Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/95/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115201396
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115201396.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti o maloleté deti O.D. X. nar. X.X.XXXX, H. nar. X.X.XXXX a
Y. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
detí rodičov F.. Z. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na Z. W.. Č.. XXX/XX I. H. zastúpenej advokátkou JUDr.
Martinou Hopferovou so sídlom Advokátskej kancelárie Hopferová, s.r.o. na Bajzovej ul. č. 2 v Košiciach
a otca G.. V. O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na G. W.. Č.. XXX/XX I. H. t.č. S. O. Č.. XXX I. Z. I. K.

- L.Á. I. Č. V. v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o návrhu
matky na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice I
z 28.1.2015 č.k. 21P/11/2015-27 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že konanie z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením predbežne zveril maloleté deti O. do osobnej starostlivosti

matky a otca zaviazal prispievať na ich výživu 50 Eur mesačne na každé z nich, vždy do 15. dňa v
mesiaci dopredu matke. Udelil súhlas na vycestovanie detí s matkou na územie Slovenskej republiky.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a konanie zastavil, eventuálne aby návrh matky zamietol. Zdôraznil, že napadnuté
rozhodnutie je protizákonné, pretože konajúci súd nemal právomoc vo veci konať, nakoľko príslušným

súdom v tejto veci je Okresný súd K. - L.. Uviedol, že maloleté deti od narodenia žijú v Č. V., kde je
ich obvyklý pobyt, preto podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 vo veciach rodičovských
práv a povinností majú právomoc súdy členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt v čase
začatia konania. Konštatoval, že otázkou právomoci sa konajúci súd absolútne nezaoberal. Zdôraznil,
že rozhodnutím o udelení súhlasu na vycestovanie detí hrubo zasiahol do jeho práv a poukázal na to, že
okrem skutočnosti, že vo veci nemal právomoc, o nahradení jeho súhlasu rozhodnutím súdu mala byť

samostatne podaná žaloba a nie j prípustné, aby o tejto otázke bolo rozhodnuté predbežným opatrením.
Vyslovil presvedčenie, že na základe nezákonného predbežného opatrenia matka s deťmi bez jeho
súhlasuopustilaichspoločnúdomácnosťavycestovalanaSlovensko.Ztýchtodôvodovdospelkzáveru,
že konajúci súd mu nezákonným konaním znemožnil kontakt s deťmi. V doplnení odvolania z 27.2.2015
uviedol, že od odchodu detí na Slovensko mu matka umožnila stretnúť sa s deťmi len dvakrát. Podľa
jeho názoru, matka nezapísala mal. X. do základnej školy na Slovenku a naďalej ho evidujú v základnej

škole v Č. V., ktorú do odchodu navštevoval. Matkino konanie označil za ľstivé zavádzanie konajúceho
súdu. Konštatoval, že v prípade, že matka deti dobrovoľne nevráti do krajiny ich obvyklého pobytu, podá
návrh na začatie konania o únose.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.Podľa ust. § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§219) ani na jeho zrušenie (§221 ods. 1).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konaniezastaví.Akvecnespadádoprávomocisúdovaleboakmápredchádzať inékonanie,súdpostúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu, právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa čl. 8 nariadenia č. 2201/2003 ES, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských
práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

Podľa čl. 12 nariadenia č. 2201/2003 ES, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku
3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci,
ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak aspoň jeden z manželov

má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali
právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je
to v najlepšom záujme dieťaťa.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) bez nariadenia pojednávania

podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. dospel odvolací súd k záveru, že v čase rozhodovania o predbežnom
opatrení nemal konajúci súd právomoc konať. Z predloženého spisu vyplýva, že maloleté deti sa narodili
v Č. V., kde aj do dňa odchodu na Slovensko žili a mal. X. navštevoval materskú školu, preto z týchto
dôvodov mali vo veciach rodičovských práv a povinností právomoc súdy Č. V. podľa čl. 8 nariadenia
2201/2003/ES. Odvolací súd zdôrazňuje, že skutočnosť ohľadom miesta obvyklého pobytu mal. detí

bola konajúcemu súdu známa, napriek tomu sa v odôvodení napadnutého rozhodnutia s touto otázkou
absolútne nevysporiadal. Dodáva, že v tomto prípade nie je možné posudzovať právomoc podľa čl. 12
nariadenia č. 2201/2003/ES, pretože aj keď matka podala v zmysle tohto ustanovenia návrh na začatie
konania o rozvod manželstva na slovenskom súde, neboli pre určenie právomoci slovenských súdov
splnené zákonné podmienky, pretože manželia neprijali výslovne, ani iným jednoznačným spôsobom

právomoc súdov SR v čase začatia konania. Okrem týchto dôvodov nie je možné posudzovať právomoc
vo veciach rodičovských práv a povinností podľa tohto ustanovenia aj z dôvodu, že návrhom matky o
nariadenie predbežného opatrenia z 30.4.2014, ktorý podala na Okresnom súde K. - L. bola založená
príslušnosť tohto súdu, ktorý uznesením zo 6.5.2014 č.k. 12Nc/73/2014-22 právoplatne vo veci
rozhodol. Na základe týchto skutočností dospel odvolací súd k záveru, že konajúci súd absolútne

nedôsledne skúmal podmienky konania a zdôrazňuje, že je neprípustné, aby konajúci súd na základe
nesprávneho procesného postupu rozhodol vo veci, v ktorej nemal právomoc a takýmto rozhodnutím
umožnil matke premiestniť deti z miesta ich obvyklého pobytu bez súhlasu otca, resp. bez riadneho
a zákonného nahradenia jeho súhlasu rozhodnutím príslušného súdu. Vzhľadom na povahu súdneho
rozhodnutia, ktorého správnosť predpokladá zákon a skutočnosti v ňom uvedené sa nedokazujú,

je neopomenuteľnou povinnosťou súdu konať tak, aby jeho rozhodnutia boli zákonné a správne a
nevytváralipriestorpreprotizákonnékonanie,pretoženezákonnérozhodnutievytváraprostredieprávnej
neistoty, čo je v rozpore s činnosťou súdov vyplývajúcou z Ústavy SR a upravenou platnými právnymi
predpismi. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie tak, že
konanie zastavil.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.