Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110215482
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4110215482.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1. C. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom R.-U., W. XXX/
XX, 2. X.. Q. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., Z.. I. XXXX/X, 3. W. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. J., V.
XXX/XX, 4. H. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. U. XXX, všetci navrhovatelia zastúpení JUDr. Marekom
Ďuranom, advokátom so sídlom v Nitre, Boženy Němcovej 4, proti odporcom: 1. O. J., nar. XX. XX.
XXXX,bytomN.XXX,zastúpenýJUDr.JarmilouFuntovou,advokátkousosídlomvNitre,Piaristická2,2.

Poľnohospodárske družstvo Lefantovce, Dolné Lefantovce, Nitrianska 35, IČO: 00 614 033, zastúpený
JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova 84, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25.
septembra 2013 č. k. 19C/153/2010-407, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovatelia: v 1. rade C. G., rod. G., nar. XX.
XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom R.-U., W. XXX/XX, v 2. rade X.. Q. A., rod. A., nar.
XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom T., Z.. I. XXXX/X, v 3. rade W. I., rod. I., nar. XX.
XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. J., V. XX, v 4. rade H. A., rod. I., nar. XX. XX.
XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. U. č. XXX, XXX XX C. U. sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H. Q., v obci H. Q., v okrese Nitra, parciel

registra „C“ zapísaných na: LV č. XXX a to parc. č. 216/18 - orná pôda o výmere 3727 m2 a na LV
č. XX a to parc. č. 216/23 - orná pôda o výmere 10000 m2, a to navrhovateľ v 1. rade v podiele 1/3
k celku, navrhovateľ v 2. rade v podiele 1/3 k celku, navrhovateľ v 3. rade v podiele 1/6 k celku a
navrhovateľka v 4. rade v podiele 1/6 k celku. O trovách konania rozhodol tak, že o týchto rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, § 1 ods. 12 zákona č. 104/1945 Zb. účinného od 07. 09.

1945. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právna predchodkyňa navrhovateľov v 2. až
4. rade E. A. bola do PKV č. 415 zapísaná ako vlastníčka parc. č. 216/1 dňa 08. 10. 1945 na základe
Čd č. 1879/45, v ktorom konaní bola súdne spísaná zápisnica dňa 03. 10. 1945, na základe ktorej F. C.
vyhlásil, že pred viac ako 2 rokmi odpredal všetky nehnuteľnosti zapísané v PKV č. 415 svojej dcére E.
A.. Uvedenému zápisu vlastníckeho práva predchádzalo Konfiškačné rozhodnutie Predsedníctva SNR
v Bratislave č. 15.274/1946-I/B zo dňa 11. 09. 1945, ktorým bol majetok F. C. konfiškovaný a tvrdenie

navrhovateľov,ževčasevydaniakonfiškačnéhorozhodnutianebolvlastníkomF.C.,alejehodcéraE.A.,
a teda konfiškačné rozhodnutie bolo vydané voči nevlastníkovi konfiškovaných nehnuteľností neobstojí,
nakoľko podľa právnej úpravy platnej do 31. 12. 1950 mala pozemková kniha nielen registračný, ale
aj hmotnoprávny charakter. Zápis vlastníckeho práva pre E. C. je v PKV č. 415 vyznačený pod bodom
3 (až dňa 08. 10. 1945, teda po vydaní konfiškačného rozhodnutia, ktoré bolo vydané dňa 11. 09.
1945). Z pečiatky na prvej strane PKV č. 415 je zrejmé, že na základe Čd 1119/48 zo dňa 28. 01.

1948 bola vyznačená konfiškácia majetku. Následne pod bodom 4. je v PKV vykonaný záznam, že
v zmysle Čd 2810/48 sa vracia majetok E. A. na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie v Nitreč. 90/89/48 zo dňa 28. 01. 1948 (na základe ktorého sa vyhovelo žiadosti E. A. a rozhodlo tak, že
sa nekonfiškujú poľnohospodárske nehnuteľnosti zapísané v PKV č. 415 o celkovej výmere 17 ha)
a nariadený bol aj bezplatný prevod na E. A. a následne pečiatka o konfiškácii bola prečiarknutá. Z

Čd 1119/48 zo dňa 28. 01. 1948 vyplýva, že Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy-
sekcia „B“ navrhlo okresnému súdu v zmysle zákona č. 90/1947 Zb. nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území H. Q., zapísané v PKV č. 415 na meno E. A., rod. C., ktoré boli na základe
rozhodnutia Predsedníctva SNR v Bratislave č. 15.274/1946-I/B zo dňa 11. 09. 1945 konfiškované,
vyznačiťakokonfiškované.VPozemkovejknihesavzmyslevtedyplatnejprávnejúpravyzápisytýkajúce

sa konfiškácie len zaevidovali bez upovedomenia navrhovateľa a ostatných účastníkov. Z uvedeného je
zrejmé, že dňa 28. 01. 1948 boli vydané dve protichodné rozhodnutia, a to rozhodnutie č. 15.274/1946
o konfiškovaní majetku F. C., ako aj rozhodnutie v konaní Čd 2810/48, a to Rozhodnutie č. 90/89/48, na
základe ktorého bolo vyhovené žiadosti E. A. a rozhodnuté tak, že sa nekonfiškujú poľnohospodárske
nehnuteľnosti zapísané v PKV č. 415 o celkovej výmere 17 ha a nariadil sa ich bezplatný prevod na
E. A.. Záznam o navrátení majetku E. A. je uvedený v PKV 415 pod bodom 5. Následne boli vydané

výmery o vlastníctve pôdy a to Výmer o vlastníctve pôdy zo dňa 30. 04. 1948 č. 2319/48 C-12a, ktorým
nadobudli vlastnícke právo k parc. č. 216/7 Q. Z. a jeho manželka C. - právni predchodcovia odporcu v
1. rade. Následne bola predmetná nehnuteľnosť predmetom dedičských konaní, a to po Q. Z. vedenom
pod sp. zn. D 4580/92, v ktorom nadobudla nehnuteľnosť parc. č. 216/7 v podiele 1 dcéra O. J. a
v dedičskom konaní po neb. C. Z. nadobudla aj druhú 1 uvedenej nehnuteľnosti. Na základe darovacej

zmluvy zo dňa 13. 05. 2005 nadobudol vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti odporca v 1. rade a
geometrickým plánom č. 16/2005 bola uvedená parcela prerozdelená na parc. č. 216/18- orná pôda o
výmere 3727 m2 a parc. č. 216/19 - orná pôda o výmere 5801 m2. Takto má nehnuteľnosti odporca v
1. rade zapísané aj na LV č. XXX. Rovnako aj Výmer o vlastníctve pôdy č. 2319/48 C-7 zo dňa 30. 04.
1948, ktorým nadobudli vlastnícke právo k parc. č. 216/3 (t. č. 216/23) C. a D. F. - právni predchodcovia

S. F., ktorý predal uvedenú nehnuteľnosť odporcovi v 2. rade, boli vydané až dňa 30. 04. 1948, keď
už v PKV č. 415 bola ako vlastníčka predmetných nehnuteľností vedená E. A., a keďže v tom čase
mala nehnuteľnosti vo vlastníctve (čo vyplýva aj zo záznamu v PKV č. 415), uvedené výmery nemožno
považovať za také právne akty, na základe ktorých mohli právni predchodcovia odporcov nadobudnúť
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v nich uvedených, nakoľko v čase vydania Výmerov nehnuteľnosti

nepatrili štátu. Navrhovatelia preto nikdy nestratili vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam,
a preto nemali dôvod uplatniť si svoje vlastnícke právo v rámci reštitučného konania. Následne bolo
vydanéUpovedomenieč.58.740/48-A/V-2zodňa17.11.1948,zktoréhojezrejmé,žeZborpovereníkov
preskúmal odvolanie MNV v H. Q. proti rozhodnutiu konfiškačnej komisie č. 90/89/48 zo dňa 28. 01.
1948 a uzniesol sa odvolaniu MNV vyhovieť, zrušil napadnuté rozhodnutie (č. 90/89/48 zo dňa 28. 01.

