Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 19, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 5C/160/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231784
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1110231784.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. V Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej

veci navrhovateľky: D.. K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X, D., zastúpená JUDr. Mgr. Anton Chromík,
PhD. advokátska kancelária, s.r.o., sídlo Chorvátska 199, Šenkvice, IČO: 36 866 431, proti odporcovi:
Univerzita Komenského v Bratislave, sídlo Šafárikovo námestie 6, Bratislava, IČO: 00 397 865, o
náhradu škody vo výške 2 240,38 € a nemajetkovú ujmu 2.000,-EUR, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke istinu v sume 2 240,38 € titulom náhrady škody,
sumu 2.000,-EUR titulom nemajetkovej ujmy a náhradu trov právneho zastúpenia JUDr. Mgr. Antonovi
Chromíkovi, PhD. vo výške 1064,76 €, všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.7.2010 domáhala, aby súd svojim

rozhodnutím zaviazal odporcu na zaplatenie 2 240,38 € titulom náhrady škody, na zaplatenie 2.000,-
€ titulom nemajetkovej ujmy a náhradu trov konania na základe porušenia ust. § 55 ods.2,3 zákona o
vysokých školách.

Odporca sa k návrhu napriek povinnosti uloženej uznesením 5C 160/2010-37 doručenom odporcovi
13.12.2010 písomne nevyjadril, na pojednávania sa opakovane nedostavil, svoju neúčasť na termíne
pojednávania stanovenom na deň 14.12.2011 ospravedlnil bez uvedenia dôvodu, pojednávania odročiť
nežiadal,neúčasťnaďalšomtermínepojednávaniauskutočnenomsúdomdňa19.3.2012,napriekriadne
doručenému predvolaniu neospravedlnil, preto súd podľa § 101 ods.2 a § 119 O.s.p., konal a rozhodol

v neprítomnosti odporcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s listinnými dôkazmi - Rozhodnutie o
povolení prerušiť vysokoškolské štúdium z 31.08.2009 pod č.: ŠO XXXX/XXXX, Oznámenie o termíne
štátnej skúšky z 01.10.2009 pod č.: ŠO XXXX/XXXX, Rozhodnutie o predĺžení prerušenia štúdia z
02.03.2010 pod č.: ŠO XXXX/XXXX A./7, Rozhodnutie o prestupe z 10.03.2010 pod č.:XXX/XXXX-ŠO-
VŠ-O, účtovný doklad Slovenskej zdravotníckej univerzity z 19.03.2010, účtovný doklad z 12.3.2010,
výpisom výsledkov štúdia, výsluchom navrhovateľky, svedeckými výpoveďami svedkýň K. K. a U. D.,

pričom prihliadol na obsah spisového materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový
stav:

Z výsluchu navrhovateľky a vyššie špecifikovaných listín súd zistil, že na základe zápisu sa
navrhovateľka dňa 04.09.2007 stala študentkou dennej formy magisterského štúdia v študijnom
programe Fyzioterapia na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Navrhovateľka nariadnom termíne štátnej skúšky dňa 2.6.2009 z Fyzioterapie neuspela. Prvý opravný termín štátnej
skúšky bol určený na 24. a 25.08.2009, na ktorom tiež neuspela. Následne navrhovateľka prerušila
štúdium na základe rozhodnutia odporcu z 31.08.2009 pod č.: ŠO XXXX/XXXX o povolení prerušiť

vysokoškolské štúdium, od 31.08.2009 do 31.12.2009. V čase prerušenia štúdia, odporca navrhovateľke
písomne oznámil termín štátnej skúšky z predmetu Fyzioterapia listom z 01.10.2009 pod č.: ŠO XXXX/
XXXX. Termín bol určený na 10.11.2009 z praktickej časti a na 11.11.2009 z teoretickej časti a obhajoby
diplomovej práce. Dňa 5.1.12009, t.j. päť dní pred termínom štátnej skúšky navrhovateľke telefonicky
oznámili, že štátnice sa nekonajú lebo Lekárska Fakulta nemá pre daný odbor akreditáciu. Keďže

do termínu štátnej skúšky navrhovateľka nedostala od odporcu žiadnu oficiálnu informáciu o zrušení
termínu štátnej skúšky, deň pred štátnou skúškou, tj 9.11.2009 sa išla informovať na študijné oddelenie
Lekárskej Fakulty, kde jej vedúca študijného oddelenia povedala, že nevie, prečo prišla, keď jej bolo
oznámené, že škola stratila akreditáciu a preto druhý opravný termín štátnej skúšky nebude. Táto
situácia sa týkala nielen navrhovateľky, ale ešte ďalších troch spolužiakov. Keďže žiadne písomné
oznámenie o tom, že o tom, že druhý opravný termín štátnej skúšky sa neuskutoční navrhovateľke

