Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2012

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 4C/13/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608204387
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Brinčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2012:3608204387.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci navrhovateľa X. P.,

nar. X.X.XXXX, bytom P.F.Á. V., E. XXXX/XXX proti odporcovi W. P., nar. X.XX.XXXX, bytom P.F.W.,
B.F.Á. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, o
zaplatenie sumy 46 471,49 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 46 471,49 € so 6% úrokom z omeškania ročne od
31.12.2005 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume 539,18 € do
30 dní od právoplatnosti rozsudku

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 4 912,26 € do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 46 471,49 € (1 400 000,-
Sk) so 6 % úrokom z omeškania ročne od 31.12.2005 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že na základe
zmluvy o pôžičke zo dňa 21.2.2005 poskytol odporcovi finančnú hotovosť v sume 1 400 000,- Sk (46
471,49 €) a odporca sa zaviazal vrátiť mu požičanú sumu v termíne najneskôr do 30.12.2005. Odporca
svoj záväzok uznal čo do dôvodu aj výšky a výslovne vyhlásil, že dlh vrátane úrokov vráti v dohodnutom
termíne. Napriek jeho opakovaným výzvam odporca požičanú sumu nevrátil, a to ani čiastočne.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 26.1.2009, č.k. 21Ro/628/2008-16, proti ktorému
podal odporca včas odpor. Odpor odôvodnil tým, že tvrdenia, ktoré obsahuje návrh navrhovateľa podaný

súdu dňa 29.12.2008 nie sú pravdivé. Od navrhovateľa si nikdy nepožičal uvedenú sumu, nevznikol
medzi nimi žiadny právny vzťah na základe ktorého by mu bol dlžný žalovanú sumu. Nikdy nepodpísal
listinu založenú v súdnom spise ako dôkaz a označenú ako uznanie dlhu z 21.2.2005. Uvedený listinný
dôkaz je falzifikát. Odporca / správne navrhovateľ/ zrejme jeho podpis z inej písomnosti, ku ktorej
sa mohol dostať a aj sa dostal, pretože spolu v minulosti mali obchodné vzťahy, technicky preniesol
na listinu, ktorú prezentuje ako ním podpísané uznanie dlhu, prípadne jeho podpis na takejto listine
len napodobnil. Vzhľadom k tomu, že z podstaty uvedeného uznania dlhu zrejme vyplýva, že si mal

od navrhovateľa požičať žalovanú istinu a zaviazal sa ju vrátiť do 30.12.2005, malo by ísť o zmluvu
o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnou zmluvou,
na vznik ktorej sa popri samotnej zmluve vyžaduje aj samotné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.
Keďže reálne k takémuto odovzdaniu finančných prostriedkov a teda ani k zmluve o pôžičke medi níma navrhovateľom nikdy nedošlo, nemohlo dôjsť ani k účinnému uznaniu neexistujúceho dlhu. Konanie
navrhovateľa je protiprávnym konaním a navrhovateľ zjavne zneužíva skutočnosť, že má k dispozícii
všetky jeho osobné údaje a podpisy na rôznych obchodných listinách a dokonca zneužíva ich bývalý

kamarátsky vzťah. Pokiaľ navrhovateľ svoj nezmyselný návrh vezme späť, nepodá na neho trestné
oznámenie. Navrhovateľ veľmi dobre vie, čo za týmto jeho návrhom a touto jeho snahou je, vie to aj on
a preto je ešte čas, aby tento svoj protiprávny postup napravil a žalobu vzal späť. Pokiaľ tak navrhovateľ
postupovať nebude, navrhuje, aby súd nariadil vo veci pojednávanie, kde sa podrobnejšie vyjadrí k
tvrdeniam žalobcu, potom ako bude ako účastník vo veci vypočutý , pričom už v súčasnosti je zrejmé,

že je potrebné vo veci nariadiť znalecké dokazovanie , ktorým je možné preukázať , že aj písomnosť
označená ako uznanie dlhu zo dňa 21.2.2005 je falzifikát.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov G. P., V. Y., Ľ. L., oboznámením obsahu
uznania dlhu z 21.2.2005, výzvy na zaplatenie dlhu z 2.10.2008, odporu, vyjadrenia k odporu, vyjadrenia
odporcu, znaleckého posudku V.. U. O.F.W. č. 14/ 2012 a zistil, že odporca v listine označenej ako
"Uznanie dlhu" zo dňa 21.2.2005 uznal, že od navrhovateľa prevzal finančnú hotovosť vo výške 1 400