1948) a nariadil konfiškáciu majetku v celom rozsahu. Upovedomenie, ktoré sa nachádza na č. l. 121
spisu, nemožno považovať za taký právny úkon, ktorý by bol schopný vyvolať právne následky v zmysle
vtedy platných právnych predpisov. Uvedená skutočnosť nebola premietnutá ani do pozemkovej knihy
a nie je o tom záznam ani v PKV č. 415, a preto odporcovia poukazujúci na Upovedomenie neuniesli
dôkazné bremeno v tomto smere. Vo veci vypočutí svedkovia: O. Z., O. J., T. U., S. F. potvrdili užívanie

nehnuteľností právnymi predchodcami odporcu v 1. rade a právnymi predchodcami S. F. až do ich
vnesenia do družstva, teda do roku 1957. Súd v konaní vypočul aj geodeta X.. C. H., z výpovede ktorého
na pojednávaní vyplynulo, že v tomto prípade nastala duplicita vlastníctva a štát pochybil jednoznačne.
Navyše, odporca v 2. rade uzatvoril s navrhovateľmi v 3. a 4. Rade, ako aj s J. V., ktorá nehnuteľnosti
odpredala navrhovateľovi v 1. rade, aj Zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov a odporca v 2.

rade nespochybnil ich vlastnícke právo, hoci im platil nájomné aj za parc. č. 216/23, ktorú mal zapísanú
na LV č. XX a ktorá bola vytvorená z pôvodnej parcely č. 216/1. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam
súd prvého stupňa návrhu navrhovateľov vyhovel a o trovách konania rozhodol tak, že o týchto rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca v 1. rade, domáhajúc
sa ním jeho zmeny a zamietnutia návrhu navrhovateľov. Uviedol, že sa považuje za výlučného
vlastníka sporného pozemku, keďže vlastnícke právo k nemu nadobudol, rovnako ako jeho právni
predchodcovia, v súlade s právnymi predpismi titulom prídelu pôdy, dedením, darovaním na základe
právoplatných verejných listín. Odporca v 1. rade v konaní preukázal, že sporný pozemok parc. č.

216/18 nadobudli do vlastníctva jeho starí rodičia - Q. a C. Z., prídelom štátu v roku 1948 podľa Výmeru
o vlastníctve pôdy vydanom Povereníctvom pôdohospodárstva a poz. reformy v Bratislave dňa 30.
04. 1948. Predmetný Výmer zo dňa 30. 04. 1948 je samotným dokladom o vlastníctve pozemku
parc. č. 216/7- roľa o výmere 0,9612 ha v kat. úz. H. Q. vlastníkmi Q. Z. a manželkou C., rod. K.,ktorí sú právnymi predchodcami odporcu v 1. rade. Následné zapísanie výmeru o vlastníctve pôdy do
pozemkovej knihy malo už len deklaratórny charakter, keďže ide o verejnú listinu, vydanú Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave - orgánom štátnej správy, rozhodnutie ktorého

zakladá - konštituuje vlastnícke právo uvedených prídelcov. Keďže k odňatiu prideleného sporného
pozemku právnym predchodcom odporcu v 1. rade nikdy nedošlo, títo odovzdali pôdu do užívania JRD,
zostali naďalej jeho vlastníkmi. Upovedomenie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy
- sekciou B v Bratislave č. 58.740/48-A/V-2 zo dňa 17. 11. 1948 je dôkazom toho, že Rozhodnutie
konfiškačnej komisie v Nitre č. 90/89/48 zo dňa 28. 01. 1948, o ktoré navrhovatelia opierajú svoj nárok na

vlastníctve právo k sporným pozemkom, nenadobudlo právoplatnosť, keďže bolo napadnuté odvolaním
MNV v H. Q. a bolo rozhodnutím Sboru Povereníkov dňa 30. 09. 1948 zrušené, takže F. Voitovi
a E. A., rod. C. - právnym predchodcom navrhovateľov, bol ich majetok skonfiškovaný. Rozhodnutie
Konfiškačnej komisie v Nitre, ktoré súd v tomto konaní uznal za dôkaz preukazujúci vlastnícke právo
navrhovateľov, je rozhodnutím nižšej právnej sily ako rozhodnutie Sboru Povereníkov v Bratislave, ktorý
svojimrozhodnutímvyššejprávnejsilyvyhovelopravnémuprostriedkupodanémuprotirozhodnutiukonf.

komisie a zrušil ho. Upovedomenie zo dňa 17. 11. 1948 je úradným oznámením, ktorým štátny orgán
oznamuje rozhodnutie a oboznamuje s jeho obsahom iné štátne orgány, ako i účastníkov konania, a aj
keď nie je rozhodnutím vo veci samej, uvádza jednotlivé výroky, ktoré sa týkajú konfiškácie majetku, o
ktorej bolo rozhodnuté na zasadnutí Sboru povereníkov dňa 30. 09. 1948. Z týchto výrokov jednoznačne
vyplýva, že: rozhodnutie o vrátení majetku E. A. bolo zrušené, bola vyslovená konfiškácia majetku

v celom rozsahu a bolo rozhodnuté o prevedení prídelového pokračovania. E. A. je v predmetnom
listinnom dôkaze menovite pod č. 10 uvedená ako osoba, ktorá sa upovedomuje o rozhodnutí Sboru
povereníkov, preto má odporca v 1. rade za to, že táto právna predchodkyňa navrhovateľov mala
vedomosť o tom, že majetok jej rodiny bol konfiškovaný, preto sa za svojho života vydania pôdy od
prídelcov ani nedomáhala. Odporca v 1. rade má za to, že neskoršie rozhodnutie nadriadeného orgánu

