Rozsudok · Judgement · Open Courts

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 4T/13/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9507100047
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: zdenka cabanova

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2011:9507100047.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedníčky

senátu Zdenky Cabanovej a sudcov JUDr. Odřicha Kozlíka a JUDr. Michala Trubana, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 27. júla 2011, v trestnej veci proti obžalovaným W.. C. N., G.. a spol., pre
trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z. z. a
iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1/ W.. C. N., G.. nar. XX. XX. XXXX v T., okres Poprad, trvale

bytom T., ul. T., č. d. XX,

2/ I. J., nar. XX. XX. XXXX v T., okres B., trvale bytom

B., ul. L. č. XX,

3/ W.. I. T. rod. T., nar. XX. XX. XXXX v E., okres

O., trvale bytom B., ul. M. XX,

4/ B. J. , nar. XX. XX. XXXX v Y., okres T., trvale bytom

Y. č. XXX,

5/ W.. I. D., nar. XX. XX. XXXX v T., okres G., trvale bytom

T., D. hora č. XX,

6/ C. V., nar. XX. XX. XXXX v T., okres G., trvale bytom

T., Ul. C. XX.,

7/ W.. P. C., nar. XX. XX. XXXX v C., okres C.,

trvale bytom T., ul. T. T. č. X,

s ú v i n n í , ž e

1) obžalovaný W.. C. N. spoločne s obžalovaným I. J., ako spoločníci a konatelia spoločnosti B. F. B.,

s.r.o. B., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX a obžalovaný I. J. aj ako konateľ spoločnosti V., s.r.o., Y. 3, T., W.XX XXX XXX, po dohode s obvineným P. C., konajúcim v mene spoločnosti J., spol. s r.o. T., G. X T.,
W. XX XXX XXX, ktorému vystavil dňa 01 02. 1997 plnomocenstvo na zastupovanie tejto spoločnosti
jej jediný spoločník a konateľ B. J.,

v úmysle vylákať prostriedky zo štátneho rozpočtu v prospech spoločnosti B. F. B., s.r.o. B., G. B. 1, B.,
W. XX XXX XXX odpredajom liehu bez spotrebnej dane z liehu a bez dani z pridanej hodnoty a jeho
spätného odkúpenia ale už so spotrebnou daňou z liehu a s daňou z pridanej hodnoty, ktorý si následne
spoločnosť uplatnila u správcu dane ako nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu a ako daň na vstupe
pri dani z pridanej hodnoty,

za týmto účelom fingovali odpredaj časti podniku spoločnosti J., spol. s r. o. T., G. X T., W. XX XXX
XXX Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 18. 03. 1997 - čerpaciu stanicu na vodu, hoci odpredali
nepoužívanú nehnuteľnosť spolu s prílohou k predmetnej zmluve č. 2 zo dňa 18. 03. 1997, ktorou
deklarovali predaj aj 350 000 litrov absolútneho alkoholu, ktorý akoby sa v nehnuteľnosti bol nachádzal,
hoci tam nebol a ani neboli tam na jeho uskladnenie žiadne možnosti, pričom k tejto zmluve následne
vypracovali aj 2 faktúry,

a to faktúru č. XXX XXX XX zo dňa 18. 03. 1997, ktorá bola vystavená na sumu 8 625 900.- Sk
(286.327,42 €) bez spotrebnej dane z liehu a bez dani z pridanej hodnoty a

faktúru č. XXX XXX XX zo dňa 18. 03. 1997, ktorá bola vystavená na sumu 1 874 100.-Sk (62.208,72
€), bez spotrebnej dane z liehu a bez dani z pridanej hodnoty, ako aj

v celkovom počte 4 dodacie listy č. XXXXXXXX až č. XXXXXXXX zo dňa 18. 03. 1997, ktoré tvorili

podklady pre daňové priznania oboch spoločností,

následne spoločnosť B. F. B., s.r.o. B., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX ten istý lieh a v tom istom množstve
odkúpila späť, avšak už so spotrebnou daňou z liehu a s daňou z pridanej hodnoty od spoločnosti V.,
s.r.o., Y. 3, T., W. XX XXX XXX,

a to faktúrou č. XXX/XX zo dňa 24. 03. 1997, ktorá bola vystavená na sumu 112 791 000,- Sk, z ktorej

sumy spotrebná daň z liehu predstavovala čiastku 84 000 000.-Sk (2.788.289,10 €) a daň z pridanej
hodnoty predstavovala čiastku 21 091 000.-Sk (700.092,94 €),

ktorú faktúru si spoločnosť B. F. B., s.r.o. B., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX zapracovala do svojho
daňového priznania za mesiac marec 1997 a zároveň si uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z
liehu, ktorý jej správca dane v sume 84 000 000.-Sk (2.788.289,10 €) aj priznal a poukázal na účet č.

XXX-XXX/XXXX vedený v G. a. s. expozitúra B.;

následne po tom, ako správca dane Daňový úrad T. I neuznal spoločnosť V., s.r.o., Y. 3, T., W. XX
XXX XXX ako platcu spotrebnej dane z liehu pre tento prípad (teda bez nároku na vrátenie spotrebnej
dane z liehu a bez vzniku daňovej povinnosti pri odpredaji liehu), obžalovaní zamenili účtovné doklady
dodávateľa spoločnosti V., s.r.o., Y. 3, T., W. XX XXX XXX na dodávateľa spoločnosť J., spol. s r. o. T.,

G. X T., W. XX XXX XXX, ktorého

faktúru č. X/XX zo dňa 21. 03. 1997 vystavenú na celkovú sumu 112 791 000.-Sk (3.743.975,30 €) si
spoločnosť B. F. B., s.r.o. B., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX zapracovala do daňového priznania dane z
pridanej hodnoty za mesiac apríl 1997 v sume 21 091 000.- Sk (700.092,94 €) ako daň na vstupe,

takto obžalovaní konali za pomoci obžalovaného B. J., ktorý jednak ako jediný spoločník a konateľ

spoločnosti J. spol. s r.o., T., G. 2, T., W. XX XXX XXX splnomocnil obvineného P. C. na konanie za
svoju spoločnosť J. spol. s r.o. T., G. X T., W. XX XXX XXX a tiež za účelom realizácie tohto obchodného
prípadu obžalovaný B. J. dňa 24. 3. 1997 založil pre túto spoločnosť bežný účet č. XXXXX-XXX v G., a.
s. expozitúra B., ku ktorému mal ako jediný dispozičné právo, pričom odo dňa 11. 04. 1997 mal k tomuto
účtu dispozičné právo aj splnomocnenec, obvinený P. C., na ktorý cez spoločnosť V., s.r.o., Y. 3, T., W.

XX XXX XXX boli poukázané peniaze v sume 40 000 000.-Sk (1.327.756,70 €) od spoločnosti B. F. B.,
s.r.o. B., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX, z ktorých obžalovaný B. J., ako osoba oprávnená na dispozíciu s
týmto účtom, sumu 10 140 000.-Sk (336.586,33 €) spätne poukázal pre spoločnosť B. F. B., s.r.o. B., G.
B. 1, B., W. XX XXX XXX, sumu 6 000 000.-Sk (199.163,51 €) vybral na 3 krát v hotovosti, sumu 7 000
000.-Sk (232.357,43 €) predisponoval na termínovaný účet spoločnosti J. spol. s r.o., T., G. X T., sumu15 500 000.-Sk (514.505,74 €) previedol na bežný účet č. XXX XXX-XXX spoločnosti J. spol. s r.o. T., G.
X T. a sumu 1 350 000.-Sk (44.811,79 €) previedol na účet č. XXXX XXXX spoločnosti G. s.r.o., pričom

takýmto svojim konaním obžalovaní spôsobili štátnemu rozpočtu Slovenskej republike zastúpenej

Daňovým riaditeľstvom SR, Ul. L. č. XX J. J. škodu vo výške 105 091 000.-Sk (3.488.382,13 €), z čoho
suma vo výške 84 000 000.-Sk (2.788.289,10 €) predstavuje neoprávnene vyplatený nárok na vrátenie
spotrebnej dane z liehu a suma 21 091 000.-Sk (700.092,94 €) predstavuje daň z pridanej hodnoty
neoprávnene zahrnutú do dani na vstupe a ovplyvňujúca daňovú povinnosť spoločnosti B. F. B., s.r.o.
B., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX za mesiac apríl 1997,

2) obžalovaný W.. C. N., G.., ako spoločník a konateľ spoločnosti B. F. B., s.r.o. B., G. B. 1, B., W.

XX XXX XXX, po vzájomnej dohode s obvineným P. C., ktorý bol splnomocnený konať za spoločnosť
S., spol. s r.o., M. XX, J., W. XX XXX XXX, v úmysle vylákať prostriedky zo štátneho rozpočtu v
prospech spoločnosti B. WHW. B. s.r.o. B., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX, fingovali uzavretie zmluvy o
sprostredkovaní zo dňa 24. 01. 1997, ktoré plnenie z predmetnej zmluvy akoby poskytla spoločnosť
S., spol. s r.o., M. XX, J. pre spoločnosť B. F. B., s.r.o. B., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX a následne

P. C., splnomocnený konať za spoločnosť S., spol. s r.o., M. XX, J., W. XX XXX XXX vystavil za
sprostredkovateľskú spoločnosť S., spol. s r.o., M. XX, J., W. XX XXX XXX faktúru č. X/a/XX zo dňa 27.
01. 1997, ktorú následne obžalovaný W.. C. N., G.. nechal zapracovať do daňového priznania k dani
z pridanej hodnoty spoločnosti B. F. B., s.r.o. B., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX v sume XX 190 000.-Sk
(404.633,87€)akodaňnavstupezamesiacjanuár1997,vdôsledkučohodosiahnutýnadmernýodpočet

spoločnosti správca dane aj priznal a poskytol formou preúčtovania na existujúci daňový nedoplatok
na spotrebnej dani z liehu, hoci žiadne zdaniteľné plnenie poskytnuté nebolo, uzavretie zmluvy o
sprostredkovaní len zinscenovali za účelom získania finančného prospechu vo výške 12 190 000.-Sk
(404.633,87 €) v prospech spoločnosti B. F. B., s.r.o. B., G. B. 1, B. W. XX XXX XXX ku škode štátneho
rozpočtu Slovenskej republiky zastúpenej Daňovým riaditeľstvom SR, Ul. L. č. XX Banská Bystrica,

3) obžalovaný B. J., ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti J., spol. s r.o. T., G. 2, W. XX XXX XXX,
na požiadanie splnomocnenca P. C., konajúceho za spoločnosť S., spol. s r.o., M. XX, J., W. XX XXX
XXX, ktorý nadobudol finančné prostriedky spôsobom uvedeným v skutku pod bodom 2), zriadil dňa
04. 02. 1997 účet č. XXXXXX-XXX/XXXX v G., a. s., filiálka T., na ktorý mu splnomocnenec P. C. za
spoločnosť S., spol. s r.o., M. XX, J., W. XX XXX XXX príkazom zo dňa 04. 02. 1997 poslal finančné

prostriedky formou bezhotovostného prevodu vo výške 7 500 000.-Sk (248.954,39 €) z účtu XXXXX-
XXX, ktorý bol zriadený dňa 27. 01. 1997 v G., a. s., expozitúra B. a ktorý patril spoločnosti S., spol. s
r.o., M. XX, J., W. XX XXX XXX;

následne obžalovaný B. J. napriek vedomosti o skutku v bode 2) za účelom zatajenia jeho spáchania
a ukrytia prostriedkov z neho pochádzajúcich,

celkovo v 9-tich prípadoch vykonal výber hotovostí v celkovej sume 4 965 000.-Sk (164.807,80 €), sumu
1 000 000.-Sk (33.193,92 €) previedol na účet spoločnosti B., s.r.o. G. 1 B. C., W. XX XXX XXX., sumu
1 444 000.-Sk (51.251,41 €) previedol na účet spoločnosti V. D., s.r.o., O. č. XX, T., W. XX XXX XXX,
ako úhradu kúpy motorového vozidla pre svoju osobu, a to až do úplného vyčerpania prostriedkov na
účte, pričom ako konateľ spoločnosti J. spol. s r.o. T., G. 2, W. XX XXX XXX vystavil pre spoločnosť S.,

spol. s r.o. M. XX, J. W. XX XXX XXX aj písomné potvrdenie, že čiastka 7 500 000.-Sk (248.954,39 €),
uhradená bankovým prevodom zo dňa 05. 02. 1997 je čiastočnou úhradou faktúry č. X/a/XX s tým, že
toto potvrdenie vydal na základe žiadosti spoločnosti S., spol. s r.o. M. XX, J.,

4) v úmysle získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v prospech
spoločnosti D. B., s.r.o. D. L. E., G. B. X B., W. XX XXX XXX, zastúpenej spoločníkom a jediným

konateľom obvineným P. C., uplatnením si neoprávneného nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu,
hoci aj na úkor zvýšenia daňových nedoplatkov v spoločnosti C., s.r.o., T., G. XX, D. P., W. XX XXX
XXX, v ktorej konateľmi a spoločníkmi boli obžalovaní W.. I. D. a C. V. a v spoločnosti B. F. B., s.r.o.
B., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX, v ktorej bol v tom čase jedným zo spoločníkov obžalovaný W.. C. N.,G.., ktorý v tom čase zastával funkciu generálneho riaditeľa, po vzájomnej dohode približne v auguste
1997 sa rozhodli, že uskutočnia obchod s objemom 410 000 la liehu od dodávateľa B. F. B., s.r.o. B.,
G. B. 1, B., W. XX XXX XXX pre odberateľa spoločnosť D. B., s.r.o. D. L. E., G. B. 1, B., W. XX XXX

XXX a následným predajom tohto liehu od dodávateľa D. B., s.r.o. D. L. E., G. B. 1, B., W. XX XXX
XXX pre odberateľa spoločnosť C., s.r.o., T., G. XX, D. P., W. XX XXX XXX a posledným predajom 410
000 la liehu od dodávateľa spoločnosť C., s.r.o. T., G. XX, D. P., W. XX XXX XXX späť pre odberateľa
spoločnosť B. F. B., s.r.o. B., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX tak,

že potom ako spoločnosť D. B., s.r.o. D. L. E., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX nepožiada o vrátenie

spotrebnej dani z liehu pri nákupe zdaneného liehu od spoločnosti B. F. B., s.r.o. G. B. 1, B., W. XX
XXX XXX a ani neprizná daňovú povinnosť pri jeho následnom predaji spoločnosti C., s.r.o. T., G.
XX, D. P., vydá spoločnosť C., s.r.o., T., G. XX, D.a, W. XX XXX XXX daňový doklad, z ktorého si
táto spoločnosť uplatní nárok na vrátenie spotrebnej dani z liehu, ktorý táto spoločnosť po úhrade z
príslušného daňového úradu pošle na účet spoločnosti D. B., s.r.o. D. L. E., G. B. 1, B., W. XX XXX
XXX, ako čiastočnú úhradu faktúry za nákup liehu;

za tým účelom obžalovaní W.. I. D. a C. V., ako spoločníci a konatelia spoločnosti C., s.r.o. T., G. XX, D.
P., W. XX XXX XXX dodatkom č. 2 k spoločenskej zmluve o založení spoločnosti zo dňa 13. 08. 1997
zámerne zmenili sídlo spoločnosti C., s.r.o. T. do pôsobnosti K. úradu B. a tu zaregistrovali spoločnosť C.,
s.r.o. T. pod novým sídlom spoločnosti a to so sídlom T. XX, B., W. XX XXX XXX, ako platcu spotrebnej
dane z liehu a platcu dane z pridanej hodnoty;

následne dňa 16. 09. 1997 splnomocnili na ďalšie konanie vo všetkých právnych a daňových úkonoch
za spoločnosť C., s.r.o. T., T. XX, B., W. XX XXX XXX obžalovaného W.. P. C., v minulosti pracovníka
Daňového úradu T.,

ktorý toho istého dňa, t. j. 16. 09. 1997 na pokyn obžalovaných W.. I. D. a C. V. zriadil bežný účet
číslo XXXXX-XXX v G. a. s., expozitúra v B. ako účet nový, nezaťažený daňovými exekúciami, ktoré

spoločnosť C., s.r.o., T., so sídlom G. XX, D. P., W. XX XXX XXX mala na účtoch pre styk s Daňovým
úradom v T.;

následne obžalovaný C. N., G.., ako konateľ a generálny riaditeľ spoločnosti B. F. B., s.r.o., G. B. 1, B.,
W. XX XXX XXX odpredal spoločnosti D. B., s.r.o. D. L. E., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX zastúpenej
spoločníkom a jediným konateľom obvineným P. C. 410 000 la liehu jemného rafinovaného a to faktúrou

č. XXXXXXXX zo dňa 22. 08. 1997 účtovanou so spotrebnou daňou z liehu vo výške 98 400 000.-Sk
(3.266.281,60 €) a s daňou z pridanej hodnoty vo výške 25 196 960.-Sk (836.385,84 €) pri jednotkovej
cene 27,20 Sk (0,903 €) za l la liehu,

spoločnosť D. B., s.r.o. D. L. E., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX ako dodávateľ, následne odpredala ten
istý lieh, v tom istom objeme, bez zmeny jeho podstaty a úpravy, ako aj bez vyskladnenia zo skladových

priestorov spoločnosti B. F. B., s r.o., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX a jeho prijatia na sklad odberateľovi,
spoločnosti C., s r.o., T., T. XX, B., W. XX XXX XXX a to faktúrou č. XXXXXX zo dňa 30. 09. 1997,

pričom spoločnosť D. B., s.r.o. D. L. E., G. B. 1, B., IČO XX XXX XXX nebola oprávnená tento obchod
účtovať so spotrebnou daňou z liehu vo výške 98 400 000.-Sk (3.266.281,60 €) a ani s daňou z
pridanej hodnoty vo výške 24 895 200.-Sk (826.369,24 €), pri jednotkovej cene 24.-Sk (0,797 €), pričom

predmetná faktúra znela na celkovú sumu 133 135 200.-Sk (4.419.279,03 €), lebo spoločnosť vôbec
nebola oprávnená nakladať s jemným rafinovaným liehom a teda nebola oprávnená ani od tohto liehu
vystaviť daňový doklad,

spoločnosť C., s.r.o. T., T. XX, B., IČO XX XXX XXX, za ktorú z poverenia konateľov spoločnosti
obžalovaných C. V. a W.. I. D. odo dňa 16. 09. 1997 konal nimi splnomocnený obžalovaný W.. P. C., ten

istý lieh opäť bez zmeny jeho podstaty a úpravy, bez prijatia na sklad a jeho vyskladnenia, ako dodávateľ,
odpredala na dvakrát opäť ten istý lieh v celovom množstve 410 000 la naspäť spoločnosti B. F. B., s.r.o.,
G. B. 1, B., IČO XX XXX XXX ako odberateľovi, a to faktúrou č. XXX XX zo dňa 22. 10. 1997 najprv
380 000 la liehu, pri jednotkovej cene 24,20 Sk (0,803 €) a ďalšou faktúrou č. XXX XX zo dňa 03. 11.
1997 bolo odpredaných zvyšných 30 000 la liehu, pri rovnakej jednotkovej cene, spolu so spotrebnou

daňou z liehu v súhrne vo výške 98 400 000.-Sk (3.266.281,60 €) a daňou z pridanej hodnoty v súhrnevo výške 24 914 060.-Sk (826.995,28 €), čím sa lieh dostal opäť do vlastníctva spoločnosti B. F. B.,
s.r.o., G. B. 1, B., IČO XX XXX XXX,

hoci jej priestory nikdy ani neopustil, keďže spoločnosť B. F. B., s.r.o., G. B. 1, B., IČO XX XXX

XXX, zastúpená obžalovaným W.. C. N., PhD. na strane skladovateľa a spoločnosť D. B., s.r.o., D. L.
E., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom obvineným P. C. na strane
ukladateľa, uzatvorili zmluvu o skladovaní zo dňa 22. 08. 1997 na skladovanie jemného rafinovaného
liehu v množstve 410 000 la v nádrži č. XX, dňa 30. 09. 1997 bola uzatvorená zmluva o skladovaní
medzi spoločnosťou B. F. B., s.r.o., G. B. 1, B., IČO XX XXX XXX, zastúpená obžalovaným W.. C.

N., G.. na strane skladovateľa a spoločnosťou C., s.r.o. T., T. XX, B., IČO XX XXX XXX, zastúpenou
splnomocnencom obžalovaným W.. P. C., na skladovanie toho istého liehu a v tom istom množstve,
avšak v tomto prípade v nádrži č. XXX, pričom obidve tieto zmluvné strany uzatvorili aj ďalšiu zmluvu o
skladovaní zo dňa 30. 10. 1997 na uskladnenie toho istého liehu, ale v množstve 30 000 la v nádrži č. XX,

pričom spoločnosť C., s.r.o. T., T. XX, B., IČO XX XXX XXX si z nakúpeného liehu uplatnila nárok na
vrátenie spotrebnej dane z liehu 98 400 000.-Sk (3.266.281,60 €), hoci spoločnosť D. B., s.r.o. D. L. E.,

G. B. 1, B. IČO XX XXX XXX ako dodávateľ túto daňovú povinnosť nepriznala, konatelia spoločnosti
C., s.r.o. T., T. XX, B., IČO XX XXX XXX obžalovaní W.. I. D. a C. V. využili, že Daňový úrad v B.
nebol informovaný o výške ich daňových nedoplatkov z Daňového úradu T., oznámili Daňovému úradu
B. číslo novozaloženého účtu spoločnosti C., s.r.o. T., T. XX, B., IČO XX XXX XXX a to č. ú. XXXXX-
XXX (neskoršie č. účtu XXXXXXX), s ktorým mohli voľne disponovať a na ktorý bol následne Daňovým

úradom B. aj nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu vo výške 98 400 000.-Sk (3.266.281,60 €)
platobným poukazom č. XXXXXX/XXX z 13. 10. 1997 tejto spoločnosti vyplatený;

vzápätí bola touto sumou t. j. 98 400 000.-Sk (3.266.281,60 €) uhradená časť faktúry č. XXX XXX zo
dňa 30. 09. 1997 spoločnosti D. B., s r.o. D. L. E., G. B. 1, B., IČO XX XXX XXX a to aj napriek tomu,
že táto spoločnosť nemohla vystaviť daňový doklad a sama si pri predaji liehu ani nepriznala daňovú

povinnosť k spotrebnej dani z liehu;

takýmto konaním obžalovaní W.. C. N., W.. I. D., C. V. spolu s obžalovaným W.. P. C. obohatili spoločnosť
D. B., s.r.o. D. L. E., G. B. 1, B., IČO XX XXX XXX o sumu 98 400 000.-Sk (3.266.281,60 €) a v rovnakej
výške poškodili štátny rozpočet Slovenskej republiky zastúpenej Dňovým riaditeľstvom SR, Ul. Nová č.
13 Banská Bystrica,

5) obžalovaná W.. I. T. ako spoločníčka a konateľka spoločnosti G., spol. s r. o., T. 3, G., IČO XX XXX
XXX a odo dňa 19. 10. 1998 aj ako predsedníčka predstavenstva spoločnosti G., a. s., T. 3, G., IČO XX
XXX XXX, od 05. 11. 1998 s názvom spoločnosti F. B., a. s. , X. XX, D. L. E., IČO XX XXX XXX, na
ktorú akciovú spoločnosť sa dňa 19. 10. 1998 pretransformovala spoločnosť G., spol. s r.o. T. 3, G., IČO
XX XXX XXX, po dohode s obžalovaným W.. J. N., v úmysle obohatiť sa vykázaním zvýšenia nákladov

ovplyvňujúcich daňové povinnosti, uzavreli fiktívnu Zmluvu o sprostredkovaní medzi spoločnosťou G.,
spol. s r.o., T. 3, G., IČO XX XXX XXX ako záujemcom a spoločnosťou S. Y., a. s., Y. XX, X. IČO XX XXX
XXX ako sprostredkovateľom, následne predstierali plnenie tejto zmluvy, pričom dodávateľ spoločnosť
S. Y., a. s., Y. XX, X., IČO XX XXX XXX, za ktorú konal bez splnomocnenia obžalovaný W.. J. N., vystavil
fiktívnu faktúru s odmenou pre sprostredkovateľa č. XXXXXXXXX, zo dňa 12. 10. 1998 v celkovej výške

18450000.-Sk(612.427,80€),sozákladomdanevovýške15000000.-Sk(497.908,78€)asvyčíslenou
daňou z pridanej hodnoty vo výške 3 450 000.-Sk (114.519,02 €), a následne túto sumu obžalovaná
W.. I. T. aj postupne vyplatila a to pokladničným výdavkovým dokladom zo dňa 23. 11. 1998 v sume
4 950 000.-Sk (164.309,89 €), ktorá suma predstavovala 23 % daň z pridanej hodnoty vyfakturovanej
spomenutou faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 12. 10. 1998, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa

20. 01. 1999 v sume 3 500 000.-Sk (116.178,71 €), výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 22. 02.
1999 v sume 1 000 000.-Sk (33.193,92 €) a výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 08. 03. 1999
v sume 9 000 000.-Sk (298.745,26 €),

túto faktúru obžalovaná W.. I. T. zaviedla do účtovníctva spoločnosti G., spol. s r.o., T. 3, G., IČO XX XXX
XXX, hoci žiadne plnenie z nej poskytnuté nebolo a sumu 15 000 000.-Sk (497.908,78 €), ako základ

dane uplatnila v nákladoch spoločnosti G., spol. s r.o. T. 3, G., IČO XX XXX XXX v daňovom priznaní
k dani z príjmov právnických osôb za rok 1998 a zároveň sumu 3 450 000.-Sk (114.519,02 €) uplatnilaako „daň na vstupe" v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty spoločnosti za spoločnosť F. B., a. s. ,
X. XX, D. L. E., IČO XX XXX XXX za 4. štvrťrok 1998, ktoré obžalovaná W.. I. T. podala dňa 20. 01.
1999 na Daňový úrad Levoča, čím uviedli do omylu Daňový úrad Levoča;

takýmto svojim konaním obžalovaná spôsobila štátnemu rozpočtu Slovenskej republike zastúpenej
Daňovým riaditeľstvom SR, Ul. Nová č. 13 Banská Bystrica, lebo neoprávnene zo štátneho rozpočtu
získala sumu vo výške 6 000 000.- Sk (199.163,51 €) na dani z príjmu právnickej osoby, ktorú uplatnila
za spoločnosť G. s.r.o., T. X, G., IČO XX XXX XXX ako aj sumu vo výške 3 450 000.-Sk (114.519,02
€), ktorú uplatnila ako daň na vstupe v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za spoločnosť F. B.,

a. s. X. XX, D. L. E., W. XX XXX XXX

6) obžalovaný W.. C. N. G.., ako spoločník a konateľ spoločnosti B. F. B., s r.o., G. B. 1, B., W. XX XXX
XX a zároveň jej generálny riaditeľ spolu s obžalovaným W.. J. N. konajúcim za spoločnosť T. s.r.o., S.
XX, T., IČO XX XXX XXX, v úmysle obohatiť sa vykázaním zvýšenia nákladov ovplyvňujúcich daňové
priznanie, ako aj získať v hotovosti peniaze z pokladne spoločnosti B. F. B., s r.o., G. B. 1, B., IČO XX
XXX XX,

vpresnenezistenýdeňvmesiacoch október-november1998uzavrelifiktívnuzmluvuosprostredkovaní
zo dňa 02. 02. 1998 medzi záujemcom, spoločnosťou B. F. B., s. r. o., G. B. 1, B., IČO XX XXX
XX a spoločnosťou T., s r.o., S. XX, T., IČO XX XXX XXX T., ako sprostredkovateľom, s predmetom
zabezpečenia príležitosti na uzatvorenie zmluvy o predaji rafinovaného liehu a výrobkov na báze liehu
s treťou osobou s odmenou pre sprostredkovateľa 12 000 000.-Sk (398.327,02 €) bez dane z pridanej

hodnoty, ktorá bude zaplatená najneskôr do 31. 10. 1998;

následne bez uskutočnenia reálneho plnenia zmluvy obžalovaný Ing. J. N. za spoločnosť T., s.r.o., S.
XX, T., IČO XX XXX XXX, ako dodávateľa, ktorý bol splnomocnený na zastupovanie tejto spoločnosti
na základe plnej moci zo dňa 14. 10. 1998, vystavil fiktívnu faktúru č. XX XX XX s odmenou pre
sprostredkovateľa 12 000 000.-Sk (398.327,02 €) a aj s daňou z pridanej hodnoty vo výške 2 760 000.-

Sk (91.615,22 €) spolu na čiastku 14 760 000.-Sk (489.942,24 €), ktorú spoločnosť B. F. B., s.r. o., G. B.
1, B., IČO XX XXX XX prevzala dňa 23. 10. 1998 a ktorú sumu aj následne spoločnosť B. F. B., s r.o.,
G. B. 1, B., IČO XX XXX XX postupne vyplatila a to:

výdavkovým pokladnič. dokladom zo dňa 23. 10. 1998 v sume 3 960 000.-Sk (131.447,91 €),

výdavkovým pokladnič. dokladom zo dňa 26. 10. 1998 v sume 5 000 000.-Sk (165.969,59 €),

výdavkovým pokladnič. dokladom zo dňa 27. 10. 1998 v sume 3 000 000.-Sk (99.581,76 €),

výdavkovým pokladnič. dokladom zo dňa 02. 11. 1998 v sume 2 800 000.-Sk (92.942,97 €),

pričom túto faktúru obžalovaný W.. C. N. G.. predložil na spracovanie pracovníkom ekonomického úseku
spoločnosti B. F. B., s r.o., G. B. 1, B., IČO XX XXX XX a suma dane z pridanej hodnoty vo výške
2 760 000.-Sk (91.615,22 €) bola následne zaúčtovaná ako „daň na vstupe" v daňovom priznaní za

mesiac október 1998, čím došlo k prevýšeniu „dane na vstupe" nad „daňou na výstupe" a takto získaný
nadmerný odpočet v sume 228 822.-Sk (7.595,50 €) im daňový úrad preúčtoval na daňový nedoplatok
na spotrebnej dane z liehu;

takýmto konaním uviedli Daňový úrad B., do omylu, čím spôsobili škodu vo výške 2 531 178.-Sk
(84.019,72 €), ktorá suma mala byť vyčíslená ako daňová povinnosť spoločnosti B. F. B., s r.o., G. B. 1,

B., IČO XX. XXX XX pri neuplatnení si fiktívnej faktúry č. XX XX XX,

t e d a

v bode 1)obžalovaní W.. C. N., G.. a I. J. spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým,
že uviedli iného do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu a obžalovaný B. J.
inému úmyselne poskytol pomoc na spáchanie trestného činu, odstránením prekážok, aby iný na škodu

cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu
veľkého rozsahu,

v bode 2)

obžalovaný W.. C. N. spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol
iného do omylu a spôsobil tak škodu na cudzom majetku veľkého rozsahu,

v bode 3)

obžalovaný B. J. vec značnej hodnoty, ktorá je príjmom z trestného činu predisponoval na účet v banke
a získal takým činom pre iného prospech veľkého rozsahu,

v bode 4)

obžalovaní W.. C. N. G.., W.. I. D., C. V. a W.. P. C. spoločným konaním na škodu cudzieho majetku
seba obohatili tým, že uviedli iného do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

v bode 5) obžalovaná W.. I. T. spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že
uviedla iného do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

v bode 6) obžalovaný W.. C. N., G.. spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým,
že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,

t ý m s p á c h a l i

obžalovaný W.. C. N., G..

v bode 1), 2), 4) pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z., formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z ., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona
č. 300/2005 Z. z.,

v bode 6) trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v
znení zákona č. 248/94 Z. z. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961
Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.,

obžalovaný I. J.

v bode 1) trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení

zákona č. 248/1994 Z. z., formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
v znení zákona č. 248/1994 Z. z ., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.,

obžalovaný B. J.

v bode 1) trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení
zákona č. 248/1994 Z. z., formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

v znení zákona č. 248/1994 Z. z., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.v bode 3) trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a), ods. 4 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona
č. 300/2005 Z. z.,

obžalovaný W.. I. D.

v bode 4) trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení
zákona č. 248/94 Z. z., formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v
znení zákona č. 248/94 Z. z., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.,

obžalovaný C. V.

v bode 4) trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení

zákona č. 248/94 Z. z., formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v
znení zákona č. 248/94 Z. z., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.,

obžalovaný W.. P. C.

znení zákona č. 248/94 Z. z., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.,

obžalovaná W.. I. T.

v bode 5) trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení
zákona č. 248/94 Z. z., formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v
znení zákona č. 248/94 Z. z., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.,

z a t o s a o d s u d z u j ú :

obžalovaný W.. C. N., G..

podľa § 250 ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., s použitím § 35 ods.
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. s použitím čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa pre výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny.

Podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa ukladá aj peňažný
trest vo výmere 40 000.-€ (štyridsaťtisíc eur).

Podľa § 54 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. vymožená suma

peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. pre prípad, že by
výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá sa náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) roky,

obžalovaný I. J.podľa § 250 ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., za použitia čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 39a ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa pre výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny.

Podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa ukladá aj peňažný
trest vo výmere 15 000.-€ (pätnásťtisíc eur).

Podľa § 54 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. vymožená suma
peňažného trestu pripadá štátu.

obžalovaný B. J.

podľa § 252 ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., za použitia čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s prihliadnutím na ustanovenie § 35 ods.
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 39a ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa pre výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny.

Podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa ukladá aj peňažný
trest vo výmere 20 000.-€ (dvadsaťtisíc eur).

Podľa § 54 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. vymožená suma
peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. pre prípad, že by

výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá sa náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 18 (osemnásť) mesiacov,

obžalovaný W.. I. D.

podľa § 250 ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., za použitia čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia slobody vo výmere

3 (tri) roky.

Podľa § 39a ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa pre výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny.

Podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa ukladá aj peňažný
trest vo výmere 15 000.-€ (pätnásťtisíc eur).Podľa § 54 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. vymožená suma
peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. pre prípad, že by

výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá sa náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 12 (dvanásť) mesiacov,

obžalovaný C. V.

Podľa § 39a ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa pre výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny.

Podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa ukladá aj peňažný
trest vo výmere 15 000.-€ (pätnásťtisíc eur).

Podľa § 54 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. vymožená suma

peňažného trestu pripadá štátu.

obžalovaný W.. P. C.

podľa § 250 ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., za použitia čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) roky.

Podľa § 39a ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa pre výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny.

Podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa ukladá aj peňažný
trest vo výmere 15 000.-€ (pätnásťtisíc eur).

Podľa § 54 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. vymožená suma
peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. pre prípad, že by

výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá sa náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 12 (dvanásť) mesiacov,

obžalovaná W.. I. T.

podľa § 250 ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., za použitia čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia slobody vo výmere

2 (dva) roky.Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa určuje skúšobná

doba vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona č. XXX/XXXX Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa ukladá aj
peňažný trest vo výmere 10 000.-€ (desaťtisíc eur).

Podľa § 54 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. vymožená suma
peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. pre prípad, že by

výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá sa náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 8 (osem) mesiacov.

Obžalovanú

W.. I.. rod. T., nar. XX.XX.XXXX v E., okres O.,

trvale bytom B., ul. M. XX

podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP
SR Bratislava sp. zn. E. Gv XXX/XX-XXX zo dňa 25. 05. 2007 pre skutok, ktorého sa mala dopustiť na
tom skutkovom základe, že

obvinený W.. C. N. G.. spoločne s obvineným I. J., ako spoločníci a konatelia firmy B. F. B. s.r.o. B.
a obvinený I. J. aj ako konateľ firmy V. s.r.o. T. po vzájomnom dohovore s P. C., konajúcim v mene

spoločnosti J. s.r.o. T. s pomocou obvineného B. J., jediného spoločníka a konateľa firmy J. s.r.o. a W..
I. T., ekonomickej riaditeľky firmy B. F. B. s.r.o. B. v úmysle vylákať prostriedky zo štátneho rozpočtu v
prospech firmy B. F. B. s.r.o. B. odpredajom liehu bez spotrebnej dane z liehu a bez DPH a jeho spätného
odkúpenia, už však so spotrebnou daňou z liehu a s daňou z pridanej hodnoty, ktorý si následne uplatnia
u správcu dane ako nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu a ako daň na vstupe pri dani z pridanej

hodnoty, za týmto účelom fingovali odpredaj časti podniku, hoci odpredali nepoužívanú nehnuteľnosť
- čerpaciu stanicu na vodu - spolu s prílohou č. 2 k zmluve o predaji časti podniku 350 000 litrami
absolútneho alkoholu, ktorý akoby sa v nehnuteľnosti bol nachádzal, hoci tam neboli žiadne možnosti
jeho uskladnenia a to zmluvou o predaji časti podniku s kupujúcim firmou J. s.r.o. a k tejto zmluve
následne vypracovali aj faktúry a to faktúru č. XXXXXXXX z 18.03.1997 na sumu 8 625 900,- Sk bez

DPH a bez spotrebnej dane z liehu a faktúru č. XXXXXXXX z 18.3.1997 na sumu 1 874 100,- Sk a
dodacie listy, ktoré tvorili podklady pre daňové priznania oboch firiem. Následne firma B. F. B. s.r.o. B.
tento lieh odkúpila späť od spoločnosti V. s.r.o. a to faktúrou č. XXX/XX zo dňa 24.3.1997, ktorú firma B.
F. B. s.r.o. B. zapracovala do svojho daňového priznania za mesiac marec 1997 a uplatnila si nárok na
vrátenie spotrebnej dane z liehu (za nákup liehu so spotrebnou daňou z liehu), ktorý mu správca dane

v sume 84 000 000,- Sk aj priznal, a poukázal na účet č. XXX-XXX vedený v G. B.. Potom, ako K. úrad
Košice I neuznal firmu V. s.r.o. T. ako platcu spotrebnej dane z liehu pre tento prípad (teda bez nároku na
vrátenie spotrebnej dane z liehu a bez vzniku daňovej povinnosti pri odpredaji liehu), zúčastnené osoby
zamenili účtovné doklady dodávateľa firmy V. s.r.o. T. na dodávateľa firmu J. s.r.o., ktorého faktúru č. X/
XX si firma B. F. B. s.r.o. B. zapracovala do daňového priznania dane z pridanej hodnoty za mesiac apríl

1997 v sume 21 091 000,- Sk ako daň na vstupe. Pričom takto konali za pomoci obvineného B. J., ktorý
jednak splnomocnil obvineného P. C. na konanie za jeho firmu J. s.r.o. a tiež za účelom realizácie tohto
obchodného prípadu otvoril pre spoločnosť J. s.r.o. účet č. XXXXX-XXX v G. B., na ktorý cez spoločnosť
V. s.r.o T. boli poukázané peniaze v sume 40 000 000,- Sk od firmy B. F. B. s.r.o. , z ktorých obvinený
B. J. ako osoba oprávnená na dispozíciu s účtom 10 140 000,- Sk spätne poukázal pre spoločnosť B. F.B. s.r.o., 7 000 000,- Sk predisponoval na svoj terminovaný účet, 6 000 000,- Sk vybral v hotovosti, 15
500 000,- Sk previedol na iný účet firmy J. s.r.o. a 1 350 000,- Sk použil na úhradu pohľadávky svojho
dodávateľa. Obvinení W.. C. N. G.., I. J., W.. V. G., P. C. a W.. I. T. takýmto svojim konaním pri nedodržaní

zákona č. 229/95 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a zákona č. 289/95 o dani z pridanej hodnoty a zákona
č. 289/96 Z.z. o výrobe a obehu liehu, ako aj ustanovení Obchodného zákonníka o predaji časti podniku
spôsobili Slovenskej republike zastúpenej Daňovým riaditeľstvom SR škodu vo výške 105 091 000,-
Sk, z čoho 84 000 000.-Sk je neoprávnene vyplatený nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu a 21
091 000,- Sk je suma DPH neoprávnene zahrnutá do dani na vstupe a ovplyvňujúca daňovú povinnosť

firmy B. s.r.o. B. za mesiac apríl 1997,

ktorý prokurátor kvalifikoval ako pomoc k trestnému činu podvodu podľa § 10 odsek 1, písmeno c)
Trestného zákona § 250 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z.z.,

o s l o b o d z u j e ,

lebo nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v Bratislave podala na podpísaný
súd dňa 25. 05. 2007, pod sp. zn. E. Gv XXX/XXXX-XXX obžalobu spolu na 9 obžalovaných, v ktorej
ich vinila zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v znení
zákona č. 248/1994 Zb., ktorého sa mali dopustiť formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného
zákona v znení zákona č. 248/1994 Zb., a to na obžalovaných W.. C. N., P. C. v bodoch 1, 2, 4 obžaloby,

obžalovaného I. J. v bode 1 obžaloby, na obžalovaných W.. I. D., C. V. a W.. P. C. v bode 4 obžaloby; na
obžalovanýchB.J.aW..I.T.vbode1obžalobyprepomocpodľa§10ods.1písm.c)Trestnéhozákonav
znení zákona č. 248/1994 Z. z. k trestnému činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v
znení zákona č. 248/1994 Zb.; na obžalovaného B. J. v bode 3 obžaloby pre trestný čin legalizácie príjmu
z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a), ods. 4 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z. z.;

na obžalovaných W.. J. N. a W.. I. T. v bode 5 obžaloby z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods.
4 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z.z., ktorého sa mali dopustiť formou spolupáchateľstva
podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z.z. a na obžalovaných W.. C. N. a W..
J. N. v bode 6 obžaloby z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona v znení
zákona č. 248/1994 Z.z., ktorého sa mali takisto dopustiť formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2

Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z.z..

Jednotliví obžalovaní vymenovaných trestných činov sa mali podľa obžaloby dopustiť na tom skutkovom
základe, že

v bode 1 obžaloby obvinení W.. C. N., G.., I. J., W.. I. T.,

P. C., B. J.

W.. C. N. spoločne s obv. I. J. ako spoločníci a konatelia firmy B. F. B. s.r.o. B. a obv. I. J. aj ako konateľ
firmy V. s.r.o. T. po vzájomnom dohovore s P. C., konajúcim v mene spoločnosti J. s.r.o. T. s pomocou B.
J., jediného spoločníka a konateľa firmy J. s.r.o. a W.. I. T., ekonomickej riaditeľky firmy B. F. B. s.r.o. B.
v úmysle vylákať prostriedky zo štátneho rozpočtu v prospech firmy B. F. B. s.r.o. B. odpredajom liehu
bez spotrebnej dane z liehu a bez DPH a jeho spätného odkúpenia, už však so spotrebnou daňou z

liehu a s daňou z pridanej hodnoty, ktorý si následne uplatnia u správcu dane ako nárok na vrátenie
spotrebnej dane z liehu a ako daň na vstupe pri dani z pridanej hodnoty. Za týmto účelom fingovali
odpredaj časti podniku, hoci odpredali nepoužívanú nehnuteľnosť - čerpaciu stanicu na vodu - spolu s
prílohou č. 2 k zmluve o predaji časti podniku 350 000 litrami absolútneho alkoholu, ktorý ako by sa v
nehnuteľnosti bol nachádzal, hoci tam neboli žiadne možnosti jeho uskladnenia a to zmluvou o predajičasti podniku s kupujúcim firmou J. s.r.o. a k tejto zmluve následne vypracovali aj faktúry a to faktúru
č. XXXXXXXX z 18.3.1997 na sumu 8 625 900,- Sk bez DPH a bez spotrebnej dane z liehu a faktúru
č. XXXXXXXX z 18.3.1997 na sumu 1 874 100,- Sk a dodacie listy, ktoré tvorili podklady pre daňové

priznania oboch firiem. Následne firma B. F. B. s.r.o. B. tento lieh odkúpila späť od spoločnosti V. s.r.o.
a to faktúrou č. XXX/XX zo dňa 24.3.1997, ktorú firma B. F. B. s.r.o. B. zapracovala do svojho daňového
priznania za mesiac marec 1997 a uplatnila si nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu (za nákup liehu
so spotrebnou daňou z liehu), ktorý mu správca dane v sume 84 000 000,- Sk aj priznal, a poukázal na
účet č. XXX-XXX vedený v G. B.. Potom, ako Daňový úrad Košice I neuznal firmu V. s.r.o. T. ako platcu

spotrebnej dane z liehu pre tento prípad (teda bez nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu a bez
vzniku daňovej povinnosti pri odpredaji liehu), zúčastnené osoby zamenili účtovné doklady dodávateľa
firmy V. s.r.o. T. na dodávateľa firmu J. s.r.o., ktorého faktúru č. X/XX si firma B. F. B. s.r.o. B. zapracovala
do daňového priznania dane z pridanej hodnoty za mesiac apríl 1997 v sume 21 091 000,- Sk ako daň
na vstupe. Pričom takto konali za pomoci obv. B. J., ktorý jednak splnomocnil obv. P. C. na konanie za
jeho firmu J. s.r.o. a tiež za účelom realizácie tohto obchodného prípadu otvoril pre spoločnosť J. s.r.o.

účet č. XXXXX-XXX v G. B. a na ktorý cez spoločnosť V. s.r.o T. boli poukázané peniaze v sume
40 000 000,- Sk od firmy B. F. B. s.r.o., z ktorých obv. B. J. ako osoba oprávnená na dispozíciu s účtom
10 140 000,- Sk spätne poukázal pre spoločnosť B. F. B. s.r.o., sumu 7 000 000,- Sk predisponoval
na svoj terminovaný účet, 6 000 000,- Sk vybral v hotovosti, 15 500 000,- Sk previedol na iný účet firmy
J. s.r.o. a 1 350 000,- Sk použil na úhradu pohľadávky svojho dodávateľa. Obv. lng. C. N., G.., I. J., lng.

V. G., P. C. a W.. I. T. takýmto svojim konaním pri nedodržaní zákona č. 229/95 Z.z. o spotrebnej dani z
liehu a zákona č. 289/95 o dani z pridanej hodnoty a zákona č. 289/96 Z.z. o výrobe a obehu liehu, ako
aj ustanovení Obchodného zákonníka o predaji časti podniku spôsobili Slovenskej republike zastúpenej
Daňovým riaditeľstvom SR škodu vo výške 105 091 000,- Sk, z čoho 84 000 000,-- Sk je neoprávnene
vyplatený nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu a 21 091 000,- Sk je suma DPH neoprávnene

zahrnutá do dani na vstupe a ovplyvňujúca daňovú povinnosť firmy B. s.r.o. B. za mesiac apríl 1997.

v bode 2 obžaloby obvinení W.. C. N., G.. a P. C.

obv. W.. C. N. G.. ako spoločník a konateľ firmy B. F. B. s.r.o. spolu s P. C., ktorý bol splnomocnený konať
za firmu S. s.r.o. J., po vzájomnej dohode v úmysle vylákať prostriedky zo štátneho rozpočtu v prospech
spoločnosti B. F. B. s.r.o. fingovali uzavretie zmluvy o sprostredkovaní, ktoré akoby poskytla firma S.

s.r.o. pre firmu B. F. B. s.r.o. a následne obv. P. C. vystavil za sprostredkovateľa firmu S. s.r.o. J. faktúru
č. X/a/XX a túto obv. W.. C. N. nechal zapracovať do daňového priznania k dani z pridanej hodnoty firmy
B. F. B. s.r.o. B. v sume 12 190 000,- Sk ako daň na vstupe za mesiac január 1997, v dôsledku čoho
dosiahnutý nadmerný odpočet firmy B. F. B. s.r.o. správca dane priznal a poskytol formou preúčtovania
na existujúci daňový nedoplatok na spotrebnej dani z liehu, hoci žiadne zdaniteľné plnenie poskytnuté

nebolo, uzavretie zmluvy o sprostredkovaní len zinscenovali za účelom získania finančného prospechu
12 190 000,- Sk pre B. F. B. s.r.o. B. ku škode Slovenskej republiky v zastúpení daňového úradu.

v bode 3 obžaloby obvinený B. J.

obv. B. J. na požiadanie obv. P. C., ktorý nadobudol peniaze zo skutku č. 2 obžaloby, zriadil dňa 4.2.1997
účet č. XXXXXX-XXX v G. T., na ktoré mal jediný dispozičné právo a na ktoré mu obv. P. C. za firmu S.

s.r.o. J. poslal 6.2.1997 finančné prostriedky formou bezhotovostného prevodu v sume 7,5 milióna korún
slovenských. Následne obv. B. J. napriek vedomosti o skutku v bode 2 obžaloby, za účelom zatajenia
jeho spáchania a „ukrytia" prostriedkov z neho pochádzajúcich, celkovo v 9-tich prípadoch vykonal výber
hotovosti v celkovej sume 4 965 000,- Sk, sumu 1 000 000,- Sk previedol na účet spoločnosti B. s.r.o B.
C., ktorá patrí družke obv. P. C. R. K., v dvoch prípadoch celkovú sumu 1 544 000,- Sk previedol na účet

spoločnosti V. D. T. ako úhradu kúpy motorového vozidla a to až do úplného vyčerpania prostriedkov na
účte, pričom ako konateľ firmy J. s.r.o. vystavil pre firmu S. s.r.o. aj potvrdenie, že kredit 7, 5 milióna,
ktoré na účet prišli 6.2.1997, je čiastočnou úhradou fa č. X/a-XX..

v bode 4 obžaloby obvinení W.. C. N. G.., W.. I. D., C. V.,

P. C. a a W.. P. C.obvinení spoločným konaním v úmysle získať finančné prostriedky v hotovosti v prospech spoločnosti
D. B. s.r.o. zo štátneho rozpočtu uplatnením si neoprávneného nároku na vrátenie spotrebnej dane z
lieho a neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty hoci aj na úkor zvýšenia

daňových nedoplatkov firmy C. s.r.o. T. a firmy B. F. B. s.r.o. B. po dohode približne v auguste 1997
rozhodli, že uskutočnia obchod s objemom 410 000 litrov liehu od dodávateľa B. F. B. s.r.o. B. pre
odberateľa firmu D. B. s.r.o. B. následným predajom od dodávateľa D. B. pre odberateľa firmu C. s.r.o. T.
a posledným predajom 410 000 litrov liehu od dodávateľa C. s.r.o. T. pre odberateľa firmu B. F. B. s.r.o.
tak, že potom ako firma D. B. s.r.o. nepožiada o vrátenie spotrebnej dani z liehu pri nákupe zdaneného

liehu od B., ani neprizná daňovú povinnosť pri jeho predaji firme C. s.r.o., vydá firme C. s.r.o. daňový
doklad, z ktorého si firma C. uplatní nárok na vrátenie spotrebnej dani z liehu, ktorý táto po úhrade z
daňového úrad pošle na účet firmy D. B. ako čiastočnú úhradu faktúry za nákup liehu. Za týmto účelom
obv. I. D. a C. V. zámerne zmenili sídlo firmy C. s.r.o. T. do pôsobnosti Daňového úradu Levoča a tu
zaregistrovali firmu C. s.r.o. so sídlom T. XX, T. ako platcu spotrebnej dane z liehu a platcu dane z
pridanej hodnoty a splnomocnili na ďalšie konanie W.. P. C., v minulosti pracovníka Daňového úradu

Kežmarok, ktorý zriadil účet číslo XXXXX-XXX v G. v B. ako účtu nového a nezaťaženého daňovými
exekúciami, ktoré firma C. mala na účty pre styk s Daňovým úradom v Kežmarku. Následne obv. C. N.
G.. ako konateľ a generálny riaditeľ firmy B. F. B. s.r.o. B. odpredal firme obv. P. C. D. B. s.r.o. B. 410 000
litrov liehu jemného rafinovaného, a to faktúrou dodávateľa B. s.r.o. B. č. XXXXXXXX zo dňa 22.8.1997
účtovanú so spotrebnou daňou z liehu vo výške 98,4 milióna a s DPH vo výške 25 196 960,- Sk pri

jednotkovej cene 27,20 Sk za liter liehu. Firma D. B. s.r.o. B. ako dodávateľ odpredala 410 000 litrov toho
istého liehu bez zmeny jeho podstaty a úpravy, bez vyskladnenia a prijatia na sklad odberateľovi C. s.r.o.
a to faktúrou č. XXXXXX zo dňa 30. 9. 1997. Táto faktúra napriek tomu, že D. B. nebol oprávnený tento
obchod účtovať so spotrebnou daňou z liehu 98,4 milióna a s DPH 24 895 200,- Sk pri jednotkovej cene
24,- Sk za liter liehu znela na sumu 133 135 200,- Sk, hoci firma D. B. s.r.o. B. vôbec nebola oprávnená

nakladať s jemným rafinovaným liehom a od neho vystaviť daňový doklad. Firma C. s.r.o. za ktorú z
povereniakonateľovfirmyC.V.aW..I.D.konalsplnomocnenýobv.W..P.C.tenistýlieh,bezzmenyjeho
podstaty a úpravy, bez vyskladnenia a prijatia na sklad ako dodávateľ odpredal na dva krát v celkovom
množstve 410 000 litrov firme B. F. B. s.r.o. B. a to faktúrami č. XXXXX zo dňa 22. 10. 1997 najprv 380
000 litrov liehu pri jednotkovej cene 24,20 Sk a ďalšou faktúrou č. XXXXX zo dňa 3.11.1997 aj zvyšných

30 000 litrov liehu spolu so spotrebnou daňou z liehu vo výške 98,4 milióna a DPH 24 914 060,- Sk, čím
sa lieh dostal papierovo opäť do vlastníctva firme B. F. B. s.r.o. hoci jej priestory nikdy ani neopustil.

Firma C. s.r.o. si z nakúpeného liehu uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu 98,4 milióna,
hoci firma D. B. s.r.o. B. ako dodávateľ túto daňovú povinnosť nepriznala, konatelia firmy C. s.r.o.
využili, že Daňový úrad v Levoči nebol informovaný o výške ich daňových nedoplatkov z Daňového

úradu Kežmarok, oznámili číslo novo založeného účtu firmy C. s.r.o. B. č. XXXXX/XXX (následne č. ú.
XXXXXXX), s ktorým mohli voľne disponovať a na ktorý bol následne aj nárok na vrátenie spotrebnej
dane z liehu vo výške 98 400 000,- Sk platobným poukazom č. XXXXXX/XXX z 13.10.1997 aj firme C.
s.r.o. vyplatený. Vzápätí bola touto sumou uhradená časť faktúry firme D. B. s.r.o. a to aj napriek tomu,
že táto firma nemohla vystaviť daňový doklad a sama si pri predaji liehu ani nepriznala daňovú povinnosť

k spotrebnej dani z liehu. Týmto obv. W.. C. N., P. C., obv. W.. I. D. a obv. C. V. spolu s obv. W.. P. C.
obohatili firmu D. B. o sumu 98 400 000,- Sk a v rovnakej výške poškodili štátny rozpočet Slovenskej
republiky v zastúpení daňového úradu,

v bode 5 obžaloby obvinení W.. I. T. a W.. J. N.

obv. W.. I. T. ako spoločníčka a konateľka firmy G. s.r.o. G. a predsedníčka firmy F. B. a.s. so sídlom

D. L. E., X. ulica č. XX, na ktorú sa dňa 19.10.1998 pretransformovala firma G. s.r.o. po dohode s
obv. W.. J. N. v úmysle obohatiť sa vykázaním zvýšenia nákladov ovplyvňujúcich daňové povinnosti
uzavreli fiktívnu zmluvu o sprostredkovaní medzi firmou G. s.r.o. ako záujemcom a firmou S. Y. a.s. X.
ako sprostredkovateľom, následne predstierali plnenie tejto zmluvy a dodávateľ S. Y. a.s. X. vystavil
fiktívnu faktúru s odmenou pre sprostredkovateľa č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 10. 1998 vo výške 15

000 000,- Sk s daňou z pridanej hodnoty vo výške 3 450 000,- S a následne túto sumu obv. W.. I.
T. aj postupne vyplatila a to pokladničným výdavkovým dokladom zo dňa 23.11.1998 v sume 4 950
000,- Sk, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 20.1.1999 v sume 3 500 000,- Sk, výdavkovým
pokladničnýmdokladomzodňa22.2.1999vsume1000000,-Skavýdavkovýmpokladničnýmdokladomzo dňa 8.3.1999 v sume 9 000 000,- Sk. Túto faktúru obv. W.. I. T. zaviedla do účtovníctva firmy G. s.r.o.
G., hoci žiadne plnenie z nej poskytnuté nebolo a sumu 15 000 000,- Sk uplatnila v nákladoch firmy
G. s.r.o. v daňovom priznaní v dani z príjmov právnických osôb za rok 1998 a sumu 3 450 000,- Sk

uplatnila ako daň na vstupe v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty firmy F. B. a.s. za 4. štvrťrok
1998, čím uviedli do omylu daňový úrad a pre firmu G. s.r.o. zo štátneho rozpočtu neoprávnene získali
6 000 000,- Sk a pre firmu F. B. s.r.o,, sumu vo výške 3 450 000,- Sk, ktoré sumy boli neoprávnene
zahrnuté do daňových priznaní.

v bode 6 obžaloby obvinení W.. C. N., G.. a Ing. J. N.

obvinený Ing. C. N., PhD., ako spoločník a konateľ firmy B. F. B. s.r.o. B. a jej generálny riaditeľ po

dohode s obvineným W.. J. N., konajúcim za firmu T. s.r.o. T. v úmysle obohatiť sa vykázaním zvýšenia
nákladov ovplyvňujúcich daňové povinnosti ako aj získať v hotovosti peniaze z pokladne B. F. B. s.r.o. B.
v presne nezistený deň v mesiaci október - november 1998 uzavreli fiktívnu zmluvu o sprostredkovaní
medzi záujemcom B. F. B. s.r.o. a firmou T. s.r.o. T. ako sprostredkovateľom s predmetom zabezpečenia
príležitosti na uzatvorenie zmluvy o predaji rafinovaného liehu a výrobkov na báze liehu, s odmenou pre

sprostredkovateľa 12 000 000,- Sk bez dane z pridanej hodnoty. Následne bez uskutočnenia reálneho
plnenia zmluvy, obv. W.. J. N. za firmu T. s.r.o. ako dodávateľa vystavil fiktívnu faktúru č. XXXXX s
odmenou pre sprostredkovateľa 12 000 000,- Sk a daňou z pridanej hodnoty vo výške 2 760 000,-- Sk,
ktoré sumy aj následne firma B. F. B. s.r.o. vyplatila, a to výdavkovými pokladničnými blokmi zo
dňa 23.10.1998 v sume

3 960 000,- Sk, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 26. 10. 1998 v sume 5 000 000,-
Sk výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 27.10.1998 v sume 3 000 000,- Sk, výdavkovým
pokladničným dokladom zo dňa 2.11.1998 v sume 2 800 000,- Sk. Túto faktúru obv. W.. C. N. predložil
na spracovanie pracovníkom ekonomického úseku B. F. B. s.r.o. a suma dane z pridanej hodnoty vo
výške 2 760 000,- Sk zaúčtovaná ako daň na vstupe v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty firmy

B. F. B. s.r.o. B. za mesiac október 1998 zabezpečila pre firmu B. F. B. s.r.o., prevýšením dani na
vstupe nad daňou na výstupe nadmerný odpočet v sume 228 822,- Sk, čím uviedli daňový úrad,
ktorý im preúčtoval podvodne získaný nadmerný odpočet dane na daňový nedoplatok spotrebnej dane
z liehu a spôsobili mu škodu 2 531 178,- Sk, ktorá by daňová povinnosť firme B. F. B. s.r.o. vznikla pri
neuplatnení fiktívnej faktúry.

Dňa 30. 05. 2008, v tom čase ešte Špeciálny súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica po preskúmaní
obžaloby vydal vo veci uznesenie, ktorým rozhodol podľa § 46 ods. 3 a 4 Trestného poriadku s
prihliadnutím na ustanovenie § 256 ods. 4 Trestného poriadku tak, že poškodená strana Slovenská
republika zastúpená Ústredným daňovým riaditeľstvom SR, odbor právnych služieb, Ul. Nová č. 13, 975

04 Banská Bystrica si nemôže ďalej uplatňovať nárok na náhradu škody v trestnom konaní vedenom na
Špeciálnom súde v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. BB - 4T 13/2007, a to z dôvodu, že o
nároku prezentovanom poškodenou stranou už bolo rozhodnuté v inom príslušnom konaní. Predmetné
uznesenie bolo všetkým stranám v konaní doručené. Zároveň senát Špeciálneho súdu v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica, na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby konanom toho

istého dňa, t. j. 30. 05. 2008 o. i. rozhodol tak, že podľa § 50 ods. 3 Trestného poriadku zamietol
návrhpoškodenejstranySlovenskejrepubliky,zastúpenejÚstrednýmdaňovýmriaditeľstvomSRBanská
Bystrica, odbor právnych služieb, Ul. Nová č. 13 na zaistenie nároku poškodeného na náhradu škody
spôsobenej trestným činom s odôvodnením, že nárok nemožno v trestnom konaní uplatniť, a preto ani
zaistiť. Proti tomuto uzneseniu poškodená strana podala v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorá

bola uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 09. 2008 , sp. zn. 2 Tošs 19/2008 zamietnutá.

Na podnet prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, ktorá vo veci podala na obvinených
obžalobu, senát Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 05. 02. 2009, pod. sp. zn. BB - 4T 13/2007 vydal príkaz na vyšetrenie duševného

stavu obžalovaného P. C.. Do konania boli pribratí dvaja znalci z odboru psychiatrie, ktorí podaliznalecký posudok na obžalovaného P. C. zo dňa 23. 02. 2009. Na základe záverov tohto posudku senát
Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica uznesením zo dňa 20. 03. 2009 rozhodol
tak, že podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 283 ods. 1 Trestného

poriadku, z dôvodov podľa § 228 ods. 2 písm. c) Trestného poriadku prerušil trestné stíhanie vedené
proti obžalovanému P. C., stíhaného pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,
§ 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v znení zák. č. 248/1994 Z. z. v bodoch 1, 2 a 4 obžaloby.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 04. 04. 2009. Stranám v konaní bolo rozhodnutie súdu
doručené, vrátane opatrovníčky obžalovaného P. C.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie a to výsluchom obžalovaných, prečítaním
výpovedí obžalovaných z prípravného konania, ktorí požiadali, aby sa hlavné pojednávanie konalo v ich
neprítomnosti v zmysle ustanovenia § 252 ods. 3 Trestného poriadku, ďalej na hlavnom pojednávaní
vypočul svedkov, ktorých výsluch navrhovali strany v konaní, a boli prečítané všetky listinné dôkazy
zadovážené ešte v štádiu prípravného konania, ktoré v tomto rozsudku, v jeho nasledovnej časti, budú

postupne uvedené. Na návrh prokurátorky bola, v súlade s ustanovením § 263 ods. 3 písm. a) Trestného
poriadku, prečítaná výpoveď svedka R. P., ktorý dňa 24. 03. 2009 zomrel, ktorú skutočnosť súd zistil z
úmrtného listu matričného úradu obce G. P. č. X/XXXX, zapísaný v knihe úmrtí zväzok I., ročník 2009,
strana 16, por. č. 1. Ďalej na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy, ktoré strany nenavrhli,
ale súd si ich zadovážil pre potreby konania pred súdom v súlade s ustanovením § 2 ods. 11 Trestného

poriadku a to oborovú normu bývalých ministerstiev a to Ministerstva zemědělství a výživy ČSR a
Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR B. a konzervární o. r. G. a Bratislava pod č. ON 66 0803,
ktorá nadobudla účinnosť dňom 01. 02. 1974 a Úpravu Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR,
ktorou sa určovali normy strát liehu pri výrobe a obehu liehu pre liehovarské závody a spracovateľov
liehu,uktorýchbolliehhlavnousurovinou(vrátanenoriemstrátliehusulfitového,prípadnesyntetického),

ktorá bola v tom čase evidovaná vo Vestníku Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR, ročník XX,
čiastka 7, pod č. 4532/88-PP zo dňa 30. 05. 1988. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že svedkovia -
pracovníci (aj bývalí) príslušných daňových úradov boli vypočutí po tom, ako boli generálnym riaditeľom
Daňového riaditeľstva SR poverení na oznámenie a sprístupnenie daňového tajomstva na účely podľa §
23 ods. 5 písm. g) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov v predmetnej trestnej veci. Pokiaľ sa jednalo o výsluch
bývalých zamestnancov daňových orgánov a to W.. W. O., W.. E. N., G. I. a R. V., tunajšiemu súdu
listom zo dňa 04. 07. 2008 evidovaným pod č. X/XXX/XXXXX/XX/XXX Daňového riaditeľstva SR Banská
Bystrica bolo oznámené, že podľa § 23a ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov je
bývalý zamestnanec správcu dane oprávnený oznámiť daňové tajomstvo na účely podľa § 23 ods. 5

písm. e), f) a g) priamo zo zákona, bez poverenia osobou uvedenou v § 23a ods. 1 zákona č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov. List vyhotovila riaditeľka odboru právnych služieb C.. S. I.. Pokiaľ
bola na hlavnom pojednávaní ako svedkyňa vypočutá I.. K. T., notárka so sídlom Notárskeho úradu v T.,
Štúrova XX, od povinnosti zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela
pri výkone notárskej činnosti súvisiacej s okolnosťami overovania pravosti podpisov W.. I. N. a B. J.,

ktoré sú vedené v knihe osvedčenia pravosti podpisov pod poradovými číslami O XXXX/XX, O XXXX/
XX, O XXXX/XX a O XXXX/XX zo dňa 14. 04. 1997, bola zbavená rozhodnutím ministerky spravodlivosti
Slovenskej republiky Viery Petríkovej zo dňa 24. 03. 2010, evidovanom pod č. 16440/2010-41.

Vykonaným dokazovaním ku skutku pod bodom 1 na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že

Dodatkom č. 1 k spoločenskej zmluve S.L.L. s.r.o. B. zo dňa 21. 03. 1996, na zasadnutí valného
zhromaždenia, došlo k zmene obchodného mena spoločnosti a k zmene jej sídla na: B. F. B., s.r.o. B., G.
B. 1, B. (ďalej len B., s.r.o. B.) a rozšíril sa aj predmet činnosti tejto spoločnosti v bode 19. „maloobchod a
veľkoobchod s alkoholickými a nealkoholickými nápojmi a liehom". Od počiatku spoločníkom spoločnosti
boli o. i. obžalovaní W.. C. N., G.. a I. J.. Konateľom tejto spoločnosti bol obžalovaný W.. C. N. a od

28. 03. 1996 bol konateľom spoločnosti aj obžalovaný I. J.. Od tohto dátumu obžalovaný W.. C. N.,
G.. sa stal generálnym riaditeľom tejto spoločnosti. Pôvodne spoločnosť S.L.L., s.r.o. B., K. XX B., bola
založená na základe Spoločenskej zmluvy zo dňa 13. 07. 1995. Obaja v spoločnosti pôsobili do 13.
12. 1998, ktorá skutočnosť vyplynula z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, ako aj
zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti B., s.r.o. B. zo dňa XX. 11. 1998, na ktorom došlo kschváleniu odpredaja obchodných podielov spoločníkov tejto spoločnosti, spoločnosti T., s.r.o. T., L. č.
1, zastúpenej jej jediným spoločníkom a konateľom E. T..

Ďalej vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný W.. C. N.,

G.., ako spoločník a konateľ spoločnosti B. F. B., s.r.o., G. B. 1, B. (ďalej len B., s.r.o. B.) uzatvoril
so spoločnosťou J., s.r.o., T., G. X (ďalej len J., s.r.o. T.), v zastúpení obžalovaným P. C., na základe
plnej moci zo dňa 01. 02. 1997, ktorú mu vyhotovil konateľ spoločnosti, obžalovaný B. J., dňa 18. 03.
1997 Zmluvu o predaji časti podniku, ktorá mala dve prílohy. Predmetom predaja bola nehnuteľnosť
špecifikovaná v prílohe č. 1 s kúpnou cenou 140 000.-Sk. Jednalo sa o nehnuteľnosti: dom, plot, čerpacia

stanica, dreváreň, pozemky, trvalé porasty, ako aj 350 000 la absolútneho alkoholu s kúpnou cenou 10
500000.-Sk-t.j.zásobyšpecifikovanévpríloheč.2tejtozmluvy.Obeprílohytvorilineoddeliteľnúsúčasť
spomenutej zmluvy. V zmluve bolo ďalej uvedené, že kúpna cena predmetu predaja bola dojednaná
sumou 10 640 000.-Sk s tým, že predávajúci uzatvoril túto zmluvu so súhlasom Fondu národného
majetku Slovenskej republiky.

V prílohe č. 2 bol uvedený lieh v nasledovných množstvách:

lieh rafinovaný jemný 168 737 la á 30.-Sk 5 062 110.-Sk

lieh rafinovaný veľajemný 72 175 la á 30.-Sk 2 165 250.-Sk

lieh technický 46 618 la á 30.-Sk 1 398 540.-Sk

lieh surový 62 470 la á 30.-Sk 1 874 100.-Sk.

Lieh bol odpredaný v celkovom objeme 350 000 la v celkovej hodnote tak, ako to bolo prv už uvedené,

za 10 500 000.-Sk, pri jednotkovej cene 30.-Sk za liter.

Jediný spoločník a konateľ spoločnosti J., s.r.o. T., obžalovaný B. J. vydal dňa 01. 02. 1997 pre
obžalovaného P. C. splnomocnenie, na základe ktorého tento mohol jednať s príslušnými fyzickými
i právnickými osobami, podpisovať a preberať všetky listiny a vykonávať všetky činnosti spojené s
činnosťou spoločnosti, zastupovať spoločnosť mal oprávnenie v takom rozsahu, že všetky listiny po

predložení plnej moci bol oprávnený aj podpísať svojim meno a pripojiť odtlačok pečiatky spoločnosti.
Plná moc mu bola udelená na neurčitú dobu až do odvolania. Pracovník, poverený notárom I.. K. T. z
T., overil podpis obžalovaného B. J. dňa 10. 04. 1997.

Obžalovaný W.. N., G.. listom zo dňa 05. 03. 1997 požiadal Fond národného majetku Bratislava o
vydanie súhlasu na uzavretie zmluvy o predaji časti podniku s tým, že sa jedná o čerpaciu stanicu

nachádzajúcu sa v zlom technickom stave, ktorú spoločnosť neužíva. V liste sa uvádzalo, že čerpacia
stanica sa nachádza mimo areálu prevádzky a je pre spoločnosť prebytočná a neupotrebiteľná. Z
písomného vyjadrenia podpredsedu a člena Výkonného výboru Fondu národného majetku až zo dňa 24.
03. 1997 vyplynulo, že Výkonný výbor FNM SR na svojom zasadaní dňa 24. 03. 1997 schválil uvoľnenie
nehnuteľného majetku zo záložného práva a zároveň súhlasil s odpredajom tejto časti podniku. V

súvislosti s odpredajom časti podniku bol vyhotovený znalecký posudok znalcom W.. G. P. č. 63/97, v
ktorom bol predmet zmluvy o predaji presne popísaný. V znaleckom posudku neboli uvedené žiadne
nádrže, cisterny prípadne sudy, v ktorých by bolo možné vôbec uskladniť lieh, a už vôbec nie lieh v
takom množstve, ktoré sa stalo predmetom predaja. Celkovú hodnotu odpredávanej nehnuteľnosti, ktorú
znalec podrobne v znaleckom posudku špecifikoval, znalec stanovil na sumu 129 377.-Sk. Znalecký

posudok bol vypracovaný až dňa 25. 03. 1997.

PredmetpredajabolspoločnostiJ.,s.r.o.T.fakturovanýdvomafaktúrami.Jednafaktúrabolavyhotovená
pod č. XXX XXX XX zo dňa 18. 03. 1997, ktorá bola vyhotovená na sumu 8 625 900.-Sk. Touto faktúrou
bol odpredaný lieh jemný rafinovaný, lieh veľajemný a lieh technický. Faktúru vyhotovila E. Y..Druhá faktúra bola vyhotovená S. C. pod č. XXX XXX XX takisto zo dňa 18. 03. 1997, ktorou bol
odpredaný aj lieh surový v hodnote 1 874 100.-Sk. Obe faktúry boli účtované bez spotrebnej dane z
liehu a bez dane z pridanej hodnoty. Lieh bol teda dňom uzatvorenia kúpnej zmluvy odpredaný spolu

za sumu 10 500 000.-Sk.

K predmetným faktúram boli vyhotovené dodacie listy spoločnosťou B., s.r.o. B. pod č. XXX XXX XX až
XXX XXX. XX a preberacie listy vystavené spoločnosťou J., s.r.o. T. pod č. X/XX až X/XX. Preberacie
listy boli vyhotovené s dátumom 18. 03. 1997. Za spoločnosť J., s.r.o. T. preberacie listy podpísal
splnomocnenec, obžalovaný P. C.

V súvislosti s odpredajom liehu boli vyhotovené spoločnosťou J., s.r.o. T. skladové karty zásob pod č.

X/XX, X/XX, X/XX a X/XX, z obsahu ktorých vyplynulo, že bol na nich zaznamenaný príjem liehu v ten
istý deň, t. j. 18. 03. 1997. Následne bol na nich zaznamenaný aj výdaj toho istého liehu, v tom istom
množstve s poznámkou „predaj" s vyznačeným dátumom predaja - 21. 03. 1997. Skladové karty zásob
boli použité s logom inej spoločnosti, a to spoločnosti F. B., B. B., toto logo bolo prečiarknuté a rukou
bolo napísané „J., s.r.o. T.".

Samotná čerpacia stanica bola odpredaná za 140 000.-Sk faktúrou č. XXX XXX XX zo dňa 18. 03.
1997. Aj túto faktúru vyhotovila S. C..

V spisovom materiáli sa nachádzala aj Zápisnica o odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do predaja
na základe zmluvy o predaji časti podniku, ktorá bola vyhotovená v ten istý deň ako samotná zmluva
o predaji časti podniku, t. j. dňa 18. 03. 1997. Z jej obsahu vyplynulo, že zmluvné strany vyhlasujú a

svojimi podpismi potvrdzujú, že predávajúci odovzdal a kupujúci prevzal veci zahrnuté do predaja na
základe zmluvy o predaji časti podniku B. F. B., s.r.o. B.. Za predávajúcu spoločnosť zápisnicu podpísal
opäť obžalovaný W.. C. N., G.. a za kupujúcu stranu jej splnomocnenec, obžalovaný P. C., na základe
plnej moci, ktorú mu vyhotovil konateľ spoločnosti obžalovaný B. J., dňa 01. 02. 1997.