doručené nebolo, dostavila sa táto nasledujúci deň, t.j. v deň určenia termínu štátnej skúšky 10.11.2009,
spolu s ňou aj zvyšní traja spolužiaci, na miesto, kde sa mala štátna skúška konať, tam o štátnej skúške
nikto nič nevedel. Na základe týchto udalostí navrhovateľka i s ostanými spolužiakmi sa ohlásili u dekana
Lekárskej Fakulty, ktorý ich prijal 12. alebo 13.11.2009 so záverom, že chyba nastala na strane fakulty,
ktorá všetkým pomôže tak, aby mohli štúdium riadne ukončiť. Nakoľko navrhovateľka a ani nikto z

ostatných študentov následne žiadnu informáciu o vyriešení situácie nedostali, opäť sa ohlásili u dekana
Lekárskej Fakulty, ktorý im nepodal žiadnu informáciu, len ich odkázal aby sa sťažovali na rektoráte
Univerzity Komenského. Navrhovateľka spolu s ostanými spolužiakmi sa ohlásili u prorektora Univerzity
Komenského, ktorý ich prijal a prisľúbil pomoc. No opäť sa nič nedialo a preto navrhovateľka spolu s
ostanými spolužiakmi napísali na Ministerstvo školstva SR list 08.12.2009 v ktorom opísali situáciu s

tým ako vec riešili a že už nevedia na koho sa majú obrátiť. Na uvedený list nedostali žiadnu odpoveď
a preto sa rozhodli vec riešiť prostredníctvom poslankyne Národnej rada SR pani Z.. Vtedy sa ohlásila
Lekárska fakulta s tým, že sa majú hlásiť na Slovenskej zdravotníckej univerzite, kde môžu absolvovať
štúdium po prijímacích skúškach a dvojročnom štúdiu. Keďže toto nebola zo strany Fakulty žiadna
pomoc, keďže dvojročné magisterské štúdium už absolvovali, po opätovnom oslovení pani poslankyne,

sa navrhovateľka spolu s ostatnými študentmi obrátili na generálneho riaditeľa sekcie pre vysoké školy
na Ministerstve školstva SR, ktorý po vysvetlení situácie a predložení všetkej korešpondencie zabezpečil
ich prestup na Slovenskú zdravotnícku univerzitu, s tým, že navrhovateľka spolu s ostatnými študentmi
musia urobiť päť rozdielových skúšok, vyhotoviť novú diplomovú prácu a úspešne absolvovať štátnu
skúšku. Jediná zmena bola v tom, že išlo o externé štúdium, nakoľko pre denné štúdium univerzita

daný študijný odbor nemala zaradený. Všetky tieto úkony navrhovateľka spolu s ostatnými študentmi
absolvovala a v auguste 2010 urobila štátnu záverečnú skúšku.

Odporca si nesplnil riadne svoju povinnosť zabezpečiť navrhovateľke pokračovanie v štúdiu, túto plnil
až po dôraznom naliehaní a aktivite navrhovateľky spolu s ostatnými študentmi, pričom forma štúdia
bola externá, navrhovateľka si preto v dôsledku zmeny formy štúdia a následných študijných povinností

ktoré už mala pred zmenou formy štúdia zabezpečené, uplatňuje náhradu výdavkov vynaložených v
súvislosti s ukončením vysokoškolského štúdia v takomto rozsahu:

- poplatok za zápis na Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave 4,98 €,

- poplatok za školné (alikvotná časť) za akademický rok 2009/2010 331,94 €,

- náklady spojené s overovaním dokumentov (rodný list, diplom, dodatok k diplomu, vysvedčenie)

9,50 €,

- náklady za právne služby, ktoré musela navrhovateľka za účelom kvalifikovaného riešenia svojej
situácie vynaložiť 187,- €,

- odvody hradené do zdravotnej poisťovne (za obdobie september 2009 -december 2009) 106,96 €,

- Vecná škoda celkom 640,38 €Okrem vecnej škody si navrhovateľka v konaní uplatnila aj náhradu ušlého zisku, teda straty na zárobku
celkom vo výške 1600,- €, vyčíslenú za obdobie mesiacov september 2009 až december 2009, vo
výške 400,- € zodpovedajúcej priemernej mesačnej mzde absolventa odboru Fyzioterapia, o ktoré

navrhovateľka prišla v dôsledku zavinenia odporcu, ktorého sa dopustil tým, že porušil svoju povinnosť,
resp. záväzok poskytovať vysokoškolské vzdelanie, ktoré malo byť ukončené získaním titulu magister,
porušil povinnosť ustanoviť dostatočný počet termínov na vykonanie skúšky, tak ako vyplýva zo zákona
o vysokých školách, čím následne znemožnil navrhovateľke včas ukončiť štúdium a zamestnať sa.

