Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 8, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 5C/256/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110247568
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1110247568.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci

navrhovateľa: F.. S. J., bývajúceho S. XX, G. proti odporcovi: Slovenskej republike, zastúpenej
Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie Slobody 6,
Bratislava o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 627,10 € z a s t a v u j e.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 7.12.2010 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na náhradu
škody vo výške 953,50 € s príslušenstvom a nemajetkovú ujmu v sume 8 300,- € na tom skutkovom
základe, že rozhodnutím č. 1496-3/KR-g/2007/Gá došlo zo strany Stavebného úradu v Krompachoch

nesprávnemu úradnému postupu pri zisťovaní okruhu skutočného okruhu účastníkov ako aj pri
posudzovaní možnosti reálneho a zákonného prístupu k stavbe garáže, ktoré sa prejavili v tom, že s
navrhovateľom nebolo konané ako s účastníkom stavebného konania. Uviedol, že ako s účastníkom
s ním nebolo konané ani pri rozhodovaní o jeho žiadosti o obnovu konania zo dňa 2.12.2009
vo veci kolaudačného rozhodnutia č. 1496-3/KR-g/2007/Gá zo dňa 20.11.2007, pretože rozhodnutím
č. 1408-6/2009/Ost-R/Sl vydaným Stavebným úradom Krompachy dňa 7.9.2009 bola jeho žiadosť
zamietnutá. Následne s ním nebolo konané ani pri rozhodovaní o jeho odvolaní voči rozhodnutiu č.

1408-6/2009/Ost-R/Slzo dňa 21.9.2009, nakoľko rozhodnutím č. 2009/01142 Krajského stavebného
úradu v Košiciach zo dňa 6.11.2009, ktorým bolo rozhodnutie č. 1408-6/2009/Ost-R-Sl vydané
Stavebným úradom v Krompachoch zo dňa 7.9.2009 v napadnutých častiach potvrdené. Uviedol,, že
uvedené skutočnosti potvrdzuje rozhodnutie č. 2010-16124/19628-3:530/Ra zo dňa 27.4.2010 vydané
Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR, na základe ktorého bolo nezákonné rozhodnutie
č. 2009/01142 zo dňa 6.11.2009 a následne rozhodnutie č. 2010/00154 zo dňa 16.6.2010 Krajského
stavebného úradu Košice zrušené a tiež bolo zrušené aj nezákonné rozhodnutie č. 1408-6/2009/Ost-

R/Sl zo dňa 7.9.2009 Stavebného úradu Krompachy. V súvislosti s uvedeným rozhodnutím odporcu,
v priebehu konania navrhovateľ, rozšíril navrhovateľ tvrdenia uvádzané v žalobe keď, odvodzoval
vznik škody nielen od nesprávneho úradného postupu ale aj od existencie nezákonného rozhodnutia.
Nesprávnym úradným postupom správneho orgánu v zmysle § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku
sa rozumie nezákonný postup stavebného úradu, teda postup v rozpore s jeho procesnými právnymi
normami, ktorý zapríčinil. Že účastník konania nemal možnosť uplatniť v konaní všetky svoje procesné
práva, na základe čoho navrhovateľovi vznikla škoda v žalovanej výške, za ktorú v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z.z.) zodpovedá štát. V danom prípade mal nesprávny postup v zmysle
vyjadrení navrhovateľa spočívať v nezákonnom zásahu do práv, právom chránených záujmov fyzických

a právnických osôb, v súvislosti s čí, je postupy Stavebného úradu Krompachy a Krajského stavebného
úradu v Košiciach nutné považovať za nesprávne úradné postupy pri výkone verejnej moci. Nárok
na uplatnenú nemajetkovú ujmu navrhovateľ odvodil od ustanovenia § 17 zákona č. 514/2003 Z.
z, v zmysle ktorého sa poškodenému uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, že samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočný zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa ja nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.. Majetkovú škodu v návrhu vyčíslil navrhovateľ v sume
953,30 € ako poškodenia brány, poškodenia pozemku - vyjazdené koľaje od áut, vyhľadanie dokladov
a podkladov, naštudovanie legislatívy a dokladov, napísanie odvolaní, listov a žaloby, správny poplatok
za obnovu konania a poštovné a suma za telefonovanie. Nemajetkovú ujmu vyčíslenú v sume 8 300 €
odôvodňoval vytvorením stresu jemu a jeho rodine, znemožnením využitia voľného času navrhovateľa

pre jeho rodinu, poškodením dobrého mena, znemožnením využitia pozemku, vytvorením prekážok pri
riešení ochrany majetku navrhovateľa.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil aj fotokópiu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
adresovanej odporcovi ako príslušnému orgánu podľa § 4 ods.1 písm.a) bod 1 zákona č. 514/2003
Z.z. zo dňa 6.5.2010, ktorou žiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku v zmysle ustanovenia

§ 15 zákona uvedeného zákona, podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutí o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Ak ide o náhradu škody spôsobenú orgánom

verejnej moci, koná v mene štátu príslušný orgán, ktorým je v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) ministerstvo
alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej
správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva, v tomto prípade, v zmysle čoho je v tomto prípade
príslušným orgánom na konanie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, na ktoré v zmysle zákona
č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č.