Medzi oboma spoločnosťami bola uzatvorená ešte dňa 01. 03. 1997 Zmluva o skladovaní, predmetom

ktorej sa stalo prevzatie, uloženie a opatrovanie liehu surového v množstve 62 470 la, ktorý bude
uskladnený v sklade rafinéria liehu v nádrži č. XX skladovateľa, lieh rafinovaný v nádrži č. XX., lieh
veľajemný rafinovaný v nádrži č. XX a lieh technický v nádrži č. XX. Dohodnuté bolo, že predmetný lieh
bude skladovaný najdlhšie do dňa 30. 06. 1997. Zmluvné strany si tiež dohodli, že ukladateľ odovzdá
veci na skladovanie uvedené v zmluve v priebehu mesiaca marec 1997 s tým, že skladovateľ neurobí

inventarizáciu uskladnených vecí, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Ukladateľ sa zaviazal
odovzdať skladovateľovi veci na uskladnenie do 31. 03. 1997. Predmetnú zmluvu za skladovateľa,
spoločnosť B., s.r.o. B., podpísal obžalovaný W.. N., G.. a za ukladateľa, spoločnosť J., s.r.o. T., jej
splnomocnený zástupca, obžalovaný P. C.

Spoločnosť B., s.r.o. B. poskytla orgánom činným v trestnom konaní súpis skladovacích nádrží v jej

prevádzkach. Tento súpis o. i. zahŕňa aj nádrže č. 80, 78, 34 a 33.

Spoločnosť B., s.r.o. B. odpredaj liehu v celkovom objeme 350 000 la priznala v daňovom priznaní k
spotrebnej dane z liehu za marec 1997 a súčasne si naň uplatnila oslobodenie od dane v zmysle § 12
ods. 3 zákona č. 229/1995 Z. z. Toto daňové priznanie podpísal obžalovaný W.. C. N., G.., ako generálny
riaditeľ spoločnosti B., s.r.o. B..

V spomenutom ustanovení sa uvádzalo, že od dane je oslobodený lieh, ktorý tvorí obchodný majetok
platiteľa pri predaji podniku v prípade, ak kupujúcim je platiteľ.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v odpredávanej nepoužívanej nehnuteľnosti, ktorá stála
mimo areálu podniku, sa nenachádzali žiadne nádoby, sudy alebo cisterny, v ktorých by mohol byť liehv objeme 350 000 la skladovaný. Táto skutočnosť bola potvrdená nie len prv spomenutým znaleckým
posudkom, ale aj výpoveďou svedka B. G., skladníka v rafinérii spoločnosti B., s.r.o. B..

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že predmetný lieh v celkovom objeme 350
000 la nebol uskladnený v priestoroch čerpacej stanice tak, ako to bolo deklarované Zmluvou o predaji
časti podniku. Ani v samotnej zmluve o predaji časti podniku sa neuvádzali údaje o tom, že by bol lieh,
ktorý sa stal predmetom predaja skladovaný v priestoroch odpredávanej čerpacej stanice. Ani samotní
obžalovaní svojimi výpoveďami nepotvrdili, že by sa v priestoroch čerpacej stanice v tom čase alebo aj

v minulosti skladoval lieh. Zhodne vypovedali, že lieh sa skladoval na prevádzke rafinérie v cisternách
v tzv. skladovacích nádržiach. V tomto zmysle bola uzatvorená aj samotná zmluva o skladovaní ešte
zo dňa 01. 03. 1997.

Následne, podľa vykonaných dôkazov, spoločnosť J., s.r.o. T. deklarovala odpredaj predmetného liehu
toho istého druhu a množstva spoločnosti V., s.r.o. Y. 3, T. (ďalej len V., s.r.o., T.), a to už na tretí deň,
t. j. dňom 21. 03. 1997. Za tým účelom bola vystavená faktúra č. X/XX z 21. 03. 1997, ktorú v kolónke

vyhotoviteľ podpísal splnomocnenec, obžalovaný P. C. Lieh bol odpredaný za ďaleko nižšiu jednotkovú
cenu a to za 20,50 Sk/la za celkovo fakturovanú sumu 112 145 250.-Sk, avšak už s daňou z pridanej
hodnoty vo výške 20 970 250.-Sk a aj so spotrebnou daňou z liehu, ktorá bola vyčíslená na sumu 84
000 000.-Sk.

Zo skladových karát zásob spoločnosti J., s.r.o. T. č. X/XX až X/XX vyplynulo, ako to už bolo prv

spomenuté, že aj napriek prv spomenutej Zmluve o skladovaní uzatvorenej medzi spoločnosťami B.,
s.r.o. B. a J., s.r.o. T., mal byť dňa 18. 03. 1997 t. j. v deň nákupu liehu, na základe predchádzajúcej
Zmluve o predaji časti podniku s dodatkami č. 1 a č. 2, prijatý do skladových zásob všetok nakúpený lieh
a zároveň bolo deklarované, že predmetný lieh bol dňa 21. 03. 1997 v tom istom množstve vyskladnený
zo spoločnosti J., s.r.o. T.. Jednotková cena tohto liehu bola na skladových kartách vedená v sume 30.-

Sk/la.

V spoločnosti J., s.r.o. T. boli vyhotovené aj dodacie listy č. X/XX až X/XX zo dňa 21. 03. 1997, z
ktorých vyplynulo, že všetok nakúpený lieh bol v nezmenenom množstve a cene dodaný odberateľovi
spoločnosti B., s.r.o. B.. Na predmetných dodacích listoch sa nachádza aj odtlačok pečiatky spoločnosti
B., s.r.o. B. s poznámkou „prevzal" a nečitateľný podpis.

V ten istý deň, ako bola vystavená faktúra č. X/XX splnomocnencom za spoločnosť J., s.r.o. T. pre
odberateľa, spoločnosť V., s.r.o. T. t.j. 21. 03. 1997, bolad o b r o p i s o v a n á táto faktúra. Dobropis
bol vystavený teda dňom 21. 03. 1997 na sumu 112 145 250.-Sk a bol podpísaný splnomocnencom
spoločnosti J., s.r.o. T., obžalovaným P. C.

Na hlavnom pojednávaní ako dôkaz bola oboznámená aj faktúra a to konkrétne faktúra č. XXX/

XX, vystavená s dátumom 24. 03. 1997 s vyznačeným dátumom „vyskladnenia" 24. 03. 1997, ktorú
vyhotovila spoločnosť V., s.r.o. T. a ktorú podpísal obžalovaný I. J., ako riaditeľ spoločnosti.

Z predmetnej faktúry si spoločnosť V., s.r.o. T. uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu vo
výške 84 000 000.-Sk za mesiac marec 1997, ktorý bol Daňovému úradu v Košiciach predložený 11. 04.
1997. Predmetnú žiadosť o vrátenie dane predložil a podpísal jej jediný spoločník a konateľ, obžalovaný

I. J. Žiadosť bola vyhotovená s dátumom 07. 04. 1997.

Obžalovaný I. J. toho istého dňa t. j. 07. 04. 1997 zároveň aj priznal daňovú povinnosť k spotrebnej dani
z liehu za mesiac marec 1997 za spoločnosť V., s.r.o. T., podpísal toto daňové priznanie, ktoré správcovi
dane doručil v ten istý deň t. j. 11. 04. 1997. Daňovú povinnosť priznal vo výške 84 000 000.-Sk.Na tomto mieste považoval súd za potrebné zdôrazniť, že v rozhodnom období, kedy došlo k predaju a
kúpe toho istého liehu boli konateľmi spoločnosti V., s.r.o. T. obaja obžalovaní a to I. J. a W.. C. N., PhD.

Obžalovaný I. J., ako riaditeľ spoločnosti V., s.r.o. T., predložil správcovi dane, Daňovému úradu Košice

1 žiadosť o započítanie uplatneného nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu zo dňa 09. 04. 1997 na
platbu spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie marec 1997, ktorá bola správcovi dane doručená
11. 04. 1997.

Predmetnejžiadostivyhovenésprávcomdanenebolo.TátoskutočnosťvyplynulazlistuDaňovéhoúradu
Košice I. zo dňa 17. 04. 1997, č. j.: 695/240/30228/97. V liste bolo konštatované, že podané daňové
priznanie správca dane spoločnosti V., s.r.o. T. neakceptoval, s odôvodnením, že daňovému subjektu

spoločnosti V., s.r.o. T. nevznikol nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu a ani daňová povinnosť a to
z dôvodu, že aj keď bola spoločnosť registrovaná na spotrebnej dani z liehu, pre daný obchodný prípad
spoločnosť nebola platiteľom spotrebnej dane z liehu.

Na tomto mieste žiada sa zdôrazniť, že podľa § 14 ods. 1 Zákona č. 229/95 o spotrebnej dani z liehu,
(účinný od 01. 01. 1996 do 01. 05. 2004) platiteľ mal nárok na vrátenie dane, ak

„a) v rámci podnikateľskej činnosti použije nakúpený lieh na výrobu výrobku, ktorý je predmetom dane ..."

Keďže v konkrétnom obchodnom prípade tomu tak nebolo, správca dane neuznal spoločnosť V., s.r.o.
T. za platcu dane. Predmetný lieh v rámci podnikateľskej činnosti nebol použitý na výrobu, preto správca
dane na žiadosť spoločnosti reagoval tak, ako je to vyššie opísané v odpovedi na žiadosť zo dňa 17.
04. 1997. Takéto stanovisko správca dane, teda Daňový úrad Košice I., zaujal aj vo vzťahu k dožiadaniu

od Daňového úradu Levoča, ktorý v spoločnosti V., s.r.o. T. vykonal kontrolu dane z pridanej hodnoty
za obdobie r. 1996 a 1997. Z odpovede na spomenuté dožiadanie o. i. vyplynulo, že daňový subjekt
V., s.r.o. T. bol registrovaný na spotrebnej dani z liehu od 21. 03. 1997. Na dani z pridanej hodnoty bol
registrovaný ako štvrťročný platiteľ od 01. 07. 1994. Aj z úradného záznamu, ktorý vyhotovili za správcu
dane Daňového úradu Košice II W.. W. O. a I. P. zo dňa 11. 08. 1997 vyplynulo, že pokiaľ si daňový

subjekt spoločnosť V., s.r.o. T. z kúpy liehu v množstve 350 000 la uplatnil spotrebnú daň z liehu vo
výške 84 000 000.-Sk na základe dodávateľskej faktúry č. X/XX zo dňa 21. 03. 1997 od spoločnosti J.,
s.r.o. T. a priznal daňovú povinnosť na 350 000 la liehu, spotrebnú daň z liehu vo výške 84 000 000.-
Sk, ktorá vznikla predajom nakúpeného liehu na základe vystavenej odberateľskej faktúry č. XXX/XX.
zo dňa 24. 03. 1997, odberateľ B. s.r.o., podané daňové priznania neboli Daňovým úradom Košice I

akceptované z dôvodu, že daňovému subjektu nevznikol nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu a
ani daňová povinnosť. Odôvodňovali to tým, že ide o obchodnú firmu, ktorá sa zaoberala nákupom a
predajom liehu. Aj keď bol daňový subjekt registrovaný na spotrebnej dani z liehu, pre daný obchodný
prípad mu nevznikol nárok na vrátenie spotrebnej dane, pretože nakúpený lieh nebol použitý v zmysle
§ 14 ods. 1 zákona č. 229/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Spoločnosť V., s.r.o., Y. 3, T. mala povolenia na výrobu liehu a jeho uvádzanie do obehu -
ovocných destilátov, liehovín a skladovanie liehu. Toto povolenie bolo spoločnosti vydané na základe
predchádzajúcej žiadosti až dňa 12. 01. 1999, pod č. XXXX/XXXX/XXXX-XXX.

Následne obžalovaný I. J., podpísaný ako riaditeľ spoločnosti V., s.r.o. T. svojim písomným podaním
zo dňa 23. 04. 1997 správcovi dane oznámil, že uplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu

a daňové priznanie na spotrebnú daň z liehu vo výške 84 000 000.-Sk za zdaňovacie obdobie marec
1997 berie späť ako bezpredmetné. Toto podanie bolo správcovi dane Daňový úrad Košice I doručené
dňa 24. 04. 1997.

V ten istý deň, t. j. 2l. 03. 1997 bola splnomocnencom spoločnosti J., s.r.o. T., obžalovaným P. C.,
vystavená nová faktúra č. X/XX (teda v ten istý deň a pod tým istým číslom ako faktúra, ktorá bola

vyhotovená pre spoločnosť V., s.r.o. T.), ktorou bol ten istý lieh, v tom istom množstve, ale za jednotkovú
cenu už 22.-Sk/la (predtým pre spoločnosť V. s.r.o. za jednotkovú cenu 20.50 Sk/la) odpredaný naspäťspoločnosti B., s.r.o. B.. Za tento spätný odpredaj 350 000 la liehu bola celkovo fakturovaná suma 112
791 000.-Sk, vrátane spotrebnej dane z liehu vo výške 84 000 000.-Sk, ako aj vrátane dane z pridanej
hodnoty v celkovom objeme 21 091 000.-Sk.

O tom, že spôsobom prv uvedeným, bol lieh v uvedenom množstve a druhu reálne aj vyskladnený,
mali svedčiť dodacie listy č. X/XX až X/XX spoločnosti J., s.r.o. T., ktoré boli vyhotovené s dátumom
21. 03. 1997. Na týchto dodacích listoch sa nachádza aj odtlačok pečiatky spoločnosti B., s.r.o. B. s
poznámkou prevzal: nečitateľný podpis. Príjem liehu na sklad 18. 03. 1997 uvedený v prílohe č. 2 Zmluvy
o predaji časti podniku, ktorý bol následne predaný 2l. 01. 1997 bol zachytený na skladových kartách

zásob spoločnosti J., s.r.o. T. tak, ako to bolo už prv spomenuté.

Z uvedeného vyplýva, že odpredaj liehu a jeho spätná kúpa sa v spoločnosti B., s.r.o. B., za okolností
skôr uvedených, „papierovo" uskutočnila za 3 dni.

Tento „spätný predaj" je zrejmý aj zo skladových kariet zásob spoločnosti J., s.r.o. T. č. X/XX až X/XX.
Jedná sa o skladové karty použité s logom spoločnosti F. B., lW. B., ktoré používala spoločnosť J., s.r.o.
T.. Takisto aj z dodacích listov č. 1/97 až 4/97 z 21.03. 1997 spoločnosti J., s.r.o. T. vyplýva, že došlo k

vyskladneniu toho istého druhu a množstva liehu pre kupujúceho - spoločnosť B., s.r.o. B., na ktorých
sa nachádza odtlačok pečiatky spoločnosti B., s.r.o. B., s poznámkou „prevzal" a nečitateľný podpis tak,
ako to bolo už prv v tomto rozhodnutí spomenuté.

Obžalovaný W.. C. N., G.., ako generálny riaditeľ, si za spoločnosť B., s.r.o. B. za mesiac marec 1997
uplatnil nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu z nákupu tohto liehu, v celkovom objeme 648 292,04 la

v celkovej sume 155 590 090.-Sk. Predmetnú žiadosť o vrátenie spotrebnej dane z liehu správcovi dane
DaňovémuúraduLevočadoručildňa01.04.1997.Zároveňkžiadostipripojilsúpisfaktúroddodávateľov
pre spoločnosť B., s.r.o. B., v ktorom bola zahrnutá aj faktúra vystavená spoločnosťou J., s.r.o. T., od
ktorej spoločnosť B., s.r.o. B. spätne odkúpila 350 000 la liehu, a to už so spotrebnou daňou z liehu vo
výške 84 000 000.-Sk. Na tomto mieste sa žiada znovu zdôrazniť, že sa jedná o rozhodujúce množstvo

liehu vo vzťahu k uplatnenému nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu. Predmetná faktúra (č. 3/97 z
21. 03. 1997) v súpise je zaevidovaná pod číslom 397. Z tohto súpisu je zrejmé, že najprv v súpise bol
ako dodávateľ uvedená spoločnosť V., s.r.o. T. zápisom „V. T." a rukou bola táto spoločnosť prečiarknutá
a zapísaná spoločnosť „J.".

Takéto skutočnosti vyplývajú aj z obratovej predvahy podniku - spoločnosti B., s.r.o. B. za mesiac

marec 1997, v ktorej je takisto zaznamenaná kúpa liehu v objeme 350 000 la od spoločnosti J., s.r.o.
T. so spotrebnou daňou z liehu vo výške 84 000 000.-Sk (interné č. faktúry XXXXXXXX). Jedná sa o
rozhodujúce množstvo liehu vo vzťahu k uplatnenému nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu.

Kontrolou vykonanou správcom dane Daňovým úradom v Levoči bol tento nárok spoločnosti B. s.r.o. aj
priznaný. Svedčí o tom protokol o čiastkovej kontrole spotrebnej dane z liehu zo dňa 15. 04. 1997, č. j.

731/240/5898/1997. Kontrolu vykonali svedkovia M. E. a W.. S. D.. Z protokolu o kontrole vyplynulo, že
kontrolórom bola predložená o. i. aj faktúra č. 003/97 od spoločnosti V., s.r.o. T.. Vzhľadom na výsledok
predmetnej čiastkovej kontroly spoločnosti B., s.r.o. B. na účet XXXXXX/XXXX bola zaslaná uplatnená
čiastka 155 590 090.-Sk.

Táto skutočnosť bola zrejmá aj z platobného poukazu DÚ Levoča, ktorý bol podpísaný riaditeľkou tohto

úradu I.. D. T..

Žiada sa uviesť, že na tomto platobnou poukaze je uvedené číslo faktúry „f X/XX", teda faktúry, ktorá
predstavovala rozhodujúce množstvo liehu vo vzťahu k uplatnenému nároku na vrátenie spotrebnej
dane z liehu. Jedná sa o faktúru (č. 3/97 z 21. 03. 1997), ktorú pre spoločnosť B., s.r.o. B. vyhotovil
splnomocnenec spoločnosti J., s.r.o. T., obžalovaný P.C.. Táto faktúra ale správcovi dane pri čiastkovejkontrole predložená nebola. Naopak, kontrolórom bola predložená faktúra č. XXX/XX od spoločnosti V.,
s.r.o. T. tak, ako to bolo prv v tomto rozhodnutí uvedené.

V rámci riadneho zistenia skutkového stavu veci, súd na hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním

aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré boli zadovážené v rámci prípravného konania. Bola oboznámená prv
spomenutá faktúra č. 003/97, ktorá bola predložená kontrolórom, ktorí vykonali čiastkovú kontrolu zo
dňa 15. 04. 1997 v spoločnosti B., s.r.o. B.. Jedná sa o faktúru, ktorú vystavil za spoločnosť V., s.r.o. T.,
ako dodávateľa jej spoločník a riaditeľ, obžalovaný I. J., pre odberateľa, spoločnosť B., s.r.o. B. dňa 24.
03. 1997. Celkovo bola fakturovaná suma 112 791 000.-Sk, pričom spotrebnú daň z liehu predstavovala

čiastka 84 000 000.-Sk a daň z pridanej hodnoty predstavovala čiastka 21 091 000.-Sk. Lieh v celkovom
objeme 350 000 la, toho istého druhu, ako to už bolo prv konštatované, bol odpredaný za jednotkovú
cenu 22.-Sk/la. V spomenutej faktúre deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia, ako aj deň vyskladnenia,
je totožný s dňom vystavenia faktúry, t. j. 24. 03. 1997. Z uvedeného vyplýva, že lieh, ktorý spoločnosť
V., s.r.o. T. kúpila na základe faktúry č. 3/97 z 21. 03. 1997 s celkovo fakturovanou sumou 112 145 250.-
Sk od spoločnosti J., s.r.o. T., následne prv spomenutou faktúrou č. XXX/XX, akoby predala spoločnosti

B., s.r.o. B. dňa XX. 03. 1997. Predmetná faktúra bola zaevidovaná pod interným číslom XXXXXXXX
v knihe došlých faktúr, ktorej výpis za obdobie od 3. do 11. mesiaca 1997 sa nachádza v spisovom
materiáli a takisto bol na hlavnom pojednávaní oboznámený ako listinný dôkaz.

Faktúra č. XXX/XX z 24. 03. 1997 bola neskôr stornovaná, o čom svedčí Likvidačný list faktúry s interným
číslom XXXXXXXX a s dodávateľským číslom faktúry XXX, ktorý vystavila spoločnosť B., s.r.o. B. s

poznámkou„omylomnahratýpartner;patrífiJ.T.,oprava:apríl97",bezpodpisu.Akopôvodnýdodávateľ
bola na likvidačnom liste uvedená spoločnosť „V.", tento údaj bol prečiarknutý a rukou napísaný údaj
„J. s.r.o.".

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený dobropis k tejto faktúre s názvom „Faktúra číslo XXX/XX". Z
tejto faktúry, ktorú vyhotovila spoločnosť V., s.r.o. T. pre odberateľa spoločnosť B., s.r.o. B. vyplynulo,

že odberateľovi bola dobropisovaná faktúra znejúca na celkovo fakturovanú sumu 112 791 000.-Sk,
avšak s poznámkou „Dobropisujeme Vám k fa X/XX". Jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností sa
jedná o dobropis k faktúre č. XXX/XX zo dňa 24. 03. 1997. Za vyhotoviteľa tohto dobropisu nie je nikto
podpísaný. Nachádza sa na ňom len odtlačok pečiatky dodávateľskej spoločnosti.

Aj z Knihy došlých faktúr spoločnosti B., s.r.o. B. za obdobie 3 - 11/1997 bolo zistiteľné, že pod interným

číslom XXXXXXXX s číslom faktúry dodávateľa 397 bola zaevidovaná faktúra č. XXX/XX z 24. 03. 1997
od dodávateľa spoločnosti V., s.r.o. T. pre odberateľa spoločnosť B., s.r.o. B. s fakturovanou sumou 112
791 000.-Sk, pod interným číslom XXXXXXXX bol zaevidovaný „dobropis - fa X/XX", ktorý vyhotovila
spoločnosť V., s.r.o. T. k prv spomenutej faktúre a pod interným číslom XXXXXXXX bola zaevidovaná
faktúra č. X/XX z 21. 03. 1997 od dodávateľa spoločnosti J., s.r.o. T. pre odberateľa spoločnosť B., s.r.o.

B., keby bola fakturovaná tá istá suma ako v prípade faktúry č. XXX/XX.

Obžalovaný I. J., ako riaditeľ spoločnosti V., s.r.o. T. podal dňa 09. 04. 1997 na Daňový úrad Košice I.
žiadosť o započítanie uplatneného nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu vo výške 84 000 000.-Sk
na platbu spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie marec 1997.

Daňový úrad Košice I. listom zo dňa 17. 04. 1997 č. j. 695/240/30226/97 spoločnosti V., s.r.o. T. na

predmetnú žiadosť oznámil, že podané daňové priznanie neakceptovali z dôvodu, že im nevznikol nárok
na vrátenie spotrebnej dane z liehu a nevznikla im ani daňová povinnosť. Bolo im oznámené, že ak budú
vystavovať na takéto obchodné prípady, ako je nákup zdaneného liehu a jeho predaj daňové doklady,
musia ich vystavovať bez spotrebnej dane z liehu. Následne obžalovaný I. J., ako riaditeľ spomenutej
spoločnosti, listom zo dňa 23. 04. 1997, ktorý adresoval Daňovému úradu Košice I. svoju žiadosť vzal

späť s tým, že žiadal daňový úrad, aby jeho žiadosť zo dňa 09. 04. 1997 považovali za bezpredmetnú.Na Daňovom úrade Košice II. bol pod č. j. 696/240/31458/97/Toka zo dňa 11. 08. 1997 spísaný úradný
záznam, ktorý vyhotovila svedkyňa W.. I. C., rod. P. v spolupráci s Ing. W. O., pracovníčkou Daňového
úradu Košice I. Úradný záznam bol vyhotovený vo veci uplatnenia si nároku na vrátenie spotrebnej dane

z liehu u daňového subjektu spoločnosti V., s.r.o. T., registrovaného na spotrebnej dani z liehu od 21.
03. 1997 na Daňovom úrade Košice I. V ňom sa spomenula kúpa liehu v množstve 350 000 la liehu
od spoločnosti J., s.r.o. T. so spotrebnou daňou z liehu vo výške 84 000 000,-Sk, na základe ktorej si
spoločnosť V., s.r.o. T. uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu na základe dodávateľskej
faktúry č. 3/97 zo dňa 21. 03. 1997 a predaj tohto liehu na základe vystavenej faktúry č. 003/97 zo dňa

24. 03. 1997, v ktorom prípade odberateľom bola spoločnosť B., s.r.o. B., kedy spoločnosť V., s.r.o.
T. priznala daňovú povinnosť z predaja liehu v objeme 350 000 la liehu so spotrebnou daňou z liehu
vo výške 84 000 000.-Sk. Podané daňové priznania neboli Daňovým úradom Košice I. akceptované
z dôvodu, že daňovému subjektu nevznikol nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu a ani daňová
povinnosť. Ide o obchodnú firmu, ktorá sa zaoberala nákupom a predajom liehu. Tejto spoločnosti
nevznikol nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu, pretože nakúpený lieh nebol použitý v zmysle § 14

ods. 1 Zákona o spotrebnej dani z liehu, teda nebol v rámci podnikateľskej činnosti použitý na výrobu
výrobku, ktorý by bol predmetom dane. Ďalej sa v tomto zázname uvádzalo, že k šetreniu sa pristúpilo v
súvislosti s preverením dožiadania Daňového úradu Levoča vo veci nakúpenia liehu oslobodeného od
spotrebnej dane z liehu v zmysle § 12 ods. 3 citovaného zákona a priznania spotrebnej dane z tohto
liehu u daňového subjektu J., s.r.o. T., ktorý bol registrovaný ako platiteľ spotrebnej dane z liehu od 15.

02. 1997. V tomto zázname bol spomenutý aj daňový dobropis k daňovému dokladu - faktúre č. X/XX,
ktorý vystavila spoločnosť J., s.r.o. T. pre spoločnosť V., s.r.o. T. s tým, že správcovi dane Daňovému
úradu Košice I. v čase šetrenia dožiadania, nebol uvedený dobropis predložený.

Z formuláru s názvom Registračné údaje k spotrebnej dani, ktorý bol doručený Daňovému úradu Košice
I. dňa 21. 03. 1997 súd zistil a aj konštatoval, že obžalovaný I. J. spoločnosť V., s.r.o. T. zaregistroval

na spotrebnú daň z liehu dňom 21. 03. 1997.

Spoločnosť B., s.r.o. B. podala daňové priznanie za mesiac marec 1997 k dani z pridanej hodnoty a
uplatnilasinadmernýodpočetvovýške42316593.-Sk.Daňovépriznaniebolosprávcovidanedoručené
15. 04. 1997 a správnosť údajov v daňovom priznaní podpísal obžalovaný I. J..

Následne spoločnosť B., s.r.o. B. podala opravné daňové priznanie, v ktorom si uplatnila nadmerný

odpočet už len 21 225 596.-Sk, čo je suma práve po odpočítaní sumy 21 091 000.- Sk, ktorá čiastka
predstavovala vyčíslenú daň z pridanej hodnoty z faktúry od spoločnosti V., s.r.o. T. č. XXX/XX (s celkovo
fakturovanou sumou 112 791 000.-Sk).

Po kúpe liehu v marci 1997 ale už od spoločnosti J., s.r.o. T. si v mesiaci apríl 1997 spoločnosť B., s.r.o.
B. u správcu dane v daňovom priznaní uplatnila nadmerný odpočet vo výške 36 571 217.-Sk. Správnosť

údajov v tomto daňovom priznaní potvrdil svojim podpisom dňa 16. 05. 1997 obžalovaný W.. C. N., G...
Toto daňové priznanie bolo správcovi dane doručené 21. 05. 1997. Daň z pridanej hodnoty v celkovej
výške 21 091 000.- Sk ako „daň na vstupe" si spoločnosť B., s.r.o. B. uplatnila už z predmetnej kúpi.
Táto suma rozhodnou mierou ovplyvnila daňovú povinnosť spoločnosti B., s.r.o. B..

Na tomto mieste je opäť potrebné zdôrazniť, že v neskoršom období, a to konkrétne dňa 14. 02.

2000, Daňový úrad v Levoči vydal dodatočný platobný výmer na daň z pridanej hodnoty pod č.
731/240/3683/2000/Ba, podľa ktorého uplatnený nadmerný odpočet za mesiac apríl 1997 (vo výške
36 571 217,- Sk) bol znížený práve o sumu 21 091 000.-Sk. Správca dane pri svojom rozhodnutí
vychádzal z Protokolu o komplexnej kontrole o. i. aj dane z pridanej hodnoty, zo dňa 03. 12. 1999, ev. č.
731/735/25774-Eč/99, v ktorom sa o. i. konštatovalo, že nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty na

vstupe bol uplatnený v rozpore s ustanovením § 20 ods. 2 písm. a) Zák. č. 289/1995 Z. z. o DPH v znení
neskorších predpisov. Lieh nebol vyskladnený, teda nebol ani dodaný z výrobných ani skladovacích
priestorov B. s.r.o. pri predaji oslobodeného liehu, ani znova dodaný na sklad pri uplatnení si nároku na
odpočet dane z pridanej hodnoty na vstupe. Preto správca dane znížil neoprávnene uplatnený nadmerný
odpočet za apríl 1997 o sumu 21 091 000.-Sk.Podľa § 20 ods. 2 písm. a) Zákona č. 289/1995 Z. z. o DPH v znení zákona č. 386/1996 Z. z. (účinného
od 01. 01. 1997 do 31. 12. 1997) platiteľ mal nárok na odpočet dane, ak

a) sa uskutočnilo zdaniteľné plnenie (§ 13),

b) daň na vstupe zaúčtoval,

c) daň zaplatil inému platiteľovi za prijaté zdaniteľné plnenie,

d) má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ, a doklad o zaplatení
dane.

Podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené

a) pri predaji tovaru dňom dodania tovaru, a to aj vtedy, ak k zmene vlastníckeho práva podľa kúpnej

zmluvy dôjde až zaplatením tovaru...

Spoločnosť J., s.r.o. T. v zastúpení jej splnomocnencom, obvineným P. C. podala dňa 14. 04. 1997 za
mesiac marec 1997 daňové priznanie k spotrebnej dani z liehu. Uplatnila si nárok na vrátenie spotrebnej
dane z liehu vo výške 84 000 000.-Sk.

Následne splnomocnenec, obžalovaný P. C. podal na toho istého správcu dane t. j. Daňový úrad T. II.

žiadosť o odklad platenia spotrebnej dane z liehu. V žiadosti o. i. uviedol, že celková daňová povinnosť
na spotrebnej dani predstavovala čiastku 84 000 000.-Sk. Požiadal o odklad splatenia spotrebnej dane
z liehu vo výške 74 000 000.-Sk.

DaňovýúradKošiceIIrozhodnutímzodňa12.05.1997č.j.696/240/17924/97/Ba11odklad nasplatenie
spotrebnej dane z liehu pre spoločnosť povolil najprv do 30. 05. 1997 a na základe ďalšej žiadosti povolil

ďalší odklad do 04. 08. 1997.

Z Protokolu o kontrole spotrebnej dane z liehu za rok 1997, ktorý bol vyhotovený dňa 17. 04. 1998
pod č. j. 731/240/6509/1998 súd zistil, že kontrola bola vykonaná v spoločnosti B., s.r.o. B. v období
od 18. 02. 1998 do 27. 03. 1997. Kontrola bola zameraná o. i. aj na vznik daňovej povinnosti pri
vyskladnení liehu, preverenie nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu, ako aj preverenie uplatneného

oslobodenia od spotrebnej dane z liehu. Konkrétne predmetom kontroly sa stal predaj časti podniku,
predaj liehu v objeme 350 000 la spoločnosti J., s.r.o. T. na základe už prv spomenutých zmlúv. Daňoví
kontrolóri pod vedením Ing. I. N. konštatovali, že nehnuteľnosť - čerpacia stanica na vodu - v čase jej
predala neslúžila k prevádzkovaniu podniku, neprislúchali k nej žiadne priestory na skladovanie liehu
ani netvorila samostatnú organizačnú zložku, z čoho je zrejmé, že v tomto prípade sa nejednalo o

predaj časti podniku, ale o predaj nehnuteľnosti. Ďalej konštatovali s poukazom na zmluvu o skladovaní
zo dňa 01. 03. 1997, že k vyskladneniu liehu pri predaji časti podniku nedošlo, nakoľko spoločnosť J.,
s.r.o. T. nedisponovala so skladovacími priestormi na uskladnenie liehu. Pokiaľ si spoločnosť B., s.r.o.
B. uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie marec 1997 pri spätnej
kúpe a ktorá bola spoločnosti v stanovenom termíne aj vrátená, nárok na jej vrátenie bol uplatnený v

rozpore s ustanovením § 14 ods. 2 písm. a) Zák. č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení
neskorších predpisov.

Podľa § 14 ods. 2 písm. a Zák. č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu účinného od 01. 01. 1996
v znení zákona č. 386/1996 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 01. 01. 1997, nárok na vrátenie dane
vzniká platiteľovi dňom

a) vzatia zdaneného liehu na sklad.Vyššie uvedené množstvá liehu neboli vyskladnené z výrobných ani skladovacích priestorov spoločnosti
B., s.r.o. B. pri predaji oslobodeného liehu ani znova prevzatého na sklad pri uplatnení si nároku na
vrátenie spotrebnej dane z liehu.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 17. 04. 1998 na Daňovom úrade v B. k prv spomenutému
protokolu o kontrole sa zástupcovia spoločnosti B., s.r.o. B., obžalovaní W.. C. N., PhD. a Ing. I. T.
odmietli vyjadriť a odmietli ju aj podpísať.

Na základe výsledkov uvedenej kontroly Daňový úrad B. vydal dňa 12. 05. 1998 pod č.
731/240/8250/1998 platobný výmer, ktorým znížil spoločnosti B., s.r.o. B. uplatnený nárok na vrátenie
spotrebnej dane z liehu o. i. aj za zdaňovacie obdobie marec 1997 o čiastku 84 000 000.-Sk (vo vzťahu

ku skutku pod bodom 1.), ako aj za ďalšie zdaňovacie obdobia spolu o čiastku 302 400 000.-Sk. Zároveň
vydal v ten istý deň ďalší platobný výmer pod č. j. 731/240/8251/1998, ktorým správca dane predpísal
zvýšeniespotrebnejdanezliehuopredmetnúčiastkut.j.o302400000.-Sk.Totorozhodnutienadobudlo
právoplatnosť dňom 08. 09. 1999 a vykonateľnosť dňom 29. 05. 1998. Daňový subjekt podal odvolanie
proti obom rozhodnutiam.

Ústredné daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 01. 10. 1998, č. j. VII/240/10145-552/98/Gč na
základe podaného odvolania rozhodnutie č. j. 731/240/8250/1998, ktorým bol spoločnosti B., s.r.o. B.
znížený uplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu zrušilo a vec vrátilo na nové konanie.
Rozhodnutie sp. z. č. j. 731/240/8251/1998 potvrdil svojim rozhodnutím zo dňa 02. 09. 1999 č. j.
VII/220/9343/99/Gč.

Na základe príkazu Ústredného daňového riaditeľstva bola za obdobie 3/97, 7/97, 10/97 a 11/97
vykonaná ďalšia kontrola v spoločnosti B., s.r.o. B. na spotrebnú daň z liehu, ktorú vykonali pracovníci
Daňového úradu Levoča v dňoch 17. 06. - 23. 06. 1999, evidovaná pod č. j. 731/320/11883/99. Na
základe výsledkov tejto kontroly bolo dňa 25. 06. 1999, pod č. j. 731/240/12312/1999 vydaný nový
platobný výmer, ktorým Daňový úrad Levoča znížil platiteľovi B., s.r.o. Levoča uplatnený nárok na

vrátenie spotrebnej dane z liehu o celkovú čiastku 302 400 XXX.-Sk, v ktorej je zahrnutý o. i. aj uplatnený
nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie marec 1997 z čiastky 155 590 090.-
Sk o čiastku 84 000 000.-Sk. Kontrola bola vykonaná na základe rozhodnutia o odvolaní z 01. 10. 198,
ktorým bolo zrušené rozhodnutie Daňového úradu Levoča č. 731/240/8250/1998 zo dňa 12. 05. 1998.
Aj toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť ako aj vykonateľnosť dňom 26. 07. 1999.

V spoločnosti B., s.r.o. B. bola vykonaná komplexná kontrola o. i. aj so zameraním na daň z
pridanej hodnoty. Protokol o výsledkoch tejto kontroly bol vyhotovený dňa 03. 12. 1999, pod č. j.
731/320/735/25774-Eč/99. V predmetnom protokole o. i. sa uvádza, že spoločnosť B., s.r.o. B. si nárok
na odpočet dane z pridanej hodnoty na vstupe za mesiac apríl 1997, ktorý predstavuje čiastka 21 091
000.-Sk, uplatnila v rozpore s § 20 ods. 2 písm. a) Zákona č. 289/1995 Z. z. o DPH v znení neskorších

predpisov, lebo vyššie uvedené množstvá liehu neboli vyskladnené, teda neboli ani dodané z výrobných
ani skladovacích priestorov B. s.r.o. pri predaji oslobodeného liehu, ani znova dodané na sklad pri
uplatnení si nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty na vstupe pri spätnej jeho kúpe. Preto správca
dane znížil daň na vstupe o sumu 21 091 000.-Sk.

Následne bol Daňovým úradom Levoča vydaný dodatočný platobný výmer zo dňa 14. 0X. 2000 č. j.

731/240/3683/2000/Ba, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 27. 03. 2000 a aj vykonateľnosť dňom 11.
04. 2000, ktorým daňový úrad znížil neoprávnene uplatnený nadmerný odpočet za apríl 1997 o sumu
21 091 000.-Sk.

Podľa výpisov z obchodného registra spoločnosť J. spol. s r.o. T., G. 2 T. bola založená 04. 12. 1996 a
ako jediným spoločníkom a konateľom sa stal obžalovaný B. J..Dňa 04. 02. 1997 obžalovaný B. J. založil pre spoločnosť J., s.r.o. T. bežný účet č. XXXX XX - XXX v
G., a. s. J., filiálka T.. On bol ako jediný oprávnený disponovať s prostriedkami na tomto účte. Od 11. 04.
19997 bol s týmto účtom oprávnený disponovať aj splnomocnenec P. C. Obaja mohli s týmto účtom

disponovať až do 09. 10. 1997, v ktorý deň došlo k zrušeniu predmetného účtu, ktorá skutočnosť je
zrejmá zo zápisu pracovníka banky z toho istého dňa, ako aj z prílohy k zmluve o bežnom účte zo dňa
09. 10. 1997. O jeho zrušenie požiadal obžalovaný B. J. dňa 09. 10. 1997, v ktorý deň mu bol v hotovosti
vyplatený kreditný zostatok v sume 134 135.30 Sk.

Dňa24.marca1997obžalovanýB.J.založilvporadídruhýbežnýúčetprespoločnosťJ.s.r.o.T.atovG.,

a. s., expozitúra B. s číslom účtu XXXXX-XXX. Jedinou oprávnenou osobou disponovať s prostriedkami
na tomto účet bol obžalovaný B. J., ktorá skutočnosť vyplýva z listiny s názvom - podpisový vzor zo
dňa 24. 03. 1997 Odo dňa 11. 04. 1997 získal oprávnenie disponovať s finančnými prostriedkami na
tomto účte aj splnomocnenec, obžalovaný P. C., ktorá skutočnosť vyplynula z listiny o podpisovom vzore
k tomuto účtu zo dňa 11. 04. 1997. Odo dňa 20. 05. 1997 mohol s prostriedkami na účte ako jediný
disponovať už nie ako splnomocnenec, ale ako spoločník a konateľ spoločnosti, obžalovaný P. C.

Ohľadom prevodu čiastky 40 000 000.-Sk tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
vykonaným dokazovaním bolo zistené, že na účet spoločnosti J., s.r.o. T. č. XXXXX-XXX boli cez
spoločnosť V., s.r.o. T. poukázané peniaze vo výške 40 000 000.-Sk, ktorá skutočnosť vyplýva nie len
z výpisu z bežného účtu tejto spoločnosti č. XXXXX-XXX zo dňa 24. 03. 1997 (t.j. na štvrtý deň po
zriadení tohto účtu), na ktorom je uvedené číslo zaevidovanej faktúry „397", ale aj z výpisu bežného

účtu spoločnosti J., s.r.o. T. č. XXXXX-XX zo dňa 24. 03. 1997. Príkaz na úhradu za spoločnosť V.,
s.r.o. T. podpísal jej konateľ a spoločník, obžalovaný I. J..

Za spoločnosť V., s.r.o. T., obžalovaný I. J., dňa 20. 03. 1997 v G., expozitúra B. zriadil bežný účet
spoločnosti č. XXXXX-XXX, so základným vkladom 1 000.-Sk. Ako jediný mal podpisový vzor k tomuto
účtu, ktorá skutočnosť vyplynula z podpisového vzoru osôb oprávnených disponovať s prostriedkami na

účte č. XXXXX-121 zo dňa 20. 03. 1997.

Obžalovaný I. J., konateľ spoločnosti V., s.r.o. T. vydal príkaz na úhradu zo dňa 24. 03. 1997, ktorým
prikázal previesť na účet príjemcu, spoločnosti J., s.r.o. T. čiastku 40 000 000.-Sk, ktorá skutočnosť
vyplynula z tohto príkazu, ktorý bol takisto na hlavnom pojednávaní oboznámený.

Opätovne na tomto mieste sa žiada zdôrazniť, že z Knihy došlých faktúr spoločnosti B., s.r.o. B. za

obdobie 3 - 11/1997 bola pod interným číslom 78420369 s číslom faktúry dodávateľa „397" zaevidovaná
faktúra č. 003/97 zo dňa 24. 03. 1997 od dodávateľa, spoločnosti V., s.r.o. T. pre odberateľa, spoločnosť
B., s.r.o. B. s fakturovanou sumou 112 791 000.-Sk a pod interným číslom 78420624 bol zaevidovaný
„K.", ktorý vyhotovila spoločnosť V., s.r.o. T. k prv spomenutej faktúre. Pod interným číslom 78420623
bola zaevidovaná faktúra č. 3/97 zo dňa 21. 03. 1997 od dodávateľa spoločnosti J., s.r.o. T. pre

odberateľa, spoločnosť B., s.r.o. B., keby bola fakturovaná tá istá suma ako v prípade faktúry č. 003/97.

Z tohto účtu obžalovaný B. J. v ten istý deň. t. j. 24. 03. 1997 dal príkaz predisponovať spätne čiastku 10
140 000.-Sk na účet spoločnosti B., s.r.o. B. na číslo účtu XXX-XXX/XXXX, ktorá skutočnosť vyplýva z
príkazu na úhradu, na ktorom je dátum splatnosti uvedený deň 24. 03. 1997, dňa 25. 3. 19997 dal príkaz
predisponovať čiastku 7 000 000.-Sk na účet XXXXX-XXXXXX/XXXX - ktorý bol termínovaným účtom

spoločnostiJ.,s.r.o.T.,čiastku15500000.-Skdňa25.03.1997previedolnainýúčetspoločnostiJ.,s.r.o.
T. a to na bežný účet č. XXX XXX-XXX, s ktorým účtom mohol v tom čase disponovať ako jediný (tento
účet založil dňa 04. 02. 1997), ktorý neskoršie, a to konkrétne dňa 09. 10. 1997 bol zrušený, čiastku 6
000 000.-Sk vybral v hotovosti na tri krát v dňoch 25., 26. marca 1997 a 05. 04. 1997 a dňa 26. 03. 1997
dal príkaz k úhrade sumy 1 350 000.-Sk v prospech, inak neznámej, spoločnosti G., s.r.o. na ich číslo

účtu XXXX XX. XX. Všetky tieto spomenuté príkazy na úhradu podpísal ako príkazca, obžalovaný B. J..Dňa 14. 04. 1997 uzatvoril B. J. s obžalovaným P. C. zmluvu o prevode obchodného podielu s tým,
že jediným spoločníkom spoločnosti J., s.r.o. T. sa stal obžalovaný P. C.. Táto skutočnosť vyplýva z
notárskej zápisnice napísanej dňa 14. 04. 1997 v notárskej kancelárii I.. E. M. v T. sp. zn. N 72/97, Nz

72/97, ako aj z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice, vložka č. XXXX/V zo dňa 07. 05.
1997. Následne obžalovaný P. C. opäť zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 13. 10. 1997,
previedol celý obchodný podiel na G. T., ktorý sa stal jediným spoločníkom a konateľom predmetnej
spoločnosti, ktorá neskoršie zmenila názov a sídlo na spoločnosť N., s.r.o. T., G. 2. Z notárskej zápisnice
zo dňa 15. 12. 1997 je zrejmé, že následne G. T. zmenil sídlo spoločnosti N. , s.r.o. do B. J., Ul. B. č. XX.

O tom, že spoločnosť B., s.r.o. B. mala zriadený bežný účet č. XXX-XXX/XXXX v G., a. s. expozitúra
B. svedčí zmluva o účte zo dňa 06. 05. 1996, ktorý bol zriadený na základe žiadosti obžalovaného W..
C. N., G...

Spoločnosť V. B. s.r.o., K. XX, B. vznikla na základe spoločenskej zmluvy zo dňa 15. 04. 1994, do
obchodného registra bola zapísaná dňa 16. 06. 1994. Od počiatku bol konateľom tejto spoločnosti
obžalovaný I. J., ďalším konateľom v tejto spoločnosti bol v čase odo dňa 16. 06. 1994 do dňa 18.

10. 1995 W.. V. G., odo dňa 03. 07. 1996 do dňa 06. 07. 1998 Doc. W.. C. D., CSc., odo dňa 07. 07.
1998 do dňa 07. 07. 1998 znovu W.. V. G. a odo dňa 08. 07.1998 bol ďalším konateľom spolu s I.
J., W.. C. N.. V období marec 1997 boli konateľmi tejto spoločnosti I. J. a Ing. C. D. CSc. s tým, že
písomnosti, ktoré zakladali práva a povinnosti spoločnosti podpisoval každý z konateľov samostatne.
Tieto skutočnosti boli zistiteľné z výpisu z obchodného registra. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného Ing. C.

N., PhD., tento sa stal na základe Dodatku č. 3 k spoločenskej zmluve zo dňa 13. 06. 1996 spoločníkom
tejto obchodnej spoločnosti so zápisom do obchodného registra odo dňa 03. 07. 1996. Došlo aj k zmene
názvu a sídla spoločnosti na: V. T., s.r.o., Y. 3, T.. Ďalším Dodatkom č. 4 zo dňa 30. 03. 1998 so zápisom
do obchodného registra dňa 07. 07. 1998 obžalovaný Ing. C. N., PhD. prestal byť spoločníkom tejto
spoločnosti. Ďalším Dodatkom č. 5 zo dňa 15. 06. 1998 so zápisom do obchodného registra dňa 08.

07. 1998 obžalovaný Ing. C. N., PhD. sa opäť stal spoločníkom a zároveň aj konateľom. Dodatkom č.
6 zo dňa 30. 10. 1998 došlo k zmene mena a sídla spoločnosti na : V., s.r.o. L. XXX, C.. Spoločníkmi
tejto spoločnosti boli 3 fyzické osoby, jedná právnická spoločnosť a aj obžalovaní I. J. a Ing. C. N., PhD.,
pričom obaja obžalovaní sa stali aj konateľmi tejto spoločnosti.

Zo správy Daňového úradu Malacky zo dňa 27. 06. 2002 bolo zistiteľné, že daňový subjekt spoločnosť

V., s.r.o. z dôvodu zmeny sídla spoločnosti bol dňom 14. 12. 1998 delimitovaný z Daňového úradu Košice
I. Pri delimitácii daňového subjektu z Daňového úradu Košice I neprevzali žiadne osvedčenia, súhlasy a
povolenia k podnikaniu s liehom. Za rok 1997 subjekt podal na Daňový úrad Košice I len jedno daňové
priznanie za zdaňovacie obdobie marec 1997 s vykázanou daňovou povinnosťou 84 000 000.-Sk. Daň
uhradená nebola. Žiadosť o vrátenie dane za rok 1997 bola podaná len jedna na sumu 84 000 000.-

Sk za zdaňovacie obdobie marec 1997. Zároveň bola podaná dňa 10. 04. 1997 na Daňový úrad Košice
I žiadosť na započítanie uplatneného nároku na vrátenie dane na daňovú povinnosť spotrebnej dane z
liehu za zdaňovacie obdobie marec 1997. Daňový úrad Košice I na žiadosť subjektu odpovedal listom zo
dňa 17. 04. 1997, č. 695/240/30226/97. Daňový úrad Malacky mal k dispozícii jednu faktúru č. 3/97 od
dodávateľa spoločnosť J., s.r.o. G. 2, T.. So žiadnym Protokolom o daňovej kontrole k spotrebnej dane z

liehu za rok 1997 Daňový úrad Malacky nedisponoval, pretože za tento rok kontrola u daňového subjektu
vykonaná nebola. Tieto skutočnosti písomne oznámila vtedajšia riaditeľa Daňového úradu Malacky na
žiadosť orgánov činných v predmetnom trestnom konaní.

Vykonaným dokazovaním ku skutku pod bodom 2 na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že dňa 10.

04. 1996 vznikla spoločnosť s obchodným názvom S., spol. s r.o., M. XX, J., IČO XX XXX XXX (ďalej
len S., s.r.o. J.) s predmetom činnosti kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi
(maloobchod), prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) a rastlinná a živočíšna výroba. Jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti sa stal R. P. z J.. Tieto skutočnosti boli zistiteľné z výpisu z
obchodného Obvodného súdu J. 1.Dňa 30. 04. 1996 konateľ a spoločník R. P. vystavil pre obžalovaného P. C. splnomocnenie na
zastupovanie v plnom rozsahu spoločnosť S. spol. s r.o., M. XX, J., teda aby jednal s príslušnými
fyzickými i právnickými osobami, podpisoval a preberal všetky listiny a vykonával všetky činnosti spojené

s činnosťou spoločnosti. X. spoločnosť mal v rozsahu, že všetky listiny po predložení plnej moci podpíše
svojim menom a pripojí odtlačok pečiatky spoločnosti. P. plná moc bola udelená na dobu neurčitú až
do odvolania.

G. výpisu z obchodného registra M. súdu T. I., obžalovaný W.. C. N., PhD. bol v čase spáchania skutku
spoločníkom ako aj konateľom spoločnosti B. F. B. s.r.o. B., G. B. 1, B. (ďalej len B., s.r.o. B.) a zároveň

zastával funkciu generálneho riaditeľa tejto obchodnej spoločnosti (od 14.07.2.1995 do 13.12.1998).

Zástupcovia oboch spomenutých spoločností, a to obžalovaný Ing. C. N., PhD. na strane záujemcu
a splnomocnený zástupca, obžalovaný P. C. na strane sprostredkovateľa, uzatvorili dňa 24. 01. 1997
Zmluvu o sprostredkovaní. Predmetom tejto zmluvy bolo, že sprostredkovateľ, spoločnosť S., s.r.o.
J. zabezpečí pre záujemcu B., s.r.o. B. vystavenie záväzného prísľubu na poskytnutie finančných
prostriedkov zo zahraničia - príležitosť uzavrieť zmluvu o poskytnutí úveru, resp. grantu v sume

najviac 530 000 000.-Sk, ktoré budú použité na realizáciu projektu „Výstavba B." s klauzulou o. i.,
že sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, od ktorých pre záujemcu zabezpečil
vystavenie záväzného prísľubu na poskytnutie finančných prostriedkov. Ďalej v zmluve bolo uvedené, že
sprostredkovateľovi vzniká nárok na odplatu po zabezpečení vystavenia prísľubu, ktorý je predmetom
sprostredkovania. Záujemca uhradí za sprostredkovanie dohodnutú odplatu, a to nasledujúcim

spôsobom a za týchto podmienok:

a) 10 % zo sumy uvedenej v prísľube, vystavenie ktorého zabezpečí sprostredkovateľ pre záujemcu a
po b) záujemca neposkytne sprostredkovateľovi zálohu.

Ďalej bolo uvedené, že sprostredkovateľ záujemcovi bude odmenu fakturovať a záujemca sa zaväzuje
zaplatiť odmenu do 90 dní po doručení faktúry; záujemca zaplatí sprostredkovateľovi do konca

kalendárneho mesiaca, v ktorom bol záväzný prísľub vystavený, daň z pridanej hodnoty 23 % z celkovej
výšky odplaty; sprostredkovateľovi zaniká nárok na odplatu v prípade, ak finančné prostriedky pre
záujemcu nebudú financujúcou stranou poskytnuté aj napriek záväznému prísľubu, 90 dní od doručenia
záväzného prísľubu.

Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a ktorákoľvek zmluvná strana mohla zmluvu vypovedať. (bez

stanovenia sankčných dôsledkov). Zástupcovia oboch zmluvných strán zmluvu podpísali. Zrejme len
nedopatrením obžalovaný Ing. N., PhD. podpísal zmluvu za „sprostredkovateľa" a splnomocnenec P.
C. za „záujemcu".

Už dňa 27. 01. 1997, t. j. na tretí deň po uzatvorení zmluvy o sprostredkovaní, splnomocnenec,
obžalovaný P. C. vyhotovil a podpísal v kolónke „vyhotovil" dodávateľskú faktúru č. 1/a/97 pre odberateľa

B., s.r.o. B. na sumu 53 000 000.-Sk, spolu s 23 % daňou z pridanej hodnoty v sume 12 190 000.-Sk.
Celkovo bolo fakturovaná suma 65 190 000.-Sk. Na tomto mieste žiada sa zdôrazniť, že ako dátum
plnenia na spomenutej faktúre je uvedený deň 17. 01. 1997, z čoho bolo možné usúdiť, že ešte skôr
malo dôjsť k samotnému plneniu, ako bola zmluva o sprostredkovaní vôbec uzatvorená.

Predmetná faktúra bola v spoločnosti B., s.r.o. B. zaúčtovaná dňa 03. 02.1997, ktorá skutočnosť vyplýva

z rozúčtovania faktúry, ktorá bola v spoločnosti zaevidovaná pod interným číslom XXXXXXXX. Na
predmetnom rozúčtovaní sa nachádza podpis obžalovaného Ing. C. N., PhD., Táto skutočnosť vyplýva
aj zo Zoznamu dokladov - prijaté zdaniteľné plnenie z tuzemska za obdobie 1.1997 spoločnosti B., s.r.o.
B.. Aj z neho je zrejmé, že faktúra č. X/a/XX bola zaevidovaná pod prv uvedeným interným číslom, t.
j. XXXXXXXX.Z „ V dokladu č. XXX" z decembra 1997, ktorý bol poskytnutý správkyňou konkurznej podstaty
spoločnosti B., s.r.o. B. v likvidácii orgánom činným v trestnom konaní vyplynulo, že, predmetná faktúra s
interným číslom 78720004 bola stornovaná, bez uvedenia dátumu, pričom v tom istom riadku v kolónke

„Identifikátor" je uvedené súčíslie „XXX/XXXX/XXXXX XXX." Čo predstavujú jednotlivé čísla zo súčíslia
je zrejmé z výpisu z účtu č. XXX-XXX spoločnosti B., s.r.o. B. zo dňa 28. 01. 1997.

Suma 12 190 000.-Sk bola skutočne spoločnosťou B., s.r.o. B., z jej účtu, zaslaná na účet
sprostredkovateľa, spoločnosť S., s.r.o. J., čo vyplýva z výpisu z účtu č. XXX-XXX zo dňa 28. 01. 1997
spoločnosti B., s.r.o. B., ktorý mala spoločnosť založený v G., a. s. J.. Táto čiastka bola zaslaná na účet

spoločnosti S., s.r.o. J., s číslom účtu XXXXXXXX. Suma predstavuje 23% daň z pridanej hodnoty z
fakturovanej sumy 65 190 000.-Sk, na základe faktúry č. X/a/XX.

Z predchádzajúceho textu sú zrejmé čísla účtov oboch spoločností. S cieľom zistiť, kedy boli tieto účty
založené a kým, súd v tomto smere vykonal dokazovanie prečítaním ďalších listinných dôkazov na
hlavnom pojednávaní a zistil nasledovné skutočnosti:

Spoločnosť B., s.r.o. B., v zastúpení obžalovaným W.. C. N., PhD. uzatvorila Zmluvu o účte so

spoločnosťou G., a. s., expozitúra B. a to dňa 06. 05. 1996 s číslom bežného účtu: XXX-XXX/XXXX.
Obžalovaný Ing. C. N., PhD. bol jednou z oprávnených osôb disponovať s prostriedkami na tomto účte
(ako aj I. J., Ing. I. T. a Ing. X. T.). Tento účet bol však pôvodne založený ešte v roku 1994 a to konkrétne
dňa 29. 03. 2004 ešte vo vtedajšej D., a. s. filiálka D.. Predmetný účet v tom čase založil pracovník ešte
pre bývalý D. B., š. p. B.. Účet spoločnosti B., s.r.o. B. XXX-XXX/XXXX po konverzii D. a A. získal nové

číslo a to číslo: XXXXXXX.

Spoločnosť S., s.r.o. J. založila v G., a. s. expozitúra B. bežný účet s číslom: XXXXX-XXX, ktorá
skutočnosť je zrejmá zo Zmluvy o účte zo dňa 27. 01. 1997. Zmluvu o účte za obchodnú spoločnosť
podpísal jej jediný spoločník a konateľ R. P. a ním splnomocnený splnomocnenec P. C.. Predmetný účet
bol založený práve v deň, kedy spoločnosťou S. s.r.o. bola vystavená faktúra č. X/a/XX pre spoločnosť

B., s.r.o. B.. Osoby, ktoré boli oprávnené disponovať s predmetným účtom bol R. P. a splnomocnenec,
obžalovaný P. C.

Príkaz na úhradu sumy 12 190 000.-Sk z účtu spoločnosti B., s.r.o. B. č. XXX-XXX na účet
sprostredkovateľa, spoločnosť S., s.r.o. J., č. XXXXX-XXX dňa 28. 01. 1997 za záujemcu, spoločnosť
B., s.r.o. B., vydala Ing. I. T. a Ing. I. J.. Príkaz na úhradu korešponduje aj s výpisom z účtu č. XXX-XXX z

28. 01. 1997, z ktorého takisto vyplynulo, že suma 12 190 000.-Sk bola z tohto účtu predisponovaná na
účet č. XXXXX-XXX/XXXX. Pokiaľ G., a. s. expozitúra B. poskytla orgánom činným v trestnom konaní
ako dôkaz históriu účtu spoločnosti S., s.r.o. J. č. XXXXX-XXX, ktorý bol takisto ako dôkaz na hlavnom
pojednávaní oboznámený, aj z tohto listinného dôkazu takisto vyplynulo, že platba 12 190 000,- Sk dňa
28. 01. 1997 došla od spoločnosti B., s.r.o. B.. Deň predtým bola na účte XXXXX-XXX evidovaná čiastka

len 10 000.-Sk, čo je zrejmé z výpisu z tohto účtu zo dňa 27. 01. 1997. Po tom, ako na účet spoločnosti S.,
s.r.o. J. č. XXXX-XXX nabehla suma 12 190 000.-Sk, nasledujúci deň t.j. 28. 01. 1997, bol uskutočnený
výber v hotovosti 1 000 000.-Sk do pokladne. Teda konečný stav resp. zostatok na účte bol 11 200 000.-
Sk, čo bolo možné konštatovať na základe výpisu z predmetného účtu G., a. s. expozitúra B..

Následne po predmetnej transakcii došlo k zrušeniu účtu sprostredkovateľa, spoločnosti S. s.r.o. č.

XXXXX-XXX. Stalo sa tak dňa 07. 05. 1997 na základe žiadosti R. P..

V ten istý mesiac, konkrétne dňa 02. 05. 1997, bola podpísaná Zmluva o prevode obchodných podielov,
z obsahu ktorej vyplynulo, že R. P. previedol obchodný podiel spoločnosti S., s.r.o. J. na nadobúdateľa O.
C.stým,ževýškaobchodnéhopodieluprevádzajúcehoR.P.bol100%nazákladnomimaníspoločnosti,
t. j. 100 000.-Sk. Prevod obchodného podielu bol bezodplatný.Ešte dňa 24. 01. 1997, t. j. v deň, kedy bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní a teda v čase, kedy
už bol obžalovaný P. C. splnomocnený samostatne a v celom rozsahu konať za spoločnosť S., s.r.o. J.,
bola uzatvorená Zmluva o tichom spoločenstve. Účastníkmi tejto zmluvy bola spoločnosť S., s.r.o. J., v

zastúpení spoločníkom a konateľom R. P. - tichým spoločníkom a spoločnosťou B., s.r.o. B., v zastúpení
jej konateľom, obžalovaným Ing. C. N., PhD. - generálnym riaditeľom. V predmetnej zmluve sa o. i.
uvádzalo, že tichý spoločník sa zaväzuje zúčastniť sa na podnikateľskej činnosti spoločnosti uvedenej
v článku I, teda B., s.r.o. B. prispením vkladu v sume 50 000 000.-Sk, ktorý tichý spoločník vyplatí
spoločnosti B., s.r.o. B. do dňa 15. 04. 1997. Pre prípad, že tichý spoločník nevyplatí vklad spoločnosti do

uvedeného dátumu, t. j. do dňa 15. 04. 1997, zaväzuje sa tichý spoločník zaplatiť spoločnosti B., s.r.o. B.
zmluvnú pokutu do výšky 12 000 000.-Sk, ktorú sumu nepovažuje tichý spoločník v zmysle ustanovenia
§ 301 Obchodného zákonníka za neprimerane vysokú. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to do
31. 12. 1998. V zmluve bolo ďalej uvedené, že účastníci zmluvy sa dohodli, že vklad tichého spoločníka
bude uložený na účet vedenom v G. a. s., filiálka B. č. ú. XXX-XXX/XXXX. Obaja účastníci zmluvy túto
na znak súhlasu aj podpísali. Keďže R. P. neuložil svoj vklad vo výške 50 000 000.-Sk do termínu - 15.

04. 1997 v zmysle spomenutej zmluvy o tichom spoločenstve, vyhotovil písomné prehlásenie o uznaní
dlhu, tzv. Uznanie dlhu zo dňa 15. 05. 1997, z obsahu ktorého bolo zistiteľné, že uznal dlh vo výške 12
000 000.-Sk (zmluvnú pokutu) voči spoločnosti B., s.r.o. B., keďže nedodržal zmluvne dohodnutý termín
do dňa 15. 04. 1997 vložiť svoj vklad vo výške 50 000 000.- Sk.

Obžalovaný Ing. C. N., PhD. za spoločnosť B., s.r.o. B. podal dňa 24. 02. 1997 na Daňový úrad Levoča

daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za január 1997, ktoré vychádzalo aj z faktúry č. X/a/XX,
ktorým si spoločnosť uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 9 867 762.-Sk. Daňové
priznanie aj sám podpísal. Následne Ing. C. N., PhD. listom zo dňa 25. 02. 1997 požiadal Daňový úrad
Levoča o preúčtovanie tejto sumy na nedoplatok na spotrebnej dani z liehu. Daňový úrad tejto žiadosti
vyhovel, ktorú skutočnosť listom zo dňa 28. 02. 1997 riaditeľka JUDr. D. T. oznámila žiadateľovi s tým,

že ich nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za január 1997 v uvedenej výške preúčtovali na
úhradu daňovej povinnosti na spotrebnej dani z liehu za január 1997, čo sa uskutočnilo na základe nimi
podanej žiadosti. Že sa tak reálne aj stalo, svedčí o tom platobný poukaz vydaný správnom dane dňa
28. 02.1997.

Spoločnosť S., s.r.o. J. v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty zo dňa 25.02.1997, ktoré správcovi

dane bolo doručené dňa 25.02.1997 a ktoré podpísal R. P., si naopak priznala za mesiac január 1997
ako daň na výstupe sumu 12 190 000.-Sk a priznala vlastnú daňovú povinnosť v celkovej výške 11 951
850.-Sk.

Pokiaľ bol v prípravnom konaní ako svedok vypočutý R. P. a ktorého výpoveď bola na hlavnom
pojednávaní na návrh prokurátora prečítaná v súlade s ustanovením § 263 ods. 3 písm. a) Trestného

poriadku, (svedok zomrel) tento vypovedal, že pre svoj vysoký fyzický vek a odstup času si nevedel
spomenúť, za akých okolností sa na neho nakontaktoval P. C. s B. J.. Nevedel sa bližšie vyjadriť k
okolnostiam, za ktorých P. C. poveril zastupovať spoločnosť S., s.r.o. J.. Potom, ako P. C. prevzal
zastupovanie spoločnosti, tento ho neoboznamoval s činnosťou spoločnosti. P. C. a B. J. mu boli
predkladané k podpisu daňové priznania k dani z pridanej hodnoty a ďalšie doklady, ktoré im podpisoval

bez toho, aby bližšie rozumel ich obsahu. Pokiaľ mu bola predložená Zmluva o sprostredkovaní z 24.
01. 1997, k tejto sa nevedel vyjadriť. K daňovému priznaniu k dani z pridanej hodnoty za január 1997
s vykázanou daňovou povinnosťou 11 951 850.-Sk, v ktorom v uskutočnenom zdaniteľnom plnení je
uvedená suma 53 000 000.-Sk vypovedal, že podpis na daňovom priznaní je jeho, ale všetky údaje
tam uvedené boli vypisované inou osobou. Toto daňové priznanie mu predložili obaja, teda P.C. s B.

J.. Dodal, že P.C., keďže ho poveril zastupovaním, odovzdal mu pečiatku spoločnosti a nechal P. C.
aj možnosť disponovať s účtom spoločnosti. Mal teda podpisový vzor. Svedkovi bola vyšetrovateľom
predložená aj Zmluva o tichom spoločenstve z 24. 01.1997. K nej uviedol, že túto podpísal priamo v
spoločnosti B. s.r.o.. Do B. sa z C. dostal tak, že prišli pre neho P. C. spolu s B. J.. Podpísal ju bez toho,
aby bol uzrozumený s jej obsahom. Pokiaľ sa pýtal P.C. či je všetko v poriadku a či sa nemusí niečoho

obávať, tento ho ubezpečil, že všetko je v poriadku. Vklad 50 000 0000.-Sk on nezložil a či ho niekto
iný zložil, k tomu sa vyjadriť nevedel. Prečo chcel P. C., aby túto zmluvu podpísal, keď už mal plnú moc
k zastupovaniu, k tomu sa nevedel vyjadriť. Obdobná situácia bola aj v čase, kedy podpísal uznanie
dlhu. Nepoznal obsah tohto dokumentu a o podpis ho požiadal P. C. spolu s B. J.. Pred nimi sa zároveňvyjadril, že dom v Bratislave, kde mala sídlo aj spoločnosť S. s.r.o., J. bol zbúraný, povedal im, že treba
s tým niečo robiť a zároveň sa pred nimi vyjadril, že už nechce podnikať vo firme. Následne prišla za ním
osoba, ktorá mala záujem obchodný podiel kúpiť od neho, s touto osobou bol aj v Trenčíne u notárky,

avšak či sa ozaj jednalo o osobu menom O. C., k tomu sa vyjadriť nevedel. Po predaji obchodných
podielov viac s touto osobu nebol.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná svedecká výpoveď O. C. v súlade s ustanovením § 263 ods. 1,
2 Trestného poriadku, ktorý vypovedal, že jemu názov spoločnosti S., s.r.o. J. nič nehovorí. Tvrdil, že na
jeho osobu neboli prevedené obchodné podiely tejto spoločnosti. Nebol ani u notára za týmto účelom a

podpis na notárskej zápisnici nie je jeho. Meno R. P. mu nič nehovorí. Dodal, že začiatkom roka 1997
mal haváriu pri Trnave, vtedy mu boli ukradnuté všetky osobné doklady, teda aj občiansky preukaz, čo
aj nahlásil na polícii.

ZoZmluvyoprevodeobchodnéhopodieluzodňa22.05.1997vyplynulo,žeR.P.previedolsvojobchodný
podiel v plnej výške na O. C. z Trenčína, ako aj z notárskej zápisnice z toho istého dňa. Nové sídlo
spoločnosti sa stalo mesto Trenčín, B. 1. P. skutočnosť bola zrejmá aj z výpisu z obchodného registra

Okresného súdu Trenčín z 11. 03. 2004. Pokiaľ Daňový úrad Levoča v mesiaci júl 1997 robil šetrenie v
súvislosti so spoločnosťou S., s.r.o. J., či bola tejto spoločnosti vyplatená odmena na základe Zmluvy o
sprostredkovaní zo dňa 24.01.1997, Daňový úrad J. I predmetnú žiadosť z dôvodu delimitácie daňového
subjektu 03.12.1997 postúpil Daňovému úradu Trenčín. V odpovedi na dožiadanie správca dane
predelimitáciu zo dňa 03. 12. 1997 potvrdil s tým, že O. C. sa v tom čase nachádzal vo výkone trestu

a preto nebolo možné zodpovedať na otázky, či vie preukázať konkrétne prípade sprostredkovania a
služby, ktoré vykonal pre odberateľa a ktoré by preukazovali, že došlo k uskutočnenému zdaniteľnému
plneniu, či mal dôvod a opodstatnenie vystaviť daňový doklad (faktúra č. X/a/XX na sumu 65 190 000.-
Sk) a či daň z pridanej hodnoty na výstupe v januári 1997 je priznaná a odvedená do štátneho rozpočtu.

Tu treba poznamenať, že v konečnom dôsledku faktúra spoločnosti S., s.r.o. J. tak, ako to bolo už

vyššie uvedené, bola v priebehu roka 1997 stornovaná, pričom dátum plnenia na spomenutej faktúre
je uvedený deň 17. 01. 1997, teda k plneniu malo dôjsť ešte skôr, ako bola zmluva o sprostredkovaní
vôbec uzatvorená.

Na hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz bol prečítaný Protokol o výsledku komplexnej kontroly dane
z príjmov právnických osôb, cestnej dane, dane z pridanej hodnoty, dane z príjmov zo závislej činnosti

a funkčných pôžitkov a regulačných odvodov, spotrebnej dane z liehu zo dňa 03.12.1999, pod č. j.
XXX/XXX/XXX/XXXXX-Eč/XX u podnikateľského subjektu B., s.r.o. B., za obdobie 1997. Predmetná
kontrola bola vykonaná v dňoch 07. 07. 1999 do 03. 12. 1999. Kontrolu vykonal Daňový úrad Levoča.
Z jeho obsahu o. i. k predmetnému skutku bolo uvedené, že daňový subjekt si za zdaňovacie obdobie
január 1997 uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. X/a/XXXX vystavenej

na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 24.01.1997 dodávateľom S., s.r.o., M. XX, J. v celkovej
sume 65 190 000.- Sk, z čoho základ dane predstavovala suma 53 000 000.-Sk a 23% daň z pridanej
hodnoty suma 12 190 000.-Sk. Predmetom zmluvy o sprostredkovaní bolo zabezpečenie vystavenia
záväzného prísľubu na poskytnutie finančných prostriedkov zo zahraničia - príležitosť uzavrieť zmluvu
o poskytnutí úveru, resp. grantu, v sume 530 000 000.-Sk, ktoré mali byť použité na realizáciu projektu

„E.". Keďže nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, čoho dôkazom bola aj penalizácia dodávateľa
a storno faktúry s interným číslom XXXXXXXXX vo V dokladoch č. XXX z decembra 1998 a daňový
subjekt daň z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu nevrátil, porušil § 13 a 20 Zákona č. 289/1995 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Na základe kontroly daňový úrad znížil „daň
na vstupe" o sumu 12 190 000.-Sk s tým, že v konečnom dôsledku stanovil podnikateľskému subjektu

daňovú povinnosť na 2 322 238.-Sk. Správca dane predpísal za mesiac január 1997 spoločnosti B.,
s.r.o. B. daňovú povinnosť v konečnej výške 2 322 238.- Sk. Tieto skutočnosti boli zistiteľné aj s
dodatočného platobného výmeru zo dňa 14. 02. 2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 03. 2000
a vykonateľnosť dňom 11. 04. 2000.

-Vykonaným dokazovaním ku skutku pod bodom 3 na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že
obžalovaný B. J. v čase spáchania skutku bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti J., spol. s
r. o., G. 2, T., IČO XX XXX XXX (ďalej len J., s.r.o. T.), ktorá spoločnosť bola založená zakladateľskou

listinou vo forme notárskej zápisnice zo dňa 04. 11. 1996. Dátum vzniku tejto spoločnosti bol podľa
výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I. bol zaznamenaný dňom 04. 12. 1996.

ČosatýkaspoločnostiS.,spol.sr.o.,M.XX,J.,IČOXXXXXXXX(ďalejlenS.,s.r.o.J.)včasespáchania
skutku jediný spoločník a konateľ tejto spoločnosti bol R. P., ktorý ešte dňa 30. 04. 1996 splnomocnil
obžalovaného P. C. na zastupovanie spoločnosti v celom rozsahu tak, ako to už vyššie bolo spomenuté.

Obžalovaný B. J. na požiadanie obžalovaného P. C. podal dňa 04. 02. 1997 žiadosť o otvorenie bežného

účtu G., a. s., filiálka T. pre spoločnosť J., s.r.o. T., ktorá žiadosť adresátovi bola doručená ešte v ten
deň. Na základe predmetnej žiadosti bol v uvedenej filiálke založený bežný účet č. XXXX XX-XXX,
ktorá skutočnosť vyplýva zo Zmluvy o účte zo dňa 04. 02. 1997, ktorú podpísal obžalovaný B. J.. Ako
osoba oprávnená disponovať s prostriedkami na tomto účte bol obžalovaný B. J.. Odo dňa 14. 02.
1997 získal dispozičné právo k tomuto účtu popri obžalovanom B. J. aj splnomocnenec spoločnosti S.,

s.r.o. J., obžalovaný P. C., ktorá skutočnosť je zrejmá z listiny o podpisovom vzore. Obaja s finančnými
prostriedkami na tomto účte mohli disponovať do dňa 09. 10. 1997, kedy došlo k zrušeniu predmetného
účtu, ktorá skutočnosť je vyznačená na listine o podpisovom vzore.

Ešte pred otvorením bežného účtu č. XXXX XX-XXX v G., a. s., filiálka T. obžalovaný B. J. písomne
vyhotovil s dátumom 01. 02. 1997 plnomocenstvo a svoj podpis dal overiť pred pracovníkom notárky

I.. K. T.. Z jeho obsahu vyplynulo, že ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti J., s.r.o., G. 2, T.,
IČO XXXXXXXX splnomocnil P. C. na zastupovanie v plnom rozsahu tak, aby jednal s príslušnými
fyzickými i právnickými osobami, podpisoval a preberal všetky listiny a vykonával všetky činnosti spojené
s činnosťou spoločnosti. Zastupovať spoločnosť mal tak, že všetky listiny po predložení plnej moci
podpíše svojim menom a pripojí odtlačok pečiatky spoločnosti. Plnú moc udelil obžalovanému P. C. na

dobu neurčitú až do odvolania.