- Sboru povereníkov zrušilo rozhodnutie podriadeného orgánu Konfiškačnej komisie v Nitre o vrátení
majetku E. A. bez ohľadu na zápis v pozemkovej knihe. Súd prvého stupňa v rozsudku nesprávne
vyhodnotil dôkaz - písomné Upovedomenie č. 58.740/48-A/V-2 zo dňa 17. 11. 1948. Poukázal na to,
že z vládneho nariadenia č. 8/1928 Zb. vyplýva, že v roku 1948 boli písomne vydávané len výmery,
iné rozhodnutia sa nevyhotovovali písomne, boli vyhlásené ústne, preto má odporca v 1. rade za to, že

obsah Upovedomenia č. 58.740/48-A/V-2 zo dňa 17. 11. 1948 o tom, že Sbor povereníkov rozhodol dňa
30. 09. 1948 pod č. 25.593/48-I o zrušení rozhodnutia konf. komisie zo dňa 28. 01. 1948 č. 90/89/48, je
dostatočným dôkazom preukazujúcim konfiškáciu majetku rodiny C., neplatnosť zápisu pod B 4,5 v PKV
č. 415, ako i platnosť prídelového pokračovania a vyvracajú výrok súdu, ktorý priznal vlastnícke právo
navrhovateľom na základe rozhodnutia, ktoré nenadobudlo právoplatnosť (bolo napadnuté odvolaním,

ktorému bolo vyhovené) a bolo zrušené. V rozhodnutí Konfiškačnej komisie v Nitre č. 90/89/48 z 28.
01. 1948, ktoré bolo podkladom zápisu vlastníckeho práva E. A. do PKV č. 415, je uvedené poučenie
o opravnom prostriedku tak, že možno toto rozhodnutie napadnúť odvolaním na Sbor povereníkov do
30 dní od jeho vynesenia. MNV v súlade s týmto poučením oprávnene podal ako strana z rozhodnutia
odvolanie, ktorému bolo vyhovené. V dôsledku tohto odvolania napadnuté rozhodnutie konfiškačnej

komisie nenadobudlo právoplatnosť, keďže odvolanie malo odkladný účinok a rozhodované o ňom bolo
30. 09. 1948. Preto zápis tohto rozhodnutia vo vl. č. 415 pre kat. územie H. Q. pod bodom 4, 5 v prospech
E. A. je neplatný. Odporca v 1. rade spochybňuje samotný zápis vlastníckeho práva do Pozemkovej
knihyvprospechE.A.ipreto,ževjedendeň,t.j.dňa28.01.1948,boliorgánmištátnejsprávySRvydané
dva navzájom si odporujúce právne akty. Odporca v 1. rade považuje rozhodnutie Konfiškačnej komisie

v Nitre č. 90/89/48 z 28. 01. 1948 o vrátení majetku E. A. za neplatné, a to podľa § 32 Občianskeho
zákonníka č. 141/1950 Zb. (prejav, ktorý nie je zrozumiteľný alebo vážny, je neplatný). Tento spätný
zápis vo vl. č. 415, ktorým bola na základe Čd 2810/48 z 28. 01. 1948 zapísaná E. A. za vlastníčku,
odporcovia spochybnili listinnými dôkazmi - Čd 1119/48 zo dňa 28. 01. 1948, ktorým je daný úradný
pokyn na zápis konfiškácie v pozemkovej knihe, Výmermi o vlastníctve pôdy z 30. 04.

1948, ako i Upovedomením zo dňa 17. 11. 1948, ktorý preukazuje, že rozhodnutie bolo napadnuté
odvolaním, ktorému bolo vyhovené, takže je neprávoplatné a že bola vyslovená konfiškácia a prídelové
pokračovanie. Odporca v 1. rade taktiež poukázal na skutočnosť, že v rozhodnutí zo dňa 28. 01. 1948
nie sú uvedené parcelné čísla, ktoré nepodliehajú konfiškácii. Z rozhodnutia č. 90/89/48 zo dňa 28. 01.
1948 nevyplýva, že parc. č. 216/7 o výmere 0,9612 ha, pridelená právnym predchodcom odporcu v

1. rade a z nej odčlenená sporná parc. č. 216/18 o výmere 3727 m2, nepodliehala konfiškácii. Listina
Konečný prídelový plán z novembra 1952, t.j. po zápise rozhodnutia Konfiškačnej komisie v Nitre do
Pozemkovej knihy, ktorý bol 19. 04. 1948, bola vydaná v rámci prídelového pokračovania nadväzne
a v súlade s Upovedomením č. 58.740/48-A/V-2 zo dňa 17. 11. 1948. K nadobudnutiu vlastníckehopráva prídelcami nebol potrebný zápis do pozemkovej knihy, preto zápis v PKV č. 415 v prospech
právnejpredchodkynenavrhovateľovjeirelevantný.Vkonaníbolopreukázané,žeprávnapredchodkyňa
navrhovateľov E. A. bola o konfiškácii jej patriaceho majetku upovedomená, preto mala vedomosť o

tom, že majetok jej rodiny bol skonfiškovaný a odporca v 1. rade sa domnieva, že i z tohto dôvodu sa
za svojho života vydania pôdy od prídelcov nedomáhala. Právni predchodcovia odporcu v 1.
rade od nadobudnutia predmetného pozemku tento užívali a obrábali ako poľnohospodársku pôdu, od
roku 1948 až do jeho združenia v roku 1957 do JRD v H. Q.. Počas celej doby držby pozemku právnymi
predchodcami odporcu v 1. rade až do podania návrhu sa sporného pozemku nik nedomáhal. Odporca v

1. rade má za to, že navrhovatelia svoje vlastnícke právo k predmetnému pozemku nepreukázali, taktiež
nepreukázali držbu sporného pozemku ich právnymi predchodcami. Súd preto nemal rozhodnúť v ich
prospech. Podmienky stanovené v § 14, §115, § 145 a nasl. a § 566 Občianskeho zákonníka č. 141/1950
Zb. pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním by spĺňali právni predchodcovia odporcu v 1. rade,
a nie právni predchodcovia navrhovateľov. Odporca v 1. rade má za to, že vykonaným dokazovaním
bolo dostatočne preukázané, že je výlučným vlastníkom sporného pozemku, a preto navrhol návrh

navrhovateľov zamietnuť.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním i odporca v 2. rade,
domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku a zamietnutia návrhu navrhovateľov. Je toho názoru, že
súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania nevyvodil správny právny záver. Je nepochybné, že

odporcav2.radenehnuteľnosťoznačenúakoparc.č.216/23-ornápôdaovýmere10000m2nadobudol
na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 13. 01. 2010, keď výlučným vlastníkom uvedenej
nehnuteľnosti, ktorý túto nehnuteľnosť predával, bol S. F., nar. XX. XX. XXXX. Až do dňa doručenia
návrhu odporca v 2. rade nevedel o tom, že nehnuteľnosť by mala patriť iným osobám, keďže stav v
katastri bol nesporný. Uviedol, že doposiaľ nebola predložená žiadna písomná kúpna zmluva medzi F.

C. a jeho dcérou E. A., rod. C., ktorá by prevod potvrdzovala a z ktorej by bolo zrejmé, aké zmluvné
podmienky si medzi sebou predávajúci a kupujúci dohodli, aká bola kúpna cena a spôsob jej výplaty. Je
otázne a nie zrejmé, na základe čoho malo dôjsť potom k zápisu vlastníckeho práva v prospech E. A.
do PK vložky č. 415, keď doposiaľ nebola predložená žiadna písomná kúpna zmluva. Je nepochybné,
že v roku 1945 došlo ku konfiškácii nehnuteľností zapísaných v PKV č. 415, a to na základe v tom

čase platných právnych predpisov. Teda v roku 1945 sa jednalo o skonfiškovaný majetok. V roku
1947, a to dňa 15. 06., bola na MNV H. Q. spísaná zápisnica s cieľom prevedenia výberu prídelcov
a umiestnenia uchádzačov, ako aj vyriešenia námietok pri rozdelení skonfiškovaného majetku F. C. v
kat. území H. Q.. V roku 1948 si mala E. A. podať žiadosť o navrátenie skonfiškovaného majetku. O
tejto jej žiadosti rozhodovala Konfiškačná komisia v Nitre dňa 28. 01. 1948, ktorá rozhodla, že tejto