Navrhovateľka sa domáha okrem vecnej škody i nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,-€ na tom skutkovom

základe, že zavinením odporcu nemohla v akademickom roku 2008/2009 riadne absolvovať v rámci
štátnej skúšky z predmetu Fyzioterapia všetky termíny. Odporca porušil zásadu nediskriminácie, keď
vo vzťahu k navrhovateľke nepostupoval rovnako ako k ostatným študentom, čím navrhovateľka bola
bezdôvodne znevýhodnená, nakoľko študent, ktorý splní podmienky priebežného hodnotenia, má v
zmyslečl.24ods.4ŠtudijnéhoporiadkuLFUKprávonadvaopravnétermínyvprípade,akbolhodnotený
zpredmetuznámkouFx.Riadnytermínštátnejskúškybol2.6.2009aprvýopravnýtermínaž24.08.2009,

čím v akademickom roku nemala navrhovateľka možnosť využiť právo na dva opravné termíny, tak, ako
túto možnosť mali študenti z iných odborov.

Navrhovateľka poukázala i na porušenie dobrých mravov zo strany odporcu, hoci zákon o vysokých
školách v § 55 ods.3 stanovuje výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona tak, aby boli
vykonávané v súlade s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázala na konanie odporcu, ktorý v čase,

keď navrhovateľka mala prerušené štúdium od 31.08.2009 do 31.12.2009, jej písomne oznámil listom
z 01.10.2009 termín štátnej skúšky na 10.11.-11.11.2009, hoci v tom čase odporca akreditáciou pre
predmet Fyzioterapia, nedisponoval. Takéto konanie odporcu navrhovateľku veľmi zasiahlo, spôsobilo
jej veľa stresu, frustrácie a trápenia, vyvolalo u nej zmenu v správaní sa, vo vzťahu k okoliu bola
podráždená, hádavá, vzniknutá situácia v nej vyvolávala pocit nervozity, hnevu i smútku, nevedela sa

z ničoho tešiť, čo sa prejavilo vo vzťahoch s rodinou, najbližším okolím, cítila sa bezmocná, mala pocit,
vedela, že vzniknutú situáciu nezapríčinila, nevedela však ako účinne sa voči nesplneniu povinnosti
odporcu brániť, ako sa jej domôcť. Ocitla sa v situácii, kedy jej hrozili, že napriek tomu, že tri roky
úspešneštudovalamagisterskéštúdium,úplnévysokoškolskévzdelaniepravdepodobneneukončí.Táto
situácia na navrhovateľku veľmi doliehala nielen psychicky, ale i finančne, nakoľko z dôvodu ďalšej v

podstate nadbytočnej prípravy na štúdium nemohla pracovať, finančné prostriedky na krytie nákladov
súvisiacich s neumožnením dokončenia štúdia na pôvodnej vysokej škole si musela požičať od rodičov,
čo ju veľmi trápilo, nakoľko pochádza z mnohodetnej rodiny a nie všetci súrodenci aj vzhľadom na
finančnú náročnosť štúdia mohli študovať. Bola si vedomá skutočnosti, že celá jej rodina sa musela z
dôvodu pôžičky poskytnutej rodičmi navrhovateľke uskromniť.

Psychickú ujmu navrhovateľka utrpela :

- nerovnakým zaobchádzaním v porovnaní s ostatnými študentmi, keď jej nebolo umožnené vyčerpať
tri opravné termíny na štátnu skúšku v zmysle čl. 24 ods. 4 Študijného poriadku LF UK z dôvodu, že
odporca nemal zabezpečenú akreditáciu,

- neprofesionálnym postojom odporcu, ktorý po strate akreditácie navrhovateľke spolu s ostanými

študentmi opakovane sľuboval vyriešenie situácie, študentov držal v prísľube možnosti pokračovať v
štúdiu, čo pri chýbajúcej jednej štátnej skúške významne zasiahlo do života a plánov navrhovateľky,

-stratoučasu,keďnavrhovateľkavapríli2010muselaabsolvovaťnaSlovenskejzdravotníckejuniverzite
konzultácie, upraviť diplomovú prácu, vykonať päť diferenčných skúšok, to všetko preto, aby mohla
absolvovať štátnu skúšku na Slovenskej zdravotníckej univerzite, čo ju stálo i nemalé psychické vypätie,

keďže to všetko musela absolvovať vo veľmi krátkom čase.