Aj napriek tomuto splnomocneniu okrem založenia bežného účtu, obžalovaný B. J. vykonával aj iné
úkony súvisiace s vedením účtu. Podal na G., a. s., filiálka T. žiadosť o vydanie potvrdenia o existencii
bežného účtu č. XXXX XX -XXX/XXXX, ktorá bola adresátovi doručená 10.04.1997, a tiež v neskoršom
období, a to konkrétne dňa 09. 10. 1997, podal žiadosť o zrušenie tohto účtu. Predmetnú žiadosť G.,

a. s., filiálka T. prevzala dňa 09. 10. 1997. Z predmetnej žiadosti o. i. vyplynulo, že obžalovaný B. J.
požiadal o vyplatenie kreditného zostatku vo výške 134 135,30 Sk ešte v ten istý deň.

Obžalovaný B. J. pre spoločnosť J., s.r.o. T. v G., a.s., expozitúra B. založil dňa 24. 03. 1997 aj ďalší
účet a to s č.XXXXX-XXX, ktorá skutočnosť je zrejmá zo Zmluvy o účte zo dňa 24. 03. 1997, ktorý
podpísal obžalovaný B. J.. Od uvedeného dňa oprávnenie disponovať s prostriedkami na tomto účte mal

najprv samotný obžalovaný B. J. a odo dňa 11. 04. 1997 mal takéto dispozičné právo aj splnomocnenec
spoločnosti S., s.r.o. J., obžalovaný P. C., čo bolo zistiteľné z dokumentu o podpisovom vzore zo dňa
11. 04. 1997.

Žiada sa podotknúť, že v tom čase splnomocnenec P. C. bol oprávnený zastupovať v plnom rozsahu aj
samotnú spoločnosť J., s.r.o. T. na základe B. J. vystaveného plnomocenstva zo dňa 01. 02. 1997.

Spoločnosť S. s.r.o. J. založila v G. a. s. expozitúra B. bežný účet s číslom: XXXXX-XXX, ktorá
skutočnosť je zrejmá zo Zmluvy o účte zo dňa 27. 01. 1997. Zmluvu o účte za obchodnú spoločnosť
podpísal jej jediný spoločník a konateľ R. P. a ním splnomocnený splnomocnenec, obžalovaný P. C..
Predmetný účet bol založený práve v deň, kedy spoločnosťou S., s.r.o. J. bola vystavená faktúra č. X/
a/XX pre spoločnosť B. s.r.o. B.. Osoby, ktoré boli oprávnené disponovať s predmetným účtom bol R.

P. a splnomocnenec, obžalovaný P. C.Z výpisu z účtu č. XXXXX-XXX spoločnosti S., s.r.o. J. zo dňa 05. 02. 1997 bolo zistiteľné, že čiastka vo
výške 7 500 000.-Sk bola poukázaná na účet č. XXXX XX-XXX spoločnosti J., s.r.o. T..

Táto skutočnosť je zrejmá aj z výpisu z účtu č. XXXX XX-XXX spoločnosti J., s.r.o. T., z ktorého bolo

zistiteľné, že na tento účet bola poukázaná od spoločnosti S., s.r.o. J. dňa 05. 02. 1997 peňažná čiastka
vo výške 7 500 000.-Sk.

Príkaz na úhradu sumy 7 500 000.-Sk vydal dňa 04. 02. 1997 za spoločnosť S., s.r.o. J. splnomocnenec
P. C., v prospech účtu č.XXXX XX-XXX spoločnosti J., s.r.o. T.. Ako príkazca na príkaze na úhradu je
za spoločnosť S., s.r.o. J. podpísaný splnomocnenec tejto spoločnosti, obžalovaný P. C.

Akodôkazbolonahlavnompojednávaníoboznámenépotvrdeniebezuvedeniadátumujehovystavenia,

ktorým B. J., ako konateľ spoločnosti J. s.r.o. T., G. 2 potvrdil, že čiastka 7 500 000.-Sk uhradená
bankovým prevodom dňa 05. 02. 1997 spoločnosťou S., spol. s r.o. J. je čiastočná úhrada faktúry č.
X/a/XX. Toto potvrdenie vydal na základe žiadosti spoločnosti S. s.r.o. J.. Pravosť jeho podpisu na
predmetnom potvrdení bol overený administratívnym pracovníkom povereným notárkou JUDr. K. T. z
T. dňa 14. 04. 1997.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené prečítaním aj ďalšie listinné dôkazy, z ktorých bolo zistiteľné,
kto,kedy asakýmobsahombolivydanépríkazykúhradezúčtuč.XXXXXXXXXspoločnostiJ.,s.r.o.T..

1) Dňa 07. 02. 1997 bol vydaný príkaz na úhradu z tohto účtu. Suma 1 000 000.-Sk bola zaslaná na
účet č. XXXX-XXX spoločnosti B., s.r.o. B. C..

2) Dňa 10. 02. 1997 bol vydaný príkaz na úhradu z tohto účtu s tým, že suma 100 000.-Sk bola zaslaná

na účet č. XXX XXXX XXX spoločnosti V. D., s.r.o. T..

3) Dňa 13. 02. 1997 bol vydaný príkaz na úhradu čiastky 1 444 000.-Sk v prospech účtu XXX XXXX
XXX spoločnosti V. D., s. r. o. T..

Všetky príkazy na úhradu z účtu č. XXX XXX XXX vydal obžalovaný B. J..

Krátko po založení predmetného účtu č. XXX XXX XXX spoločnosti J., s.r.o. T. (založený bol dňa

04.02.1997) bolo uskutočnených 9 výberov v hotovosti a to v dňoch:

28. 02. 1997 ............................. ..........500 000.-Sk

28. 02. 1997 ...........................................60 000.-Sk

28. 02. 1997............................... ........1 500 000.-Sk

28. 02. 1997 ..........................................500 000.-Sk

28. 02. 1997 .............................. ........1 500 000.-Sk

28. 02. 1997 ......................................... 500 000.-Sk

28. 02. 1997 ......................................... 371 000.-Sk

31. 03. 1997 ........................................... 22 000.-Sk

31. 03. 1997 ........................................... 12 000.-Sk.V spomenutých 9-tich prípadoch vykonal obžalovaný B. J. výber v hotovosti v celkovej výške 4 965 000.-
Sk.

Vo vzťahu k spoločnosti B., s.r.o., G. 1, B. C., IČO XX XXX XXX sa Špecializovanému trestnému

súdu nepodarilo zistiť, a ani prokurátorka na hlavnom pojednávaní nepreukázala, z čoho vychádzala,
keď do obžaloby uviedla, že konateľkou predmetnej spoločnosti mala byť družka splnomocnenca,
obžalovaného P.C., R. K.. Súd si vyžiadal výpis z obchodného registra Okresného súdu Žilina, ktorý
na hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním. Toto meno nefiguruje v obchodnom registri spomenutej
spoločnosti. Z obsahu spisového materiálu bola zistiteľná len tá skutočnosť, že R. K. bola v čase svojho

výsluchu ako svedkyňa družkou obžalovaného P. C., využila svoje právo odoprieť vypovedať v zmysle
ustanovenia § 100 ods. 1 Trestného poriadku (účinného v čase výsluchu) a ako svedkyňa vo veci
nevypovedala. Jej výsluch v konaní pred súdom strany nenavrhli a ani súd jej výsluch nepovažoval za
potrebný.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj ďalšie listinné dôkazy týkajúce sa spoločnosti V. D., s.r.o., O.
č. XX, T., IČO XX XXX XX. Bolo preukázané, že táto spoločnosť vyhotovila pre spoločnosť J., s.r.o. T.

2 faktúry.

Prvú faktúru č. XXXXXX s dátumom odoslania 13. 02. 1997, s dátumom splatnosti „ihneď". Na základe
objednávky bola fakturovaná suma 1 444 000.-Sk (vrátane 23 % DPH) za odpredaný R., X.Xi, farby
K. blue s imobilizerom a alarmom. Predmetné vozidlo s výbavou si ešte v ten istý deň osobne prevzal
obžalovaný B. J., ktorá skutočnosť vyplynula z preberacieho protokolu autosalónu zo dňa 13. 02. 1997.

Druhú faktúru č. XXXXXX s dátumom odoslania 21. 04. 1997 s dátumom splatnosti „ihneď". Z jej obsahu
vyplynulo, že pre spoločnosť J., s.r.o. T. bol opäť fakturovaný predaj vozidla zn. R., X.Xi s príslušenstvom
v celkovej hodnote 1 604 383.60 Sk (vrátane 23% DPH). Predmetné motorové vozidlo si v ten istý
deň prevzal splnomocnenec spoločnosti J., s.r.o. T., obžalovaný P.C., ktorá skutočnosť bola zistiteľná z
preberacieho protokolu autosalónu z 21. 04. 1997, čo splnomocnenec P. C. potvrdil svojim podpisom.

Na základe ďalších listinných dôkazov bolo možné konštatovať, že predmetné motorové vozidlo
obžalovaný P. C. preberal nie ako splnomocnenec spoločnosti J., s.r.o. T., ale už ako jediný spoločník a
konateľ tejto spoločnosti. Len pre zaujímavosť súd poukazuje na to, že v tomto čase obžalovaný P. C. bol
ešte stále splnomocnencom spoločnosti S., s.r.o. J. a to až do dňa 22. 05. 1997, kedy bola uzatvorená
Zmluva o prevode obchodného podielu, na základe ktorej bolo deklarované, že jediný spoločník a

konateľ tejto spoločnosti, R. P. previedol svoj obchodný podiel v plnej výške na O. C. z P..

Dňa 14. 4. 1997 sa dostavil do kancelárie notárky I.. E. M. v T. splnomocnenec, obžalovaný P. C., ktorý
požiadal notárku, aby osvedčila jeho vyhlásenie, že na základe zmluvy o prevode obchodného podielu,
uzavretej 14. 04. 1997 medzi prevodcom B. J. a ním sa stal jediným spoločníkom spoločnosti J. s.r.o. T.,
G. 2. K zmene zakladateľskej listiny došlo formou notárskej zápisnice č. N XX/XX, Nz XX/XX zo dňa 14.

04. 1997. Tieto skutočnosti boli zaznamenané v obchodnom registri Okresného súdu Košice 1 dňa 07.
05. 1997. V neskoršom období, a to konkrétne dňa 16. 10. 1997, svoj obchodný podiel obžalovaný P. C.,
ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti J., s.r.o. T., previedol formou notárskej zápisnice N XXX/XX,
Nz XXX/XX, ako prevádzajúci, na nadobúdateľa, G. T. a to na základe Zmluvy o prevode obchodného
podielu zo dňa 13.10.1997. Dňa 27. 10. 1997 bol vykonaný zápis v obchodnom registri s tým, že do

obchodnéhoregistraakonovýspoločníkakonateľbolzapísanýG.T.adošlokzmeneobchodnéhomena
spoločnosti na spoločnosť N., s.r.o.. Táto skutočnosť vyplynula z uznesenia Okresného súdu Košice 1,
sp. zn. S.r.o. XXXX/V.

Obžalovaný B. J. na hlavnom pojednávaní namietal pravosť jeho podpisu na prv spomenutom potvrdení,
ktorým potvrdil, že čiastka 7 500 000.-Sk uhradená bankovým prevodom zo dňa 05. 02. 1997 firmou S.,

s.r.o.J.ječiastočnáúhradafaktúryč.X/a/XXXX,ktorúvystavilaspoločnosťS.,s.r.o.J.prespoločnosťB.,
s.r.o. B. na základe zmluvy o sprostredkovaní. Na tomto potvrdení sa nachádzala pečiatka osvedčovacia
doložka pravosti podpisu - notárky JUDr. K. T., notárky z T., z obsahu ktorej je zrejmé, že podľa knihy
osvedčenia pravostí podpisov č. O XXXX/XX pracovníčka poverená notárom X. C. osvedčila pravosťpodpisu B. J., ktorého osobná totožnosť bola zákonným spôsobom preukázaná. Stalo sa tak dňa 14.
04. 1997.

Na hlavnom pojednávaní bola ako svedkyňa vypočutá JUDr. K. T., notárka z T., ktorá na hlavnom

pojednávaní predložila a k spisu pripojila aj osvedčovaciu knihu 0. - XXXX, 2. časť. V priebehu výsluchu
jej boli dané k nahliadnutiu dve listiny a to 1) potvrdenie s textom: „Týmto potvrdzujem, že čiastka 7
500 000.-Sk (sedem miliónov päťstotisíc korún slovenských) uhradená bankovým prevodom zo dňa
5.2.1997 firmou S. spol. s r.o., je čiastočná úhrada faktúry č. X/a/XX. Toto potvrdenie sa vydáva na
základe žiadosti firmy S. spol. s r.o. B. J., konateľspoločnosti a podpis" a 2) listina s nasledovným textom:

„Čestné prehlásenie. J. B., nar. XX. X. XXXX, bytom Y. č. XXX týmto čestne prehlasujem, že som Ing.
I. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. nad P. časť J. č.XXX, okr. T. - vidiek požičal dňa 14. 4. 1997 sumu
200 000.-Sk (dvestotisíc korún slovenských). Uvedenú sumu sa dotyčný zaväzuje vrátiť do jedného
roka. B. J., podpis a Ing. I. L., podpis."

Na čestnom prehlásení sa nachádzajú osvedčovacie doložky pravosti s č. XXXX/XX a s č. XXXX/XX
zo dňa 14. 04. 1997 a na potvrdení sa nachádzajú osvedčovacie doložky pravosti s č. XXXX/XX a s

č. XXXX/XX.

Svedkyňa po nahliadnutí do osvedčovacej knihy na str. XXX-XXX konštatovala, že v kolónke poradové
číslo je uvedené „XXXX", v kolónke dátum je uvedený deň 14. 04. 1997, v kolónke meno a priezvisko
je uvedený údaj „W.. L. I. r. č. XXXXXX/XXX, bytom D. nad P., J. XXX" a jeho podpis, v kolónke
preukaz totožnosti je uvedené „OP D. XXXXXX" a v kolónke výška odmeny je zaznamenaná suma

„60.-Sk". V kolónke označenie listiny je uvedené „čestné prehlásenie, že Ing. J. L. pán L. J. požičal
peniaze, zo dňa 14.04.1997 2x" Na str. XXX-XXX v kolónke poradové číslo je uvedené „XXXX", v
nasledujúcich kolónkach sú vyznačené tzv. opakovacie znamienka, len v kolónke označenie listiny je
uvedené „Potvrdenie, že čiastka bola uhradená bankovým prevodom, úhrada faktúry zo dňa 14.04.1997
2x".

Na tej istej strane v kolónke poradové číslo je uvedené „XXXX", v kolónke dátum je uvedený deň
je vyznačené tzv. opakovacie znamienko, v kolónke meno a priezvisko je uvedený údaj „J. B., r. č.
XXXXXX//XXXX, bytom Y. XXX a jeho podpis, v kolónke označenie listiny je opäť tzv. opakovacie
znamienko 2x, v kolónke preukaz totožnosti je „OP D. XXX XXl" a v kolónke výška odmeny je
zaznamenaná suma „60.-Sk".. Na tej iste strane v kolónke poradové číslo je uvedené „XXXX", v kolónke

dátum je vyznačené tzv. opakovacie znamienko, v kolónke meno a priezvisko je zaznamenané tzv.
opakovacie znamienko a podpis (B. J.), v kolónke označenie listiny je uvedené „čestné vyhlásenie,
že Ing. L. požičal peniaze, zo dňa 14.04.1997, 2x" a v nasledovnej kolónke preukaz totožnosti je
zaznamenané tzv. opakovacie znamienko s vyznačením výšky odmeny v poslednej kolónke „60.-Sk".

Podľa výpovede svedkyne obidve spomenuté osoby sa dostavili v uvedený deň do kancelárie, po

predložení preukazu totožnosti boli prv spomenuté údaje zaznamenané, boli predložené dve listiny a to
potvrdenie a čestné prehlásenie s obsahom vyššie spomenutým, obe osoby sa do osvedčovacej knihy aj
podpísali a v závere uviedla, že oba tieto dokumenty boli predložené v dvoch vyhotoveniach. Vykonanie
záznamov tak, ako ich zaznamenala ňou poverená pracovníčka, nie sú v rozpore so zákonom. Pokiaľ
v rámci výsluchu tejto svedkyne, obhajkyňa obžalovaného B. J. vzniesla otázku, z akého dôvodu je

pri osvedčovacej doložke pravosti u Ing. I. L. poradové číslo „XXXX/XX" a pri osvedčovacej doložke
pravosti podpisu u B. J. je poradové číslo „XXXX/XX", teda že chýbajú resp. sú vynechané dve čísla, t.
j. číslo „XXXX" a „XXXX", svedkyňa uviedla, že takýto zápis nie je nedostatočný a nie je ani v rozpore
so žiadnym zákonom. Je vecou každej pracovníčky, ako predložené listiny zaznamená, dôležité je, aby
všetko bolo zaznamenané.

Ani jeden z obžalovaných nenamietal pravosť svojich podpisov v osvedčovacej knihe 0. - XXXX, 2. časť.
Obžalovanípotvrdili,žecelkomdvakrátsapodpisovalidopredmetnejknihy.ObžalovanýIng.I.L.uviedol,
že aj keď sa podpísal pod poradové číslo „XXXX", listinu resp. potvrdenie o bankovom prevode čiastky 7
500 000.-Sk nikdy nevidel. Na druhej strane nespochybnil údaj o tom, že dvakrát podpisoval potvrdenieo pôžičke ohľadom sumy 200 000.-Sk tvrdiac, že štyri razy na listiny, ktoré boli predložené pracovníčke
poverenej notárom, sa nepodpisoval. Takisto potvrdil, že všetky platby vyznačené za overenie podpisov
uhradil na mieste obžalovaný B. J.. Ani obžalovaný B. J. nespochybnil, že v uvedený deň sa dostavili

do kancelárii notárky, na ktorú ju odporučil splnomocnenec, obžalovaný P. C. a tiež nespochybnil, že
by v knihe sa nachádzajúce podpisy neboli jeho. Jedná sa o podpisy pod poradovými číslami „XXXX" a
„XXXX". Nepamätal si, či podpisoval aj samotné potvrdenie o bankovom prevode sumy 7 500 000.-Sk,
túto skutočnosť pripustil najprv len v teoretickej rovine s odôvodnením, že by mal mať o tom doklad, že
peniaze boli prevedené bankovým prevodom, neskoršie svoju výpoveď pozmenil s tým, že „zrejme sa

mohlo stať, že tú pôžičku, ktorú dával Ing. I. L. vo výške 200 000.-Sk, tá mala byť uhradená bankovým
prevodom a na tento prevod sa vypýtalo potvrdenie. Mohlo sa stať, že peniaze, ktoré mu dal, že ich
nedostal v hotovosti, ale boli uhradené bankovým prevodom za nejakú faktúru." Obžalovaný B. J. ďalej
vypovedal, že o úhrade faktúry č. X/a/XX nevie nič. Následne vypovedal, že vie len jedno, že 7 500 000.-
Sk prišli na účet spoločnosti J., s.r.o. T. od spoločnosti S., s.r.o. J.. Keď povedal splnomocnencovi P. C.,
že na účet nabehla predmetná suma, splnomocnenec P. C. mu mal oznámiť, že to je úhrada za nejakú

faktúru. Bližšie sa k tomu obžalovaný nevyjadril s odôvodnením, že sa o obchodovanie spoločnosti J.,
s.r.o. T. nezaujímal. Nevedel sa rozpamätať, či v čase, v ktorom boli zaslané peniaze na účet spoločnosti
J., s.r.o. T. vo výške 7 500 000.-Sk od spoločnosti S., s.r.o. J., už bol ním obžalovaný P. C. splnomocnený
zastupovať aj spoločnosť J., s.r.o. T..

Tak ako už bolo prv spomenuté, v spoločnosti B., s.r.o. B. bola vykonaná komplexná kontrola o. i. aj dane

z pridanej hodnoty, výsledky ktorej boli zahrnuté v protokole zo dňa 03. 12. 1999, č. j. XXX/XXX/XXX/
XXXXX-Eč/XX,zobsahuktoréhoo.i.vyplynulo,žedaňovýsubjektspoločnosťB.,s.r.o.B.zazdaňovacie
obdobie január 1997 uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty práv zo spomenutej dodávateľskej
faktúry č. X/a/XX, s interným číslom XXXXXXXX, vystavenej na základe zmluvy o sprostredkovaní
zo dňa 24. 01. 1997 dodávateľom spoločnosťou S., s.r.o. J. v celkovej výške 53 000 000.-Sk a 23%

daňou z pridanej hodnoty vyčíslenej vo výške 12 190 000.-Sk. Podľa pracovníkov daňového úradu
vykonávajúcich kontrolu, k uskutočneniu zdaniteľného plnenia nedošlo. Dôkazom toho bola nielen
penalizácia dodávateľa, ale aj storno faktúry č. X/a/XX, s interným číslom XXXXXXXX vo V dokladoch
č. XXX z decembra 1998. Práve preto, na základe vykonanej kontroly bola následne znížená daň „na
vstupe" o čiastku 12 190 000.-Sk a bola vyčíslená daňová povinnosť na sumu 2 322 238.-Sk. Na základe

výsledkov kontroly, správca dane vyčíslil spoločnosti B., s.r.o. B. daňovú povinnosť na sumu 2 322
238.-Sk.

Vykonaným dokazovaním ku skutku pod bodom 4 bolo na hlavnom pojednávaní preukázané, že
spoločnosť C., s.r.o., T., so sídlom D. Y. XX, P.O.J. 9, T., IČO XX XXX XXX (ďalej len C., s.r.o. T.) bola

založená spoločenskou zmluvou o založení spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 08. 04. 1994.
Jej spoločníkmi a konateľmi sa stali obžalovaní Ing. I. D. a C. V.. Táto skutočnosť bola zaznamenaná aj v
obchodnom registri Obvodného súdu Košice I, vložka č. XXXX/V. Na základe Dodatku k Spoločenskej
zmluve o založení spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 19. 06. 1995, spoločníci zmenili sídlo
spoločnosti na: G. XX, D. P. a ďalším konateľom spoločnosti sa stal I. D., nar. XX. XX. XXXX z G., čo je

zrejmé nielen z výpisu z obchodného registra Obvodného súdu Košice I č. XXXX/V, ale aj zo samotného
Dodatku k Spoločenskej zmluve o založení spoločnosti zo dňa 19. 06. 1995. Dňa 07. 08. 1997 sa
konalo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti, na ktorom spoločníci odhlasovali návrh na zmenu
pôvodného sídla spoločnosti na: T. XX, XXX XX B. a I. D. sa vzdal funkcie konateľa spoločnosti. Na
základe rozhodnutia valného zhromaždenia bol prijatý Dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve o založení

spoločnosti C. s.r.o., T. z XX. XX. XXXX, ktorým došlo k zmene sídla spoločnosti na T. XX, XXX XX
B.. V ten istý deň obžalovaní Ing. I. D. a C. V. podali na Okresný súd Prešov návrh na zmenu zápisu
v obchodnom registri u spoločnosti s tým, že žiadali vymazať sídlo spoločnosti: G. XX, D. P., ako aj
štatutárny orgán: I. D. a žiadali zapísať do obchodného registra nové sídlo spoločnosti: T. XX, XXX XX
B.. Ich žiadosti bolo vyhovené, o čom svedčí výpis z Obchodného registra Okresného súdu Prešov,

vložka č. XXXX/P.

Dňa 16. 09. 1997 obaja spoločníci a konatelia spoločnosti C., s.r.o. T., so sídlom v B., T. XX Ing. I. D.
a C. V. splnomocnili obžalovaného Ing. P. C. ku všetkým právnym a daňovým úkonom spoločnosti C.,s.r.o. T. v plnom rozsahu, ktorá skutočnosť vyplývala zo splnomocnenia. Pravosť ich podpisov bola v
ten istý deň overená pracovníkom notára JUDr. I. B. z T..

Dňa 16. 09. 1997 bola Daňovému úradu Levoča doručená prihláška k registrácii daňovníka k daňovej

povinnosti dani z pridanej hodnoty, spotrebnej dani, dani z príjmov právnických osôb a cestnej dani,
pričom ako prevažujúca činnosť bola uvedená „výroba liehovín studenou cestou" s tým, že táto
spoločnosť už bola registrovaná na Daňovom úrade v Kežmarku. Predmetnú žiadosť predkladal
obžalovaný C. V.. Podľa Prílohy č. 1 k prihláške o registrácii daňovníka, obaja obžalovaní a to Ing. I. D.
a C. V. názov peňažného ústavu uviedli G. B., č. účtu XXXXX-XXX/XXXX.

V ten istý deň, t. j. 16. 09. 1997 riaditeľka Daňového úradu Levoča JUDr. D. T. vydala pre spoločnosť

C., s.r.o. T. osvedčenie o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla, o. i. k spotrebnej dani z
liehu. Toto osvedčenie prevzal dňa 24. 09. 1997 obžalovaný Ing. P. C..

Dňa 16. 09. 1997 obžalovaný Ing. P. C., splnomocnený ku všetkým právnym a daňovým úkonom, založil
nový bežný účet spoločnosti C., s.r.o. T. v G., a.s., expozitúra B. č. XXXXX-XXX, ktorý bol ako jediný
oprávnený disponovať s predmetným účtom, ktorý bol neskôr, a to dňa 25. 05. 1998 zrušený. Táto

skutočnosť bola zistiteľná z tlačiva o podpisovom vzore osôb oprávnených disponovať s prostriedkami
na účte. Dňa 23. 09. 1997 obžalovaný Ing. P. C. na predmetný účet vložil sumu 10 000.-Sk, o čom svedčí
potvrdenie o vklade predmetnej sumy na účet č. XXXXX-XXX.

Spoločnosť D. B., s.r.o., D. L. E., Y. X/XX bola založená na základe spoločenskej zmluvy z 13. 10. 1995.
Jej spoločníkmi sa stali MVDr. P. D., T. T., MVDr. C. J., C. G., V. N. a Ing. C. G..

Na základe Dodatku č. 1 k spoločenskej zmluve zo dňa 12. 05. 1997 sa spoločníkmi predmetnej
spoločnosti stali T. T. a obžalovaný P. C. s tým, že konateľom spoločnosti sa stal samotný obžalovaný
P. C.

Zmluvou o prevode obchodného podielu z 12. 05. 1997 MVDr. P. D. previedol svoj obchodný podiel
predstavujúci 51 % základného imania na obžalovaného P. C., ktorá skutočnosť je zrejmá z predmetnej

zmluvy. V ten istý deň aj ďalší zakladatelia spoločnosti previedli svoje obchodné podiely, na základe
zmlúv o prevode obchodného podielu, na obžalovaného P. C. za dohodnutú cenu. Učinila tak C. G., Ing.
C. G., MVDr. C. J. a V. N.. S prevodom obchodných podielov súhlasilo valné zhromaždenie, ktoré sa
uskutočnilo dňa 10. 05. 1997.

Ďalším Dodatkom č. 2 k spoločenskej zmluve zo dňa 17. 05. 1997 došlo k zmene sídla spoločnosti.

Novým sídlom spoločnosti sa stala adresa: G. B. 1, B.. Nedošlo k zmene v spoločníkoch a ani konateľovi
spoločnosti. Spoločníkmi spoločnosti ostali T. T. a obžalovaný P. C., s tým, že naďalej konateľom
spoločnosti bol obžalovaný P. C.

Dodatkom č. 3 zo dňa 02. 07. 1997 došlo k ďalšej zmene spoločenskej zmluvy zo dňa 17. 05. 1997 s
tým, že novým spoločníkom spoločnosti D. B., s.r.o. D. L. E., G. B. 1, B. sa stal ako tretí v poradí MVDr.

E. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., V. XX, ktorý vložil do spoločnosti 30 000.-Sk a zároveň vyhlásil, že
pristupuje k spoločenskej zmluve v celom rozsahu.

Ako vyplýva z doposiaľ uvedeného, jediným konateľom spoločnosti D. B., s.r.o., D. L. E., G. B. 1, B.
(ďalej len D. B., s.r.o., B.) sa stal obžalovaný P. C.

Dodatkom č. 5 zo dňa 04. 11. 1997 došlo k zmene názvu spoločnosti a štatutárneho orgánu. Všetci

traja spoločníci a to T. T., MVDr. E. T. a obvinený P.C. sa dohodli, že spoločnosť D. B., s.r.o. D. L. E.,
ďalej bude vystupovať pod obchodným menom D. B., s.r.o. G. B. 1, B. a ku konateľovi, obžalovanémuP.C. pribudla ako konateľka spoločnosti Ing. C. G. s tým, že každý z nich bude konať za spoločnosť
samostatne. Svedčí o tom aj zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 04. 11. 1997.

V neskoršom období, na základe zmluvy o prevode obchodných podielov zo dňa 15. 06. 1998, všetci

traja spoločníci previedli svoje obchodné podiely na jediného spoločníka obchodnej spoločnosti D. B.,
s.r.o. B. na Ing. W. P.. Svedčí o tom nie len spomenutá zmluva o prevode, ale aj notárska zápisnica z
19. 06. 1998.

Spoločnosť D. B., s.r.o., G. B. 1, B. mala povolenie na výrobu liehu a jeho uvádzanie do obehu - surový
poľnohospodársky lieh. Toto povolenie vydalo na základe žiadosti zo dňa 19. 05. 1997 Ministerstvo
pôdohospodárstva SR dňa 22. 05. 1997, pod č. XXXX/XXXX/XXX-XXX, reg. č. XX/XXXX-P. Nadväzne

na toto povolenie bolo vydané dňom 27. 11. 1997 osvedčenie na prevádzkovanie liehovarníckych
závodov,ktoréspoločnosťprevádzkovalavD.E.,K.,Y.aE.C.. Tútoskutočnosťbolomožnékonštatovať
zo samotného povolenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 11. 06. 1997.

Jediný konateľ spoločnosti D. B., s.r.o. B., obžalovaný P. C. uzatvoril s generálnym riaditeľom spoločnosti
B. F. B., s r.o., G. B. 1, B., obžalovaným Ing. C. N., PhD. (ďalej len B., s.r.o. B.), kúpnu zmluvu. Na základe

tejto zmluvy, spoločnosť B., s.r.o. B., na strane predávajúceho, vystavila pre odberateľa, spoločnosť
D. B., s.r.o. B., faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 22. 08. 1997, ktorou bol vyfakturovaný predaj jemného
rafinovaného liehu v množstve 410 000 la, pri jednotkovej cene 27.20 Sk za 1 la. Fakturovaná bola
čiastka 134 748 960,- Sk, z ktorej spotrebná daň z liehu bola vyčíslená na sumu 98 400 000.-Sk a a daň z
pridanej hodnoty bola vyčíslená na sumu 25 196 960,- Sk. Dátum splatnosti bol určený deň 31. 12. 1997.

Spoločnosti B., s.r.o. B. a D. B., s.r.o. B. uzatvorili zmluvu o skladovaní zo dňa 22. 08. 1997. Z jej obsahu
vyplynulo, že predmetom skladovania sa stal jemný rafinovaný lieh v množstve 410 000 la a že tento
budeuskladnenývnádržič.XXuskladovateľaspoločnostiB.,s.r.o.B..Ukladateľpredmetnéholiehubola
spoločnosť D. B., s.r.o. B.. Zmluvu o skladovaní podpísali obžalovaný Ing. C. N., PhD. za skladovateľa
a za ukladateľa obžalovaný P. C. Zmluvné strany sa dohodli, že predmet skladovania - lieh o množstve

410 000 la bude skladovaný najdlhšie do 31. 12. 1997 a že ukladateľ „odovzdá veci na skladovanie"
v priebehu mesiaca august 1997. Ukladateľ sa zaviazal odovzdať skladovateľovi veci na uskladnenie
do 22. 08. 1997 s tým, že ak ukladateľ neodovzdá skladovateľovi veci v uvedenom termíne, predmetná
zmluva (t. j. zmluva o skladovaní) zaniká.

Spoločnosť B., s.r.o. B. podala daňové priznanie k spotrebnej dane z liehu za mesiac august 1997, z

ktorého vyplýva, že spoločnosť priznala daňovú povinnosť v sume 161 107 850.- Sk z celkového predaja
568 8943 la liehu a 102 388,70 l liehovín a destilátov. Správnosť údajov na tomto daňovom priznaní
podpísal obžalovaný Ing. C. N., PhD. Túto daňovú povinnosť požiadal obžalovaný Ing. C. N., PhD. za
spoločnosť B., s.r.o. B. odložiť a to listom zo dňa 09. 09. XXXX. Odklad zaplatenia žiadali vo výške 98
400 000.-Sk do dňa 31. 01. 1998 s tým, že zvyšnú čiastku 62 707 850.-Sk zaplatia v termíne splatnosti do

dňa 30. 09. 1997. Napriek tomu, že komisia Daňového úradu Levoča nedoporučila na svojom zasadnutí
dňa 10. 09. 1997 žiadosti vyhovieť, čo vyplýva zo zápisu z predmetného zasadnutia, riaditeľka daňového
úradu JUDr. D. T. svojim rozhodnutím zo dňa 11. 09. 1997 č. j. XXX/XXX/XXXXX/XX/Ká povolila odo
dňa 30.09.1997 odklad platenia spotrebnej dane z liehu vypočítanej v daňovom priznaní za zdaňovacie
obdobie august 1997 vo výške 98 400 000.-Sk. Odklad platenia dane povolila do 31. 01. 1998. Odklad

splnený nebol, lebo odložená daňová povinnosť bola uhradená čiastočnými úhradami až v dňoch 20. 03.
1998, 02. 04. 1998 a 15. 04. 1998. Za oneskorenú úhradu boli vyrubené penále platobným výmerom č. j.
XXX/XXX/XXXXX/XX/Kázodňa30.08.1999.Tátoskutočnosťbolapreukázanázpísomnéhovyjadrenia
vtedajšej riaditeľky úradu zo dňa 09. 03. 2001 Ing. C. B..

V spoločnosti B., s.r.o. B. bola vykonaná kontrola k spotrebnej dani z liehu, predmetom ktorej bolo o. i.

aj zdaňovacie obdobie za august 1997. Kontrola bola vykonaná v dňoch 10. 11. až 03. 12. 1999, o čom
svedčí protokol o kontrole Daňového úradu Levoča zo dňa 03. 12. 1999, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Gaj.
Z výsledkov vykonanej kontroly bolo zistené, že spoločnosti B., s.r.o. B. nevznikla daňová povinnosť
z predaja 410 000 la liehu spoločnosti D. B., s.r.o. B., pretože odpredaný lieh nebol vyskladnený zoskladovacích priestorov spoločnosti B., s.r.o., čoho dôkazom bola zmluva o skladovaní liehu v uvedenom
množstvevnádržič.XXX,uzatvorenámedziobomaspoločnosťami dňa22.08.1997. Kontrolnákomisia
vzloženíIng.I.W.aG.N.privyhodnotenítohtoobchodnéhoprípaduvychádzalazustanovenia§9písm.

a) Zák. č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov, ako aj z ustanovenia
§ 2 ods. 2 písm. a), bod 1. Z tohto dôvodu správca dane upravil daňovú povinnosť, pôvodne priznanú
daňovým priznaním za mesiac august 1997, o čiastku 98 400 000.-Sk na sumu 62 707 850.-Sk. Takéto
rozhodnutie sa odzrkadlilo vo vydaní dodatočného platobného výmeru pre spoločnosť B., s.r.o. B. v
konkurze, pod č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/Ba, zo dňa 14. 02. 2000.

Podľa § 9 Zákona č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení Zákona č. 386/1996 Z. z. ktorý
nadobudol účinnosť dňom 01. 01. 1997, daňová povinnosť vzniká dňom

a) vyskladnenia liehu....

Podľa § 2 Zákona č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení Zákona č. 386/1996 Z. z. ktorý
nadobudol účinnosť dňom 01. 01. 1997

ods. 2 vyskladnením liehu sa na účely tohto zákona rozumie

a) vydanie liehu výrobcom

l. na splnenie zmluvného záväzku v tuzemsku alebo do zahraničia z priestorov, kde sa lieh vyrába, alebo
z priestorov, kde sa lieh skladuje....

Z predaja liehu spoločnosť B., s.r.o. B. podala daňové priznanie aj k dani z pridanej hodnoty za august
1997, ktorým im vznikla daňová povinnosť vo výške 33 595 872.-Sk. Správnosť a úplnosť údajov

uvedených na predmetnom priznaní podpísal obžalovaný Ing. C. N., PhD. dňa 10. 09. 1997. Aj v
tomto prípade obžalovaný Ing. C. N., PhD. listom zo dňa 11. 09. 1997 požiadal Daňový úrad Levoča o
zaplatenie priznanej daňovej povinnosti v splátkach. Jeho žiadosti bolo vyhovené rozhodnutím riaditeľky
Ing. D. T. o povolení zaplatiť daň v splátkach zo dňa 23. 09. 1997, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/T.., aj napriek
tomu, že komisia pre posudzovanie žiadosti opäť neodporučila žiadosti vyhovieť. Svedčí o tom zápisnica

o zasadnutí komisie zo dňa 22. 09. 1997.

Na druhej strane spoločnosť D. B., s.r.o. B. z nákupu liehu v objeme 410 000 l, ktorý odkúpila od
spoločnosti B., s.r.o. B. so spotrebnou daňou z liehu a daňou z pridanej hodnoty, si neuplatnila nárok
na vrátenie spotrebnej dane z liehu, o čom svedčí daňové priznanie za mesiac august 1997. Táto
skutočnosť vyplýva z daňového priznania za mesiac august 1997, ktoré podpísala výkonná riaditeľa

spoločnosti D. B., s.r.o. B. Ing. C. G. a ktorá svojim podpisom potvrdila pravdivosť a úplnosť údajov
uvedených v predmetnom daňovom priznaní.

V rozpore s prv spomenutým daňovým priznaním, v súvislosti s nákupom jemného rafinovaného liehu
v objeme 410 000 la, výkonná riaditeľka Ing. C. G. podpísala daňové priznanie dane z pridanej hodnoty
za mesiac august 1997 zo dňa 23. 09. 1997, doručené Daňovému úradu Levoča doručené dňa 24. 09.

1997. Z neho vyplýva, že spoločnosť D. B., s.r.o. B. zaviedla do „dane na vstupe" o. i. aj nákup 410 000
la liehu, t. j. vyčíslenú daň z pridanej hodnoty uvedenej vo faktúre č. XXX XXXXX zo dňa 22. 08. 1997
vo výške 25 196 960.-Sk. Keďže „daň na vstupe" takýmto spôsobom prevyšovala „daň na výstupe",
spoločnosti D. B., s.r.o. B. vznikol nárok na nadmerný odpočet dane, vyčíslený vo výške 20 605 851.-Sk.

Z výdavkového pokladničného dokladu č. XXXX/XX zo dňa 28. 08. 1997 spoločnosti D. B., s.r.o.

B. zo dňa 28. 08. 1997 bolo zistiteľné, že spoločnosť uhradila spoločnosti B., s.r.o. B. časť faktúry
č. XXXXXXXX zo dňa 22. 08. 1997 čiastku 25 196 960.-Sk, ktorá predstavuje 23% DPH z nákupu
vyfakturovaného liehu. K zúčtovaniu došlo v ten istý deň, t. j. dňa 28. 08. 1997. Táto skutočnosť vyplýva
aj zo zoznamu uhradených faktúr zo dňa 28. 08. 1997. Na úhradu predmetnej faktúry spoločnosť D.
B., s.r.o. B. zaslala aj ďalšiu čiastku a to 4 797 570,20 Sk, čo vyplynulo z výdavkového pokladničného

dokladu č. XXXX/XX zo dňa 28. 08. 1997, ako aj zo zoznamu uhradených faktúr z toho istého dňa.Obžalovaný P. C., konateľ spoločnosti D. B., s.r.o. B., listom zo dňa 29. 09. 1997 adresovaným
Daňovému úradu Levoča požiadal preúčtovať vzniknutý nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty
za mesiac august 1997 vo výške 20 605 851.-Sk na daňovú povinnosť na spotrebnej dani z liehu za

mesiac august 1997 (vyčíslenú v daňovom priznaní spotrebnej dani z liehu za mesiac august 1997
vo výške 19 632 000.-Sk) a zvyšnú čiastku 973 851.-Sk sa podanou žiadosťou domáhal poukázať na
čiastočnú úhradu penále v zmysle rozhodnutia správcu dane zo dňa 18. 09. 1997, č. XXX/XXX/XXXXX/
XX/T.. Žiadosť o preúčtovanie bola správcovi dane doručená 30. 09. 1997.

Z odpovede Daňového úradu Levoča na predmetnú žiadosť zo dňa 10. 10. 1997 bolo zistiteľné, že

vtedajšia riaditeľka Ing. D. T. tejto požiadavke v celom rozsahu vyhovela a teda, o. i., vzniknutý nadmerný
odpočet vyčíslený spoločnosťou D. B., s.r.o. B. vo výške 20 605 664.-Sk bol preúčtovaný na úhradu
daňovej povinnosti na spotrebnej dani z liehu vo výške 19 632 000.-Sk. O realizácii preúčtovania
svedčí aj platobný poukaz na preúčtovanie č. XXXXXX/XXX zo dňa 10. 10. 1997 v prospech príjemcu,
spoločnosti D. B., s.r.o. B..

Aj v spoločnosti D. B., s.r.o. B. bola vykonaná čiastková kontrola správcom dane. Predmetom čiastkovej

kontroly bola daň z pridanej hodnoty za august 1997; kontrolu vykonali M. E. a S. T. dňa 02. 10. 1997. Z
čiastkovej kontroly bol vyhotovený protokol zo dňa 03. 10. 1997, č. XXX/XXX/XXXXX/XX, z ktorého bolo
zistiteľné, že spoločnosť D. B., s.r.o. B. bola zaregistrovaná ako platca DPH s predmetom podnikania
- výroba a predaj surového liehu. Predmetom kontroly bol nadmerný odpočet vykázaný v daňovom
priznaný za mesiac august 1997 v celkovej výške 20 605 851.-Sk. Nadmerný odpočet vznikol z odpočtu

dane z pridanej hodnoty z nákupu jemného rafinovaného liehu v objeme 410 000 la od spoločnosti
B., s.r.o. B. na základe faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 22. 08. 1997, z čoho daň z pridanej hodnoty
predstavovala čiastku 25 196 960,- Sk. Aj v tomto protokole bolo konštatované, že odberateľ D. B.,
s.r.o. B. uhradil predmetnú daň dodávateľovi dňa 28. 08. 1997. Predmetnou kontrolou správca dane
potvrdil uplatnený nadmerný odpočet vo výške 20 605 664,- Sk, t. j. znížený o sumu 187,- Sk oproti

predloženému daňovému priznaniu (ide o čiastku vyrubenú dodatočným platobným výmerom).

Po mesiaci spoločnosť D. B., s.r.o. B. ten istý lieh, v rovnakom množstve a bez zmeny jeho podstaty, teda
v celkovom objeme 410 000 la, ktorý odkúpila od spoločnosti B., s.r.o. B. dňa 22. 08. 1997, odpredala
ďalšej spoločnosti a to spoločnosti C., s.r.o. B.. Stalo sa tak na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
týmito dvoma spoločnosťami. Za predávajúcu spoločnosť zmluvu podpísal jej konateľ, obžalovaný P. C.

a za spoločnosť C., s.r.o. B. bola zmluva podpísaná splnomocnencom, obžalovaným Ing. P. C.. Zmluvné
strany sa dohodli na kúpnej cene 24.-Sk za 1 la jemného rafinovaného liehu (spoločnosť D. B., s.r.o.
B. odkúpil predmetný lieh za 27.-Sk/1 la). Zástupcovia oboch spoločností sa dohodli, že predávajúci
odovzdá tovar kupujúcemu v termíne do dňa 30. 09. 1997, pričom miesto plnenia bolo určené sídlo
predávajúceho, t. j. G. B. 1, B.. Zároveň sa obaja zástupcovia dohodli, že kupujúci nadobudne vlastnícke

práva k tovaru až úplným zaplatením kúpnej ceny. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 29. 09. 1997. K
predmetnej zmluve bolo pripojené splnomocnenie, z obsahu ktorého vyplynulo, tak, ako to bolo vyššie
už spomenuté, že konatelia spoločnosti C., s.r.o. T., T. XX, B., obžalovaní Ing. I. D. a C. V. splnomocnili
dňom 16. 09. 1997 na zastupovanie predmetnú spoločnosť v plnom rozsahu spoluobžalovaného Ing.
P. C..

Nasledujúceho dňa, t. j. 30. 09. 1997 obžalovaný Ing. C. N., za skladovateľa, spoločnosť B., s.r.o.,
B., uzatvoril s obžalovaným Ing. P. C., splnomocnencom za ukladateľa, spoločnosť C., s.r.o. T., T. XX,
B. zmluvu o skladovaní. Predmetom tejto zmluvy bolo „prevzatie, uloženie a opatrovanie 410 000 la
jemného rafinovaného liehu v nádrži č. XXX". (Podľa predchádzajúcej zmluvy o skladovaní, predmetný
lieh bol skladovaný v nádrži č. XXX). Zástupcovia zmluvných strán dohodli, že lieh bude skladovateľ

skladovať najdlhšie do dňa 31. 10. 1997 a že ukladateľ odovzdá veci na skladovanie dňa 30. 09. 1997.

Na základe oboch zmlúv zo strany dodávateľa - zamestnanec spoločnosti D. B., s.r.o., B. vystavil pre
spoločnosť C., s.r.o., B. v ten istý deň faktúru č. XXXXXX, t. j. zo dňa 30. 09. 1997 na celkovú sumu 133
135 200.-Sk, z ktorej sumy spotrebná daň z liehu predstavovala sumu 98 400 000.-Sk a daň z pridanej
hodnoty bola vyčíslená na 24 895 200.-Sk. Deň vyskladnenia na predmetnej faktúre bol vyznačený

dátumom 30. 09. 1997. Zároveň bol neznámym pracovníkom spoločnosti D. B., s.r.o. B. vystavenýdodací list s č. XXX/XX F. Na predmetom dodacom liste nebol uvedený dátum jeho vyhotovenia a okrem
poznámky „lieh jemný rafinovaný 410 000 la" iné údaje dodací list neobsahoval.

Za spoločnosť D. B., s.r.o. B. opäť výkonná riaditeľka Ing. C. G. podpísala a tým potvrdila pravdivosť a

úplnosť údajov na daňovom priznaní k spotrebnej dani z liehu. Jednalo sa o daňové priznanie za mesiac
september 1997. Spoločnosť priznala daňovú povinnosť len za odpredaj 19 342 la v celkovej výške 4
642 080.-Sk. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť odpredaj jemného rafinovaného liehu v objeme 410
000 la vôbec v daňovom priznaní za mesiac september 1997 nezohľadnila a teda n e p r i z n a l a.

Spoločnosť D. B., s.r.o. B., hoci v daňovom priznaní k spotrebnej dani nepriznal odpredaj predmetného
liehu, v daňovom priznaní k spotrebnej dani z liehu za mesiac september 1997 si uplatnil ako „daň na

výstupe" vyfakturovanú daň z pridanej hodnoty z faktúry č. XXXXXX. Spoločnosť D. lW., s.r.o. B. si
priznal vlastnú daňovú povinnosť v kolonke „XX" vo výške 25 801 912.-Sk. Správnosť a úplnosť údajov
na predmetnom daňovom priznaní potvrdila svojim podpisom výkonná riaditeľka Ing. C. G.. Za tento
mesiac, teda september 1997, spoločnosť D.., s.r.o. B. podala dňa 24. 04. 1998 dodatočné daňové
priznanie dani z pridanej hodnoty, v ktorom v kolónke „výsledok opravy pôvodného daňového priznania"

bola „daň na výstupe" priznaná v kolónke „XX" suma 593,- Sk.

Z protokolu o daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty Ústredného daňového riaditeľstva SR,
pracovisko Prešov, zo dňa 04. 12. 1998, č. j. E./XXX/XXX-XXXX/XX, bolo zistiteľné, že pracovníci
daňového riaditeľstva v spoločnosti vykonali kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia
január 1997 až december 1997 v spoločnosti D. B., T. XX, B. (medzičasom došlo k zmenu sídla

spoločnosti na základe vyhlásenia jediného spoločníka spoločnosti Ing. W. P. pred notárom do notárskej
zápisnice zo dňa 24. 09. 1998 č. N XXX/XX a NZ XXX/XX). V zdaňovacom období august a september
1997 neboli zistené porušenia zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

Obžalovaný Ing. P. C. za spoločnosť C., s.r.o. T., T. XX, B. podal dňa 06. 10. 1997 na Daňový úrad B.
žiadosť o vrátenie spotrebnej dane z liehu za mesiac september 1997, v ktorej žiadosti bol zohľadnený

nákup 410 000 la liehu, ktorý im bol vyfakturovaný spoločnosťou D. B., s.r.o. B. faktúrou č. XXX XXX zo
dňa 30. 09. 1997. Z predmetnej žiadosti bolo zistiteľné, že nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu si
spoločnosť C., s.r.o. T. uplatnila v celkovej výške 100 815 552.- Sk. Tento nárok pozostával z nákupu
z troch realizovaných obchodov, kedy spoločnosť nakúpila 10 000 la liehu, potom 64,80 la liehu a prv
spomenutých 410 000 la liehu.

Štyri dni na to, ako spoločnosť doručila správcovi dane žiadosť o vrátenie spotrebnej dane z liehu za
mesiac september 1997, bola dňa 10. 10. 1997 v spoločnosti vykonaná čiastková kontrola spotrebnej
dane z liehu pracovníkmi Daňového úradu Levoča. Kontrolu vykonali Ing. I. W. a S. T.. Protokol o kontrole
bol evidovaný pod č. j. XXX/XXX/XXXXX/XX. Výsledok kontroly bol ten, že bola potvrdená oprávnenosť
nároku na vrátenie spotrebnej dane čiastočne, a to práve len vo vzťahu k sume 98 400 000.-Sk za

nákup liehu v objeme 410 000 la. V protokole o čiastočnej kontrole bolo o. i. uvedené, že správca dane
preveril a odsúhlasil príjem jemného liehu celkom 410 000 la, pričom v ďalšej časti uplatneného nároku
bola kontrola prerušená a bola tak pozastavená tzv. vratka spotrebnej dane z liehu k ostatnému liehu
v celkovom objeme 10 064,80 la liehu.

Platobným poukazomč.XXXXXX/XXXužzodňa13.10.1997bolopreukázané,žeDaňovýúradLevoča

poukázal na účet spoločnosti C., s.r.o. T., T. XX, B. na číslo účtu XXXXXXX/XXXX sumu 98 400 000.-Sk,
ktorej vrátenie si spoločnosť uplatnila svojou žiadosťou zo dňa 06. 10. 1997. Jedná sa o účet, ktorý bol
pôvodne vedený pod č. XXXXX-XXX, ktorý založil dňa 16. 09. 1997 v G., a. s., expozitúra B. samotný
obžalovaný Ing. P. C. a ktorý bol, ako je to už vyššie uvedené, dňa 25. 05. 1998 zrušený. K jeho
prečíslovaniu došlo na základe príkazu zo dňa 13. 10. 1997. O tom, že sa jedná o jeden a ten istý účet a

žetedadošlolenkjehoprečíslovaniu,svedčíajzáznamnalistineopodpisovomvzoreosôboprávnených
disponovať s prostriedkami na účte zo dňa 16. 09. 1997, ktorý založil obžalovaný Ing. P. C..Opäť o štyri dni neskôr, konkrétne dňa 17. 10. 1997 z účtu č. XXXXXXX/XXXX spoločnosti C., s.r.o. T.,
T. XX, B. bola následne poukázaná suma vo výške 98 400 000.-Sk na účet spoločnosti D. lW., s.r.o.
B. evidovaný pod číslom XXXXXXX/XXXX. O tejto transakcii svedčí aj výpis z účtu č. XXXXXXX/XXXX

spoločnostiC.,s.r.o.T.,T.XX,B.-obratynaklientskomúčte-zaobdobieododňa01.09.1997dodňa28.
05. 1998, na ktorý bol ako prvý vklad zaznamenaný vo výške 10 000.-Sk dňa 23. 09. 1997, dňa 16. 10.
1997 bol zaznamenaný príjem sumy 98 400 000.-Sk z Daňového úradu Levoča a dňa 17. 10. 1997 bol
zaznamenaný prevod sumy vo výške 98 400 000.-Sk v prospech účtu č. XXXXXXX/XXXX spoločnosti
D. B., s.r.o. B.. Z účtu č. XXXXXXX/XXXX, ktorý patril spoločnosti B., s.r.o. B., bol zaznamenaný prevod

sumy 23 091 080.-Sk dňa 27. 11. 1997 na účet spoločnosti C., s.r.o. T. č. XXXXXXX/XXXX a z tejto
sumy sa vykonali nasledovné transakcie: 11 365 200.-Sk spoločnosť C. s.r.o. T. zaslala dňa 27. 11. 1997
spoločnosti V., s.r.o. (neznáma spoločnosť) na ich účet č. XXXXXXX, sumu 4 300 000.-Sk v ten istý deň
spoločnosť zaslala na svoj ďalší účet č. XXXXXXX/XXXX, nasledujúci deň, t. j. dňa 28. 11. 1997 znovu
na svoj účet zaslala spoločnosť C., s.r.o. T. čiastku 7 400 000.-Sk a sumu 26 163.80 Sk dňa 15. 04. 1998
zaslala spoločnosť C., s.r.o. T. na účet Daňového úradu T. č. XXXXXXXXXXXXXXX/XXXX. Na tento

účet bola zaslaná dňa 25. 05. 1998 aj suma 1 000.- Sk. Následne dňa 25. 05. 1998 došlo k zrušeniu
predmetného účtu so zostatkom na účte 895.05 Sk.

Účet č. XXXXXXX/XXXX mala spoločnosť C., s.r.o. T. založený v spoločnosti A., filiálka G.. Z vyjadrenia
riaditeľa filiálky zo dňa 12. 11. 2003 vyplynulo, že spoločnosť C., s.r.o. T. 16. 04. 1997 uzatvorila
zmluvu o účte č. XXXXXXXX/XXXX. Pri konverzii bankového systému v septembri r. 1997 bolo tomuto

účtu pridelené nové číslo a to č. XXXXXXX/XXXX. Predmetný účet založil pre spoločnosť jej konateľ,
obžalovaný Ing. I. D., o čom svedčí zmluva o bežnom účte zo dňa 16. 04. 1997. Podpisový vzor k tomuto
účtu mal okrem obžalovaného Ing. I. D. aj ďalší, v tom čase konateľ spoločnosti, I. D.. Predmetný
účet bol dňa 13. 04. 1999 zrušený so zostatkom na účte vo výške 893.20 Sk, o čom svedčí žiadosť o
jeho zrušenie. Z výpisu z účtu č. XXXXXXX/XXXX bolo zistiteľné, že na tento účet boli pripísané prv

spomenuté sumy vo výške 4 300 000.-Sk a 7 400 000.-Sk dňa 28. 11. 1997.

Skutočnosť, že prv spomenutá suma 23 091 080.-Sk bola poukázaná na účet spoločnosti C., s.r.o. T.
z účtu spoločnosti B. s.r.o. B., svedčí príkaz na úhradu zo dňa 27. 11. 1997. Tento príkaz podpísali
obžalovaní Ing. I. T. a Ing. C. N., PhD. Z neho vyplynulo, že z účtu č. XXXXXXX/XXXX spoločnosti
B., s.r.o. B. na účet č. XXXXXXX/XXXX spoločnosti C., s.r.o. T. bol daný príkaz na prevod predmetnej

sumy. Z ďalšieho príkazu na úhradu zo dňa 27. 11. 1997 vyplynulo, že spoločnosť C., s.r.o. T. poslala
spoločnosti V., s.r.o. (neznáma spoločnosť), teda z účtu č. XXXXXXX/XXXX na č. účtu XXXXXXX/XXXX
sumu 11 365 200.-Sk. Pokyn na predmetnú transakciu dal obžalovaný Ing. P. C.. Suma 7 400 000.-Sk
bola dňa 28. 11. 1997 z toho istého účtu zaslaná na účet č. XXXXXXX/XXXX (majiteľ účtu neznámy),
čo vyplynulo takisto z príkazu na úhradu zo dňa 28. 11. 1997, ktorý vydal opäť obžalovaný Ing. P. C..

Obžalovaný Ing. P. C. bežný účet č. XXXXXXX/XXXX spoločnosti C., s.r.o. T. dňa 25. 05. 1998 zrušil
so zostatkom 930.-Sk. Na žiadosti o zrušenie bežného účtu je okrem mena obžalovaného uvedené aj
jeho rodné číslo a číslo preukazu totožnosti.

Výpis z účtu spoločnosti C. s.r.o., G. XX, D. P. č. XXXXXXX/XXXX potvrdzuje, že spoločnosti bola
vyplatená suma 98 400 000.-Sk Daňovým úradom Levoča a to dňa 16. 10. 1997. Zostatok na tomto

účte dovtedy bol, teda pred zaúčtovaním sumy 98 400 000.-Sk, len vo výške 9 972.25 Sk. Toto bola prvá
operácia, ktorá bola na tomto účte zaznamenaná. Predtým boli na účte zaznamenané len nasledovné
operácie:

- a to strhnutie poplatku za vedenie účtu a

- pripísanie kreditného úroku z pôvodného vkladu 10 000.-Sk.

Táto suma, t. j. 98 400 000.-Sk bola následne preúčtovaná v prospech spoločnosti D. B., s.r.o. B. na
číslo účtu: XXXXXXX. Stalo sa tak hneď nasledujúci deň, t. j. 17. 10. 1997.

Týmto prevodom spoločnosť D. B., s.r.o. B. tak získala zo štátneho rozpočtu sumu 98 400 000.-Sk.Obžalovaný Ing. P. C. za spoločnosť C., s.r.o. T. za mesiac september 1997 podal daňové priznanie
dane z pridanej hodnoty, v ktorom priznal daňovú povinnosť spoločnosti vo výške 93 691.-Sk. Za mesiac
október 1997 takisto za spoločnosť podal daňové priznanie dane z pridanej hodnoty, v ktorom vyčíslil

nadmerný odpočet vo výške 2 304 445.-Sk.

Ten istý lieh, ktorý spoločnosť B., s.r.o. B. predtým predala spoločnosti D. B., s.r.o. B. dňa 22. 08. 1997,
znovu spoločnosť B., s.r.o. B. odkúpila, ale už od spoločnosti C., s.r.o. T.. Keď ho vtedy spoločnosť B.,
s.r.o. B. predávala za jednotkovú cenu 27.20 Sk, pri spätnej jeho kúpe bola stanovená jednotková cena
už len 24.20 Sk. Spôsobom doposiaľ uvedeným ten istý lieh sa postupne vrátil spoločnosti B., s.r.o. B..
Stalo sa tak v období odo dňa 22. 08. 1997 do dňa 22. 10. 1997.

Najprv obžalovaný Ing. C. N., PhD., ako generálny riaditeľ spoločnosti B., s.r.o. B., na strane kupujúceho,
uzatvoril s obžalovaným Ing. P. C., splnomocnencom spoločnosti C., s.r.o., T. XX, B., ako predávajúcim,
kúpnu zmluvu č. XXX/XXXX dňa 22. 10. 1997. Predmetom kúpy bol rafinovaný lieh v množstve 380 000
la. Kúpnu cenu predmetu zmluvy zmluvné strany dohodli vo výške 24.20 Sk/la, vrátane príslušnej sadzby
spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty. Zmluvnú strany o. i. tiež dohodli, že predávajúci dodá tovar

kupujúcemu v termíne do dňa 31. 10. 1997. Zároveň dohodli, že kupujúci vlastníctvo k predávanému
tovaru nadobudne až úplným zaplatením kúpnej ceny.

Na základe kúpnej zmluvy bola pre kupujúceho, spoločnosť B., s.r.o. B., vystavená faktúra č. XXXXX
zo dňa 22. 10. 1997, z obsahu ktorej vyplynulo, že spoločnosť odkúpila 380 000 la liehu jemného
rafinovaného za jednotkovú cenu 24.20 Sk spolu so spotrebnou daňou z liehu vo výške 91 200 000.-

Sk a s daňou z pridanej hodnoty vo výške 23 091 080.-Sk. Faktúra bola vystavená na celkovú sumu
123 487 080.-Sk.

Na dokreslenie situácie v spoločnosti C., s.r.o. T. svedčí výdajka výrobkov spoločnosti s dátum
spracovania 07. 11. 1997, z obsahu ktorej bolo možné vyvodiť záver o tom, že spoločnosť C., s.r.o. T.,
bežne neobchodovala s tak veľkým množstvom jemného rafinovaného liehu. Jej obraty sa pohybovali

maximálne v tisícových objemoch.

Za spoločnosť C., s.r.o. T. obžalovaný Ing. P. C. podal dňa 20. 11. 1997 daňové priznanie za mesiac
október 1997 k spotrebnej dani z liehu, z obsahu ktorého bolo zistiteľné, že z tohto obchodu priznal
vlastnú daňovú povinnosť k predmetnej dani vo výške 94 144 800.-Sk.

Obžalovaný Ing. P. C. za spoločnosť C., s.r.o. T. zároveň podal aj daňové priznanie dane z pridanej

hodnoty za mesiac október 1997, v ktorom sa takisto odzrkadlil predmetný obchod, pričom spoločnosť
si vyčíslila nadmerný odpočet vo výške 2 304 445.-Sk.

Následne bola v spoločnosti C., s.r.o. T. vykonaná kontrola dane z pridanej hodnoty pracovníkmi
Daňového úradu B.. Kontrolu vykonali Ing. I. W. a G. N.. Predmetom kontroly bolo zdaňovacie obdobie
október 1997. Záver kontroly bol ten, že vyčíslený nadmerný odpočet za mesiac október 1997 bude

platiteľovi preúčtovaný na nedoplatky vo výške 2 304 445.-Sk.

Takto vyčíslený nadmerný odpočet bol skutočne preúčtovaný na úhradu daňového nedoplatku na
spotrebnej dani z liehu, ktorá skutočnosť vyplynula z písomného oznámenia samotnej riaditeľky
Daňového úradu B., JUDr. D. T. zo dňa 18. 12. 1997, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Ká., ako aj z platobného
poukazu - preúčtovanie nadmerného odpočtu č. XXXXXX/XXX z 25. 11. 1997.

Na druhej strane za spoločnosť B., s. r. o. B., obžalovaný Ing. C. N., PhD. podal na Daňový úrad B.
žiadosť o vrátenie spotrebnej dane z liehu za mesiac október 1997. Spoločnosť si z predmetnej faktúry č.
XXX XX uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu za uvedené zdaňovacie obdobie v celkovejvýške 191 201 760.-Sk, ktorá čiastka pozostávala z nákupu 348 928 la surového liehu a 447 746 la liehu
jemného rafinovaného.

Na zdaňovacie obdobie október 1997 bola v spoločnosti B., s.r.o. B. následne vykonaná čiastková

kontrola spotrebnej dane z liehu, ktorú za Daňový úrad B. vykonali Ing. I. W. a S. T.. Predmetná kontrola
potvrdila oprávnenosť nároku na vrátenie spotrebnej dane v požadovanej výške 191 760.-Sk za nákup
surového liehu v objeme 348 928 la a jemného liehu v objeme 447746 la. Protokol bol vyhotovený dňa
04. 11. 1997 pod č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX.

Na základe výsledkov kontroly, platobným poukazom č. XXXXXX/XXX správca dane skutočne aj zaslal
spoločnosti B., s.r.o. B. na účet č. XXXXXXX/XXXX čiastku 191 201 760.-Sk.

Táto čiastka bola zaslaná na účet spoločnosti aj napriek preukázaným vysokým nedoplatkom na
spotrebnej dane z liehu voči správcovi dane.

ObžalovanýIng.C.N.,PhD.podalajdaňovépriznaniedanezpridanejhodnotyzaspoločnosťB.,s.r.o.B.
za mesiac november 1997 s vyčísleným nadmerným odpočtom 32 189 XXX.-Sk, v ktorom bola zahrnutá
aj fakturovaná daň z pridanej hodnoty faktúrou č. XXX XX, keďže k jej úhrade došlo v zdaňovacom

období novembri 1997.

Z výpisu z účtu spoločnosti B., s.r.o. B. č. XXXXXXX zo dňa 27. 11. 1997 súd zistil, že až dňa 27. 11.
1997 bola zaevidovaná platba na účet spoločnosti C., s.r.o. T. č. XXXXXXX v sume 23 091 080.-Sk. Je
to suma, ktorá predstavuje vyčíslenú daň z pridanej hodnoty vo faktúre č. XXX XX, zo dňa 22. 10. 1997.

Obžalovaný Ing. C. N., PhD. spoločnosťou B., s.r.o. B. vyčíslený nadmerný odpočet vo výške 32 189

034.-Sk za zdaňovacie obdobie november 1997, požiadal Daňový úrad B., listom zo dňa 13. 12. 1997,
preúčtovať na nedoplatky na platbách spotrebnej dane z liehu za rok 1997, ktorej požiadavke správca
dane vyhovel, ktorá skutočnosť bola spoločnosti B., s.r.o. B. listom zo dňa 07. 01. 1998, č. XXX/XXX/
XXX/XXXX/Ká oznámená.

Zvyšná časť jemného rafinovaného liehu v celkovom objeme 30 000 la sa stala predmetom kúpy v

nasledujúcom týždni. Konkrétne dňa 03. 11. 1997 obaja obžalovaní Ing. C. N. a Ing. P. C. uzatvorili
kúpnuzmluvuč.XXX/XXXX-WL,srovnakýmobsahomakopredchádzajúcazmluva,lenstýmrozdielom,
že predmetom kúpy sa stal rafinovaný lieh v objeme 30 000 la. Týmto spôsobom teda akoby došlo k
odkúpeniu pôvodných 410 000 la jemného rafinovaného liehu.

Za rovnakých podmienok, avšak s dátumom 30. 10. 1997 bola uzatvorená zmluva o skladovaní

rafinovaného liehu v objeme 30 000 la, ktorý sa mal nachádzať v nádrži č. XX v sklade skladovateľa; na
strane skladovateľa bola opäť spoločnosť B., s.r.o. B. a na strane ukladateľa bola spoločnosť C., s.r.o. B..

Obžalovaným P. C. bola podpísaná faktúra č. XXX XX zo dňa 03. 11. 1997, ktorá bola vystavená na
celkovú sumu 9 748 980.- Sk. Vyfakturovaný bol odpredaj zvyšných 30 000 000 la liehu, pri jednotkovej
cene 24.20 Sk za liter liehu so spotrebnou daňou z liehu vo výške 7 200 000.-Sk a daňou z pridanej

hodnoty vo výške 1 922 980.-Sk. (čl. 1794).

Spoločnosťou C., s.r.o. T. bola vyhotovená výdajka výrobkov s dátumom jej spracovania 01. 12. 1997,
z obsahu ktorej vyplynulo, že spoločnosť len v tomto jedinom prípade obchodovala s tak veľkým
množstvom jemného rafinovaného liehu. V iných obchodných prípadoch odpredala maximálne najviac
1 200 la liehu.Z tohto obchodného prípadu za spoločnosť C., s.r.o. T., obžalovaný Ing. P. C. predložil správcovi dane
daňové priznanie spotrebnej dane z liehu za mesiac november 1997, z ktorého bolo zistiteľné, že
spoločnosť z predaja 30 000 000 la jemného rafinovaného liehu priznala daňovú povinnosť v celkovej

výške 8 413 200.- Sk. Ďalší predaj liehu, ktorý bol zahrnutý do predmetného daňového priznania, bol v
objeme 5 055 la liehu, s daňovou povinnosťou 1 213 XXX,XXX Sk, od ôsmich odberateľov.

Obžalovaný P. C. za spoločnosť C., s.r.o. T. predložil správcovi dane aj daňové priznanie dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie november 1997. Za spoločnosť uplatnil nadmerný odpočet vo výške
98 626.-Sk.

Na druhej strane spoločnosť B., s.r.o. B., zastúpená obžalovaným Ing. C. N., PhD. podala Daňovému

úradu B. žiadosť o vrátenie spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie november 1997. Z
predmetnej žiadosti bolo zistiteľné, že spoločnosť si uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu
vo výške 145 830 437.-Sk, z kúpy liehu v množstve 606 309.82 la a kúpy destilátu v objeme 1 317 la.

Následne v spoločnosti B., s.r.o. B. bola vykonaná čiastková kontrola spotrebnej dane z liehu na
zdaňovacieobdobienovember1997.KontroluvykonaliIng.I.W.aG.N.zaDaňovýúradB..Zkontrolybol

vyhotovený protokol s dátumom 02. 12. 1997, č. j. XXX/XXX/XXXXX/XX. Predmetom kontroly o. i. bola
aj faktúra č. XXX XX, ktorou spoločnosť odkúpila 30 000 la liehu. Kontrolou bola potvrdená oprávnenosť
nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu vo výške 145 830 437.-Sk za nákup liehu v objeme 607
626.82 la.

Tátočiastkabolanazákladeplatobnéhopoukazunavrátenieč.XXXXXX/XXsprávcomdanespoločnosti

B. na ich účet č. XXXXXXX/XXXX takisto vrátená.

Z Protokolu o kontrole spotrebnej dane z liehu za rok 1997 v spoločnosti B., s.r.o. B., ktorej výsledky
vo vzťahu ku skutku pod bodom 1) už boli spomenuté, ktorý bol vyhotovený dňa 17. 04. 1998 pod
č. j. XXX/XXX/XXXX/XXXX, súd k predmetnému skutku zistil, že pracovníci Daňového úradu B. v
predmetom protokole konštatovali, že spoločnosti B., s.r.o. B., ako dodávateľovi, nevznikla daňová

povinnosť, pretože aj keď vyfakturovala odberateľovi D. B., s.r.o. B. jemný rafinovaný lieh v objeme 410
000 la, toto množstvo liehu nebolo vyskladnené zo skladových priestorov, čoho dôkazom bola zmluva o
skladovaní uzatvorená medzi oboma spoločnosťami. Ďalej v protokole bolo uvedené, že priznaná časť
spotrebnej dane z liehu nebola uhradená, nakoľko platiteľ požiadal o odklad platenia spotrebnej dane a
správca dane tejto žiadosti vyhovel. Aj v tomto prípade členovia daňovej kontroly poukázali na porušenie

ustanovenia § 9 písm. a) zákona č. 229/1995 z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom vyskladnenia liehu. Vyskladnenie liehu v zmysle § 2 ods.
2, písm. a), bod 1. je vydanie liehu výrobcom na splnenie zmluvného záväzku v tuzemsku alebo do
zahraničia z priestorov, kde sa lieh vyrába alebo z priestorov, kde sa lieh skladuje.

TaktiežpredmetomkontrolybolakúpnazmluvamedzispoločnosťamiB.,s.r.o.B.,nastranekupujúcehoa

C.,s.r.o.T.,nastranepredávajúceho,akoajzmluvaoskladovaníliehu,uzatvorenámedzispoločnosťami
C., s.r.o. T. (ktorá v tom čase mala odkúpený lieh od spoločnosti D. B., s.r.o., B.) a spoločnosťou B., s.r.o.
B.. Predmetom kontroly boli aj obe faktúra č. XXX XX a XXX XX a vystavené dodacie a preberacie listy. V
protokole sa konštatuje, že spoločnosť B., s.r.o. B. si uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu
za zdaňovacie obdobie október 1997 v čiastke 91 200 000.-Sk a za zdaňovacie obdobie november 1997

si uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane vo výške 7 200 000.-Sk., ktoré čiastky boli v stanovených
termínoch správcom dane aj vrátené.

Pracovníci daňového úradu v protokole konštatovali, že nárok na vrátenie spotrebnej dane vzniká
platiteľovi dane dňom prevzatia zdaneného liehu na sklad podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 229/1995
Z. z. o spotrebnej dani z liehu v ú. z.. Z dôvodu, že k jeho vyskladneniu a ku skutočnému fyzickému

prevzatiu tzv. naskladneniu liehu od dodávateľa spoločnosti C., s.r.o. T. nedošlo, spoločnosť B., s.r.o.,
B. si nárok na vrátenie spotrebnej dane za oba zdaňovacie obdobia uplatnila v rozpore s prv citovanýmustanovením, teda neoprávnene. V protokole sa o. i. uvádza, že daňová povinnosť z hľadiska spotrebnej
dane z liehu vzniká spoločnosti vyskladnením liehu a liehovín za účelom predaja.

Uplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu za celé kontrolované obdobie, t. j. za obdobie roku

1997, ktoré si spoločnosť B., s.r.o. B. v objeme 1 177 487 784.-Sk, po vykonanej kontrole bol znížený
o celkovú čiastku 302 400 000.-Sk. V tejto čiastke bol zahrnutý aj neoprávnene uplatnený nárok na
vrátenie spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie október 1997 (91 200 000.-Sk), november 1997
(7 200 000.-Sk) a už skôr spomenutá čiastka 84 000 000.-Sk, uplatnená za zdaňovacie obdobie marec
1997 - pri skutku pod bodom 1) výroku tohto rozsudku. Obžalovaný W.. C. N., PhD. sa k tomuto výsledku

kontroly odmietol vyjadriť, ktorá skutočnosť svedčí zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 17. 04.
1998.

Opäťnatomtomiestejepotrebnépoukázaťnaplatobnývýmerzodňa12.05.1998,č.j.XXX/XXX/XXXX/
XXXX, ktorý už bol prv spomenutý vo vzťahu ku skutku pod bodom 1) rozsudku, ktorým bol platiteľovi
dane B., s.r.o. B. znížený uplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu o. i. aj za zdaňovacie
obdobie október a november 1997, spolu o čiastku 98 400 000.-Sk.

V súvislosti s touto kontrolou bol vydaný aj ďalší platobný výmer zo dňa 12. 05. 1998, č. j. XXX/XXX/
XXXX/XXXX, ktorým sa daňovému subjektu B., s.r.o. B., predpísalo zvýšenie dane o celkovú čiastku
302 400 000.-Sk.

Proti obom platobným výmerom spoločnosť B., s.r.o. B. podala v zákonnej lehote odvolanie. Ústredné
daňové riaditeľstvo SR odvolaniu vo vzťahu k rozhodnutiu o znížení uplatneného nároku na vrátenie

spotrebnejdanezliehupodč.XXX/XXX/XXXX/XXXXvyhovelo,napadnutérozhodnutiezrušilavecvrátil
na nové konanie. Naproti tomu rozhodnutie - platobný výmer zo dňa 12. 05. 1998, č. j. XXX/XXX/XXXX/
XXXX potvrdilo. Stalo sa tak na základe rozhodnutia zo dňa 02. 09. 1999, č. j. E./XXX/XXXX/XX/Gč.