37/2010 prešla s účinnosťou od 1.7.2010 pôsobnosť prerokovať návrh navrhovateľa na náhradu škody.
Navrhovateľ k žalobe pripojil fotokópiu oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 27.10.2010, v ktorom
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa ako nedôvodnú zamietol, v dôsledku čoho tento
realizoval postup podľa §16 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. a a po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti a uspokojenia svojho nároku sa domáha na súde.

Odporca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.12.2010, doplnenom podaním doručeným
dňa 17.1.2011 žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že navrhovateľ
v návrhu neosvedčil existenciu nezákonného rozhodnutia ani nesprávny úradný postup súdov, ktoré
by mohli byť základom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody. Uviedol, že kolaudačné
rozhodnutie stavebného úardu č. 1496/-3/KR-g/2007/Gá zo dňa 20.11.207 aj napriek skutočnosti, že

toho času je prerušené nové kolaudačné konanie k stavbe „Garáž" na pozemku parc. č. XXXX v
k.ú. H. v rámci povolenej obnovy konania, nespĺňa podmienky stanovené v ust. §§ 5 a 6 zákona
č. 514/2003 Z.z.. Žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania, proti kolaudačnému rozhodnutiu
nepodal riadny opravný prostriedok, jeho zrušenie sa dosiahlo na základe mimoriadneho opravného
prostriedkuavkonečnomdôsledkuažpoukončeníobnovenéhokolaudačnéhokonaniasapreukáže,čiv

navrhovateľ mal mať v konaní postavenie účastníka konania. Uviedol, že rozhodnutie stavebného úradu
č. 1408-6/2009/Ost-R/Sl zo dňa 7.9.2009 je rozhodnutím procesným, ktoré nevyvolávajúcim žiadnu
zmenu v subjektívnych právach účastníka konania. .V rámci obrany ďalej uviedol, že pre možnosť
postupu podľa zákona č, 514/2003 Z.z. musia byť súčasne splnené základné podmienky vyžadované
vznik zodpovednosti štátu za škodu, ktorými sú preukázanie nesprávneho úradného postupu, resp.

existencia nezákonného rozhodnutia, preukázanie vzniku a výšky škody a príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom súdu orgánu verejnej
moci, k čomu zo strany navrhovateľa zaťaženého dôkazným bremenom nedošlo.

Súdvychádzalprirozhodovanízoskutkovéhostavuzistenéhovykonanýmdokazovanímnapojednávaní
konanom v termínoch 24.10.2011 a 8.2.2012 za prítomnosti oboch účastníkov konania, ktoré

vykonal výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu, resp. jeho zástupcu, oboznámením sa sobsahom listinných dôkazov založených v spise, obsahom pripojeného spisu stavebného úradu Mesta
Krompachy, číslo spisu 2011/02348, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku).

Navrhovateľ bol vo svojom návrhu povinný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej
prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením
dôkazných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd spornú
vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými svoj žalobný návrh

odôvodňoval.

Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 24.11.2011 vyplynulo, že má za to, že mu bola
spôsobená škoda vrátane nemajetkovej ujmy, pričom uviedol, že alfou omegou nesprávneho úradného
postupu je prístupová cesta, v súvislosti s ktorou úrad nekonal správne, keď o nej v rámci rozhodnutia
o povolení stavby nerozhodoval, nebral potrebu týkajúcu sa otázky prístupu k stavbe za nevyhnutnú
riešiť stavebnom konaní, čím porušil zákon a vyvolal tiež občianskoprávny spor, ku ktorému by nedošlo,

kebysnavrhovateľomkonalakoúčastníkomstavebnéhokonania.Nesprávnyúradnýpostup,nazáklade
ktorého sa domáha náhrady škody voči odporcovi podľa jeho tvrdení spočíva práve tej skutočnosti, že
s navrhovateľom nebolo konané ako s účastníkom konania, hoci s ním ako účastníkom konané byť
malo. Uviedol, že v prvom rade napáda nesprávny úradný postup odporcu, zároveň však má za to, že
vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky dostupné mu v zmysle správneho poriadku a preto možno

napádané rozhodnutia stavebného úradu považovať aj za nezákonné rozhodnutia v zmysle § 5 zákona
č. 514/2003 Z. z..