žiadosti vyhovela, že nehnuteľnosti zapísané v PKV č. 415 o celkovej výmere 17 ha v kat. území H. Q.
sa nekonfiškujú a nariaďuje sa bezplatný prevod na E. A., rod. C.. Toto rozhodnutie však bolo napadnuté
odvolaním býv. MNV H. Q., pričom o tomto odvolaní rozhodovalo Povereníctvo pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy dňa 30. 09. 1948, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie č. 58.740/48-
A-V-2, ktorým sa zrušilo rozhodnutie o nekonfiškácii majetku a vyslovil konfiškáciu tohto majetku a

prevedenie prideľovania za pokračujúce. Je teda nepochybné, že v konečnom dôsledku sa majetok
rodiny C. konfiškoval, a to na základe rozhodnutia v tom čase najvyššieho orgánu, teda Povereníctva
pôdohospodárstvaapozemkovejreformy.Otom,žekonfiškáciabolanáslednezrealizovanáažesateda
uskutočnila, svedčí i vydanie príslušných prídelových listín, na základe ktorých sa konfiškovaný majetok
vydával prídelcom, medzi inými i právnym predchodcom S. F.. Výmery a prídelové listiny ako verejné

listinyboliaajvsúčasnostisúdokladmiovlastníctveprídelcovkpridelenýmnehnuteľnostiamasúvkladu
schopnými listinami spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do KN. Mimo rámec správneho súdnictva
všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu. Je teda nepochybné, že ku
konfiškácii majetku došlo a to na základe v tom čase platného zákona č. 104/1945 Zb. v znení nariadenia
č. 94/1946 Zb. Tento majetok bol prídelcom pridelený na základe výmerov a prídelových plánov a

prídelcovia za pridelenie pôdy zaplatili prídelovú cenu. Taktiež je nepochybné, že prídelcovia aj reálne
vstúpili do užívania predmetnej nehnuteľnosti a túto užívali až do obdobia, kedy bol majetok právnych
predchodcov S. F. vnesený so živým a mŕtvym inventárom do JRD H. Q.. Nemožno preto súhlasiť s
tým, že odporca v 2. rade neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil odvolanie MNV, o ktorom mal
rozhodovať Zbor povereníkov a ani samotné rozhodnutie Zboru povereníkov, ktorým sa malo odvolaniu

MNV vyhovieť a mala sa nariadiť konfiškácia majetku. Nemožno sa stotožniť s tým, že rozhodnutie Zboru
povereníkov č. 58.740/48-A-V-2 zo dňa 17. 11. 1948, ktorým sa nariadila konfiškácia, nie je takým
právnym úkonom, ktorý by bol schopný vyvolať také právne následky v zmysle vtedy platných predpisov,
na základe ktorého by sa ďalej pokračovalo v konfiškácii. Súd prvého stupňa v rámci rozhodovania vpodstate rozhodol o tom, koho vlastníctvo je viac preukázané a silnejšie. K zápisu vlastníckeho práva v
prospech odporcu v 2. rade, ako i v prospech predchádzajúcich vlastníkov nehnuteľnosti došlo v súlade
s verejnými listinami, a nie v ich rozpore. Preto právny záver súdu prvého stupňa považuje za nesprávny.

Odporca v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu odporcu v 2. rade uviedol, že zhodne s odporcom v 2.
rade má za to, že sporné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu a boli odňaté právnym predchodcom
navrhovateľov, čo obaja odporcovia dokazovali viacerými archívnymi dokladmi, na ktoré súd prvého
stupňa pri rozhodovaní neprihliadol. Odporca v 1. rade sa stotožnil s dôvodmi odvolania odporcu

v 2. rade.

Navrhovatelia v 1. až 4. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniam odporcov v 1. a 2. rade uviedli, že
sa v plnom rozsahu stotožňujú s rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením, nakoľko boli
zohľadnené všetky aspekty, o ktoré opierali právnu argumentáciu v predmetnom súdnom konaní. Súd
prvého stupňa správne konštatoval, že odporcovia v 1. a 2. rade, resp. ich právni predchodcovia,

nemohli platne nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, nakoľko navrhovatelia, resp.
ichprávnipredchodcovia,vlastníckeprávoknimnikdynestratili.Kuvedenémuzáverudospelsúdprvého
stupňa po vykonaní rozsiahleho dokazovania, ktoré navrhovatelia považujú za plne preukazujúce ich
právny nárok, o ktorý opierali svoj návrh. Navrhovatelia nerozumejú požiadavke odporcu v 2. rade
na predloženie písomnej kúpnej zmluvy, uzavretej medzi F. C. a jeho dcérou E. A., keďže zo zápisu v

PKV č. 415 pre kat. územie H. Q. vyplýva, že predložené písomnosti v tej dobe jednoznačne stačili k
vykonaniu riadneho zápisu o prevode vlastníckeho práva na E. A.. Uvedené potvrdzuje aj vtedy platná
právna úprava (do 31. 12. 1950), podľa ktorej zápisy v pozemkových knihách mali nielen registračný,
ale aj hmotnoprávny charakter. Vychádzajúc z toho preto o platnom prevode vlastníckeho práva na E.
A., rod. C. z jej otca nemožno mať žiadne pochybnosti. Je nespochybniteľným faktom, že dcéra F. C.,

E. A., podala žiadosť o nekonfiškovanie majetku svojho otca, ktorej výsledkom bolo prijatie rozhodnutia
č. 90/89/48 z 28. 01. 1948 o nekonfiškovaní pôdohospodárskeho majetku zapísaného v PKV č. 415
pre kat. územie H. Q. na meno F. C. o jej bezodplatnom prevode na jeho dcéru, E. A., rod. C. (Čd
2810/48). Uvedené rozhodnutie bolo podkladom aj pre zápis do PKV č. 415 pre kat. územie H. Q. zo
dňa 19. 04. 1948 pod B5 a 6. Najneskôr k 19. 04. 1948 tak E. A., rod. C. bola oprávnenou vlastníčkou

všetkých sporných nehnuteľností zapísaných v predmetnej PKV. Vzhľadom na to, že o žiadosti E. A.
o nekonfiškovanie majetku jej otca bolo rozhodnuté dňa 28. 01. 1948 (s účinkami zápisu od 09. 04.
1948), t.j. pred vydaním Výmerov o vlastníctve pôdy č. 2319/48 C-12a zo dňa 30. 04. 1948 a č. 2319/48
C-7 zo dňa 30. 04. 1948, nie je možné, aby sa prídelcovia Q. Z. s manželkou a C. F. s manželkou
stali riadnymi vlastníkmi sporných nehnuteľností, keďže rodina C. svoje vlastnícke právo k nim nikdy

nestratila a bola, počnúc r. 1937, nepretržite vedená ako ich jediný pozemno-knižný vlastník. Výmery o
prídele pôdy č. 2319/48 C-12a a č. 2319/48 C-7 zo dňa 30. 04. 1948 sú nulitné právne akty, ktoré nemohli
a nevyvolali žiadne právne účinky vo vzťahu k sporným pozemkom a právni predchodcovia odporcov
v 1. a 2. rade sa nemohli a nikdy nestali ich oprávnenými vlastníkmi. Ďalej uviedli, že Upovedomenie
č. 58.740/48-A/V-2 zo dňa 17. 11. 1948 nie je svojou povahou takým individuálnym správnym aktom,