O rok neskôr, konkrétne dňa 23. 06. 1999 Daňovým úradom B. pod č. j. XXX/XXX/XXXXX/XX bola
opäť vykonaná kontrola spotrebnej dane z liehu v spoločnosti B., s.r.o. B.. Znovu bol kontrolovaný rok

1997, avšak len zdaňovacie obdobia marec, október a november. Kontrolu vykonali Ing. I. W., S. T.
a G. N.. P. kontrola bola vykonaná na základe príkazu Ústredného daňového riaditeľstva SR Banská
Bystrica zo dňa 08. 06. 1999 a z dôvodu zrušenia platobného výmeru, prv spomenutého, č. XXX/
XXX/XXXX/XXXX. Výsledky predmetnej kontroly boli totožné so závermi predchádzajúcej kontroly zo
dňa 17. 04. 1998 pod č. j. XXX/XXX/XXXX/XXXX. Aj v tomto protokole sa o. i. uvádzalo, že platiteľovi

spotrebnej dane z liehu, spoločnosti B., s.r.o. B. pokiaľ vyfakturovala odberateľovi, spoločnosti D. B.,
s.r.o. B. jemný rafinovaný lieh v množstve 410 000 la faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 22. 08. 1997 s
vyčíslenou spotrebnou daňou z liehu vo výške 98 400 000.-Sk, nevznikla daňová povinnosť. Dôkazom
toho, podľa spomenutého protokolu, bola zmluva o skladovaní liehu v objeme 410 000 la v nádrži č.
XXX uzatvorená medzi oboma spoločnosťami dňa 22. 08. 1997. V tomto smere spracovatelia protokolu

poukázali na ustanovenie § 9 písm. a) zákona č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v úplnom
znení, podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom vyskladnenia liehu. Vyskladnenie liehu v zmysle §
2 ods. 2 písm. a), bod 1 citovaného zákona, je vydanie liehu výrobcom na splnenie zmluvného záväzku
v tuzemsku alebo do zahraničia z priestorov, kde sa lieh vyrába alebo z priestorov, kde sa lieh skladuje.
Aj napriek tomu, že bola priznaná časť spotrebnej dane z liehu, táto nebola uhradená, nakoľko platiteľ

požiadal o odklad platenia spotrebnej dane a správca dane tejto žiadosti vyhovel. Ďalej sa v protokole
konštatovalo, že dňa 30. 09. 1997 spoločnosť B., s.r.o. B. uzatvorila so spoločnosťou C., s.r.o. T. Zmluvu
o skladovaní liehu jemného rafinovaného v množstve 410 000 la v nádrži č. XXX. Spoločnosť C., s.r.o.
T. nedisponovala s takými skladovacími kapacitami, ktoré by umožňovali uskladnenie vyššie uvedeného
množstva liehu nakúpeného od spoločnosti D. B., s.r.o. B.. Obdobne ako pri fakturácii liehu jemného

rafinovaného v množstve 410 000 la medzi spoločnosťami B., s.r.o. B. a D. B., s.r.o. B., tak aj následne
pri fakturácii identického množstva liehu medzi spoločnosťami D. B., s.r.o. B. a C., s.r.o. T., nedošlo k
fyzickému vyskladneniu liehu zo skladovacích priestorov spoločnosti B., s.r.o. B.. Uvedené množstvo
skladovaného rafinovaného liehu v skladovacích priestoroch spoločnosti B., s.r.o. B., spoločnosť C.,
s.r.o. T. vyfakturovala faktúrami č. XXX XX z 22. 10. 1997 v množstve 380 000 la liehu a faktoru XXX XX

zo dňa 03. 11. 1997 v množstve 30 000 la liehu spoločnosti B., s.r.o. B.. Aj na množstvo 30 000 la liehujemného rafinovaného bola uzatvorená Zmluva o skladovaní liehu v nádrži č. XX zo dňa 30. 10. 1997
medzi spoločnosťami B., s.r.o. B. a C., s.r.o. T.. Spoločnosť B., s.r.o. B. si uplatnila nárok na vrátenie
spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie október 1997 v čiastke 91 200 000.-Sk a za zdaňovacie

obdobie november 1997 si uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane vo výške 7 200 000.-Sk, ktoré
sumy boli v stanovených termínoch správcom dane aj vrátené. Pracovníci daňového úradu vykonávajúci
u daňového subjektu kontrolu poukázali na ustanovenie § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 229/1995 Z.
z. o spotrebnej dani z liehu v úplnom znení, podľa ktorého nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu
vzniká platiteľovi dane dňom prevzatia zdaneného liehu na sklad. Keďže nedošlo k vyskladneniu a ku

skutočnému fyzickému prevzatiu (naskladneniu) liehu od dodávateľa C., s.r.o. T., o čom svedčili zmluvy
o skladovaní liehu zo dňa 30. 09. 1997 a dňa 30. 10. 1997, dospeli k záveru, že daňový subjekt si
uplatnil nárok na vrátenie spotrebnej dane v rozpore s predmetným ustanovením.

Za spoločnosť B., s.r.o. B. sa prerokovania výsledkov kontroly dňa 25. 06. 1999 zúčastnil Ing. G. E.,
už vtedajší generálny riaditeľ, ktorý s protokolom nesúhlasil, lebo mal za to, že protokol bol opísaný z
protokolu prerokovaného dňa 17. 04. 1998.

NazákladevýsledkovkontrolybolDaňovýmúradomLevočadňa25.06.1999podč.j.XXX/XXX/XXXXX/
XXXX/Ká vydaný nový platobný výmer, ktorým platiteľovi, spoločnosti B., s.r.o. B., bol znížený uplatnený
nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie marec 1997 o čiastku 84 000 000.-Sk,
za zdaňovacie obdobie júl 1997 o čiastku 120 000 000.-Sk a za zdaňovacie obdobia október a november
1997 spolu o čiastku 98 400 000.-Sk. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť dňom

26. 07. 1999, ktorá skutočnosť vyplynula z predmetného rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný Protokol o výsledku komplexnej kontroly dane z príjmov
právnických osôb, cestnej dane, dane z pridanej hodnoty, dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných
pôžitkov a regulačných odvodov, spotrebnej dane z liehu v spoločnosti B., s.r.o. B. zo dňa 03. 12. 1999,
č. j. XXX/XXX/XXX/XXXXX-Eč/XX. Kontrolu vykonali Ing. N., Ing. P., V., Ing. I. W., S. T., G. N., E., Ing.

Y., E. v dňoch 07. 07. - 03. 12. 1999.

Aj v tomto protokole sa o. i. uvádzalo, že z dôvodu, že nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia,
nebol platiteľ, spoločnosť B., s.r.o. B., povinný v mesiaci august 1997 priznať daň z pridanej hodnoty „na
výstupe" (z predaja liehu - faktúra č. XXXXXXXXX) vo výške 25 196 960.-Sk, keďže 410 000 la liehu
nebolo vyskladnených zo skladovacích priestorov spoločnosti, čoho dôkazom bola zmluva o skladovaní.

Vtomtosmerespracovateliaprotokolupoukázalinaustanovenie§13ods.1písm.a)zákonač.289/1995
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v úplnom znení, podľa ktorého zdaniteľné plnenie je uskutočnené pri
predaji tovaru dňom dodania tovaru, a to aj vtedy, ak k zmene vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy
dôjde až zaplatením tovaru.

Predmetom kontroly sa stal aj obchodný prípad, kedy ten istý lieh spoločnosť B., s.r.o. B. spätne odkúpila

už od spoločnosť C., s.r.o., T. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 09. 1997 a to na základe faktúr č.
XXX XX a XXX XX. Opäť aj v tomto prípade členovia kontrolnej skupiny Daňového úradu Levoča o. i.
v protokole uviedli, že aj v tomto prípade nedošlo k fyzickému vyskladneniu liehu a teda nedošlo ani k
jeho dodaniu odberateľovi, teda spoločnosti B., s.r.o. B.. Aj v tomto prípade správca dane na základe
kontroly znížil „daň na vstupe" (z kúpy tovaru) o čiastku 23 091 080.-Sk z dôvodu neoprávneného si

uplatneného odpočtu dani z pridanej hodnoty od spoločnosti C., s.r.o. T..

Správca dane Daňový úrad Levoča vykonal v spoločnosti D. B., s.r.o., G. B., Levoča kontrolu spotrebnej
dane z liehu. Výsledky kontroly boli zhrnuté do protokolu o kontrole zo dňa 17. 04. 1998, č. j. XXX/XXX/
XXXX/XX. Z tohto protokolu bolo zistiteľné, že osvedčenie o registrácii a pridelenie registračného čísla
bolo tejto spoločnosti vydané Daňovým úradom Levoča pod č. XXXX/XXXX dňa 30. 06. 1997, ktoré

potvrdilo aj registráciu spotrebnej dane z liehu od 02. 12. 1996. Spoločnosť v tom čase mala podľa výpisu
z obchodného registra o. i. v predmete činnosti výrobu „surového liehu". Podľa výpisu z obchodného
registra sídlom spoločnosti D. B., s.r.o. bola B., G. B.. V skutočnosti však daňový subjekt mal v tom
čase sídlo v mieste svojej prevádzky na adrese: K. XX, D. L. E.. Podľa pracovníkov vykonávajúcichpredmetnú kontrolu, tento stav - používanie iného názvu v záhlaví vyhotovovaných faktúr - daňových
dokladov bolo v nesúlade s ustanovením § 8 Obchodného zákonníka v ú. z. vo vzťahu k § 11 ods. 4
zákona č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu.

Podľa § 11 ods. 4 písm. c) Zákona č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, v znení zák. č. 386/1996
Z. z. doklad musel obsahovať najmä tieto náležitosti:

a) poradové číslo daňového dokladu,

b) dátum vyskladnenia liehu,

c) obchodné meno, sídlo, miesto vyskladnenia, daňové identifikačné číslo, ak je platiteľom právnická
osoba; meno a priezvisko, obchodné meno, bydlisko, miesto vyskladnenia a daňové identifikačné číslo,

ak je platiteľom fyzická osoba....

V protokole o kontrole bolo konštatované, že údaje na odtlačku pečiatky a v záhlaví faktúr neboli
totožné. Ďalej bolo uvedené, že Zákon o spotrebnej dani z liehu svojou povahou a konštrukčným
riešením rešpektoval osobitné postavenie liehu, ako všeobecne nebezpečné návykové narkotikum,
ktoré je nie len problémom sociologickým, zdravotným, ale aj ekonomickým. Práve z toho dôvodu na

lieh bol uvalený osobitný daňový režim. Pracovníkmi daňového úradu o. i. bol podrobený kontrole
nákup jemného rafinovaného liehu v objeme 410 000 la od spoločnosti B., s.r.o. B. na základe faktúry
č. XXXXXXXX zo dňa 22. 08. 1997 v celkovej hodnote 134 748 960.-Sk., z čoho spotrebná daň z
liehu predstavovala čiastku 98 400 000.-Sk. Na dokladoch týkajúcich sa predmetného obchodného
prípadu bolo nesprávne uvádzané obchodné meno v záhlaví daňových dokladov, ako aj nebolo uvedené

miesto vyskladnenia, ktorá skutočnosť bola predpísanou náležitosťou daňového dokladu stanovenou §
11 ods. 4 Zákona o spotrebnej dani. Predmetom kontroly bola aj faktúra č. XXX XXX zo dňa 30. 09.
1997, ktorou kontrolovaná spoločnosť D. B., s.r.o. B. predmetný lieh v tom istom množstve v celkovej
hodnote 133 135 200.-Sk (vrátane s vyčíslenou spotrebnou daňou z liehu vo výške 98 400 000.-Sk)
odpredala odberateľovi - spoločnosti C., s.r.o. T.. D. B., s.r.o. B. v zmysle ustanovenia § 4 písm. a)

Zákona o spotrebnej dani z liehu bol platiteľom spotrebnej dane z liehu ako výrobca, v nadväznosti na §
2 ods. 1, písm. b), e) Zákona o spotrebnej dani z liehu, ako aj podľa vydaného povolenia Ministerstvom
pôdohospodárstva SR č. XXXX/XXXXXXX-XXX z 22. 05. 1997, Reg. číslo XX/XXXX-P na výrobu liehu
a jeho uvádzanie do obehu - surový poľnohospodársky lieh - a Osvedčenie MP SR č. Reg. XX-XX/
XXXX/-X/XX z 27.11.1997 na prevádzkovanie liehovarníckych závodov. Platiteľ spotrebnej dane z liehu

nemal povolenie na činnosť, ktorá mala vplyv na zmenu podstaty rafinovaného liehu jemného podľa
§ 2 ods. 1 písm. c) Zákona o spotrebnej dani z liehu. Nemal teda právo vystavovať daňový doklad v
zmysle § 11 citovaného zákona. Nakoľko platiteľ takto postupoval, podľa pracovníkov daňového úradu
vykonávajúcich predmetnú kontrolu, porušil ustanovenie § 11 ods. 2 citovaného zákona. Tým, že vystavil
daňové doklady, umožnil odberateľovi rafinovaného liehu jemného uplatniť nárok na vrátenie spotrebnej

dane a následné odčerpanie zo štátneho rozpočtu.

Vzhľadom na výsledky kontroly Daňový úrad Levoča vydal platobný výmer zo dňa 13. 05. 1998 č. XXX/
XXX/XXXX/XXXX, z ktorého vyplynulo, že správca dane predpísal platiteľovi spotrebnej dane z liehu
spoločnosti D. B., s.r.o. B. za zdaňovacie obdobie rok 1997 spotrebnú daň z liehu v celkovej výške 234
659 040.-Sk, v ktorej čiastke bola zahrnutá aj spotrebná daň z liehu vo výške 98 400 000.-Sk z faktúry

č. XXX XXX zo dňa 30. 09. 1997 z predaja liehu spoločnosti C., s.r.o. T.. Platobný výmer nadobudol
vykonateľnosť dňom 15. 06. 1998.

Proti tomuto platobnému výmeru podal odvolanie konateľ spoločnosti D.., s.r.o. B., obžalovaný P. C. a
zároveň požiadal o odklad zaplatenia vyrubenej spotrebnej dane. Ako dôvod uviedol druhotnú platobnú
neschopnosť a meškanie platieb od odberateľov.

Jeho žiadosti bolo vyhovené, ktorá skutočnosť vyplývala z rozhodnutia o povolení odkladu platenia dane
zo dňa 29. 05. 1998, č. j. XXX/XXX/XXXX/XX. Odklad platenia spotrebnej dane bol povolený Daňovým
úradomLevočadodňa31.12.1998.RozhodnutievydalariaditeľkaDaňovéhoúraduvLevočiJUDr.D.T..Spoločnosť D. B., s.r.o. B. zastupoval v rámci odvolacieho konania komerčný právnik JUDr. C. T., ktorý
bol obžalovaným P.C. splnomocnený za spoločnosť v rámci odvolacieho konania konať. Jedná sa o
plnomocenstvo zo dňa 11. 06. 1998.

V predkladacej správe k rozhodnutiu odvolacieho orgánu, ktorú dňa 24. 06. 1998, pod č. j. XXX/XXX/
XXXXX/XXXX/Ká, ktorú podpísala riaditeľka Daňového úradu Levoča JUDr. D. T., avšak v kolónke
„Vybavuje" bolo uvedené meno „W.. T.", bolo odvolaciemu orgánu navrhované potvrdiť napadnutý
platobný výmer o znížení nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu č. j. XXX/XXX/XXXX/XXXX.

Rozhodnutím riaditeľa Ústredného daňového riaditeľstva SR, pracovisko Prešov JUDr. I. N., zo dňa 09.
10. 1998, č. j. E./XXX/XXXXX-XXX/XX/Dud bolo napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušené a vec

bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie.

NazákladetohtorozhodnutiabolaopätovnevspoločnostiD..,s.r.o.B.vykonanákontrola,ktorúvykonala
samotná riaditeľka Daňového úradu Levoča JUDr. D. T. a S. T.. Výsledok predmetnej kontroly bol ten, že
správca dane v rámci obnovenej kontroly za sledované zdaňovacie obdobia nezistil krátenie štátneho
rozpočtu.

Na hlavnom pojednávaní boli ďalej oboznámené úradné záznamy spísané pracovníkmi Daňového úradu
Bratislava zo dňa 11. 11. 2002, ktoré boli vyhotovené na základe predchádzajúcej žiadosti vo veci
činného vyšetrovateľa, pod č. j. XXX/XXXX/XXXXXX/XXXX a XXX/XXXX/XXXXXX/XXXX. Predmetné
záznamy sa týkali spotrebnej dane z liehu za september, október a november 1997 a dane z pridanej
hodnoty za október a november 1997 v spoločnosti C., s.r.o. T. D. XX, Bratislava. Všetky skutočnosti

uvedené v týchto protokoloch predstavovali zhrnutie a vyhodnotenie jednotlivých daňových dokladov
týkajúcich sa spomínaných obchodných transakcií spoločnosti C., s.r.o. T., T. XX, B. (kúpa a predaj liehu
jemnéhorafinovanéhovobjeme410000la).Vzáznamochjeuvedenýzoznampomôcok,ktorékontrolóri
mali k dispozícii pri hodnotení obchodnej transakcie s predmetným liehom spoločnosťou C., s.r.o. T.. V
úradnom zázname k spotrebnej dani z liehu sa na strane 6 uvádzalo, že správca dane vykonal dňa 10.

10.1997kontroluudaňovéhosubjektu,ktorýsizazdaňovacieobdobieseptember1997uplatnilnárokna
vrátenie spotrebnej dane z liehu vo výške 100 815 552.-Sk. Správca dane predčasne uzatvoril daňovú
kontrolu, dňa 13. 10. 1997 vystavil daňovému subjektu rozhodnutie o prerušení konania, ktoré bolo
daňovému subjektu doručené 14. 10. 1997, následne v ten istý deň, t. j. 13. 10. 1997 vystavil daňovému
subjektu platobný poukaz na vrátenie sumy 98 400 000.-Sk, ktorá suma bola z účtu správcu dane dňa

15. 10. 1997 poukázaná na účet spoločnosti C., s.r.o. T.. V uvedenom období správca dane Daňový
úrad Levoča evidoval u tohto daňového subjektu nedoplatok na spotrebnej dani z liehu vo výške 103
322 795.-Sk, na základe exekučného príkazu vydaného Daňovým úradom Kežmarok. Z tohto nákupu si
spoločnosť C., s.r.o. T. uplatnila vrátiť daň z pridanej hodnoty, ktorú predstavovala čiastka vo výške 24
895 200.-Sk a to za zdaňovacie obdobie október 1997. V zázname sa konštatuje, že spoločnosť C., s.r.o.

T. si neoprávnene uplatnila nárok na odpočet dane, nakoľko nedošlo k vyskladneniu liehu u dodávateľa,
spoločnosti D. B., s.r.o. B. a následne k prevzatiu liehu na sklad. Nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného
plnenia v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a Zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení zákona NR SR č. 200/1996 Z.z. a zákona č. 386/1996 Z.z.

Pre dokreslenie, aký bol ďalší vývoj v spoločnosti C., s.r.o. T., T. XX, B., súd na hlavnom pojednávaní

oboznámil ďalšie listinné dôkazy. Z dvoch zmlúv o prevode obchodných podielov zo dňa 04. 12. 1997
bolo zistiteľné, že obaja dovtedajší spoločníci spoločnosti C., s.r.o. T., T. XX, B., obžalovaní Ing. I. D. a
C. V. previedli obchodné podiely na nového nadobúdateľa a to P. O.. Táto skutočnosť vyplynula aj zo
zápisnice z konania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti C. s.r.o. T. zo dňa 28. 11. 1997.

Z rovnopisu notárskej zápisnice zo dňa 05. 12. 1997 napísanej pred notárom JUDr. Y. Y. z J. vyplynulo,

že sa pred notárku dostavil P. O. a uviedol, že sa stal jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti
C., s.r.o. T., T. XX, B..Z ďalšieho rovnopisu notárskej zápisnice zo dňa 09. 06. 1998 napísanej pred notárom JUDr. I. B. z T.
vyplynulo, že P. O. prehlásil pred notárom, že mení sídlo spoločnosti na: C., s.r.o., T., D. XX, J..

Z písomného vyjadrenia výkonného riaditeľa spoločnosti G., súkromná bezpečnostná služba, s.r.o. T.,

G. XX, I. G. zo dňa 05. 02. 1999, ktoré bolo adresované spoločnosti C., s. r.o. T., už na adresu: D. č.
XX, J., vyplynulo, že pri preprave tovaru z predchádzajúceho účtovného obdobia zo sídla „v T. do J.,
na ul. D. č. XX" spoločnosti s poľutovaním oznámil, že preprava, ktorú realizovali 03. 02. 1999 na trase
„T. - T. - J. bola neúspešná". Dňa 03. 02. 1999 v meste T. im bolo osobné motorové vozidlo odcudzené
vrátane prepravovaných tovarov.

Na základe listinných dôkazov bolo zistiteľné, že spoločnosť C., s.r.o. T. sídlila od svojho vzniku na

adrese: D. Y. č. XX, T. a to do dňa 25. 07. 1995, ktorým dňom zmenila svoje sídlo na: G. XX, D. P.. Táto
skutočnosť bola zistiteľná z výpisu z obchodného registra Obvodného súdu Košice I, vložka XXXX/V.

Následne potom, ako spoločnosť C. s.r.o. T. predala prvou faktúrou č. XXX XX zo dňa 22. 10. 1997
najprv 380 000 la liehu spoločnosti B., s.r.o. B., bola uzatvorená zmluva o pôžičke zo dňa 31. 10. 1997.
Zmluvu o pôžičke uzatvorili za spoločnosť D. B., s.r.o. B., v zastúpení obžalovaným P. C. na strane

veriteľa a na strane dlžníka, spoločnosť C. s.r.o. T., obžalovaný Ing. P. C.. Z jej obsahu vyplynulo, že
veriteľ dňom podpísania predmetnej zmluvy požičal dlžníkovi bezúročne sumu 24 895 200.-Sk. Dlžník
sa zaviazal túto sumu vrátiť do 30. 11. 1997. Obaja zástupcovia spoločností predmetnú zmluvu na znak
súhlasu aj podpísali. To znamená, že spoločnosť D. B., s.r.o. B. vlastne požičala spoločnosti C., s.r.o. T.
práve takú sumu, ktorú mu vyfakturovala faktúrou č. XXXXXX zo dňa 30. 09. 1997 pri odpredaji jemného

rafinovaného liehu v objeme 410 000 la. Táto suma predstavovala faktúrou vyčíslenú daň z pridanej
hodnoty. (Jedná sa pritom o ten istý lieh, ktorý spoločnosť D. B., s.r.o. B. dňa 22. 08. 1997 odkúpila od
spoločnosti B., s.r.o. B..)

Dňa 27. 11. 1997, teda už po odpredaji predmetného liehu spoločnosťou C., s.r.o. T. spoločnosti B., s.r.o.
B. dvoma faktúrami č. XXX XX z 22. 10. 1997 a č. XXX XX zo dňa 03. 11. 1997, veriteľ, spoločnosť

D. B., s.r.o. B., zastúpená obvineným P. C., postúpila svoju pohľadávku voči spoločnosti C., s.r.o. B.
spoločnosti B., s.r.o. B..

Dohodu o postúpení pohľadávky za postupníka, spoločnosť B., s.r.o. B., podpísal obžalovaný Ing. C. N..
Predmetom postúpenej pohľadávky bola prv spomenutá suma predstavujúca vyčíslenú daň z pridanej
hodnoty vo faktúre č. XXXXXX z 30. 09. 1997. To znamená, že pôvodný dlžník, spoločnosť C., s.r.o. T.

nemusel predmetnú sumu vrátiť veriteľovi, spoločnosti D. B., s.r.o. B., ale mal ju uhradiť spoločnosti B.,
s.r.o. B., keďže túto pohľadávku spoločnosť D. B., s.r.o. B. postúpil spoločnosti B., s.r.o. B..

V ten istý deň, t. j. 27. 11. 1997 obe zmluvné strany, teda spoločnosť D. B., s.r.o. B., zastúpená
obžalovaným P. C. a spoločnosť B., s.r.o. B., zastúpená jej generálnym riaditeľom, obžalovaným Ing. C.
N., PhD. uzatvorili aj ďalšiu zmluvu a to Dohodu o postúpení pohľadávky. Obžalovaní, ako zástupcovia

oboch spoločností sa dohodli, že D. B., s.r.o. B. dňom podpísania predmetnej dohody postúpi svoje
pohľadávky bez príslušenstva a ponížené o daň z pridanej hodnoty v celkovej výške 9 840 000.-
Sk, tvorené neuhradenými faktúrami voči dlžníkovi, spoločnosti C., s.r.o. T.. V dohode o postúpení
pohľadávky je uvedená opäť faktúra č. XXXXXX. Suma, resp. výška postúpenej pohľadávky suma 9
840 000.-Sk, je cena, za ktorú spoločnosť C., s.r.o. T. odkúpila 410 000 la liehu od spoločnosti D. B.,

s.r.o. B. faktúrou č. XXX XXX. Predmetný lieh bol kúpený za jednotkovú cenu 24.00 Sk. Ak teda bola
vyfakturovaná celková suma vo výške 133 135 200.-Sk, postúpenú pohľadávku predstavuje táto suma
bez vyčíslenej spotrebnej dane z liehu, ako aj bez vyčíslenej dane z pridanej hodnoty.

To znamenalo, že spoločnosť C., s.r.o. T. nemusela uhradiť nielen daň z pridanej hodnoty, ale ani
nákupnú cenu spoločnosti D. B., s.r.o. B. z faktúry č. XXX XXX z 30. 09. 1997.Nasledujúci deň opäť obžalovaný Ing. C. N. PhD., ako generálny riaditeľ spoločnosti B., s.r.o. B.,
s obžalovaným Ing. P. C., splnomocneným zastupovať spoločnosť C., s.r.o. T., uzatvorili Dohodu o
kompenzácií pohľadávok a záväzkov, zo dňa 28. 11. 1997, z obsahu ktorej vyplynulo, že pokiaľ mala

spoločnosť C., s.r.o. T. na základe predchádzajúcich dohôd o postúpení pohľadávok zaplatiť spoločnosti
B., s.r.o. B. nákupnú cenu 9 840 000.-Sk, ako aj sumu 24 895 200.-Sk, ktorú sumu si pôvodne požičala
od spoločnosti D. B., s.r.o. B. a ktorá vlastne predstavovala vyrubenú daň z pridanej hodnoty fakturovanú
faktúrou č. XXX XXX, teda spolu 34 735 200.-Sk, táto suma sa stala predmetom započítania, vzhľadom
na faktúru č. XXX XX zo dňa XXX XX, ktorú vyhotovila spoločnosť C., s.r.o. B. pre odberateľa, spoločnosť

B., s.r.o. B., ktorou bol spätne odkúpený jemný rafinovaný lieh spoločnosťou B., s.r.o. B..

V súvislosti so spomenutou zmluvou o pôžičke, dohodami o postúpení pohľadávok, ako aj v súvislosti s
dohodou o kompenzácii, je na tomto mieste potrebné spomenúť aj ďalší dôkazový materiál, ktorý bol na
hlavnom pojednávaní oboznámený, a to Oznámenie o postúpení pohľadávok, zo dňa 26. 01. 1998, ktoré
vyhotovil užnovýkonateľspoločnostiC.,s.r.o.T.,T.XX,B.P.O.,ktorémuobajaspoločníci,obžalovaníC.
V. a W.. I. D. odpredali obchodné podiely spoločnosti, na základe zmlúv o prevode obchodných podielov

zo dňa 04. 12. 1997. Toto oznámenie bolo adresované spoločnosti B., s.r.o. B., v ktorom bolo uvedené,
žezmluvouuzatvorenoudňa26.01.1998 postúpilpohľadávkyspoluvovýške73586800.-Skobchodnej
spoločnosti D. B., s.r.o. D. L. E., B., G. B. 1 tak, že dlh, ktorý mala spoločnosť B., s.r.o. B. voči spoločnosti
C., s.r.o. T. na základe faktúry č. XXX XX, splatnej dňa 20. 11. 1997 v sume 7 926 000.-Sk (bez dane z
pridanej hodnoty), pôvodne vystavenej na sumu 9 748 980.-Sk a faktúry č. XXX XX, splatnej dňa 20. 11.

1997 v sume 65 660 800.-Sk (pôvodne fakturovanej sume 123 487 080.-Sk) v uvedenej sume splatia
novému veriteľovi.

To znamenalo, že pohľadávka v objeme 73 586 800.-Sk, ktorú mala spoločnosť C., s.r.o. T. voči
spoločnosti B., s.r.o. B. z oboch spomenutých faktúr, (všetko bez dane z pridanej hodnoty) mala
spoločnosť B., s.r.o. B. uhradiť nie predávajúcej spoločnosti C., s.r.o. T., ale spoločnosti D. B., s.r.o. B.,

ako novému veriteľovi.

Jediný spoločník a konateľ spoločnosti D. B., s.r.o. B., obžalovaný P. C. vyhotovil písomné oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 02. 04. 1998, ktoré adresoval spoločnosti B., s.r.o. B..

Týmto listom obžalovaný P. C. oznámil, že zmluvou uzavretou takisto v ten istý deň, ako bolo vyhotovené
predmetné oznámenie, postúpil pohľadávky spolu vo výške 73 586 800.-Sk obchodnej spoločnosti R.,

s.r.o. so sídlom XXX XX T., K. 6, IČO: XX XXX XXX tak, že dlh, ktorý spoločnosť B., s.r.o. B. mala voči
spoločnosti D. B., s.r.o. B. na základe faktúry č XXX XX v sume 7 926 000.-Sk (bez dane z pridanej
hodnoty) pôvodne vyčíslenej na sumu 9 748 980.-Sk a faktúry č. XXX XX v sume 65 660 800.-Sk,
pôvodne fakturovanej sumy 123 487 080.-Sk, splatia novému veriteľovi.

Aj v tomto prípade to znamenalo, že pohľadávku v objeme 73 586 800.-Sk, ktorú mala spoločnosť

B., s.r.o. B. uhradiť spoločnosti D. B., s.r.o. B., (na základe predchádzajúceho oznámenia o postúpení
pohľadávok zo dňa 26. 01. 1998, ktoré vyhotovil konateľ P. O.), mala uhradiť novému veriteľovi a to
spoločnosti R., s.r.o. so sídlom T., K. 6. (ďalej len R., s.r.o. T.)

Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 04. 1998, spomenutá v Oznámení o postúpení pohľadávok,
ktoré vyhotovil konateľ spoločnosti R., s.r.o. T., bola takisto na hlavnom pojednávaní oboznámená. Za

spoločnosť G., s.r.o. G. ako postupníka zmluvu podpísal Ing. C. D., konateľ tejto spoločnosti. K tejto
zmluve bol vyhotovený v ten istý deň Dodatok č. 1, kde sa W. C. a Ing. C. D. dohodli, že postúpenie
pohľadávok sa uskutoční za odplatu a to tak, že pohľadávky uvedené v zmluve o postúpení pohľadávok
postupuje postupca na postupníka za sumu 73 000 000.-Sk a zároveň, že postupník - spoločnosť G.,
s.r.o. G. zaplatí postupcovi - spoločnosti R., s.r.o. T. zálohu vo výške 12 000 000.-Sk v lehote najneskôr

do 30. 11. 1998 na základe vystavenej zálohovej faktúry a zostatok sumy v lehote do 31. 12. 1998 na
základe faktúry vystavenej postupcom.Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a jej dodatku vyfakturovala spoločnosť R., s.r.o. T.
spoločnosti G., s.r.o. G. faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 01. 07. 1998 zálohu vo výške 12 000 000.-Sk.

V ten istý mesiac konateľ spoločnosti R., s.r.o. K. 6, T. W. C. vyhotovil písomné oznámenie, ktoré takisto

adresoval spoločnosti B., s.r.o. B.. Jednalo sa o Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 30. 04.
1998. Obsahom tohto oznámenia bolo, že spoločnosti B., s.r.o. B. oznámil, že postúpil pohľadávky spolu
vo výške 73 586 800.-Sk obchodnej spoločnosti G., s.r.o. so sídlom G., T. 3, IČO: XX XXX XXX tak,
že dlh, ktorý mala voči ich spoločnosti spoločnosť B., s.r.o. B. na základe faktúry č. XXX XX v sume 7
926 000.-Sk (bez dane z pridanej hodnoty), pôvodne vyčíslenej na 9 748 980.-Sk a faktúry č. XXXXX v

sume 65 660 800.-Sk (pôvodne fakturovanej sumy 123 487 080.-Sk), splatia novému veriteľovi. V tomto
prípade novým veriteľom sa stala spoločnosť G., s.r.o. G., teda spoločnosť, ktorá v tomto rozhodnutí
bude neskoršie spomínaná v súvislosti s ďalším skutkom pod bodom 5.

Táto suma, t. j. suma 12 000 000.-Sk, bola z účtu vybratá do pokladne spoločnosti F. B., a.s. D. L. E., o
čom svedčí príjmový pokladničný doklad zo dňa 12. 11. 1998, č. XXXXX. V ten istý deň, t. j. 12. 11. 1998
bol vyhotovený z pokladne aj výdavkový pokladničný doklad č. XXXXX na sumu 12 000 000.-Sk. Tieto

doklady boli vyhotovené už pod hlavičkou spoločnosti F. B., a. s. X. XX, D. L. E., z toho dôvodu, že táto
spoločnosť vznikla na valnom zhromaždení dňa 19. 10. 1998 transformáciou z obchodnej spoločnosti
G., s.r.o. G.. Tieto peniaze boli osobne pracovníkom spoločnosti R., s.r.o. T. aj prevzaté, o čom svedčí
príjmový pokladničný doklad bez uvedenia čísla tohto pokladničného dokladu.

Vo vzťahu ku skutku pod bodom 5 vykonaným dokazovaním bol zistený nasledovný skutkový stav:

Spoločnosť G. spol. s r.o., T. 3, G. IČO XX XXX XXX (ďalej len G., s.r.o. G.) vznikla spoločenskou
zmluvou zo dňa 21. 06. 1994. Spoločnosť založili Ing. C. D. a G. G., ktorí sa stali aj konateľmi tejto
spoločnosti. Dodatkom č. 1 zo dňa 21. 07. 1994 k predmetnej zmluve došlo k zmene obchodného mena,
spoločnosť sa premenovala na G., spoločnosť s ručením obmedzeným. Predmetnú zmenu povolil v

obchodnom registri vykonať sudca Okresného súdu Bratislava - vidiek uznesením zo dňa 26.07.94
sp. zn. S.r.o.XXXX/K. Dodatkom č. 2 zo dňa 24. 05. 1995 došlo k rozšíreniu predmetu činnosť tejto
spoločnosti.

Zo zápisnice z valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti G., s.r.o. G. zo dňa 20. 05. 1998 vyplynulo,
že sa spoločníci Ing. C. D. a G. G. so záujemcami o vstup do spoločnosti (obžalovaná Ing. I. T., E.

V., JUDr. C. T. a Ing. O. V.) dohodli o prevode obchodných podielov a to zo spoločníka Ing. C. D. na
nadobúdateľa Ing. V. a zo spoločníka G. G. na JUDr. C. T.. Obaja boli odvolaní aj z funkcie konateľov
spoločnosti. Valné zhromaždenie ustanovilo za konateľov spoločnosti Ing. I. T. a C. T. a dohodli sa aj na
úplnom znení Dodatku č. 3 k spoločenskej zmluve zo dňa 21. 06. 1994. K prevodu obchodných podielov
došlo na základe zmluvy o prevode obchodných podielov z toho istého dňa, t.j. zo dňa 20. 05. 1998.

Dodatkom č. 3 k spoločenskej zmluve zo dňa zo dňa 20. 05. 1998 došlo k zmene pôvodnej spoločenskej
zmluvy a do spoločnosti tak vstúpili obžalovaná Ing. I. T., E. V., JUDr. C. T. a Ing. O. V. s tým, že
konateľmi spoločnosti sa stali obžalovaná Ing. I. T. a JUDr. C. T. a každý z nich mohol konať samostatne.
Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 02. 09. 1998 sp. zn. S.r.o. XXX/T bola povolená zmena na
základe prv spomenutých zápisníc a dodatkov.

Zo zápisnice z valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti G., s.r.o. G. zo dňa 06. 08. 1998 vyplynulo,
že došlo k rozšíreniu predmetu činnosti a to o stáčanie prírodnej minerálnej a pitnej vody, výrobu
ovocných nápojov, rafináciu surového liehu, výrobu liehu studenou cestou a prevádzkovanie ovocných
liehovarov. V tomto zmysle bol vyhotovený dodatok č. 4 k spoločenskej zmluve obchodnej spoločnosti
zo dňa 21. 06. 1994.Na hlavnom pojednávaní bolo ako dôkaz oboznámené uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 22.
09. 1998, s.r.o. XXX/T, z obsahu ktorého vyplynuli nasledovné skutočnosti: Na základe opäť dodatku
č. 4 k spoločenskej zmluve zo dňa 11. 08. 1998 bol zapísaný ako predmet činnosti kúpa tovaru

za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), kúpa tovaru za účelom jeho
predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), výroba ovocných a zeleninových nápojov, maľovanie,
lakovanie a sklenárske práce, výroba liehu a jeho uvádzanie do obehu, výroba ovocných destilátov a
liehovín,rafinácialiehu,denaturácialiehuaskladovanieliehu.Všetkyužprvspomenutézmenyvyplývajú
aj z výpisov z obchodného registra Okresného súdu Bratislava - vidiek a Okresného súdu Trnava.

Zo zápisu z obchodného registra Okresného súdu Trnava zo dňa 19.10.1998, S.r.o. XXX/T bolo
zistiteľné, že na základe rozhodnutia spoločníkov na valnom zhromaždení konanom dňa 05. 10. 1998
a so súhlasom správcu dane zo dňa 06. 10. 1998 a 14. 10. 1998 sa zrušila obchodná spoločnosť G.,
s.r.o., T. 3, G. bez likvidácie a podľa § 69 ods. 2 Obch. zák. sa t r a n s f o r m o v a l a na obchodnú
spoločnosť G., a. s., so sídlom T. č. 3, G. IČO XX XXX XXX. (ďalej len G., a.s. G.) Novovzniknutá akciová
spoločnosť prebrala všetky práva, povinnosti a záväzky zrušenej spoločnosti. Dňom 19. 10. 1998 celý

zápis pri subjekte G. s.r.o., T. 3, G. IČO XX XXX XXX bol vymazaný, ktorá skutočnosť bola zistiteľná z
výpisu obchodného registra Okresného súdu v Trnave v odd. S.r.o. vo vl. č. XXX/T.

Spoločnosť G., a. s., T. 3, G. pod týmto názvom existovala od 19. 10. 1998 do 04. 11. 1998, lebo od
05. 11. 1998 zmenila svoje obchodné meno a sídlo na obchodnú spoločnosť pod názvom a sídlom
F. B., a. s., X. XX, D. L. E.. (ďalej len F. B., a.s. D. L. E.) K tejto zmene došlo na základe rozhodnutia

valného zhromaždenia, ktoré sa konalo dňa 19. 10. 1998, ktorého priebeh bol osvedčený notárskou
zápisnicou č. N XXX/XX, Nz XXX/XX, ktoré schválilo zmenu stanov, zmenu obchodného mena a sídla
spoločnosti. Táto skutočnosť vyplývala aj z uznesenia Okresného súdu Trnava, zo dňa 05. 11. 1998,
sp. zn. Sa XXXXX/T, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 05. 11. 1998, ako aj z výpisu z Obchodného
registra Okresného súdu Trnava.

Spoločnosť F. B., a. s. D. L. E. začala svoju činnosť odo dňa 05. 11. 1998. Predsedom predstavenstva
v predmetnej spoločnosti už odo dňa 19. 10. 1998 bola obžalovaná Ing. I. T. (jej podpredsedom bol
Ing. I. C.).

Na hlavnom pojednávaní ako dôkaz bola oboznámená zakladateľská zmluva akciovej spoločnosti G.,
a. s., T. 3, G.,zo dňa 09. 09. 1998, ktorej zakladateľmi boli Ing. I. T., Ing. I. C., Ing. G. V. a Ing. O.

V., ktorí tvorili predstavenstvo spoločnosti, pričom bolo stanovené, že spoločnosť G., a.s. G., ako jediný
univerzálny právny nástupca spoločnosti G., s.r.o. G., preberá všetok jeho hmotný a nehmotný majetok,
aktíva a pasíva ako aj všetky známe aj neznáme záväzky a pohľadávky.

Z uznesenia Okresného súdu Košice zo dňa 15. 07. 1999 sp. zn. Sa XXXX/V súd zistil, že okresný
súd povolil zmenu v obchodnom registri s tým, že obžalovaná Ing. I. T. prestala byť predsedníčkou

predstavenstva spoločnosti F. B. a. s. X. XX D. L. E., a prestala v spoločnosti pôsobiť v akomkoľvek
orgáne spoločnosti, takisto Ing. I. C., Ing. G. V., Ing. O. V.. Namiesto nich, ako predstavitelia štatutárneho
orgánu, boli zapísaní JUDr. I. O., Ing. K. P., Ing. C. G., E. D., Ing. D., pričom predsedom predstavenstva
sa stal JUDr. I. O..

Spoločnosť G., s.r.o. G. si ako poslednú došlú faktúru č. XXXXXXXX zaúčtovala dňa 12. 10. 1998 (od

19. 10. 1998 existovala už ako akciová spoločnosť) do nákladov faktúru od spoločnosti S. Y., a.s., Y. XX,
X. (ďalej len S. Y., a.s. X.) ako odmenu za sprostredkovanie v celkovej fakturovanej výške 18 450
000.-Sk, z ktorej suma 15 000 000.-Sk tvorila základ dane a suma 3 450 000.-Sk predstavovala 23% daň
z pridanej hodnoty. Faktúra bola zapísaná pod poradovým číslom XX XX XXXX. so zápisom v kolónke
„došlodňa"bolvyznačenýdátum12.10.1998.Podtýmtozápisomvevidenciidošlýchfaktúrbolvykonaný

záznam s nasledovným textom: „ZMENA PRÁVNEJ FORMY SPOLOČNOSTI OD 19. 10. 1998".Z protokolu o odovzdaní dokladov za spoločnosť G. s.r.o. G. bolo zistiteľné, že medzi odovzdanými
dokladmi bola aj predmetná faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 12. 10. 1998, ktorá bola v tomto zozname
zaznamenaná s jej poradovým číslom t. j. XX XX XXXX.

Z pokladničnej knihy spoločnosti pod názvom „G. a. s. - F. B. a. s." bolo ďalej zistená tu skutočnosť, že
dňa 12. 11. 1998 (nesprávne bol v obžalobe uvedený dátum 12.10. 1998) bol zaznamenaný výber z účtu
a zároveň zaznamenaná úhrada záväzku vo výške 12 000 000.-Sk. Predmetný výber bol zaznamenaný
pod číslom dokladu XXXXX. Keďže v tom istom mesiaci - november 1998 došlo aj k čiastočnej úhrade
prv spomenutej dodávateľskej faktúry, v pokladničnej knihe je táto čiastočná úhrada zachytená zápisom

zo dňa 23. 11. 1998, pod číslom dokladu XXXXX. K čiastočnej úhrade došlo v hotovosti v sume 4 950
000.-Sk. Táto čiastka v podstate predstavovala 23% daň z pridanej hodnoty, ktorá bola vyfakturovaná
faktúrou č. XXXXXXXX z 12. 10. 1998.

Táto zistená skutočnosť korešponduje aj s výdavkovým pokladničným dokladom č. XX XXX z toho istého
dňa, t. j. 23. 11. 1998, ktorý vyhotovila svedkyňa Ing. C. G. a schválila ho obžalovaná Ing. I. T.. Za
spoločnosť S. Y., a. s. X. sa na tomto výdavkovom pokladničnom doklade nachádza odtlačok pečiatky

tejto spoločnosti a podpis „E.".

Následne túto faktúru, ktorú prijala ešte obchodná spoločnosť pod názvom G., s.r.o. G., mala po
transformácii už uhrádzať spoločnosť F. B., a. s. D. L. E.. Táto spoločnosť aj uhradila v hotovosti celé
plnenie zo spomenutej faktúry, ktorá skutočnosť bola zrejmá z nasledovných dokladov:

- už z prv spomenutého výdavkového pokladničného dokladu č. XX XXX. zo dňa 23. 11. 1998, ktorý

bol vystavený na sumu 4 950 000.-Sk. Z tohto dokladu bolo jednoznačne zistiteľné, že bol vyhotovený
už za spoločnosť F. B., a. s. D. L. E., pre spoločnosť S. Y. a. s. X., ako čiastočná úhrada faktúry č.
XXXXXXXX, v kolónke vyhotovil je uvedené meno „G.", v kolónke schválil je uvedené meno „T.", na
doklade sa nachádza odtlačok pečiatky spoločnosti S. Y. a. s. a podpis „E.";

- z výdavkového pokladničného dokladu č. 19 zo dňa 20. 01. 1999, ktorý bol vystavený na sumu 3

500 000.-Sk. Z tohto dokladu bolo takisto zistené, že bol vyhotovený už za spoločnosť F. B., a. s.,
pre spoločnosť S. Y. a. s. X., účel platby ako úhrada faktúry č. XXXXXXXX, v kolónke vyhotovil nie
je uvedené žiadne meno, v kolónke schválil je uvedené meno „T.", na doklade sa nachádza odtlačok
pečiatky spoločnosti S. Y. a. s. a podpis „E.",

- z výdavkového pokladničného dokladu č. XX z 22.02.1999, ktorý bol vystavený na sumu 1 000 000.-

Sk, bol vyhotovený za spoločnosť F. B. a. s., pre spoločnosť S. Y. a. s. X., účel platby nebol uvedený, v
kolónke vyhotovil nie je uvedené žiadne meno, v kolónke schválil je uvedené meno „T." a opäť na doklad
sa nachádza odtlačok pečiatky spoločnosti S. Y. a. s. a podpis „E.";

- z výdavkového pokladničného dokladu č. XX zo dňa 08. 03. 1999, ktorý bol vystavený na sumu 9 000
000.-Sk, ktorý bol vyhotovený opäť už za prv uvedenú spoločnosť, pre spoločnosť S. Y. a. s. X., účel

platby nebol uvedený, v kolónke vyhotovil nie je uvedené žiadne meno, v kolónke schválil je uvedené
meno „T. a opäť na doklad sa nachádza odtlačok pečiatky spoločnosti S. Y. a. s. a podpis „E.". Všetky
údaje na týchto dokladoch sú vypísané ručne.

Aj z interných dokladov spoločnosti F. B., a. s. D. L. E. č. X/XX a č. X/XX, ktoré takisto boli na pojednávaní
oboznámené, vyplynulo, že sumy 3 500 000.-Sk a 9 000 000.-Sk boli použité na úhradu dodávateľskej

faktúry spoločnosti S. Y. a. s.. V kolónke schválil je uvedené meno „T.".

Spolu bola tak uhradená suma v celkovej výške 18 450 000.-Sk, ktorá bola aj vyfakturovaná
dodávateľskou spoločnosťou.

Niet pochýb o tom, keďže predmetná faktúra, ktorá sa v spisovom materiáli nenachádza a taktiež ani
sprostredkovateľská zmluva, ktoré doklady sa nepodarilo orgánom činným v trestnom konaní zadovážiť,

že táto faktúra bola vyhotovená za dodávateľskú spoločnosť S. Y., a. s. X., pod číslom XXXXXXXX,bola zaevidovaná u spoločnosti G., s.r.o. G. pod poradovým číslom faktúry XX XX. XXXX, jednalo
sa o faktúru zaevidovanú dňa 12. 10. 1998, s vyznačeným dátumom plnenia 12. 10. 1998 s tým, že
bola fakturovaná suma 18 450 000.-Sk. Tieto skutočnosti vyplývali o. i. aj zo zoznamu neuspokojených

pohľadávok a záväzkov za október 1998, list X/X. Predmetná faktúra bola zaevidovaná ako neuhradená
spolu s viacerými v sumáre nezaplatených faktúr ku dňu 31.10.1998.

Obžalovaná Ing. I. T. ešte za spoločnosť G., s.r.o. G. dala predmetnú faktúru č. XXXXXXXX zaúčtovať do
nákladov tejto spoločnosti v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za rok 1998. Daňové
priznanie bolo vyhotovené 26. 11. 1998, ktoré podpísala obžalovaná Ing. I. T., pričom bolo opatrené

pečiatkou spoločnosti G., s.r.o. G.. Z tohto daňového priznania súd zistil, že daňový subjekt ako základ
dane v riadku č. XXX uviedol sumu 1 686 000.-Sk, pričom daňovník sumu 15 000 000.-Sk uplatnil v
nákladoch spoločnosti G., s.r.o. G.. Následne základ dane v riadku 290 si daňový subjekt vyčíslil na
sumu 4 215 000.-Sk. V riadku 200 správca dane uviedol sumu, ktorú zistil v rámci daňovej kontroly
ako neoprávnený náklad: 15 000 000.-Sk + 1 110 248.-Sk. Na mieste sa žiada zdôrazniť, že správca
dane v rámci vykonania kontroly zaznamenával výsledky svojho zistenia zrkadlovite na pravej strane

tlačiva. Ak teda na pravej strane v riadku 310 je správcom dane uvedená čiastka 8 130 000.-Sk, rozdiel
medzi daňou podľa správcu dane a daňou vypočítanou daňovníkom predstavuje suma 6 444 000.-Sk.
To znamená, že sumy 15 000 000.-Sk sa týka vypočítaná čiastka 444 000.-Sk. Suma 6 000 000.-Sk -
je teda čiastka, o ktorú bola znížená daň daňovníkom, keď si uplatnil neoprávnený náklad 15 000 000.-
Sk (daň z príjmu právnických osôb tvorila 40%)

15 000 000.-Sk ................100% 1 110 248.00 Sk ............... 100 %

150 000.-Sk................ 1 % 11 102,84 Sk ............1 %

6 000 000.-Sk .............. 40 % 444 113.60 Sk.............. 40 %.

V spoločnosti F. B., a.s. D. L. E. bola vykonaná správcom dane Daňovým úradom Levoča kontrola o. i.
dane z príjmov právnických osôb, ako aj daň z pridanej hodnoty. Kontrola bola vykonaná za obdobie

od 01.01.1998 do 18. 10.1998. Výsledky tejto kontroly boli zhrnuté do Protokolu o kontrole zo dňa 24.
11. 2000, č. j. XXX/XXX/XXX/XXXXX-Eč/XXXX. Z jeho obsahu súd zistil, že dňa 19. 10. 1998 si do
nákladov za rok 1998 spoločnosť prostredníctvom účtu XXXXX zaúčtovala odmenu vo výške 15 000
000.-Sk. Faktúra a ani zmluva o sprostredkovaní v dokladoch predložených na kontrolu neboli. Za tým
účelom správca dane požiadal o spoluprácu miestne príslušný Daňový úrad v Žiline. Z odpovede na

dožiadanie vyplynulo, že spoločnosť S. Y. a. s. X. sa na uvedenej adrese Y. XX, X. nenachádzala,
od júla 1998 spoločnosť nepodávala daňové priznania k DPH a predseda predstavenstva S. E. na
výzvy daňového úradu nereagoval. Z dôvodu, že daňový subjekt, spoločnosť F. B., a. s. D. L. E.,
nepreukázal a nezdôvodnil náklad vynaložený na sprostredkovanie vyplatený spoločnosti S. Y., a. s.
X., teda nepreukázal a ani nezdôvodnil náklad vo výške 15 000 000.-Sk, o túto čiastku správca dane

daňovému subjektu náklady znížil. Správca dane znížil náklady aj o ďalšiu čiastku vo výške 1 110 238.90
Sk. (táto suma nebola predmetom trestného konania) Spolu správca dane znížil náklady daňovému
subjektu o čiastku 16 110 238.90 Sk.

Následne Daňový úrad Levoča vydal dňa 13. 12. 2000, pod č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Han dodatočný
platobný výmer, ktorým vyrubil daňovému subjektu F. B., a. s. D. L. E. rozdiel dane z príjmov právnických

osôb za zdaňovacie obdobie vo výške 6 444 000.-Sk. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe prv
spomenutej kontrole, ktorá bola vykonaná v spoločnosti za rok 1998. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a aj vykonateľnosť dňom 23. 01. 2001.

Pre vysvetlenie, prečo súd vo výrokovej časti tohto rozhodnutia uviedol, že svojim konaním obžalovaní
spôsobili štátnemu rozpočtu škodu, lebo neoprávnene z neho získali sumu vo výške 6 000 000.- Sk

(teda nie 6 444 000.-Sk) na dani z príjmu právnickej osoby, ktorú uplatnili za spoločnosť G. s.r.o., T. 3,
G., je potrebné uviesť nasledovné:V riadku 200 spomenutého daňového priznania, správca dane uviedol sumu 16 110 284.-Sk, ktorú zistil
v rámci daňovej kontroly ako neoprávnený základ. Takto vyčíslený základ pozostával zo sumy 15 000
000.-Sk (ktorá suma bola zavedená do účtovných dokladov a tvorila daňový základ z fiktívnej faktúry)

+ suma 1 110 284.-Sk. Na základe tohto v riadku 310 správca dane vypočítal novú daň v sume 8 130
000.-Sk. Teda rozdiel medzi daňou podľa správcu dane a daňou vypočítanou daňovníkom predstavovala
čiastka 6 444 000.-Sk. Suma 6 000 000.-Sk, ktorú daňovník neoprávnene získal na úkor štátneho
rozpočtu bola čiastka, o ktorú bola znížená daň daňovníkom vo vzťahu k neoprávnene uplatnenému
základu 15 000 000.-Sk, o ktorú čiastku si daňovník znížil náklady. Suma 6 000 000.-Sk, ktorá bola

neoprávnene získaná na úkor štátneho rozpočtu predstavovala 40 % zo základu dane, t. j. zo sumy
15 000 000.-Sk. (zo sumy 1 110 248.-Sk 40% predstavuje práve suma 444 000.-Sk, ktorá bola takisto
neoprávnene získaná na úkor štátneho rozpočtu, avšak táto suma nemala súvis so skutkom pod bodom
5 tohto rozsudku.)

Obžalovaná Ing. I. T. podala na daňový úrad dňa 20. 01. 1999 daňové priznanie aj k dani z pridanej
hodnoty(ďalejDPH),ktorédňa18.01.1999podpísala.Išloodaňovépriznanieza4.Q.2008.Vdaňovom

priznaní obžalovaná Ing. I. T. za spoločnosť priznala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 6 600 014.-Sk.

Aj v tomto prípade bola v spoločnosti F. B., a. s. D. L. E. vykonaná kontrola správcom dane, o čom
svedčí protokol o kontrole o. i. aj dani z pridanej hodnoty. Kontrolované obdobie bol rok 1998 odo dňa
19. 10. 1998 do 31. 12. 1998. Protokol bol vydaný dňom 21. 06. 2000 pod č. XXX/XXX/XXX/XXXXX-
Eč/XXXX. V tomto protokole sa o. i. uvádza, že „...spoločnosť F. B., a. s. D. L. E. uhradila odmenu za

sprostredkovanie pre spoločnosť S. Y., a. s. X.. Ako vyplýva z evidencie došlých faktúr, je to faktúra č.
XXXXXXXX z 12. 10. 1998, základ dane 15 000 000.-Sk a DPH 23 % 3 450 000.-Sk, cena spolu s DPH
18 450 000.-Sk. Úhrada bola prevedená v hotovosti po čiastkach. DPH bola uhradená dňa 23.11.1998
výdavkovým pokladničným dokladom č. XXXXX vo výške 4 950 000.-Sk. Odpočet uplatnený za 4. Q.
1998". Ani v tomto prípade faktúra a ani zmluva o sprostredkovaní sa v predložených dokladoch ku

kontrole nenachádzali. Pracovníci kontroly vykonali šetrenie vo vzťahu k spoločnosti S. Y., a. s. X. s
výsledkom, aký je uvedený v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia. Na základe výsledkov vykonanej
kontroly, pracovníci kontroly v spoločnosti F. B., a. s. D. L. E. doúčtovali rozdiel dodatočnej dane z
pridanej hodnoty z pôvodnej priznanej daňovej povinnosti 6 600 014.-Sk na daň zistenú pri kontrole v
sume 10 241 816.-Sk, ktorá suma predstavovala doúčtovaný rozdiel 3 641 802.-Sk.

Ktoré doklady boli daňovej kontrole predložené, boli uvedené v pripojenom zozname zo dňa 29. 03.
2000. Za spoločnosť F. B., a. s. D. L. E. ich predkladala E. J., účtovníčka spoločnosti, ktorá do zápisnice
pri predbežnom prerokovaní výsledkov kontroly uviedla, že preberací protokol z odovzdávania dokladov
zo spoločnosti G., a. s. G. na F. B., a. s. D. L. E. sa nachádzal v obale, ktorý sa stratil.

Na základe výsledkov kontroly bol vydaný dodatočný platobný výmer na daň z pridanej hodnoty č. XXX/

XXXXX/XXXX zo dňa 10. 07. 2000, ktorý vyhotovil Daňový úrad Levoča pre spoločnosť F. B., a. s. D. L.
E.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 16. 08. 2000 a vykonateľné sa stalo dňom 31. 08.
2000. V dôvodovej časti tohto rozhodnutia sa o. i. konštatovalo, že spoločnosť F. B., a. s. D. L. E. uhradila
odmenu za sprostredkovanie pre spoločnosť S. Y. a. s. X., pričom faktúra č. XXXXXXXX z 12. 10. 1998
so zdaniteľným plnením 15 000 000.-Sk a s 23% DPH 3 450 000.-Sk bola uhradená v hotovosti po

čiastkach. Samotná DPH bola uhradená dňa 23. 11. 1998, o čom svedčí výdavkový pokladničný doklad
č. XXXXX vo výške 4 950 000.-Sk. Samotná faktúra ako aj zmluva o sprostredkovaní nebola kontrole
predložená.Zaúčelomovereniauskutočneniazdaniteľnéhoplneniasprávcadanepožiadalospoluprácu
miestne príslušný Daňový úrad Žilina. Výsledkom tejto spolupráce bolo konštatovanie v predmetnom
rozhodnutí, že na uvedenej adrese sa spoločnosť S. Y. a. s. nenachádza, od júla 1998 nepodáva daňové

priznanie k dani z pridanej hodnoty a predseda predstavenstva E. na výzvy nereaguje. Pretože nebolo
možné potvrdiť uskutočnenie zdaniteľného plnenia a nebola ku kontrole doložená prv spomenutá faktúra
ani zmluva o sprostredkovaní, uplatnením odpočtu došlo k porušeniu ustanovenia § 20 ods. 2a, 2d Zák.
č. 289/1995 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov. Preto za porušenie uvedených ustanovení bola
platiteľovi predpísaná dodatočná daň vo výške uplatneného odpočtu.Vo vzťahu k spoločnosti S. Y., a. s., Y. XX, X. súd zistil, že správca dane Daňový úrad Žilina na
dožiadanie Daňového úradu Levoča dňa 04. 04. 2000 oznámil, že k prevereniu požadovaných údajov u
tejto spoločnosti nemohlo dôjsť, pretože spoločnosť sa na uvedenej adrese už dlhší čas nenachádzala,

S. E. na predvolania nereagoval, nepreberal poštu v mieste svojho bydliska a spoločnosť od júla 1998
nepodala žiadne daňové priznanie.

Na hlavnom pojednávaní bola oboznámená aj odpoveď Daňového úradu Levoča na dožiadanie, z
obsahu ktorej vyplynulo, že daňový subjekt F. B., a. s. D. L. E. neuhradil dodatočnú daňovú povinnosť
dane z príjmov právnických osôb vyrubenú rozhodnutím zo dňa 13. 12. 2000 vo výške 6 444 000.-Sk

a taktiež neuhradil ani dodatočnú daňovú povinnosť dane z pridanej hodnoty vyrubenú rozhodnutím zo
dňa 10. 07. 2000 vo výške 3 641802.-Sk.

Z písomného vyjadrenia vedúceho oddelenia vymeriavacieho I Daňového úradu Žilina W.. C. V. zo dňa
06. 03. 2003, č. XXX/XXX/XXXXX/XX súd zistil, že spoločnosť S. Y. a. s. Žilina daňové priznanie k dani z
príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 1998 od začiatku svojej podnikateľskej činnosti žiadne
nepodala. Posledné daňové priznanie a aj to k dani z pridanej hodnoty podala za zdaňovacie obdobie

jún 1998.

Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu v Banskej Bystrici č. W. XXXX/XX spoločnosť
S. Y., a. s., Y. XX, X., IČO XX XXX. XXX mala o. i. v predmete činnosti aj sprostredkovanie obchodu.
Predsedom predstavenstva bol S. E., ktorý bol oprávnený spoločnosť aj zastupovať.

Z knihy návštev spoločnosti F. B. a. s., D. L. E., ktorú súd na hlavnom pojednávaní oboznámil bolo

zistiteľné, že obžalovaný Ing. J. N. prešiel vrátnicou spoločnosti F. B. a. s. D. L. E. dňa 22. 10. 1998, bol
za obžalovanou Ing. I. T., v kolónke dôvod je uvedené „služobne, v čase od 08.55 h do 09.40 h. a dňa
23. 11. 1998 vrátnicou prešiel opäť obžalovaný Ing. J. N., v kolónke za kým je uvedené „sekretariát", v
kolónke dôvod je uvedené číslo preukazu totožnosti D. XXXXXX, v čase od 10.00 h do 10.05 h a v ten
istý deň prešiel vrátnicou aj svedok I. E., v kolónke za kým je uvedené meno „p. T.", v kolónke dôvod je

uvedené „služobne", v čase od 11.05 h do 11.45 h.. Dňa 09.12.1998 vrátnicou prešiel obžalovaný Ing.
J. N. + 1, v kolónke za kým je uvedené „Ing. T., v kolónke dôvod je uvedené „služobne, v čase od 09.50
do 10.30 h.. Dňa 10. 12. 1998 prešiel vrátnicou obžalovaný Ing. J. N., v kolónke za kým je uvedené „T.",
v kolónke dôvod je uvedené „služobne", v čase od 10.35 h do 11.30 h.

Z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu T. I, evidovaného pod sp. zn. 3T XXX/XX súd z

rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 16. 02. 2009 zistil, že Ing. J. N. bol uznaný vinným v bodoch 1 až
4 z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z.
z., pričom v bodoch 3 a 4 bol uznaný vinným v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona. V bode
5 tohto rozsudku bol uznaný vinným z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona.
Bol mu uložený podľa § 250 ods. 4 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z. z., § 35 ods. 1

Trestného zákona s použitím čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov. Pre výkon trestu bol zaradený podľa § 39a ods. 2 písm. a)
Trestného zákona do I. nápravno-výchovnej skupiny. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 20.
01. 2010, kedy Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 6 To XX/XXXX-XXX podľa § 256 Trestného
poriadku účinného do 31. 12. 2005 zamietol odvolanie okresného prokurátora aj obžalovaného.

Ďalej z tohto spisového materiálu bolo zistené, že obžalovaný Ing. J. N. pokiaľ bol v prípravnom konaní
vypočutý v procesnom postavení obvineného, pri svojom výsluchu predložil preukaz totožnosti s číslom
D. XXXXXX. V tomto smere súd považoval za potrebné zdôrazniť, že ide o preukaz totožnosti, ktorý
predložil obžalovaný Ing. J. N. aj v čase, v ktorom navštívil obžalovanú Ing. I. T. v spoločnosti F. B. a.
s., D. L. E. v čase, ako to bolo prv už spomenuté.

Obžalovaný Ing. J. N. bol odsúdený pre skutky, ktorých sa mal v troch prípadoch dopustiť tak, že si ako
konateľ dvoch spoločností v daňovom priznaní uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty znákupu tovaru od dodávateľa spoločnosti S. Y. a. s. X. v období od februára do júna 1998, pričom bolo
zistené, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia nedošlo a nákup tovaru bol zinscenovaný za účelom
získania peňazí ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky zastúpenej vtedy Daňovým úradom

Košice I. Aj v tom čase konateľom spomenutej spoločnosti bol svedok S. E.. Trestného činu vydierania
sa dopustil v mesiacoch marec a apríl 1998 na tom skutkovom základe, že v reštaurácii A. na ul. S.
v T. pod hrozbou násilia prinútil tam v dvoch prípadoch S. E., aby mu tento vyhotovil a tam odovzdal
podklady dodávateľa k realizácii fiktívneho obchodu s predajom plechov a alumíniových ingotov medzi
firmou S. Y., a. s. a firmami R., s.r.o. T. a Y., s.r.o. Košice, na základe ktorých si Ing. J. N. ako konateľ

týchto dvoch firiem uplatnil nadmerný odpočet dani z pridanej hodnoty v celkovej výške 23 582 917.-Sk,
t. j. 782 809.43 Eur, ktoré mu boli vyplatené v plnej výške Daňovým úradom Košice I.

Vykonaným dokazovaním vo vzťahu k 6 skutku bolo na hlavnom pojednávaní preukázané, že za
spoločnosť B. F. B., s.r.o. G. B. 1, B. (ďalej len B., s.r.o. B.) ako záujemcu a za spoločnosť T., s.r.o.,
S. XX, Košice (ďalej len T., s.r.o. Košice) ako sprostredkovateľa, obžalovaný Ing. C. N., PhD. spolu

s obžalovaným Ing. J. N. uzatvorili zmluvu o sprostredkovaní s vyznačeným dátumom uzatvorenia
tejto zmluvy 02. 02. 1998. Účelom tejto zmluvy bolo zabezpečiť pre záujemcu, spoločnosť B., s.r.o. B.,
príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu na odpredaj rafinovaného liehu a výrobkov na báze liehu.
Záujemca, spoločnosť B., s.r.o. B., sa zaviazala vyplatiť sprostredkovateľovi, spoločnosti T., s.r.o. T.,
províziu vo výške 12 000 000.-Sk bez dane z pridanej hodnoty, ktorá mala byť zaplatená najneskôr do

31. 10. 1998. Právo na vyúčtovanie provízie malo podľa V. časti zmluvy nastať zaobstaraním príležitosti
na uzavretie zmluvy na dodávku a odber produktov vyrobených na báze liehu a rafinovaného liehu.
Zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená na dobu určitú a to do dňa 15. 10. 1998.

Na základe tejto zmluvy bola vyhotovená dodávateľská faktúra č. XX XX XX, bez dátumu jej vystavenia,
sprostredkovateľom, spoločnosťou T., s.r.o. T., pre odberateľa záujemcu, spoločnosť B., s.r.o. B., s

nasledovným textom: „Fakturujeme Vám na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 02. 02. 1998
sumu 12 000 000.-Sk, 23 % DPH 2 760 000.-Sk, spolu 14 760 000.-Sk." Predmetná zmluva bola
opatrená odtlačkom pečiatky spoločnosti T., s.r.o., S. XX, T. a podpis obžalovaného Ing. J. N. Faktúra
bola spoločnosti B., s.r.o. B. doručená dňa 23. 10. 1998, ktorá skutočnosť vyplýva z prezenčnej pečiatky
spoločnosti.

K predmetnej faktúre č. XX XX XX. záujemca, spoločnosť B., s.r.o. B., vyhotovil dňa 26. 10. 1998
likvidačný list, v ktorom je uvedené interné číslo predmetnej faktúry XXXXXXXX. Je na ňom uvedené
aj číslo účtu dodávateľskej spoločnosti T., s.r.o. T. X-XXXXXXXXXX s udaným kódom banky XXXX s
vyznačeným spôsobom úhrady „PP" s vyznačeným dátumom odoslania 23. 10. 1998, s vyznačeným
dátumom príjmu 23. 10. 1998 a s vyznačeným dátumom splatnosti 02. 11. 1998. Na predmetnom

likvidačnom liste sa nachádza podpis obžalovaného Ing. C. N., PhD.

Z fotokópie písomného splnomocnenia zo dňa 14. 10. 1998 bolo zistiteľné, že v tom čase konateľ
spoločnosti T., s.r.o. T. C. X. splnomocnil na zastupovanie predmetnej spoločnosti v pracovných a
obchodných úkonoch obžalovaného Ing. J. N. Podpis konateľa spoločnosti C. X. na predmetnom
splnomocnení osvedčil poverený pracovník Notárskeho úradu notára JUDr. I. G. v T. dňa 15. 10. 1998,

ktorá skutočnosť je zrejmá z odtlačku pečiatky notárskeho úradu s tým, že v knihe osvedčenia pravosti
podpisov bol podpis konateľa spoločnosti zaevidovaný pod č. XXXX/XX. Predmetné splnomocnenie
pre orgánov činných v trestnom konaní vydala obžalovaná Ing. I. T., ktorá pod odtlačkom pečiatky
spoločnosti B., s.r.o. B. napísala text „súhlasí s originálom".

Z účtovacieho predpisu č. XXXXXX dňa 23. 10. 1998, ktorý vyhotovila C. T. za spoločnosť B., s.r.o. B.

vyplynulo, že bol daný pokyn pre spoločnosť T., s.r.o. T. v hotovosti vyplatiť sumu 3 960 000.-Sk. (čl.
3068)Následne pracovníčkou spoločnosti B., s.r.o. B. bol vyhotovený výdavkový pokladničný doklad, bez
uvedenia jeho čísla, s dátumom 23. 10. 1998, s vyznačeným účelom platby „úhrada fa č. XX XX
XX - čiastočná". Na tomto doklade sa nachádza odtlačok pečiatky spoločnosti T., s.r.o. T. a podpis

obžalovaného Ing. J. N. a následne bol vyhotovený príjmový pokladničný doklad spoločnosťou T., s.r.o.
T. opäť bez uvedenia čísla tohto dokladu s dátumom 23. 10. 1998 na prijatie sumy 3 960 000.-Sk s
vyznačeným účelom „fa č. XX XX XX čiastočná úhrada" s tým, že tento doklad vyhotovil, schválil a aj
na miesto podpisu príjemcu sa podpísal obžalovaný Ing. J. N.

Z účtovacieho predpisu č. XXXXXX dňa 26. 10. 1998, ktorý vyhotovila C. T. za spoločnosť B., s.r.o. B.

vyplynulo, že bol daný pokyn pre spoločnosť T., s.r.o. T. v hotovosti vyplatiť sumu 5 000 000.-Sk.

Pracovníčkou spoločnosti B., s.r.o. B. bol vyhotovený výdavkový pokladničný doklad, bez uvedenia
jeho čísla, s dátumom 26. 10. 1998 na vyplatenie sumy 5 000 000.-Sk pre spoločnosť T., s.r.o. T. s
vyznačeným účelom platby „čiastočná úhrada fa č. XX XX XX". Na tomto doklade sa nachádza odtlačok
pečiatky spoločnosti T., s.r.o. T. a podpis obžalovaného Ing. J. N. a následne bol vyhotovený príjmový
pokladničný doklad spoločnosťou T., s.r.o. T. opäť bez uvedenia čísla tohto dokladu. ako aj bez uvedenia

dátumu jeho vyhotovenia, na prijatie sumy 5 000 000.-Sk s vyznačeným účelom „čiastočná úhrada fa
č. XX XX XX" s tým, že tento doklad vyhotovil, schválil a aj na miesto podpisu príjemcu sa podpísal
obžalovaný Ing. J. N.

Z ďalšieho účtovacieho predpisu č. XXXXXX dňa 27. 10. 1998, ktorý opäť vyhotovila C. T. za spoločnosť
B., s.r.o. B. vyplynulo, že bol daný pokyn pre spoločnosť T., s.r.o. T. v hotovosti vyplatiť sumu 3 000

000.-Sk.

Pracovníčkou spoločnosti B., s.r.o. B. bol vyhotovený výdavkový pokladničný doklad, bez uvedenia
jeho čísla, s dátumom 27. 10. 1998 na vyplatenie sumy 3 000 000.-Sk pre spoločnosť T., s.r.o. T. s
vyznačeným účelom platby „čiastočná úhrada fa č. XX XX XX". Na tomto doklade sa nachádza odtlačok
pečiatky spoločnosti T., s.r.o. T. a podpis obžalovaného Ing. J. N. a následne bol vyhotovený príjmový

pokladničný doklad spoločnosťou T., s.r.o., T. opäť bez uvedenia čísla tohto dokladu. ako aj bez uvedenia
dátumu jeho vyhotovenia, na prijatie sumy 3 000 000.-Sk s vyznačeným účelom „čiastočná úhrada fa
č. XX XX XX" s tým, že tento doklad vyhotovil, schválil a aj na miesto podpisu príjemcu sa podpísal
obžalovaný Ing. J. N.

Z posledného účtovacieho predpisu č. XXXXXX dňa 02. 11. 1998, ktorý opäť vyhotovila C. T. za

spoločnosť B., s.r.o. B. vyplynulo, že bol daný pokyn pre spoločnosť T., s.r.o. T. v hotovosti vyplatiť sumu
2 800 000.-Sk.

Pracovníčkou spoločnosti B., s.r.o. B. bol vyhotovený výdavkový pokladničný doklad, opäť bez uvedenia
jehočísla,sdátumomvyhotovenia02.11.1998navyplateniesumy2800000.-SkprespoločnosťT.s.r.o.
T. s vyznačeným účelom platby „čiastočná úhrada fa č. XX XX XX.". Na tomto doklade sa opäť nachádza

odtlačok pečiatky spoločnosti T., s.r.o. T. a podpis obžalovaného Ing. J. N. a následne bol vyhotovený
príjmový pokladničný doklad spoločnosťou T., s.r.o., T. opäť bez uvedenia čísla tohto dokladu, ako aj bez
uvedenia dátumu jeho vyhotovenia, na prijatie sumy 2 800 000.-Sk s vyznačeným účelom „čiastočná
úhrada fa č. XX XX XX" s tým, že tento doklad opäť vyhotovil, schválil a aj na miesto podpisu príjemcu
sa podpísal obžalovaný Ing. J. N.

Dňom vyplatenia poslednej čiastky, t. j. dňom 02. 11. 1998 bolo vyhotovené spoločnosťou B., s.r.o., B.
daňové priznanie dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 1998, v ktorom správnosť a
úplnosť uvedených údajov potvrdil svojim podpisom obžalovaný Ing. C. N., PhD. Daňové priznanie bolo
Daňovému úradu B. doručené dňa 03. 11. 1998. Za spoločnosť B., s.r.o. B. obžalovaný Ing. N., PhD.
uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 228 822.-Sk.V tento istý deň, teda 02. 11. 1998 listom, ktorý bol doručený daňovému úradu toho istého dňa, požiadal
obžalovaný Ing. C. N., PhD., ako generálny riaditeľ spoločnosti B., s.r.o. B., o preúčtovanie vzniknutého
nadmerného odpočtu vo výške 228 822.-Sk na platbu spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie

október 1998.

Z písomného vyjadrenia Daňového úradu Levoča zo dňa 07. 03. 2003 súd zistil, že pokiaľ daňový subjekt
B., s.r.o. B. predložil prv spomenuté daňové priznanie, ako aj žiadosť na preúčtovanie uplatneného
nadmerného odpočtu vo výške 228 822.-Sk na spotrebnú daň z liehu, tejto žiadosti správca dane
nevyhovel, pretože na základe výsledkov kontroly zo dňa 22. 06. 1999 daňový subjekt nemal priznaný

nadmerný odpočet a preto nebolo možné žiadosti tohto daňového subjektu vyhovieť. Zároveň Daňový
úrad Levoča oznámil, že dodatočnú daňovú povinnosť vo výške 2 531 178.-Sk daňový subjekt neuhradil
a preto si uvedenú pohľadávku voči daňovému subjektu správca dane uplatnil v konkurznom konaní
vedenom na Krajskom súde v Košiciach.

Daňový úrad Levoča v spoločnosti B., s.r.o. B. vykonal kontrolu oprávnenosti nároku nadmerného
odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie október 1998. Z predmetnej kontroly bol vyhotovený protokol pod

č. XXX/XXX/XXXX/XXXX zo dňa 22. 06. 1999. Kontrolu v dňoch 28. 12. 1998 s prerušovaním do 22. 06.
1999 vykonali Ing. I. W., S. T. a G. N.. V čase kontroly zastupoval kontrolovaný subjekt už Ing. G. E., ako
generálny riaditeľ. Z protokolu o predmetnej kontrole bolo zistiteľné, že najväčší podiel na nadmernom
odpočte za október 1998 predstavoval práve vyplácanie faktúry č. XX XX XX v hotovosti z pokladne a
to v dňoch prv uvedených. Pracovníci daňového úradu vykonávajúci kontrolu v spoločnosti B., s.r.o. B.

vykonali dožiadanie pod č. XXX/XXX/XXX/XXXX/Ku a na základe výsledkov vykonaného dožiadania,
daňový úrad znížil daň na vstupe o sumu 2 760 000.-Sk (ktorá predstavovala 23 % DPH z predmetnej
faktúry) a následne vyčíslil vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 531 178.-Sk.

Dňa 25. 06. 1999 bola na Daňovom úrade Levoča spísaná zápisnica z prerokovania výsledkov
predmetnej kontroly, kedy za spoločnosť B.. s.r.o. B. sa prerokovania zúčastnili už Ing. G. E., ako nový

generálny riaditeľ spoločnosti.

Predtým, ešte dňa 24. 05. 1999, bola spísaná zápisnica na predmetnom daňovom úrade za prítomnosti
generálneho riaditeľa Ing. G. E., t. j. v čase, kedy prebiehala v spoločnosti B., s.r.o. B. daňová kontrola, z
obsahu ktorej bolo zistené vyjadrenie generálneho riaditeľa, ktorý uviedol v rámci preverovania Zmluvy o
sprostredkovanízodňa02.02.1998,že„došloknárastupredajaliehuaplatbyboliprevažnevhotovosti."

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal obsah odpovede Daňového úradu Košice I. Ing. V. na dožiadanie
kontrolórov z obsahu ktorého bolo zistiteľné, že spoločnosť T., s.r.o. T. bola registrovaná ako platca
spotrebnej dane odo dňa 12. 06. 1998 so stanovením mesačného zdaňovacieho obdobia. Spoločnosť
T., s.r.o. T. podala za uvedené zdaňovacie obdobie, t. j. za jún 1998 negatívne daňové priznanie dane
z pridanej hodnoty a za september 1998, kedy takisto podali daňové priznanie dane z pridanej hodnoty

s vyčísleným nadmerným odpočtom vo výške 4.-Sk. Vzhľadom k tomu, že za zdaňovacie obdobie
október 1998 vykázal platiteľ nadmerný odpočet v sume 19 978 650.-Sk, Daňový úrad Košice I. zahájil
čiastkovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie. Spoločnosť T., s.r.o. T. predložila
ku kontrole príslušné doklady, pričom na výstupe predložila iba 2 faktúry, z ktorých daň z pridanej
hodnoty priznala. Spornú faktúru č. XX XX XX spoločnosť T., s. r. o. T. v evidencii DPH na výstupe

ani v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za október 1998 nemala zaúčtovanú. Vzhľadom k
úplne inému číslovaniu a forme faktúr predložených spoločnosťou T., s.r.o. T. Ing. E. V. v závere svojho
vyjadrenia uviedol predpoklad, že faktúra č.. bez dátumu jej vyhotovenia je fiktívna a k zdaniteľnému
plneniu nedošlo. Spoločnosť T., s.r.o. T. za nasledujúce zdaňovacie obdobia november 1998 a december
1998 daňové priznanie dane z pridanej hodnoty ani nepodala. Prílohu k predmetnému písomnému

vyjadreniu tvorili prv spomenuté 2 faktúry od iných spoločností a aj samotné daňové priznanie dane z
pridanej hodnoty za mesiac október 1998 s vyčísleným nadmerným odpočtom 19 978 650.-Sk.

Daňový úrad Levoča vydal pod č. XXX/XXX/XXXXX/XX Ba dňa 25. 06. 1999 rozhodnutie, ktorým v
zmysle § 44 ods. 4 zákona č. XXX/XX Zb. o správe daní a poplatkov v úplnom znení na základevýsledkov daňovej kontroly platiteľovi spoločnosti B., s.r.o.. za zdaňovacie obdobie október 1998 znížil
vykázaný nadmerný odpočet o 228 822, t. j. na 0.-Sk. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
aj vykonateľnosť dňom 26. 07. 1999. (čl. 3091) Zároveň tým istým dňom pod č. XXX/XXX/XXXXX/

XXXX vydal dodatočný platobný výmer, ktorým podľa prv citovaného zákona predpísal spoločnosti B.,
s.r.o. B. dodatočnú daň z pridanej hodnoty v celkovej výške 2 531 178.-Sk, ktorá čiastka predstavovala
vlastnú daňovú povinnosť vyčíslenú na základe prv spomenutej kontroly u daňového subjektu B., s.r.o..
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť dňom 26.07. 1999.

V spoločnosti B., s.r.o. B. bola vykonaná aj komplexná kontrola o. i. aj dane z pridanej hodnoty,

výsledky ktorej boli zahrnuté do protokolu o výsledku komplexnej kontroly daní zo dňa 03. 12. 1999,
č. j. XXX/XXX/XXX/XXXXX-Eč/XX, z obsahu ktorej o. i. vyplynulo, že daňový subjekt, spoločnosť B.,
s.r.o. B. si do nákladov prostredníctvom účtu XXX zúčtoval faktúru č. XXXXXX s interným číslom
XXXXXXXX (toto interné číslo je uvedené na likvidačnom liste) vystavenú spoločnosťou T., s.r.o. T.
za sprostredkovanie vo výške 12 000 000.-Sk. Podľa kontrolórov uvedená faktúra bola fiktívna a k
poskytnutiu služby zo strany spoločnosti T., s.r.o. T. nedošlo. Preto správca dane daňové náklady znížil

o predmetnú čiastku. Ďalej sa o. i. v predmetnom protokole uvádza, že za október 1998 vykonal správca
dane kontrolu oprávnenosti nadmerného odpočtu v dňoch 28. 12. 1998 - 22. 06. 1999 s prerušovaním.
Najväčší podiel na nadmernom odpočte predstavovala úhrada faktúry č. XXXXXX v hotovosti cez
pokladňu pre spoločnosť T., s.r.o. T.. Fakturácia a úhrada predmetnej faktúry sa uskutočnila na základe
zmluvy o sprostredkovaní obchodu zo dňa 02. 02. 1998, ktorá bola vypracovaná všeobecne a ani

daňový subjekt nepreukázal správcovi dane konkrétne prípady sprostredkovania obchodu. Z odpovede
Daňového úradu Košice na dožiadanie č. j. XXX/XXX/XXX/XXXX/Ku, ktoré vypracoval správca dane
vyplýva, že spoločnosť T., s.r.o. T. je registrovaná ako platca spotrebnej dane z pridanej hodnoty odo
dňa 12. 06. 1998 so stanovením mesačného zdaňovacieho obdobia. Uvedenú faktúru č. XXXXXX
nemá v evidencii dane z pridanej hodnoty „na výstupe". Faktúra nebola zaúčtovaná, nebol na nej

dátum vystavenia, ani dátum zdaniteľného plnenia. Príjem v hotovosti predmetná spoločnosť nemala
zaúčtovaný v pokladničnej knihe. Podľa vyjadrenia Daňového úradu Košice I faktúra č. XXXXXX bola
fiktívna. Správca dane na základe zistených skutočností znížil daň „na vstupe" o sumu 2 760 000.-Sk
oproti daňovému priznaniu.

Pokiaľ teda platca dane vyčíslil nadmerný odpočet na sumu 228 822.-Sk, na základe výsledkov kontroly

nadmerného odpočtu správca dane znížil daň „na vstupe" o čiastku 2 760 000.-Sk samostatným
protokolom a platobným výmerom č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 25. 06. 1999. To znamená, že ak
o túto čiastku bola znížená „daň na vstupe", po kontrole bola „daň na vstupe" upravená na čiastku XX
714 184.-Sk a pri uplatnenej „dane na výstupe" vo výške 18 254 362.-Sk, správca dane správne vyčíslil
vlastnú daňovú povinnosť platcovi dane na čiastku 2 531 178.-Sk.

Nemôže ostať bez povšimnutia skutočnosť, že podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť T.,
s.r.o., S. XX, T. IČO: XX XXX XXX bola zapísaná do obchodného registra dňom 09. 06. 1998, pričom
bola založená zakladateľskou listinou zo dňa 05. 05. 1998. Spoločnosť B., s.r.o. B. a spoločnosť
T., s.r.o. T. podpísali zmluvu o sprostredkovaní ešte dňa 02. 02. 1998, teda dávno pred samotným
vznikom spoločnosti T. s.r.o., T., ktorej ako jediným konateľom a spoločníkom bol C. X., ktorý až 14.

10. 1998 splnomocnil na zastupovanie predmetnej spoločnosti v pracovných a obchodných úkonoch
obžalovaného Ing. J. N. Následne až po tomto dátume, t. j. po 14. 10. 1998 boli v hotovosti postupne
vyplatené z pokladne spoločnosti B., s.r.o. B. prv spomenuté finančné čiastky (3 960 000.- Sk, 5 000
000.-Sk, 3 000 000.-Sk a 2 800 000.-Sk), ktoré zakaždým prevzal obžalovaný Ing. J. N. Na dokladoch,
ktoré boli vystavované spôsobom prv opísaným, vždy bola uvedená poznámka „čiastočná úhrada fa č.

XX XX XX". Za spoločnosť B., s.r.o. B. tzv. účtovné doklady vyhotovovala C. T..

Na hlavnom pojednávaní k jednotlivým skutkom obžaloby vypovedal obžalovaný Ing. C. N., PhD, ku
skutku pod bodom 1 vypovedal, že do spoločnosti B., s.r.o. B. nastúpil dňa 01. 03. 1995. Na čele
spoločnosti bolo direktórium, zložené z 11 majiteľov spoločnosti. Jednou z vecí, ktorá sa riešila na

zasadnutí direktória, bola aj otázka predaja časti podniku B., s.r.o. B.. Ako generálny riaditeľ spoločnostidostal predložené materiály, čo sa týka odpredaja časti podniku v zásade hotové, pripravené a bol
teda uzrozumený s tým, že to, čo je predmetom predaja, sa bude skutočne odpredávať záujemcovi.
Nikdy v živote v odpredávanom areáli nebol. Na podpis dostal zmluvu o predaji časti podniku a bol

k nej priložený aj súhlas Fondu národného majetku s predajom časti podniku. Žiadosť adresovanú
Fondu národného majetku pripravil Ing. G., on ju len podpísal. Mal vedomosť o tom, že Ing. V. G.
požiadal Ing. E. o stanovisko k predaju časti podniku, z ktorého vyplývalo, že v zásade nemá výhrady
voči pripravovanému odpredaju časti podniku. Ing. E. bol v tom čase pracovníkom daňového úradu,
bol zodpovedný za spotrebné dane. Len po určitom čase bolo konštatované, že k odpredaju nemalo

dôjsť a spoločnosti boli vyrubené penále. Zmluvu o predaji časti podniku podpísal. Mal vedomosť
o tom, že súčasťou predaja podniku bol aj predaj liehu. Vedel o tom, lebo skladové karty mu boli
predložené a mal k dispozícii aj zápis, ktorý podpísal vedúci rafinérie. Z toho nabral vedomosť o tom,
že lieh v tej časti podniku aj bol. Vypovedal, že: „...no asi tam bol, keď sme ho predávali.". Na otázku
prokurátorky, kde bol lieh skladovaný, obžalovaný odpovedal, že v rafinérii liehu bol sklad a lieh, ktorý
bol predmetom predaja, bol odvezený z rafinérie liehu do čerpacej stanice, ktorá sa predávala. Vyslovil

presvedčenie, že musel byť skladovaný v čerpacej stanici, lebo ju používali ako skladové priestory.
Na vysvetlenie uviedol, že kupovali surový lieh, ktorý sa rafinoval v rafinérii. Lieh, ktorý sa plánoval
odpredať, musel odísť z rafinérie do čerpacej stanice, keď sa predával. Pôvodne lieh nebol skladovaný
v čerpacej stanici, lebo prax bola taká, že dovezený lieh prišiel v cisternách alebo v nádobách, tento
sa vyskladnil v rafinérii liehu, tam ho zrafinovali a potom ho distribuovali. Zmluvu so spoločnosťou J.,

s.r.o. T. podpisoval on. Keď lieh spoločnosť B., s.r.o. B. spätne odkupovala od spoločnosti J., s.r.o. T.,
opäť kúpnu zmluvu podpisoval on. Uviedol, že v odpredávanej čerpacej stanici boli skladové priestory
pre lieh, ktorý bol spolu s čerpacou stanicou, ako nepotrebná časť podniku, odpredaný. V čom bol
uskladnený, k tomu sa vyjadriť nevedel. Nevedel sa vyjadriť ani k otázke, prečo potom so spoločnosťou
J., s.r.o. T. uzatvoril zmluvu o skladovaní práve v tejto čerpacej stanici. K okolnostiam uzatvorenia

zmluvy o skladovaní so spoločnosťou J., s.r.o. T. sa obžalovaný vyjadriť nevedel. Uviedol, že v živote
nejednal so zástupcami spoločnosti J., s.r.o. T.. So zástupcami tejto spoločnosti, podľa jeho vyjadrenia,
jednali W.. V. G. a obžalovaný I. J.. So zástupcom spoločnosti J., s.r.o. T. sa stretol len pri podpise
zmluvy o predaji. Nevedel odpovedať na otázku prokurátorky, či ten istý lieh potom opätovne kúpila
spoločnosť B. späť. Obžalovaného P. C. poznal, lebo zo D. B., s.r.o. B. kupovali surový lieh. Práve

od obžalovaného P. C. „chodili" na podpis zmluvy. Na otázku prokurátorky vypovedal, že obžalovaný
P. C. nijako neprotežoval, naopak bol to obžalovaný P. C., ktorý prišiel za ním s tým, že chce predávať
surový lieh, pretože D. B., s.r.o. B. vyrábal surový lieh. Neskôr, po výsluchu spoluobžalovaného I. J.
uviedol, že obžalovaného P. C. doviezol na odporúčanie jedného známeho, posadil si ho k sebe, bol
tam prítomný aj obžalovaný I. J. a „ten obchod prebiehal". Obchod mal na starosti jeho svokor, Ing.

V. G., lebo mal na starosti ekonomické a obchodné záležitosti. Zainteresovaní na obchode vystupovali
ako majitelia, vzájomne neboli vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti v hierarchii podniku B., s.r.o. B.,
teda stretol sa management, preto obžalovaná Ing. I. T. musela jednoducho ich rozhodnutia akceptovať.
Ďalej uviedol, že do činnosti spoločnosti V., s.r.o. T. nijako nezasahoval a o spoločnosti J., s.r.o. T. nič
nevedel. V kontakte so zástupcami spoločností bol Ing. V. G.. Nemal žiadnu vedomosť o tom, že by sa

bola obchodných jednaní so zástupcami spomenutých spoločností zúčastňovala aj obžalovaná Ing. I.
T.. Obžalovaný nevedel zdôvodniť, prečo interná faktúra v knihe došlých faktúr od spoločnosti V., s.r.o.
T. bola nahradená, akoby bola faktúrou od spoločnosti J., s.r.o. T.. Na otázku, kto mohol o tejto zmene
rozhodnúť, obžalovaný uviedol, že Ing. V. G., ktorý mal ekonomické vzdelanie, ktoré on postrádal. K
celkovým kapacitám skladovania liehu v spoločnosti B., s.r.o. B. sa obžalovaný vyjadriť nevedel.

Ku skutku 2 vypovedal, že v spoločnosti B., s.r.o. B. vznikol projekt, ktorý sa týkal postavenia závodu na
výrobu liehu. Narazili ale na problém financovania závodu. V tom období vstúpil do jednania Ing. V. G. s
obžalovaným P. C., obaja prišli za ním s tým, že obžalovaný P. C. vie nájsť spoločnosť, prípadne banku,
teda investora, ktorý by im zabezpečil vyfinancovanie stavby. Za tým účelom bola podpísaná zmluva
o sprostredkovaní. Sprostredkovateľ, teda obžalovaný P. C. za spoločnosť S., s.r.o. J. „jednoducho"

vystavila faktúru a oni (spoločnosť B., s.r.o. B.) zaplatili daň z pridanej hodnoty. Nevedel sa vyjadriť,
kto dal súhlas na čiastočnú úhradu faktúry - na úhradu vyčíslenej dani z pridanej hodnoty. Nevylúčil, že
tento súhlas mohol dať aj on samotný. Nastal ale problém, keď „tá financujúca organizácia", obžalovaný
nevedel kto mal projekt financovať, či to mala byť samotná spoločnosť S., s.r.o. J. alebo nejaká banka,
zistili, že spoločnosť B., s.r.o. B. má daňové záväzky vo vzťahu k spotrebnej dani z liehu v objeme zhruba

100 000 000.-Sk. Po tomto zistení financujúca spoločnosť od svojho pôvodného zámeru odstúpila.
Dodal, že spoločnosť S., s.r.o. J. si preto nenárokovala zaplatenie istiny, ktorá vznikla zo zmluvy o
sprostredkovaní. K plánovanej výstavbe závodu ani nedošlo. Zmluvu o sprostredkovaní podpisoval on.Jej obsah mu bol vtedy známy. Nevedel o tom, že za spoločnosť S., s.r.o. J. konal jej splnomocnenec,
obžalovaný P. C. Dozvedel sa o tom len pri podpisovaní sprostredkovateľskej zmluvy. Nemal záujem
sa stretnúť s konateľom spoločnosti S., s.r.o. J., lebo mal na to človeka a to Ing. V. G.. Za realizáciu

predmetného obchodu bol zodpovedný Ing. V. G. a obžalovaný I. J., ktorý mal na starosti výrobu

Ku skutku 4 vypovedal, že od spoločnosti B., s.r.o. B. chcela zakúpiť 410 000 la liehu spoločnosť, ktorú
zastupoval obžalovaný P. C., teda spoločnosť D. B., s.r.o. B. s tým, že majú odberateľa z Ruska. Na
základe toho, došlo k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy medzi oboma spoločnosťami. Spoločnosť B.,
s.r.o. B. odpredala spoločnosti D. B., s.r.o. B. lieh v celkovom objeme 410 000 la. Zároveň uzatvorili aj

zmluvu o prenájme cisterien, v ktorých sa nachádzal už odkúpený lieh. K tomuto odpredaju liehu a jeho
skladovaniu pracovníci daňového úradu nemali výhrady. Po určitej dobe ho navštívil obžalovaný P. C.
s tým, že lieh nevie odpredať a opýtal sa ho, či neodkúpi spoločnosť B., s.r.o. B. lieh naspäť. Spätné
odkúpenie s obžalovaným P. C. vybavoval Ing. V. G.. Nevedel povedať, ktorú spoločnosť obžalovaný
P. C. zastupoval. Tá spoločnosť však platila nájom za cisterny. Nevedel povedať názov spoločnosti.
Prínos z tejto transakcie bol ten, že ho predávali za vyššiu cenu ako ho kupovali, nejaký milión korún

na tom „jednoducho" zarobili za tie tri mesiace. Tento obchod považoval za normálny. Nevedel akým
spôsobom bola uhradená pohľadávka z tohto predaja, ale vyslovil presvedčenie, že určite bola, keď
predávali lieh. Nevedel sa rozpamätať, ktorej spoločnosti odpredávali predmetný lieh. Zmluvu o predaji
liehu však podpisoval on. Vyslovil presvedčenie, že všetky transakcie ohľadne predaja a kúpy liehu
prebehli v súlade so zákonom. Aj so zástupcom spoločnosti C., s.r.o. T. podpisoval zmluvu. Obžalovaný

na záver uviedol, že všetky transakcie a obchody, ktoré boli vykonané v spoločnosti B., s.r.o. B. boli
realizované buď podriadenými pracovníkmi, alebo vedúcimi jednotlivých úsekov, alebo sa realizovali na
základe rozhodnutia direktória. Za realizáciu tohto obchodu bol zodpovedný Ing. V. G.. Na záver uviedol,
že za realizáciu obchodu v bode 6 obžaloby bol zodpovedný opäť Ing. V. G. a obžalovaný Ing. J. N.
Ohľadne problematiky dane z pridanej hodnoty pri jednotlivých transakciách hovoril s obžalovanou Ing.

I. T., lebo on podpisoval mesačné výkazy pre daňový úrad. Mal vedomosť o tom, ako to bude s „daňou
na vstupe" a „s daňou na výstupe" pri každej transakcii, ktorá je predmetom obžaloby. Bol presvedčený
o tom, že všetko je v poriadku.

Obžalovaný I. J. ku skutku pod bodom 1 vypovedal, že na čele spoločnosti bolo direktórium, ktorého
členom bol aj on, pričom bol určený pre výrobu, neskôr sa stal konateľom spoločnosti a to v marci

1996. Obžalovaný Ing. C. N., PhD. bol generálnym riaditeľom, Ing. I. C. bol výkonným riaditeľom,
ekonomickou riaditeľkou bola obžalovaná Ing. I. T., obchodným riaditeľom bol Ing. G. E. a I. C., ktorý
mal na starosti strojnú technológiu podniku. Obchodné zmluvy za spoločnosť B., s.r.o. B., podpisoval
obžalovaný Ing. C. N., a v prípade jeho neprítomnosti, pri menej významných zmluvách do výšky 300
000.-Sk, zmluvy podpisoval on, ako jeho zástupca. Ďalej uviedol, že rozhodujúce slovo na zasadnutí

direktória mal obžalovaný Ing. C. N., PhD. Predmetný obchod nebol prejednávaný na direktóriu, ani na
výrobnej porade. Obžalovaný nevedel povedať v ktorom období sa stal konateľom spoločnosti B., s.r.o.
B. a zároveň sa stal zástupcom generálneho riaditeľa, obžalovaného Ing. C. N., PhD. Mimo toho ešte
predtým, ako sa stal konateľom a zástupcom generálneho riaditeľa, bol spoluzakladateľom spoločnosti
V., s.r.o. T. spolu s Ing. V. G.. Obaja boli podielnici a on sám sa stal konateľom tejto spoločnosti. Bol

to generálny riaditeľ, obžalovaný Ing. C. N., PhD., ktorý prišiel s tým, že obžalovaný P.C. je z Košíc
a chce s nami obchodovať. Z toho dôvodu ho pozvali na obchodné rokovanie, ktorého sa zúčastnili
on, za spoločnosť V. s.r.o. T., za spoločnosť J., s.r.o. T. sa rokovania zúčastnil obžalovaný P. C. a za
spoločnosť B., s.r.o. B. bol jednania prítomný Ing. V. G.. Jednania sa zúčastnila aj obžalovaná Ing. I.
T., ako ekonómka, ktorá tam bola len v postavení pozorovateľa. Bol to obžalovaný P. C., ktorý predložil

projekt, na základe ktorého sa mal uskutočniť obchod. Trval na tom, aby tento projekt bol daný JUDr. T. z
Košíc, podnikovému právnikovi spoločnosti B., s.r.o. B., aby ho posúdil, či sa nejedná náhodou o obchod
v rozpore so zákonom. Ďalej bol požiadaný aj Ing. V. G., aby sa skontaktoval s riaditeľkou Daňového
úradu Levoča, či nedôjde k nejakému porušeniu zákona pri realizácii navrhovaného obchodu. V tomto
smere ho zaujímala aj otázka uskladnenia nakúpeného „tovaru". JUDr. T. mu bolo neskôr povedané, že

zákon porušený nebude, že bude to „čistý obchod". Takáto informácia prišla aj z daňového úradu. Z jeho
strany nebol teda dôvod pochybovať o čistote chystaného obchodu. Bol to obžalovaný P. C., ktorý tvrdil,
že čím viac firiem bude do obchodu zapojených, tým obchod bude väčší. Za jeho prítomnosti sa nikdy
nespomínalo, že by bola nejaká možnosť obísť zákon a zmocniť sa peňazí. Pokiaľ sa pýtal, aké výhody
bude mať z tohto obchodu spoločnosť V., s.r.o. T. bolo mu povedané, že vyčísliť zisk bude možné až

po realizácii tohto obchodu. Ing. V. G. mu bolo povedané, že si bude môcť žiadať „vratku dane." Z tohodôvodu po zrealizovaní obchodu požiadal Daňový úrad Košice o vrátenie nadmerného odpočtu a túto
žiadosť aj sám podpísal. Po určitom čase bolo spoločnosti oznámené, že v tomto prípade nie je možné
uplatňovať si vrátenie vyčísleného nadmerného odpočtu a preto nechcel riskovať a rozhodol sa, že od

tohto obchodu za spoločnosť V., s.r.o. T. odstúpi. Keď toto zainteresovaným stranám oznámil, všetci
zúčastnenínaobchodeboliztohoprekvapení,aleniktomuneoponoval.Požiadalzainteresovaných,aby
všetko bolo dané do pôvodného stavu. Neskoršie bol informovaný, že jeho požiadavke bolo vyhovené.
Len v období, kedy sa polícia začala o tento obchod zaujímať, zistil čo všetko za tým je a preto bol
rád, že z tohto obchodu odstúpil. Obžalovaný P. C. zdôrazňoval, že čím viac spoločností sa bude

podieľať na predmetnom obchode, tým bude väčší obchod. V podstate spoločnosť V., s.r.o. T. mala
nakúpiť jemný rafinovaný lieh od spoločnosti J., s.r.o. T. a tá mala lieh predať spoločnosti B., s.r.o.
B.. Na stretnutí so zainteresovanými na predmetnom obchode sa od neho očakávalo, že spoločnosť
V., s.r.o. T. kúpi lieh, aby ho znovu predala spoločnosti B., s.r.o. B.. Vedel o tom od počiatočného
štádia dojednávania obchodu s liehom. Vedel o tom, že predmetom obchodu bude lieh, ktorý vlastnila
spoločnosť B., s.r.o. B.. Doslova obžalovaný uviedol, že „toto bolo odo mňa žiadané." Obžalovaný I. J.

priznal, že spoločnosť V., s.r.o. T. nevykonávala žiadnu činnosť, mala veľmi málo aktivít. Uviedol, že sem
tam sa predalo nejaké drevo. Hlavným iniciátorom v tomto obchode bol G. Q., ktorého na obchodovanie
s liehom odporučil obžalovaný Ing. C. N., PhD. Hneď pri uzatváraní kontraktu vedel, že nakúpený lieh
bude spoločnosť V. s.r.o. T. predávať spoločnosti B. s.r.o. B.. Bol uzrozumený aj s tým, že lieh bol
uskladnený v spoločnosti B. s.r.o. B.. Bol tam uskladnený na základe zmluvy o uskladnení. Vypovedal,

že informatívne vedel, že spoločnosť J., s.r.o. T. kúpi lieh od spoločnosti B., s.r.o. B., táto spoločnosť
ho predá spoločnosti V., s.r.o. T. a následne sa predá znovu spoločnosti B., s.r.o. B.. Priznal, že mal
prehľad o majetku spoločnosti B., s.r.o. B.. Vedel aj kde sa nachádzala čerpacia stanica, ktorá patrila
do majetku spoločnosti B., s.r.o. B.. Vedel to z toho dôvodu, že v spoločnosti B., s.r.o. B. 17 rokov
pracoval ako vedúci rafinérie liehu. Mal vedomosť aj o tom, kde sa nachádzala čerpacia stanica na vodu,

ktorá sa nachádzala mimo areálu podniku. Jednalo sa o čerpaciu stanicu, z ktorej sa dodávala voda
pre rafinériu liehu. Preto vedel, že skladové priestory na lieh v priestoroch čerpacej stanice nikdy neboli.
Na čerpacej stanici sa mohol skladovať lieh, ale len v sudoch prípadne v nejakých kontajneroch, teda
v malom množstve. K odpredaju čerpacej stanice sa nevedel vyjadriť. Vypovedal, že „toto nerobil, robil
to pán generálny riaditeľ, obžalovaný Ing. C. N., PhD. Lieh, ktorý spoločnosť V., s.r.o. T. odkúpila, bol

však skladovaný priamo v rafinérii liehu, teda priamo v spoločnosti B., s.r.o. B.. K podmienkam, za akých
došlo k odpredaju liehu spoločnosťou B., s.r.o. B. spoločnosti J., s.r.o. T. sa nevedel vyjadriť. Uviedol, že
toto „robil" obžalovaný Ing. C. N., PhD. a on mu do toho nezasahoval, pretože nemal príčinu. Netýkalo
sa to jeho, na predaji liehu spoločnosti J., s.r.o. T. sa nepodieľal. Keď lieh odkupovala spoločnosť V.,
s.r.o. T. od tejto spoločnosti a následne ho spätne predávala spoločnosti B., s.r.o. B., „tam podpisoval

určité doklady." Jedine on bol oprávnený disponovať s účtom spoločnosti V. s.r.o. T.. Pripustil možnosť,
že mohol podpísať kúpnu zmluvu za spoločnosť V., s.r.o. T. v čase, keď táto spoločnosť kupovala lieh
od spoločnosti J., s.r.o. T.. Pre odstup času si nevedel spomenúť, či za spoločnosť B., s.r.o. B. alebo
za spoločnosť J., s.r.o. T. nejaké kúpne prípadne iné zmluvy podpisoval, túto skutočnosť však nevylúčil.
Rozpamätal sa, že na účet spoločnosti V., s.r.o. T. nabehla suma 40 000 000.-Sk z predaja liehu, ale

keď za túto spoločnosť odstúpil od obchodu, peniaze „boli z účtu zlikvidované".

Keď sa rozhodol za spoločnosť V., s.r.o. T. odstúpiť od predmetného obchodu, oznámil túto skutočnosť
G. Q., Ing. G., Ing. N. aj Ing. T., ktorú zároveň požiadal, aby dala všetko do pôvodného stavu. Aj dala
veci do „pôvodného stavu". Ďalej uviedol, že spoločnosť V., s.r.o. T. nebola platcom spotrebnej dane z
liehu. Sám potom Daňovému úradu Košice oznámil, že spoločnosť V., s.r.o. T. odstupuje od obchodu. S

obžalovaným Ing. C. N., PhD. sa stretli maximálne 3 - krát. Raz, keď im predstavil obžalovaného P.C.,
druhý raz vtedy, keď ho informoval, či porušia alebo neporušia zákon, či teda môžu obchodovať alebo
nie a potom už „daný pokyn" obchod prevádzať.

Ku skutku pod bodom 6 vypovedal, že obžalovaného Ing. J. N. videl prvýkrát len na súde. Vie, že taký
človek existoval, lebo taký človek robil pre nich sprostredkovanie. Na otázku prokurátorky, aby vysvetlil,

ako sa faktúra od spoločnosti T., s.r.o. T. dostala do dispozície spoločnosti B., s.r.o.
B., obžalovaný uviedol, že na túto otázku nevie odpovedať. Priznal, že zmluvu o sprostredkovaní s
obžalovaným Ing. J. N., ktorý zastupoval spoločnosť T., s.r.o. T., podpísal.

Vyslovil názor, že to mal byť obchodný riaditeľ Ing. E. a ekonomický riaditeľ Ing. G., ktorí mali
dokumentovať, že ktoré obchody s ktorými firmami sa robili na základe zmluvy o sprostredkovaní, ktorú

spoločnosť B., s.r.o. B. so spoločnosťou T., s.r.o. T. uzatvorila. Nevedel sa vyjadriť, aký bol predmetsprostredkovateľskej zmluvy. Obžalovaného B. J. poznal, stále ho bral ako šoféra obžalovaného P. C.,
hoci vedel o tom, že mohol konať za spoločnosť J., s.r.o. T. a že mal aj podpisový vzor.

Obžalovaná Ing. I. T. ku skutku 1 vypovedala, že na predmetnom obchode sa nijako nepodieľala, s

nikým nejednala a ani žiadne zmluvy nepodpisovala. Pokiaľ bola prizvaná k obchodným jednaniam,
bolo to len za tým účelom, aby doniesla kalkulácie ktoré spracovával ekonomický úsek, aby sa mohlo
zistiť, či ponúkaná cena je prijateľná alebo nie pre spoločnosť B., s.r.o. B., v ktorej pracovala vo
funkcii ekonomickej riaditeľky. Mala na starosti vedenie všeobecnej učtárne a výpočtové stredisko. Na
spracovávanie účtovných dokladov používala spoločnosť program, ktorý dodala spoločnosť D., program

pracoval na princípe jednotlivých podsystémov. Samostatne bol systém pre rafinériu, pre pálenicu, pre
výrobu, pre sklad a na každom jednotlivom úseku a na každom jednotlivom úseku boli účtovníčky,
ktoré ona v podstate z titulu jej funkcie riadila tieto úseky. Daňové priznania nerobila a ani neuzatvárala
obchody. Žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť niektorý obchodný alebo akýkoľvek účtovný prípad
zaúčtovať, pretože nemala prístupové práva do tohto softvéru, pretože bol to program, ktorý prevzali
zo štátneho podniku. Keď sa posťahovali údaje z jednotlivých podsystémov, vyšiel výstup, z ktorého

vyplývalo, aká bola výška dani z pridanej hodnoty „na vstupe", alebo aká bola na „výstupe", ktoré
obchody boli oslobodené od spotrebnej dane z liehu a ktoré nie. K odpredaju čerpacej stanice uviedla,
že samotný objekt nepoznala, do objektu rafinéria liehu nechodila. Daňové priznania vyhotovovala
účtovníčka na základe jednotlivých výstupov z podsystémov. Údaje do podsystémov zadávali jednotlivé
účtovníčky, ktoré robili fakturáciu. Obžalovaný I. J., ako jeden zo spoločníkov spoločnosti B., s.r.o. B.

bol pri každých obchodných jednaniach ohľadne kúpy a predaja liehu. Obchodovanie liehu spadalo
pod obchodný úsek, ktorý mal na starosti obžalovaný I. J.. Ďalej uviedla, že nebola nikdy prítomná pri
jednaniach, na ktorých sa dohadovalo čo a komu sa predá. Vyjadrovala sa len k otázkam cenotvorby,
resp. kalkulácie cien na jednotlivé produkty, lebo na ekonomickom úseku sa robila kalkulácie cien.

Ku skutku pod bodom 5 vypovedala: že spoločnosť G., s.r.o. T. X, G. odkúpila nejaký majetok od

spoločnosti B., s.r.o. B. a tiež odkúpila nejakú pohľadávku voči spoločnosti B., s.r.o. B., bola vystavená
aj nejaká faktúra, ktorá bola zrealizovaná, mala byť vyplatená záloha a zvyšok mal byť doplatený neskôr.
Dotohovstúpilprísľubodtejspoločnosti,odktorejspoločnosťG.,s.r.o.G.kúpilpohľadávkuaspoločnosť
S. Y., a.s. X. dala prísľub, že zníži kúpnu cenu predmetnej pohľadávky. Následne sa spoločnosť
pretransformovala na akciovú spoločnosť. Mala za to, že spoločnosť k dátumu transformácie nemala

robiť uzávierku, pretože právnym nástupcom spoločnosti G., s.r.o. G. sa stala akciová spoločnosť G.,
T. 3 G..

Spoločníčkou spoločnosti G., s.r.o. G. sa stala okamihom odkúpenia obchodných podielov. Nepamätala
si, kto podpisoval zmluvu o sprostredkovaní so zástupcom spoločnosti S. Y., a.s. X.. Poprela, že by
sa bola poznala s obžalovaným Ing. J. N. Pokiaľ spoločnosť G., s.r.o. G. nakúpila rôzne zariadenia

od spoločnosti B., s.r.o. B., nákup sa realizoval ešte v čase, kedy vstúpila do spoločnosti. Na otázku,
kto bol oprávnený vystavovať výdavkové pokladničné doklady obžalovaná uviedla, že pokladníčka s
tým, že bolo to viac-menej na dohode s obchodným partnerom, ktorý sám povedal ako chce, aby
mu boli peniaze vyplatené. Boli aj prípady, kedy aj ona dala pokyn pre pokladníčku na vystavenie
výdavkového pokladničného dokladu. Bolo bežné, že v pokladni sa nachádzalo aj niekoľko miliónov

korún. K výdavkovým pokladničným dokladom uviedla, že vyplatila veľké peniaze v hotovosti, pretože
„dotyčný" chcel v hotovosti peniaze. Bola uzatvorená zmluva so spoločnosťou, ktorá sa zaviazala, že
zabezpečí zníženie kúpnej ceny pohľadávky. Daňové priznanie z príjmov právnických osôb za rok
1998 zrejme podpisovala ona. Spoločnosť G., s.r.o. G. odkúpila nejakú pohľadávku od nejakej firmy, ale
nepamätala si od ktorej a čo odkúpila. Spoločnosť G., s.r.o. G. odkúpila nejaký majetok od spoločnosti

B., s.r.o. B., s ktorou bola dohoda, že úhrada za odkúpený majetok bude vyplatená na 3-krát. Do
toho prišla spoločnosť S. Y., a.s. X., ktorá sa zaviazala, že zabezpečí zníženie „tej ceny". Nebola
žiadna zmluva podpísaná, bol daný len prísľub. „Ten" zo spoločnosti S. Y., a.s. X. chcel peniaze, lebo
potreboval zaplatiť daň z pridanej hodnoty, preto mu „časť uhradili", zvyšok peňazí chcela podržať, kým
sa neuzavrie zmluva. Následne došlo k transformácii spoločnosti G., s.r.o. G. na akciovú spoločnosť a

akciováspoločnosťnásledneuzavrelazmluvus„toufirmou"ktorázabezpečilazníženiepohľadávkynatú
sumu,ktorábolaužvyplatená.Nedošlokžiadnemufiktívnemuobchodu.Malazato,žedošloknaplneniu
zmluvy. Ekonomické oddelenie spoločnosti G., a.s. G. riadila Ing. G. a ona ju riadila. Obžalovaná uviedla,
že bola to ona, ktorá dala pokyn, aby boli peniaze pre S. Y., a. s. X. vyplatené, lebo nevidela dôvod im
peniaze nevyplatiť. Sama peniaze nevyplácala, vyplácala ich pokladníčka. Konateľ spoločnosti S. Y., a.

s. X. vyplatené peniaze prevzal a ich prevzatie aj podpísal. Spoločnosť S. Y., a. s. X. porušila zákon aostala beztrestná a ona sedí na lavici obžalovaných. Spoločnosť G., a. s. G. postupovala podľa Zákona
o dani z príjmu, mali účtovný doklad, došlo k plneniu, mali preto nárok na zúčtovanie dani na vstupe. Na
záver uviedla, že bola to účtovníčka, ktorá tam robila, ktorá prevzala účtovné doklady, ale pri daňovej

kontrole ich nepredložila.

ObžalovanýB.J.kuskutku1vypovedal,žeokúpeliehuodspoločnostiB.,s.r.o.B.spoločnosťouJ.,s.r.o.
T. a jeho spätnom predaji opäť spoločnosti B., s.r.o. B. nevedel, lebo sa obchodných rokovaní ohľadom
predaja liehu nezúčastňoval. Prítomný na týchto obchodných rokovaniach bol obžalovaný P. C., ktorý
sa ich zúčastnil na základe zmluvy o splnomocnení, ktorú mu dňa 01. 02. 1997 podpísal. Uviedol, že

spoločnosť J., s.r.o. T. nemala skladovacie priestory na uskladnenie liehu. On sám nemal skúsenosti
s obchodovaním s liehom, nechcel preto s ním obchodovať a keďže obžalovaný P. C. o takýto druh
obchodu mal záujem, vystavil mu splnomocnenie. Obžalovaný P. C. začal chodiť na jednania do Levoče
a preto založil účet v Levoči v G.. O založenie účtu ho požiadal G. Q.. Spočiatku len on mal dispozičné
právo k účtom spoločnosti. Na pokyn obžalovaného P. C. vystavoval prevodné príkazy na úhradu faktúr.
Peniaze na účtoch boli z obchodov, ktoré realizoval obžalovaný P. C. Ako prvé peniaze na účet v G.,

expozitúra v B. prišli v objeme okolo 7 000 000.-Sk. Keď sa pýtal obžalovaného P.C., za čo došli peniaze
na účet, povedal mu, že sú to legálne peniaze, z vlastnej obchodnej činnosti. Bol to obžalovaný P. C.,
ktorý mu vždy povedal, kde a na aké číslo účtu má akú čiastku zaslať. Jeho pokynom vyhovel.

Príkaz na úhradu zo dňa 25. 03. 1997 na sumu 10 140 000.-Sk v prospech účtu č. XXX-XXX/XXXX
vystavil on a aj ho podpísal, lebo ho o to požiadal obžalovaný P. C., nakoľko on údajne nemal čas behať

po bankách. Nevedel o akú úhradu peňazí sa jednalo, začo a na účet akej spoločnosti šli peniaze. Aj
príkaz k úhrade zo dňa 25. 03. 1997 na sumu 7 000 000.-Sk vyplnil on a aj ho podpísal. Tieto peniaze boli
prevedenézaúčelomzískaniaúrokovatotak,žetútosumupreviedolnatermínovanývkladatonaurčitú
dobu s tým , že banka následne tieto peniaze na firemný účet vráti. On tieto peniaze nepredisponoval
na svoj účet, ale tieto peniaze na predmetnom účte ďalej ostali. S obžalovanými Ing. C. N., PhD. a

obžalovanou Ing. I. T. sa v živote nestretol za účelom nejakých rozhovorov o podnikaní alebo o nákupe.
Nejednal s nimi. Na žiadnom obchode sa nezúčastňoval ani na žiadnom jednaní. Pokiaľ otvoril účet,
urobil to len na požiadanie obžalovaného P. C. Prečo na účet došlo 40 000 000.-Sk, k tomu sa vyjadriť
nevedel. Pokiaľ sa uvádza v obžalobe, akým spôsobom boli peniaze predisponované, tak tieto údaje
považoval za pravdivé tvrdenie. Všetky peniaze uvádzané v obžalobe prevádzal on sám. Robil to ale

na požiadanie obžalovaného P. C., ktorého splnomocnil na zastupovanie spoločnosti J., s.r.o. T.. Pokiaľ
sa v spise nachádzajú šeky zo dňa 25. 03. 1997, 26. 03. 1997 a zo dňa 05. 04. 1997, zakaždým boli
vybraté čiastky vo výške 2 000 000.-Sk. Na základe týchto šekov on sám vyberal peniaze z banky v
hotovosti, potom boli zúčtované do pokladne. Tieto peniaze sa používali na platby v hotovosti. Robil to
na pokyn obžalovaného P. C. aj napriek tomu, že v tom čase bol vlastníkom spoločnosti J., s.r.o. T.,

a to až do dňa 14. 4. 1997. Obžalovaný P. C. mu povedal, že v podstate on doniesol tieto peniaze do
spoločnosti, že sú to peniaze z obchodov, ktoré on realizoval a aby vydržal, lebo aj tak od neho firmu
kúpi. Preto mal za to, že sú to jeho peniaze zarobené jeho vlastným podnikaným a preto nevidel dôvod
sa ho pýtať na pôvod týchto peňazí.

Ku skutku pod bodom 3 vypovedal, že v priebehu konca roku 1996 založil spoločnosť J., s.r.o. T., so

sídlom Ul. G. č. 2, T.. Bol jej jediným konateľom a spoločníkom. Cez túto firmu chcel podnikať s drevom,
ale podnikanie mu veľmi nešlo. Začiatkom roku 1997 ho oslovil obžalovaný P. C., ktorého zbežne poznal,
(bývali na jednom sídlisku) ktorý mu povedal, že potrebuje nejakú firmu, cez ktorú by mohol obchodovať.
Povedal mu, že vlastní spoločnosť J., s.r.o. T., ktorú v podstate nevyužíva. Obžalovaný P. C. mu hovoril,
že nemá doriešené trvalé bydlisko, resp. občiansky preukaz a že chce podnikať v Košiciach a preto ho

požiadal, aby ho splnomocnil na zastupovanie jeho spoločnosti, pokiaľ si dá do poriadku svoje doklady
a že následne by od neho spoločnosť odkúpil. Tiež mu obžalovaný P. C. navrhol, že on môže byť v
podstate akoby jeho zamestnancom. Návrhu obžalovaného P. C. vyhovel a v plnej miere ho splnomocnil
na zastupovanie spoločnosti J., s.r.o. T.. Aj napriek vydaniu tohto plnomocenstva, naďalej oficiálne
vystupoval ako konateľ a spoločník spoločnosti J. s.r.o. T.. Obžalovanému P. C. ako „zamestnanec" mu

robil v podstate iba vodiča osobného motorového vozidla. Mal vedomosť o tom, že obžalovaný P. C.
nebol držiteľom vodičského oprávnenia. Krátko na to, konkrétne dňa 14. 04. 1997 predal obchodné
podiely spoločnosti obžalovanému P. C. Došlo k uzatvoreniu Zmluvy o prevode obchodných podielov,
a od tej doby sa stal majiteľom a konateľom spoločnosti obžalovaný P. C. Aj po odpredaji obchodných
podielov ostal v spoločnosti ako vodič obžalovanému P. C. Spoločnosť od počiatku bola mesačným

platcom dane z pridanej hodnoty. Platcom spotrebnej dane z liehu sa spoločnosť stala dňom 15. 02.1997, žiadosť o registráciu vybavoval on sám a aj ju vypísal a podpísal. Urobil tak preto, lebo obžalovaný
P. C. mu povedal, že ide obchodovať s liehom. Preto potreboval, aby bola spoločnosť prihlásená na
Daňovom úrade Košice II. aj ako platca spotrebnej dane z liehu.

Ďalej vypovedal, že spoločnosť J., s.r.o. Košice mala založené 2 účty v G.. Jeden v expozitúre B. a
druhý vo filiálke Košice. V G., filiálka Košice založil sám, mal k nemu ako jediný dispozičné právo. Po
odpredaji obchodných podielov, dispozičné právo k tomuto účtu získal aj obžalovaný P. C. Tento účet
bol neskôr zrušený, zrušoval ho on, keďže bol jeho majiteľom. Druhý účet bol založený v G., expozitúra
B.. O založenie tohto účtu ho požiadal obžalovaný P. C. Preto na základe žiadosti zo dňa 24. 03. 1997

založil bežný účet s číslom XXXXX-XXX. Mal k nemu podpisový vzor, a potom odo dňa 11. 04. 1997 mal
dispozičné právo s tomuto účtu aj obžalovaný P. C.

Po otvorení účtu XXXXXX-XXX/XXXX dňa 04. 02. 1997 v G., a. s., filiálka Košice, pokiaľ sa mu kladie za
vinu, že mal realizovať výbery v celkovej sume 7 500 000.-Sk s tým, aby kryl pôvod týchto peňazí, toto
tvrdenie sa nezakladá na pravde. O pôvode týchto peňazí nič nevedel. Keď mu boli dané k nahliadnutiu
príkazy na úhradu týkajúcich sa výberov z tohto účtu uviedol, že suma vo výške 7 500 000.-Sk, ktorá

dňa 04. 02. 1997 nabehla na účet spoločnosti J., s.r.o. T. č. XXXXXX-XXX/XXXX od spoločnosti S.,
s.r.o. J., tak túto spoločnosť vôbec nepoznal, nevedel uviesť o akú platbu sa mohlo jednať a začo.
Postupne vybral z predmetného účtu sumu v celkovej výške 4 965 000.-Sk a to v rôznych výškach.
Každú finančnú hotovosť však odovzdal do pokladne spoločnosti, čo je zrejmé aj z výpisov z účtu, a čo
s nimi následne obžalovaný P. C., ktorý mohol s pokladňou disponovať urobil, nevedel uviesť. Poprel,

že by bol peniaze použil pre seba. Plnil len pokyny obžalovaného P.C., ktorý za spoločnosť oficiálne
vystupoval. O pôvode peňazí nemal žiadnu vedomosť. Obžalovanému P. C. dôveroval a mal za to, že
tým, že mu udelil plnú moc, tak za chod firmy zodpovedal on. Obžalovaný P. C. disponoval aj s účtovnou
dokumentáciou spoločnosti, ktorú mu odovzdal. Na otázku prokurátorky, či ho žiadal obžalovaný P. C.
o to, aby mu vystavil ako konateľ spoločnosti J., s.r.o. T. nejaké potvrdenie, obžalovaný uviedol, že nie.

Keď mu bolo dané k nahliadnutiu potvrdenie z čl. 1560 obžalovaný uviedol, že u notára nebol predmetné
potvrdenie podpisovať.

Obžalovaný Ing. I. D. ku skutku 4 vypovedal, že bol konateľom spoločnosti C., s.r.o. T. spolu s
obžalovaným C. V.. Obžalovaný Ing. P. C. bol zamestnancom. Tento bol splnomocnený konať za
spoločnosť C., s.r.o. na základe splnomocnenia zo dňa 16. 09. 1997. Daňový úrad Kežmarok bol voči

ich spoločnosti zaujatý, ktorá skutočnosť ich viedla zmeniť sídlo spoločnosti do D., Ul. G.. Vtedy ešte
netušili, že voči ich spoločnosti bol zaujatý nie len tento daňový úrad, ale aj Ústredné daňové riaditeľstvo,
pracovisko Prešov. Na základe priamej intervencie riaditeľa Ústredného daňového riaditeľstva Prešov
bola spoločnosť vrátená opätovne pod správu Daňového úradu Kežmarok, aj keď sídlo spoločnosti mali
už v D.. Spoločnosť C., s.r.o. T. mala sídlo v T. na ulici D. č. XX, potom mala sídlo v D., G. XX a nakoniec

mala sídlo v B. T. XX. Týmito zmenami sledovali zmenu správcu dane, aby spoločnosť mala pokoj na
prácu. Obžalovaného Ing. P. C. splnomocnili preto, aby konal za spoločnosť a zastupoval ju vo všetkých
úkonoch. Mal oprávnenie zriadiť aj účet a disponovať ním. Účet bol založený v G., v pobočke, ktorá mala
sídlo totožné so sídlom spoločnosti, t. j. v Levoči. Mali aj staré účty, ktoré používali pre styk s Daňovým
úradom Kežmarok. Prevádzka spoločnosti ostala v Kežmarku. V rámci ich činnosti výroby liehovín

nakupovali a predávali lieh. Bežne nenakupovali lieh v takom rozsahu, ako v predmetnom obchodnom
prípade, keď spoločnosť C., s.r.o. Kežmarok zakúpila 410 000 la liehu. Táto ponuka bola výhodná, preto
na ňu reflektovali. Ponuku na realizáciu tohto obchodu im dal obžalovaný P. C. Na otázku prokurátorky,
či mali finančné prostriedky na zakúpenie 410 000 la liehu, obžalovaný vypovedal, že nebolo podstatné,
či mali peniaze na zakúpenie tohto liehu. Dodal, že si myslí, že nemali na celú sumu. Nevedel sa

rozpamätať,akochcelizafinancovaťkúpnucenutohtoliehu.Nevedelsispomenúť,prečonaďalejprestali
používať už zriadené účty, ktoré mala spoločnosť už zriadené. Ako dôvod pre zriadenie nového účtu
uviedol to, že chceli mať banku v sídle spoločnosti. Spoločnosť C., s.r.o. T. vyrábala liehoviny studenou
cestou.Tentoobchodnýprípadbolšpecifickýmprípadom. Zaspoločnosťboloprávnenýpodávaťdaňové
priznanie obžalovaný Ing. P. C.. Jeho činnosť nekontroloval, lebo obžalovaný Ing. C. bol fundovaný, bol

lepší v takýchto obchodoch ako on sám. Predtým bol obžalovaný Ing. P. C. zamestnaný na Daňovom
úradeKežmarok.Ponukuvsúvislostisnákupomliehuvobjeme410000laliehudostaliodobžalovaného
P.C.Bolatoponukavýhodná,pretonaňureflektovali.Vsúvislosti snákupomtohtoliehusastretolzrejme
raz s obžalovaným P. C., ohľadom predaja tohto liehu sa nestretol s nikým, resp. si nepamätá, či sa s
niekým stretol. Uviedol, že si myslí, že o nákupe liehu v takomto objeme sa dohodli so spoločníkom, teda

s obžalovaným C. V., a keďže nákup brali ako bežnú transakciu, poverili obžalovaného Ing. P. C., abyju zrealizoval. Na uskladnenie liehu v takomto množstve nemali kapacity, mohli uskladniť maximálne 20
až 40 000 la liehu. Preto nakúpený lieh v objeme 410 000 la uskladnili v priestoroch spoločnosti B., s.r.o.
B.. Za týmto účelom uzatvorili so spoločnosťou B., s.r.o. B. zmluvu o skladovaní. Zmluvu o skladovaní

uzatváral obžalovaný Ing. P. C.. Za skladovanie samozrejme spoločnosti B., s.r.o. B. platili. Spoločnosť
C., s.r.o. T. vyrábala liehoviny studenou cestou. Z 96 % vyrábali liehoviny miešaním. Predávali už
hotové výrobky. Z nakúpeného jemného rafinovaného liehu mali záujem lieh vyrobiť a to taký, na ktorý
mali povolenie, urobiť si zásoby a vyrábať postupne z tohto liehu liehoviny. Na otázku prokurátorky,
prečo to isté množstvo, ktoré odkúpili od spoločnosti D. B., s.r.o. B., predali naspäť spoločnosti B., s.r.o.

B. obžalovaný vypovedal, že si na to už nepamätá. Na ďalšiu otázku, prečo v auguste 1997 nakúpili
410 000 la liehu, keď vypovedal, že chceli si z neho urobiť zásoby a vyrábať z neho liehoviny a už
v decembri 1997 odpredávali spoločnosť C., s.r.o. T. P. O., obžalovaný uviedol, že zmenou legislatívy
ku dňu 31. 12. 1997 všetkým subjektom, ktoré vyrábali liehoviny, padli licencie, bolo potrebné znovu
si vybavovať osvedčenie alebo povolenie na výrobu a keďže mali indície, že toto povolenie im nebude
vydané, spoločnosť C., s.r.o. T. predali. Ich spoločnosť mala daňové nedoplatky vo výške približne

100 000 000.-Sk, tento dlh evidoval Daňový úrad T.. Predmetný daňový nedoplatok vznikol na základe
exportu, kedy zahraničná spoločnosť deklarovala export, umiestnila svoje produkty na slovenskom trhu
aj so zahraničnými spotrebiteľskými baleniami a keďže štát a orgány činné v trestnom konaní nemohli
túto spoločnosť nájsť, uvalili celú ťarchu daňového zaťaženia na spoločnosť C., s.r.o. T.. Mal vedomosť
o tom, že na účty, ktoré používali, Daňový úrad Kežmarok zriadil exekúciu. Pokiaľ lieh v objeme 410

000 la odpredali spoločnosti B., s.r.o. B., vyslovil domnienku, že zrejme dostali dobrú ponuku od tejto
spoločnosti. Z uvedenej transakcie nemala spoločnosť majetkový ani nemajetkový prospech. Peniaze
ako prišli, tak aj odišli, lebo šli na úhradu faktúry. On sám sa nezúčastnil podpisovania zmlúv, nezúčastnil
sa ani jednaní o realizovaní predmetného obchodu, nebol prítomný pri podávaní daňových priznaní,
všetkým poverili obžalovaného Ing. P. C., ktorý konal podľa svojho najlepšieho vedomie a svedomia.

Obžalovaný Ing. P. C. mal generálne splnomocnenie, preto mohol konať aj z vlastnej vôle, na základe
vlastnej iniciatívy, nevyžadovali od neho, aby ich ako konateľov spoločnosti informoval o každom kroku.
Striktne od neho nevyžadovali informácie. Brali to ako prirodzenú samozrejmosť, že nebude robiť
„somariny". So spoluobžalovanými sa nikdy nestretli s cieľom, aby sa vedome pripravovali, dohadovali
alebo realizovali predmetnú obchodnú transakciu tak, ako im to kládla obžaloba za vinu. Vypovedal, že

si presne nepamätá, len predpokladá, že na úvodnom rokovaní o tejto výhodnej ponuke na odkúpenie
liehu za zaujímavých podmienok bol. Nejaký čas zvažovali a nakoniec sa rozhodli, že túto ponuku
využijú. Všetky dokumenty a následné úkony potom realizoval obžalovaný Ing. P. C.. Daňové priznania
za mesiace september a október 1997 vo vzťahu k spotrebnej dani z liehu ako aj dani z pridanej hodnoty
štandardne spracovávala účtovníčka pani C., ktorá robila na základe podkladov, ktoré jej boli dané.

Správnosť údajov za spoločnosť zrejme potvrdzoval obžalovaný Ing. P. C.. S obžalovaným Ing. C. N.,
PhD. sa poznali, lebo hodne nakupovali od spoločnosti B., s.r.o. B.. Takisto sa poznal s obžalovaným
P.C., spoločnosť D. B., s.r.o. B. poznal z predchádzajúceho obdobia. Dodal, že s obžalovaným P. C.
prišiel do kontaktu len pri uzatváraní kontraktov vo vzťahu k 410 000 la liehu. Obžalovanému bola
súdom predložená zmluva o postúpení pohľadávok a to zmluva zo dňa 27. 11. 1997 uzatvorená medzi

postupcom, spoločnosťou D. B., s.r.o. B., zastúpenej obžalovaným P.C. a postupníkom, spoločnosťou
B., s.r.o. B., zastúpenej obžalovaným Ing. C. N., ktorou postupca postúpil postupníkovi svoje pohľadávky
bez príslušenstva a ponížené o DPH v celkovej výške 9 840 000.-Sk, tvorené neuhradenými faktúrami
voči dlžníkov, spoločnosti C., s.r.o. T. a dohodu o kompenzácií vzájomných pohľadávok a záväzkov zo
dňa 28.11. 1997, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou B., s.r.o. B. a spoločnosťou C., s.r.o. T., na

základe ktorej došlo ku kompenzácii pohľadávky v objeme 9 840 000.-Sk, ako aj v objeme 24 895 200.-
Sk, načo obžalovaný uviedol, že tieto dohody vidí prvý raz.

Obžalovaný C. V. ku skutku pod bodom 4 na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal,
jeho výpoveď z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní prečítaná. Vypovedal, že bol
majiteľom a aj konateľom spolu s obžalovaným Ing. I. D. spoločnosti C. s.r.o. T., D. Y. č. XX, T., ktorá

vznikla 08. 04. 1994. Spoločnosť mala súhlas na výrobu liehovín studenou cestou, súhlas bol vydaný
Ministerstvom pôdohospodárstva SR do konca roku 1997 (vtedy končila licencia), kedy obaja svoje
obchodnépodielyodpredaliP.O.. KomplexnúdokumentáciuodovzdaliP.O.atocestoujednejkuriérskej
firmy a len má informácie, že táto dokumentácia O. vôbec nebola doručená. Z akého dôvodu sa tak stalo,
nevedel uviesť. Po prevzatí účtovnej dokumentácie za jej doručenie zodpovedala táto kuriérska firma.

V objekte výrobne liehovín na Ul. D. v T. mali stacionárne nádrže na uskladnenie rafinovaného liehu s
maximálnou skladovacou kapacitou 20 000 litrov. Kupovali rafinovaný lieh zvyčajne od spoločnosti B.,s.r.o. B.. O kúpe liehu uzatvorili kúpnu zmluvu na určité množstvo a lieh im bol dovážaný dodávateľom v
autocisternách, pričom následne z týchto autocisterien sa lieh prečerpával do ich nádrží. Pri odovzdaní
liehu sa riadne vystavil dodací list na dodané množstvo liehu a dodávka liehu sa následne z ich

strany zaplatila na základe faktúr vystavených dodávateľom. Spoločnosť C., s.r.o. T. bola na príslušnom
daňovom úrade zaevidovaná ako platca spotrebnej dane z liehu a platca dane z pridanej hodnoty, pričom
v čase, keď spoločnosť mala sídlo v T. a následne v D. P. patrili pod Daňový úrad T. a keď došlo k
zmene sídla spoločnosti, patrili pod Daňový úrad B.. Účtovnú agendu spoločnosti viedla W. C., ktorá aj
spracovávala jednotlivé daňové priznania. Daňový úrad Kežmarok im vymeral dlh na spotrebnej dani

z liehu niečo nad 100 000 000.-Sk, v ktorej čiastke bola zarátaná aj päťnásobná pokuta základu dane,
ktorá predstavovala čiastku okolo 23 000 000.-Sk. Tento dlh vznikol z vývozov tovaru a liehovín, ktorý
on považoval za vymyslený, Bol presvedčený, že riaditeľ Daňového úradu Kežmarok Ing. T. bol voči
ich spoločnosti zaujatý a mal dojem, že spoločnosť sa snažil takto zlikvidovať. Ak si uplatňovali nejaké
tzv. vratky na daniach zo spotrebnej dane z liehu alebo si uplatňovali vrátenie dani z pridanej hodnoty,
tieto sumy im neboli poukazované na účet, lebo daňový úrad si s nimi kompenzoval nedoplatky. Z toho

dôvodu hľadali možnosť zmeny sídla spoločnosti tak, aby spadali pod Daňový úrad Levoča, Svit resp.
Stará Ľubovňa.

Obaja s obžalovaným Ing. I. D. vystavili dňa 19. 9. 1997 splnomocnenie pre obžalovaného Ing. P. C.,
aby mohol konať vo vzťahu ku všetkým právnym a daňovým úkonom v mene spoločnosti C., s.r.o. T., t.j.
vo vzťahu k tretím osobám. Pokiaľ spoločnosť C., s.r.o. T. uzatvorila kúpnu zmluvu so D. B., s.r.o. B. dňa

30. 09. 1997 a na základe faktúry vystavenej D. B., s.r.o. B. č. XXXXXX im bola vyfakturovaná suma
133 135 200.-Sk spolu so spotrebnou daňou z liehu, považoval túto obchodnú transakciu za bežnú.
Spoločnosť C., s.r.o. T. zastupoval obžalovaný Ing. P. C., on bol na zmluve aj podpísaný. Na predmetnej
zmluve je ako právny zástupca dodávateľa uvedený obžalovaný P.C., ktorého poznal len z videnia.
Žiadne obchodné aktivity s ním nedojednával. V čase uzavretia kúpnej zmluvy spoločnosť C., s.r.o. T. už

mala sídlo na ul. T. XX, B.. V živote nebol v novom sídle spoločnosti, nevedel sa vyjadriť, kto nové sídlo
spoločnosti v B. dojednal, a takisto nevedel, kto spoločnosť prihlásil na Daňovom úrade Levoča. Len z
kúpnej zmluvy zistil, že spoločnosť C., s.r.o. T. mala zriadený účet v G., a. s. B. č. ú. XXXXXXXX/XXXX.
Nevedel ani to, kto mal dispozičné právo k predmetnému účtu. Vypovedal, že on nedával obžalovanému
Ing. P. C. žiadne pokyny. Len predpokladal, že na základe udeleného splnomocnenia vykonával rôzne

úkony obžalovaný Ing. P. C.. O obchode s liehom v objeme 410 000 la liehu vedel, ale ohľadom
tohto obchodu s nikým nejednal a ani nedojednával uskladnenie tohto liehu v spoločnosti B., s.r.o. B..
Uviedol, že na takéto množstvo liehu nemali v spoločnosti C., s.r.o. T. skladové priestory. Predmetný
lieh im bol zo strany D. B., s.r.o. B. dodaný. Nepamätal si, či faktúru, ktorú pre spoločnosť C., s.r.o.
Kežmarok vystavila spoločnosť D. B., s.r.o. Levoča aj nejakým spôsobom uhradili. Odmietol sa vyjadriť

ku zmluve o pôžičke peňazí, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťami D. B., s.r.o. Levoča a C., s.r.o.
Kežmarok o zapožičaní sumy 24 895 200.-Sk zo dňa 31. 10. 1997, lebo on túto zmluvu nepodpisoval
a odmietol sa vyjadriť aj k ďalším zmluvám, čo odôvodnil tým, že na nich sa nenachádzal jeho podpis.
Pokiaľ si uplatnili vrátenie spotrebnej dane z liehu a daň z pridanej hodnoty z faktúry č. XXXXXX, kde
spotrebná daň z liehu predstavovala sumu 98 400 000.-Sk a daň z pridanej hodnoty sumu 24 895 200.-

Sk vypovedal, že bolo ich povinnosťou v daňových priznaniach si uplatniť vrátenie týchto daní, ale či im
príslušnáspotrebnádaňzliehuadaňzpridanejhodnotybolivrátené,ktomusanevedelvyjadriť.Daňové
priznania nepodpisoval a preto odmietol sa k nim vyjadriť s tým, že zrejme daňové priznania vystavila
účtovníčka. Pokiaľ si uplatnili u Daňového úradu Levoča nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu vo
výške 98 400 000.-Sk daňovým priznaným za september 1997 dňa 06. 10. 1997, čiastočná daňová

kontrola D. za obdobie september 1997 potvrdila oprávnenosť ich nároku na vrátenie D. vo výške 98
400 000.-Sk za nákup liehu v objeme 410 000 la liehu. Bolo jednoznačne v kompetencii správcu dane, či
túto priznanú návratku dane správca dane použije na úhradu svojich nedoplatkov, alebo sumu poukáže
na účet spoločnosti. Návratka dane bola poukázaná na ich účet a to oni ovplyvniť nemohli. Vypovedal,
že jednalo sa o skutočný obchod a nie fingovaný, a že nedošlo v skutočnosti o vyskladnenie liehu, toto

nebolo „na závadu", nakoľko riadne boli uzatvorené zmluvy o skladovaní liehu v zmysle Obchodného
zákonníka, z čoho bolo zrejmé, že vlastníkom liehu bola skutočne spoločnosť C., s.r.o. T. a mali ho len
uskladnený v spoločnosti B., s.r.o. B.. Ďalej vypovedal, že pokiaľ vie, zakúpený lieh v množstve 410 000
la nespracovali, ale následne ho odpredali spoločnosti B., s.r.o. B., a to na základe faktúry č. XXX XX
zo dňa 22. 10. 1997, kedy odpredali 380 00 la liehu a faktúry č. XXX XX zo dňa 03. 11. 1997, kedy

odpredali zvyšných 30 000 la liehu. Nepamätal si, či on osobne so spoločnosťou B., s.r.o. B. viedol
za spoločnosť C., s.r.o. T. jednania ohľadom odpredaja ich liehu. Z tejto obchodnej transakcie kúpne
zmluvy za spoločnosť C., s.r.o. T. neuzatváral. Pokiaľ mu boli predložené k nahliadnutiu kúpne zmluvyzo dňa 22. 10. 1997 na odpredaj 380 000 la liehu a zo dňa 3. 11. 1997 na odpredaj 30 000 la liehu - k
týmto sa odmietol vyjadriť s tým, že jeho podpis na týchto kúpnych zmluvách nefiguruje. Keďže došlo
k odpredaju liehu spoločnosti B., s.r.o. B., bolo ich povinnosťou priznať „na výstupe" spotrebnú daň z

liehu, ako aj daň z pridanej hodnoty na príslušných daňových priznaniach, ale či zo strany spoločnosti C.,
s.r.o. T. nimi priznané dane aj príslušnému daňovému úradu uhradili, to si spomenúť pre časový odstup
nevedel. Ohľadne faktúr č. XXX XX a XXX XX len vyslovil predpoklad, že im boli spoločnosťou B., s.r.o.
B. obe faktúry uhradené. Po predložení dohody o kompenzácii vzájomných pohľadávok a záväzkov
medzi spoločnosťou B., s.r.o. B. a spoločnosťou C., s.r.o. T. zo dňa 28. 11. 1997 na celkovú hodnotu

zápočtu 34 735 200, obžalovaný sa k predmetnej dohode nevyjadril s odôvodnením, že ju neuzatváral.
Mal za to, že spoločnosť C., s.r.o. T. sa žiadnym spôsobom na tomto obchode neobohatila.

Obžalovaný Ing. P. C. ku skutku pod bodom 4 na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal,
jeho výpoveď z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní prečítaná. Vypovedal, že od
septembra 1991 do februára 1997 pracoval na Daňovom úrade Kežmarok ako referent na exekučnom
oddelení. Potom sa zamestnal v spoločnosti D., s.r.o. G., ktorá mala prevádzku v T. a patrila spoločníkom

spoločnosti C., s.r.o. T. a to obžalovaným C. V. a Ing. I. D.. Ako ich zamestnanec dostal za úlohu meniť
sídlo spoločnosti zo D. P. do B.. Z akého dôvodu ho spoločníci poverili zmeniť sídlo zo D. P. do B.
uviesť nevedel. Za tým účelom mu obaja spoločníci - obžalovaní vydali splnomocnenie zo dňa 16. 9.
1997. Na základe tohto splnomocnenia bol oprávnený ku všetkým právnym a daňovým úkonom v mene
spoločnosti. Sídlo mala mať spoločnosť v B., na ul. T. XX, čo bolo uvedené na splnomocnení.

Z toho dôvodu na Živnostenskom úrade v Starej Ľubovni spoločnosť odhlásil a na Živnostenskom úrade
vLevočispoločnosťprihlásilknovejadrese-ul.T.XX.B..Kdemábyťsídlospoločnosti(tedaul.T.XX,B.)
mu bolo povedané majiteľmi spoločnosti. Mal vedomosť o tom, že sídlo spoločnosti C., s.r.o. T. sa malo
nachádzať v objekte, ktorý bol vo vlastníctve nejakej stavebnej spoločnosti. Realizoval aj ďalšie kroky,
ktoré súviseli s presídlením spoločnosti zo Starej Ľubovne do Levoče. Prihlášku k registrácii daňovníka

zo dňa 16. 09. 1997 na Daňovom úrade v Levoči nevypisoval a ani nepodpisoval. Obžalovanými C.
V. a Ing. I. D. bol poverený zriadiť nový účet spoločnosti a preto ho zriadil. Zmluvu o zriadení účtu
podpisoval on. Jednalo sa o účet s číslom XXXXX-XXX. Podpisové právo k tomuto účtu mal len on.
Aj v banke predložil splnomocnenie zo dňa 16. 09. 1997. Nepamätal si, či kúpnu zmluvu uzatvorenú
medzi spoločnosťami C., s.r.o. T. (odberateľom) a D. B., s.r.o. B. (dodávateľom) na nákup 410 000 la

liehu zo dňa 29. 09. 199, ako aj zmluvu o skladovaní uzavretú medzi spoločnosťami B., s.r.o. B. a C.,
s.r.o. Kežmarok zo dňa 30. 09. 1997 na uskladnenie predmetného rafinovaného liehu v množstve 410
000 la v nádrži č. 7 podpisoval osobne, avšak bol konateľmi spoločnosti poverený k uzavretiu týchto
zmlúv. O vlastný obsah zmlúv sa nezaujímal. Nepamätal si, či pri uzatváraní zmluvy prišiel do kontaktu
s obžalovaným P. C., ktorý zastupoval spoločnosť D. B., s.r.o. B.. S obžalovaným Ing. C. N., PhD. nikdy

do kontaktu neprišiel, hoci jeho meno figuruje na zmluve. Daňové priznanie k spotrebnej dani z liehu
za mesiac september 1997 a daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za mesiac september 1997
a október 1997 za spoločnosť vypisovala účtovníčka spoločnosti C.. Aj keď je na nich uvedené jeho
meno, nespomenul si pri výsluchu pred vyšetrovateľom, či ich aj fakticky podpísal. Ďalej vypovedal, že
predmetným daňovým priznaním k spotrebnej dani z liehu si spoločnosť C., s.r.o. T. z nakúpeného liehu v

množstve 410 000 la uplatňovala vrátenie dane vo výške 98 400 000.-Sk. Pracovníkmi Daňového úradu
Levoča bola realizovaná kontrola oprávnenosti vrátenia spotrebnej dane z liehu za mesiac september
1997, bol vydaný aj protokol o čiastkovej kontrole D. č. j. XXX/XXX/XXXXX/XX zo dňa 10. 10. 1997 a
z neho je zrejmé, že touto kontrolou bola potvrdená oprávnenosť nároku na vrátenie spotrebnej dane
z liehu vo výške 98 400 000.-Sk z nákupu liehu v objeme 410 000 la. O tom, že táto čiastka bude

poukázaná na účet spoločnosti C., s.r.o. T. bolo výlučne v kompetencii Daňového úradu Levoča, ktorý
takto aj rozhodol. Nezaujímal sa o to, či mala spoločnosť nejaké daňové nedoplatky alebo nie a ak mala,
prečo si ich správca dane neuplatnil. Celá „vratka spotrebnej dane z liehu" následne bola poukázaná
z účtu spoločnosti C., s.r.o. T., vedenom v G. v B., na účet spoločnosti D. B., s.r.o. B., a to na základe
príkazu na úhradu zo dňa 17. 10. 1997, ktorý vystavil on. Tieto peniaze slúžili ako čiastočná úhrada

faktúry č. XXXXXX. Pokiaľ boli obžalovanému Ing. P. C. dané k nahliadnutiu 2 kúpne zmluvy, ktorými
spoločnosť C., s.r.o. T. predala tento lieh na dvakrát spoločnosti B., s.r.o. B. a to zo dňa 22. 10. 1997 na
380 000 la a zo dňa 03. 11. 1997 na 30 000 la, faktúry č. XXX XX zo dňa 22. 10. 1997 a č. XXX XX z 03.
11. 1997, ak aj daňové priznania k spotrebnej dani z liehu za obdobie október 1997 a november 1997
a daňové priznanie dani z pridanej hodnoty za október 1997 a november 1997 obžalovaný uviedol, že

na tento „obchod" si vôbec nespomína aj napriek tomu, že na zmluvách je uvedené, že spoločnosť C.,s.r.o. T. zastupoval on. Jeho meno je uvedené aj na daňových priznaniach. Oboma obžalovanými bol
poverený, aby na všetkých dokladoch spoločnosť C., s.r.o. T. zastupoval a preto za spoločnosť všetky
doklady aj podpisoval. Nebola jeho starosť zisťovať, či odberateľ, spoločnosť B., s.r.o. Levoča, uhradil

spoločnosti C., s.r.o. T. prv spomenuté nimi vystavené faktúry. Spoločnosť C., s.r.o. T. určite nemala
skladové priestory na uskladnenie takého množstva liehu, ktoré zakúpila od spoločnosti D. B., s.r.o.
Levoča. Práve preto boli uzatvorené zmluvy o skladovaní v priestoroch spoločnosti B., s.r.o. Levoča.
Ďalej vypovedal, že žiadnej trestnej činnosti sa nedopustil, lebo len realizoval úkony, ktoré mu dávali
majitelia spoločnosti, obžalovaní C. V. a Ing. I. D.. Žiadnych obchodných jednaní za spoločnosť C., s.r.o.

