Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/147/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711212633
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6711212633.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci navrhovateľky Ľ. A.,

rod. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., R., R. E. XXXX/XX, zam. B. D., občianke SR, zast. JUDr.
Dášou Brázdilovou, advokátkou AK Brázdil & Brázdilová Zvolen, so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen,
proti odporcovi Q. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. - R., R.K. E. XXXX/XX, t. č. bytom D., Q.
XXXX/XX, zam. R. B. D., B.. T.. Y.., ako strojník, občanovi SR, zast. AK Ulianko & Holčík, s. r. o., so
sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, za účasti mal. N. A., nar. XX. XX.
XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen,
o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky Ľ.L. A., rod. W., nar. XX. XX. XXXX a odporcu Q. A.T., nar. XX. XX.
XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Zvolen vo zväzku
20, ročník 1984, na strane 24, pod poradovým číslom 19, r o z v á d z a .

Súd z v e r u j e mal. N. A., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky,
ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.

Odporca je p o v i n n ý platiť výživné na mal. N. A., nar. XX. XX. XXXX vo výške 66,-- Eur mesačne
splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Súd n e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala rozvodu s odporcom.

Odporca s návrhom súhlasil, súhlasil aj so zverením maloletej N. na čas po rozvode do výchovy a
osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil však s výškou výživného, ktorú požadovala matka dieťaťa.

Súd výsluchom účastníkov konania, ako aj na základe prednesu ich právnych zástupcov, zadovážením
a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a ďalšími dôkazmi zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo asi po ročnej známosti. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo z jej strany
bolo uzavierané z lásky. Po uzavretí manželstva bývali v spoločnej domácnosti jej rodičov. Z manželstva
pochádzajú dve deti a to plnoletá Ľ., ktorá je už zamestnaná a maloletá N., nar. XX. XX. XXXX, ktorá

býva v spoločnej domácnosti.

Navrhovateľka uviedla, že spolužitie bolo spočiatku dobré, neskôr začali medzi nimi vznikať
nedorozumenia, pretože odporca vo zvýšenej miere začal požívať alkoholické nápoje. Veľkú časťfinančných prostriedkov vydával na zakúpenie alkoholu, viackrát museli volať políciu pre jeho agresívnu
povahu. Uviedla, že odporca neprispieva finančnými prostriedkami na spoločnú domácnosť, svoj príjem
spotrebuje prakticky pre seba. Podľa informácii navrhovateľky, odporca si našiel známosť s inou ženou

a to pani A.. Takisto uviedla, že má vedomosť o tom, že odporca má zobratých viac pôžičiek, ktoré
nevie kedy, kde a načo použil. Dôkazom uvedeného je to, že mu často chodia upomienky.

Nedorozumenia a konfliktné situácie, podľa slov navrhovateľky, zle vplývajú aj na deti a to najmä
na vývoj a psychiku maloletej N., ktorá je v súčasnosti žiačkou X. ročníka ZŠ, kde zatiaľ dosahuje

dobré výsledky. navrhovateľka s odporcom nemá žiadne spoločné záujmy, citovo sa odcudzili. Podľa jej
presvedčenia manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií. Spoločne nehospodária, manželsky spolu
nežijú a na výchove maloletého dieťaťa sa viac-menej podieľa len navrhovateľka.

Pretože sa s odporcom nevedela dohodnúť na výživnom, odmietal jej platiť výživné ešte počas trvania
manželstva, takisto jej nedával žiadne finančné prostriedky na vedenie domácnosti, navrhovateľka si

podala návrh na úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletej N., pričom súd v konaní 11P 7/2011 dňa
07. 07. 2011 rozhodol tak, že zveril maloletú N. do jej osobnej starostlivosti, zároveň upravil a uložil
povinnosť otcovi dieťaťa platiť výživné pre dcéru od 01. 01. 2010 do 31. 03. 2010 vo výške 100,-- Eur
mesačne, od 01. 04. 2010 do 31. 12. 2010 vo výške 175,-- Eur mesačne a od 01. 01. 2011 do 28. 02.
2011 vo výške 100,-- Eur mesačne. Od 01. 03. 2011 bolo súdom určené výživné sumou 175,-- Eur

mesačne. V súčasnosti odporca navrhovateľke posielal výživné 175,-- Eur, zároveň splácal zameškané
výživné vo výške 50,-- Eur za obdobie asi 2 rokov.