ktorý by bol spôsobilý vyvolať akékoľvek práva a povinnosti dotknutých subjektov. Skutočnosti uvedené
v upovedomení neboli doposiaľ nijak preukázané, keď odporcovia v konaní neosvedčili spomenuté
odvolanie, ani údajné rozhodnutie o odvolaní, prípadne tieto skutočnosti neosvedčili iným spôsobom.
Navrhovatelia spochybňujú Upovedomenie aj z toho dôvodu, že podľa ich názoru MNV v H. Q. nebol
osobou oprávnenou na podanie odvolania voči Rozhodnutiu č. 90/89/48 z 21. 08. 1948. Možnosť podať

odvolanie zo strany MNV v H. Q. proti rozhodnutiu o nekonfiškovaní pôdy nebola daná ani z dôvodu, že
MNV nebolo účastníkom takéhoto konania o vyňatie majetku z konfiškácie podľa § 3 nar. č. 104/1945
Zb. a na rozhodnutí konfiškačnej komisie sa nijak nepodieľalo. Na tom nič nemení ani fakt, že MNV v
H. Q. malo byť podľa znenia rozhodnutia č. 90/89/48 z 28. 01. 1948 upovedomené o tejto skutočnosti
spolu s ďalšími subjektmi, keďže sa tým nerieši otázka oprávnenosti tejto osoby na podanie opravného

prostriedku. Možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu konfiškačnej komisie určovalo výslovne ust. § 3
ods. 2 nar. 104/1945 Sb. N. SNR. Ak Sbor povereníkov preskúmal odvolanie MNV v H. Q. podľa § 1 ods.
12 a 14 nar. č. 104/1945 Sb. N. SNR, potom vo veci nepostupoval správne a podľa nariadenia, nakoľko
ním použité ustanovenia sa nevzťahujú na preskúmavanie rozhodnutí o vyňatí majetku z konfiškácie,
ktorésaspravujúpodľaust.§3nar.č.104/1945Sb.N.SNR,alenapreskúmanierozhodnutíokonfiškácii

samotnej a v tej súvislosti na rozhodovanie o statuse osôb, ktoré neboli vhodné k tomu, aby vlastnili pôdu
na území Slovenska. Sbor povereníkov nerozhodoval o údajnom odvolaní MNV v H. Q. v súlade s vtedy
platnými právnymi predpismi, a preto aj jeho výsledné rozhodnutie nikdy nemohlo nadobudnúť účinky
riadneho a zákonného rozhodnutia. Rozhodnutie Sboru povereníkov o zrušení rozhodnutia Konfiškačnejkomisie v Nitre č. 90/89/48 zo dňa 28. 01. 1948 nebolo riadne zapísané v pozemkovej knihe, v ktorej
posledný zápis vlastníckeho práva svedčí v prospech E. A.. Vydané Upovedomenie tak nie je dostatočne
hodnoverným dôkazom, ktorý by mohol mať vplyv na skutočnosti prejednávané v tomto konaní. Ak aj

dňa 28. 01. 1948 boli vydané dve rozhodnutia, ktoré si navzájom odporujú, že zrejmé, že iba jedno z
nich bolo riadne zapísané do PKV č. 415, a teda zjavne iba táto listina reflektovala aktuálny stav ohľadne
majetku rodiny C. v tej dobe. Písomnosť Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č.
526/1948 zo dňa 28. 01. 1948 predstavuje iba návrh na zápis skutočností vyplývajúcich z konfiškačného
rozhodnutia, ktorý podľa podacej pečiatky bol Okresnému súdu v Nitre doručený dňa 13. 11. 1948. K

zápisu týchto skutočností z neho logicky nemohlo dôjsť, nakoľko konfiškácia majetku F. C. bola zrušená,
resp. sa nekonala v časti konfiškácie majetku zapísaného v PKV č. 415 pre kat. územie H. Q.. Ani
právna predchodkyňa navrhovateľov, ani navrhovatelia sami, sa nedomáhali žiadneho vydania pôdy
v tom zmysle, ako to v odvolaní uvádzal odporca v 1. rade, nakoľko k tomu nemali absolútne žiadny
dôvod, keďže sporná parc. č. E-KN 216/1 bola po celú dobu v pozemno-knižných a neskôr katastrálnych
záznamoch riadne zapísaná na meno rodiny C.. Nemožno podporiť ani tvrdenia odporcu v 1. rade o

oprávnenej držbe sporných parciel zo strany jeho právnych predchodcov, keďže im jednoznačne chýba
predpoklad dobromyseľnosti držby, ktorý nemožno očakávať v situácii, keď rodina C. bola po celú dobu
od pridelenia pôdy F. C. v roku 1935 ich riadnym pozemno-knižným vlastníkom.

Odporca v 2. rade v doplnení odvolania (doručeného súdu prvého stupňa po uplynutí lehoty na podanie

odvolania) uviedol, že v pozemno-knižnej vložke č. 415 pod poradovým č. 2 bolo vlastnícke právo
F. C. obmedzené a to tak, že sa v PKV č. 415 poznamenalo obmedzenie prídelcu a jeho právnych
nástupcov s tým, že uvedené nehnuteľnosti nemôžu ďalej scudzovať, zaťažiť, prepísať, vykúpiť bez
súhlasu Ministerstva zemědelství a to podľa prídelovej listiny. Majetok F. C. bol skonfiškovaný a
je nepochybné, že sa ani nedal zrealizovať žiadny prepis a ani prevod nehnuteľnosti bez súhlasu

Ministerstva zemědelství. Teda i zápisnica, ktorá mala byť spísaná v H. Q. dňa 03. 10. 1945 NcI
1867/45-3 za obecného svedectva a na základe ktorej sa malo vpísať vlastnícke právo titulom kúpy a
skutočnejdržbynaE.A.,taknazákladetakéhotozápisusaE.A.nikdynemohlastaťreálnouvlastníčkou,
keďže tam chýbalo súhlasné stanovisko Ministerstva zemědelství podľa prídelovej listiny a majetok bol
už v októbri 1945 skonfiškovaný. E. A. sa vlastníkom iba javila, i keď v skutočnosti vlastníkom nebola.

Zapísaným vlastníkom stále zostával F. C., i keď majetok bol už skonfiškovaný. Okrem toho, prevodu
vlastníctva z F. C. na E. A. bránil i dekrét prezidenta republiky E. D. č. 5/1945 z 03. 06. 1945, ktorý určil,
že akékoľvek majetkové prevody a akékoľvek majetkové dohody, ktoré sa týkajú majetku hnuteľného,
či nehnuteľného, verejného, či súkromného, sú neplatné, pokiaľ boli uzatvorené po 29. 09. 1938 pod
tlakom okupácie alebo národnej, rasovej alebo etnickej perzekúcie. Povereníctvo pôdohospodárstva a

pozemkovejreformyvydalopodč.58.740/48-V/A-2dňa17.11.1948rozhodnutie,zktoréhojednoznačne
vyplýva, že majetok F. C. sa má konfiškovať v celom rozsahu. Rozhodnutie bolo zasielané i E. A., ktorá
musela mať celý život o tejto skutočnosti vedomosť a nikdy sa nemohla považovať za vlastníčku.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 OSP), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221
ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom konania je návrh navrhovateľov, doručený súdu prvého stupňa dňa 18. 06. 2010 o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorým sa navrhovatelia v 1. až 4 rade domáhali určenia, že
navrhovatelia: v 1. rade C. G., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom R.-U.,
W. XXX/XX, v 2. rade X.. Q. A., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom T., Z.. I.
XXXX/X, v 3. rade W. I., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. J., V. XX, v
4. rade H. A., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. U. č. XXX, XXX XX sú