T. sa nezúčastnil. Či sa obchodných jednaní zúčastnili obaja obžalovaní, alebo iba jeden z nich, k tomu
sa vyjadriť nevedel. Vypovedal, že o predmet tohto obchodného vzťahu sa nezaujímal, bola to výlučne
povinnosť spoločníkov spoločnosti C., s.r.o. T.. Plnil iba pokyny, ktoré dostal od oboch obžalovaných s
tým, že len technicky realizoval to, čo mu bolo povedané. Ktorý konkrétny pokyn dostal a od ktorého
obžalovaného, k tomu sa nevedel vyjadriť.

ObžalovanýIng.J.N.kuskutkupodbodom5vypovedal,žeskutokpodtýmtobodomsahovôbecnetýka,

pretože nebol konateľom spoločnosti S. Y., a.s. X.. Za spoločnosť S. Y., s.r.o. T. nikdy nevystupoval. So
zmluvou o sprostredkovaní nemá nič spoločné, po prvý krát o nej počul len na hlavnom pojednávaní.
Svedok S. E. ho obvinil z vydierania s úmyslom, vyhnúť sa trestnému stíhaniu, lebo bol to on, ktorý
vydával faktúry na krátenie dane. V roku 2001 stratil občiansky preukaz. Keď mu vyšetrovateľ v inej
veci ukazoval knihu návštev, všimol si, že tam je uvedené pri jeho mene číslo občianskeho preukazu.

Keď prišiel domov, porovnával si čísla občianskych preukazov a zistil, že v tom období mal iné číslo
občianskeho preukazu. S S. E. nebol v B.. Svedkovi S. E. nehovoril kde má ísť a za akým účelom, keď
navštívil spoločnosť B., s.r.o. B.. Do objektu spoločnosti B., s.r.o. B. chodil, chodieval za Ing. G., nechodil
za obžalovanou Ing. I. T.. Na otázku, prečo v knihe návštev je poznamenané, že šiel navštíviť Ing. I. T.,
obžalovaný vypovedal, že „už teraz vie," že na vrátnicu pre neho prišla obžalovaná Ing. I. T.. Vtedy ju

po mene nepoznal. Bola to ona, ktorá ho odviedla ku pokladni po prvý raz. Obžalovanú Ing. I. T. vtedy
nepoznal, spoznal ju len v čase, kedy bola na súde svedčiť ako svedkyňa proti jeho osobe. Od svedka
S. E. nikdy žiadne peniaze neprevzal. Keď boli obžalovanému súdom dané k nahliadnutiu príjmové a
výdavkové pokladničné doklady zo zväzku XI. spisu obžalovaný vypovedal, že peniaze prevzal, avšak
ide o peniaze „za obchody", ktoré robil so spoločnosťou B., s.r.o. B. ešte v minulosti. Peniaze, ktoré

prevzal, odovzdal P. M., ktorý mal tieto peniaze zabezpečiť pre spoločnosť T., s.r.o. T..

K bodu 6 vypovedal, že spoločnosť T., s.r.o. T. sprostredkovala kupujúcich, ktorí kupovali rafinovaný
lieh a výrobky na báze rafinovaného liehu zo spoločnosti B., s.r.o. B.. Spoločnosť T., s.r.o. T. prijímala
objednávky od odberateľov, ktoré potom dávala na realizáciu do spoločnosti B., s.r.o. B.. Túto prácu
si spoločnosť T., s.r.o. T. vyfakturovala a faktúru predložila spoločnosti B., s.r.o. B. na odsúhlasenie,

na podpis a následne fakturovanú cenu spoločnosť B., s.r.o. B. aj uhradila. „Firma T. potom vystavila,
podpísala a opečiatkovala príjmové a výdavkové doklady." Odmena za sprostredkovanie vo výške 12
000 000.-Sk spolu s 23 % daňou z pridanej hodnoty bola v prospech spoločnosti T., s.r.o. T. vyplatená
v hotovosti v štyroch splátkach. Odmena za prácu pre jeho osobu bola dohodnutá ústne. Jej výšku
neuviedol, lebo si ju už nepamätal. Spoločnosť T., s.r.o. T. zastupoval na základe plnej moci, ktorú

mu vystavil jej konateľ. Na otázku súdu, odkiaľ sa poznal s C. X., obžalovaný vypovedal, že C. X.
nepoznal. Za spoločnosť T., s.r.o. T. konal na základe plnej moci, ktorú mu dal P. M., ktorý sa mu
predstavil ako konateľ tejto spoločnosti. On mu dal aj pečiatku spoločnosti. Keď bolo súdom dané
obžalovanému k nahliadnutiu splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti T., s.r.o. T. s tým, aby si jeho
obsah prečítal, obžalovaný vypovedal, že si už nepamätá, či konal za túto spoločnosť práve na základe

jemu predloženého splnomocnenia. Spoločnosť T., s.r.o. T. takúto službu v prospech spoločnosti B.,
s.r.o. B. robila na základe odporučenia, ktoré pre spoločnosť T., s.r.o. T. dal prokurátor E. O. z obce X.,
ktorý mu dal kontakt aj na P. M..

Na hlavnom pojednávaní bol ako svedok vypočutý Ing. G. E., ktorý pracoval v spoločnosti B., s.r.o.

vo funkcii vedúceho obchodného úseku. Jeho priamym nadriadeným bol obžalovaný Ing. C. N., PhD.
Spoločníkmi spoločnosti boli obžalovaní Ing. C. N., ktorý bol vo funkcii generálneho riaditeľa, I. J., ktorý
mal na starosti výrobu a Ing. V. G., ktorý bol členom grémia. Majiteľmi spoločnosti boli aj ďalšie osoby,ktoré boli uvedené v obchodnom registri. Riaditeľkou ekonomického úseku bola v tom čase obžalovaná
Ing. I. T.. Obchodné oddelenie lieh nenakupovalo, ale malo na starosti odpredaj už hotových výrobkov. S
obžalovanou Ing. I. T. neprichádzal do kontaktu. Obchodných jednaní, ktoré sa týkali nákupu a predaja

liehu sa nezúčastňoval. Nevedel sa vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré sa týkali predaja liehu v objeme
350 000 la, ani predaja liehu v objeme 410 000 la a nemal vedomosť ani o obchodnom prípade vo
vzťahu k sprostredkovateľskej činnosti spoločnosti S., s.r.o. J.. O žiadnych obchodných kontaktoch so
spoločnosťami V., s.r.o. T. a C., s.r.o. T. vedomosť nemal.

Svedok Ing. I. C. vypovedal, že v spoločnosti B., s.r.o. B. pracoval od marca 1996, ihneď po tom,

ako sa táto spoločnosť transformovala zo spoločnosti D. B., š. p. B., kde vykonával funkciu riaditeľa.
V spoločnosti B., s.r.o. B. vykonával funkciu výrobného riaditeľa a to aj do júla 1999. Riaditeľkou
ekonomického úseku bola obžalovaná Ing. I. T., generálnym riaditeľom bol obžalovaný Ing. C. N., PhD. a
obžalovaný I. J. zastával funkciu výrobného riaditeľa. Ako výrobný riaditeľ sa nezúčastňoval obchodných
jednaní za spoločnosť B., s.r.o. B.. Nepamätal si, či sa v minulosti stretol s menom obžalovaného P. C. Z
videnia poznal obžalovaného Ing. I. D.. V neskoršom období prešiel pracovať do spoločnosti F. B., s.r.o.

D. L. E.. O ekonomickej situácii tejto spoločnosti nevedel. K jednotlivým skutkom obžaloby sa vyjadriť
nevedel s tým, že nemal vedomosť o predaji 350 000 la liehu spoločnosti J., s.r.o. T., ani o predaji 410
000 la liehu D. B., s.r.o. B.. Dodal, že sa jedná o vysoké množstvo liehu, na prevoz ktorého by bolo
potrebné 20 cisternových vagónov. Nemal vedomosť ani o zmluve o sprostredkovaní, ktorú uzatvorila
spoločnosť B., s.r.o. B. so spoločnosťou S., s.r.o. J..

Svedok B. G., vypovedal, že v spoločnosti B., s.r.o. B. vykonával funkciu skladníka v rafinérii liehu.
Zodpovedal za príjem, skladovanie a výdaj liehu, k čomu viedol aj potrebnú evidenciu. K samotnému
procesu vyskladneniu liehu uviedol, že odberateľ musel predložiť výpis z obchodného registra, povolenie
s nakladaním liehu a musel predložiť aj objednávku. Proces pri vyskladnení liehu prebiehal tak, že
sa najprv odvážila prázdna nádoba, ktorá sa po naplnení opäť vážila a čistá váha sa vynásobila

váhovým koeficientom. Merala sa zdanlivá stupňovitosť a zistila sa výsledná stupňovitosť vo vzťahu
k teplote liehu. Od výslednej stupňovitosti sa v tabuľkách zistil váhový koeficient, ktorým sa násobila
čistá váha dodaného liehu a tak sa zistilo skutočné množstvo dodaného liehu v la, čo sa vyvádzalo v
dodacích listoch a skladových evidenciách. Spoločnosť nakupovala surový lieh. Tento do spoločnosti
bol dovážaný v cisternách a to v autocisternách alebo po železnici, ktorý následne prečerpávali do

vlastných skladových nádob. Tento sa vypaľoval na destilačnej kolóne a tak vznikal čistý lieh. Vo vzťahu
k dodanému surovému liehu vypovedal, že tento bol takisto vážený, zisťoval sa váhový koeficient cez
odobratú vzorku, aby sa zistila stupňovitosť a teplotu dodaného liehu, následne dodané množstvo
liehu bolo prenásobené týmto váhovým koeficientom a tak zistili skutočne dodané množstvo liehu v
la. Následne účtovníčka rafinérie E. Y. ku skutočne dodanému liehu vystavila prijímací list a lieh bol

zavedený do skladovej evidencie ako príjem. Kapacita skladovacích priestorov bola dobrá. Dodacie
listy zo dňa 18. 03. 1997 pod č. XXXXXXXX až XXXXXXXX vystavil osobne a to potom, ako dostal k
tomuto úkonu pokyn od vedúceho rafinérie B. E., ktorý dostával objednávky z obchodného úseku. On
mu prikázal vystaviť dodacie listy k odpredaju celkom 4 druhov liehu v celkovom množstve 350 000 la
a to bez spotrebnej dane z liehu pre spoločnosť J., s.r.o. T.. Na aké množstvo, z ktorého druhu liehu

mal vystaviť dodacie listy, vedel od vedúceho rafinérie B. E.. Že odpredaj bol bez tejto dane, vyznačil na
pravej strane dodacích listov ako „ - SD" Bolo mu tiež ním povedané, že lieh sa nevyskladní a že ostane
v ich skladoch. Následne potom účtovníčka rafinérie E. Y. vystavila faktúru č. XXXXXXXX, a všetky tieto
doklady odniesla na sekretariát generálneho riaditeľa.

Kvyskladneniutohtoliehunedošlo,odberateľsihoneprišielfyzickyprevziať.Akoskladník,vôbecnebolv

kontakte so zástupcom odberateľa. Zástupca odberateľa za jeho prítomnosti dodacie listy nepodpisoval.
U neho sa zástupca odberateľa nezaujímal o skladovaný lieh, teda už odpredaný lieh. Tento lieh
bol skladovaný spolu s ostatným liehom spoločnosti B., s.r.o. B.. Zároveň dodal, že nevylučuje, že
sa odberateľ o skladovanie odkúpeného liehu zaujímal u vedenia spoločnosti. O čerpacej stanici na
vodu vedomosť mal a mal vedomosť aj o jej odpredaji. Vedel o tom, že spolu s čerpacou stanicou

bol odpredaný aj lieh. V priestoroch čerpacej stanice neboli žiadne skladové priestory na lieh a ani
nádrže na uskladnenie liehu. Na otázku prokurátorky svedok uviedol, že v iných prípadoch si odberateľ
nakúpený lieh prišiel prevziať sám, alebo mu bol spoločnosťou B., s.r.o. B. dovezený. Nevedel sa vyjadriť
k spätnému odkúpeniu liehu. Dodal, že mu bolo divné, že bolo odpredané také obrovské množstvo
liehu, bolo to jedinečné a navyše bez spotrebnej dane z liehu. Bolo mu divné, že lieh bol skladovaný vich skladovacích priestoroch. Svedkovi na hlavnom pojednávaní bol súdom daný k nahliadnutiu súpis
skladovacích nádrží evidovaných na čl. 1431 vo zväzku 6. Svedok uviedol, že údaje uvedené v súpise
sú pravdivé. Pre časový odstup si nepamätal, či nádrže evidované pod č. XX až XX boli takého objemu,

ako to bolo uvedené v súpise. Päťstotisíc litrové nádrže sa v skutočnosti v spoločnosti nachádzali. Na
otázku, či na skladovanie liehu sa používala aj nádrž s označením č. XX svedok uviedol, že na nádrž s
týmto číslom si nepamätá. Kto vypracoval tento súpis, k tomu sa svedok vyjadriť nevedel. Nebolo jeho
povinnosťou viesť v evidencii predmetné nádrže. Na prevoz liehu používali 200 litrové nádrže. Tieto sa
používalilennavývozliehu,nienaskladovanieliehu.S.vjednejznádržíuvedenejvzoznameobjektívne

nemohol byť predaný lieh uskladnený v priestoroch čerpacej stanice na vodu, pretože nádrže v objekte
skladu boli pevne pripútané k zemi. Nádrže nebolo možné demontovať a premiestňovať.

Svedok B. E. vypovedal, že ako vedúci skladu pracoval v spoločnosti B., s.r.o. B.. Jeho priamym
nadriadeným bol W.. I. C., výrobný riaditeľ. Obžalovaný I. J. si celú rafinériu zobral pod patronát. Po
odchode na dôchodok obžalovaného I. J., bol poverený riadením rafinérie liehu ako celku. V tejto funkcii
pracoval až do marca 1999. Jeho úlohou bolo zabezpečiť činnosť rafinérie liehu, od nákupu surového

liehu, cez jeho rafináciu až po distribúciu, teda predaj liehu jednotlivým odberateľom. Pod rafinériu patrili
aj zásobníky a nádrže na lieh, v ktorých sa skladoval. Celkove v sklade bolo 10 stacionárnych nádrží s
objemom 1 000 hektolitrov a na nádvorí boli 3 stacionárne nádrže s objemom každá po 5 500 hektolitrov.
Priamozrafinérie, poprečisteníliehu,liehtiekoldoskladu.Preinéspoločnostinebolomožnézabezpečiť
skladovanie liehu, pretože časť liehu tvoril štátne hmotné rezervy. Dodávateľom surového liehu bola

o. i. aj spoločnosť D. B., s.r.o. B.. Pri veľkom odbere, lieh dodávali v 200 hektolitrových železničných
cisternách. Celkove mesačne sa predalo aj 2 500 hektolitrov, t. j. 250 000 litrov. V rokoch 1997 až
1998 sa v rafinérii značilo, že sa lieh predáva aj so spotrebnou daňou z liehu. Skladovanie liehu sa
evidovalo na dodacích listoch. Ak malo dôjsť k vysladneniu liehu, objednávku na jeho vyskladnenie
dostal z riaditeľstva. Jednalo sa o objednávku, ktorá prišla poštou. Ak odberateľ prišiel s objednávkou

osobne, doniesol ju priamo do rafinérie. Cena za 1 la liehu bola stanovená učtárňou. Nevedel o
tom, že spoločnosť odpredala čerpaciu stanicu na vodu, o tomto predaji sa dozvedel len v rámci
vyšetrovania. D. J., s.r.o. B. nebola bežným odberateľom. Túto čerpaciu stanicu poznal, bol v nej. Nikdy
sa v jej priestoroch neskladoval lieh. Mal vedomosť o tom, že spoločnosť B., s.r.o. B. uzatvorila so
spoločnosťou J., s.r.o. B. zmluvu o skladovaní. Dovtedy mu táto spoločnosť známa nebola. Spoločnosť

B., s.r.o. B. nikdy nezabezpečovala skladovanie odpredaného liehu. Lieh bol skladovaný na základe
spomenutej zmluvy o skladovaní v nádrži, ktorá v zmluve bola uvedená a bol aj spoločnosti J., s.r.o.
B. kedykoľvek k dispozícii. Ak sa v zmluve o skladovaní spomína nádrž č. XX, s takýmto číslom nádrž
v areáli rafinéria liehu nebola. Po vystavení dodacích listov, účtovníčka rafinérie E. Y. vystavila faktúru
pre odberateľa, spoločnosť J., s.r.o. B.. Dodacie listy aj faktúra boli odstúpené na ekonomický úsek.

V tom čase nezisťoval, či spoločnosť J., s.r.o. B. je oprávnená nakupovať lieh. Odpredaný lieh bol
skladovaný v nádržiach spoločnosti spolu s ďalším liehom. Nebol teda skladovaný samostatne. Svedok
zároveň uviedol, že uskladnenie a dodržanie ustanovenia § 3 a § 4 Úpravy MPVŽ SSR č. 4532/88-PP
z 30. 05. 1988 mal na starosti skladník v rafinérii liehu, svedok B. G., ktorý vystavoval dodacie listy. Pri
vyskladňovaní liehu napr. v železničnej cisterne, skladník zabezpečil jej pristavenie na váhu, odvážila sa

najprv prázdna cisterna, potom sa natankovala, znovu sa odvážila, a čistá váha sa násobila váhovým a
objemovým koeficientom, aby sa vypočítalo skutočné množstvo dodaného liehu. Údaje v dodacom liste
opäť vyplňoval skladník. K odpredaju 350 000 la uviedol, že čerpacia stanica na vodu sa od roku 1992
nepoužívala, chodieval tam, pretože dovtedy slúžila na čerpanie vody z potoka na chladenie kolóny.
Neboli v nej žiadne skladovacie priestory na lieh, teda sudy alebo nádrže. V týchto priestoroch neboli

vykonávané ani inventúry. O zmluve, predmetom ktorej bol predaj čerpacej stanice na vodu, vedomosť
nemal. Čerpacia stanica mala podlahovú plochu približne vo veľkosti 2 metre krát 3 metre. Boli v nej
nainštalované 2 čerpadlá na vodu. Každá nádrž, ktorá slúžila na skladovanie liehu, mala svoju skladovú
kartu, na ktorej sa evidoval príjem a výdaj liehu. Okrem stacionárnych cisterien sa v sklade nachádzali
aj prenosné nádoby s rôznym objemom, tieto sa využívali pre octáreň. Stacionárna cisterna nebola

demontovateľná.Informáciuotom,želiehvobjeme350000labolspätneodkúpený,sanajskôrdozvedel
od obžalovaného I. J.. Vystavená faktúra dodávateľom, spoločnosťou V., s.r.o. T. musela byť doručená
do rafinérie, lebo na vystavených príjemkách č. XX a č. XX je práve táto spoločnosť uvádzaná ako
dodávateľ. Tieto príjemky sám podpísal. Takto sa predmetný lieh papierovo dostal naspäť do skladových
zásob spoločnosti B., s.r.o. B., čo sa vyznačilo aj na skladových kartách. O tom, že lieh bol odpredaný

spoločnosti J., s.r.o. B. a bol odpredaný bez spotrebnej dane z liehu, rozhodlo vedenie spoločnosti. Mal
vedomosť o tom, že spoločnosť V., s.r.o. T. bola „firma I. J.", ktorý si celú rafinériu zobral pod patronát.Do realizácie predmetného obchodného prípadu ani jedna zo spomenutých spoločností nebola ich
odberateľom ani dodávateľom. Zmluvu o predaji liehu v objeme 350 000 la mal k dispozícii. K otázke, kto
muzmluvupredložil,savyjadriťnevedel.Uviedol,žezrejmejudonieslasekretárkagenerálnehoriaditeľa,

obžalovaného Ing. C. N., PhD. alebo účtovníčka rafinérie E. Y. ju od nej doniesla, prípadne samotný
obžalovaný I. J., ktorý sa v stredisku rafinéria liehu zdržiaval takmer denne. Pokiaľ bola svedkovi na
hlavnompojednávanídanáknahliadnutiusúpiskanádržísvedokuviedol,žetietonádržesavskutočnosti
v stredisku rafinéria liehu aj nachádzali, pričom 3 z nich sa nachádzali na voľnom priestranstve. Jednalo
sa o nádrže pod č. XX až XX. Po tom, čo boli svedkovi súdom dané k nahliadnutiu aj dodacie listy pod

č. XXXXXXXX až XXXXXXXX svedok uviedol, že podpis, ktorý sa nachádza v kolonke „vystavil" sa mu
javí ako podpis svedka B. G., skladníka v rafinérii. V konkrétnom obchodnom prípade išlo o odpredaj
veľkého množstva liehu. Prečo tento lieh nebol aj vyexpedovaný, svedok uviesť nevedel. Ďalej uviedol,
že mal vedomosť o zmluve o skladovaní. Ako bol tento lieh skladovaný, či samostatne alebo spoločne
s ostatným zaskladovaným liehom, k tomu sa svedok takisto vyjadriť nevedel. Na otázku člena senátu,
čo sa stalo s predaným liehom, ktorý bol v stredisku rafinérii liehu uskladnený v množstve 350 000

la svedok uviedol, že ostal v spoločnosti B., s.r.o. B. a bol naspäť odkúpený a naďalej tvoril skladové
zásoby spoločnosti. Neskôr sa buď postupne predal iným odberateľom, alebo sa použil na ďalšiu výrobu
v rámci spoločnosti.

Informáciu o predaji 410 000 la liehu sa dozvedel od obžalovaného I. J.. Čo sa týka označenia nádrže
č. XX, kde mal byť predmetný lieh uskladnený, vypovedal, že také číslo nádrže spoločnosť B., s.r.o. B. v

stredisku rafinéria liehu nemala. Nevedel sa vyjadriť ku skladovaniu tohto liehu, ani k spätnej kúpe tohto
liehu od spoločnosti C., s.r.o. T. z dôvodu, že na tento obchodný prípad sa nepamätal. O spoločnosti
C., s.r.o. T. uviedol, že táto spoločnosť mesačne od ich nakupovala jemný rafinovaný lieh v množstve
cca 10 000 la, ktorý používala na výrobu liehovín studenou cestou. Mal vedomosť aj o spoločnosti D.
B., s.r.o. B., spoločnosť poznal ako dodávateľa surového liehu, avšak obžalovaného P. C., ktorý konal

v menej tejto spoločnosti, nepoznal.

Svedkyňa E. Y. vypovedala, že pracovala v stredisku rafinéria liehu ako administratívna pracovníčka,
ako účtovníčka, o. i. mala na starosti fakturáciu liehu. Jej priamym nadriadeným bol B. E., vedúci rafinérie
liehu. Pri práci prichádzala do kontaktu nie len s ním, ale aj s vedúcim skladu B. G.. Mali na starosti
výdaj liehu, jeho príjem, vybavovanie objednávok, vyhotovovanie faktúr, ktoré konkrétne vyhotovovala

ona samotná. Vyhotovovala ich na počítači a následne ich posielala do učtárne. S obžalovanou
Ing. I. T. bežne neprichádzal do kontaktu. Obracali sa na ňu len pri závažnejších ekonomických
záležitostiach. Keď vystavovala faktúru, musela mať k dispozícii objednávku, ktorá musela obsahovať
všetky predpísané údaje. Priamo v objednávke musela byť vznesená požiadavka o oslobodenie od
spotrebnej dane z liehu a účel použitia liehu a táto požiadavka musela byť v súlade so zákonom a

potom bolo dôležité, keď bol lieh fakturovaný bez tejto dane, aby bolo pripojené rozhodnutie daňového
riaditeľstva, či oslobodzuje konkrétny predaj liehu bez spotrebnej dane. Predmetné rozhodnutie si
musel zadovážiť samotný odberateľ, ktorý predkladal objednávku na nákup liehu. Objednávateľ musel
disponovať s rozhodnutím daňového úradu o tom, že môže nakupovať lieh bez spotrebnej dane z liehu.
V spomenutom rozhodnutí musel byť uvedený aj účel použitia liehu. Len potom mohla byť vystavená

faktúra na nakúpený lieh bez spotrebnej dane z liehu. Faktúru na predaj liehu č. XXXXXXXX z 18. 03.
1997 vystavila ona, túto aj podpísala. Na daňový úrad Levoča spracovala a aj zaslala potvrdenie o
vyskladnení liehu bez spotrebnej dane z liehu, ktorú povinnosť si musela splniť do 3 dní po vykonaní
odpredaja liehu. Spomenutú lehotu aj dodržala. Odpredaj liehu bol vyznačený aj na skladových
kartách. Všetky spracované faktúry následne zasielala na ekonomický úsek, na hlavnú učtáreň, kde bola

sledovaná úhrada faktúr. V tom čase nemala vedomosť o tom, že odpredaný lieh nebol vyskladnený pre
odberateľa a že tento ostal v sklade rafinéria liehu. Nevedela sa vyjadriť k okolnostiam, za ktorých bola
do skladu rafinéria liehu doručená faktúra č. XXX/XX zo dňa 24. 03. 1997, ktorou spoločnosť V., s.r.o. T.
odpredala lieh spoločnosti B., s.r.o. B.. Ona samotná vystavila prijímacie listy č. XX a č. XX zo dňa 24. 03.
1997, podľa ktorých dodávateľom liehu v celkovom objeme 350 000 la bola spoločnosť V., s.r.o. T.. Kto

prepísal na oboch príjemkách dodávateľa na spoločnosť J., s.r.o. T., k tomu sa vyjadriť nevedela. Dodala,
že s daňovými priznaniami v sklade rafinéria liehu neprichádzala do styku. Pokiaľ boli vykonávané
kontroly pracovníkmi daňového úradu, predmetom kontroly bol príjem a výdaj liehu a štvrťročne boli
vykonávané fyzické inventúry. Ich výsledky porovnávali so skladovou evidenciou. Skladové karty viedol
skladník, svedok B. G. a ona viedla evidenciu na počítači. Mali na to program. V závere svojej výpovedesvedkyňa uviedla, že s obžalovanou Ing. I. T. nehovorila o obchodnej transakcii týkajúcej sa predaja
liehu v objeme 350 000 la.

Svedkyňa C. T. vypovedala, že v spoločnostiach B., s.r.o. B. a F. B., a. s. D. L. E. pracovala

ako pokladníčka, pričom v spoločnosti F. B., a. s. D. L. E. pracovala len 2 mesiace. Pokladňu v
tejto spoločnosti prevzala po Ing. C. G.. O. i. z pokladne sa niekedy uhrádzali aj faktúry vystavené
dodávateľom. Nemala vedomosť o tom, že by bola stanovená maximálna výška sumy, ktorou mohla
byť uhradená dodávateľská faktúra priamo z pokladne. Zároveň vyhotovovala aj výdavkový pokladničný
doklad. Faktúry boli nahrávané do počítača, na spracovanie faktúr mali vypracovaný program.

Výdavkový pokladničný doklad bol vyhotovovaný na počítači. Na výdavkovom pokladničnom doklade
bolo uvedené aká suma, komu a začo bola vyplatená, ku ktorej faktúre je viazaný výdavkový pokladničný
doklad a kto tento doklad vyhotovil. Aká faktúra bude práve v hotovosti uhradená, o tom svojvoľne
nerozhodovala. Na to dostala pokyn a to buď od svojho priameho nadriadeného, alebo od obžalovanej
Ing. I. T., alebo od generálneho riaditeľa obžalovaného Ing. C. N., PhD., alebo od majiteľov spoločnosti.
V spoločnosti F. B., a. s. D. L. E. priamou nadriadenou jej bola obžalovaná Ing. I. T.. Pre časový odstup sa

nevedelavyjadriť,čijejpriamounadriadenoubolaajvspoločnostiB.,s.r.o.Levoča.Nievždysioverovala
totožnosť osoby, ktorej bola na základe výdavkového pokladničného dokladu odovzdaná fakturovaná
suma peňazí.

Po tom, ako bol svedkyni predložený výdavkový pokladničný doklad č. XX zo dňa 20. 01. 1999 z čl.
1573 svedkyňa uviedla, že tento vystavila ona, je na ňom odtlačok pečiatky spoločnosti S. Y., a.s. X., je

na tomto doklade uvedené číslo faktúry a v kolonke „schválil" je podpis obžalovanej Ing. I. T.. Faktúru
k dispozícii nemala, lebo faktúry cez pokladňu neprechádzali, tieto boli zúčtované v učtárni. Nevedela
vysvetliť, prečo v kolónke „vyhotovil" nie je uvedené jej meno. Dodala, že údaje nachádzajúce sa na
tomtodokladejejmuselapovedaťobžalovanáIng.I.T..Nevedelapovedať,čípodpissanatomtodoklade
nachádza pod odtlačkom pečiatky spoločnosti S. Y., a. s. X.. Svedkyňa uviedla, že na základe tohto

výdavkového pokladničného dokladu v prospech spoločnosti S. Y., a. s. X. bola z pokladne vyplatená
hotovosť 3 500 000.-Sk. Pokyn na vyplatenie tejto čiastky vydala obžalovaná Ing. I. T.. Osobne so
zástupcom spoločnosti S. Y., a. s. X. nebola. Ďalej uviedla, že rukou napísaný text nasledovného znenia
„S. Y. a. s. X." rukou vypísala samotná obžalovaná Ing. I. T.. Dodala, že keď v iných prípadoch vydávala z
pokladne peniaze na základe výdavkového pokladničného dokladu, peniaze vydávala oproti príjmovému

pokladničnému dokladu s tým, že do tohto dokladu poznamenala aj číslo preukazu totožnosti osoby,
ktorej peniaze z pokladne vydávala. Následne svedkyni bol súdom daný k nahliadnutiu výdavkový
pokladničný doklad XXXXX zo dňa 23. 11. 1998, ku ktorému uviedla, že v kolónke „vyhotovil" je rukou
napísané meno G.. Svedkyňa na otázku obhajcu, prečo na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa
20. 01. 1999 nie je uvedené číslo preukazu totožnosti osoby, ktorá preberala peňažnú hotovosť uviedla,

že ten pán pri nej nebol pre peniaze. Predmetný výdavkový pokladničný doklad jej doniesla obžalovaná
Ing. I. T., preto tento doklad postráda v kolónke „vyhotovil" jej podpis.

Svedkyňa Ing. C. G. vypovedala, že v spoločnosti B., s.r.o. B. pracovala od 01. 10. 1996 do apríla 1999
ako vedúca účtovnej evidencie. Potom od apríla 1999 začala pracovať v spoločnosti F. B., a. s. D. L. E.,
ako hlavná účtovníčka. Ona zavádzala došlé faktúry do účtovníctva. Faktúru od spoločnosti S. Y., a. s.

X. zo dňa 12. 10. 1998 zaviedla do evidencie došlých faktúr pod interné číslo XXXXXXXX. Túto faktúru
zaviedla aj do účtovnej evidencie pre daň z pridanej hodnoty ako daň na vstupe. Výdavkový pokladničný
doklad č. XX XXX zo dňa 23. 11. 1998, ktorým bola vyplatená suma 4 950 000.-Sk pre spoločnosť S.
Y., a. s. X. vyhotovila vlastnoručne na pokyn jej priamej nadriadenej, ktorou bola obžalovaná Ing. I. T..
Pokiaľ pracovala v spoločnosti B., s.r.o. B., vyhotovovala daňové priznania, ktoré predkladala na podpis

zvyčajne obžalovanému Ing. C. N., PhD. Nikdy s ním neprejednávala obsah predloženého daňového
priznania.

Svedok P. O. vypovedal, že z obžalovaných poznal Ing. C. N., PhD. a Ing. I. T.. V priebehu roku
1998 odkúpil obchodné podiely spoločnosti C., s.r.o. T.. Obchodné podiely odkúpil z dôvodu, že chcel
prostredníctvom tejto spoločnosti podnikať. Spoločnosť stratila licenciu dňom 31. 12. 1997, ktorú chcel

získať naspäť od ministerstva pôdohospodárstva, ale nepodarilo sa mu to.Svedkyňa W. C. vypovedala, že pracovala ako účtovníčka v spoločnosti C., s.r.o. T.. Pre časový odstup
si už nepamätala, kde mala spoločnosť svoje oficiálne sídlo, kde mala kancelárie, kde sa sedelo.
Pamätala si, že sedeli na D. ceste v T.. Na akej adrese mala spoločnosť svoje sídlo, si pre časový odstup

nepamätala. S obžalovaným Ing. P. C. sa na pracovisku stretávala, ale nevedela, aký post zastáva. Mala
vedomosť o tom, že kým prešiel pracovať do spoločnosti C., s.r.o. T., pracoval na daňovom úrade. Keď
mala problémy pri vyhotovovaní daňových priznaní, radila sa s ním. Bežne na pracovisku prichádzala
do kontaktu aj s konateľmi spoločnosti a to obžalovanými Ing. I. D. a C. V.. Faktúry na spracovanie
chodili do spoločnosti poštou, alebo ich doniesli osobne od dodávateľa spolu s dodacím listom. Niekedy

sa stalo, že jej faktúru doniesol obžalovaný Ing. P. C., alebo niektorý z konateľov spoločnosti.

Svedok Ing. C. D. vypovedal, že spolu so spoločníkom G. G., boli ako jediní spoločníci a konatelia
spoločnosti G., s.r.o. so sídlom v G., T. 3. Bol to niekedy v roku 1997, kedy sa na výstave v L. zoznámil
s obžalovaným Ing. C. N., PhD. Koncom tohto roku prišiel obžalovaný Ing. C. N., PhD. za ním s
návrhom, že spoločnosť B., s.r.o. B. by sa dala odkúpiť. Spočiatku mal záujem odkúpiť všetok hnuteľný
a nehnuteľný majetok spoločnosti B., s.r.o. B.. Z tohto dôvodu začal vyvíjať iniciatívu na získanie peňazí

alebo získanie nejakých spoločníkov, s ktorými by spoločnosť B., s.r.o. B. odkúpili. Keďže v tomto smere
nebol úspešný, lebo nezískal peniaze a ani záujemcov o majetok spoločnosti, od kúpy spoločnosti
ustúpili, ktorú skutočnosť obžalovanému Ing. C. N., PhD. aj oznámil s tým, že spoločnosť G., s.r.o. so
sídlom v G. odstupuje od zmluvy. Zo strany obžalovaného Ing. C. N., PhD. mu bolo v období okolo
marca alebo apríla 1998 navrhnuté, že by spoločnosť G., s.r.o. mohli odkúpiť „iní ľudia", čo sa aj v

skutočnosti stalo. Do spoločnosti G., s.r.o. v G. nastúpili noví spoločníci. V podstate on spoločne s G.
G. v máji 1998 predali svoje obchodné podiely spoločnosti G., s.r.o. so sídlom v G.. Novými spoločníkmi
spoločnosti sa stali JUDr. T., Ing. V., obžalovaná Ing. I. T. a ešte jedna osoba, meno ktorej si nevedel
spomenúť. Hospodárske výsledky spoločnosti G., s.r.o. so sídlom v G. pred odpredajom obchodných
podielov boli zlé, spoločnosť bola v strate. Takáto situácia v spoločnosti bola aj v čase, kedy im bol

ponúknutý predaj hnuteľného a nehnuteľného majetku zo strany obžalovaného Ing. C. N.a, PhD. Aj
napriek tomu, že si bol vedomý skutočnosti, že spoločnosť je v strate, na začiatku prejavil záujem o
kúpu spoločnosti B., s.r.o. B., lebo sa domnieval, že zoženie peniaze na kúpu spoločnosti alebo že
zoženie nových ľudí s ktorými by mohol spoločnosť odkúpiť. Keď o tohto zámeru odstúpil, bolo mu
obžalovaným Ing. N., PhD. povedané, že existujú štyria ľudia, ktorí by spoločnosť G., s.r.o. prebrali.

Svedok dodal, že niekedy v mesiaci máj 1998 sa spravila aj zmluva o prevode obchodných podielov
spoločnosti G., s.r.o. na nových majiteľov. Zmluva o prevode obchodných podielov sa dala zaregistrovať
na príslušný súd do obchodného registra. Pokiaľ sa zaregistrovanie neuskutočnilo, on v podstate stále
bol aj konateľom spoločnosti G., s.r.o. so sídlom v G.. Práve v tomto období mu boli predložené na
podpis zmluvy o prenájme hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktoré podpísal za spoločnosť G., s.r.o.

so sídlom v G.. Boli to JUDr. T. a obžalovaná Ing. I. T., ktorý ho žiadali predložené zmluvy o prenájme
hnuteľného a nehnuteľného majetku podpísať. Účtovné doklady spoločnosti G., s.r.o. so sídlom v G.
novým spoločníkom odovzdával niekedy v marci alebo v apríli 1998. Vypovedal, že spoločnosť G., s.r.o.
so sídlom v G. nemal povolenie a osvedčenie na výrobu a obeh liehu.

Svedok Mgr. I. X. vypovedal, že návrh na vklad vlastníctva pod č. V XXX/XX vykonal on, predkladateľ

návrhu bol obžalovaný Ing. C. N., PhD., zástupca predávajúcej spoločnosti B., s.r.o. B.. Kupujúcou
stranou bola spoločnosť J., s.r.o. T., zastúpená P. C.. Návrh na vklad bol predložený dňa 10. 09. 1997
pod prv uvedeným číslom na Katastrálny odbor Obvodného úradu Levoča. Vklad bol vykonaný dňa
11. 09. 1997. Súčasťou predmetného návrhu boli písomnosti založené na Správe katastra Levoča a
to Zmluva o predaji časti podniku zo dňa 18. 03. 1997, výpis z obchodného registra k spoločnosti B.,

s.r.o. Levoča a plnomocenstvo od obžalovaného B. J. za spoločnosť J., s.r.o. T. pre obžalovaného
P. C., výpis z obchodného registra k spoločnosti J., s.r.o. T., súhlas Fondu národného majetku SR k
odpredaju nehnuteľného majetku zo dňa 24. 03. 1997 a znalecký posudok č. XX/XX zo dňa 25. 03.
1997. Predmetom prevodu bol dom s parcelou, konkrétne čerpacia stanica a betónová jama - vodáreň,
nachádzajúca sa na parc. č. XXXX, zapísaná na LV č. XXXX v KÚ B.. Jej vlastníkom sa stala spoločnosť

J., s.r.o. T..

Svedkyňa R. T. vypovedala, že pracovala v spoločnosti D. B., s.r.o. B. ako účtovníčka materiálových
zásob. Predmetomčinnostitejtospoločnostibolavýrobasurovéhopoľnohospodárskeholiehu,požívatín
a polotovarov. Rafinovaný lieh nevyrábali. Keď ho chceli predať, museli ho najprv kúpiť. Pamätala si, žespoločnosťmalavistomobdobísídlonaK.ulicivD.L.E.,neskoršiesajejsídlomzmenilo. Včase,kedyv
spoločnostipracovala,spoločnosťmalasídlovD.L.E.akonateľomspoločnostibolobžalovanýP.C.Ona
vystavovala odchádzajúce faktúry. Vystavovala ich na základe dodacích listov, ktoré vystavoval skladník.

Robila aj iné práce na požiadanie vtedajšej riaditeľky Ing. G., napríklad spracovala daňové priznania,
alebo keď jej dal príkaz obžalovaný P.C., napríklad na vystavenie faktúry. Najväčším odberateľom liehu
bola spoločnosť B., s.r.o. B.. Rafinovaný lieh spoločnosť musela nakupovať. Nevedela vysvetliť rozdielne
dopady na daňové priznanie k spotrebnej dani z liehu pri predaji rafinovaného a predaji surového liehu.

Svedkyňa S. G. vypovedala, že v spoločnosti D. B., s.r.o. B. pracovala do augusta 1997 ako účtovníčka.

V spoločnosti sa vyrábal surový poľnohospodársky lieh. Faktúry nevystavovala, ale kontovala.
Vyhotovovala aj daňové priznania k spotrebnej dani z liehu. Vychádzala pri tom z účtovnej evidencie,
ktorá bola vedená v počítačovom programe. Mala vedomosť o tom, že spoločnosť obchodovala s
liehom surovým poľnohospodárskym, či obchodovala aj s rafinovaným liehom, pre časový odstup sa
nevedela vyjadriť. Z odberateľov si pamätala na spoločnosť B., s.r.o. B.. Mala vedomosť o tom, že keď
zo spoločnosti v auguste 1997 odchádzala, spoločnosť zmenila sídlo zo D. L. E. do B., spoločnosť mala

nedoplatky na daniach. Na otázku prokurátorky, či v čase, kedy spoločnosť zmenila svoje sídlo do B.,
pracovala aj v B., svedkyňa uviedla, že spoločnosť sa presťahovala, ale len na „papieri". Pre vysvetlenie
uviedla, že daňové priznania aj napriek zmene sídla spoločnosti boli podávané na Daňový úrad Spišská
Nová Ves. Len od určitého dátumu spoločnosť začala patriť pod Daňový úrad Levoča. Všetko robili na
pokyn pani riaditeľky, ktorá nosila daňové priznania na daňový úrad.

Svedok G. N. vypovedal, že od 01. 11. 1997 pracoval ako kontrolór daní na Daňovom úrade v
Levoči. Zúčastnil sa viacerých kontrol vykonávaných v spoločnosti B., s.r.o. Levoča. Každá kontrola, na
vykonanie ktorej bol daný príkaz, bola ukončená protokolom. Každý protokol sa prejednal s daňovým
subjektom. Za svojej praxe sa nestretol s tým, že by protokol o kontrole nebol predložený a nebol
prerokovaný s daňovým subjektom. Prejednanie sa zaznamenalo v samotnom protokole alebo do

zápisnice o prejednaní protokolu. Daňový subjekt mal právo odmietnuť podpísať zápisnicu o prejednaní
protokolu, ktorá skutočnosť sa v zápisnici poznamenala. K Protokolu o kontrole spotrebnej dane z liehu
zo dňa 23. 06. 1999, č. j. XXX/XXX/XXXXX/XX, ktorá bola vykonaná v spoločnosti B., s.r.o. B. za obdobie
X/XXXX, X/XXXX, XX/XXXX a XX/XXXX vypovedal, že kontrola bola vykonaná na základe príkazu
ÚDR SR Banská Bystrica zo dňa 08. 06. 1999, keď bol zrušený platobný výmer č. j. XXX/XXX/XXXX/

XXXX zo dňa 12. 05. 1998 a rozhodnutím o odvolaní zo dňa 01. 10. 1998 bola vec vrátená na nové
konanie a rozhodnutie. V protokole bol rozobratý nárok na vrátenie dane v súvislosti s obchodným
prípadom s 350 000 la liehu rôzneho druhu v obchodnom reťazci medzi spoločnosťami B., s.r.o. Levoča,
J., s.r.o. T. a naspäť do spoločnosti B., s.r.o. Levoča. Za obdobie marec 1997 si spoločnosť B., s.r.o.
Levoča v daňovom priznaní uplatnila oslobodenie od spotrebnej dane z liehu v zmysle § 12 ods. 3

zák. č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu. Podľa tohto ustanovenia, od dane bol oslobodený lieh,
ktorý tvoril obchodný majetok platiteľa pri predaji podniku v prípade, ak kupujúci je platiteľ. V zmysle
predloženej dokumentácie, ktorú mali ako kontrola k dispozícii, vyplynulo, že spoločnosť B., s.r.o. B.
zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 18. 03. 1997 odpredala spoločnosti J., s.r.o. T. ako časť podniku
nehnuteľnosť - čerpaciu stanicu na vodu a spolu s ňou bol odpredaný lieh rôzneho druhu v množstve

uvedenom v prílohe č. 2 k tejto zmluve. K odpredaju došlo v zmysle ustanovenia § 476, 487 a § 7
Obchodného zákonníka v zmysle ktorých samostatnou organizačnou zložkou bol považovaný odštepný
závod zapísaný v obchodnom registri, prípadne iná organizačná zložka zapísaná v tomto registri. Zistili
však, že odpredaná nehnuteľnosť, v čase jej odpredaja, neslúžila prevádzkovaniu podniku. Neprislúchali
jej priestory na skladovanie liehu a ani netvorila samostatnú organizačnú zložku. Z tohto dôvodu dospeli

k záveru, že v danom prípade sa nejednalo o predaj časti podniku, ale o predaj nehnuteľnosti. K
odpredaju tohto liehu boli vystavené faktúry č. XXXXXXXX a XXXXXXXX, obe zo dňa 18. 03. 1997 a
ešte dňa 01. 03. 1997 bola uzavretá medzi subjektmi aj zmluva o skladovaní liehu, ktorý bol predmetom
predaja. K vyskladneniu liehu pri predaji časti podniku fyzicky nedošlo, nakoľko spoločnosť J., s.r.o.
T. nedisponovala so skladovacími priestormi na uskladnenie liehu. Ku kontrole predloženým dokladom

ďalej vypovedal, že spoločnosť J., s.r.o. T. vystavila faktúru č. X/XXXX z 21. 03. 1997, ktorou ten istý
lieh, teda toho istého druhu a množstva, bez zmeny jeho podstaty alebo úpravy odpredala naspäť
spoločnosti B., s.r.o. B., pričom spotrebná daň z liehu vo faktúre bola vyčíslená na sumu 84 000 000.-
Sk a daň z pridanej hodnoty na sumu 21 091 000.-Sk. Práve sumu 84 000 000.-Sk si spoločnosť B.,
s.r.o. B. uplatnila v daňovom priznaní - žiadosť o vrátenie dane za zdaňovacie obdobie marec 1997

a táto požadovaná suma bola spoločnosti B., s.r.o. B. v stanovenom termíne aj vrátená. Z uvedenýchdôvodov preto v protokole konštatovali, že nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu v sume 84
000 000.-Sk bol uplatnený v rozpore s ustanovením § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 229/1995 Z. z. o
spotrebnej dani z liehu. K takémuto záveru dospeli z toho dôvodu, lebo lieh nebol fyzicky vyskladnený

z výrobných ani skladovacích priestorov, následne nebol znova prevzatý na sklad, keďže podľa prv
citovaného ustanovenia nárok na vrátenie dane vznikol platiteľovi dňom prevzatia zdaneného liehu na
sklad. Závery tejto časti protokolu boli následne podkladom pre vydanie platobného výmeru zo dňa 25.
06. 1999, č. j. XXX/XXX/Z./XXXX, ktorým bol znížený uplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane z
liehu za zdaňovacie obdobie marec 1997 o sumu 84 000 000.-Sk. Ich zistenia z predmetnej kontroly boli

totožné so zisteniami sústredenej kontroly ÚDR SR uvedené v protokole o kontrole spotrebnej dane z
liehu zo dňa 17. 04. 1998, č. j. XXX/XXX/XXXX/XXXX. Tieto zistenia boli použité aj pri kontrole dane
z pridanej hodnoty v spoločnosti B., s.r.o. B., čo bolo uvedené v protokole zo dňa 03. 12. 1999, č. j.
XXX/XXX/XXX/XXXXX-Eč/1999. Protokolom bol znížený uplatnený nadmerný odpočet za zdaňovacie
obdobie apríl 1997 zo sumy 36 571 217.-Sk na sumu 15 480 217.-Sk, t. j. o neoprávnene uplatnený
nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty bol znížený o sumu 21 091 000.-Sk. Svedok k faktúre č.

XXX/XX zo dňa 24. 03. 1997 od dodávateľa spoločnosti V., s.r.o. T. pre odberateľa spoločnosť B., s.r.o.
Levoča sa vyjadriť nevedel, pretože k potrebám kontroly im bola kontrolovaným subjektom predložená
len faktúra od dodávateľa spoločnosti J., s.r.o. T. zo dňa 21. 03. 1997, č. X/XX.

Ďalej vypovedal, že sa podieľal aj na kontrole dane z pridanej hodnoty, ktorej výsledky boli zhrnuté v
už spomenutom protokole zo dňa 03. 12. 1999, č. j. XXX/XXX/XXX/XXXXX-Eč/XXXX. Spoločnosť si

za január 1997 uplatnila nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 9 867 762.-Sk. Daňové
priznanie spoločnosť podala dňa 24. 02. 1997, v ktorom ako daň na vstupe si uplatnila sumu 16 600
011.-Sk a ako daň na výstupe sumu 6 732 249.-Sk a práve rozdiel týchto súm predstavoval uplatnený
nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 9 867 762.-Sk. Spoločnosť svojou žiadosťou zo
dňa 26. 02. 1997 podpísanou obžalovaným Ing. C. N., PhD. si uplatnila nárok na preúčtovanie tejto

sumy na daňový nedoplatok na spotrebnej dani z liehu za obdobie január 1997. V zmysle tejto žiadosti
došlo k skutočnému preúčtovaniu uplatneného nároku. Práve tento uplatnený nárok bol predmetom
vykonanej kontroly. V tomto protokole konštatovali uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty, teda
ako daň z pridanej hodnoty na vstupe z faktúry č. X/a/XX, interného čísla XXXXXXXX, vystavenej
na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 24. 01. 1997 dodávateľom, spoločnosťou S., s.r.o. J..

Fakturovaná suma bola 65 190 000.-Sk, z čoho základ dane tvorila čiastka 53 000 000.-Sk a daň z
pridanej hodnoty bola vyčíslená na sumu 12 190 00.-Sk. Pri kontrole mali k dispozícii aj predmetnú
zmluvu o sprostredkovaní. Nakoľko nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, čoho dôkazom bolo
aj storno tejto faktúry v nákladoch spoločnosti v mesiaci december roka 1997 a keďže nedošlo k vráteniu
predmetnej sumy vyčíslenej na dani z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu, došlo k porušeniu § 13

a § 20 zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a preto na základe výsledkov kontroly bol
za mesiac január 1997 uplatnený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty znížený o neoprávnene
uplatnenú sumu 12 190 000.-Sk ako daň na vstupe. Na základe týchto záverov vznikla spoločnosti
B., s.r.o. B. za január 1997 daňová povinnosť vo výške 2 322 238.-Sk, čo následne bolo predpísané
aj platobným výmerom. Následne, na základe dožiadania orgánov činných v trestnom konaní, bola

spracovaná informácia pod č. j. XXX/XXX/XXXXX/XXXX s dátumom jej vyhotovenia 01. 08. 2000, v
ktorej rozobrali aj ďalšie okolnosti a dokumentáciu, ktorú mali k dispozícii pri kontrole uplatneného
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty spoločnosťou B., s.r.o. B. za obdobie január 1997. Na
základe predloženej dokumentácie zistili, že spoločnosť predmetnú faktúru od spoločnosti S., s.r.o. J.
zúčtovala do nákladov na účet č. XXXXXXXX ako ostatné služby. Tento účtovný zápis daňový subjekt

opravil interným dokladom č. V XX, kde preúčtoval čiastku 53 000 000.-Sk z účtu na účet XXXXXXXX
na obstaranie hmotných investícií. Následne interným dokladom V XXX odstornoval zúčtovanie sumy
53 000 000.-Sk v mesiaci december 1997. Spoločnosť takto mala k 31. 12. 1997 zúčtovanú úhradu len
na dani z pridanej hodnoty vo výške 12 190 000.-Sk z faktúry č. X/a/XX, ktorú spoločnosti S., s.r.o. J.
uhradila dňa 28. 01. 1997 v zmysle bankového výpisu č. 16. V predmetom liste preto konštatovali, že

spoločnosť B., s.r.o. B. nemala vo svojom účtovníctve zaevidovaný žiaden záväzok ani pohľadávku voči
spoločnosti S., s.r.o. J.. Faktom bolo, že im bola predložená aj zmluva o tichom spoločenstve uzavretá
medzi spoločnosťami S., s.r.o. J. a B., s.r.o. B. zo dňa 24. 01. 1997, v zmysle ktorej mala spoločnosť S.,
s.r.o. J. do spoločnosti B., s.r.o. B. vložiť vklad vo výške 50 000 000.-Sk so zmluvnou pokutou 12 000
000.-Sk, v prípade nesplnenia tohto vkladu. Predložené im bolo aj uznanie dlhu vyhotovené s dátumom

15. 05. 1997, ktorým spoločnosť S., s.r.o. J. v zastúpení R. P., uznala svoj záväzok 12 000 000.-Sk z
titulu nesplnenia vkladu tichého spoločníka. V účtovníctve spoločnosti B., s.r.o. B. ale neboli účtované
žiadne záväzky ani pohľadávky voči spoločnosti S., s.r.o. J.. Z týchto dôvodov nevylúčil, že spoločnosťB., s.r.o. B. touto zmluvnou pokutou chcela len vykompenzovať uhradenú sumu dane z pridanej hodnoty
12 190 000.-Sk z faktúry č. X/a/XX.

Svedkyňa S. B. vypovedala, že istý čas pracovala v spoločnosti F. B., a. s. D. L. E. ako účtovníčka.

Pamätala si, že spoločnosť mala chránenú dielňu a po prepustení všetkých zamestnancov, začala
v spoločnosti pracovať ako účtovníčka a v podstate odovzdávala účtovníctvo správcovi konkurznej
podstaty. Nastúpila po Ing. C. G., od ktorej prevzala účtovnú agendu. Spomenula si, že keď prišla z
dovolenky, chýbali v spoločnosti účtovné doklady, ktoré boli v jednom šanóne. O spoločnosti G., s.r.o.
G. nemala žiadne vedomosti.

Svedok S. E., ktorý vypovedal, že v roku 1998 bol predsedom predstavenstva spoločnosti S. Y., a. s.

X.. Pre časový odstup - 12 rokov - si nevedel spomenúť, za akých okolností a kedy sa zoznámil s
obžalovaným Ing. J. N. Pamätal si, že to bolo v Košiciach na jednom obchodnom rokovaní a zoznámili
sa prostredníctvom istého pána J. z Bratislavy. Pamätal si, že obžalovaný spočiatku mal záujem aj na
odkúpení spoločnosti S. Y. a. s. X. na využívanie rôznych obchodných činností. Obžalovaný Ing. J. N.
mu sám povedal, že potrebuje takú firmu, ktorá nevykonáva žiadnu činnosť. V skutočnosti spoločnosť

existovala len formálne, nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť. V súvislosti so spoločnosťou S.
Y. a. s. X. boli vykonané viaceré fiktívne obchody bez toho, aby spoločnosť niečo kúpila alebo predala,
alebo sprostredkovala. Bol to obžalovaný Ing. J. N., ktorý ho ubezpečoval, že daňové kontroly budú v
poriadku, že nemusí mať žiadne obavy. Všetky daňové doklady, ktoré mal poskytnúť daňovej kontrole
z Daňového úradu v Žiline za spoločnosť prevzal od obžalovaného Ing. J. N., ktorý ho nútil, aby za

spoločnosť S. Y. a. s. X. podpisoval všetky faktúry. Svedok poukázal na to, že v súvislosti s trestnou
činnosťou Ing. J. N. bol vo veci viackrát vypočúvaný, bol vypočutý aj ako svedok v konaní pred súdom
na Okresnom súde v Košiciach. Z celého toho, „čo bolo spustené" mal obavu, bol na to viac menej
donútený, bol neustále zo strany obžalovaného Ing. J. N. zastrašovaný tým, že ak sa nebude v tom
pokračovať, tak to nedopadne dobre. Na konanie za spoločnosť S. Y. a. s. X. obžalovaného Ing. J.

N. nikdy nesplnomocnil. Viackrát sa s obžalovaným stretol v Košiciach alebo v Poprade za účelom
prevzatia dokumentov k obchodným transakciám, pre ktoré bol obžalovaný Ing. J. N. neskoršie trestne
stíhaný. Na základe inštrukcií obžalovaného Ing. J. N. jedenkrát navštívil istú spoločnosť v Levoči. Bol
to liehovar. Vedel, že v tej spoločnosti sa vyrábal alkohol. Už mal pripravené nejaké zmluvy, ktoré za
spoločnosť S. Y. a. s. X. v liehovare odovzdal a podpísal. Pamätal si, že aj niečo preberal. Všetko „to

čo vybavil" odovzdal následne obžalovanému Ing. J. N. Konkrétne odovzdal obžalovanému Ing. J. N.
balík, na ktorý obžalovaný čakal mimo areálu spoločnosti, ktorú navštívil. Pamätal si, že v uvedenom
balíku boli peniaze. Prevzal čiastku presahujúcu milión korún. V akej presnej výške, k tomu sa svedok
nevedel vyjadriť. Keď vchádzal do objektu spoločnosti, obžalovaným Ing. J. N. mu bolo povedané, že
všetko je nachystané, že len popodpisuje papiere, vezme peniaze, ktoré už sú nachystané a potom mu

ich odovzdá. Obžalovaný Ing. J. N. mu povedal, že bude na neho vonku pred areálom spoločnosti čakať.
Pamätal si, že obžalovaný mu ďalej povedal, že sa toto všetko robí pre nejakého „starého". Svedok
uviedol v tejto súvislosti, že si spomína na to, že mu obžalovaný Ing. J. N. povedal, že už potom bude
mať pokoj a že je to posledná vec, ktorú od neho chcú. Nikdy predtým ani nikdy potom s levočskou
spoločnosťou nejednal ani ju nenavštívil. Bolo to len raz, v konkrétnom prípade. Nevedel si na hlavnom

pojednávaní spomenúť na meno osoby, ktorá levočskú spoločnosť zastupovala. Pamätal si, že krátko
pred jeho návštevou, v tej istý deň, bol v uvedenej obchodnej spoločnosti najprv obžalovaný Ing. J. N.,
ktorý bol „u tej osoby za ktorou šiel neskôr aj on" dohodnúť transakciu, ktorá mala prebehnúť a potom
do spoločnosti na pokyn obžalovaného Ing. J. N. šiel on za účelom popodpisovať rôzne dokumenty. Na
miesto ho doviezol autom obžalovaný Ing. J. N. Keď prechádzal vrátnicou podniku, tak bol na vrátnici

zaevidovaný, t. j. zapísaný. Pamätal si, že s ním jednali dve ženy, ktoré sa tvárili suverénne. Nemusel
sa im ani predstavovať, lebo už ho čakali, nikto mu nič nevysvetľoval, žiadne rokovania na mieste
neprebiehali, všetko bolo dopredu napísané a dohodnuté. Obžalovaný Ing. J. N. mu vtedy hovoril, že
všetko je dohodnuté, že to tam má ísť len vybaviť, doložiť doklady k prípadnej daňovej kontrole alebo
k dožiadaniu, keby sa dotazoval príslušný daňový úrad na spoločnosť S. Y. a. s. X.. So spomenutými

ženami o ničom nejednal, všetko bolo dohodnuté a pripravené, len podpisoval nejaké veci. Pamätal
si, že podpisoval nejakú zmluvu alebo nejaké faktúry, nejaké príjmové doklady. Všetky doklady boli
podpísané naraz. Kde bolo potrebné dať odtlačok pečiatky spoločnosti S. Y. a. s. X., tak to urobil, pretože
pečiatku mal pri sebe. Pokiaľ boli svedkovi dané k dispozícii výdavkové pokladničné doklady č. XX XXX
zo dňa 23. 11. 1998, č. 19 zo dňa 20. 01. 1999, č. XX zo dňa 22. 02. 1999 a č. XX zo dňa 08. 03. 1999

svedok uviedol, že všetky tieto doklady podpisoval naraz, aj ich opečiatkoval. Nevedel sa vyjadriť, či užv čase, kedy ich podpisoval boli na nich vyznačené uvedené dátumy. Nevedel sa vyjadriť na otázku, či
celkovú sumu uvedenú na výdavkových pokladničných dokladoch aj v skutočnosti prevzal. Pre časový
odstup sa nevedel vyjadriť o akú transakciu sa konkrétne jednalo a ani na výšku odmeny, nepamätal si,

čo bolo predmetom plnenia danej zmluvy. Nevedel si spomenúť, či za spoločnosť, v ktorej sa nachádzal,
už bola zmluva podpísaná alebo ešte nie. Zmluvu doplnil o svoj podpis. Túto zmluvu ako takú neriešil,
nevedel čo bolo predmetom tejto zmluvy. Všetky pokyny, ktoré dostal od obžalovaného Ing. J. N. splnil
len preto, lebo mu bolo ním prisľúbené, že toto je posledná vec, ktorú pre „nich robím a potom už mi
dajú pokoj." V prítomnosti týchto žien nič nečítal, lebo to za tej situácie nepovažoval za potrebné. Keď

sa vracal s balíčkom peňazí a opäť prechádzal vrátnicou, nikto ho nekontroloval, aby sa presvedčil,
či niečo z podniku vynáša. Peniaze odovzdal obžalovanému Ing. J. N., ktorý ho čakal v aute mimo
areálu spoločnosti. Obžalovaný Ing. J. N. mu povedal, že nechce, aby ho vo firme videli. Po odovzdaní
balíčka s peniazmi sa rozišli. Pre spresnenie svedok uviedol, že na miesto pred samotný liehovar
prišli každý svojim motorovým vozidlom a balíček s peniazmi obžalovanému dával do rúk. Svedok
viackrát počas výsluchu zdôrazňoval, že spoločnosť S. Y., a. s. nevykonávala žiadnu činnosti a ani nič

nesprostredkovávala. Spoločnosť ani nikoho nezamestnávala. Svedok ďalej vypovedal, že spoločnosť
dovtedy, kým sa „v nej" nezačali realizovať „tie obchody", nemala žiadne daňové povinnosti. Pečiatku za
spoločnosť S. Y. a. s. X. mal vyhotovenú, nevedel si spomenúť, či ju niekedy niekomu zapožičal. Svedok
ďalej vypovedal, že všetky účtovné doklady, všetky faktúry odovzdal k dispozícii orgánom činným v
trestnom konaní, tieto sú založené v trestnom spise Okresného súdu v Košiciach. Išlo o doklady, ktoré

sa dotýkali obchodovania s plechmi a s ingotmi. Keď prebiehali tieto obchody a aj keď prebiehal obchod
s „alkoholom" so spoločnosťou, vo vzťahu ku ktorej malo dôjsť k sprostredkovaniu obchodu, vždy prišiel
s ním do kontaktu len samotný obžalovaný Ing. J. N. Svedok dodal, že takýchto obchodov sa mohlo
uskutočniť v počte tri alebo štyri. Svedok uviedol, že k takýmto fiktívnym obchodom pristúpil viac menej
preto, že inú možnosť nevidel. Ďalej uviedol, že podľa neho nemal inú možnosť, lebo mal obavy z istých

záujmových skupín, ktoré sa pohybovali po mestách Žilina a Martin, na ktoré sa odvolával obžalovaný
Ing. J. N. Po prvej daňovej kontrole, ktorá bola vykonaná po prvom fiktívnom obchode, bol obžalovaným
Ing. J. N. ubezpečovaný, že všetko bude v poriadku. Aj prevzal od neho doklady, ktoré pracovníkom
vykonávajúcim daňovú kontrolu odovzdal. Vtedy kontrola, ktorú vykonal Daňový úrad Žilina, dopadla
dobre, vyplatil sa rozdiel na dani z pridanej hodnoty a preto sám si myslel, že už bude mať pokoj.

Spoločnosť S. Y., a. s. Žilina bola využitá len na presun papierových resp. hospodárskych tlačív, ktoré
boli zaúčtované bez toho, aby fyzicky tovar existoval. Za toto nedostal žiadne finančné prostriedky.
Samotná spoločnosť S. Y. a. s. Žilina nedisponovala so žiadnymi finančnými prostriedkami. Nikdy sa
nepodarilo túto spoločnosť rozbehnúť. Spoločnosť S. Y., a. s. Žilina mala v banke zriadený aj účet, ale na
tomto účte sa nenachádzali žiadne peniaze. Ani v pokladničnej knihe neboli vykonávané žiadne zápisy.

Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb bolo nulové, oficiálne spoločnosť nemala žiadne
účtovné doklady. Na otázku obžalovanej Ing. I. T., prečo faktúru nezaviedol do účtovníctva spoločnosti
S. Y., a. s. Žilina a prečo z danej faktúry nepodal daňové priznanie, svedok uviedol, že neurobil tak preto,
lebo nechcel spolupracovať s obžalovaným Ing. J. N.

Svedkyňa C. T. vypovedala, že na Daňovom úrade v Levoči pracovala ako správkyňa nepriamych daní.

Kontroloval sa každý nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu a kontroloval sa aj uplatnený nadmerný
odpočet dane z pridanej hodnoty. Bola členkou komisie, ktorá rozhodovala o žiadostiach spoločnosti
B. s.r.o. B. o odklad platenia spotrebnej dane. Komisia dávala zamietavé stanovisko, nedoporučovala
povoliť odklad platenia z dôvodu narastania nedoplatkov, ale rozhodnutím riaditeľky Daňového úradu
Levoča v podstate boli všetky odklady povolené. Samotná prichádzala do kontaktu len so žiadosťami o

daňové priznanie, s konateľmi spoločnosti do kontaktu neprichádzala, lebo sa kontaktovali so samotnou
riaditeľkou úradu. Pamätala si, že v jednom prípade sa zúčastnila kontroly v spoločnosti D. B., s.r.o.
B.. Predmetom kontroly bol nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty. Pri delimitácii spoločnosti
prechádza spoločnosť zo správy jedného daňového úradu do druhého. Mala vedomosť o delimitácii
spoločnosti D. B., s.r.o. B.. Nevedela sa vyjadriť, či táto spoločnosť mohla obchodovať s jemným

rafinovaným liehom a to z dôvodu, že nebola kontrolórka. V spoločnosti B., s.r.o. B. nebola na kontrole.
Mala vedomosť o tom, že na účet spoločnosti C., s.r.o. T. bola zasielaná čiastka 98 000 000.-Sk., ktorá
suma im bola zaslaná na základe vykonanej kontroly.

Svedok Ing. I. W. vypovedal, že na Daňovom úrade v Levoči pracoval ako kontrolór do roku 2001. Bol
členom kontrolnej komisie, ktorá vykonala kontrolu v spoločnosti B., s.r.o. B. v súvislosti s uplatnenými

vratkami spotrebnej dane z liehu. Mesačne kontrolovali vratky spotrebnej dane, ako aj vratky dane zpridanej hodnoty. Ak po vykonaní kontroly dospeli k záveru, že nárok je opodstatnený, žiadaná suma sa
musela vrátiť spoločnosti na účet. Správca dane nemohol peniaze použiť na nedoplatky na spotrebnej
dani, jedine v tom prípade, ak si daňový subjekt podal písomnú žiadosť, ktorou požiadal o preúčtovanie

na nedoplatky. S odstupom času sa nevedel vyjadriť k odpredaju čerpacej stanice a ani k odpredaju
350 000 la liehu. Vypovedal, že do spoločnosti B., s.r.o. B. chodili na kontroly z dôvodu vykonania
fyzickej inventúry liehu v zmysle výnosu Ministerstva pôdohospodárstva. K odpredaju spomenutého
množstva liehu uviedol, že si pamätal, že vznikol nejaký trojuholník firiem a že lieh medzi nimi papierovo
putoval a to medzi spoločnosťami B., s.r.o. B. a J., s.r.o. T. a že sa lieh vrátil opäť do spoločnosti B.,

s.r.o. B.. Spoločnosť B., s.r.o. B. mala priestory na skladovanie liehu a mal vedomosť o tom, že tieto
dve spoločnosti uzatvorili medzi sebou zmluvy o skladovaní. Pamätal si, že spoločnosť D. B., s.r.o.
B. bola výrobcom surového liehu. Ak táto spoločnosť si priznala predaj liehu pri daňovom priznaní na
dani z pridanej hodnoty ako daň na výstupe, musel sa mu tento obchod prejaviť aj v daňovom priznaní
k spotrebnej dani z liehu. Spotrebná daň z liehu sa priamo viazala na daň z pridanej hodnoty. Ďalej
vypovedal, že na daňovom úrade sa stretli aj s takými prípadmi, že fyzicky nedošlo k obchodu, ktorý

deklaroval daňový subjekt. Viackrát bol v spoločnosti B., s.r.o. Levoča na kontrole po uplatnení nároku
na vrátenie spotrebnej dane alebo dane z pridanej hodnoty. Po nahliadnutí do protokolu č. XXX/XXX/
XXX/XXXXX-Eč/XXXX zo dňa 24. 11. 2000 uviedol, že v spoločnosti F. B., s.r.o. D. L. E. na kontrole dani
z príjmov právnických osôb a dane z pridanej hodnoty v r. 2000 sa nezúčastnil. Aj k ďalšiemu protokolu a
to konkrétne k protokolu č. XXX/XXX/XXX/XXXXX-Eč-XXXX zo dňa 21. 06. 2000 uviedol, že ani na tejto

kontrole sa nezúčastnil. Dodal, že pokiaľ bola vykonávaná u daňového subjektu komplexná kontrola na
všetky dane, na prvej strane protokolu sa uvádzali mená všetkých pracovníkov za všetky dane. Dôležité
boli mená na poslednej strane toho ktorého protokolu, pretože tam sa uvádzali mená pracovníkov, ktorí
predmetnú kontrolu aj skutočne vykonali. Vypovedal, že v čase, kedy bol vypočúvaný v prípravnom
konaní, mal k dispozícii doklady, z ktorých pri svojej výpovedi vychádzal. Na hlavnom pojednávaní bola

prečítaná jeho výpoveď. Svedok vypovedal, že spoločnosť B., s.r.o. B. za zdaňovacie obdobie 3/97 si
podala žiadosť o vrátenie dane v celkovej sume nároku 155 590 090.-Sk a to aj z faktúry od dodávateľa
spoločnosti V., s.r.o. T. za dodávku 350 000 la liehu s vyčíslenou spotrebnou daňou z liehu vo výške
84 000 000.-Sk, ktorá bola aj predmetom daňovej kontroly zo dňa 15. 04. 1997. Kontrolou bol uplatnený
nárok v plnej výške priznaný. Mal vedomosť o spracovaných dožiadaniach na Daňový úrad Košice

I. k spoločnosti V., s.r.o. Košice a na Daňový úrad Košice II. k spoločnosti J., s.r.o. Košice. Správca
dane potvrdil, že spoločnosť J., s.r.o. Košice priznala spotrebnú daň z liehu z odpredaného liehu pre
odberateľa, spoločnosť B., s.r.o. B. a vyskladnenie predmetného liehu. Ďalej uviedol, že si spomenul, že
pri následných kontrolách zistili zámenu dokladov dodávateľa spoločnosť V., s.r.o. Košice za doklady
spoločnosti J., s.r.o. Košice, v skutočnosti však nedošlo k zmenám fakturovaných a uplatnených súm

u spotrebnej dane z liehu a ani u dane z pridanej hodnoty. Spomenul si na nejednotnosť, resp. na
diskusie ohľadom odpredaja od dane oslobodeného liehu, ktorý bol predmetom kontroly v 3. štvrťroku
1997 uplatnený. V tom čase bolo požiadané Daňové riaditeľstvo SR o zaujatie stanoviska. Spoločnosť
J., s.r.o. Košice aj priznala daňovú povinnosť z odpredaja predmetného liehu. Obdobne v roku 1997
nemali pochybnosti o vyskladnení a naskladnení liehu vo vzťahu k uzavretým zmluvám o skladovaní,

ktoré v tom čase akceptovali. Začiatkom roka 1998 bola z príkazu vtedajšej riaditeľky ÚDR SR vykonaná
kontrola SD z liehu v spoločnosti B. s.r.o. B., bol spracovaný protokol a následne aj platobný výmer,
v zmysle ktorého bol subjektu znížený uplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu o celkovú
sumu 302 400 000.-Sk, v ktorej sume bolo zahrnutých aj 84 000 000.-Sk z obchodného prípadu s 350
000 la liehu. Pri kontrole žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie 3/97 nemali

k dispozícii žiadosť adresovanú Fondu národného majetku SR o vydanie predchádzajúceho súhlasu
na uzavretie zmluvy o predaji časti podniku, ani odpoveď na toto dožiadanie a ani znalecký posudok,
ktorým bola ocenená odpredaná čerpacia stanica na vodu.

Svedkyňa Ing. S. D. vypovedala, že vyšetrovateľom bola vypočúvaná v roku 2003. V spoločnostiach B.,
s.r.o.B.aF.B.,a.s.D.L.E.sosídlomvB.bolanakontrolách,aleprečasovýodstupsinazáveryzkontrol

nepamätala. Robila kontrolu dane z pridanej hodnoty. Kontrolu spotrebnej dane z liehu robil Ing. I. W. a
C. E.. Na kontrolu chodili vo dvojiciach. Ak bola na kontrole s C. E., on bol garantom vykonanej kontroly
a aj ju podpísala. Ona bola garantom pri kontrole dane z pridanej hodnoty. Obaja boli v spoločnosti B.,
s.r.o.Levočapozrieť,ktoráčasťpodnikubolapredaná.Namiestezistili,ženebolapredanáčasťpodniku.
Predaná bola búda na pozemku. Nebola to samostatná funkčná jednotka, objekt nebol samostatný

funkčný objekt, preto nemohlo dôjsť k predaju časti podniku. Hneď na mieste konštatovali, že nešlo o
predaj časti podniku. V priestoroch čerpacej stanice neboli. Pri zmluvách o sprostredkovaní a vystavenífaktúrynavykonaniesprostredkovaniasatakistovypočítavaaplatídaňzpridanejhodnoty.Čiobchodbol
vykonaný sa preverovalo dožiadaním na príslušný daňový úrad, odkiaľ pochádzal sprostredkovateľ, či je
na neho kontakt s tým, aby preukázal sprostredkovanie a vykonanie činnosti v rámci sprostredkovania

a až potom sa posudzoval nárok na odpočítanie dane a na druhej strane splnenie povinnosti odviesť
daň. Uviedla príklad, že ak predmetom sprostredkovateľskej zmluvy bolo nájdenie nového odberateľa
na tovar, tak odberateľ musel reálne existovať a obchod sa musel uskutočniť. Pri každej zmluve bola
konkrétna vec, ktorá sa zisťovala. Plnenie zo sprostredkovateľskej zmluvy sa malo riešiť a aj rieši
dotazom u prijímateľa sprostredkovania a aj samotného sprostredkovateľa. K došlým faktúram od

dodávateľa svedkyňa vypovedala, že faktúra sa musela premietnuť do daňového priznania k spotrebnej
dani, ako aj do daňového priznania dane z pridanej hodnoty. Prvotne sa vždy kontroloval najprv
uplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu a k termínu do 25. každého mesiaca aj daň z
pridanej hodnoty. Pri vykonávaní daňových kontrol sa stretávala s obžalovaným I. J. a obžalovanou
Ing. I. T.. Svedkyni bol daný k nahliadnutiu protokol o čiastkovej kontrole spotrebnej dane z liehu, zo
dňa 15. 04. 1997, č. XXX/XXX/XXXX/XXXX, ktorá kontrola bola vykonaná v spoločnosti B., s.r.o. B. za

kontrolované obdobie marec 1997, ku ktorému uviedla, že kontrolu vykonali spoločne s C. E., Nevedela
sa jednoznačne vyjadriť, či sa zúčastnila aj kontroly v spoločnosti F. B., a. s. B., z ktorej bol vyhotovený
protokol zo dňa 24. 11. 2000, pod č. XXX/XXX/XXX/XXXXX-Eč/XXXX, kedy predmetom kontroly bola
daň z príjmov právnických osôb a daň z pridanej hodnoty za rok 1998, čo odôvodnila tým, že na protokole
nie je jej podpis, pričom protokol je podpísaný len vtedajšou riaditeľkou daňového úradu Ing. C. B..