Keďže odporca sa k návrhu písomne nevyjadril, na pojednávanie na ktoré bol volaný sa opakovane
nedostavil, súd nepozná stanovisko odporcu k predmetu sporu a tým ani neboli predložené žiadne
dôkazy, resp. návrhy na dokazovanie, súd predmet sporu posudzoval na základe tvrdení navrhovateľky
a na takto ustálený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia.Navrhovateľka bola vo svojom návrhu povinná v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej
prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením

dôkazných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd spornú
vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými svoj žalobný návrh
odôvodňoval

Zo svedeckej výpovede U. D. súd zistil, že svedkyňa sa s navrhovateľkou pozná od útleho detstva,
potom sa opätovne stretli na vysokej škole, kde bola spolužiačkou navrhovateľky Svedkyňa uviedla,
že od času, kedy sa dozvedela, že univerzitu nebude môcť ukončiť, sa prestala stretávať s ostatnými,

pretože nechcela, aby sa jej pýtali na tému škola. Svedkyňa uviedla, že stále má pocit, že navrhovateľka
už nie je taká veselá ako predtým. Podľa jej tvrdení bola pre ostatných študentov prekvapujúca už len tá
skutočnosť, že medzi opravnými termínmi stanovenými školou bol pomerne veľký časový odstup, počas
ktorého študent obvykle mnoho učiva zabudne a musí sa pripravovať odznovu. Najviac navrhovateľku
podľa svedkyne psychicky zaťažovala tá skutočnosť, že päť rokov študovala na Univerzite Komenského

a zrazu jej bolo znemožnené ju ukončiť, a preto keď sa dozvedela o možnosti prestupu na Slovenskú
zdravotnícku univerzitu (SZU) na jednej strane ju potešilo, že bude môcť školu dokončiť, na strane druhej
si bola vedomá, že SZU sa pokiaľ ide o prestíž a „známosť“ vo svete nedá s Univerzitou Komenského
porovnávať.

Zo svedeckej výpovede K. K., matky navrhovateľky súd zistil, že jej dcéra (navrhovateľka) sa o zrušení

tretieho termínu z dôvodu straty akreditácie dozvedela telefonicky, volali jej zo študijného oddelenia,
písomné oznámenie jej nezaslané nebolo, konanie Univerzity považuje za úmyselné, nakoľko v čase
keď Univerzita presúvala septembrový termín na november jej už musela byť známa skutočnosť, že
škola stráca akreditáciu a teda, že skúšku v novembri už nebude možné študentom zabezpečiť, na
základe čoho sa svedkyňa domnieva, že ide o konanie úmyselné. Uviedla, že až do času, kým nastali

opísané udalosti bola jej dcéra bezstarostná, veselá, mladá žena, dá sa povedať, že úspešná, pretože
všetky skúšky robila na prvý termín. Následne u nej ako aj v celej ich rodine zavládla beznádej, ako
keby „polročný kar“, v správaní jej dcéry nastali veľké zmeny, takmer rok bola podráždená, smutná,
nevedela sa tešiť z úspechov svojich súrodencov, ktorí študovali a robili skúšky. Uviedla, že keby jej
dcéra (navrhovateľka) sama a jej spolužiaci neboli aktívni, nikdy by školu nedokončili, nakoľko univerzita

si svoje povinnosti voči nim súvisiace so stratou akreditácie nesplnila, navyše v čase kedy termín skúšky
stanovila, si už musela byť vedomá, že nebude mať akreditáciu, nakoľko o ňu nepožiadala.

Pri právnom hodnotení uplatneného nároku súd skutkovú situáciu nehodnotil podľa antidiskriminačného
zákona, nakoľko navrhovateľka nepoukázala na iného študenta, s ktorým v porovnateľnej situácii
odporca zaobchádzal priaznivejšie ako s navrhovateľkou.

Podľa § 1 ods.2 zák.č. 131/2002 Z.z., poslaním vysokých škôl, ktoré sú súčasťou európskeho priestoru
vysokoškolského vzdelávania a spoločného európskeho výskumného priestoru, je rozvíjať harmonickú
osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy,
kultúry a zdravia pre blaho celej spoločnosti, a tým prispievať k rozvoju vedomostnej spoločnosti.
Napĺňanie tohto poslania je predmetom hlavnej činnosti vysokých škôl.

Podľa § 1 ods.4 písm. a) zák.č. 131/2002 Z.z., Vysoké školy napĺňajú svoje poslanie výchovou
odborníkov s najvyšším vzdelaním, vysokými morálnymi zásadami, občianskou a spoločenskou
zodpovednosťou.