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H. Q., v obci H. Q.,
v okrese Nitra, parciel registra „C“ zapísaných na: LV č. XXX a to parc. č. 216/18 - orná pôda o výmere
3727 m2 a na LV č. XX a to parc. č. 216/23 - orná pôda o výmere 10000 m2, a to navrhovateľ v 1.
rade v podiele 1/3 k celku, navrhovateľ v 2. rade v podiele 1/3 k celku, navrhovateľ v 3. rade v podiele
1/6 k celku a navrhovateľka v 4. rade v podiele 1/6 k celku. Z odôvodnenia podaného návrhu vyplýva,

že navrhovatelia v 1. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat.
území H. Q., zapísanej na LV č. XXX ako parcela registra „E“ č. 216/1 - orná pôda o výmere 88062 m2 a
to navrhovateľ v 1. a 2. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu, každý 1/3 k celku a navrhovatelia v 3.
a 4. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu, každý 1/6 k celku. List vlastníctva č. XXX pre katastrálneúzemie H. Q. bol založený na základe právoplatného Osvedčenia o dedičstve č. k. 3D 658/97 D not
365/97 zo dňa 24. 02. 1998 po poručiteľke E. A. v prospech 4 dedičov: J. V., rod. A. a navrhovateľov v
2. až 4. rade, keď predmetom dedičského rozhodnutia boli nehnuteľnosti zapísané na meno poručiteľky

v PKV č. 415 pre katastrálne územie H. Q., a to okrem iného aj parcela č. 216/1. J. V. následne kúpnou
zmluvou previedla svoj spoluvlastnícky podiel na navrhovateľa v 1. rade. Parcela registra E-KN č. 216/1
je z časti totožná, resp. prekrytá s parcelami registra C-KN parc. č. 216/18 a 216/23, na ktoré sú založené
samostatné listy vlastníctva a to LV č. XXX k parc. č. 216/18 v prospech odporcu v 1. rade v celosti a LV č.
XX k parc. č. 216/23 v prospech odporcu v 2. rade v celosti. Navrhovatelia v 1. až 4. rade považujú zápis

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech odporcu v 1. a. 2. rade za nezákonný,
nakoľko bol uskutočnený v dobe, keď už navrhovatelia v 1. až 4. rade boli dávno zapísaní na LV č. XXX
ako oprávnení vlastníci.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v pozemno-knižnej
vložke č. 415 pre katastrálne územie H. Q., a to parc. č. 216/1 - roľa o výmere 88062 m2 bol F. C., ktorý

nehnuteľnosť nadobudol Prídelom Ministerstva zemědelství v Prahe zo dňa 11. 02. 1935 č. j. 206586-
IX-I/4-361/35. Pod bodom 2 zápisu v PKV č. 415 bolo poznamenané obmedzenie vlastníckeho práva
prídelcovi, ako aj jeho právnym nástupcom, zákaz scudzenia, založenia, prepisu a právo výkupu bez
súhlasu Ministerstva zemědelství podľa prídelovej listiny. Pod poradovým číslom 3 je v PKV č. 415 zápis
z 8. 10. 1945, Čd 1879, v zmysle ktorého podľa zápisnice, spísanej v H. Q. dňa 03. 10. 1945, čj. NCI

1867/45-3 za obecného svedectva daného v H. Q. dňa 01. 10. 1945 vpisuje sa vlastnícke právo titulom
kúpy a na základe skutočnej držby E. A., rod. C.. Pod B 4-6 v PKV č. 415 bol dňa 19. 04. 1948, Čd
2810 vykonaný zápis o tom, že podľa rozhodnutia Predsedníctva SNR v Bratislave čj. 15274/1946-I/B
zápis vykonaný uznesením Čd 1879/45 pod B3 vloženia vlastníckeho práva z F. C. na E. A. sa zrušuje
a zápis pod B1 sa uvádza do pôvodného stavu a vkladá sa vlastnícke právo na F. C.. Súčasne podľa

rozhodnutia Konfiškačnej komisie v Nitre zo dňa 28. 01. 1948 čj. 90/89/48 sa vkladá vlastnícke právo na
E. A. rod. C. s tým, že poznámka obmedzenia vlastníckeho práva pod B2 aj naďalej zostáva v platnosti.

Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 07. 05. 1946 pod č. 15274/1946-I/B vydalo
Upovedomenie vo veci konfiškácie pôdohospodárskeho majetku F. C., z obsahu ktorého vyplýva, že

Predsedníctvo SNR na svojom zasadnutí dňa 11. 09. 1945 sa uznieslo, na súhlasný návrh Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a Povereníctva vnútra, že F. C. z obce H. Q. považuje za
osobu národnosti nemeckej, v dôsledku čoho konfiškuje sa s okamžitou platnosťou a bez náhrady pre
účely pozemkovej reformy všetok na území Slovenska sa nachádzajúci majetok menovaného. Toto
uznesenie je v poradí inštančnom konečné a proti nemu je vylúčená sťažnosť na Najvyšší správny súd.

O uvedenom sa pod poradovým č. 11 upovedomil F. C.. Dňa 13. 02. 1948 bol Okresnému súdu v Nitre
doručený návrh Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia „B“, pracovná skupina
pre pozemkovú reformu v Nitre zo dňa 28. 01. 1948 č. 526/1948, vedený na okresnom súde pod Čd
1119/48, aby v pozemkovej knihe kat. územia H. Q. vo vložke č. 415 na nehnuteľnosti zapísané na meno
E. A., rod. C., ktoré boli konfiškované rozhodnutím Predsedníctva SNR v Bratislave zo dňa 11. 09. 1945

pod č. 15.274/1946-I/8 bolo vyznačené „ Konfiškované podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení
nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR pre účely pozemkovej reformy v celosti“.

Konfiškačná komisia v Nitre pod č. 90/89/48 dňa 28. 01. 1948 vydala rozhodnutie o nekonfiškovaní
pôdohospodárskeho majetku F. C. v kat. území H. Q., vl. č. 415 o výmere 17 ha, ktorým vyhovela

žiadosti E. A. o nekonfiškovaní pôdohospodárskej nehnuteľnosti F. C. a nariadila bezplatný prevod
týchto nehnuteľností na E. A., rod. C.
Dňa 17. 11. 1948 vydalo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Sekcia „B“, Bratislava
pod č. 58.740/48-A/V-2 Upovedomenie o oznámení, že Sbor povereníkov na svojom zasadnutí dňa
30. 09. 1948 preskúmal odvolanie MNV v H. Q. proti rozhodnutiu Konf. komisie v Nitre zo dňa

28. 01.1948 č. 90/89/48, ktorým bolo vyhovené žiadosti E. A. a bol nariadený bezplatný prevod
pôdohospodárskeho majetku F. C. na žiadateľku a uzniesol sa tomuto odvolaniu vyhovieť, zrušil
napadnuté rozhodnutie a vyslovil konfiškáciu tohto majetku v celom rozsahu. V dôsledku tohto prevedie
sa na celom majetku prídelové pokračovanie. O tejto skutočnosti sa upovedomila E. A., označená v
zozname upovedomujúcich sa subjektov pod č. 10.