Svedkyni na hlavnom pojednávaní bol predložený aj protokol č. XXX/XXX/XXX/XXXXX-Eč/XXXX zo
dňa 21. 06. 2000, ako aj zápisnica zo dňa 02. 06. 2000, ktorá bola spísaná s E. J. na Daňovom úrade
Levoča, ktorá oznámila, že preberací protokol z odovzdávania a preberania dokladov zo spoločnosti G.,
a. s. G. na spoločnosť F. B., a. s. D. L. E., ktorá sa transformovala z uvedenej spoločnosti, sa stratili.
Svedkyňa vypovedala, že v oboch prípadoch sa na úkonoch zúčastnila. Zároveň uviedla, že dožiadanie

na Daňový úrad Žilina, ohľadom spoločnosti S. Y., a. s. Žilina zo dňa 04. 04. 2000 vyhotovila ona. Na
otázku prokurátorky uviedla, že pokyn na vyplatenie platobného poukazu za Daňový úrad Levoča mohla
dať len jeho riaditeľka, ktorá mala k dispozícii všetky protokoly o vykonaných daňových kontrolách. Bolo
v kompetencii riaditeľky aj vydať platobný poukaz.

Svedok Ing. E. N. vypovedal, že v daňovej správe nepracuje už tri roky. Pokiaľ pracoval, vykonával

funkciu metodika na Daňovom riaditeľstve, pracovisko Prešov. Pamätal si, že riešil odvolanie, ktoré
podala spoločnosť B., s.r.o. B. proti platobnému výmeru. Nevedel, čo bolo predmetom odvolania tvrdiac,
že po tom, ako odišiel z daňovej správy, všetko z pamäti vypustil. Na nič si ohľadom daní nepamätá.
Na otázku prokurátorky ako bol zo strany Daňového riaditeľstva, pracovisko Prešov posudzovaný
pojem „vyskladnenie" svedok vypovedal, daňové riaditeľstvo vykladalo tento pojem, ako „vydanie".

Nevedel sa vyjadriť, kto požadoval výklad k pojmu „vyskladnenie", nevedel sa vyjadriť, kedy, kým a ako
bol posudzovaný predaj čerpacej stanice ako „časti podniku" spoločnosťou B., s.r.o. B., na otázku, či
existovali v roku 1997-98 normy definujúce pojem „vyskladnenie liehu" svedok uviedol, že existovali,
ale nič si už nepamätá. Dodal, že odvolanie spoločnosti B., s.r.o. B. zrušil preto, lebo dostal taký
príkaz. Neuviedol, od koho takýto príkaz dostal. Po tom, ako obhajca trval na tom, aby uviedol meno

osoby, ktorá mu dala takýto príkaz, svedok vypovedal, že to bolo v inej veci, ktorá bola riešená na
Okresnom súde v Prešove a tá vec je už uzavretá. Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal o
okolnostiach,zaktorýchpodpisovalprotokolovykonanejkontroleažpo5mesiacochpojehospracovaní,
lebo po tom, ako ho spracoval, bol mu odňatý a bol uložený na Daňovom riaditeľstve v Banskej
Bystrici. Na hlavnom pojednávaní bol mu daný k nahliadnutiu protokol č. I/XXX/XXXX/XX. Svedok

uviedol, že to je ten protokol, ktorý vo svojej výpovedí spomenul a ktorý podpisoval po veľkom časovom
odstupe. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, v ktorej
vypovedal, že z poverenia riaditeľky Ústredného daňového riaditeľstva SR vykonal kontrolu spolu s Ing.
K. T.. Kontrolovaný subjekt bol Daňový úrad Levoča, zastúpený riaditeľkou tohto úradu. Kontrola bola
zameranánasprávuspotrebnejdanezliehuauplatnenýchnárokovnavráteniedaneo.i.ajvspoločnosti

B., s.r.o. Levoča, konkrétne predmetom kontroly bol obchodný prípad predaja a spätnej kúpy 350 000 la
liehu. Jedná sa o protokol č. I/XXX/XXXX/XX. Svedok vypovedal, že nárok na vrátenie spotrebnej dane
z liehu bol uplatnený v rozpore s § 14 ods. 2 písm. a) zák. č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, lebo
nárok na vrátenie dane vzniká platiteľovi dňom prevzatia zdaniteľného liehu na sklad, pričom predmetný
lieh, ktorý pri predaji bol oslobodený od dane, nebol vyskladnený. Pri jeho kúpe nebol prevzatý na sklad,

napriek tomu si spoločnosť uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu. Uviedol, že vyskladnenieliehu bolo rozvedené v norme č. XXXXXX - vyskladnenie a preverovanie plnenia liehu, ako aj na úpravu
MPVŽ SR č. XXXXPXX-PP z 30.05.1988, ktorou sa určovali normy strát liehu.

Svedkyňa Ing. S. I. vypovedala, že si pre časový odstup na podrobnosti ohľadom predaja nehnuteľnosti

a predaja 350 000la liehu, ktorý predaj uskutočnila spoločnosť B., s.r.o. B., pre časový odstup už
nepamätá. Podľa jej názoru nešlo o predaj nehnuteľnosti v zmysle Obchodného zákonníka, ktorý
definuje predaj podniku alebo jeho časti. V prípade, že predmetný lieh nebol súčasťou obchodného
majetku pri predaji podniku, nemohlo byť v danom prípade aplikované ustanovenie § 12 ods. 3 zák. č.
229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu. Nebolo povinnosťou žiadať správcu dane o súhlas k predaju

nehnuteľnosti alebo časti podniku.

Svedkyňa Ing. I. C., rod. P. vypovedala, že pre veľký časový odstup si vôbec nepamätá na skutočnosti,
preto bola v minulosti vyšetrovateľom vypočúvaná. Túto skutočnosť povedala aj vyšetrovateľovi s tým,
že pokiaľ by mala zodpovedať na položené otázky, musela by vidieť listiny vzťahujúce sa k obchodnému
prípadu. Nevedela, či nejaký problém ohľadom spoločnosti J., s.r.o. T. alebo spoločnosti B., s.r.o.
Levoča riešila alebo nie. Uviedla, že vyšetrovateľom jej boli predložené listinné dôkazy, ku ktorým potom

vypovedala. Vypovedala pravdu, nemala dôvod nič zamlčať. Na hlavnom pojednávaní bol svedkyni
predložený úradný záznam zo dňa 11. 08. 1997, pod č. j. XXX/XXX/XXXXX/XX/P.. Po nahliadnutí
svedkyňa uviedla, že podpis na tomto úradnom zázname je jej a tie skutočnosti, ktoré sú v úradnom
zázname napísané, zapísala ich ona. Informácie, ktoré v zázname uviedla, preverovala na Daňovom
úrade Košice I. u pani Ing. W. O., ktorá mala veci na starosti. Pokiaľ písala v zázname o dobropise,

určite ho mala k dispozícii. Určite mala k dispozícii podklady, pretože bez nich by nedokázala napísať
ani čísla dokladov a ani sumy, ktoré sú v tomto zázname uvedené. Ďalej bola svedkyni predložená
k nahliadnutiu odpoveď Daňového úradu Košice I. zo dňa 17. 04. 1997 na žiadosť spoločnosti V.,
s.r.o. Košice o započítanie uplatneného nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu na platbu daňovej
povinnosti spotrebnej dane z liehu. Svedkyňa uviedla, že to je tá odpoveď, ktorú spomenula aj v

úradnom zázname zo dňa 11. 08. 1997, teda ktorú mala k dispozícii. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej bolo
známe aj písomné vyjadrenie riaditeľa spoločnosti, obžalovaného I. J., za spoločnosť V., s.r.o. T., ktorým
obžalovaný Daňovému úradu Košice I. oznámil, aby uplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu
a daňové priznanie na spotrebnú daň z liehu vo výške 84 000 000.-Sk za zdaňovacie obdobie marec
1997 považovali za bezpredmetné a vzali ho späť. Mala k dispozícii aj dožiadanie Daňového úradu

Levoča na Daňový úrad Košice I. zo dňa 11. 04. 1997, ktoré jej takisto bolo dané k nahliadnutiu.

Na hlavnom pojednávaní bola následne prečítaná jej svedecká výpoveď. Svedkyňa v prípravnom konaní
vypovedala, že úradný záznam z 11. 08. 1997 spracovala v súvislosti s preverovaním dožiadania
Daňového úradu Levoča vo veci nakúpenia liehu oslobodeného od spotrebnej dane z liehu v zmysle § 12
ods. 3 zák. č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a priznania spotrebnej dani z liehu spoločnosťou

J., s.r.o. T., ktorá bola v správe Daňového úradu Košice II. Vypracovala ho spolu s Ing. W. O. z Daňového
úradu Košice I., v ktorej správe bola spoločnosť V., s.r.o. Košice. Táto spoločnosť bola registrovaná na
spotrebnú daň z liehu len od 21. 03. 1997. Táto spoločnosť dňa 10. 04. 1997 podala daňové priznanie k
spotrebnej dani z liehu za mesiac marec 1997, v ktorom si uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane
z liehu z nakúpených 350 000 la liehu vo výške 84 000 000.-Sk od dodávateľa, spoločnosti J., s.r.o.

Košice. V úradnom zázname konštatovali, že spoločnosť V., s.r.o. T. priznala daňovú povinnosť z titulu
odpredaja 350 000 la liehu so spotrebnou daňou z liehu vo výške 84 000 000.-Sk, a to pre odberateľa
B., s.r.o. B. v zmysle faktúry č. XXX/XX zo dňa 24. 03. 1997. Správca dane podané daňové priznania
neakceptoval z dôvodu, že spoločnosti V., s.r.o. Košice nevznikol nárok na vrátenie spotrebnej dane z
liehu ani daňová povinnosť, že táto spoločnosť je obchodnou organizáciou, ktorá sa zaoberá nákupom

a predajom liehu a aj keď je registrovaná na spotrebnú daň z liehu, pre daný obchodný prípad tejto
spoločnosti nevznikol nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu, keďže nakúpený lieh nebol použitý v
zmysle§14ods.1Zákonaospotrebnejdanizliehu. SpoločnosťJ.,s.r.o.Košicevystavilaprespoločnosť
V., s.r.o. Košice dňa 21. 03. 1997 dobropis k faktúre č. X/XX na predmetný lieh, ktorý nebol správcovi
dane Daňovému úradu Košice I. predložený a preto Daňový úrad Košice I. konštatoval, že dodávateľom

liehu pre spoločnosť B., s.r.o. B. bola spoločnosť V., s.r.o. Košice.

Svedok I. N. vypovedal, že na základe poverenia Ústredného daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici
spolu s ďalšími kolegami vykonali kontrolu spotrebnej dane z liehu v spoločnosti B., s.r.o. B.. Výsledkomich kontroly bol Protokol o kontrole spotrebnej dane z liehu zo dňa 17. 04. 1998, č. j. XXX/XXX/
XXXX/XXXX. Kontrolu vykonali začiatkom roka 1998. V protokole rozobrali obchodný prípad, ktorý
sa uskutočnil v marci 1997, kedy spoločnosť B., s.r.o. B. predala spoločnosti J., s.r.o. Košice časť

podniku na základy zmluvy o predaji časti podniku, ktorá bola uzatvorená 18. 03. 1997. Predmetom
tejto zmluvy bola nehnuteľnosť, podľa znaleckého posudku, stará čerpacia stanica na vodu a zásoby
liehu. Podľa znaleckého posudku neprislúchali k tejto nehnuteľnosti žiadne skladovacie zásoby na lieh,
žiaden lieh tam uskladnený nebol. Spoločnosť B., s.r.o. B. v rozpore so zákonom akoby vyskladnila
lieh oslobodený od dane. Odpredávaná čerpacia stanica na vodu bola nehnuteľnosťou, ktorá neslúžila

na prevádzkovanie podniku, teda nedošlo k odpredaju časti podniku ale k odpredaju nehnuteľnosti.
Tieto dve spoločnosti uzatvorili aj zmluvu o skladovaní, čiže lieh neopustil spoločnosť B., s.r.o. B., ale
naďalej bol uskladnený v prevádzkových priestoroch spoločnosti B., s.r.o. B.. Táto spoločnosť si neskôr
neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu, lebo spätne odkúpila tento lieh spolu
už so spotrebnou daňou. Neoprávnene z toho dôvodu, že platca dane si môže uplatniť nárok na vrátenie
spotrebnej dane len vtedy, ak príjme lieh na sklad. Lieh nebol prijatý na sklad, lebo nikdy nebol ani

vyskladnený.

V protokole o kontrole rozviedli aj ďalší obchodný prípad, ktorý sa realizoval medzi spoločnosťami B.,
s.r.o. B. a D. B., s.r.o. B.. V tom prípade spoločnosť B., s.r.o. B. vyfakturovala spoločnosti D. B., s.r.o. B.
obrovské množstvo liehu, ktorý nebol zo skladových priestorov spoločnosti B., s.r.o. B. vyskladnený. Bol
toibaúčtovnýprípad,ktorýmpredajcaodpredalveľkémnožstvoliehuspomenutejspoločnosti,ktorábola

platcom dane, ale zaregistrovaná bola ako výrobca surového liehu. D. B., s.r.o. B. nakupoval obiloviny
alebo zemiaky a z týchto surovín vyrábal surový lieh, ktorý následne odpredával ďalším odberateľom,
ktorí tento lieh spracovávali na rafinovaný lieh, ktorý sa ďalej mohol používať. V tomto prípade sa
spoločnosť D. B., s.r.o. B. správala neutrálne a to z toho hľadiska, že keď nakúpila predmetný lieh od
spoločnosti B., s.r.o. B., neuplatnili si nárok na vrátenie spotrebnej dane a následne pri jeho odpredaji

naspäť spoločnosti B., s.r.o. B. tento obchodný prípad nezaviedli do daňovej povinnosti.

Ďalej vypovedal, že tretí prípad bol obdobný, kedy do reťazca sa pridala spoločnosť C., s.r.o. T., ktorej
spoločnosti spoločnosť D. B., s.r.o. B. predala lieh a ten uskutočnil spätný predaj znova spoločnosti B.,
s.r.o. B., keďže prvotne spoločnosť B., s.r.o. B. predala ten istý lieh spoločnosti D. B., s.r.o. B.. Znova
aj v tomto prípade boli uzatvorené zmluvy o skladovaní, na základe ktorých bolo potrebné konštatovať,

že lieh, ktorý sa stal predmetom predaja v tomto obchodnom reťazci, nikdy nebol vyskladnený ani
naskladnený, vlastne nikdy ani neopustil prevádzkové priestory spoločnosti B., s.r.o. B.. Pri tomto
spätnompredajisispoločnosťB.,s.r.o.B.znovuuplatnilanároknavráteniespotrebnejdanezliehu,ktorý
jej bol aj vrátený, pritom pri vyskladnení si spoločnosť B., s.r.o. B. priznala vlastnú daňovú povinnosť,
avšak táto nebola zaplatená, lebo požiadali o odklad zaplatenia dane, ale spotrebná daň im bola

pri uplatnenom nároku na jej vrátenie vrátená, čiže z toho vyplýva, že vlastne určitú dobu používali
spotrebnú daň z liehu pre vlastné financovanie. Na otázku prokurátorky, či subjekt, ktorý nie je výrobcom
liehu a nakúpi jemný rafinovaný lieh, či ho môže následne odpredať bez toho, aby ho spracoval a tak
zmeniljehopodstatu,ačipritommuvznikádaňovápovinnosť, svedokuviedol,ževpodstatekonštrukcia
zákona o spotrebnej dani od počiatku hovorí, kto je kupujúcim a kto je výrobca liehu. Kupujúci je taká

spoločnosť,ktorísiuplatňujenároknavráteniespotrebnejdaneprikúpeasamozrejmepoužijenakúpený
lieh na výrobu ďalších výrobkov. Toto je podmienka. A keď lieh nakúpi a nepoužije ho na spracovanie
a znovu ho predá, v takom prípade nemôže si uplatniť nárok na vrátenie spotrebnej dane. V podstate
spoločnosti D. B., s.r.o. B. vôbec nemal byť odpredaný predmetný lieh. Predávajúci môže subjektu
predať lieh len vtedy, ak je subjekt platiteľ spotrebnej dane a vyrobí nejaký výrobok z nakúpeného

liehu, teda pozmení jeho podstatu. Lieh nie je komodita verejne obchodovateľná, nemôže s ňou hocikto
obchodovať. Lieh sa berie ako návyková látka a preto štát na ňu uvalil špeciálny daňový dozor. D. B.,
s.r.o. Levoča nemohol obchodovať s jemným rafinovaným liehom, aj keď je platiteľom spotrebnej dane,
ale je registrovaný ako výrobca surového liehu, nedisponoval jednak s technológiou na to, aby lieh ďalej
upravil a ani nemal skladovacie priestory na uskladnenie nakúpeného liehu. Spoločnosť preto nemohla

ani vystaviť daňový doklad. Spoločnosť z hľadiska konštrukcie Zákona o spotrebnej dani z liehu nebola
kupujúcim. Nemohla nakupovať rafinovaný lieh, ani veľajemný lieh. Jasne to vyplýva z ustanovenia §
2 písm. f) Zákona o spotrebnej dani z liehu, podľa ktorého kupujúcim liehu je právnická osoba alebo
fyzická osoba, ktorá nakupuje lieh v rámci podnikateľskej činnosti a uplatňuje si nárok na vrátenie dane
alebo nárok na oslobodenie od dane. Na otázku obhajcu svedok vypovedal, že pri vykonávaní kontrole

sa riadili Obchodným zákonníkom a Zákonom o spotrebnej dani z liehu. Žiadne metodické pokyny k
dispozíciinemali. Právnynázor,ktorýbolvyslovenývprotokoleokontrole,bolajjehovlastnýmnázorom.Pri spracovaní výsledkov kontroly zhrnutých v protokole konzultovali otázku predaja čerpacej stanice na
vodu a následného predaja liehu oslobodeného od spotrebnej dane s pracovníkmi Daňového riaditeľstva
v Banskej J. a aj na pobočke v Prešove. Na otázku obhajcu, či sa vyskytol aj iný názor, ako ten, ktorý

k otázke predaja bol zahrnutý v predmetnom protokole, svedok vypovedal, že nie. Pri výklade pojmu
„vyskladnenie" vychádzal so Zákona o spotrebnej dani z liehu, nie z Obchodného zákonníka.

Svedkyňa Ing. C. P. vypovedala, že keď pracovala na Daňovom úrade v Levoči ako kontrolórka,
vykonala kontrolu dane z príjmov právnických osôb v spoločnosti F. B., a. s. D. L. E., transformovanej
z obchodnej spoločnosti G., s.r.o. G.. Všetky skutočnosti, ktoré boli zistené počas kontroly, boli do

protokolu zavedené. Na otázku ako kontrolovali naplnenie zmluvy o sprostredkovaní svedkyňa uviedla,
že všetko, čo bolo predmetom kontroly a všetko čo zistili, uviedli do protokolu s tým, že pre časový odstup
si vôbec na zistené skutočnosti súvisiace s kontrolou nepamätala. Nevedela sa vyjadriť na otázku, s kým
bola v priebehu vykonávania kontroly v spoločnosti v kontakte. Svedkyni bol predložený k nahliadnutiu
protokol o výsledku komplexnej kontroly v spoločnosti zo dňa 24. 11. 2000, č. j. XXX/XXX/XXX/XXXXX-
Eč/XXXX. Svedkyňa vypovedala, že to je protokol, ktorý vo svojej výpovedi spomenula, na jeho obsahu

trvá, v protokole boli uvedené pravdivo skutočnosti, ktoré boli v priebehu kontroly zistené. Pre časový
odstup si nepamätala, či sa v tom čase robilo preverovanie vo vzťahu ku spoločnosti S. Y., a.s. X..
Všetky doklady, ktoré im boli v spoločnosti predložené, boli pojaté aj do protokolu. V protokole musí
byť uvedené, čo bolo kontrolované. Účtovné doklady boli preverené. Pamätala si, že na daňový úrad
bolo predložené daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb od daňového subjektu za rok

1998. Svedkyňa ďalej vypovedala, že pri kontrole daňový subjekt môže predložiť aj kópie účtovných
dokladov, ale čo je dôležité, musí preukázať skutočný výdavok, že výdavok bol reálne uskutočnený, či
teda transakcia reálne prebehla. Niekedy je ťažko rozlíšiť originál dokladu od jeho kópie. Môže sa stať,
že originál dokladu sa stratí a je vyhotovená jeho kópia a tá je predložená ku kontrole. Nič nemení na
veci, že musí byť daňovým subjektom preukázané, že transakcia prebehla. Pokiaľ neboli predložené

účtovné doklady, spoločnosť bola požiadaná o ich predloženie. Súd predložil k nahliadnutiu výpis z
evidencie došlých faktúr. Svedkyňa vypovedala, že predmetná listina nie je doklad, ide len o evidenciu,
na základe ktorej ako kontrolóri dospeli k záveru, že spoločnosť mala zúčtovaný predmetný výdavok.
Žiaden doklad im ale predložený nebol, na základe ktorého zúčtovali predmetný výdavok. Na základe
zaúčtovanej faktúry uvedenej v evidencii žiadali spoločnosť o predloženie prvotného dokladu a to zmluvu

o sprostredkovaní a požiadali ich aj o predloženie faktúry. Tieto doklady im ale predložené neboli.

Svedkyňa Ing. D. C. vypovedala, že pracovala na Daňovom úrade v T., pracovala na oddelení
nepriamych daní a od istého času pracovala ako kontrolórka dane. K spoločnosti C., s.r.o. uviedla, že
táto mala sídlo na adrese D. Y. XX v T.. Mala vedomosť o tom, že spoločnosť sa zaoberala výrobou
liehu a liehovín studenou cestou, spoločnosť bola ich daňový subjekt a potom na niekoľko mesiacov

spoločnosť zmenila sídlo a spadala pod Daňový úrad Levoča a následne sa znovu vrátili pod ich
daňový úrad. Keď opäť zmenili sídlo do Bratislavy, na určitý čas spadali pod Daňový úrad Bratislava
II. Spoločnosť C., s.r.o. T. bola platcom o. i. dane z príjmu právnických osôb, spotrebnej dane z
liehu a dane z pridanej hodnoty. Keď spadali pod Daňový úrad Kežmarok, na základe vykonaných
kontrol zistili, že mali okolo 100 miliónový dlh na spotrebnej dani z liehu a dani z pridanej hodnoty.

Keď spoločnosť prechádzala pod správu Daňového úradu Levoča, všetok materiál k tejto spoločnosti
pripravili na delimitáciu a zástupcovia Daňového úradu Levoča si materiál prišli prevziať. Na otázku
obhajcu, či bolo možné započítať nárok na vrátenie spotrebnej dane s daňovou povinnosťou v roku
1997, svedkyňa uviedla, že nebolo možné, nárok na vrátenie spotrebnej dane nemohli jednoducho
preúčtovať na nedoplatky na iných daniach. Keď vznikol nárok na vrátenie spotrebnej dane, musel sa

poukázať na účet daňového subjektu. Na otázku prokurátorky, že keď mala spoločnosť také veľké
nedoplatky, aký bol ďalší postup zo strany správcu dane, svedkyňa uviedla, že nedoplatky sa vymáhali
prostredníctvom pracovníkov exekučného oddelenia a to najčastejšie zablokovaním účtu. Spoločnosť
C., s.r.o. T. dostávala aj vratky zo samotného daňového úradu, čiže presne vedeli, čo môžu očakávať,
lebo keď si spoločnosť požiadala o vrátenie buď nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, alebo

vrátenie spotrebnej dane z liehu, tak presne vedeli, koľko stotisíc alebo miliónov spoločnosť dostane
na účet. Zo zablokovaného účtu vedeli, že prostredníctvom exekučného oddelenia sa im peniaze
vrátia. Nebol problém na základe exekučného príkazu zo zablokovaného účtu získať peniaze naspäť.
Uplatnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty sa mohol rovno preúčtovať
na daňové nedoplatky, peniaze sa neposielali na účet spoločnosti, ako to bolo v prípade vrátenia

spotrebnej dane z liehu. Tento postup mohol daňový subjekt ovplyvniť jedine tým spôsobom, že si otvorilnový účet, ktorý nebol momentálne v evidencii daňového úradu. Svedkyni bol daný k nahliadnutiu list,
ktorý adresoval Daňový úrad Kežmarok Daňovému úradu Levoča dňa 15. 10. 1997, z obsahu ktorého je
zrejmé, že boli postúpené doklady daňového dlžníka spoločnosti C., s.r.o. T. Daňovému úradu Levoča

ako príslušnému správcovi dane, ku ktorému svedkyňa uviedla, že postúpili týmto spôsobom daňové
doklady vrátane exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v peňažnom ústave č. XXX/XXX/
XXXXX/XX zo dňa 10. 04. 1997. Tým pádom bol zablokovaný konkrétny účet spoločnosti a daňový úrad
okamihom prevzatia exekučného príkazu o tom vedel.

Svedok Bc. G. E. vypovedal, že spolu s kolegom na základe žiadosti orgánov činných v trestnom

konaní vo veci adresovanej Daňového úradu Bratislava II. vyhotovili dva úradné záznamy zo dňa 11.
11. 2002, ktoré sa dotýkali spoločnosti C., s.r.o. T., D. XX, Bratislava. Podkladom pre vyhotovenie týchto
dvoch záznamov boli všetky materiály, ktoré mal daňový úrad k dispozícii, alebo ktoré si zaobstaral,
vrátane protokolov o daňovej kontrole z iných daňových úradov, ktoré sa vykonávali v spoločnostiach
F. B., a. s., D. L. E. a D. B., s.r.o. Levoča. V čase vyhotovovania úradných záznamov bol zaradený do
funkcie ako správca dane s povolením vykonávať aj daňové kontroly. Z dôvodu, že kontrolovaný daňový

subjekt spoločnosť C., s.r.o. T. neumožnila vykonať daňovú kontrolu, bola ukončená takýmito úradnými
záznamami. Nebolo možné zabezpečiť a komunikovať s konateľom spoločnosti, v tom čase už P. O.. V
tom čase spoločnosť už bola v likvidácii. Svedok uviedol, že trvá na záveroch, zhrnutých v predmetných
úradných záznamoch, keďže pre časový odstup si už nepamätal na podrobnosti, dotýkajúce sa
obchodnej spoločnosti C., s.r.o. Kežmarok za obdobie september až november 1997. Svedok uviedol,

že v čase, kedy spoločnosť spadala pod správu Daňového úradu Bratislava, mala nedoplatok okolo 200
000 000 Sk. Mal vedomosť o tom, že u spomínaného daňového subjektu bola otvorená daňová kontrola
na spotrebnej dani z liehu, ktorá bola predčasne uzatvorená a to z dôvodov, ktoré uviedol na strane
6 úradného záznamu. Dodal, že daňový úrad prerušil daňovú kontrolu z dôvodu zaslaných daňových
dožiadaní na iné daňové úrady z dôvodu preverovania určitých skutočností. Napriek tomu z uplatneného

nároku na vrátenie spotrebnej dane správca dane časť uznal a po vystavení platobného poukazu vrátil
uplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane pre spoločnosť C., s.r.o. Kežmarok. Takýto postup zákon
č. 511/1992 Zb. o správe daní nepripúšťal. Najprv sa mala uzavrieť daňová kontrola. Ak nebolo možné
ju uzavrieť, daňovú kontrolu prerušili. Bolo v rozpore s citovaným zákonom vrátiť peniaze daňovému
subjektu. Správca dane, v konkrétnom prípade Daňový úrad Levoča, postupoval protiprávne, v rozpore

s prv spomenutým zákonom, lebo predčasne uzatvoril daňovú kontrolu. Svedok, na otázku prokurátorky,
čo sa rozumie pod pojmom „vyskladnenie" v zmysle daňového zákona, vypovedal, že už samo o sebe
slovo vyskladnenie znamená, že niečo sa fyzicky niekomu vydá, teda že dochádza k pohybu s tovarom,
k jeho fyzickému prevzatiu. Ďalej svedok vypovedal, že pri vyhotovovaní úradných záznamov mali k
dispozícii aj exekučné príkazy, pamätal si, že mal v rukách aj exekučný príkaz na nedoplatok vo výške

viac ako 100 miliónov Sk. Na otázku obhajcu, kto robil prvú daňovú kontrolu spotrebnej dane z liehu u
spomínaného daňového subjektu za obdobie september, október a november 1997, svedok uviedol, že
DaňovýúradLevoča. Svedokvypovedal,ževúradnýchzáznamochlenkonštatovalizistenéskutočnosti,
nijako ich nevyhodnocovali. Na viaceré otázky obhajcu svedok vypovedal, že všetky doklady, ktoré mal
k dispozícii, boli spomenuté v úradných záznamoch a či tieto doklady mal k dispozícii aj Daňový úrad

Levoča, k tejto otázke uviedol, že sa nevie k nej vyjadriť, lebo nevedel, z akých podkladov vykonával
daňovú kontrolu Daňový úrad Levoča. Svedok doslova uviedol: „... ale neviem čo mali oni, ja som riešil
to, čo som mal ja.". Svedok zotrval na svojom tvrdení, že zákon o správe daní nepripúšťal prerušiť
daňovú kontrolu v tom zmysle, ako sa to stalo v konkrétnom prípade, že správca dane preruší kontrolu a
uzavrie ju s tým, že vráti daňovému subjektu 98 miliónov. Svedok dodal, že so závermi daňovej kontroly

vykonanej správcom dane a to Daňovým úradom v Levoči, sa nestotožnil. Na otázku súdu, či svedok
pozná Úpravu č. 4532/8 z 30. mája 1998, ktorou sa určovali normy strát liehu a či mu je známa norma
ON-66 0803, svedok uviedol, že tieto predpisy nepozná.

Svedkyňa S. T. vypovedala, že z dôvodu, že od vykonania kontrol, ktorých sa zúčastnila, uplynulo veľa
rokov, na ich priebeh si nepamätá. Vedela, že kontroly boli zamerané na spotrebnú daň z liehu. Všetko,

čo bolo v priebehu kontrol zistené, bolo do protokolov zaznamenané. Na otázku prokurátorky, či bolo
v tom čase možné daňovú kontrolu pri kontrole nároku na vrátenie spotrebnej dane prerušiť a v časti
ukončiť, svedkyňa vypovedala, že podľa jej názoru to možné nebolo. Kontroly sa robili raz mesačne a to
po tom, ako si daňový subjekt uplatnil nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu. Pamätala sa v súvislosti
so spoločnosťou C., s.r.o. T., že tento subjekt bol delimitovaný z Daňového úradu Kežmarok na Daňový

úradLevoča,alezaakédlhéobdobiespadalaspoločnosťpodsprávuDaňovéhoúraduLevoča,ktomusavyjadriťnevedela.Nepamätalasi,akúobchodnúčinnosťvykonávalatátospoločnosťvčase,keďspadala
do pôsobnosti Daňového úradu Levoča. Jeden alebo dvakrát bola členkou komisie, ktorá na daňovom
úrade rozhodovala o žiadosti o odklad platenia dane. Svedkyňa si nepamätala na rozhodovaciu činnosť

tejto komisie, nepamätala si žiadne skutočnosti, ktoré by sa boli dotýkali spoločnosti B., s.r.o. B. a
nespomenula si na žiadne okolnosti, za ktorých bola vykonaná kontrola v spoločnosti C., s.r.o. T..
Svedkyni bol daný k nahliadnutiu Protokol o čiastkovej kontrole spotrebnej dane z liehu v spoločnosti
C., s.r.o. Kežmarok zo dňa 10. 10. 1997, č. j. XXX/XXX/XXXXX/XX, ktorá kontrola bola prerušená, ku
ktorémuvypovedala,žeprotokolspracovávalaspolusvedúcimIng.I.W.. Predmetomkontrolybolnákup

jemného rafinovaného liehu a liehovinových aróm. Len krátko robila na spotrebnej dani z liehu, lebo
väčšinou robila na dani z príjmov fyzických osôb. V podstate sa učila, všetko to bolo pre ňu nové. Kolega
Ing. I. W. na spotrebnej dani robil dlhšie. Kontrolované obdobie bol september 1997. Svedkyni bola daná
knahliadnutiužiadosťovráteniespotrebnejdanezliehuzamesiacseptember1997,ktorúzaspoločnosť
C., s.r.o. Kežmarok na Daňový úrad Levoča predložil obžalovaný Ing. P. C.. Svedkyňa potvrdila, že išlo
práve o tento daňový doklad, ktorý sa stal predmetom spomenutej kontroly. Pokiaľ bola daná svedkyni k

nahliadnutiu zmluva o skladovaní, uzavretá medzi spoločnosťami B., s.r.o. Levoča a C., s.r.o. Kežmarok
zo dňa 30. 09. 1997, predmetom ktorej bolo prevzatie, uloženie a opatrovanie jemného rafinovaného
liehu v množstve 410 000 la v nádrži č. XXX u skladovateľa, spoločnosti B., s.r.o. Levoča, svedkyňa
vypovedala, že na túto zmluvu si nespomína. Ďalej uviedla, že spolupodieľala sa na vytvorení protokolu
o čiastkovej kontrole spotrebnej dane z liehu v spoločnosti B., s.r.o. Levoča, ktorý bol vyhotovený s

dátumom 04. 11. 1997, pod č. j. XXX/XXX/XXXXX/XXXX, na základe ktorého kontrolou bola potvrdená
oprávnenosť nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu v požadovanej výške 191 201 760.-Sk za nákup
liehu. Na otázku súdu, prečo závery čiastkovej kontroly, ktorá bola robená 04. 11. 1997 v spoločnosti
B., s.r.o. Levoča a ktorá priznala oprávnenosť nároku na vrátenie spotrebnej dane, sú v porovnaní so
závermi kontroly zo dňa 23. 06. 1999, evidovanej pod č. j. XXX/XXX/XXXX/XX, kde takisto bola prítomná

ako členka kontrolnej skupiny, diametrálne odlišné, svedkyňa uviedla, že k tejto otázke sa nevie vyjadriť.
Ďalej svedkyňa na otázky súdu vypovedala, že lieh ako tovar ak príde na sklad, mal by zo skladu aj
odísť. Takto vysvetľovala pojem „naskladnenie" a „vyskladnenie". Na ďalšiu otázku súdu vypovedala, že
ak spoločnosť nemala priestory na skladovanie, mohla uzatvoriť s predávajúcim zmluvu o skladovaní.
Na otázku, akým spôsobom si kupujúci potom preberá lieh a či si ho musí aj fyzicky prevziať, svedkyňa

vypovedala, že áno, musí si ho fyzicky na sklad prevziať. Nevedela, aké úkony je potrebné urobiť pri
„fyzickom" prebratí liehu. Doslova svedkyňa uviedla: „Tak neviem, buď v kartónoch je ten lieh...fyzicky si
ho prevezme z jedného skladu do druhého skladu. Neviem. Z jedného skladu do druhého preskladniť.
Neviem." Na otázku súdu, či sa niekedy svedkyňa stretla s obchodnou normou č. 660803, svedkyňa
vypovedala, že si myslí, že existuje, ale nepamätá si vôbec. Nespomenula si ani na úpravu MPV z

roku 1988 č. 4532. Na otázku súdu, keď muselo dôjsť k prerušeniu daňovej kontroly z objektívnych
dôvodov, mohol správca dane vydať rozhodnutie o tom, či je nárok daňovým subjektom oprávnený
alebo neoprávnený na vrátenie dane, ktorý si uplatnil a ktorý bol predmetom kontroly do skončenia tejto
kontroly, svedkyňa vypovedala, že na túto otázku sa vyjadriť nevie. Keď svedkyni bol prečítaný protokol
o čiastkovej kontrole spotrebnej dane z liehu zo dňa 10. 10. 1997, č. j. XXX/XXX/XXXXX/XX, ktorým bola

prerušená kontrola a zároveň bola potvrdená oprávnenosť nároku na vrátenie spotrebnej dane 98 400
000.-Sk z celkovo požadovanej čiastky na vrátenie v objeme 100 815 600.-Sk, svedkyňa odpovedala, že
áno, vtedy to možné bolo. Na otázku prokurátorky svedkyňa vypovedala, že vyskladnenie a fakturáciu
u dodávateľa D. B., s.r.o. B. kontrolovali, pamätala si, že kontrolovali dodacie a preberacie listy za
september 1997 a záznam o príjme a výdaji liehu zo septembra 1997. Zisťovali, od ktorého dodávateľa

sa nakupoval lieh, kontrolovali sa faktúry, preberacie listy, aby bolo možné skontrolovať oprávnenosť
sumy, ktorú si daňový subjekt v daňovom priznaní nárokoval.

Svedkyňa JUDr. D. T., bývalá riaditeľka Daňového úradu Levoča po zákonnom poučení o. i. aj podľa §
130 ods. 2 Trestného poriadku, že má právo odmietnuť vypovedať, ak by svojou výpoveďou spôsobila
nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade.....využila svoje právo a

nevypovedala.

Svedkyňa W. E., správca dane Daňového úradu Košice I. vypovedala, že nikdy neprišla do kontaktu so
spoločnosťou T., s.r.o. Košice, ako správkyňa dane. To znamená, že ona nepreverovala daňový subjekt,
preto pokiaľ v prípravnom konaní vypovedala ešte vo veci, vychádzala len zo spisového materiálu
daňového úradu, ktorý mala k dispozícii. Spis jej bol v podstate pridelený. Na dani z príjmov právnických

osôb spoločnosť nepodala žiadne daňové priznanie. V čase, kedy jej bol spis pridelený, spoločnostibola zrušená daň z pridanej hodnoty z úradnej moci. Z titulu jej pracovného zaradenia ukladala len
sankčné úroky, pokuty, dávala výzvy na podania a podobne. V spoločnosti, pokiaľ sa vykonali kontroly,
týchto sa nezúčastňovala. Pokiaľ si zo spomenutého spisu pamätala, spoločnosť si v 10. mesiaci 1998

podala daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty, bolo to vlastne posledné daňové priznanie, ktoré
spoločnosť predložila. Vykázali v ňom nadmerný odpočet okolo 19 000 000.-Sk. Z toho dôvodu bola
vykonaná čiastková kontrola na preverenie oprávnenia na vrátenia dane z pridanej hodnoty. Daňový
subjekt nevedel preukázať dokladmi, či ten nadmerný odpočet bol oprávnený a z toho dôvodu mu nebol
priznaný. Daňový úrad Košice I. mu nevrátil nadmerný odpočet. Mala vedomosť o tom, že sa zasielali

nejaké dožiadania na preverovanie nejakých skutočností ohľadom spoločnosti T., s.r.o. Košice, avšak
tieto dožiadania robili samotní kontrolóri. Dožiadania boli zasielané na Daňový úrad Levoča a vyslovila
domnienku, že aj do Prešova. Nadmerný odpočet vzniká vtedy, keď je väčšia daň na vstupe, ako na
výstupe. Na otázku prokurátorky, koľko faktúr mala spoločnosť zaúčtovaných na „výstupe", svedkyňa
vypovedala, že dve faktúry, pretože stále chodili dožiadania, aby ich úrad preveril, čo mala spoločnosť
v účtovníctve. Spoločnosť však nespolupracovala s daňovým úradom. Okrem dvoch faktúr, spoločnosť

nepredložila žiadne doklady. Pamätala si, že daňový úrad robil dožiadania, pretože keď sa robila kontrola
uplatneného nadmerného odpočtu, tak sa zasielali dožiadania na iné daňové subjekty, aby sa zistilo, či
je nadmerný odpočet uplatnený oprávnene. Spoločnosť ako predmet činnosti mala sprostredkovanie,
teda mali si účtovať za sprostredkovateľské služby. Na otázku, či spoločnosť mala zaevidovanú takúto
faktúru na „výstupe", svedkyňa vypovedala, že k tomu by sa vedel vyjadriť kontrolór Ing. V., Ing. E. a B.,

lebo oni boli kontrolóri. Či mala spoločnosť T., s.r.o. T. zaúčtovanú zmluvu za sprostredkovanie, k tomu
sa vyjadriť nevedela. Svedkyni bola daná k nahliadnutiu odpoveď na dožiadanie, ktoré vyhotovil Ing. V.
dňa 28. 01. 1999 pod č. j. XXX/XXX/XXXX/XX/Fil, ku ktorému svedkyňa vypovedala, že správnosť tejto
fokotópie overovala ona, ako aj osvedčenia o registrácii spoločnosti na dani z príjmu právnickej osoby
a dani z pridanej hodnoty.

Svedok Ing. E. V. vypovedal, že pred 11 rokmi vypracoval odpoveď na dožiadanie, ktoré sa týkalo
spoločnosti T., s.r.o. T.. Na Daňovom úrade Košice I. už viac ako 9 rokov nepracuje. Z toho dôvodu
svedkovi bola daná k nahliadnutiu odpoveď na dožiadanie zo dňa 28. 01. 1999 pod č. j. XXX/XXX/XXXX/
XX/V., ku ktorej svedok uviedol, že toto dožiadanie vypracoval on, na základe získaných podkladov. Na
obsahu tohto vyjadrenia zotrval.

Svedok JUDr. I. N. po zákonnom poučení o. i. aj podľa § 130 ods. 2 Trestného poriadku, že má
právo odmietnuť vypovedať, ak by svojou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe,
svojmu príbuznému v priamom rade.....využil svoje právo a nevypovedal.

Svedok I. V. vypovedal, že spolu s G. I., ktorý bol vedúcim kontrolnej skupiny, boli pred viac ako 12
rokmi na kontrole v spoločnosti D. B., s.r.o. B.. Kontrolovali doklady za viac rokov dozadu. Pamätal si,

že niektoré výkazy sa nestotožňovali s názvom spoločnosti. Nimi požadované doklady im boli nakoniec
predložené v D. L. E.. Svedkovi bol daný k nahliadnutiu protokol o kontrole spotrebnej dane z liehu
zo dňa 17. 04. 1998, č. j. XXX/XXX/XXXX/XX, ku ktorému svedok vypovedal, že na jeho obsahu trvá
a nevidí dôvod niečo na jeho obsahu meniť. V čase vykonávania kontroly pracoval na Daňovom
úrade v Lučenci. Na kontrolu boli delegovaní riaditeľkou Ústredného daňového riaditeľstva v Banskej

Bystrici. Pamätal si, že keď šli do Levoče na kontrolu, kde spoločnosť D. B., s.r.o. mala sídlo, na mieste
zistili, že na uvedenej adrese spoločnosť nesídlila. Skutočné sídlo mala v D. L. E.. Jednalo sa o prvú
daňovú kontrolu vo vzťahu k tomuto daňovému subjektu. Či pred nimi vykonanou kontrolou boli tie isté
skutočnosti predmetom kontroly Daňového úradu Levoča, k tomu sa vyjadriť nevedel. Či následne, po
nimi uskutočnenej kontrole, bola vykonaná ďalšia kontrola za to isté zdaňovacie obdobie tej istej daňovej

povinnosti, ani k tomu sa svedok vyjadriť nevedel. Svedok dodal, že do každého protokolu sa uvádzalo,
že právo daňového úradu vykonať ďalšiu podrobnejšiu kontrolu bez ohľadu na výsledok už vykonanej
kontroly zostáva nedotknuté. Po vykonaní predmetnej kontroly nemohli vydať žiadne rozhodnutie, lebo
neboli miestne príslušní, keďže boli delegovaní na vykonanie kontroly, pričom všetku dokumentáciu
odovzdali daňovému riaditeľstvu, ktorý ich delegoval na vykonanie tejto kontroly. Svedok dodal, že až

na pracovisku daňového riaditeľstva v Prešove, kde sa zišli viacerí kontrolóri, im bolo povedané, ktorá
dvojica kontrolórov do ktorej spoločnosti pôjde vykonať kontrolu. Bolo im povedané, aby nechodili na
Daňový úrad do Levoče. Na otázku obhajcu, či im boli dané nejaké usmernenia predtým, ako išli na
kontrolu,prípadne,čiboliusmernení,akomajúaplikovaťZákonospotrebnejdanizliehu,svedokuviedol,že nebolo treba, považovali ich za dosť erudovaných, každý vedúci bol vedúcim oddelenia a zároveň
vedúcim kontroly.

Svedok Ing. C. E. vypovedal, že v roku 1997 pracoval ako kontrolór dani z pridanej hodnoty a

spotrebných daní na Daňovom úrade v Levoči. Pravidelne sa vykonávali kontroly u daňového subjektu,
spoločnosti B., s.r.o. B.. Kontroly sa vykonávali vo dvojici, ktoré sa menili. O tom, kto a u akého daňového
subjektu vykoná kontrolu, rozhodol riaditeľ daňového úradu. Po vykonanej kontrole, v prípade, že
sa dodatočne zistili nejaké nezrovnalosti, robila sa znovu kontrola. V závere každého protokolu bolo
uvedené, že ďalšia, podrobnejšia, kontrola je možná, s tým bol vždy uzrozumený každý jeden daňový

subjekt. Boli oboznámení s tým, že následná kontrola a podrobnejšia kontrola, resp. opakovaná kontrola
je možná. Priebežne, daňovým riaditeľstvom, boli vydávané metodické pokyny, ktoré boli niekedy
rozporuplné. Metodické pokyny boli len internou normou, ktorá mala naviesť konkrétneho kontrolóra
k požadovanému záveru kontroly. Mal vedomosť o tom, že na daňovom riaditeľstve sa riešila otázka
predaja časti podniku spoločnosťou B., s.r.o. B., ale do jeho odchodu z pozície kontrolóra zrejme
vyriešená nebola. Čo sa týka predaja časti podniku, svedok vypovedal, že v období roku 1997 to bola

úplne nová skutočnosť, s ktorou sa ako kontrolóri nemali možnosť bežne v praxi stretnúť. Rozsah
kontroly určoval príkaz na vykonanie kontroly, ktorý vydával priamy nadriadený. Kontrola sa vykonala
buď dokladová alebo fyzická inventarizácia. Na otázku obhajcu, že keď sa robila fyzická inventarizácia,
či mali prístup ku všetkým nádržiam do všetkých skladových priestorov, svedok vypovedal, že podnik
ako taký mal svoju rozlohu a ako kontrolóri nikdy nevedeli, či im daňový subjekt sprístupnil všetky svoje

priestory. Pamätal si, že v spoločnosti B., s.r.o. B. sa robili viacmenej pravidelné inventarizácie. Vtedy im
bol sprístupnený všetok lieh, ktorý mala spoločnosť uskladnený vo svojom areály. V roku 1998 odišiel
z Daňového úradu Levoča v podstate z toho dôvodu, že vtedajšia riaditeľka rozhodla, že nebude ho
posielať na kontroly do spoločnosti B., s.r.o. Levoča, zrejme z dôvodu, že nebol „najvhodnejší typ," podľa
jej úsudku, hoci vedel, že kontroly vykonávali aj neschopnejší ľudia. Takto svedok odpovedal na otázku

obhajcu, či bol spôsobilý na výkon kontroly, ako osoba odborne zdatná. Na ďalšiu otázku obhajcu, či
mal vedomosť o tom, že niekedy sa kontroly nevykonali fyzicky, ale len tak, že sa vyhotovil protokol o
kontrole, svedok uviedol, že všetko bolo možné, ale pokiaľ on mal nariadený výkon fyzickej kontroly, tak
juajvskutočnostivykonal.Predmetomkontrolymohlabyťjedinedaňzpridanejhodnotyalebospotrebná
daň z liehu. Vo všeobecnosti kontrolóri nemali právo zúčastňovať sa rozhodovacej činnosti o žiadostiach

daňových subjektov o odklad priznanej daňovej povinnosti. V tom čase mali len jeden subjekt, ktorý
podliehal spotrebnej dani v rámci právomoci Daňového úradu Levoča a to spoločnosť B., s.r.o. Levoča.
Na otázku prokurátorky, či bolo možné po tom, ako bola prerušená kontrola, sčasti vyplatiť uplatnený
nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu, svedok uviedol, že logika veci mu dáva, že nie. Dodal, že
kontrolór vykoná kontrolu, ktorú buď riadne skončí alebo ju pre nejaké nezrovnalosti preruší. Potom by

mala nastúpiť práca konkrétneho správcu dane a pokiaľ správca vypíše doklad na vrátenie akejkoľvek
dane a riaditeľ daňového úradu to podpíše, tak za to už kontrolór nenesie zodpovednosť. Bola to už
zodpovednosť samého nadriadeného, prečo finančné prostriedky pustil. Dodal, že si nevie predstaviť,
že by bola kontrola prerušená a boli by vrátené finančné prostriedky. Na otázku prokurátorky uviedol,
že logicky, keď výrobca lieh predal, muselo sa to odraziť aj v daňovom priznaní na spotrebnej dani a

aj v daňovom priznaní dani z pridanej hodnoty. Na otázku prokurátorky, či poznal riaditeľku Daňového
úradu v Levoči JUDr. D. T., svedok uviedol, že preto od 01. 04. 1998 odišiel. Svedkovi bol súdom daný
k nahliadnutiu protokol o čiastkovej kontrole dane z pridanej hodnoty v spoločnosti D. B., s.r.o. B. zo
dňa 03. 10. 1997, č. j. XXX/XXX/XXXXX/XX za kontrolované obdobie august 1997, pričom predmetom
kontroly bol uplatnený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty vykázaný v daňovom priznaný za

8/97 vo výške 20 605 851.-Sk. Svedok uviedol, že podpis na tomto protokole je jeho. Ako kontrolóri
pri kontrole zisťovali, či bola spoločnosť registrovaná za platcu dane z pridanej hodnoty k určitému
dátumu. Zrejme na kontrole v tejto spoločnosti boli preto, že na istý čas spoločnosť zmenila svoje
sídlo. Pravdepodobne to tak bolo, lebo inak by nemohol ísť vykonať kontrolu do katastrálneho územia
D. L. E.. Či spĺňala spoločnosť podmienky na registráciu, to nebolo ich povinnosťou kontrolovať. Na

otázku súdu svedok uviedol, že v prípade, ak sa im vyskytol problém s výkladom niektorého ustanovenia
zákona alebo nejakého pojmu, mohli sa obrátiť na metodikov, v konkrétnom prípade oni sa mohli
obrátiť na Ing. C.. Pokiaľ ani metodik na pracovisku nevedel vydať záväzné stanovisko, podnet šiel na
daňové riaditeľstvo, aby prípadne vydali metodický pokyn centrálne pre celé daňové úrady. Nevedel
o vydaní metodického pokynu k pojmu „vyskladnenie liehu". Na žiadosť obhajkyne bol daný svedkovi

k nahliadnutiu list riaditeľky Daňového úradu Levoča zo dňa 06. 10. 1997 adresovaný Ústrednému
daňovému riaditeľstvu, pracovisko Košice o zaujatie stanoviska k predaju časti podniku spoločnosťouB., s.r.o. B. spoločnosti J., s.r.o. Košice aj s predajom zásob liehu v množstve 350 000 la v zmysle §
12 ods. 3 Zák. č. 229/95 Z. z. o spotrebnej dani z liehu. Svedok uviedol, že nemal vedomosť o tom, že
by na tento dotaz bola prišla odpoveď z nadriadeného orgánu. Svedkovi bol k nahliadnutiu obhajcom

predložený protokol o kontrole spotrebnej dane z liehu zo dňa 31. 10. 1997, č. j. XXX/XXX/XXXXX/
XX, ktorý zároveň bol ako dôkaz na hlavnom pojednávaní predložený súdu. Svedok uviedol, že prv
spomenutý list riaditeľky bol zaslaný adresátovi z dôvodu, aby sa vyjadril k predaju podniku ako takému a
s tým súvisiacemu predaju liehu oslobodeného od spotrebnej dani z liehu spoločnosti J., s.r.o. T.. Chceli
zistiť, či mohol takýto obchodný prípad nastať, odpovedi sa nedočkali. Kontrolu predbežne ukončili a

otázka predaja časti podniku zostala v tom období nezodpovedaná. Na žiadosť obhajcu, svedkovi bol
predložený k nahliadnutiu listinný dôkaz a to zápis zo zasadnutia komisie pre posudzovanie žiadosti
spoločnosti B., s.r.o. B. o povolenie odkladu na zaplatenie daňovej povinnosti na spotrebnú daň z liehu
za zdaňovacie obdobie august 1997 vo výške 98 400 000.-Sk do 31. 01. 1998, v ktorej zápisnici figuruje
aj meno svedka, ako člena tejto komisie. Svedok uviedol, že si nevie vysvetliť, aký má súvis rozhodnutie
tejto komisie, ktorá neodporučila žiadosti vyhovieť, s protokolom o kontrole zo dňa 31. 10. 1997. Obhajca

sa následne svedka opýtal, či niekto v tom čase spochybňoval existenciu tejto daňovej povinnosti, t. j.
zaplatiť 98 400 000.-Sk na spotrebnej dani z liehu zo strany B., s.r.o. B.. Svedok uviedol, že keby to bola
tzv. vratka, ešte by to malo logiku, ale kto bude spochybňovať povinnosť, keď si daňový subjekt toľko
dane priznal. Svedkovi obhajca predložil aj zmluvu o skladovaní, ktorú uzatvorili spoločnosti B., s.r.o.
B. a J., s.r.o. T.. Na otázku obhajcu, či predmetná zmluva o skladovaní mohla svedčiť o „vyskladnení",

teda či je to svojim spôsobom „vyskladnenie", svedok uviedol, že pre časový odstup nie je schopný
bez vtedy platného zákona na otázku zodpovedať, avšak pokiaľ bola podávaná žiadosť zo dňa 06. 10.
1997 adresovaná Ústrednému daňovému riaditeľstvu, pracovisko Košice o zaujatie stanoviska k predaju
časti podniku spoločnosťou B., s.r.o. B. spoločnosti J., s.r.o. Košice, chceli zistiť, či bolo možné takýto
predaj časti podniku podľa 476 Obchodného zákonníka uskutočniť, keď tam bola nadväznosť na predaj

liehu oslobodeného od spotrebnej dane. Svedok dodal, že bol diametrálny rozdiel medzi registráciou
na daň z pridanej hodnoty a na spotrebnú daň z liehu. Čo sa týka dane z pridanej hodnoty, spoločnosť
D. B., s.r.o. Levoča si mohla zaúčtovať do daňového priznania dane z pridanej hodnoty obchod s
akýmkoľvek druhom liehu, nie len obchod so surovým liehom, na výrobu a predaj ktorého bol daňový
subjekt registrovaný. Bolo jedno, aký to bol lieh. Bola to obchodná transakcia a Zákon o dani z pridanej

hodnoty na to nepamätal.

Súd na hlavnom pojednávaní ako dôkaz oboznámil oborovú normu bývalých ministerstiev a to
Ministerstva zemědelství a výživy ČSR a Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR Liehovarov
a konzervární o. r. Praha a Bratislava pod č. ON 66 0803, ktorá nadobudla účinnosť dňom 01. 02.

1974. Táto norma obsahovala predpisy pre vyskladnenie a preverovanie plnenia všetkých druhov liehu
v liehovarníckych závodoch aj u spracovateľov liehu. Pojem „vyskladnenia" táto norma charakterizovala
v bode 1. ako súhrn úkonov počínajúc prípravou dopravných nádob a zahrňujúcich ich plnenie
liehom, zmeranie objemovej koncentrácie etanolu, hmotnosti alebo objemového množstva a končiac
odoslaním... V bode 11., veta 4. a 5. zneli tak, že na vyskladnenú zásielku sa vyhotoví dodací list

obsahujúci údaje podľa prílohy č. 2 a faktúra. Faktúra s prepisom dodacieho listu sa zašle odberateľovi,
prvopis dodacieho listu sprevádzal zásielku.

Úpravu Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR, ktorou sa určovali normy strát liehu pri výrobe a
obehu liehu pre liehovarské závody a spracovateľov liehu, u ktorých bol lieh hlavnou surovinou (vrátane
noriem strát liehu sulfitového, prípadne syntetického), ktorá bola v tom čase evidovaná vo Vestníku

Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR, ročník XX, čiastka 7, pod č. 4532/88-PP zo dňa 30. 05.
1988, v ustanovení § 3 a § 4 ukladala povinnosť pri každej zásielke vykonať fyzické prevzatie liehu, ktoré
spočívalo v riadnom zistení hmotnosti a objemovej koncentrácie etanolu, ako aj zistenie skutočného
množstva liehu v la.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci ku skutkom došlo
tak, ako je to uvedené v skutkových vetách pod bodom 1 až. 6. tohto rozsudku.Všetky podnikateľské subjekty uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku reálne existovali. Prehľad
jednotlivých spoločností ako podnikateľských subjektov, podľa výpisov z obchodného registra, vrátane
dát dokumentujúcich vznik a personálne obsadenie predmetných spoločností, súd spracoval tak, ako

je to v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia uvedené. Predmetné spoločnosti viedli účtovníctvo
v rôznej kvalite a v rôznej kvalite viedli evidenciu účtovných dokladov. Súd nemal pochybnosti o tom,
že všetci obžalovaní sa vzájomne poznali, vzájomne sa kontaktovali, cez podnikateľské subjekty boli
na seba priamo prepojení. Z dôkazov prv spomenutých bez akýchkoľvek pochybností bolo možné
konštatovať, že obžalovaní v postavení spoločníka, konateľa, riaditeľa tej ktorej spoločnosti, alebo v

postavení splnomocnenca, konali s jediným cieľom, obohatiť sa na úkor štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky.

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní bolo zistiteľné, akým spôsobom v skutku pod bodom
1. bola obohatená spoločnosť B., s.r.o. B., ktorej v čase spáchania skutku boli spoločníkmi a konateľmi
obžalovaní Ing. C. N., PhD. a I. J.. Bol to obžalovaný Ing. C. N., PhD., ktorý uzatvoril zmluvu o
predaji časti podniku 18. 03. 1997 spolu s obžalovaným P.C., ktorého splnomocnil obžalovaný I. J.. Aj

keď obžalovaný Ing. C. N., PhD. tvrdil, že odpredaj čerpacej stanice realizovali po predchádzajúcom
súhlase Fondu národného majetku SR, toto tvrdenie nebolo pravdivé. Jednak z toho dôvodu, že
súhlas s predajom bol prijatý na zasadnutí až 24. 3. 1997 a jednak preto, lebo súhlas bol vyslovený s
odpredajom nehnuteľného majetku, nie časti podniku. Aj samotný znalecký posudok Ing. G. P., ktorým
bola ohodnotená čerpacia stanica, bol vyhotovený s dátumom 25. 3. 1997. Odpredaj 350 000 la liehu

bol súčasťou spomenutej zmluvy. Keď v spoločnosti B., s.r.o. B. bola v apríli 1998 vykonaná kontrola
spotrebnej dane z liehu za rok 1997, už v tomto protokole o. i. bolo konštatované, že čerpacia stanica
na vodu v čase jej predaja neslúžila k prevádzkovaniu podniku, neprislúchali k nej žiadne priestory na
skladovanie, netvorila samostatnú organizačnú zložku a preto sa nejednalo o predaj „časti podniku", ale
o predaj „nehnuteľnosti." Ohľadom odpredaja liehu bolo konštatované, že spoločnosť si neoprávnene

uplatnila nadmerný odpočet spotrebnej dane, pretože nedošlo k vyskladneniu a ani k naskladneniu liehu.
Lieh nikdy neopustil priestory rafinérie liehu tejto spoločnosti. Tento protokol obžalovaní Ing. C. N., PhD.
ako aj Ing. I. T. odmietli podpísať a odmietli sa k nemu vyjadriť.

Výpoveďami svedkov bol preukázané, že skladové priestory na uskladnenie takéhoto obrovského
množstva liehu sa v čerpacej stanici nenachádzali. Nenachádzali sa v nej totiž žiadne sudy, ani iné

nádoby, vhodné na uskladnenie akéhokoľvek množstva liehu. Bolo preukázané, že lieh bol uskladnený
v nádržiach a to priamo v sklade rafinéria liehu. Naostatok ani jeden z obžalovaných túto skutočnosť
na hlavnom pojednávaní nepotvrdil, naopak vypovedali, že lieh, keďže bol skladovaný v nádržiach
spolu s ostatným liehom, z tohto dôvodu uzatvorili zmluvu o skladovaní tohto liehu. Opäť túto zmluvu
podpisovali obžalovaní JUDr. C. N., PhD. a P. C. Na druhej strane, aby pre potreby uplatnenia si nároku

na vrátenie spotrebnej dane z liehu a aby si mohli neskôr do „dani na vstupe" zahrnúť daň z pridanej
hodnoty, vyhotovili doklady a to dodacie listy, preberacie listy, skladové karty, a dokonca aj zápisnicu o
odovzdaní a prevzatí nakúpeného liehu. Týmito dokladmi predstierali, že došlo k skutočnému prevzatiu
nakúpeného liehu spoločnosťou J., s.r.o. T.. Všetky tieto doklady v predchádzajúce časti tohto rozsudku
súd opísal. Pozornosti súdu neušlo ani to, že skladové karty zásob boli použité s logom nie spoločnosti

J., s.r.o. T., ale spoločnosti „F. B., B. B.." Obžalovaní napriek tomu, že vedeli, že 350 000 la liehu
neopustilo priestory rafinérie, spísali zápisnicu o odovzdaní a prevzatí tohto liehu. Bol to obžalovaný Ing.
C. N., PhD., ktorý po takto zrealizovanom predaji uplatnil oslobodenie od dane v daňovom priznaní k
spotrebnej dani z liehu za marec 1997. O tri dni spoločnosť J., s.r.o. T. deklarovala predaj toho istého
liehu spoločnosti V., s.r.o. T., bola vystavená aj faktúra č. XXX/XX, ktorá ale v ten istý deň, t. j. 21. 03.

1997 bola dobropisovaná. Spoločnosť V., s.r.o. T. si prostredníctvom obžalovaného I. J. z vyfakturovanej
sumy uplatnila za mesiac marec 1997 nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu. Za túto spoločnosť
obžalovaný I. J. aj priznal daňovú povinnosť k spotrebnej dani. Spoločníkmi a konateľmi spoločnosti V.,
s.r.o.T.boliobžalovaníI.J.aIng.C.N.,PhD.KeďobžalovanýI.J.žiadalzapočítanieuplatnenéhonároku
na vrátenie spotrebnej dane v apríli 1997 na platbu spotrebnej dane za zdaňovacie obdobie marec 1997,

žiadosti Daňovým úradom Košice I. vyhovené nebolo s odôvodnením, že spoločnosti nevznikol nárok na
vrátenie spotrebnej dane ani daňová povinnosť a to z dôvodu, že pre daný obchodný prípad spoločnosť
nebola platiteľom spotrebnej dane, lebo predmetný lieh nebol použitý na výrobu v zmysle § 14 ods. 1
Zákona o spotrebnej dani. Obžalovaný I. J. následne doručil daňovému úradu oznámenie, že predmetnú
žiadosť berie späť a aby bola považovaná za bezpredmetnú. Na tomto mieste je potrebné vrátiť sa kudňu 21. 03. 1997, kedy zrejme potom, ako bola dobropisovaná spomenutá faktúra, spoločnosť J., s.r.o.
T. vystavila novú faktúru s č. X/XX, ktorou predala 350 000 la liehu naspäť spoločnosti B., s.r.o. B., ale
už so spotrebnou daňou z liehu aj s daňou z pridanej hodnoty. Kým lieh pred troma dňami spoločnosť B.,

s.r.o. B. predávala za jednotkovú cenu 30.-Sk za liter, teraz ho odkupovala za 22.-Sk za liter. Na dodacích
listoch spoločnosť J., s.r.o. T. deklarovala riadne vyskladnenie tohto tovaru zo skladových zásob. Z kúpy
za spoločnosť B., s.r.o. B., obžalovaný Ing. C. N., PhD. uplatnil nárok na vrátenie spotrebnej dane z
liehu. K žiadosti o vrátenie pripojil aj súpis faktúr, v ktorom figurovala faktúra č. X/XX. V súpise faktúr
bola táto faktúra zaevidovaná pod č. XXX, v ktorom pôvodná faktúra vystavená spoločnosťou V., s.r.o.

T. bola prečiarknutá. Pozornosti súdu neušla tá skutočnosť, že keď bola vykonaná správcom dane
kontrola uplatneného nároku na vrátenie spotrebnej dane v spoločnosti B., s.r.o. B., kontrolórom bola
predložená nie faktúra č. X/XX, ale č. XXX/XX, teda od spoločnosti V., s.r.o. Košice. Ďalšia zaujímavá
skutočnosť bola súdom konštatovaná tá, že na platobnom poukaze podpísanom riaditeľkou JUDr. D. T.
bola uvedená poznámka, že uplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane bol viazaný k faktúre č. X/
XX, ktorú vyhotovila spoločnosť J., s.r.o. Košice. Obžalovaný I. J. faktúrou č. XXX/XX akoby deklaroval

predaj liehu spoločnosti B., s.r.o. Košice, ktorá mala faktúru zavedenú do knihy došlých faktúr pod
interným číslom XXXXXXXX. Daňové priznanie za spoločnosť B., s.r.o. B. dane z pridanej hodnoty,
ktorýmsispoločnosťuplatnilanadmernýodpočet,tentorazpredkladalnieužobžalovanýIng.C.N.,PhD.,
ale samotný obžalovaný I. J.. Najprv uplatňoval vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 42 316 596.-
Sk, neskôr toto daňové priznanie opravil. Opravným daňovým priznaním žiadal vrátenie nadmerného

odpočtu vo výške len 21 225 596.-Sk, čo bola suma práve po odpočítaní sumy 21 091 000, ktorá čiastka
predstavovala vyčíslenú daň z pridanej hodnoty z faktúry od spoločnosti V., s.r.o. Košice č. XXX/XX.
Následne nato, bol to obžalovaný Ing. I. N., PhD., ktorý novým daňovým priznaním za spoločnosť B.,
s.r.o. B. uplatnil nadmerný odpočet vo výške 36 571 217.-Sk, v ktorej sume bola zahrnutá aj daň z
pridanej hodnoty vyčíslená vo faktúre č. XX/XX, ktorou spoločnosť deklarovala odkúpenie predmetného

liehu. Až v neskoršom období, na základe výsledkov komplexnej daňovej kontroly o.i. aj dane z pridanej
hodnoty bol spoločnosti B.. s.r.o. B. správcom dane uplatnený a aj priznaný nadmerný odpočet za
mesiac apríl 1997 znížený práve o spomenutú sumu 21 091 000.- Sk. Vo vzťahu k uplatnenému nároku
na odpočet dane z pridanej hodnoty „na vstupe" za mesiac apríl 1997 bola v spoločnosti B., s.r.o. B.
vykonaná komplexná kontrola. Na základe jej výsledkov, správca dane vydal dodatočný platobný výmer,

ktorým daňový úrad znížil neoprávnene uplatnený nadmerný odpočet za apríl 1997 o sumu 21 091 000.-
Sk. M. z dôvodov, že lieh nikdy neopustil skladové priestory rafinérie liehu spoločnosti B., s.r.o. B..

Podľa vtedy platného Zákona o spotrebnej dani z liehu č. 229/1995 Z. z. nárok na vrátenie spotrebnej
dane z liehu vznikol platiteľovi dňom prevzatia zdaneného liehu na sklad. Od dane bol oslobodený lieh,
ktorý tvoril obchodný majetok platiteľa pri predaji podniku v prípade, ak aj kupujúci bol platiteľom. Pojem

„vyskladnenie liehu" bol upravený v norme č. 660803, kde v časti 1. sa vyskladnenie liehu definovalo
ako súhrn úkonov spočívajúcich v príprave prepravných nádob a zahrňujúcich ich plnenie, zmeranie
objemovej koncentrácie etanolu, hmotnosti alebo objemového množstva a konečné odovzdanie na
odoslanie. Aj úprava č. 4532P88-PP, ktorou boli určené normy strát liehu, ustanoveniami § 3 a § 4 bola
uložená povinnosť pri každej zásielke vykonať fyzické prevzatie liehu, ktoré spočívalo v riadnom zistení

hmotnosti a objemovej koncentrácie etanolu, ako aj zistenie skutočného množstva liehu v la. Pokiaľ
na hlavnom pojednávaní súd oboznámil obhajcom predložený protokol o kontrole spotrebnej dane z
liehu zo dňa 31. 10. 1997, č. j. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX, ktorá sa uskutočnila v spoločnosti B., s.r.o. B.,
kde sa konštatovalo, že spoločnosť J., s.r.o. T., ktorá odkúpila oslobodený lieh, resp. odkúpila lieh bez
spotrebnej dane a následne ho už so spotrebnou daňou z liehu opäť odpredala spoločnosti B., s.r.o.,

lebo tento lieh sa jej nepodarilo vyviesť do zahraničia, táto skutočnosť nemala absolútne žiadny vplyv na
skutočnosť, že spoločnosť B., s.r.o. lieh odpredala bez spotrebnej dane a zo spätne nakúpeného liehu si
následne uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane. Totiž podmienkou nakúpenia liehu bez spotrebnej
dane za účelom jeho vývozu bola registrácia platiteľa ako vývozcu podľa § 4 písm. c Zákona o spotrebnej
dani z liehu. Podľa § 15 ods. 2 cit. zákona lieh je pri vývoze oslobodený od dane, ak vývozcom liehu je

výrobca. To znamená, že spoločnosť J., s.r.o. T. mala byť registrovaná na spotrebnej dani z liehu ako
výrobca, avšak túto podmienku spoločnosť nespĺňala.

Daňová povinnosť pri spotrebnej dani z liehu je nastavená spôsobom, že pri predaji liehu vzniká
predajcovi daňová povinnosť k spotrebnej dani z liehu a kupujúcemu vzniká za nákup liehu so
spotrebnou daňou z liehu nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu. K obchodovaniu s liehom ako s

tovarom sa viažu aj predpisy o dani z pridanej hodnoty, konkrétne Zákon o dani z pridanej hodnoty č.289/1995 Z. z. v znení zákona č. 386/1996 Z.z., kedy daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty sa
predávajúcemu pripočíta ako „daň na výstupe" a kupujúcemu ako „daň na vstupe". Štát prostredníctvom
daňových úradov sleduje, či to, čo jeden subjekt (predávajúci) deklaruje ako predaný tovar s daňou z

pridanej hodnoty „na výstupe", iný subjekt (kupujúci) deklaruje nákup tovaru s touto „daňou na vstupe".
Porovnanie „dane na výstupe" a „dane na vstupe" potom priamo určuje buď daňovú povinnosť subjektu,
ak daň „na výstupe" - z objemu predaného tovaru - prevyšuje „daň na „vstupe" - z objemu nakúpeného
tovaru - , alebo subjektu vzniká nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, ak „daň na výstupe" je nižšia
ako „daň na vstupe".

Ďalšia skutočnosť, na ktorú súd upriamil svoju pozornosť, bola tá, kedy a kto zakladal účet č. XXXX XX -
XXX v G., a. s. J., filiálka T.. Bol to obžalovaný B. J.. Účet založil krátko pred realizáciou obchodu s liehom
v objeme 350 000 la a to dňa 04. 02. 1997. Disponovať s týmto účtom mohol len on. Až dňom 11. 04.
1997, teda po zrealizovaní tohto obchodu získal dispozičné právo k tomuto účtu aj ním splnomocnený
(dňa 01. 02. 1997), obžalovaný P. C. Dňa 24. 03. 1997 obžalovaný B. J. založil v tej istej banke, ale
vo filiálke B. druhý účet s č. XXXX-XXX. Dispozičné práva k tomuto účtu boli totožné, ako pri prvom

založenom účte. Práve na tento účet spoločnosť J., s.r.o. T. prijala čiastku 40 000 000.-Sk od spoločnosti
V., s.r.o. T.. Svedčil o tom výpis z účtu tejto spoločnosti č. XXXXX-XXX zo dňa 24. 03. 1997, na ktorom je
uvedené aj číslo zaevidovanej faktúry „XXX". (v knihe došlých faktúr spoločnosti B., s.r.o. B. za obdobie 3
- 11/97 bola pod interným číslom XXXXXXXX s číslom faktúry dodávateľa „XXX" zaevidovaná faktúra č.
XXX/XX z 24. 03. 1997 od dodávateľa, spoločnosť V., s.r.o. T..) Príkaz na úhradu za spoločnosť V., s.r.o.

T. podpísal sám obžalovaný I. J., ako konateľ a spoločník tejto spoločnosti. Bežný účet s číslom XXXXX-
XXX pre spoločnosť V., s.r.o. T. založil obžalovaný I. J. a to dňa 21. 03. 1997 s vkladom 1 000.-Sk. Príkaz
na úhradu 40 000 000.-Sk z tohto účtu v prospech účtu spoločnosti J., s.r.o. T. vydal obžalovaný I. J..

Z doteraz uvedeného bolo možné vyvodiť záver o tom, že dňa 24. 03. 1997 obžalovaný B. J. pre
spoločnosť J., s.r.o. T. založil účet č. XXXXX-XXX, aby v ten istý deň mohli na tento účet prijať 40 000

000,-Sk od spoločnosti V., s.r.o. T. z účtu, ktorý založil dňa 20. 03. 1997 obžalovaný I. J..