Podľa § 1 ods.4 písm. b) zák.č. 131/2002 Z.z., Vysoké školy napĺňajú svoje poslanie

výchovou v duchu hodnôt demokracie, humanizmu a tolerancie a vedením študentov k tvorivému,

kritickému a nezávislému mysleniu, zdravému sebavedomiu a k národnej hrdosti.Podľa § 53 ods.1 zák.č. 131/2002 Z.z., študijný program druhého stupňa sa zameriava na získanie
teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na rozvíjanie
schopnosti ich tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo pri pokračovaní vo vysokoškolskom

štúdiu podľa doktorandského študijného programu. Absolventi študijného programu druhého stupňa
získavajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Podľa § 53 ods.2 zák.č. 131/2002 Z.z., štandardná dĺžka štúdia pre študijný program druhého stupňa
vrátane praxe je najmenej jeden rok a najviac 3 roky tak, aby celková štandardná dĺžka štúdia podľa
bakalárskeho študijného programu a nadväzujúceho študijného programu druhého stupňa v tom istom

alebo príbuznom študijnom odbore bola spolu najmenej päť rokov.

Podľa § 53 ods.4 zák.č. 131/2002 Z.z., záverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa študijného
programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 je diplomová práca.

Podľa § 55 ods.1 zák.č. 131/2002 Z.z., štátny občan Slovenskej republiky, občan členského štátu a
občan tretieho štátu má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné
podmienky prijatia na štúdium podľa § 56, ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou

zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1, podmienky určené v dohode podľa § 54a ods. 2 a podmienky
podľa § 58a ods. 4.

Podľa § 55 ods.2 zák.č. 131/2002 Z.z., práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým
uchádzačom a študentom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou
osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj

z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby
pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej
menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu,
majetku, rodu alebo iného postavenia.

Podľa § 55 ods.3 zák.č. 131/2002 Z.z., výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí

byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
uchádzača alebo študenta. Uchádzač alebo študent nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv
prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, študenta, učiteľa, výskumného
alebo umeleckého pracovníka alebo iného zamestnanca vysokej školy sťažnosť, žalobu alebo návrh na
začatie trestného stíhania.

Podľa § 55 ods.4 zák.č. 131/2002 Z.z., uchádzač alebo študent, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania,
môže sa domáhať podľa osobitného zákona právnej ochrany na súde.

Podľa § 55 ods.6 zák.č. 131/2002 Z.z., vysoká škola môže prijímať uchádzačov len na štúdium
akreditovaných študijných programov, ktoré má uvedené v zozname študijných programov [§ 20 ods.

1 písm. a)].

Podľa § 61 ods.1 zák.č. 131/2002 Z.z., akademický rok sa začína 1. septembra bežného roka a skončí
sa 31. augusta nasledujúceho roka.

Podľa § 63 ods.1 zák.č. 131/2002 Z.z., každý študijný program musí ako jednu z podmienok na jeho
úspešné absolvovanie obsahovať vykonanie štátnej skúšky alebo štátnych skúšok.Podľa § 64 ods.1 zák.č. 131/2002 Z.z., štúdium študijného programu možno na žiadosť študenta za
podmienok určených študijným poriadkom prerušiť. Študijný poriadok určí najdlhšie celkové obdobie
prerušenia štúdia.

Podľa § 65 ods.1 zák.č. 131/2002 Z.z., štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa
príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok
predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu.

Podľa § 66 ods.1 písm. e) zák.č. 131/2002 Z.z., okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí
zrušením študijného programu podľa § 87 ods. 2, ak študent neprijme ponuku vysokej školy pokračovať
v štúdiu iného študijného programu.

Podľa § 69 ods.1 zák.č. 131/2002 Z.z., uchádzač prijatý na štúdium (§ 58) sa stáva študentom odo dňa
zápisu na štúdium; študent, ktorému bolo štúdium prerušené, sa stáva študentom odo dňa opätovného
zápisu na štúdium.

Podľa § 69 ods.2 zák.č. 131/2002 Z.z., študent prestáva byť študentom odo dňa skončenia štúdia podľa
§ 65 ods. 1 a § 66 alebo odo dňa prerušenia štúdia podľa § 64 ods. 1.

Podľa § 70 ods.1 písm. a) zák.č. 131/2002 Z.z., študent má právo najmä študovať študijný program,
na ktorý bol prijatý.

Podľa § 83 ods.1 zák.č. 131/2002 Z.z., akreditácia študijného programu je proces, v rámci ktorého
Akreditačná komisia na žiadosť vysokej školy posúdi jej spôsobilosť uskutočňovať študijný program. Po
vyjadrení Akreditačnej komisie podľa § 82 ods. 2 písm. a) môže ministerstvo priznať vysokej škole právo

udeľovať absolventom tohto študijného programu zodpovedajúci akademický titul. Študijný program, pre
ktorý vysoká škola získala uvedené právo, je akreditovaný študijný program. Vysoká škola, ktorá má
akreditovaný študijný program, po ktorého absolvovaní sa udeľuje titul magister, má v súlade s § 53 ods.
8 právo udeľovať po úspešnom vykonaní rigoróznej skúšky zodpovedajúci akademický titul.