000,- Sk (46 471,49 €), čo potvrdzuje svojim podpisom. Túto sumu , ktorá mu bola poskytnutá pre jeho
vlastnú potrebu sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi vrátane úrokov. Ako dlžník svojim podpisom potvrdil ,
že sa dôkladne oboznámil s uznaním dlhu , tomuto rozumie a na znak súhlasu s jeho obsahom ho v
právnej a slobodnej vôli podpisuje.

Navrhovateľ odporcu vyzval výzvou zo dňa 2.10.2008 na zaplatenie pôžičky v sume 1 400 000,- Sk (46

471,49 €) do troch dní. Odporca výzvu neprevzal na pošte v odbernej lehote.

Z odporu odporcu vyplýva, že si od navrhovateľa uvedenú sumu nikdy nepožičal, nevznikol medzi nimi
žiadny právny vzťah na základe ktorého by mu bol dlžný žalovanú sumu. Uznanie dlhu z 21.2.2005 nikdy
nepodpísal, listinný dôkaz je falzifikát. Navrhovateľ jeho podpis technicky preniesol z inej listiny, prípadne
jeho podpis len napodobnil. Navrhovateľ mu finančné prostriedky nikdy neodovzdal, preto nemohlo dôjsť

k účinnému uznaniu neexistujúceho dlhu.

Z výpovede navrhovateľa vyplýva, že sa s odporcom pozná asi od roku 2003, podnikali každý zvlášť,
ale ich vzťah bol až príliš priateľský. Koncom roku 2004 a začiatkom roku 2005 ho odporca požiadal
o pôžičku na jeho podnikanie, nie v konkrétnej výške. On s poskytnutím pôžičky odporcovi súhlasil,
zmluva o pôžičke bola ústna. S odporcom sa dohodli, že mu je dlžný 1 400 000,- Sk (46 471,49 €) a

že mu ich vráti do konca roku 2005. K uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke došlo začiatkom roku 2005.
Obsahom zmluvy bolo, že odporcovi poskytoval peniaze na nákup tovaru a on mu sľúbil, že mu to do
roku 2005 vráti. Zmluva nebola uzavretá písomne, ale vie o tom svedok V. Y.. Odporcovi poskytoval
peniaze už aj predtým, možno boli aj nejaké menšie zmluvy urobené. Mali pohľadávku z podnikania asi 1
200 000,- Sk, ktorú odporca predal za 700 000,- Sk a z tejto sumy mu takisto nedal vôbec nič. Zaplatenie

tejto pohľadávky bolo predmetom súdneho konania. Suma 1 400 000,- Sk (46 417,49 €) bola požičaná
odporcovi na jeho potrebu, dohodli sa, že s podnikaním spolu končia. Peniaze požičiaval odporcovi v
hotovosti na rôznych miestach, v P.F.D. v kancelárii odporcu, ale aj v P.F.W. V., na miestach, kde sa
stretli. Požičanú sumu mu neodovzdával naraz, ale možno na 6-7 krát. Bola situácia, že odporca prišiel
večer k nemu a prosíkal, aby mu požičal na tovar, potom prišiel ráno z P. s tým, že prehral v rulete, aby

mu požičal ďalšie peniaze. Žiadne iné písomné doklady o poskytnutí jednotlivých čiastok pôžičky okrem
uznania dlhu nemá, v tej dobe ich nepotreboval, pretože sa odporca tváril ako najlepší priateľ. Žiadne
doklady o prebratí peňazí nežiadal, pretože odporcovi dôveroval. Peniaze mu požičiaval preto, lebo
vedel, že odporca má pohľadávku, stačilo by , keby mu ju postúpil. Písomné znenie uznania dlhu pripravil
on, podpisoval ho odporca. Nie je podpísané u notára, pretože v tom čase odporcovi ešte dôveroval.