Z výsluchu zástupkyne odporcu na základe poverenia vyplynulo, že zotrváva na tvrdení, že v danom
prípade nejde o nesprávny úradný postup a rovnako nie je možné rozhodnutie stavebného úradu
kvalifikovať ako nezákonné rozhodnutie z dôvodu, že odporca v rámci rozhodovania o mimoriadnom

opravnom prostriedku rozhodol o tom, že v prvostupňovom konaní došlo k nesprávnemu postupu zo
strany stavebného úradu v tom, že s navrhovateľom ako účastníkom konania nekonal, rozhodnutie
krajského stavebného úradu bolo zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Bola povolená
obnova konania na základe ktorej prebieha nové kolaudačné konanie, ktoré je toho času prerušené.
Keďže toto konania nebolo doposiaľ právoplatne skončené, nemohla toho času ešte ani vzniknúť

navrhovateľovi škoda, ktorej vznik v konaní ani nepreukázal a to tak, v časti majetkovej škody ako aj
nemajetkovej ujmy.

Z obsahu pripojeného spisu Stavebného úradu mesta Krompachy, spisovej značky 2011/02348 súd
zistil:

Kolaudačným rozhodnutím vydaným Stavebným úradom mesta Krompachy dňa 20.11.2007, č. 1496-3/

KR-g/2007/Gá bolo Bc. O. S. a manž. N. S. povolené užívanie stavby: „Garáž" na pozemku parc. č.
XXXX, k.ú. H..

Dňa 3.12.2008 podal navrhovateľ na poštovú prepravu žiadosť o obnovu konania adresovanú
Mestskému úradu Krompachy s odôvodnením, že ako vlastník priamo susediaceho pozemku bol vo veci
vydania vyššie označeného kolaudačného rozhodnutia opomenutý.

Rozhodnutím stavebného úradu mesta Krompachy zo dňa 7.9.2009, č. 1408-6/2009/Ost-R/Slbola
žiadosť navrhovateľa zamietnutá, s odôvodnením, že navrhovateľ nie je subjektom oprávneným na
podanie návrhu na obnovu konania, nakoľko takýmto subjektom je len účastník pôvodného konania,
pričom navrhovateľ takéto postavenie v konaní nemal.

Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 21.9.2009 odvolanie, o ktorom Krajský stavebný úrad

Košice ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy rozhodol dňa 6.11.2009 pod č. 2009/01142
tak, že zmenil rozhodnutie stavebného úradu mesta Krompachy, tak, že doplnil výrok jeho rozhodnutia
o údaje týkajúce sa presného označenia účastníka ako aj napadnutého rozhodnutia, vo veci samej však
napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Dňa 3.12.2009 podal navrhovateľ na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR podnet na

mimoodvolacie konanie.Rozhodnutím zo dňa 27.4.2010, č. 2010-16124/19628-3:530/Ra Ministerstvo výstavby a regionálneho
rozvoja SR rozhodlo tak, že zrušilo rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach č. 2009/01142
zo dňa 6.11.2009 a vec týkajúcu sa odvolania navrhovateľa mu vrátila na ďalšie konanie.. Uvedené

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2010.

Dňa 16.6.2010 Krajský stavebný úrad v Košiciach, pod č. 2010/00154 zrušil rozhodnutie mesta
Krompachy č. 1408-6/2009/Ost-R/Sl zo dňa 7.9.2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 6.7.2010 mesto Krompachy rozhodnutím o obnove konania, č. 1601-2/2010/OBN-R/Sl povolilo
obnovu konania voči vydanému právoplatnému kolaudačnému rozhodnutiu Mesta Krompachy,

stavebného úradu, č. 1496-3-/KRg/2007/Gá zo dňa 20.11.2009. Rozhodnutím stavebného úradu mesta
Krompachy zo dňa 13.12.2010, č. 1601-10/2010/KK-prer/Sl bolo kolaudačné konanie stavby „ Garáž"
prerušené do vyriešenia predbežnej otázky, práva prejazdu motorovým vozidlom ku kolaudovanej
stavbe, ktorá je predmetom konania na Okresnom súde v Špišskej Novej Vsi.

Podľa ust. § 154 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa ustanovení § 3 zákona č. 514/2003 Z.. z.,

(1) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci okrem tretej časti toho zákon pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s
účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania konané malo byť.

Podľa ustanovení § 6 zákona č. 514/2003 Z.z.,

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené

alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

(2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

(3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na
právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené
alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané
v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo
zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

(4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil
svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia
nároku na náhradu škody.