Podľa § 83 ods.7 zák.č. 131/2002 Z.z., ak vysoká škola spĺňa v čase akreditácie kritériá (§ 82 ods. 7)

uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5 a spôsob ich spĺňania utvára dostatočné
predpoklady na udržanie spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie činností vysokej školy,
priznáva ministerstvo práva podľa odsekov 1 a 3 bez časového obmedzenia. Práva priznané bez
časového obmedzenia sú pravidelne prehodnocované v rámci komplexných akreditácií činností vysokej
školy podľa § 84. Ak ide o nový študijný program, ministerstvo priznáva práva podľa odseku 1 najviac

na čas zodpovedajúci štandardnej dĺžke štúdia.

Podľa § 83 ods.9 vety prvej zák.č. 131/2002 Z.z., ak vysoká škola v čase akreditácie nespĺňa kritériá
(§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5 a doteraz mala priznané
zodpovedajúce práva, ministerstvo pozastaví ich platnosť a vyzve vysokú školu, aby neodkladne prijala
opatrenia na odstránenie nedostatkov a do jedného roka podala správu o ich výsledku.

Podľa § 83 ods.13 zák.č. 131/2002 Z.z., akreditačná komisia na začiatku akreditácie študijného
programu v oblasti zdravotníctva požiada ministerstvo zdravotníctva o stanovisko, či absolventi
študijného programu budú spĺňať podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa osobitného
zákona.

Podľa§92ods.10zák.č.131/2002Z.z.,verejnávysokáškolamôžepožadovaťoduchádzačovoštúdium

poplatok za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania. Poplatok je odvodený od skutočnýchnákladov vysokej školy spojených s týmito úkonmi. Jeho výška nesmie presiahnuť 25% základu podľa
odseku 1.

Podľa čl. 24 ods. 4 vety prvej Vnútorného predpisu č.5/2008 (Študijný poriadok), študent, ktorý

bol hodnotený z predmetu známkou Fx má právo na dva opravné termíny, pokiaľ splní podmienky
priebežného hodnotenia.

Podľa čl. 32 ods. 6 písm. e) Vnútorného predpisu č.5/2008 (Študijný poriadok), okrem riadneho
skončenia štúdia sa štúdium skončí ak študent nemôže pokračovať v štúdiu z dôvodu zrušenia
študijného programu ktorý študuje a neprijal ponuku pokračovať v štúdiu podľa iného študijného
programu.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 3 ods.2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej
samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych

vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods.2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Uplatnený nárok súd právne posúdil ako sekundárny právny nárok vzniknutý následkom porušenia

právnej povinnosti, v súvislosti s ktorou vznikla navrhovateľke škoda, pričom skúmal splnenie všetkých
základných zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti ako je porušenie právnej povinnosti,
existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.

Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. K takémuto porušeniu môže dôjsť protiprávnym konaním alebo opomenutím. Z vykonaného

dokazovania mal súd preukázané, že odporca konal v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho
zákonníka, v rozpore s ustanoveniami § 66 ods.1 písm. e) a § 69 ods.1 zák. č. 131/2002 Z. z. a k
tomu všetkému konal i zmätočne, keď v čase, kedy navrhovateľka mala prerušené štúdium rozhodnutím
z 31.08.2009 pod č.: ŠO XXXX/XXXX na obdobie od 31.08.2009 do 31.12.2009, kedy podľa § 69
ods.2 zák. č. 131/2002 Z.z. nebola študentkou, listom z 01.10.2009 pod č.:ŠO:4743/2009 navrhovateľke

oznámil termín štátnej skúšky na 10.11. - 11.11.2009. Odporca termín štátnej skúšky z predmetu
Fyzioterapia oznámil navrhovateľke napriek tomu, že pre uvedený predmet nemal akreditáciu. Týmto
konaním odporca konal v rozpore s ust. § 83 ods. 1, ods. 7, ods.9, ods.13 zák. č. 131/2002 Z.z. a
možno jednoznačne povedať, že i v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka, keď navrhovateľku zavádzal
o termíne štátnej skúšky, ktorý jej oznámil a nakoniec nezabezpečil.