Peniaze, ktoré odporcovi poskytol, boli z jeho podnikania, súkromné aj požičané. Nejaké peniaze mu
dal aj pri podpísaní uznania dlhu. Uznanie dlhu dal odporcovi podpísať preto, že ho už zrejme riadne
dožralo, keď stále len pýtal peniaze a nič nevracal. Druhým dôvodom bolo, že jeho žena sa už nemohla
dívať na to, ako dáva peniaze cudzím ľuďom.

Z výpovede odporcu vyplýva, že s navrhovateľom sa pozná asi od roku 2001, spoznali sa pri

obchodovaní boli kamaráti. Navrhovateľ ho poprosil, aby mu podpísal nejaký papier, že sa s ním chcežena rozviesť. To bolo niekedy začiatkom roku 2005. Navrhovateľ mu povedal, že jediný, komu jeho
žena dôveruje, je on (odporca) a že má 4 malé deti a keby sa mu rozpadlo manželstvo, tak spácha
samovraždu. Prišiel do Ž. na vlastné náklady pred obchodný dom Tesco a povedal navrhovateľovi, aby

doniesol pero a papier, že mu pomôže. Navrhovateľ išiel v Tescu do Tatrabanky zobrať papier a pero
a na smetnom koši pred Tescom mu povedal, nech diktuje. Navrhovateľ mu nadiktoval text akože od
neho prevzal (odporca) sumu asi 1 000 000,- Sk, tento text písal on na papier A4 vlastnou rukou. Neveril
mu, čo to od neho chce. Sľúbil mu, že mu to v pondelňajšej pošte posiela naspäť. Tento list aj podpísal.
Navrhovateľ mu diktoval text, podľa ktorého (odporca) prezval finančnú hotovosť, ale papier mal slúžiť

iba na to, aby ho ukázal svojej manželke. Pri celej transakcii bola jeho (odporcova) bývalá priateľka Ľ.
L.. Papier s podpisom mu navrhovateľ nevrátil, stále ho má. Odvtedy sa už spolu nestretli. Uznanie dlhu
z 21.2.2005 videl prvýkrát na súde, listinu s takýmto obsahom nepodpísal. Navrhovateľ aj svedok Y. sa
mohli dostať k čistým listom formátu A4 s jeho (odporcovým) podpisom. On bežne čisté listy formátu
A4 nepodpisoval, ale v časovej tiesni sa to mohlo stať. Podpis na listine je jeho podpis, ale nepatrí k
textu, ktorý na listine je. Nie je pravda, že mu navrhovateľ požičiaval na 5-7 krát začiatkom roku 2005

finančné čiastky. Navrhovateľ žiada zaplatenie tejto čiastky na základe toho, že od V. Y. dostáva mylné
informácie. V roku 2004 ani v roku 2005 mu nepožičal žiadnu finančnú čiastku.

Z výpovede svedkyne G. P., manželky navrhovateľa vyplýva, že v roku 2005 požičiaval navrhovateľ
odporcovi peniaze. Nevie, kedy to presne bolo, možno na jar. Dozvedela sa o tom, až keď jej to oznámil
navrhovateľ. Nevie, v akej súvislosti mu dával peniaze, ona sa mu do toho nestarala, pretože to bola jeho

práca. V manželstve mali len bežné problémy, nebola v ňom taká situácia, že by hovorila o jeho rozvode.
Navrhovateľ v tom čase zobral úvery takmer na celú rodinu, na koho sa dalo. Navrhovateľ jej ukázal
doklad o pôžičke napísaný strojom alebo na počítači a perom podpísaný, odporca sa tam zaväzuje
splatiť dlžnú sumu, bolo tam uvedené, že je z roku 2005. Kedy jej navrhovateľ tento doklad ukázal, si
vôbec nepamätá, teraz ho videla druhýkrát, bolo to v dávnejšej dobe. To si vôbec nepamätá, videla ho

druhýkrát v živote, bolo to v dávnejšej dobe. Navrhovateľ sa domáha zaplatenia dlhu s odstupom 4 rokov
z toho dôvodu, že odporcovi dôveroval, že mu peniaze vráti. Ona na navrhovateľa nenaliehala, aby sa
usiloval o splatenie dlhu, nechávala to na ňom, dôverovala mu.