Dňa 30. 04. 1948 bol Povereníctvom pôdohospodárstva a poz. reformy v Bratislave vydaný Výmer o
vlastníctve pôdy, na základe ktorého právny predchodca odporcu v 1. rade Q. Z. a manželka C., rod.
K. nadobudli do vlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území H. Q., zapísanú vovložke č. 415 a to parc. č. 216/7 roľu o výmere 0,9612 ha. Zo zápisnice spísanej pod č. 81/Zozn. dňa 16.
09. 1965 na MNV H. Q. vo veci vyúčtovania prídelovej ceny za prídel z pozemkovej reformy je zrejmé,
že prídelová cena za parc. č. 216/7 predstavovala výšku 961,-Kčs.

Výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 30. 04. 1948, vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a poz.
reformy v Bratislave, nadobudol C. F. a manželka D. do vlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v
katastrálnom území H. Q. zapísanú vo vl. č. 415 a to parc. č. 216/3 - roľa o výmere 10000 m2. Dňa
17. 11. 1952 vydalo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Konečný prídelový plán s

rozvrhom prídelových cien a splátkovým plánom zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov, kde
pod poradovým č. 29 je uvedený prídelca C. F. a manželka D., číslo parcely 216/3 o výmere 10000 m2
a pod poradovým číslom 37 Z. Q. a manželka C., rod. K. číslo parcely 216/7 o výmere 9612 m2.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrhu navrhovateľov v 1. až 4. rade v celom rozsahu
vyhovel s odôvodnením, že výmery o vlastníctve pôdy zo dňa 30. 04. 1948 nemožno považovať za

také právne akty, na základe ktorých mohli právni predchodcovia odporcov nadobudnúť vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam v nich uvedených, nakoľko v čase vydania výmerov nehnuteľnosti nepatrili štátu,
pretože výmery boli vydané až dňa 30. 04. 1948, keď už v PKV č. 415 bola ako vlastníčka predmetných
nehnuteľností vedená E. A.. Navrhovatelia preto nikdy nestratili vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškácii a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa
(účinného v čase vydania rozhodnutia o konfiškácii majetku) s okamžitou platnosťou a bez náhrady
konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo
vlastníctve osôb nemeckej národnosti.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. v znení nariadenia č. 64/1946 Sb., ak
pôdohospodársky majetok podliehajúci konfiškácii patrí vlastníckym právom osobe nemeckej alebo
maďarskej národnosti, alebo osobe uvedenej v § 1 ods. 6, môžu jej manžel (manželka) alebo
deti, a to vlastné alebo osvojené, ak sú slovenskej (slovanskej) národnosti, majú alebo nadobudnú

československé štátne občianstvo podľa ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 Sb., alebo
osoby uvedené v § 1 ods. 3, ak nespadajú pod ustanovenia § 1 ods. 6, žiadať, aby tento alebo ich vlastný
majetok (§ 1 ods. 3) najviac do výmery 50 ha nebol konfiškovaný. Ak žiadateľ vlastní pôdohospodársky
majetok konfiškácii nepodliehajúci, treba výmeru tohto majetku započítať do maximálnej výmery 50 ha,
uvedenej v predchádzajúcej vete.

Podľa § 3 ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. o žiadosti podľa odseku 1 rozhoduje Komisia, proti jej
rozhodnutiu je prípustné do 15 dní po doručení odvolanie cestou Povereníctva pre pôdohospodárstvo
a pozemkovú reformu na Sbor povereníkov, ktorý rozhoduje s konečnou platnosťou. Proti tomuto
rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa. Ak Komisia alebo Sbor povereníkov

vyhovie žiadosti, Komisia nariadi bezplatný prevod od konfiškácie oslobodeného majetku alebo jeho
časti v prospech žiadateľa ( žiadateľov).

Konfiškácia v zmysle vl. nariadenia 104/1945 Sb. n. SNR bola verejnoprávnym opatrením, na základe
ktorej štát originálnym spôsobom nadobudol vlastníctvo vecí osôb ňou postihnutých, a to bez ohľadu na

intabulačnýprincíp.Konfiškáciamajetkutedanastalaexlegeatiežextunc,pretorozhodnutiesprávneho
orgánu o tom, že podmienky konfiškácie boli v každom prípade splnené, nebolo potrebné. Riešenie
tejto otázky do súdnej právomoci nepatrilo, lebo to bolo v tom čase zverené výlučne do kompetencie
príslušných administratívnych orgánov.

Podľa obyčajového práva, platného na Slovensku do 31. 12. 1950, bolo možné nadobudnúť vlastnícke
právo k nehnuteľnosti, zapísanej v Pozemkovej knihe spravidla len vpisom do Pozemkovej knihy. Z
tzv. intabulačného princípu však existoval celý rad výnimiek. Skutočnosť, že konfiškovaný majetok
nebol „pozemno-knižne usporiadaný“ v zmysle zákona č. 90/1947 Sb. o prevádzaní pozemno-knižného
poriadku konfiškovaného nepriateľského majetku, nemá vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva

štátnou konfiškáciou. Vykonaním knihovného poriadku žiadne práva nevznikali, len už existujúcim
právam bola poskytnutá verejná publicita.Podľa § ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Sb. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa
nariadenia č. 104/1945 Sb. v znení nariadenia č. 64/1946 Sb., výmer o vlastníctve pôdy je verejnou
listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe

ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky
dodatočného ospravedlnenia.

Nariadenie č. 104/1946 Sb. n. SNR upravovalo vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa
nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve

pôdy bolo oprávnené Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer o vlastníctve
pôdy definuje ako verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej
nehnuteľnosti. Z uvedeného je zrejmé, že ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a
obsahujevšetkypodstatnénáležitosti,mápovahuverejnejlistinysovšetkýmiztohovyplývajúciprávnymi
dôsledkami. Ak výmer nevydal kompetentný orgán, prípadne v ňom chýbajú zákonom požadované
podstatné náležitosti, nejde o verejnú listinu. Právnym následkom vady takejto listiny nie je teda jej

neplatnosť, ale skutočnosť, že listina povahu verejnej listiny nemá, a teda, že nie je spôsobilá vyvolávať
účinky predpokladané v ustanovení § 1 ods. 2 nariadenia. Správnosť výmeru a jeho súlad s vtedy
platnými predpismi nie je možné v súčasnosti preskúmať a takýto správny akt treba považovať za právny
akt bezchybný, z ktorého musí súd v zmysle ustanovenia § 135 ods. 2 OSP vychádzať. Ani v prípade,
ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto rozhodnutie

označiť za nulitný akt. Za nulitný akt totiž možno považovať len taký akt, ktorý bol vydaný nepríslušným
orgánom štátnej správny, teda nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu. Pokiaľ bolo rozhodnutie
vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať len procesným
postupom v rámci správneho súdnictva, nepodlieha však preskúmavaniu všeobecným súdom.