Odporca s navrhovateľkou riadne a ani včas nekomunikoval za účelom zabezpečenia ponuky
pokračovať v štúdiu podľa iného študijného programu tak, ako mu ukladá ust. § 66 ods.1 písm. e)zák.č. 131/2002 Z.z., i čl. 32 ods. 6 písm. e) Vnútorného predpisu č.5/2008 (Študijný poriadok). V
konečnom dôsledku odporca listom z 02.03.2010 pod č.: ŠO XXXX/XXXX D IV/X v čase, kedy oficiálne
navrhovateľka už nebola študentkou (štúdium mala prerušené do XX.XX.XXXX), rozhodol o predĺžení

prerušenia štúdia do XX.XX.XXXX s možnosťou pokračovať v štúdiu na inej vysokej škole s platnou
akreditácioumagisterskéhoštudijnéhoprogramuF.azároveňoznámiltermínzápisu. T.konanieodporcu
bolo s poukazom na vykonané dokazovanie výlučne a len v dôsledku aktívnej a nepretržitej snahy
navrhovateľky spolu s ostatnými spolužiakmi zabezpečiť si ukončenie magisterského štúdia v súlade
so zákonom.

K. sa súd zaoberal existenciou škody, čím treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. N. skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie
majetku poškodeného, čo v danom prípade je náhrada vecných nákladov vyššie špecifikovaných vo
výške XXX,XX €, ktorých úhradu navrhovateľka listinnými dôkazmi preukázala a s poukazom na
charakter a účel vynaloženia uvedených finančných prostriedkov súd tieto vyhodnotil ako dôvodné a
primerané.I.škodyvzniknutejnavrhovateľkejeajušlýziskspoluvovýške1600,-€,vzniknutýzaobdobie

mesiacov september 2009 až december 2009, vo výške 400,- € zodpovedajúcej priemernej mesačnej
mzde absolventa odboru Fyzioterapia, o ktoré navrhovateľka prišla v dôsledku zavinenia odporcu.

Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou

Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny
a následku, tento vzťah musí byť bezprostredný. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že

v dôsledku vyššie uvedeného konania odporcu, ktorý v rozpore s ust. § § 83 ods. 1, ods. 7, ods.9,
ods.13 zák.č. 131/2002 Z.z. nezabezpečil riadne a včas akreditáciu predmetu Fyzioterapia, čo malo za
následok neumožnenia navrhovateľke podľa § 63 ods. 1 zák.č. 131/2002 Z.z. v spojení s čl. 24 ods. 4
vety prvej Vnútorného predpisu č.5/2008 (Študijný poriadok) absolvovať vykonanie druhého opravného
termínu štátnej skúšky.

Výlučne až na naliehanie, aktívnej a nepretržitej snahy navrhovateľky spolu s ostatnými spolužiakmi
tak ako je vyššie opísané, bolo odporcom zabezpečené ukončenie magisterského štúdia na inej
vysokej škole - Slovenskej zdravotníckej univerzite, v dôsledku čoho navrhovateľke vznikli zbytočné
ale nevyhnutné náklady ktoré bezprostredne súviseli s úspešným ukončením magisterského štúdia
ako poplatok za zápis na Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave, poplatok za externé štúdium,

náklady spojené s previazaním diplomovej práce a ostané náklady vyššie uvedené.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu vo výške 2.000,-EUR, súd z vyššie uvedených dôvodov túto hodnotil
podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Keďže súd mal jednoznačne preukázané, že odporca je objektívne
zodpovedný za vzniknutú škodu, pričom všeobecnou podmienkou ochrany podľa ust. § 13 Občianskeho
zákonníka je, že ide o závažný zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti ktorý je objektívne

spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na jeho osobnosti; a súd skúmal tento zásah.

S poukazom na zistený skutkový stav z ktorého je zrejmé, že obnovenie pôvodného stavu zo strany
odporcu nie je možné (odporca v súčasnosti akreditáciou pre predmet Fyzioterapia nedisponuje,
navrhovateľka magisterské štúdium v danom odbore ukončila na inej vysokej škole), súd sa zaoberal
návrhom o priznaní primeraného zadosťučinenia v peniazoch. Podmienkou priznania materiálnej

satisfakcie je nemajetková ujma, ktorá je spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť občana, jeho
vážnosť a česť vo vzťahu k ostatným spoluobčanom a ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v
spoločnosti. To, či si bol odporca vedomý svojho protizákonného konania alebo či išlo len o nedbanlivé
konanie, je bezvýznamné.

V tejto súvislosti súd hneď na prvom mieste poukazuje na ust. § 1 zák.č. 131/2002 Z.z., v ktorom

je definované poslanie vysokých škôl, kde je špeciálne poukázané na morálne zásady, občiansku a
spoločenskú zodpovednosť, k čomu mimo iného vysoké školy majú viesť študentov. Súd z dôvodu, že
vysoká škola má priamo v zákone uloženú povinnosť viesť študentov k morálnym zásadám, k občianskeja spoločenskej zodpovednosti a práve ona v danom prípade bola tým subjektom, ktorý všetky tieto
zásady a princípy porušil a súd ju preto za takýto postup sankcionoval.