Z výpovede svedka V. Y. vyplýva, že s navrhovateľom bol kamarát, s odporcom voľakedy spolu asi 2 roky
robili, bolo to v rokoch 2003 - 2005. Obchodovali s odporcom cez spoločnosť navrhovateľa. Kamarátili sa

spolu,občassastretli,počasesastretávaličastejšie.Odporcaobchodovalsdrevom,navrholmu,abysa
k nemu pridal a zainvestoval, tak začali robiť spolu. V tom čase už mal odporca nakúpený tovar, hovoril
mu, že musí navrhovateľovi vrátiť peniaze. On mu povedal, že s tým súhlasí, že budú navrhovateľovi
vracať peniaze, budú sa deliť so ziskom, ale len pod podmienkou, že sa k nemu pridá. Predtým nikdy
nepodnikal, všetko sa učil od odporcu, ktorý ho zoznámil s navrhovateľom. Odporca mu povedal, že má

od navrhovateľa požičanú sumu asi 700 000,- Sk, túto sumu mu povedal presne. Dátum nevie, ale bolo
to v čase, keď s odporcom začali spolu robiť. Dlh navrhovateľovi nesplácali, nikdy na to neboli peniaze. S
odporcom sa delili v pomere 70% pre odporcu a 30% pre neho, tak to bolo, až kým sa nerozišli, koncom
roku 2004. On navrhovateľovi podľa možností nejakú sumu vrátil, hoci mu nevrátil všetko. S odporcom
navrhovateľovi nevrátili nič, ale medzi sebou sa delili v pomere 70:30 a on navrhovateľovi z tejto sumy

dlhoval asi 200 000, Sk, z ktorej mu vrátil už 120 000,- Sk. On nebol osobne pri tom, keď navrhovateľ
požičiaval alebo dával odporcovi peniaze. Odporca a navrhovateľ mali spoločnú pohľadávku, ktorá
sa uplatňovala na súde, pohľadávku vyhral odporca. Detaily nevie, nestaral sa o to. Nevie, či odporca
z požičanej sumy navrhovateľovi niečo vrátil. Ani odporca, ani navrhovateľ mu nehovorili o tom, že o
požičanej sume existoval nejaký písomný doklad, s navrhovateľom sa stretával málo. Odporca mu o tom

nehovoril. Navrhovateľ a odporca sa stretávali častejšie, niekedy išiel on s odporcom k navrhovateľovi,
účelom boli obchody. On viac-menej len počúval, už si to ani všetko nepamätá. S odporcom sa rozišli
kvôli tomu, že sa pohádali kvôli parketám, majú medzi sebou tiež nevyporiadané finančné záležitosti,
pretožesizobralúver,ktorýsplácali.Onhoriadnesplatil,aleodporcasvojučasťnesplatil,resp.nezaplatil
asi 28 000,- Sk, pričom on tam bol ručiteľom. Do firmy vložil asi 130 000,- Sk. Keď firmu predávali, tak

si z tejto sumy postupne bral peniaze naspäť, ale zostalo tam ešte 51 000,- Sk. Tie mu nedal, povedal,
že ich dá navrhovateľovi, že ich akože vráti za neho. Tiež ho odporca nahovoril, aby si požičal peniaze
od kamaráta v sume 60 000,- Sk s tým, že polovicu vráti. Keď sa rozišli, tak svoj podiel nevrátil a on
musel vrátiť všetko. Odporca sa mu chválil, že hrá ruletu, povedal mu, že niekedy za večer prehral aj
100 000,- Sk. Je možné, že hovoril, že za celý čas prehral na rulete 6 000 000,- Sk. O pôžičke v sume

1 400 000,- SK v roku 2005 nevie nič, nespomínal mu ju ani navrhovateľ, ani odporca. Keď spolu sodporcom obchodovali, tak on sa pri odporcovi len učil. Odporca riešil záležitosti ústne, zapísal okolo
seba veľa papierov. Nespomína si na prípad, že by podpísal len čistý papier pre prípad, že by bolo niečo
treba v jeho mene vybaviť. S obchodovaním s odporcom skončili preto, lebo sa hádali kvôli parketám

a kvôli návrhom odporcu, ktorý chcel predať tovar v hodnote 500 - 600 tisíc Sk rýchlo za 100 tisíc Sk.
Pokiaľ spolu robili, tak doklady odkladali u odporcu do stola, potom ich dávali navrhovateľovi. Odporca
si doklady vždy prečítal až potom ich podpísal, nikdy nerobil tak, že by niečo podpísal len tak. Robil to
aj preto, aby dostali nejakú cenu pri jednaní, aby našiel priestor na lepšie podmienky. Oni si v tom čase
všetko dohadovali len ústne, dôverovali si.