Podľa ustanovení § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Súd v rámci rozhodovania o prejednávanej veci považoval za potrebné vysporiadať sa aj s otázkou
aktívnej, resp. pasívnej legitimácie ako nevyhnutného predpokladu pre úspešné uplatnenie návrhu

navrhovateľa. Hoci v konaní táto sporná nebola je potrebné uviesť, že v prejednávanom prípade je
tento predpoklad splnený a jej nedostatok prítomný v konaní nie je. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii je
významná tá skutočnosť,že navrhovateľ hocinebol účastníkom stavebného konania výsledkom ktorého
bolo vydanie rozhodnutia, resp. rozhodnutí označených vyššie, ktorých zákonnosť, resp. úradný postup
pri ich vydávaní spája navrhovateľ so vznikom škody uplatnenej v tomto konaní má za predpokladu, že
sa s ním ako účastníkom konať malo, má právo na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. . Táto

úvaha súdu má oporu aj v ustanovení § 5 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého právo na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom
konania, konané malo byť.

Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu, tá jednoznačne vyplýva zo zákona č. 514/2003 Z.z., v tomto prípade
konkrétne z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a ) a d), podľa ktorého štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohtozákona,privýkoneverejnejmoci nezákonnýmrozhodnutímatiežnesprávnymúradnýmpostupom.
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaným subjektom má byť v tomto prípade štát.

Prvotným a nevyhnutným predpokladom úspechu účastníka v konaní o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím je, že rozhodnutie, ktorým mala byť účastníkovi konania spôsobená

škoda bolo pre nezákonnosť zrušené odvolacím respektíve iným orgánom. V prípade náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potom prvotným predpokladom preukázanie
nesprávneho úradného postupu. V prejednávanej veci dôvodil navrhovateľ existenciou oboch týchto
predpokladov, najmä existenciou nesprávneho úradného postupu.

Až za preukázania existencie takéhoto rozhodnutia, resp. postupu navrhovateľom je významné

preukázanie tej skutočnosti, že takýmto rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom mu bola
spôsobená škoda.

Súd v otázke nesprávneho úradného postupu jednoznačne zastáva názor súladný s konštantnou
judikatúrou a súčasnou aplikačnou praxou, v zmysle ktorého za nesprávny úradný postup nemožno
považovať výsledok rozhodovacej činnosti súdu ako taký. Nesprávnym úradným postupom v zmysle

ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. nie je totiž taký postup, ktorý sa prejaví priamo v rozhodnutí. V
uvedenej súvislosti poukazuje súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, č.k. 25Cdo
40/2005, ktorý v otázke výkladu nesprávneho úradného postupu zaujal stanovisko, že je ním porušenie
pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti, spravidla postup
nesúvisiaci s jeho rozhodovacou činnosťou. Za takúto možno považovať i posudzovanie podmienok

účastníctva v konaní, pretože eventuálne pochybenie v úsudku o tom, kto je (kto má byť) účastníkom
konania sa prejaví priamo v rozhodnutí samom, totiž v tom, o koho právach a povinnostiach sa ním
rozhodovalo a pre koho je záväzné.

S poukazom na uvedené konajúci súd ustálil, že v prejednávanom prípade nejde o nesprávny úradný
postup podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.

Na základe dokazovaním preukázaných skutočností dospel súd k záveru, že v tomto prípade nejde
ani o zákonný dôvod vzniku nároku navrhovateľa na základe existencie nezákonného rozhodnutia,
nakoľko príslušný nadriadený orgán síce zrušil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach č.
2009/01142 zo dňa 6.11.2009 a ten následne zrušil rozhodnutie stavebného úradu mesta Krompachy,
č. 1496-3-/KRg/2007/Gá zo dňa 20.11.2009, vo veci však na základe rozhodnutia o povolení obnovy

prebieha nové kolaudačné konanie, ktoré bolo ku dňu rozhodnutia súdu prerušené. Nakoľko doposiaľ
rozhodnutie, na základe ktorého mala byť navrhovateľovi spôsobená škoda nenadobudlo právoplatnosťnie je možné posúdiť z hľadiska predpokladov podľa ust. §§ 5,6, zákona č. 514/2003 Z.z, z tohto dôvodu
nie je možné ani ustáliť, či v príčinnej súvislosti s ním vznikla navrhovateľovi škoda a ak, v akom
rozsahu. V dôsledku uvádzaných skutočností bolo potrebné žalobu navrhovateľa ako predčasne podanú

zamietnuť.

Záverom poukazujúc na predchádzajúce právne závery súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal žiadne z uvádzaných tvrdení oprávňujúcich jeho nárok, preto bolo potrebné jeho návrh v
celom rozsahu zamietnuť.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia §142 ods.1 O.s.p. podľa zásady úspechu

účastníkavkonaní.Odporcamalvkonaníplnýúspechavšaksúdneúspešnéhonavrhovateľanezaviazal
na náhradu trov konania odporcovi, nakoľko odporcovi v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli trovy
konania, ktorých náhradu by si uplatnil voči navrhovateľovi. Súd rozhodol preto o náhrade trov konania
tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom sude

Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup sudu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým,

že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie sudu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona