Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2009

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 23Cb/159/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205211328
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2009:1205211328.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred JUDr. Ľubicou Kriškovou v právnej veci navrhovateľa: G. H.

s.r.o., M.R. O. XX, O., zastúpeného JUDr. L. J., advokátkou, K. X, O., proti odporcovi: G. M., s.r.o., O.
XX, Z., zastúpenému JUDr. W. H., advokátkou, J. N. XX, Z., o zaplatenie 2.974,41 eur s prísl., rozhodol

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 770,26 eur s 15 % úrokom z omeškania ročne od
8.7.2004 do zaplatenia a 16 % úrok z omeškania ročne zo sumy 197,50 eur od 24.2.2004 do 7.3.2005,
15 % úrok z omeškania ročne zo sumy 805,82 eur od 3.7.2004 do 7.3.2005, 15 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 395,01 eur od 10.7.2004 do 1.6.2005, 15 % úrok z omeškania ročne zo sumy 805,82 eur
od 7.8.2004 do 7.3.2005, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 89.607,- Sk (2.974,41 eur) s prísl. od
odporcu titulom mandátnej zmluvy, predmetom ktorej boli účtovnícke práce.

Po podaní návrhu zobral navrhovateľ návrh čiastočne späť, pretože odporca zaplatil 1.6.2005 sumu
11.900,- Sk (faktúra č. 000138) a 8.3.2005 sumu 1.547,- Sk, ktorú započítal navrhovateľ na plnenia
úrokov z omeškania z istiny najskôr splatnej. Petit návrhu upravil tak, že sa domáhal zaplatenia istiny
77.707,- Sk s prísl. Zmena petitu bola pripustená na pojednávaní dňa 4.4.2006.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že vzniklo dôvodné podozrenie, že činnosťou navrhovateľa
ako mandanta mohlo dôjsť ku škode, preto si dal zmluvne vykonať kontrolu správnosti vykonávania

predmetu činnosti zmluvy. Sumu, ktorú uhradil odporca za kontrolu predmetu činnosti t.j. 52.955,- Sk si
odporca započítal titulom náhrady škody.

Ďalej namietal, že faktúru č. 000001 zo dňa 22.1.2004 na sumu 23.205,- Sk nevedie vo svojej evidencii.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľky navrhovateľa Ing. R. G., svedkov R. N. a Ing. R. O.,
obsahom spisu a po takto vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 25.1.2007 tak,
že návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 77.707,- Sk s prísl. vyhovel a vo zvyšku konanie zastavil.Na základe odvolania odporcu odvolací súd rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Odvolací súd vyslovil právny názor, že prvostupňový súd sa opomenul zaoberať § 384 Obch.
zák. a nezohľadnil tvrdenia odporcu pri rozhodovaní o škode vo výške 52.955,- Sk.

Súd doplnil dokazovanie znaleckým posudkom Ing. X. N., znalkyne z odboru Ekonómia a manažment,
výsluchom znalkyne a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 1.5.2002 uzatvorili účastníci konania mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok mandatára
t.j. navrhovateľa vykonávať pre mandanta činnosť spočívajúcu v zabezpečovaní spracovania dokladov
mzdovej agendy na základe podkladov špecifikovaných v zmluve.

Dňa 1.6.2002 uzatvorili účastníci konania mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok mandatára

vykonávať pre mandanta činnosť, ktorá spočívala v zabezpečovaní vedenia účtovníctva, ekonomických
činností vrátane účtovného a ekonomického poradenstva a vo vypracovaní účtovnej uzávierky za
príslušné účtovné obdobie v súlade s platnými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na uvedené oblasti.

Vykonané práce vyfakturoval navrhovateľ odporcovi faktúrami:

č. 000001 zo dňa 22.1.2004 na sumu 23.205,- Sk (770,26 eur), splatná 5.2.2004,

č. 000024 zo dňa 9.2.2004 na sumu 5.950,- Sk (197,50 eur), splatná 23.2.2004,

č. 000129 zo dňa 18.6.2004 na sumu 24.276,- Sk (805,82 eur) splatná 2.7.2004,

č. 000138 zo dňa 2.7.2004 na sumu 11.900,- Sk (395,01 eur), splatná 9.7.2004,

č. 000156 zo dňa 23.7.2004 na sumu 24.276,- Sk (805,82 eur), splatná 6.8.2004.

Odporca cenu vyúčtovanú citovanými faktúrami nezaplatil a po podaní návrhu na začatie konania zaslal

dňa 8.3.2005 navrhovateľovi list, v ktorom si uplatnil zánik záväzku započítaním. V liste odporca uvádza,
že v priebehu vykonávania predmetu činnosti navrhovateľ ako mandatár opakovane svoju činnosť
nevykonával v súlade so zmluvou a príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, pri vedení
účtovníctva nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, neodovzdával príslušné doklady podľa
čl. V. bod 2 zmluvy riadne a včas, preto bola mandátna zmluva ukončená výpoveďou ku dňu 31.7.2004.

Mandant si dal zmluvne vykonať kontrolu správnosti účtovania a vzniknutú škodu vo výške 52.955,-
Sk t.j. sumu, ktorú mandant uhradil za kontrolu predmetu činnosti vyfakturoval faktúrou č. 2500121
zo dňa 28.2.2005, splatnou 7.3.2005. Týmto listom uplatnil odporca na započítanie pohľadávok
jednostranným právnym úkonom svoju pohľadávku plynúcu z

faktúry vo výške 52.955,- Sk proti pohľadávkam navrhovateľa plynúcim z uvedenej mandátnej zmluvy

a následne vystavených faktúr vo výške 54.502,- Sk ( fa č. 1000000244 na sumu 5.950,- Sk, fa č.
1000001294 na sumu 24.276,- Sk, fa č. 1000001564 na sumu 24.276,- Sk), a to vo výške 52.955,- Sk.
Zvyšok sumy 1.547,- Sk zaslal odporca na účet navrhovateľa.

Odporca rozporoval faktúru č. 000001 zo dňa 22.1.2004 na sumu 23.205,- Sk z dôvodu, že táto
nemohla byť splatná 6.2.2004, pretože nebola odporcovi doručená. Jej odpis bol odporcovi doručený

dňa 6.7.2004.

Z výsluchu konateľky navrhovateľa Ing. R. G. súd zistil, že uzatvorila s odporcom dve mandátne
zmluvy, pričom jedna sa týkala vykonávania účtovníctva a druhá spracovávania miezd. Odporca
nikdy nemal výhrady voči práci navrhovateľa, nič nereklamoval. Podnet na Inšpektorát práce dal
zamestnanec odporcu, ktorý tvrdil, že sa mu zle odvádzajú zrážky. Tieto skutočnosti však boli

záležitosťou personalistiky teda odporcu. Nárok na náhradu škody konateľka navrhovateľa neuznala zdôvodu,žeodporcovinebolavyrubenážiadnasankciaazaplatenúcenuzaauditniejemožnépovažovať
za spôsobenú škodu.

ZvýsluchuIvanaN.,zamestnancanavrhovateľasúdzistil,ženavrhovateľvykonávalpreodporcučinnosť

na základe uzatvorených zmlúv, pričom odporca nikdy nič nereklamoval.

Z výsluchu Ing. R. O., auditora, konateľa spoločnosti S. Y. s.r.o. súd zistil, že vykonal kontrolu účtovníctva
za rok 2003 pre odporcu. Svedok viedol pre odporcu účtovníctvo v rokoch 2004 a 2005 a keďže boli
zistené nedostatky, požiadal ho odporca, aby skontroloval účtovníctvo za rok 2003. Vo svojej správe
uviedol, že základ dane by bol vyšší a teda daň by bola o 12.500,- Sk vyššia. Z toho dôvodu podal
odporca dodatočné daňové priznanie.

Zakontroluúčtovníctvazarok2003zaplatilodporcaspoločnostiS.Y.s.r.o.nazákladevystavenejfaktúry
č. 240 345 sumu 52.955,- Sk.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie
účtovníctvo Ing. X. N., ktorej úlohou bolo odpovedať na otázky, či vykonával navrhovateľ účtovnícke
práce v roku 2003 správne, t.j. v súlade s uzatvorenou zmluvou a platnými právnymi predpismi, či sú

správne zistenia uvedené v Správe z kontroly účtovníctva G. M., s.r.o. za rok 2003 a či bolo potrebné
urobiť dodatočné daňové priznanie.

