektu začať daňové exekučné konanie
alebo výkon daňovej exekúcie.

Podľa § 110f ods. 2 zákona o správe daní, sa uvádza, že ust. § 95a zákona o správe daní, ktoré upravuje,
vysvetľujeúčinkyvyhláseniakonkurzuapovoleniareštrukturalizáciesapoužijepokiaľZKRneustanovuje
inak.

Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že
žalovaný ako i správny orgán prvého stupňa pri vydávaní svojich rozhodnutí nesprávne právne posúdili
vec a preto súd zrušil obe rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.k. 4R2/2009 zo dňa 17.08.2009, ktoré bolo publikované v

Obchodnom vestníku č. 161B/2009 dňa 20.08.2009 a ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.08.2009 súd
začal reštrukturalizačné konanie na majetok žalobcu. Uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.k. 4R
2/2009 zo dňa 03.09.2009, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 173B/2009 dňa 08.09.2009
a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2009 bola povolená reštrukturalizácia žalobcu a nastali
účinky povolenia reštrukturalizácie v zmysle ust. § 118 ZKR.

Začatie reštrukturalizačného konania dňa 20.08.2009 nemá za následok prerušenie daňového konania
a preto si žalobca v súlade s ust. § 77 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty podal
daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009, v ktorom vyčíslil daňovú povinnosť na
43.338,- eur, ďalej podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od 01.08.2009 do 20.08.2009 s
daňovoupovinnosťou28.377,-eurazazdaňovacieobdobieod21.08.2009do31.08.2009spovinnosťou

úhrady dane vo výške 11.960,94 eur. Žalobca uhradil daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie od
21.08.2009 do 31.08.2009 vo výške 11.960,- eur, nakoľko sa jednalo o daňovú povinnosť vzniknutú po
začatí reštrukturalizačného konania. Daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie júl 2009 a zdaňovacie
obdobie 01.08.2009 až 20.08.2009 žalobca neuhradil, nakoľko v súlade s ust. § 121 ZKR sa jedná o také
pohľadávky, ktoré si správca dane môže uplatniť prihláškou a ktoré podliehajú reštrukturalizácii. Daňový

úrad ako daňové riaditeľstvo mali za to, že ich pohľadávka voči žalobcovi predstavujúca nedoplatok
na dani z pridanej hodnoty mesiac júl 2009 nie je pohľadávkou, ktorá sa uplatňuje v reštrukturalizácii
prihláškou a teda, že jej započítanie je možné a pohľadávka neprihlásením do reštrukturalizácie
nezanikla. Z tohto dôvodu daňový úrad vykonal kompenzáciu daňového nedoplatku evidovanom na dani
z pridanej hodnoty za obdobie júl 2009 vo výške 44.350,80 eur s preplatkom na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume 122,45 eur.
Súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že daňový úrad postupoval nezákonne ak vykonal vyššie
uvedenú kompenzáciu pohľadávok žalobcu na preplatku na dani s daňovou pohľadávkou, ktorú si
mal správca dane prihlásiť do reštrukturalizácii, a ktorá jej neprihlásením v súlade s ust. § 155 ZKR
potvrdením plánu zanikla. V danom prípade sa nejedná o vymáhateľný daňový nedoplatok ale o daňovú

pohľadávku, ktorú správca dane mohol a mal uplatniť prihláškou v zmysle príslušných ustanovení
zákona o správe daní a zákona o konkurze a reštrukturalizácii do reštrukturalizačného konania, a ktorá
jej neprihlásením reštrukturalizačného konania zanikla.
Súd má za to, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný nesprávne vyhodnotili moment vzniku
daňovej pohľadávky a zároveň aj moment jej splatnosti. Správne orgány vychádzali z toho, že daňový

nedoplatok, ktorý si daňový úrad postupne započítal voči pohľadávkam žalobcu proti daňovému úradu
sú nezaplatené daňové pohľadávky, vzniknuté na základe nesplnenej daňovej povinnosti žalobcu na
DPH za obdobie júl 2009 a august 2009. Tvrdia, že tieto daňové pohľadávky sú takými pohľadávkami,
ktoré nie je potrebné uplatňovať v reštrukturalizácii prihláškou a teda, že sa v zmysle ust. § 120 ods.
2 ZKR jedná o prednostné pohľadávky, ktoré treba uhradiť v plne výške a v lehote splatnosti určenej

zákonom. Tvrdia, že tieto pohľadávky je možné započítať s poukazom na ust. § 114 ods. 1 písm. f/.
S takýmto právnym názorom konajúci súd nesúhlasí, nakoľko daňové pohľadávky daňového úradu na
dani z DPH za obdobie júl 2009 a za obdobie august od 01.08.2009 do 20.08.2009 vznikli pred začatím
reštrukturalizačného konania a nie je ich možné započítať s pohľadávkami žalobcu voči daňovémuúradu. Záväzky, ktoré dlžníkovi - žalobcovi vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania je dlžník
povinný plniť až na základe schváleného reštrukturalizačného plánu a to v rozsahu a spôsobu v pláne
uvedenýmazáväzky,ktorévzniklidlžníkovipozačatíreštrukturalizačnéhokonaniasaplatiavplnejvýške

ako prednostné pohľadávky. Žalobca daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie júl 2009 a zdaňovacie
obdobie 01.08.2009 až 20.08.2009 neuhradil, nakoľko v súlade s ust. § 121 ZKR sa jedná o také
pohľadávky,ktorésisprávcadanemôžeuplatniťprihláškouaktorépodliehajúreštrukturalizácii.Vdanom
prípade sa nejedná o vymáhateľný daňový nedoplatok ale o daňovú pohľadávku, ktorú správca dane
mohol a mal uplatniť prihláškou v zmysle príslušných ustanovení zákona o správe daní a konkurze a

reštrukturalizácie.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány
nesprávne právne posúdili vec a preto súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu
prvého stupňa vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal
trovy v celkovej výške 578,21 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,- eur a
z trov právneho zastúpenia vo výške 512,24 eur; za tri úkony právnej pomoci v roku 2010, dva úkony za
120,17 eur, jeden úkon á 30,04 eur; tri krát paušálna náhrada v celkovej výške 21,63 eur; jeden úkon v
roku 2012 účasť na pojednávaní dňa 20.11.2012 vo výške 127,17 eur a paušálna náhrada á 7,63 eur,

DPH 20% 85,40 eur.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.