Podľa slov navrhovateľky manželstvo je len formálne, nemienila obnoviť už spolužitie s odporcom a má
záujem si vysporiadať vzťahy aj v súlade s právom. Po citovej stránke už k odporcovi nič necíti a

podľa jej presvedčenia nie je viac žiadnej nádeje na obnovenie spolužitia. Z tohto dôvodu požiadala,
aby súd návrhu ako dôvodnému vyhovel.

Navrhovateľka vo svojom prvom prednese zmenila výšku výživného zo sumy pôvodne požadovaných
200,-- Eur na čiastku 175,-- Eur.

Zástupkyňa odporcu uviedla, že pokiaľ ide o návrh na rozvod manželstva, odporca s návrhom na rozvod
súhlasí a súhlasne sa k nemu pripojil. Takisto súhlasil s tým, aby pre prípad rozvodu bola zverená
maloletá N. do osobnej starostlivosti a výchovy matke s tým, že táto bude dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok do budúcna. Pokiaľ išlo o výšku výživného, tu mal odporca výhrady a s navrhovateľkinou

výškou navrhovaného výživného - a to ani upraveného - nesúhlasil.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že navrhovateľka na domovej nehnuteľnosti, ktorá patrí do režimu
BSM účastníkov konania, vymenila zámky a preto odporca bol nútený zaobstarať si nové bývanie. Istý
čas prespával v aute, v súčasnosti má prenajatý jednoizbový byt vo Zvolene, kde platí nájomné vo výške

230,-- Eur + 30,-- Eur uhrádza ďalšie náklady súvisiace s nájmom. Takisto odporca poprel, že sa
nepodieľal na spoločnom chode domácnosti, pretože celá výplata chodila roky na účet navrhovateľky.
Ku zmene postoja odporcu došlo len začiatkom roku 2011, kedy si opätovne dal výplatu posielať na
svoj účet, pretože dochádzalo k situáciám, kedy bol pracovne na týždňovkách a navrhovateľka mu
na účte nechala len 66,-- Eur, z čoho nedokázal vyžiť. Bežné nákupy potravín zabezpečovali obaja

manželia spoločne.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že je podľa jej informácií mesačný príjem odporcu je 530,--
Eur, z čoho mesačne pravidelne prispieva na nájom vo výške 230,-- Eur + 30,-- Eur mesačné
náklady súvisiace s nájmom. Odporca si takisto potrebuje zakúpiť stravu, príležitostne nejaké odevy

a zo zvyšných peňazí platí trvalým príkazom pôžičky, ktoré bol nútený si zobrať v čase, keď bol
nezamestnaný a kedy bol nútený riešiť finančnú situáciu pre dobro rodiny s tým, že navrhovateľka o
týchto pôžičkách vedomosť mala a vedela aj to, že ich odporca aj spláca.

Odporca na základe výzvy súdu predložil listinný dôkaz Zmluvu o nájme bytu zo dňa 29. 09. 2011,

uzavretú medzi prenajímateľom a spoločnosťou P. B.. B. T.. Y.. so sídlom D., pričom z obsahu bolo
preukázané, že predmetná spoločnosť je oprávneným nájomcom nehnuteľnosti, v ktorom sa nachádza
dotknutý byt, ktorý vlastnícky patrí spoločnosti T., B.. T.. Y.. A.. V Článku VII. bod 1 bola zmluvnými
stranami dohodnutá výška nájomného 230,-- Eur mesačne.V priebehu dokazovania odporca súdu predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen č.:
200 011519-CA02/2011 zo dňa 08. 12. 2011 svedčiace o tom, že sociálna poisťovňa pri dočasnej

pracovnej neschopnosti odporcu vzniknutej dňa 18. 11. 2011 priznáva odporcovi nemocenské za
obdobie od 28. 11. 2011 do zániku nároku na nemocenské vo výške 9,52847500 Eur na deň.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 24 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd
pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností a popri schvaľovaní dohody rodičov vždy

prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu
budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 144 ods. 1 OSP, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je už dlhodobo
len formálnym zväzkom muža a ženy bez toho, aby boli plnené základné inštitúty manželského zväzku
tak, ako sú tieto vzťahy, práva a povinnosti upravené v zákone o rodine. Z postoja navrhovateľky
súd dospel k názoru, že táto za žiadnych okolností už nemieni obnoviť spolužitie s odporcom, po

citovej stránke už k nemu nič necíti - berie ho vlastne už len ako biologického otca spoločných detí.
Odporca sa k návrhu na rozvod súhlasne pripojil. Za týchto okolností súd návrhu na rozvod manželstva
ako dôvodnému a opodstatnenému vyhovel. Maloleté dieťa súd zveril na čas po rozvode do osobnej
výchovy a starostlivosti matke, nakoľko matka požadovala pre prípad rozvodu úpravu práv a povinností
k maloletému dieťaťu týmto spôsobom, kolízny opatrovník nemal námietky voči zvereniu maloletého

dieťaťa do osobnej starostlivosti matke a nakoniec odporca súhlasil so zverením dieťaťa manželke.

V rámci dokazovania súd dospel k tomu, že sporná je len výška výživného. Každý z účastníkov,
či už osobne alebo prostredníctvom splnomocnených zástupcov súdu predložil množstvo listinných
dokladov, paragónov, dokladov o nákupoch, pokladničných blokov, svedčiacich o výške mesačných

nákladov každého z manželov. Súd v zásade nespochybňoval dôvodnosť a opodstatnenosť nákupu
dotknutých vecí u každého z účastníkov v rámci bežného kalendárneho mesiaca. V zásade však
musel zobrať do úvahy zárobkové možnosti a schopnosti otca maloletého dieťaťa, kedy z doručeného
mzdového listu za rok 2011 (18. 10. 2011) súd zistil čistý priemerný mesačný príjem odporcu vo výške
423,67 Eur.

Zosprávyozárobkumatkydieťaťavypracovanejdňa17.10.2011 súdzistil,žepriemerný čistýmesačný
zárobok matky je 608,34 Eur. Súd však musel zobrať do úvahy aj tú skutočnosť, že v súčasnosti - teda
v čase rozhodovania vo veci samej - je odporca dočasne práceneschopný s tým, že v čase kedy sa súd
zaoberal určením výšky výživného, bol odkázaný len na nemocenské a to vo výške priznanej sociálnou

poisťovňou - 9,52847500 Eur/deň. Pokiaľ by súd vychádzal z priemerného mesačného počtu dní 30,
potom by mesačný príjem odporcu predstavoval čiastku 285,85 Eur. Za takejto situácie, vezmúc do
úvahy aj naposledy zistený priemerný mesačný zárobok oboch rodičov maloletého dieťaťa súd dospelk záveru, že určená výška 66,-- Eur mesačne (cca 2 000,-- Sk), je v momentálnych možnostiach a
schopnostiach otca maloletého dieťaťa bez vážneho ohrozenia jeho základných existenčných nárokov.

V prípade, ak sa zmenia v budúcnosti zárobkové možnosti otca maloletého dieťaťa, nič nebráni matke
maloletej N., prípadne aj N. samej (ak dosiahne vek plnoletosti a bude pokračovať aj ďalej v štúdiu,
aby nepožiadali súd o určenie zvýšeného výživného.

Súd však je viazaný zisteným skutkovým stavom v čase rozhodovania vo veci samej.

Podľa vyjadrení právnych zástupcov účastníkov konania, rodičia maloletej N. sa vedia dohodnúť na
styku otca s dieťaťom, právna zástupkyňa navrhovateľky jednoznačne uviedla, že nemá informáciu od
klientky, žeby v minulosti bránila alebo do budúcna by mienila brániť stretávaniu sa otca s dieťaťom.
Na základe týchto skutočností súd potom svojim rozhodnutím styk otca s maloletou N. do budúcna
neupravil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).

Manžel, ktorý uzavretím manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku na príslušnom oddelení úradu, povereného viesť matriku požiadať o priezvisko
predchádzajúce.