Z výpovede svedkyne Ľ. L. vyplýva, že s odporcom žila po dobu 5 rokov, rozišli sa asi v roku 2006.
Stretávali sa asi od roku 2001, žili spolu. Navrhovateľa spoznala cez odporcu, vie, že sa spolu obchodne
stretávali, robili niečo s drevom, obchodovanie sa týkalo parkiet. Občas si telefonovali, stretli sa. Pokiaľ
sa navrhovateľ s odporcom stretli, hovorili o dreve, parketách, chceli založiť predajňu. Nevie, kedy s
odporcom pracoval V. Y.. Nevie, ako to mali navrhovateľ s odporcom dohodnuté, vie, že sa medzi nimi
točili peniaze. Navrhovateľ dal peniaze odporcovi, keď potreboval niečo kúpiť. Ona osobne pri tom nikdy

nebola. Nepamätá si, že by odporca v Ž. pri Tescu podpisoval navrhovateľovi, že mu dlhuje alebo vráti
peniaze. S V. Y. sa vôbec nestretávala. O obchodoch navrhovateľa a odporcu nemá vedomosti, nevie, či
navrhovateľ odporcovi požičal peniaze. Odporca hrával ruletu, prehral vysoké čiastky. Nevie, odkiaľ ich
zobral, asi z úverov. Nepamätá si, že by bola pri tom, ako odporca podpísal pre navrhovateľa čistý papier
pre prípad, že bude niečo potrebovať. V tom čase boli v obchodnom aj osobnom vzťahu, čistý papier by

odporca navrhovateľovi podpísal asi ťažko. Jej nedával nikdy podpísaný čistý papier formátu A4, teda
takýto doklad sa nikde ani ďalej nemohol posunúť. Nepamätá si, že by navrhovateľ niekedy poprosil
odporcu, aby mu podpísal doklad, že mu je dlžný peniaze, ktorý ukáže iba vlastnej žene a potom mu ho
vráti, nepamätá si, ako mu ten text diktoval, keď išiel navrhovateľ po papier a pero do Tatrabanky. Na
žiadosť odporcu si brala úvery s tým, že on jej sľuboval, že ich zhodnotí , otočí v obchode, bude splácať

a potom ich vyplatí celé naraz. Skutočnosť je taká, že ona platí úvery sama, koľko zvláda. Odporca
úver, ktorý si vzala a kde je ručiteľom jej brat, nespláca. Odporca nahováral aj iných ľudí, aby si brali
pôžičky s tým, že on peniaze zhodnotí a potom vyplatí riadne a včas. Požičiaval si nejaké prostriedky
aj on sám, požičal si 300 000,- Sk od P. C., ktorého nahovoril, aby si zobral úver a sľúbil, že ho bude
splácať. Všetky úvery, na ktoré nahováral ľudí, použil na svoje "podnikateľské účely" , avšak väčšinu z

nich prehral v kasíne v rulete.

Zo záverov znaleckého posudku V. U. O.F.W., znalca z odboru písmoznalectvo č. 14/2012 vyplýva, že
pisateľom sporného podpisu na uznaní dlhu zo dňa 21.2.2005 je odporca. U sporného podpisu neboli
zistené stopy technického zásahu alebo iného mechanického zásahu.

Podľa § 657 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že návrh

navrhovateľa je podaný dôvodne. Pri rozhodnutí vychádzal z toho, že uznanie dlhu je jednostranný
právnyúkondlžníkaadresovanýveriteľovizakladajúcivyvrátiteľnúprávnudomnienku,ževčaseuznania
dlh existoval. Uznanie dlhu musí mať písomnú formu a musí obsahovať dôvod vzniku pohľadávky, výšku
pohľadávkyamusíobsahovaťajprísľubdlžníkatentodlhzaplatiť.Dôsledkomuznaniadlhujezastavenieplynutia premlčacej doby a začiatok plynutia novej - 10-ročnej premlčacej doby a v prípade sporu zánik
povinnosti veriteľa dokazovať, že v čase uznania dlhu dlh existoval, tiež jeho výšku. Dôsledkom uznania
dlhu nie je ani vznik nového záväzku dlžníka, ani nahradenie existujúceho záväzku novým záväzkom.