Na prvú otázku znalkyňa odpovedala, že v prípadoch, ktoré sú uvedené v správe z kontroly účtovníctva
spoločnosti G. M., s.r.o. za rok 2003 neboli dodržané všetky zásady správneho vedenia účtovníctva
tak ako sú uvedené v časti zistenia znalca. Ide najmä o porušenie zásad okruálneho princípu, t.j.

zúčtovania nákladov a výnosov do toho účtovného obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia (pol.
1,2,4,5,6,7,8,9,10,11 správy v časti dodávateľské faktúry, ako aj položky 1 a 2 v časti PR
Leasing). Ďalej je v správe

konštatované, že nebola vykonaná inventarizácia účtov majetku a záväzkov, čo je porušením zásady o
preukaznosti účtovníctva (body 1,7,8,9,10 správy v časti všeobecne). Podľa správy nebola tiež dodržaná

zásada kontinuity vedenia účtovnej evidencie a správnosti zostatkov účtov z r. 2002 do roku 2003 (časť
správy - účet Istrobanka č. 1006-72412020).

Na druhú otázku znalkyňa odpovedala tak, že konštatovala správnosť zistení uvedených v správe o
kontrole účtovníctva za rok 2003, ktorú vykonal Ing. O..

Na otázku, či bolo potrebné urobiť dodatočné daňové priznanie, znalkyňa uviedla, že podľa § 39 odst.

2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov, ak zistí daňový subjekt, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia ako bola uvedená v daňovom
priznaní alebo hlásení, je povinný predložiť do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné
priznanie alebo hlásenie. V rovnakej lehote je aj dodatočne priznaná daň splatná. V správe o kontrole
sú uvedené viaceré zistenia nesprávnej aplikácie zákona o dani z príjmov, resp. daňovej uznateľnosti

nákladov a výnosov, ktoré majú vplyv na daňový základ pre výpočet dane z príjmov právnických osôb.
Ich celkový stav je taký, že základ dane mal byť vyšší o 50.035,- Sk, z čoho rezultuje vyššia daňová
povinnosť o 12.500,- Sk.

Vzhľadom na výhrady navrhovateľa k znaleckému posudku, súd vypočul súdnu znalkyňu na odstránenie
rozporov medzi závermi znaleckého posudku a tvrdením navrhovateľa. Súdna znalkyňa uviedla, že

preverila správu vypracovanú Ing. O. a dospela k tým istým zisteniam, teda že daňová povinnosť
odporcu mala byť vyššia. Trvala na tom, že boli zistené nedostatky vo vedení účtovníctva týkajúce sa
predovšetkým časového rozlíšenia pri spracovávaní účtovníctva, nebola dodržaná zásada kontinuity
vedenia účtovníctva, účtovná uzávierka bola robená bez inventúry. Znalkyňa jednoznačne konštatoval
nezrozumiteľnosť účtovníctva vzhľadom na konštatované chyby.Podľa § 566 ods. 1 Obch. zák. mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho
účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta
alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa§580Obč.zák.akveriteľadlžníkmajúvzájomnépohľadávky,ktorýchplneniejerovnakéhodruhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 373 Obch. zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušením povinnosti bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 384 ods. 1 Obch. zák. osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu
urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie.

Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jej
časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie

než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym
dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky
Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije
počas celého tohto polroka.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že uzatvorili dve mandátne zmluvy, na základe ktorých sa

navrhovateľ zaviazal vykonávať činnosť špecifikovanú v predmetných zmluvách a odporca sa zaviazal
zaplatiť za vykonanú činnosť dohodnutú odplatu.

Vykonané práce vyfakturoval navrhovateľ faktúrami vo výške 89.607,- Sk.