Ztohtoúčtu,t.j.bežnéhoúčtuč.XXXXX-XXXpatriacemuspoločnostiJ.,s.r.o.T.následneobžalovanýB.
J. v ten istý deň, ako nabehla suma 40 000 000.-Sk, zaslal na účet spoločnosti B., s.r.o. B. č. XXX-XXX/
XXXX sumu 10 140 000.-Sk, 25. 03. 1997 dal predisponovať sumu 7 000 000.-Sk na účet č. XXXXX-
XXXXXX/XXXX, ktorý bol termínovaným účtom spoločnosti J., s.r.o. T., sumu 15 500 000,- Sk previedol

na ďalší účet tejto spoločnosti s č. XXX XXX-XXX, ktorý sám založil dňa 04. 02. 1997 a ku ktorému mal
len on dispozičné právo v čase prevodu uvedenej sumy, (dňa 09. 10. 1997 zrušil), čiastku 6 000 000.-
Sk vybral v hotovosti na tri krát v dňoch 25., 26., 03. 1997 a 05. 04. 1997 a dňa 26. 03. 1997 dal príkaz
k úhrade sumy 1 350 000.-Sk v prospech spoločnosti G., s.r.o., na ich číslo účtu XXXX XX. XX..

Nakoniec obžalovaný B. J. opustil spoločnosť J., s.r.o. T., kedy dňa 14. 04. 1997 previedol svoj obchodný

podiel na obžalovaného P. C., ktorý 13. 10. 1997 previedol spoločnosť na G. T., ktorý sa stal jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti, ktorá neskoršie zmenila svoj názov a sídlo na spoločnosť N.,
s.r.o. T., G. 2.

Čo sa týka spoločnosti V., s.r.o. B., v tejto spoločnosti bol spoločníkom a konateľom ako jediný
obžalovaný I. J. a od 08. 07. 1998 sa stal spoločníkom a konateľom obžalovaný Ing. C. N., PhD.

Dodatkom č. 6 z 30. 10. 1998 došlo k zmene sídla spoločnosti: L. XXX, C. a spoločníkmi tejto spoločnosti
sa stali 3 fyzické a 1 právnická osoba a obžalovaní I. J. a Ing. C. N., PhD., pričom obaja obžalovaní
sa stali aj konateľmi tejto spoločnosti. Za rok 1997 spoločnosť V., s.r.o. T. podala len jedno daňové
priznanie za marec 1997 s vykázanou daňovou povinnosťou 84 000 000.-Sk, ktorá suma predstavovala
zo spomenutej obchodnej transakcie spotrebnú daň z liehu.

Za takejto dôkaznej situácie po ustálení vyššie uvedených faktov bolo následne úlohou súdu posúdiť
trestnoprávny rozmer zodpovednosti tých osôb, ktoré boli obžalované. Všetci obžalovaní, a to konkrétne
Ing. C. N., PhD., I. J., ako aj B. J., spôsobom v predchádzajúcej časti tohto rozsudku podrobne zhrnutom,
urobili všetko pre to, aby navonok sa obchodná transakcia s liehom v objeme 350 000 la javila ako
bežný obchod, realizovaný v rámci ich bežnej podnikateľskej činnosti, že išlo o bežné dodávateľskoodberateľské vzťahy. Hlavne, aby sa tento obchod takto javil v čase kontrol vykonaných správcom dane.
Doteraz spomenuté osoby v rámci svojho postavenia v spoločnostiach vedeli, že lieh nikdy neopustil
rafinériu liehu, vedeli, že lieh nebol bežný tovar, že sa jedná o špecifický druh obchodnej komodity a

že pri obchodovaní s liehom resp. pri jeho vyskladnení sa musel vykonať súhrn úkonov spočívajúcich
v príprave prepravných nádob, muselo sa vykonať zmeranie objemovej koncentrácie etanolu, zmerať
jeho objemové množstvo a tak ho pripraviť na odoslanie. Na druhej strane muselo sa vykonať fyzické
prevzatie liehu, ktoré spočívalo v riadnom zistení jeho hmotnosti a objemovej koncentrácie etanolu
ako aj zistenie skutočného množstva liehu v la. O tom, že v iných prípadoch sa takto lieh predával

aj v samotnej spoločnosti B., s.r.o. B., vypovedali prv spomenutí svedkovia a to B. E., E. Y. a B.
G.. O fyzických kontrolách vykonávajúcich v tejto spoločnosti vypovedal aj Ing. I. W.. Len v tomto
prípade obžalovaní uzatvorili zmluvu o skladovaní, ktorá mala nahradiť ich povinnosti pri predaji a kúpe
liehu, bežné pri obchodovaní s liehom. Až následne uzatvorili kúpnu zmluvu. Obžalovaní vedeli, že
nepredávajú časť podniku, ako samostatnú organizačnú jednotku, lebo objekt nebol samostatne funkčný
objekt, predali v podstate rokmi nepoužívaný schátraný dom, ktorý v dávnej minulosti sa využíval ako

čerpacia stanica na vodu. A už vôbec tam neboli skladové priestory. Bola to nepoužívaná nehnuteľnosť,
ktorá stála mimo areálu podniku. To, že prvotné kontroly správcu dane im odobrili uplatnený nadmerný
odpočet, alebo nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu, samo o sebe nemalo vplyv na posúdenie
trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaných. O spôsobe, akým riaditeľka Daňového úradu v Levoči, pod
správu ktorého spadala samotná spoločnosť B., s.r.o. B., určovala kontrolórov do tejto spoločnosti, resp.

akým spôsobom rozhodovala o žiadostiach o povolenie odkladu platenia daní, vypovedali svedkovia, o.
i. aj Ing. C. E., G. N., ako aj svedkyňa C. T.. Pokiaľ za spoločnosť V., s.r.o. T. podal daňové priznanie
obžalovaný I. J. a teda uplatnil nárok na vrátenie spotrebnej dane a priznal aj daňovú povinnosť z tohto
obchodného prípadu, správca dane Daňový úrad Košice I. podané daňové priznania neakceptoval.
Práve preto obžalovaný I. J. správcovi dane oznámil, aby uplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane

a daňové priznanie na spotrebnú daň z liehu vo výške 84 000 000.-Sk za zdaňovacie obdobie marec
1997 považovali za bezpredmetné. Preto v tejto spoločnosti sa kontrola nekonala. V konkrétnom prípade
obžalovaný vykonali obchod len účtovne, alebo tzv. papierovo, ako ho zhodnotil svedok G. N.. Pri
logickom vyhodnotení všetkých dôkazov k tomuto skutku vzťahujúcich, či už samostatne, ale hlavne vo
vzájomnej súvislosti, potom súd dospel k záveru, že obžalovaní Ing. C. N., PhD., I. J. a B. J. sa konania

dopustili tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pod bodom 1.

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní ku skutku pod bodom 2. tohto rozsudku bolo možné
mať za bezpečne preukázané, že obžalovaný P. C. spolu s obžalovaným Ing. C. N., PhD. dňa 24. 01.
1997 uzatvorili fingovanú Zmluvu o sprostredkovaní. Fingovanú preto, lebo k plneniu z tejto zmluvy nikdy

v skutočnosti nedošlo. Napriek tomu obžalovaný Ing. C. N., PhD. dal predmetnú zmluvu zapracovať do
daňového priznania dani z pridanej hodnoty v sume 12 190 000.-Sk, ako „daň na vstupe" za mesiac
január 1997, v dôsledku čoho správca dane dosiahnutý nadmerný odpočet spoločnosti aj priznal a
poskytol formou preúčtovania na už existujúci daňový nedoplatok na spotrebnej dani z liehu. Opäť
vtedajšia riaditeľka Daňového úradu Levoča JUDr. D. T. písomne 28. 02. 1997 spoločnosti oznámila, že

ich nadmerný odpočet za január 1997 v uvedenej výške na ich žiadosť preúčtovali na úhradu daňovej
povinnosti na spotrebnej dani z liehu za január 1997. Účelom takéhoto konania zo strany obžalovaného
Ing. C. N., PhD. bolo získať finančný prospech v uvedenej výške v prospech spoločnosti B., s.r.o. B.,
ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Na základe výpovede svedka R. P. bolo preukázané,
akým spôsobom, za akých okolností prevzal obžalovaný P. C. zastupovanie spoločnosti S., s.r.o. J..

Svedok uviedol akým spôsobom mu obžalovaný P. C. spolu s obžalovaným B. J. predkladali k podpisu
rôzne daňové doklady a iné písomnosti, ktorým nerozumel pre svoj vysoký fyzický vek. Svedok nepoprel,
že podpis na daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty, kde spoločnosť priznala vlastnú daňovú
povinnosť, bol jeho, tvrdiac, že údaje na ňom uvedené boli napísané inou osobou. Svedok tiež uviedol,
za akých okolností podpísal aj zmluvu o tichom spoločenstve s tým, že ju podpísal priamo v spoločnosti

B., s.r.o. B., kde ho obaja obžalovaní z C. doviezli. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že obžalovaný B.
J. sa s obžalovaným P. C. poznali. V tom čase obžalovaný B. J. bol jediným konateľom a spoločníkom
spoločnosti J., s.r.o. T.. Svedok uviedol, že obsah tejto zmluvy nepoznal, ale po tom, ako ho obžalovaný
P. C. ubezpečil, že všetko bude v poriadku a ničoho sa nemusí obávať, zmluvu podpísal. Jednoznačne
uviedol, že 50 000 000.-Sk nezložil do spoločnosti B., s.r.o. B.. Nevedel si vysvetliť, prečo bol na neho

vyvinutý tlak, aby zmluvu o tichom spoločenstve podpisoval, keď obžalovaný P. C. už mal k dispozícii
plnú moc k zastupovania spoločnosti S., s.r.o. J.. Svedok si vôbec nebol vedomý toho, že sa stal tichýmspoločníkom spoločnosti B., s.r.o. B. a to podpisom tejto zmluvy. Svedkovi bolo dané obžalovanými na
podpis aj písomné vyhlásenie o uznaní dlhu vo výške 12 000 000,- Sk, čo mala byť ním uznaná zmluvná
pokuta, ku ktorej sa mal zaviazať daním podpisu na zmluvu o tichom spoločenstve. Totiž podpisom na

zmluve o tichom spoločenstve sa mal stať tichým spoločníkom spoločnosti B., s.r.o. B.. Nebol dôvod
pochybovať o vierohodnosti tejto svedeckej výpovede, vzhľadom na rad vykonaných listinných dôkazov,
z ktorých bolo možné sled udalostí zistiť a vyvodiť z nich závery o tom, že skutkový dej sa stal tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pod bodom 2. Svedok R. P., už v tom čase vo
veku 72 rokov, bol použitý na realizáciu zámeru všetkých osôb zainteresovaných do spáchania tohto

skutku, vrátane samotného obžalovaného Ing. C. N., PhD. Jednoznačne bolo preukázané, že dátum
plnenia na spomenutej faktúre bol uvedený dňom 17. 01. 1997, teda k plneniu malo dôjsť skôr, ako
bola vôbec zmluva o sprostredkovaní uzatvorená (24. 01. 1997). Následne, už na tretí deň vyhotovil
obžalovaný P. C. faktúru č. X/a/XX pre odberateľa, spoločnosť B., s.r.o. B. s vyčíslenou daňou z pridanej
hodnoty 12 190 000.-Sk. Faktúra bola zaúčtovaná dňa 03. 02.1997 pod interným číslom XXXXXXXX.
Na predmetnom rozúčtovaní sa nachádza podpis obžalovaného Ing. C. N., PhD. Suma 12 190 000.-

Sk bola aj spoločnosťou B., s.r.o. B. zaslaná na účet sprostredkovateľa s číslom účtu XXXXXXXX. Táto
faktúra bola po určitom čase, ešte v roku 1997, stornovaná. Nemohlo ostať bez povšimnutia, že meno
R. P. a splnomocnenca bolo uvedené aj na zmluve o založení účtu, na ktorý bola zaslaná predmetná
suma práve v ten deň, kedy bola vystavená faktúra č. X/a/XX. Príkaz na úhradu za spoločnosť B.,
s.r.o. Levoča vydal obžalovaný I. J.. Takisto bolo preukázané, že po tejto transakcii došlo k zrušeniu

účtu sprostredkovateľskej spoločnosti. Stalo sa tak 07. 05. 1997. Aj v samotnom protokole o vykonaní
kontroly v spoločnosti B., s.r.o. Levoča č. j. XXX/XXX/XXX/XXXXX-Eč/XX bolo uvedené, že spoločnosť
aj keď predložila predmetnú faktúru pre potreby kontroly, nepreukázala plnenie z predmetnej zmluvy,
naopak, dodávateľ bol penalizovaný a faktúra bola stornovaná vo V dokladoch č. XXX z decembra 1998.

Súd ďalej nemal pochybnosti, že skutok pod bodom 3. sa stal tak, ako to ustálil súd vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Už zo zistených dôkazov, ktorými sa súd zaoberal v predchádzajúcej časti tohto
rozsudku, bolo preukázané, že obžalovaný B. J. sa s obžalovaným P. C. dobre poznali. Bolo ďalej
preukázané, že obžalovaný B. J. zriadil dňa 04. 02. 1997 v G., a. s. filiálka T. bežný účet č. XXXX
XX-XXX/XXXX pre spoločnosť J., s.r.o. T., ku ktorému od 14. 02. 1997 získal dispozičné právo aj

obžalovaný P. C. Tento účet v októbri 1997 zrušil. Obžalovaný P. C. okrem tohto dispozičného práva bol
obžalovaným B. J. splnomocnený konať aj za samotnú spoločnosť J., s.r.o. T.. Stalo sa tak na základe
plnomocenstva zo dňa 01. 02. 1997. Okrem toho, obžalovaný B. J. zriadil dňa 24. 03. 1997 aj ďalší
účet č. XXXXX-XXX, v prospech spomenutej spoločnosti, ku ktorému takisto od 11. 04. 1997 získal
dispozičné právo aj obžalovaný P. C. Bolo preukázané, že na účet spoločnosti J., s.r.o. T. č. XXXX

XX-XXX/XXXX, hneď nasledujúci deň po jeho založení, bola zaslaná z účtu č. XXXXXX-XXX (založený
dňa 27. 01. 1997) spoločnosti S., s.r.o. J. čiastka 7 500 000.-Sk. Príkaz na zaslanie tejto čiastky vydal
obžalovaný P. C. Niet pochýb o tom, že bol to obžalovaný B. J., konateľ spoločnosti J., s.r.o. T., ktorý
vydal potvrdenie pre spoločnosť S., s.r.o. J. o tom, že táto čiastka bola čiastočnou úhradou faktúry č. X/
a/XX. V predchádzajúcej časti tohto rozsudku bolo podrobne uvedené, kedy, v prospech akého účtu a v

akej výške boli zasielané postupne finančné prostriedky. O. i. bolo tiež preukázané, že obaja obžalovaní
si osobne prevzali zo spoločnosti V. D., s.r.o. T. motorové vozidlá. Pokiaľ obžalovaný B. J. na hlavnom
pojednávaní namietal pravosť podpisu na spomenutom potvrdení ohľadom čiastky 7 500 000.-Sk, jeho
tvrdenia výsluchom svedkyne JUDr. K. T., notárky z T. boli jednoznačne vyvrátené. Obžalovaný B. J. od
počiatku vedel, aký zámer s jeho spoločnosťou mal obžalovaný P. C.. Ako sám uviedol, bol to obžalovaný

P. C., ktorý mu povedal, že potrebuje „nejakú firmu" aby mohol obchodovať s liehom. Spoločnosť v tom
čase obžalovaný B. J. nevyužíval, spoločnosť nevykazovala žiadnu činnosť a aby mohol obžalovaný
P. C. „obchodovať" s liehom, plnil všetky pokyny, ktoré mu dával obžalovaný P. C., Preto len 15. 02.
1997, tesne pred uzatvorením kúpno-predajnej zmluvy so spoločnosťou B., s.r.o. B. na nákup 350 000
la liehu, bol spoločnosť zaregistrovať na Daňový úrad Košice II, ako platcu spotrebnej dane z liehu. Po

tom, ako opäť na žiadosť obžalovaného P. C. tohto splnomocnil na zastupovanie spoločnosti (01. 02.
1997), bol stále v bezprostrednom kontakte s obžalovaným P. C., ktorému robil osobného vodiča. Keď
obžalovaný B. J., na požiadanie obžalovaného P. C. zriadil nový účet pre spoločnosť s číslom XXXXXX-
XXX, práve na tento účet mu obžalovaný P. C. z účtu spoločnosti S., s.r.o. J. zaslal čiastku 7 500 000.-Sk.
Zaslal mu ju z účtu, ktorý krátko predtým založil samotný obžalovaný P. C. (27. 01. 1997) Práve k tejto

čiastke vydal obžalovaný B. J. potvrdenie pre spoločnosť S., s.r.o. J., že je to čiastočná úhrada faktúryč. X/a/XX. O tom, že toto potvrdenie vydal, súd nemal pochybnosti, vzhľadom na výpoveď svedkyne
JUDr. K. T., ako aj vzhľadom na listinné dôkazy, ktorými sa súd v predchádzajúcej časti zaoberal. Súd
neuveril obrane obžalovaného, že sa jedná o tzv. vyrobenú kópiu a že nikdy v kancelárii notárky nebol.

Obžalovaný tak svojim konaním vedome poskytol pomoc obžalovanému P. C. Obžalovaný B. J. konal
vedome, úmyselne a minimálne bol uzrozumený s tým, že jeho činnosť je protizákonná, avšak konal
na pokyn (objednávku) obžalovaného P. C., ako autora tejto transakcie. Obžalovaný B. J. bol priamo
zaangažovaný do ukrytia finančných prostriedkov, ktoré boli získané spôsobom uvedených v bode 2.
tohtorozsudku,aakoodmenuzískalmotorovévozidlopreseba,ktorésibolosobneodpredajcuprevziať

a ktoré aj používal. Z týchto finančných prostriedkov bolo zakúpené aj ďalšie motorové vozidlo, na
ktorom, podľa tvrdenia samotného obžalovaného, vozil obžalovaného P. C.. V konečnom dôsledku je
na mieste zdôrazniť, že to bol obžalovaný B. J., ktorý spolu s obžalovaným P. C. navštívili svedka R. P.,
ktorému obaja predkladali rôzne doklady, spomenuté už v jeho výpovedi. Tento svedok uviedol, za akých
okolností a prečo splnomocnil obžalovaného P. C. na zastupovanie spoločnosti S., s.r.o. J.. A bol to opäť
práve obžalovaný B. J., ktorý spolu s obžalovaným P. C. svedka R. P. doviezli do areálu spoločnosti B.,

s.r.o. B., ubezpečovali ho, že všetko bude v poriadku, len aby podpísal predložené listiny. Listiny, ktoré
boli dané svedkovi na podpis, tieto súd v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia vyhodnotil. Tieto listiny
dali obraz o tom, čo sa dialo okolo spoločnosti S., s.r.o. J., a to aj v súvislosti so spoločnosťou B., s.r.o. B..

Vo vzťahu ku skutku pod bodom 5. tohto rozsudku súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané,

že obžalovaná Ing. I. T. sa skutku dopustila tak, ako to súd v tomto bode rozsudku ustálil. Obrana
obžalovanej bola v celom rozsahu vyvrátená. Bolo preukázané, že obžalovaná vstúpila do spoločnosti
G., s.r.o. G. dňa 20. 05. 1998 a stala sa jej konateľkou. V októbri 1998 sa táto spoločnosť zrušila bez
likvidácie a pretransformovala sa na akciovú spoločnosť. Ako akciová spoločnosť existovala pod tým
istým názvom od 19. 10. do 04. 11. 1998, kedy spoločnosť zmenila obchodné meno a sídlo s názvom

F. B., a. s. D. L. E.. Takto vytvorená spoločnosť začala svoju činnosť dňom 05. 11. 1998. Predsedom
predstavenstva naďalej ostala obžalovaná Ing. T. (od 19. 10. 1998). V tejto spoločnosti obžalovaná
prestala pôsobiť dňom 15. 07. 1999. Dokazovaním bolo preukázané, že faktúra č. XXXXXXXX bola
do účtovníctva spoločnosti G., s.r.o. G. do nákladov zaúčtovaná ako posledná a to dňa 12. 10. 1998.
Preukázateľne bola zapísaná do nákladov pod č. XXXX XXXX. Faktúra bola vystavená spoločnosťou

S. Y., a. s. X.. Zaevidovaná bola ako odmena za sprostredkovanie v celkovej výške 18 450 000.-
Sk, z ktorej čiastky suma 15 000 000.- Sk tvorila základ dane a suma 3 450 000.-Sk predstavovala
23% daň z pridanej hodnoty. Bolo tiež preukázané, že 12. 11. 1998 došlo k výberu z účtu spoločnosti
vo výške 12 000 000.-Sk. Prv podrobne spomenutými výdavkovými pokladničnými dokladmi, ale aj
z interných dokladov bolo preukázané, že spoločnosť F. B., s.r.o. D. L. E. uhradila v hotovosti celé

plnenie zo spomenutej faktúry. Na všetkých týchto dokladoch v kolónke schválil je uvedené meno
obžalovanej Ing. I. T. a nachádza sa na nich podpis svedka S. E.. Bola to obžalovaná, ktorá ešte
za spoločnosť G., s.r.o. G. predmetnú faktúru, resp. sumu 15 000 000.-Sk zaúčtovala do nákladov
daňového priznania dane z príjmov právnických osôb za rok 1998 a suma 6 000 000.-Sk bola čiastka,
o ktorú bola znížená daň daňovým subjektom, keď obžalovaná neoprávnene sumu 15 000 000.-Sk

zaviedla do nákladov spoločnosti. Aj v tomto smere, v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, sa
súd predmetným daňovým priznaním zaoberal. Súd upravil skutkovú vetu obžaloby tak, ako je to vo
výrokovej časti tohto rozsudku uvedené, pritom akými úvahami sa riadil, je takisto v dôvodovej časti
tohto rozsudku prv uvedené. Ďalej bolo preukázané, že to bola obžalovaná Ing. I. T., ktorá podala v
január 1999 daňové priznanie dane z pridanej hodnoty, a to za 4. Q. 2008, pričom priznala vlastnú

daňovú povinnosť 6 600 014.-Sk. Aj keď zmluva o sprostredkovaní, ako aj spomenutá faktúra nebola
orgánom činným v trestnom konaní zabezpečená z dôvodu straty dokladov, (aj touto otázkou sa súd
zaoberal) bezpečne bolo preukázané, že spoločnosť S. Y., a. s. X. za rok 1998 nikdy správcovi dane
nepredložila daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb a posledné daňové priznanie dane z
pridanej hodnoty bolo spoločnosťou predložené za zdaňovacie obdobie jún 1998. O tom, že obžalovaní

Ing. I. T. s Ing. J. N. sa poznali, kontaktovali sa a hlavne obžalovaní Ing. J. N. navštívil obžalovanú
viackrát, svedčia záznamy z knihy návštev spoločnosti F. B., a. s. D. L. E.. Aj v tomto smere neobstála
obrana obžalovaných, ktorí tvrdili, že sa vzájomne nepoznali. Preukázateľným spôsobom jedenkrát,
a to konkrétne dňa 23. 11. 1998 obžalovaný Ing. J. N. navštívil obžalovanú spolu so svedkom S. E..
Keď na hlavnom pojednávaní obžalovanému Ing. J. N. bola daná k nahliadnutiu kniha návštev a bolo

konštatované, že pri jeho mene je poznamenané aj číslo občianskeho preukazu, obžalovaný J. N. tvrdil,
že na návšteve so svedkom E. nebol, čo odôvodňoval tým, že v tom čase mu bol odcudzený občianskypreukaz a preto ten, kto bol na návšteve za obžalovanou Ing. T., zneužil jeho doklad totožnosti. Aj v tomto
smere súd vykonal dokazovanie, pri ktorom zistil, že keď bol obžalovaný Ing. J. N. vypočutý orgánom
činným v trestnom konaní vo veci neskôr vedenej na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 3T XXX/XX,

ako obvinený, vyšetrovateľovi predložil preukaz totožnosti práve s číslom totožným v knihe návštev. Súd
nemal pochybnosti o tom, že na návšteve bol za obžalovanou práve Ing. J. N. Svedok E. túto skutočnosť
potvrdil a vo svojej výpovedi podrobne uviedol, za akých okolností a prečo bol v spoločnosti F. B., s.r.o. D.
L. E.. Jednoznačne vypovedal, a v tom smere bola jeho výpoveď potvrdená písomným vyjadrením Ing.
V. z Daňového úradu X., že spoločnosť S. Y., a. s. X. nikdy nevykonávala podnikateľské aktivity, nikoho

nezamestnávala, existovala len formálne. Bol to obžalovaný Ing. J. N., ktorý sa na svedka nakontaktoval
a dával mu príkazy s odôvodnením, že „toto je posledná vec a potom už bude mať pokoj" a že všetko toto
sa robí pre nejakého „starého". Práve vo vzťahu k tomuto svedkovi bol obžalovaný Ing. J. N. právoplatne
odsúdený pre trestný čin vydierania. Spoločnosť S. Y., a. s. X. bola využitá aj vo vzťahu k ďalšej trestnej
činnosti, ktorá sa stala predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Svedok uviedol,
že jeho spoločnosť reálne nič pre spoločnosť G., s.r.o. G. nesprostredkovala. Všetky listiny, ktoré vo

svojej výpovedi vymenoval, bez toho aby ich čítal, pri návšteve spoločnosti B., s.r.o. B. podpísal, prevzal
peniaze, ktoré už boli nachystané, vyniesol ich zo spoločnosti a odovzdal obžalovanému Ing. J.N., ktorý
na neho čakal. Súd o vierohodnosti výpovedi tohto svedka nemal dôvod pochybovať, vzhľadom na rad
listinných dôkazov, ktoré na hlavnom pojednávaní vykonal. Do účtovníctva faktúru spoločnosti S. Y., a.
s. X. zaviedla svedkyňa Ing. C. G., ktorá potvrdila, že pokiaľ sa na jednom z výdavkových pokladničných

dokladov na sumu 4 950 000.-Sk nachádza jej podpis, tento doklad vyhotovila, urobila tak ale na pokyn
obžalovanej Ing. I. T.. Kontroly vykonané následne správcom dane tieto skutočnosti potvrdili. Preto súd
vzal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako to ustálil vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vo vzťahu ku skutku 6. mal súd za preukázané, že obžalovaný Ing. C. N., PhD. za spoločnosť B., s.r.o. B.

uzatvoril aj v tomto prípade zmluvu o sprostredkovaní, na ktorej bol uvedený dátum jej uzavretia deň 02.
02. 1998 s obžalovaným Ing. J. N., ktorý zastupoval spoločnosť T., s.r.o. T., s predmetom zabezpečenie
príležitosti na uzatvorenie zmluvy o predaji rafinovaného liehu s odmenou pre sprostredkovateľa 12 000
000.-Sk bez dane z pridanej hodnoty. Bolo však preukázané, že obžalovaný Ing. J. N. bol konateľom
a spoločníkom tejto spoločnosti splnomocnený na jej zastupovanie až dňa 14. 10. 1998. Obžalovaný

Ing. J. N. vystavil faktúru s č. XXX XXX a to na základe uvedenej zmluvy, už aj s vyčíslenou daňou
z pridanej hodnoty vo výške 2 760 000.-Sk, ktorú faktúru spoločnosť B., s.r.o. B. dňa 23. 10. 1998
prevzala. Vyfakturovaná suma bola na základe vyššie spomenutých dokladov aj postupne v hotovosti
vyplatená. Príjmové pokladničné doklady za spoločnosť T., s.r.o. T. vyhotovil a aj schválil a aj na miesto
podpisupríjemcupodpísalsamotnýobžalovanýIng.J.N.SvedkyňaC.T.,ktorázaspoločnosťB.,s.r.o.B.

vyhotovila všetky účtovacie predpisy prv v tomto rozsudku spomenuté, svojou výpoveďou potvrdila, že
pokyn na ich vyhotovenie dostala priamo od obžalovaného Ing. C. N., PhD., alebo od Ing. I. T., o ktorej sa
preodstupčasunevedelavyjadriť,čijejvtomčasebolapriamounadriadenou.Faktúrybolinahrávanédo
počítača, lebo na spracovanie faktúr mali spravený program a pri vyhotovovaní predmetných dokladov
vychádzala z nahratých faktúr. Všetky výdavkové pokladničné doklady vyhotovené pre spoločnosť T.,

s.r.o. T. podpísal samotný obžalovaný Ing. J. N. Aj príjmové pokladničné doklady, ktoré boli vyhotovené
za túto spoločnosť, podpísal obžalovaný Ing. J. N. Dňom vyplatenia poslednej čiastky na úhradu
predmetnej faktúry, za spoločnosť B., s.r.o. B. obžalovaný Ing. C. N., PhD. v novembri 1998 podal na
Daňový úrad Levoča daňové priznanie za zdaňovacie obdobie október 1998, ktorým uplatnil nadmerný
odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 228 822.-Sk. Zároveň v ten istý deň podal správcovi dane

aj žiadosť o preúčtovanie vzniknutého nadmerného odpočtu na platbu spotrebnej dane z liehu za
zdaňovacie obdobie október 1998. Správca dane na základe tohto vykonal v spoločnosti B., s.r.o. B.
kontrolu oprávnenosti nároku nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
október1988anazákladevýsledkovvykonanéhodožiadaniaupríslušnéhosprávcudaneatoDaňového
úradu Košice, znížil „daň na vstupe" o sumu 2 760 000.-Sk, ktorá predstavovala vo faktúre vyčíslenú 23

% daň z pridanej hodnoty a následne vyčíslil vlastnú daňovú povinnosť spoločnosti B., s.r.o. B. vo výške
2 531 178.-Sk. Pokiaľ závery predmetnej kontroly boli prerokované s generálnym riaditeľom spoločnosti,
v tom čase už s Ing. G. E., tento sa vyjadril len vo všeobecnosti k fakturovanej čiastke s tým, že v
rozhodnom období došlo k nárastu predaja liehu a platby boli prevažne vykonané v hotovosti. Pokiaľ sa
Daňový úrad Košice I. vyjadroval na spomenuté dožiadanie správcu dane z Levoče, z tohto písomného

vyjadrenia z januára 1999 bolo zistiteľné, že spoločnosť T., s.r.o. Košice podala len 2 krát daňové
priznanie k predmetnej dani a to negatívne za jún 1998 a za september 1998 ho podala s vyčíslenýmnadmerným odpočtom vo výške 4.-Sk. Z tohto dožiadania bolo zistiteľné, po vykonanom šetrení, že
spoločnosť T., s.r.o. Košice spornú faktúru č. XXX XXX nemal v evidencii dane z pridanej hodnoty „na
výstupe" a nemala ju uvedenú ani v daňovom priznaní za október 1998. Príjem v sume 12 000 000.-

Sk zaúčtovaný nebol v spoločnosti. Ani za následné zdaňovacie obdobia november a december 1998
spoločnosť T., s.r.o. T. daňové priznanie nepodala. Z týchto dôvodov potom Daňový úrad Levoča vydal
rozhodnutie, na základe ktorého znížil spoločnosti B., s.r.o. Levoča vykázaný a uplatnený nadmerný
odpočet o sumu 228 822, t. j na 0.-Sk. Ďalším rozhodnutím zároveň predpísal spoločnosti vlastnú
daňovú povinnosť vyčíslenú na základe už spomenutej kontroly na sumu 2 531 178.-Sk. Čo sa týka

samotnej spoločnosti T., s.r.o. Košice, za ktorú obžalovaný Ing. J. N. podpisoval fingovanú zmluvu o
sprostredkovaní s dátumom jej uzatvorenia 02. 02. 1998, treba zdôrazniť, že spoločnosť bola zapísaná
do obchodného registra iba dňom 09. 06. 1998. Spoločnosť bola založená zakladateľskou listinou, ktorá
je datovaná 05. 05. 1998. To znamená, že zmluva o sprostredkovaní, podľa dátumu jej vyhotovenia,
bola resp. mala byť uzatvorená dávno predtým, ako spoločnosť T., s.r.o. Košice vôbec vznikla. Neostala
súdu bez povšimnutia aj ďalšia závažná skutočnosť, že sporná faktúra postrádala dátum jej vyhotovenia.

Likvidačný list k tejto faktúre s dátumom 26. 10. 1998, v ktorom bolo uvedené interné číslo faktúry
XXXXXXXX a ktorý obsahoval spôsob úhrady „PP" s vyznačeným dátumom odoslania 23. 10. 1998, s
vyznačeným dátumom príjmu 23. 10. 1998 a s vyznačeným dátumom splatnosti 02. 11. 1998, podpísal
samotný obžalovaný Ing. C. N., PhD. S tým istým dátumom, t. j. 23. 10. 1998 bol vyhotovený prvý
účtovací predpis na vyplatenie hotovosti. (3 960 000.-Sk.) Peniaze v hotovosti, ktoré postupne prebral

obžalovaný Ing. J. N., preberal už ako splnomocnenec za spoločnosť T., s.r.o. Košice. Na základe takto
ustáleného skutkového stavu mal súd za preukázané, že zmluva o sprostredkovaní bola fiktívna a k
žiadnemu plneniu z tejto zmluvy nedošlo. Pokiaľ obžalovaný Ing. C. N., PhD. predložil Daňovému úradu
v Levoči daňové priznanie za mesiac október 1998 s vykázaným nadmerným odpočtom o sumu 228
822.-Sk a zároveň požiadal daňový úrad o preúčtovanie tejto sumy na daňový nedoplatok na spotrebnej

dani z liehu, takýmto konaním uviedol Daňový úrad Levoča do omylu. Keďže daň z pridanej hodnoty z
predmetnej faktúry bola zaúčtovaná ako „daň na vstupe", v daňovom priznaní došlo k prevýšeniu „dane
na vstupe" nad „daňou na výstupe." o uvedenú čiastku. Takýmto konaním obžalovaný Ing. C. N., PhD.
uviedol Daňový úrad Levoča do omylu, čím spôsobil škodu vo výške 2 531 178.-Sk, ktorá suma mala
byť vyčíslená ako daňová povinnosť spoločnosťou B., s.r.o. pri neuplatnení si fiktívnej faktúry.

Vykonaným dokazovaným bolo preukázané, že skutok pod bodom 4. sa stal, spáchali ho obžalovaní Ing.
C. N., PhD, Ing. I. D., C. V. a Ing. P. C.. Na základe ich konania, podrobne opísaného v dôvodovej časti
tohtorozsudku,došlokobohateniuspoločnostiD.B.,s.r.o.LevočanaúkorštátnehorozpočtuSlovenskej
republiky. Aj v tomto prípade tak, ako tomu bolo v bode 1., obžalovaní uskutočnili účtovný obchod s

liehom v objeme 410 000.-Sk, ktorý nikdy neopustil rafinériu liehu spoločnosti B., s.r.o. B.. Aj v tomto
prípade obžalovaný Ing. C. N., PhD. za spoločnosť B., s.r.o. Levoča s obžalovaným P. C., v tom čase
ako jediným konateľom spoločnosti D. B., s.r.o. Levoča uzatvoril kúpnu zmluvu na odpredaj 410 000 la
liehu. Bola fakturovaná (faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 22.08.1997) čiastka 134 748 960.-Sk, pričom
spotrebná daň z liehu bola vyčíslená na sumu 98 400 000.-Sk a daň z pridanej hodnoty bola vyčíslená

na sumu 25 196 960.-Sk. V ten istý deň, ako bola fakturovaná predmetná suma, uzatvorili aj zmluvu
o skladovaní tohto liehu. Za spoločnosť B., s.r.o. B. podal daňové priznanie k spotrebnej dane z liehu
za mesiac august 1997 obžalovaný Ing. C. N., PhD., v ktorom priznal daňovú povinnosť vo výške 161
107 850.-Sk. Zároveň podal žiadosť na Daňový úrad Levoča o odklad zaplatenia dane práve vo výške
98 400 000.-Sk. Vtedajšia riaditeľka Daňového úradu Levoča svojim rozhodnutím opäť rozhodla tak, že

tejto žiadosti, napriek zamietajúcemu stanovisku komisie, vyhovela a povolila odklad platenia spotrebnej
dane vo výške 98 400 000.-Sk. Z predaja liehu obžalovaný Ing. C. N., PhD. podal aj daňové priznanie
dane z pridanej hodnoty, ktorým bola priznaná daňová povinnosť vo výške 33 595 872.-Sk. Aj v tomto
prípade požiadal správcu dane o zaplatenie priznanej daňovej povinnosti v splátkach. Napriek tomu,
že komisia neodporučila tejto žiadosti vyhovieť, riaditeľka svojim rozhodnutím požiadavke vyhovela.

Výkonná riaditeľka spoločnosti D. B., s.r.o. B. Ing. C. G. z tohto obchodného prípadu neuplatnila nárok
na vrátenie spotrebnej dane z liehu za mesiac august 1997, avšak z daňového priznania dane z pridanej
hodnoty za august 1997 zaviedla vyfakturovanú daň z pridanej hodnoty vo výške 25 196 960.-Sk z
faktúry č. XXXXXXX do „dane na vstupe". Keďže „daň na vstupe" takýmto spôsobom prevyšovala „daň
na výstupe", podaným daňovým priznaním uplatnila nárok na nadmerný odpočet dane vyčíslený na

sumu 20 605 851.-Sk. Bolo preukázané, že z fakturovanej sumy spoločnosť D. B., s.r.o. B. uhradil
predávajúcej spoločnosti len čiastku 25 196 960.-Sk, ktorá predstavovala 23% daň z pridanej hodnoty znákupu vyfakturovaného liehu. Bol to ale obžalovaný P.C., ktorý požiadal správcu dane o preúčtovanie
vzniknutého nadmerného odpočtu na predmetnej dani vo výške 20 605 851.-Sk na daňovú povinnosť na
spotrebnej dani z liehu. Riaditeľka Daňového úradu B. žiadosti vyhovela. Dňa 29. 09. 1997 obžalovaný

P. C. za spoločnosť D. B., s.r.o. B. (predajca) uzatvoril kúpnu zmluvu s obžalovaným Ing. P. C., ktorý bol
krátko predtým, konkrétne dňa 16. 09. 1997, splnomocnený konať za spoločnosť C., s.r.o. T. (kupujúci).
Tohto obžalovaného splnomocnili spoločníci a konatelia tejto spoločnosti a to obžalovaní Ing. I. D. a C.
V.. Bolo preukázané, že obžalovaný Ing. C. N., PhD. za spoločnosť B., s.r.o. B. uzatvoril s obžalovaným
Ing. P. C. opäť zmluvu o skladovaní s dátumom jej vyhotovenia 30. 09. 1997. Druhýkrát odpredávaný

ten istý lieh ale stále neopustil rafinériu liehu spoločnosti B., s.r.o. Levoča. Zamestnanec spoločnosti
D. B., s.r.o. B. v ten istý deň, t.j. 30.09. 1997 vystavil faktúru na sumu 133 135 200.-Sk, z ktorej sumy
spotrebná daň z liehu predstavovala suma 98 400 000.-Sk a daň z pridanej hodnoty bola vyčíslená na
sumu24895200.-Sk.VýkonnáriaditeľkaIng.C.G.podaladaňovépriznaniezamesiacseptember1997,
v ktorom priznala daňovú povinnosť k spotrebnej dani z liehu len sumu 4 642 080.-Sk, teda odpredaj
jemného rafinovaného liehu v objeme 410 000 la liehu nepriznala. Naopak, v daňovom priznaní dane z

pridanej hodnoty vyfakturovanú daň z predmetnej faktúry zaviedla do „dane na výstupe", čím priznala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 25 801 912.-Sk. V neskoršom období, a to konkrétne 24. 04. 1998
za to isté zdaňovacie obdobie podala dodatočné daňové priznanie dane z pridanej hodnoty, v ktorom v
kolónke „výsledok opravy pôvodného daňového priznania" bola vyčíslená „daň na výstupe" suma 593.-
Sk. Bol to obžalovaný Ing. P. C., ktorý za spoločnosť C., s.r.o. T. podal za mesiac september 1997 na

Daňový úrad Levoča žiadosť o vrátenie spotrebnej dane za mesiac september 1997. Uplatnený nárok
v sebe zahrnul aj nákup 410 000 la liehu. Na základe tejto žiadosti Daňový úrad Levoča poukázal na
účet spoločnosti C., s.r.o. T. na číslo účtu XXXXXXX/XXXX sumu 98 400 000.-Sk. Jedná sa o účet,
ktorý bol pôvodne vedený pod č. XXXXX-XXX, ktorý krátko pred touto transakciou založil obžalovaný
Ing. P. C. na žiadosť obžalovaný Ing. I. D. a C. V.. Stalo sa tak dňa 16. 09. 1997, Založil ho hneď v

ten deň, kedy ho obaja obžalovaní splnomocnili na zastupovanie spoločnosti. Následne spoločnosť C.,
s.r.o. T. zo spomenutého účtu zaslala dňa 17. 10. 1997 na účet č. XXXXXXX/XXXX spoločnosti D. B.,
s.r.o. B. 98 400 000.-Sk. Týmto prevodom spoločnosť D. B., s.r.o. B. získala zo štátneho rozpočtu sumu
98 400 000.-Sk. Tu sa žiada zdôrazniť, ako už bolo možné zistiť z listinných dôkazov prv uvedených, že
spoločnosť C., s.r.o. T. pôvodne mala sídlo v T., D. Y. XX, potom mala spoločnosť sídlo v D. P. a následne,

od začiatku augusta 1997 spoločnosť opäť zmenila sídlo do B.. Aj keď spoločnosť menila svoje sídlo,
výrobné haly mala stále v meste T.. Táto spoločnosť bola až do konca augusta 1997 v správe Daňového
úradu Kežmarok a len po tom, ako zmenila svoje sídlo do B., prešla pod správu Daňového úradu Levoča.
Z listinných dôkazov bolo preukázané, že spoločnosť mala značné daňové nedoplatky vo vzťahu k
spotrebnejdanizliehuaajkdanizpridanejhodnotyvobjemeviacako100000000.-Sk.Zdôvoduzmeny

sídla, Daňový úrad Kežmarok spoločnosť delimitoval pod správu Daňového úradu Levoča, to znamená,
že materiál týkajúci sa predmetnej spoločnosti bol odstúpený Daňovému úradu Levoča. Daňový úrad
Levoča teda mal vedomosť o daňových nedoplatkoch spoločnosti C., s.r.o. T.. Nový správca dane mal
teda vedomosť aj o exekučných konaniach vo vzťahu k účtom tejto spoločnosti. Napriek tomu, vtedajšia
riaditeľka Daňového úradu Levoča vydala dňa 13. 10. 1997 príkaz na zaslanie sumy 98 400 000.-Sk

na novozriadené číslo účtu XXXXXXX/XXXX spoločnosti C., s.r.o. Kežmarok. Vydala ho krátko na to,
ako došlo k prerušeniu čiastkovej kontroly spotrebnej dane z liehu v tejto spoločnosti, ktorú kontrolu
vykonali pracovníci Daňového úradu Levoča, ktorí uplatnený nárok v časti týkajúcej sa uplatneného
nároku v objeme 98 400 000.-Sk potvrdili. (vo vzťahu k zvyšnej čiastke v objeme 7 415 600.-Sk kontrolu
prerušili.) Z listinných dôkazov bolo zistiteľné, že spoločnosť D. B., s.r.o. Levoča mala povolenie na

výrobu liehu, avšak jednalo sa o povolenie len na výrobu surového poľnohospodárskeho liehu a jeho
uvádzanie do obehu. Spoločnosť nebola oprávnená nakladať s jemným rafinovaným liehom a preto
nebola oprávnená vystaviť na takýto lieh daňový doklad. Tieto skutočnosti vyplývajú jednak z povolenia
Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 22. 05. 1997 a jednak z komplexných kontrol, ktorých závery
sú v predchádzajúcej časti tohto rozsudku uvedené. Potom došlo k uzatvoreniu ďalšej kúpnej zmluvy, na

základe ktorej v októbri 1997 v priebehu krátkej doby došlo k spätnej kúpe toho istého liehu, v tom istom
množstve, bez zmeny jeho podstaty a bez toho, aby lieh bol býval opustil rafinériu liehu spoločnosti B.,
s.r.o. B.. Opäť išlo o účtovný predaj toho istého liehu. Dňa 22. 10. 1997 uzatvoril predmetnú zmluvu
za spoločnosť B., s.r.o. Levoča obžalovaný Ing. C. N., PhD. a za spoločnosť C., s.r.o. T. obžalovaný
Ing. P. C.. Predmetný lieh v množstve 410 000 la liehu bol predaný na dva krát a to prv spomínanými

faktúrami č. XXXXX a č. XXXXX. Ani jedna z týchto faktúr uhradená nebola. Z tohto obchodného
prípadu obžalovaný Ing. P. C. podal daňové priznanie v mesiaci november 1997 za zdaňovací mesiac
október 1997 k spotrebnej dani z liehu, v ktorom priznal daňovú povinnosť z odpredaja tohto liehu.
Zároveň podal daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za uvedený mesiac, v ktorom takisto bolzachytený odpredaj tohto liehu, pričom spoločnosť si vyčíslila nadmerný odpočet vo výške 2 304 445,-
Sk. Obžalovaní Ing. I. D. ako aj C. V. tvrdili, že sa jednalo o obchod, ktorý zrealizoval nimi poverený
obžalovaný Ing. P. C.. Pripustili, že v konkrétnom prípade bol to vo svojej podstate výnimočný obchod,

pretože dovtedy nenakúpili také množstvo liehu, keďže nedisponovali so skladovými priestormi. Ponuku
na tento obchod dostali od obžalovaného P. C. Bol to obžalovaný Ing. I. D., ktorý svojou výpoveďou
potvrdil, že obžalovaný Ing. P. C. vybavil prehlásenie spoločnosti pod správu Daňového úradu Levoča
a že aj zriadil nový účet pre spoločnosť, lebo takto konal na základe plnej moci, avšak sám uviedol,
že obžalovaný Ing. P. Mihálik fyzicky realizoval pokyny, ktoré mu dávali spolu s obžalovaným C. V..

Neobstojíobranaobžalovanýchvtomsmere,ženekontrolovaličinnosťIng.P.C.zdôvodu,žeakobývalý
zamestnanec Daňového úradu Kežmarok bol fundovaný a to práve z dôvodu, ako vypovedal samotný
obžalovaný Ing. P. C..

Obžalovaný Ing. I. D. svojou výpoveďou potvrdil, že bol to on spolu s obžalovaným C. V., ktorí rozhodli,
že predmetný lieh nakúpia, lebo túto obchodnú transakciu považovali za bežnú a následne na realizáciu
tejto obchodnej transakcie splnomocnili Ing. P. C.. Na jednej strane obžalovaný Ing. I. D. nevedel

zdôvodniť prečo nakúpený lieh krátko na to odpredali spoločnosti B., s.r.o. Levoča a na druhej strany
uviedol, že takto sa rozhodli zrejme preto, lebo dostali asi výhodnú ponuku a bol si vedomý toho,
že všetkým spoločnostiam, ktoré vyrábali liehoviny k 31. 12. padnú licencie. Obaja obžalovaní svojou
výpoveďou potvrdili, že Daňový úrad Kežmarok vedel o ich vysokých nedoplatkoch a boli si vedomí
aj toho, že správca dane zriadil na ich účty exekúciu a práve preto hľadali možnosť zmeniť sídlo

spoločnosti. Ak obžalovaný C. V. tvrdil, že nevedel, kto nové sídlo spoločnosti dojednal, že nevedel, kto
spoločnosť prihlásil na Daňový úrad v Levoči, jeho výpoveď v tomto smere bola vyvrátená výpoveďou
oboch spoluobžalovaných, teda obžalovaného Ing. I. D. a Ing. P. C.. Tiež neobstojí jeho obrana v tom
smere, že sa len z kúpnej zmluvy dozvedel, že spoločnosť mala novozriadený účet. Bolo preukázané,
že nové číslo účtu oznámili obaja obžalovaní u správcu dane, kde osobne obžalovaný C. V. doručil

prihlášku k registrácii, o. i. aj k daňovej povinnosti dane z pridanej hodnoty, ako aj spotrebnej dane.
O jeho zriadení jednak vedel, a vzhľadom na výpovede obžalovaných vedel, kto ho zriadil a na čí
pokyn. Neobstojí ani jeho obrana v tom smere, že on nedával obžalovanému Ing. P. C. žiadne pokyny.
Ak obžalovaný C. V. tvrdil, že o nákupe liehu rozhodli spolu so spoločníkom, potom obžalovaný C.
V. vedel, že lieh sa bude nakupovať, od koho sa bude nakupovať a že sa bude aj v krátkej dobe

predávať. Obžalovaný C. V. na svoju obranu uviedol, že bolo ich povinnosťou uplatniť si vrátenie
spotrebnej dane z liehu aj daň z pridanej hodnoty s tým, že bolo výslovne v kompetencii správcu dane,
či priznanú návratku dane správca dane použije na úhradu ich nedoplatkov, alebo im peniaze poukáže
na účet. Ak boli peniaze spoločnosti zaslané na novozriadený účet, toto oni ovplyvniť nemohli a to
že nedošlo k vyskladneniu liehu, nebolo „na závadu". Ak tento obžalovaný ďalej tvrdil, že za predaj

tohto liehu v žiadnom prípade nezodpovedá, lebo jeho predaj uskutočnil obžalovaný Ing. P. C., súd jeho
obranu aj v tomto smere považoval za vyvrátenú, vzhľadom na výpoveď spoluobžalovaného C. V. a
aj samotného obžalovaného Ing. P. C., ktorý tvrdil, že všetko, čo zrealizoval vo vzťahu k spoločnosti
C., s.r.o. T., urobil len na pokyn oboch obžalovaných. Pokiaľ sa mal vyjadriť k daňovým nedoplatkom,
obžalovaný tvrdil, že sa nezaujímal o to, či mala spoločnosť C., s.r.o. T. nejaké nedoplatky s tým, že

bolo len na správcovi dane, či kontrolou potvrdený nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu bude
zaslaný na novozriadený účet, alebo predmetnou čiastkou budú hradené daňové nedoplatky. Keď na
jednej strane obžalovaní C. V. a Ing. I. D. tvrdili, že realizáciu predaja nechali na tomto obžalovanom,
obžalovaný Ing. P. C. tvrdil, že na tento obchod - predaj liehu dvoma faktúrami spoločnosti B., s.r.o. B. -
si vôbec nespomína. Súd pri vyhodnocovaní výpovedí všetkých troch obžalovaných dospel k záveru, že

každý jeden z týchto obžalovaných mal snahu presvedčiť, že predmetným obchodom a dodávateľsko-
odberateľským vzťahom medzi troma spoločnosťami nie je možné vytknúť žiadnu protizákonnosť a už
vôbec nie trestnoprávnu zodpovednosť, pretože obchodovalo sa s liehom, ktorý reálne existoval, ak
neboli skladové priestory, tento problém sa vyriešil zmluvami o skladovaní, všetky účtovné doklady, ako
faktúry, dodacie listy sa vyhotovili a pokiaľ si uplatnili nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu, bolo len

na správcovi dane, ako oprávnenosť uplatneného nároku vyhodnotí. Tiež bolo len na správcovi dane,
či priznaný nárok preúčtuje na daňové nedoplatky, alebo ho zašle na účet spoločnosti C., s.r.o. T..
Vychádzajúc z výpovedí obžalovaných, oni len zmenili sídlo spoločnosti, zriadili nový účet a keď zistili,
že uplatnený nárok im bol priznaný, zabezpečili, aby sa práve suma 98 400 000.-Sk, ktorá predstavovala
vyčíslenú spotrebnú daň z liehu, ihneď preúčtovala na účet spoločnosti D. B., s.r.o. B.. Nemôže ostať

bez povšimnutia, že aj táto spoločnosť mala sídlo presne to isté, ako spoločnosť B., s.r.o. B. (G. B. X).
V konečnom dôsledku tak, ako to už bolo v tomto rozsudku uvedené, obžalovaní sa všetci vzájomne
poznali. Poznali aj obžalovaného P. C., ktorý konal za spoločnosť D. B., s.r.o. B., lebo v rozhodnomčase, v ktorom došlo k celej obchodnej transakcii medzi spoločnosťami B., .s.r.o. B., D. B., s.r.o. B. a
C., s.r.o. T. bol jej jediným konateľom a aj jedným zo spoločníkov, popri MVDr. E. T. z B. a T. T.. Kto bol
Ing. W. P. z C., okr. B.. C., ktorý od 13. 07. 1998 na určitý čas sa stal jediný spoločník tejto spoločnosti,

súd neskúmal.

Na tomto mieste sa žiada uviesť, že pokiaľ boli v spoločnostiach vykonané prvotné kontroly dane
z pridanej hodnoty a kontroly zamerané na spotrebnú daň, tieto kontroly v každom jednom prípade
potvrdili oprávnenosť uplatnených nárokov prv uvedených spoločností. Až následné kontroly dopadli

inak. Výsledky všetkých kontrol súd v predchádzajúcej časti tohto rozsudku podrobne rozviedol. Žiada
sa zdôrazniť, že prvotné kontroly boli zamerané na doklady, teda boli vykonané dokladové kontroly,
nedošlo k fyzickému odkontrolovaniu liehu, a keďže dokladovo boli všetky obchodné prípady potvrdené,
ich výsledok bol negatívny.

Za tejto situácie musel súd teda vyriešiť, či predmetným obchodom v konkrétnom prípade, a v konečnom

dôsledku aj v prípade vo vzťahu ku skutku uvedenému pod bodom 1. tohto rozsudku, bolo možné
vytknúť protizákonnosť a teda trestnoprávny rozmer, či vrátením nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty, alebo vrátením uplatneného nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu, štátu vôbec vznikla
škoda a ak áno, prečo a kto ju spôsobil. Súd dospel k záveru, že ani v jednom zo spomenutých
prípadov, a to sa vzťahuje aj ku skutkom uvedeným v bode 2., 5. a 6, nešlo v žiadnom prípade

o reálne, trhové obchodné vzťahy vyvolané prirodzeným vzťahom dopytu a ponuky, tok tovaru bol
dopredu nalinajkovaný samotnými obžalovanými, ktorí v rozhodnom čase použili sieť spoločností prv v
tomto rozsudku spomenutých, aby vyvolali dojem o riadne fungujúcich dodávateľsko - odberateľských
vzťahoch. Vo vzťahu k obchodovaniu s liehom tak, ako to bolo ustálené v skutkovej vete pod bodom 1.
a 4. tohto rozsudku, lieh nikdy neopustil rafinériu liehu spoločnosti B., s.r.o. B.. Preto súd obchodovanie

s liehom pomenoval ako účtovný obchod, formálny a nelogický, ktorý v žiadnom prípade nebol vyvolaný
prirodzeným vzťahom dopytu a ponuky. Tak, ako to bolo už prv spomenuté, obchodovanie s liehom bolo
špecifické, diametrálne odlišné od obchodovania s iným druhom tovaru. Pri manipulácii s liehom a jeho
uvádzaním do obehu bolo povinnosťou prv spomenutých spoločností, hlavne spoločnosti B., s.r.o. B.,
postupovať v zmysle Úpravy MPV SSR, č. 4532/88 zo dňa 30. 05. 1988, ktorou sa určovali normy strát

liehu a dodržiavať všetky bezpečnostné predpisy týkajúce sa manipulácie s liehom. Navyše už v tom
čase dlhodobo účinná oborová norma č. ON 66 0803 pojem „vyskladnenia" charakterizovala v bode 1.
ako súhrn úkonov počínajúc prípravou dopravných nádob a zahrňujúcich ich plnenie liehom, zmeranie
objemovej koncentrácie etanolu, hmotnosti alebo objemového množstva a končiac odoslaním...

Súd neuveril obrane obžalovaných, ktorí tvrdili, že predmetné obchody boli štandardné a dokonca

zákonné, tvrdiac, že aj samotné čiastkové kontroly potvrdili nimi uplatnené nároky a pokiaľ boli vykonané
ďalšie kontroly, tzv. opakované, tie do slovenského právneho poriadku zákonodarca zaviedol až od
01. 09. 1999. Opakované daňové kontroly považovali obžalovaní za nezákonné. V tomto smere súd
nepovažoval za potrebné z hľadiska trestnoprávneho posúdenia konania obžalovaných skúmať, či
opakované kontroly boli protizákonné alebo nie. Treba dodať, že pokiaľ boli správcom dane vykonané

prvotné kontroly, v každom protokole o vykonaní kontroly bolo v ich závere uvedené, že právo daňového
úradu vykonať ďalšiu podrobnejšiu kontrolu zostáva nedotknuté bez ohľadu na výsledok kontroly. Z
dokumentácie jednotlivých spoločností bolo zistiteľné, v ktorom období jednotliví obžalovaní prevádzali
svoje obchodné podiely na iné osoby, kedy dochádzalo k založeniu jednotlivých účtov a k ich zrušeniu.
Vo vzťahu k novozriadenému účtu spoločnosti C., s.r.o. T. č. XXXXX-XXX ak dokonca obžalovaný C.

V. tvrdil, že nevedel, kto tento účet založil, jeho obrana bola výpoveďou spoluobžalovaného Ing. P. C.
vyvrátená. Obaja obžalovaní v deň, kedy obžalovaného Ing. P. C. splnomocnili na zastupovanie, dali
mu aj pokyn na založenie tohto účtu. Listinnými dôkazmi bolo tiež preukázané, že bol to obžalovaný
C. V., ktorý spolu s obžalovaným Ing. I. D. prihlásili spoločnosť C., s.r.o. T. na Daňový úrad Levoča,
ako spoločníci a konatelia tejto spoločnosti, osobne C. V. doručil prihlášku k registrácii o. i. aj k daňovej

povinnosti dane z pridanej hodnoty, ako aj k spotrebnej dani z liehu.O tom, akým spôsobom sa nakladalo s liehom ako so špecifickým druhom tovaru, akým spôsobom sa
prijímal do skladu po jeho kúpe a akým spôsobom sa vydával zo skladu pri jeho predaji, vedel aj radový
zamestnanec, svedok B. G.. Vedomosť o tom mali aj samotní obžalovaní. Práve preto obžalovaní pri tzv.

účtovnom predaji a kúpe liehu uzatvárali zmluvy o skladovaní, ktorých obsahom sa súd skôr zaoberal.
Na druhej strane nemohla ostať bez povšimnutia ani tá, podľa názoru súdu podstatná skutočnosť,
že obžalovaní dali pokyn, alebo zabezpečili u podriadených, aby radoví pracovníci vypisovali faktúry,
dodacie listy, príjemky na sklad, skladové výdajky, viedli evidenciu stavu zásob a iné doklady, ktoré
v podstate navodzovali dojem, že s liehom sa manipulovalo v súlade s prv spomenutými normami.

V každom jednom prípade, pokiaľ zo strany daňových kontrolórov vykonávajúcich prvotné kontroly
bola vykonaná dokladová kontrola, táto dopadla v prospech uplatneného nároku. Pri trestnoprávnom
posudzovaní konania obžalovaných, súd nepovažoval za potrebné hodnotiť resp. vyhodnocovať závery
kontrolných skupín.

Trestného činu podvodu podľa § 250 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994

Z. z. sa dopustí ten,

1) kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo
využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody
až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.

2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo peňažným trestom sa páchateľ potresce, ak

spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu nie malú.

3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,

a/ ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny alebo pre zárobok alebo

b/ ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

4) Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v

odseku 1 škodu veľkého rozsahu.

Trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v
znení zákona č. 248/1994 Z. z. sa dopustí ten,

1) kto vec značnej hodnoty, ktorá je príjmom z trestného činu,

a/ prevedie na seba alebo na iného, prenajme, požičia, vypožičia, dovezie, vyvezie, prevezie, premiestni,

predisponuje na účte v banke alebo inak sebe alebo inému zadováži, alebo

b/ drží, uschováva, ukrýva, užíva, zničí, zmení, poškodí alebo spotrebuje, v úmysle zatajiť jej existenciu
alebo zakryť jej pôvod v trestnom čine alebo jej určenie, či použitie na spáchanie trestného činu alebo
zmariť jej zaistenie na účely trestného konania, jej prepadnutie alebo zhabanie, potresce sa odňatím
slobody na jeden až päť rokov alebo peňažným trestom alebo zákazom činnosti.

2) Odňatím slobody na dva až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a/ pre zárobok,

b/ ako člen organizovanej skupiny,

c/ napriek tomu, že podľa svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie bol povinný
legalizáciu príjmu z trestnej činnosti oznámiť alebo ohlásiť, alebo

d/ ak takým činom získa pre seba alebo pre iného prospech značného rozsahu.

3) Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a/ ako verejný činiteľ, alebob/ ako člen organizovanej skupiny, pôsobiacej vo viacerých štátoch alebo v spojení s takou skupinou.

4) Rovnako ako v odseku 3 sa páchateľ potresce, ak činom uvedeným v odseku 1 získa pre seba alebo
iného prospech veľkého rozsahu.

Podľa § 10 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z.

1) účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse je, kto úmyselne

a/ zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu /organizátor/,

b/ naviedol iného na spáchanie trestného činu /návodca/,

c/ poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením
prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom prispieť na trestnom čine /pomocník/.

2) Na trestnú zodpovednosť a trestnosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti a
trestnosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutkov, podľa názoru prokurátorky, sa obžalovaní v rôznych štádiách,
rôznym spôsobom a v rôznom rozsahu mali dopustiť trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods.

4 alebo ods. 3 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z. z., nakoľko mali na škodu cudzieho
majetku seba alebo iného obohatiť tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku
škodu veľkého rozsahu. Je pravdou, že až do účinnosti jednej z noviel Trestného zákona a to zákona č.
183/1999Z.z.savyššiepopísanékonaniapostihovaliakotrestnýčinprotimajetku-konkrétnetrestnýčin
podvodu, avšak od momentu účinnosti uvedenej novely nastala zmena, ktorá neoprávnené uplatnenie

nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane zaraďovala medzi trestné činy proti
meneatrestnéčinydaňové.Obžalovaníminimálnevedeli,žesvojimkonanímmôžuporušiťaleboohroziť
záujem chránený Trestným zákonom a pre prípad, že takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobia, boli
s tým uzrozumení. Konali minimálne v nepriamom úmysle podľa § 4 písm. b) Trestného zákona v znení
zákona č. 248/1994 Z. z.. Nakoľko každý z nich zvlášť spáchal čin vo veľkom rozsahu (v zmysle § 89 ods.

14 Trestného zákona v znení zákona č. 248/94 Z. z.) - je čin spáchaný vo veľkom rozsahu, ak rozsah
činu prekračuje resp. prekračoval päťstonásobok minimálnej mesačnej mzdy, ktorá v čase skutku bola
stanovená na sumu 2 700.-Sk Zák. č. 90/96 Z. z.. Skutok pod bodom 6. tohto rozsudku bol spáchaný v
novembri 1998, teda v čase, kedy zákon č. 366/97 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 01. 1998
určil minimálnu mzdu vo výške 3 000.-Sk. Opäť podľa ustanovenia § 89 ods. 14 prv citovaného zákona

značnou škodou bola považovaná suma dosahujúca najmenej stonásobok minimálnej mzdy. V čase
rozhodovania išlo v zmysle Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 o škodu značnú, keďže v zmysle
Zák. č. 428/2005 Z. z. škodou veľkého rozsahu je považovaná suma 3 450 000.-Sk. Podľa v súčasnosti
platného Trestného zákona sa za škodu veľkého rozsahu považuje suma 133 000.-€.

Podľa § 2 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného v čase rozhodovania o veci trestnosť činu sa posudzuje

a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním
činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest
sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu,
ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie.

Pri úvahe o použití tohto ustanovenia, súd zvážil, či použitie nového zákona vcelku, tak z hľadiska
ustanovení osobitnej časti, ako aj so zreteľom na ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona by
bolo pre obžalovaných priaznivejšie. Po zvážení všetkých hľadísk dospel k záveru, že pre obžalovaných
bolo priaznivejšie použitie Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z. z., keďže neskoršie znenia
príslušných ustanovení by toto konanie kvalifikovali prísnejšie, a to aj s poukazom na výšku spôsobenej

škody, ako aj s poukazom na trestné sadzby, ktoré Trestný zákon č. 140/1961 Zb. a Trestný zákon č.
300/2005 Z. z. ukladá.Na základe uvedeného súd mal za to, že obžalovaný Ing. C. N., PhD. v bode 1), 2) a 4) tohto rozsudku
naplnil všetky pojmové znaky pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z., ktorého sa dopustil formou

spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z.
z., s poukázaním na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. a v bode 6) naplnil
pojmové znaky trestného činu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v
znení zákona č. 248/1994 Z. z., s poukázaním na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005
Z.z., z ktorých trestných činov ho súd uznal vinným. V bode 4) súd uznal vinných z prv uvedeného

trestného činu aj obžalovaných Ing. I. D., C. V. a Ing. P. C., ktorí sa trestného činu takisto dopustili formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z.,
s poukázaním na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. Obžalovaného I. J. v bode
1) uznal vinným z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961
Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z., ktorého sa dopustil formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z., s poukázaním na ustanovenie §

2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. a obžalovaného B. J. v bode 1) uznal vinným z trestného
činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994
Z. z., ktorého sa dopustil formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona 140/1961 Zb.
v znení zákona č. 248/1994 Z. z., a v bode 3) ho uznal vinným z trestného činu legalizácie príjmu z
trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a) ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č.

248/1994 Z. z., s poukázaním na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. Obžalovanú
Ing. I. T. uznal za vinnú v bode 5) z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z., formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z., s poukázaním na ustanovenie § 2 ods. 1
Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.

Na druhej strane súd žalovanú Ing. I. T. spod obžaloby pre skutok uvedený pod bodom 1) obžaloby,
ktorý prokurátorka kvalifikovala ako pomoc k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1, písm.
c) Trestného zákona k § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z. z.
podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil, lebo vykonaným dokazovaním nebolo dokázané,
že predmetného skutku sa mala dopustiť aj samotná obžalovaná. Na hlavnom pojednávaní nebol

produkovaný žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že obžalovaná sa
úmyselne podieľala na realizácii predaja a spätnej kúpy liehu v objeme 350 000 la s cieľom neoprávnene
obohatiť spoločnosť B., s.r.o. B. ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a to spôsobom,
ako to bolo uvedené v bode 1) obžaloby. Pokiaľ obžalovaná na svoju obhajobu vypovedala, že sa
jednania ohľadom odpredaja čerpacej stanice na vodu spolu s 350 000 la liehu nezúčastnila a nijako

sa na predmetnom obchode nepodieľala, nepodávala daňové priznania za spoločnosť B., s.r.o. B.,
nevydávala pokyny, ktorými by bola zabezpečovala účtovný predaj predmetného liehu a následne jeho
spätnú kúpu, naopak vyjadrovala sa len k otázkam cenotvorby, resp. kalkulácie cien na jednotlivé
produkty, táto jej obrana výpoveďami svedkov, pracovníkov spoločnosti B., s.r.o. B., vyvrátená nebola.
Ani výpoveďami samotných spoluobžalovaných sa nepreukázalo, že by bola obžalovaná akýmkoľvek

spôsobom participovala na spáchaní skutku uvedeného pod bodom 1) obžaloby. Na žiadnom z listinných
dôkazov nefiguroval jej podpis. Samotný obžalovaný Ing. C. N., PhD., ktorý v čase spáchania skutku
zastával funkciu generálneho riaditeľa, vypovedal, že obžalovaná Ing. I. T. nebola oprávnená z titulu
svojej funkcie - ekonomickej riaditeľky, zasiahnuť do predmetného obchodu, pretože o realizácii tohto
obchodného prípadu rozhodol management spoločnosti B., s.r.o. B., pričom obžalovaná musela ich

rozhodnutie, ako majiteľov spoločnosti, akceptovať.

Pri ukladaní trestu súd postupoval v zmysle príslušných zákonom vymedzených zásad, ktoré bolo
možné zhrnúť nasledovne:

Podľa § 23 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku účelom trestu je chrániť spoločnosť
pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať

ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.Podľa § 31 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku pri určení druhu trestu a jeho
výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť /§3 ods. 4/, na možnosť
nápravy a pomery páchateľa. Podľa § 31 ods. 2 tohto zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne:

a/uspolupáchateľovajnato,akoumieroukonaniekaždéhoznichprispelokspáchaniutrestnéhočinu,...

Podľa § 31 ods. 3 tohto zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno
prihliadnuť ako na poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie
vyššej trestnej sadzby.

Pri výmere trestu súd prihliadne aj na to, či existujú priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti, ktoré sú

príkladmo vymenované v ustanoveniach §§ 33 a 34 Trestného zákona účinného v čase spáchania
skutku. Ak existujú, tieto vyhodnotí a stanoví akou mierou prispeli k úvahám o výmere trestu.

Ustanovenia Ústavy SR a medzinárodných zmlúv, ktoré sa týkajú práva na súdnu ochranu, či práva na
spravodlivý proces, upravujú činnosť súdu, prípadne garantujú práva občana, ktoré má v súdnom konaní
súd rešpektovať. Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR sudca je viazaný nielen zákonom, ale aj ústavným

zákonom a medzinárodnou zmluvou o ľudských právach (čl. 144 ods. 2 v súvislosti s čl. 11 Ústavy SR)
a je povinný ich aplikovať. Zákony musí vykladať tak, aby sa ich výklad nedostal do rozporu s ústavou,
ani s medzinárodnou zmluvou o ľudských právach.

Čl. 11 Ústavy SR ustanovuje, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú

prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd.

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor") v znení Protokolu
č. 11, ktorý nadobudol účinnosť 01.11.1998, vo svojom článku 6 ods. 1 upravuje právo každého, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom.

Podľa názoru súdu uplynutie doby viac ako 8 rokov od vznesenia obvinenia a viac ako 14 rokov od
spáchania stíhaných skutkov je možné z hľadiska práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1
Dohovoru považovať za prípad, pri ktorom môže súd neúmernú dĺžku konania zohľadniť pri výmere
trestu a tak poskytnúť dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie. Účelom Trestného poriadku (§ 1 Tr.
por.) je úprava postupu orgánov činných v trestnom konaní tak, aby trestné činy boli náležite zistené a

páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo
a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 2 ods. 7 Tr. por.). Súd
pri svojich úvahách o druhu a výmere trestu vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že od vydania uznesení o
vznesení obvinenia jednotlivým obžalovaným vo vzťahu ku skutkom pod bodom 1) až 6) tohto rozsudku

do podania obžaloby na podpísaný súd, uplynula doba viac ako 5 rokov. Ani jeden z obžalovaných
svojim konaním nespôsobil prieťah v konaní, na úkony nariadené orgánom činným v trestnom konaní sa
riadne dostavili. Ani vo vzťahu ku konaniu pred súdom zo strany obžalovaných v zásade nebolo možné
konštatovať neprimerané prieťahy.

Ako už bolo prv konštatované, Trestný zákon účinný v čase spáchania stíhaných skutkov vo svojej

osobitnej časti pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 4 dovoľuje uložiť trest odňatia slobody v
rozmedzí od 5 rokov do 12 rokov. Práve vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a konkrétne čl. 6 ods. 1
Dohovoru, bol súd toho názoru, že uloženie trestu odňatia slobody jednotlivým obžalovaným v zákonom
stanovenejtrestnejsadzbe,vzhľadomnaužspomínanúneúmernúdĺžkukonania,bybolonespravodlivé.
Z toho dôvodu jednotlivým obžalovaným, s výnimkou obžalovaného Ing. C. N., PhD., vymeral trest pod

dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Avšak aj vo vzťahu k tomuto obžalovanému súdpoužil príslušné ustanovenia Dohovoru. Bez jeho použitia by súd obžalovanému uložil trest vyšší, a to
najmä vzhľadom na výšku spôsobenej škody a počet spáchaných skutkov, keďže u tohto obžalovaného
ako jediného ukladal trest úhrnný podľa § 35 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania

skutkov. Podľa spomenutého ustanovenia ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných
činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný...

Pokiaľ ide o osoby obžalovaných, z miesta svojich bydlísk boli v zásade hodnotení neutrálne, v
priestupkovom konaní stíhaní neboli a do rozhodnutia súdu ani jeden z obžalovaných nemal záznam v

Registri trestov SR. Neboli zistené okolnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako priťažujúce okolnosti,
s výnimkou obžalovaného N., u ktorého súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť, spočívajúcu v tom, že
spáchal dva samostatné skutky, čo bolo uvedené vyššie.

Pri výmere trestu súd prihliadol u jednotlivých obžalovaných na mieru zavinenia, pohnútky k spáchaniu
trestných činov, závažnosť ich konania a najmä na výšku škody, ktorá bola jednotlivými obžalovanými
spôsobená.Prihliadnucnatietookolnostisúduložilobžalovanýmtrestytak,akosúuvedenévovýrokovej

časti tohto rozsudku. Obžalovaných, s výnimkou obžalovanej Ing. I. T., súd pre výkon trestu zaradil do
I. nápravnovýchovnej skupiny, použijúc ustanovenie § 39a ods. 3 Trestného zákona účinného v čase
spáchania skutku, podľa ktorého súd môže zaradiť páchateľa do inej nápravnovýchovnej skupiny, než
do ktorej má byť podľa odseku 2 tohto ustanovenia zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného
činu a na stupeň a povahu narušenia páchateľa za to, že bude jeho náprava a prevýchova v inej

skupine lepšie zaručená. Je potrebné zdôrazniť, že u obžalovaných by prichádzalo bez použitia tohto
ustanovenia (v zmysle § 62, § 39a ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku)
zaradenie do tretej nápravnovýchovnej skupiny.

Tu súd považuje za potrebné osobitne uviesť, že pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovanej
Ing. I. T. prihliadol na výšku škody spôsobenú jej konaním, ktorá bola podstatne a výrazne nižšia, než

ktorú svojim konaním spôsobili ostatní obžalovaní. Súd bol toho názoru, že boli u obžalovanej splnené
podmienky na uloženie trestu nespojeného s odňatím slobody. Skúšobnú dobu, ktorú jej súd vymeral,
určil na hornej hranici.

Súd zároveň u všetkých obžalovaných považoval za nutné uložiť aj peňažné tresty, keďže všetci
obžalovaní spáchali trestné činy úmyselne s cieľom získať majetkový prospech (§ 53 ods. 1 Trestného

zákona účinného v čase spáchania skutku). Pri výmere peňažného trestu u každého jedného
obžalovaného, súd prihliadol nie len na ich majetkové a osobné pomery, ale aj na rozsah škody, ktorú
svojim konaním spôsobili vo vzťahu k štátnemu rozpočtu SR. Pre prípad, ak by výkon peňažného trestu
obžalovaní úmyselne zmarili, uložil im aj primeraný náhradný trest odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou

tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil

v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku podľa

§ 309 ods. 1 Trestného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jun 18, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok , Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 27, 2011

Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 27, 2011