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uznanie dlhu z 21.2.2005 je
platným právnym úkonom odporcu. K tomuto záveru dospel na základe toho, že podpis odporcu na
uznaní dlhu zo dňa 21.2.2005 je pravý a nebolo preukázané, že listina, ktorej obsahom je uznanie
dlhu bola podpísaná pred vyhotovením jej obsahu. Súd k tomuto záveru dospel na základe záverov
znaleckého posudku znalca V.. U. O.nskeho, ktorý v znaleckom posudku jednoznačne uviedol, že

pisateľom sporného podpisu na uznaní dlhu zo dňa 21.2.2005 je odporca. U sporného podpisu neboli
zistené stopy technického zásahu alebo iného mechanického zásahu. Okrem toho samotný odporca,
hoci najskôr pravosť svojho podpisu spochybňoval, v priebehu konania v podstate potvrdil, že podpis
na listine je jeho podpisom. Znaleckým skúmaním bola zistená aj skutočnosť, že u sporného podpisu
neboli zistené žiadne stopy technického alebo iného mechanického zásahu. Súd preto nemohol tvrdenia
odporcu, že podpísal čistý hárok papiera formátu A4, ktorý sa dostal do dispozície navrhovateľa, ktorý

dodatočnedopísalnapapier textuznaniadlhu,považovaťzapreukázané,pretože jenepravdepodobné,
že by podpis odporcu bol v strede tejto listiny (odporca v čase podpisu listiny nemohol vedieť, čo bude
obsahom listiny, preto je logické, že by svoj podpis umiestnil do spodnej časti listiny, nie do jej stredu).
Keďže sporný podpis pretína vodorovnú čiaru vytlačenú na listine a do podpisu nie je technicky alebo
mechanicky zasiahnuté, súd dospel k záveru, že listina bola podpísaná až po vyhotovení jej obsahu.

Tvrdenie odporcu, že podpísal čistý papier formátu A4, do ktorého navrhovateľ dopísal text uznania
dlhu, nepotvrdil ani žiaden z vypočutých svedkov. Z výpovede svedka Y. vyplýva, že odporca si doklady
vždy prečítal až potom ich podpísal, z výpovede svedkyne Javorovej vyplýva, že si nepamätá, že by
bola pri tom, ako odporca podpísal pre navrhovateľa čistý papier pre prípad, že bude niečo potrebovať.
Svedkyňa vypovedala, že čistý papier by odporca navrhovateľovi podpísal asi ťažko, jej nedával nikdy

podpísaný čistý papier formátu A4, teda takýto doklad sa nikde ani ďalej nemohol posunúť. Súd preto
tvrdenia odporcu nemohol považovať za preukázané a prihliadnuť na ne.

Uznanie dlhu zo dňa 21.2.2005 považoval za platný právny úkon. Uznanie dlhu zo dňa 21.2.2005 má
písomnú formu a obsahuje záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 400 000,- Sk z dôvodu,
že prevzal uvedenú sumu pre svoju vlastnú potrebu od navrhovateľa a zaviazal sa mu ju vrátiť do

30.12.2005. Uznaný dlh bol dostatočne špecifikovaný čo do dôvodu, ktorým je zmluva o pôžičke (hoci
v listine nebolo výslovne uvedené, že išlo o zmluvu o pôžičke, z obsahu uznania dlhu vyplýva, že
navrhovateľ odovzdal odporcovi sumu 1 400 000,- Sk , odporca sumu prevzal a zaviazal sa ju v
dohodnutej lehote vrátiť, čo sú pojmové znaky zmluvy o pôžičke). Odporca uznal dlh aj čo do výšky.
Uznanie dlhu obsahuje aj prísľub odporcu ako dlžníka, že uznaný dlh zaplatí. Odporca teda platne uznal