V konečnom dôsledku súd má zato, že takéto počínanie odporcu bolo spôsobilé vyvolať závažný zásah

do psychickej a morálnej integrity osobnosti navrhovateľky, ktorá cítila hanbu a poníženie pred svojou
rodinou a blízkymi, čo mal súd preukázané svedeckými výpoveďami a bolo spôsobilé vyvolať zhoršenie
jej postavenia a uplatnenia v spoločnosti.

Výška uplatnenej nemajetkovej ujmy je podľa názoru súdu s poukazom na závažnosť porušenia
zákonných ustanovení zák.č. 131/2002 Z.z., s poukazom na nečinnosť odporcu resp. jeho zavádzanie,
že situáciu bude riešiť a samotný fakt, že trojročné magisterské štúdium navrhovateľky bolo vážne

ohrozené neumožnením druhého opravného termínu štátnej skúšky a tým aj kvalifikované uplatnenie
v praxi, je primeraná.

Keďže tvrdenia navrhovateľky mal súd za preukázané, návrh vyhodnotil ako dôvodný a tomuto v celom
rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,

súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

Keďže navrhovateľka bola v konaní úspešná, súd zaviazal odporcu k náhrade jej trov, spočívajúcich v
trovách právneho zastúpenia vo výške 1064,76 €.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. §10 ods.1, §14 ods. 1 písm.

a), b), c) za päť úkonov právnej služby, pričom sadzba jedného úkonu je z hodnoty sporu 4 240,38 €,
t.j. 151,05 €.

1. prevzatie a príprava zo dňa 15.03.2010, t.j. 151,05 € a režijný paušál 7,21 €,

2. podanie žaloby zo dňa 15.7.2010, t.j 151,05 €. a režijný paušál 7,21 €,

3. účasť na pojednávaní 14.12.2011, t.j. 151,05 €.a režijný paušál 7,41 €.,

4. písomné vyjadrenie zo dňa 19.12.2011, t.j. 151,05 €. a režijný paušál 7,41 €,

5. účasť na pojednávaní 19.03.2012, t.j. 151,05 EUR a režijný paušál 7,63 €.

Spolu: 792,12 €

Podľa § 18 ods.3 vyhlášky č.655/2004 Z.z. súd zvýšil tarifnú odmenu o daň z pridanej hodnoty vo výške
20%, o ktorú súd navýšil trovy právneho zastúpenia vo výške 792,12 €., čím priznal navrhovateľke

náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 950,54 €.

Náhrada cestovných nákladov:

Šenkvice - Bratislava a späť = 81 km osobným motorovým vozidlom zn. F. F. s ev.č.: I., dňa 14.12.2011,
t.j. 81km x 0,183 EUR/1 km, cena paliva 1,45 EUR = 22,53 EUR.

Šenkvice - Bratislava a späť = 81 km osobným motorovým vozidlom zn. F.. s ev.č.: I., dňa 19.3.2012,

t.j. 81km x 0,183 EUR/1 km, cena paliva 1,45 EUR = 22,53 EUR.Spolu:22,53 + 22,53 = 45,06 EUR.

Náhrada za stratu času podľa §17 ods.1 vyhl. č.655/2004 Z.z.:

za dve cesty Šenkvice - Bratislava a späť v dňoch 27.10.2011, 24.01.2012.

-1/60 základu je 12,35 EUR v roku 2011 x 2 polhodiny (za každých začatých 30 min.), t.j.

24,70 EUR,

-1/60 základu je 12,71 EUR v roku 2012 x 2 polhodiny (za každých začatých 30 min.), t.j.

25,42 EUR,

Spolu: 24,70 + 25,42 = 50,12 EUR.

Podľa § 18 ods.3 vyhlášky č.655/2004 Z.z. súd zvýšil odmenu o daň z pridanej hodnoty vo výške 20%

z 95,18 EUR (45,06 + 50,12), t.j. o 19,04 EUR, takže odmena za hotové výdavky a náhrada za stratu
času je 95,18 + 19,04 = 114,22 EUR.

Trovy právneho zastúpenia úhrnom : 950,54 € +114,22 = 1064,76 €

Súd právnemu zástupcovi navrhovateľky nepriznal uplatnenú náhradu za úkon zo 6.4.2010 -
predžalobná výzva a návrh na mimosúdne vyrovnanie vo výške 151,05 €, nakoľko nejde ide o

úkon vykonaný pred začatím súdneho konania, ktoré bolo začaté dňa 19.7.2010 podaním návrhu
navrhovateľky na tunajší súd. Nakoľko predmetom náhrady trov konania sú v zmysle citovaného
ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. len trovy účastníka vzniknuté mu v súdnom konaní nemožno jeho
náhradu navrhovateľke, resp. jej právnemu zástupcovi priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.