Vzhľadom na úhradu sumy 11.900,- Sk a 1.547,- Sk zobral navrhovateľ návrh v tejto časti späť a súd
pripustil zmenu petitu návrhu.. Sumou 11.900,- Sk bola zaplatená faktúra č. 000138 a sumu 1.547,- Sk si

navrhovateľ započítal na plnenie úrokov z omeškania z istiny najskôr splatnej (16 % úroky z omeškania
za 152 dní zo sumy 23.205,- Sk).

Predmetom návrhu teda zostal nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny 77.707,- Sk s príslušenstvom,
pričom odporca sa bránil, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 52.955,- Sk zanikla započítaním a
pohľadávku vo výške 23.205,- Sk neuznal z dôvodu, že faktúru nemá vo svojej evidencii.

Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 23.205,- Sk (faktúra č.000001/20004), súd návrhu navrhovateľa v tejto
časti vyhovel, pretože skutočnosť, že odporca nemá faktúru v evidencii nie je dôkazom, že práce
vyúčtované touto faktúrou neboli vykonané. Odporca napokon vykonanie prác za december 2003
žiadnym spôsobom nespochybnil, od tejto obrany upustil, tvrdil iba, že faktúra mu nebola doručená. Zo
svedeckej výpovede zamestnanca navrhovateľa vyplýva, že predmetná faktúra bola doručená poštou

alebo osobne a odporca nenamietal, že by práce neboli vykonané. Aj odporca na pojednávaní dňa
25.10.207 uviedol, že vykonanie prác nespochybňuje, ale faktúra mohla byť najskôr splatná 6.7.2004.
Keďže navrhovateľ upravil v tejto časti petit (začiatok doby omeškania stanovil až od 8.7.2004), súd má
za to, že táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nie je.

Súd sa preto zaoberal iba skutočnosťou, či vznikol odporcovi nárok na náhradu škody, resp. nárok pri

odvracaní škody, ktorý si mohol započítať s pohľadávkou navrhovateľa.Odporca odôvodnil svoju pohľadávku vo výške 52.955,- Sk ako škodu, ktorá súvisí s vynaložením
nákladov na vykonanie interného auditu, ktorú sumu by odporca v prípade riadneho plnenia mandátnej
zmluvy zo strany navrhovateľa vynaložiť nemusel. Je nesporné, že odporca si dal vykonať interný audit

Ing. O. a za vykonanie tejto správy zaplatil sumu 52.955,- Sk. Ing. O. na základe zistených skutočností
urobil prepočet, aký vplyv

mali nedostatky na celkový základ dane a zistil, že základ dane by bol vyšší, z čoho je daň vyššia o
12.500,- Sk. K tým istý zisteniam dospela aj súdna znalkyňa ustanovená súdom.

Súd je toho názoru, že náklady, ktoré vznikli odporcovi vypracovaním správy z kontroly účtovníctva sú
nákladmi, ktoré vznikli pri odvracaní škody, pretože v opačnom prípade by hrozili odporcovi sankcie zo

stany daňových orgánov. Na základe zistení Ing. O. bolo vypracované dodatočné daňové priznanie, čím
sa predišlo v prípade daňovej kontroly sankciám.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nárok odporcu na zaplatenie sumy 52.599,- Sk je
oprávnený a v tejto časti zanikol nárok navrhovateľa započítaním.

Odporca sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku, preto súd priznal navrhovateľovi

právo na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s § 369 Obch. zák. Začiatok doby omeškania pri
faktúrach č. 000024, 000129 a 000156 bol stanovený deň po splatnosti faktúr až do dňa 7.3.2005, kedy
sa stretli s pohľadávkou odporcu spôsobilou na započítanie (faktúra odporcu na sumu 52.955,- Sk,
splatná 7.3.2005), zvyšok sumy 1.547,- Sk bol pri jednostrannom započítaní zaplatený.

Pri faktúre č. 000138 na sumu 11.900,- Sk stanovil súd začiatok doby omeškania deň po dni splatnosti

faktúry až do jej zaplatenia, t.j. 1.6.2005.

Začiatok doby omeškania pri faktúre 000001 na sumu 22.1.2004 bol stanovený od 8.7.2004, kedy bola
faktúra splatná na základe zhodných tvrdení účastníkov až do jej zaplatenia.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože išlo o čiastočný úspech oboch
účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na

tunajšom súde, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.