svoj dlh voči navrhovateľovi. Predpokladá sa preto, že jeho dlh zo zmluvy o pôžičke v sume 1 400 000,-
Sk (46 471,49 €) ku dňu 21.2.2005 trval. V dôsledku platného uznania dlhu, navrhovateľ nie je povinný
preukazovať jeho existenciu. Dôkazné bremeno preukázať, že dlh v čase uznania neexistoval alebo
existoval v nižšej výške zaťažuje odporcu. Je nesporné, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou a na
jej platný vznik sa vyžaduje odovzdanie peňazí, avšak v dôsledku uznania dlhu odporcom navrhovateľ

nemusí v konaní preukazovať, že k reálnemu odovzdaniu peňazí odporcovi došlo, pretože existencia /
trvanie/ dlhu v čase jeho uznania sa predpokladá ex lege (zo zákona). Povinnosťou odporcu bolo
preukázať,ževčaseuznaniadlhudlhneexistoval,resp.žeoduznaniadlhuzanikolaleodporcavkonaní
nepreukázal ani to, že v čase uznania dlhu dlh neexistoval, ani to, že od 21.2.2005 jeho dlh zanikol.

V uznaní dlhu sa neuvádza, že zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa 21.2.2005.Uznanie dlhu konštatuje,

že odporca prevzal finančnú hotovosť v sume 1 400 000,- Sk (neuvádza sa, v ňom kedy ju prevzal,
ani že ju prevzal naraz). Nejde teda o simulovaný právny úkon, ktorým sa predstiera uzavretie zmluvy
o pôžičke zo dňa 21.2.2005. Nejde ani o dohodu o zmene obsahu skôr vzniknutých záväzkov, ani o
nováciu /dohodu o nahradení doterajšieho záväzku novým záväzkom/, pretože dôsledkom uznania dlhu
nie je ani zmena záväzku, ani novácia.

Odporcom tvrdená skutočnosť, že na žiadosť navrhovateľa vlastnou rukou napísal a podpísal doklad,
že mu dlhuje peniaze, ktorý mal navrhovateľ ukázať vlastnej manželke a vrátiť odporcovi nie je v konaníprávne podstatná ani preukázaná . Uznanie dlhu, ktoré predložil ako listinný dôkaz navrhovateľ, nie je
písané vlastnou rukou odporcu, je ním len vlastnoručne podpísané. Zrejme preto nejde o tú istú listinu,
o ktorej odporca tvrdí, že mu ju diktoval navrhovateľ v Ž. pred Tescom / za predpokladu, že takáto listina

bola vyhotovená/.

Keďže navrhovateľ preukázal existenciu dlhu 46 471,49 € / 1 400 000,-Sk/ tým, že predložil platné
uznanie dlhu podpísané odporcom a odporca nepreukázal, že uznaný dlh v čase uznania dlhu
neexistoval, resp. , že zanikol, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 46 471,49 €. Odporca
sa v uznaní dlhu zaviazal sumu 1 400 000,- Sk vrátiť do 30.12.2005. Keďže ju do dohodnutej doby

nevrátil, dostal sa s jej zaplatením počnúc 31.12.2005 do omeškania. Navrhovateľovi teda patrí popri
istine aj úrok z omeškania vo výške 6% ročne (dvojnásobok základnej sadzby NBS platnej k prvému
dňu omeškania) z dlžnej sumy od 31.12.2005 do zaplatenia.

O trovách konania štátu súd rozhodol podľa § 151 ods. 6, § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Odporca bol v konaní neúspešný, preto je povinný nahradiť štátu trovy konania v sume 539,18 €. Trovy
konania štátu pozostávajú z vyplateného znalečného nekrytého preddavkami zloženými účastníkmi

konania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ
bol v konaní úspešný, preto má právo na náhradu jeho trov. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 2 788,- € a z trov právneho zastúpenia v sume 2
124,26 € (podľa § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku do výšky podľa vyúčtovania trov konania,

hoci by navrhovateľovi patrili trovy právneho zastúpenia v sume 2 124,28 €) za 2 úkony právnej pomoci
po 15 450,- Sk (512,85 €) /prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - žaloba/, 2 režijné
paušály po 190,- Sk (6,31 €), 2 úkony právnej pomoci po 512,85 € /písomné podanie na súd - vyjadrenie
k odporu, účasť na pojednávaní dňa 26.3.2009/, 2 režijné paušály po 6,95 € a z náhrady za stratu času
dňa 26.3.2009 za 4 začaté polhodiny po 11,59 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané

a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).