V zmysle ustanovenia § 157 OSP rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu
riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusíbyťvodôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale
tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy

dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a
dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký
považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti
dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce,
že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia

rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces a táto vada zakladá dôvodnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ OSP.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu

prvého stupňa je nepreskúmateľné, pretože odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonné požiadavky v
zmysle § 157 ods. 2 OSP. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že výmery o vlastníctve
pôdy zo dňa 30. 04. 1948 nemožno považovať za také právne akty, na základe ktorých mohli právni
predchodcovia odporcov nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v nich uvedených, nakoľko v
čase vydania výmerov nehnuteľnosti nepatrili štátu, pretože výmery boli vydané až dňa 30. 04. 1948,

keď už v PKV č. 415 bola ako vlastníčka predmetných nehnuteľností vedená E. A.. Takýto právny
záver súd ustálil bez toho, že by sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými
skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie dôvodnosti podaného návrhu. Len ustálenie záveru, že
v čase vydania výmerov o vlastníctve pôdy bola v PKV č. 415 k. ú. H. Q. ako vlastníčka zapísaná
E. A., z ktorého dôvodu výmery o vlastníctve pôdy nemohli vyvolať zamýšľané právne účinky, bez

dôsledného posúdenia uvedenej právnej veci s ohľadom na všetky v konaní preukázané skutočnosti,
je nepostačujúce a predčasné.Odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa, napriek tomu, že
v rozhodnutí podrobne opísal skutkový stav veci, nevenoval náležitú pozornosť právnym účinkom
konfiškácie majetku F. C., právneho predchodcu E. A., rod. C., keď je nepochybné, že Predsedníctvo

SNR na svojom zasadnutí dňa 11. 09. 1945 sa uznieslo že majetok F. C. z obce H. Q. sa konfiškuje s
okamžitou platnosťou a bez náhrady pre účely pozemkovej reformy. Tak, ako už odvolací súd uviedol
vyššie, na základe konfiškácie štát originálnym spôsobom nadobudol vlastníctvo vecí osôb konfiškáciou
postihnutých, keď konfiškácia majetku nastala ex lege, s účinkami ex tunc. V tejto súvislosti je potom
potrebné uviesť, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, či F. C. s ohľadom na

konfiškáciu jeho majetku, mohol nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami takým spôsobom, ako to
vyplývazozápisuzPKVč.415 podB3zodňa08.10.1945, nazákladektoréhozápisusaakovlastníčka
nehnuteľnosti parc. č. 216/1 zapísala do pozemkovej knihy titulom kúpy E. C.. V tejto súvislosti odvolací
súdtaktiežupriamujepozornosťsúduprvéhostupňanaskutočnosť,žepodbodom2zápisuvPKVč.415
bolo poznamenané obmedzenie vlastníckeho práva prídelcovi, ako aj jeho právnym nástupcom, zákaz
scudzenia, založenia, prepisu a právo výkupu bez súhlasu Ministerstva zemědelství podľa prídelovej

listiny.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa rozhodnutie Konfiškačnej komisie v Nitre pod
č. 90/89/48 dňa 28. 01. 1948 o nekonfiškovaní pôdohospodárskeho majetku F. C. v kat. území H.
Q., vl. č. 415 o výmere 17 ha, ktorým vyhovela žiadosti E. A. o nekonfiškovaní pôdohospodárskej

nehnuteľnosti F. C. a nariadila bezplatný prevod týchto nehnuteľností na E. A., rod. C., neposúdil
v kontexte následných úkonov a rozhodnutí, na toto rozhodnutie nadväzujúcich. Predovšetkým sa
nedostatočne vysporiadal s predloženým Upovedomením zo dňa 17. 11. 1948, vydaným
Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Sekcia „B“, Bratislava pod č. 58.740/48-A/
V-2, ku ktorému v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len uviedol, že ho nemožno považovať za taký

právny úkon, ktorý by bol schopný vyvolať právne následky v zmysle vtedy platných predpisov. Súd
prvého stupňa vyslovil takýto právny záver i napriek tomu, že Upovedomenie zo dňa 17. 11. 1948 bolo
vydané na to oprávneným orgánom, keď súčasne pre jeho vydanie nebola právnou normou predpísaná
žiadna forma. Z obsahu tohto Upovedomenia pritom jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie č. 90/89/48
z 28. 01. 1948 bolo napadnuté odvolaním, o ktorom rozhodol Sbor povereníkov na svojom zasadnutí

dňa 30. 09. 1948 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie a vyslovil konfiškáciu majetku v celom rozsahu
s tým, že na celom majetku sa prevedie prídelové pokračovanie. Súdu prvého stupňa tak bola známa
skutočnosť, že rozhodnutie č. 90/89/48 z 28. 01. 1948 nenadobudlo právoplatnosť a to napriek tomu,
že na jeho základe bol vykonaný zápis v pozemno-knižnej vložke č. 415 pod B 4-6. Odvolací súd je
však toho názoru, že listinné dôkazy predložené v prejednávanej veci je potrebné vyhodnotiť nielen

jednotlivo, ale i komplexne v ich vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní tak konfiškačného
konania, ako i prídelového konania nemožno opomenúť ani dobu, v ktorej obe konania prebehli, ako
i skutočnosť, že vo veci konal štátny orgán, u ktorého je dôvodné predpokladať, že pozná právo. I
keď je zrejmé, že k pochybeniu štátneho orgánu došlo, keď v ten istý deň (28. 01. 1948) Konfiškačná
komisia v Nitre pod č. 90/89/48 vydala rozhodnutie o nekonfiškovaní pôdohospodárskeho majetku F.

C. v kat. území H. Q., vl. č. 415 o výmere 17 ha, ktorým vyhovela žiadosti E. A. o nekonfiškovaní
pôdohospodárskej nehnuteľnosti F. C. a nariadila bezplatný prevod týchto nehnuteľností na E. A., rod.
C., a súčasne Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia „B“, pracovná skupina pre
pozemkovú reformu v Nitre vypracovalo návrh č. 526/1948, vedený na okresnom súde pod Čd 1119/48,
aby v pozemkovej knihe kat. územia H. Q. vo vložke č. 415 na nehnuteľnosti zapísané na meno E. A.,

rod. C. bolo vyznačené „ Konfiškované podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č.
64/1946Sb. n. SNR pre účely pozemkovej reformy v celosti“. Je však potrebné zohľadniť všetky okolnosti
tohto prípadu, z ktorých možno ustáliť taký záver, že Výmery o vlastníctve pôdy zo dňa 30. 04. 1948,
vydané Povereníctvom pôdohospodárstva a poz. reformy v Bratislave, boli vydané na to oprávneným
orgánom a o pokračovaní prídelového konania svedčí i Konečný prídelový plán s rozvrhom prídelových

cien a splátkovým plánom zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov, vydaný dňa 17. 11. 1952
Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, v ktorom pod poradovým č. 29 je uvedený
prídelca C. F. a manželka D., číslo parcely 216/3 o výmere 10000 m2 a pod poradovým číslom 37 Z.
Q. a manželka C., rod. K., číslo parcely 216/7 o výmere 9612 m2.

Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa so všetkými vyššie uvedenými
skutočnosťamidôslednenevysporiadal,ajehorozhodnutiejejednaknepreskúmateľné,akoipredčasné,
keďže podľa názoru odvolacieho súdu až po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených podstatných
skutočností z hľadiska posúdenia nároku navrhovateľov, a to vrátane vyhodnotenia listinných dôkazovpredložených odporcom v 2. rade v priebehu odvolacieho konania, bude možné ustáliť
záver, či bolo vlastnícke právo právnym predchodcom navrhovateľov odňaté, a tak sa vysporiadať s
konfiškačným konaním, ako i s prídelovým konaním. V neposlednom rade bude úlohou súdu prvého

stupňa vysporiadať sa i so skutočnosťou, v rozsahu akej výmery sa parc. č. 216/1 prekrýva s
parcelami č. 216/18 a 216/23.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1
písm. f), h) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého

stupňa, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i
náležite odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 157 ods. 2 OSP.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.