Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Co/34/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312218066
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312218066.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: XX XXX XXX, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: XX
XXX XXX, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom
v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaniach žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 03. septembra 2013, č. k. 18C/18/2013-48 a uzneseniu
Okresného súdu Nitra zo dňa 13. novembra 2013, č. k. 18C/18/2013-60, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 03. septembra 2013, č. k.
18C/18/2013-48 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 13. novembra 2013, č.k.
18C/18/2013-60 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh (ďalej len žalobu) zamietol a odporcovi (ďalej len
žalovanému) náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že navrhovateľ (ďalej len žalobca) sa písomne
podanou žalobou zo dňa 28.09.2012 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 5.601,84 eur z titulu majetkovej škody a sumy 1.120,37 eur a to
z titulu nemajetkovej ujmy. Žalobu odôvodnil tým, že požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho so zmluvy o úvere číslo 4371663, dlžníkom bol S. J..
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 16.12.2009 (podľa žaloby malo byť správne 16.02.2011). K rozhodnutiu o
žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 78 dní.
Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadrením žalovaného, článkom,
listom Európskej komisie, spisom Okresného súdu Levice sp. zn. 14Er 36/2011 a
zistil, že dňa 16.07.2010 (správne malo byť 17.01.2011) podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na
Okresný súd Levice Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 17.01.2011 (správne
malo byť 30.11.2010) bola spísaná Zápisnica pred súdnym exekútorom - návrh na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Levice rozhodol dňa 20.01.2011 tak, že žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2011.
V súvislosti so žalobcom uvádzanou zmätočnosťou žaloby s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1
OSP, súd uviedol, že žaloba spĺňala náležitosti v zmysle § 43 OSP a zákona č. 233/1995 Z.z. platného
v čase podania žaloby. Žalobca v žalobe uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu, pričom
nepredloženie dôkazov nie je dôvodom na zastavenie konania, ale má vplyv na výsledok sporu a môže
viesť k zamietnutiu žaloby.
Vzhľadom na to, že exekučné konanie bolo začaté v roku 2011 (správne malo byť v roku 2010) a
žalobca sa predbežného prerokovania domáhal v roku 2012, predmetný nárok na náhradu škody nie

je premlčaný. Súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia žiadosti žalovaným,
žalobu tak už nemohol súd považovať za predčasnú.
V predmetnej veci, z ktorej sa žalobca domáhal náhrady škody bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok. Účastníkom exekučného konania rozhodnutím v uvedených lehotách nevznikol stav právnej
neistoty. Súd prvého stupňa sa nestotožnil ani s názorom, že možno priamo porovnávať nemajetkovú
ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom
SR za prieťahy v konaní. Súd však nevidel dôvod, aby sa nejakou výškou škody vôbec zaoberal,
keďže mal za to, že k vzniku škody ani nedošlo. Zastal názor, že v rámci exekučného konania má
súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania
(rozhodnutia: NS SR 3 Cdo 146/2011, 3 MCdo 11/2010, 5 Cdo 291/2010, US SR IV. ÚS 60/2011, I.
ÚS 16/2002). Súd zároveň poukázal aj na skutočnosť, že aj súdny exekútor u ktorého oprávnený -
žalobca podal návrh na začatie exekúcie, nedodržal lehotu podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku na
podanie návrhu na súd do 15 dní. V danom prípade síce bolo vydané poverenie po niekoľkých mesiacoch
(správne malo byť uvedené, že bolo vydané uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia), pričom táto skutočnosť automaticky neznamená, že žalobcovi musela v dôsledku
uvedeného postupu vzniknúť škoda (rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 16/2002). Neboli konštatované zbytočné
prieťahy v konaní či nečinnosť súdu. Majetková ujma nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí
automaticky, len od zistenia nedodržania zákonnej či primeranej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v
tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo
forme nemajetkovej ujmy. Predmetnú žalobu súd považoval za účelovú a to aj s poukazom na hromadne
podané totožné žaloby, v ktorých sa taktiež neuvádzajú správne údaje o počte dní omeškania a pod.
V konaní nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
tvrdenej škody. Súd zároveň poukázal aj na skutočnosť, že aj súdny exekútor u ktorého oprávnený -
žalobca podal návrh na začatie exekúcie, nedodržal lehotu podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku na
podanie návrhu na súd do 15 dní. Ďalej uviedol, že vykonanie dokazovania, ktoré považuje účastník
za nadbytočné či dokonca podľa účastníka je protizákonné, nepredstavuje nesprávny úradný postup.
Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup
( uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo 1018/2007 zo dňa 25.08.2009). O trovách konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania,
nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie. Odôvodnil ho
tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Namietal, že súd rozhodol v merite veci
na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu
pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a
po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z.z. a nemohol interpretovať
toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č.
412/2012 Z.z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.
Súd vytvára konštrukciu, podľa ktorej je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov. Súd nemôže založiť odôvodnenie o zániku nároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na nedôveryhodnosti údajov. Žalobca
nemal k dispozícii súdny spis exekučného súdu, a tak mohol niektoré skutočnosti len usudzovať a to
podľa sekundárnych prejavov, ktoré mali v realite. Preto aj ako dôkaz označil exekučný spis a žiadal, aby
boli použité v ňom obsiahnuté listiny. Samotná nedôveryhodnosť údajov nemôže nič zmeniť na fakte, že
zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu a to preto, že rozhodnutie nebolo
vydané v zákonom ustanovenej lehote.
Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota
existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca
vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd
však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej
neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces

neakceptovateľné. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím
nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť
odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného.
Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať
platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a
stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne
faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny
poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Napadnutým uznesením č. k. 18C/18/2013-60 zo dňa 13.11.2013 súd prvého stupňa uložil žalobcovi
povinnosť v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť súdny poplatok
za odvolanie, ktorý je 20,- eur, pričom zároveň uviedol, že žalobca je oslobodený od platenia SP - § 2
ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), §6 ods. 1, § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
položka 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov pozn. 5 k pol. 1 písm. a) v zmysle § 172 ods. 2.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým,
že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Podľa položky
č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako
vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu
škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod.
Žalobca podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh
úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho
poplatku za podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím
všeobecného významu, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007, sp. zn.
4 Cdo 39/2007. V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková
povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi bola v rozpore s citovaným
zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu
predstavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy
Slovenskej republiky. Zároveň zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho
poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy vylúčené. Navyše, podľa ustanovenia § 18ca Zákona
o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012
sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30.
septembri 2012. V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01.10.2012, konanie teda začalo
pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z. a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať
právny stav platný do 30.09.2012. Do 30.09.2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Na základe vyššie uvedených dôvodov
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa aj napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 OSP a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto napadnutý
rozsudok ako aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

Žalobca sa v predmetnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 18C/18/2013 domáhal
náhrady majetkovej škody v sume 5.601,84 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 1.120,37 €. Svoj nárok

odvodzoval od nesprávneho úradného postupu súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Levice, kde
povinným bol S. J. nar. XX.XX.XXXX vo veci vymoženia pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku
povinného vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. 4371663 (EX 17426/2010). Nesprávny úradný postup
videl v oneskorenom vydaní uznesenia, ktorým súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
až dňa 16.02.2011, pričom konanie začalo dňa 30.11.2010, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia, teda až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, s omeškaním viac ako 78 dní.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale
ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi realizáciu
tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (6Cdo 119/2013).
Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné ( Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06).

Vychádzajúc zo súdneho spisu Okresného súdu Levice, sp. zn. 14Er/36/2011, exekučné konanie v
predmetnej veci začalo dňa 30.11.2010, kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla
Okresnému súdu Levice dňa 17.01.2011. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 01.10.2010, sp. zn. SR 08854/10. Okresný súd Levice uznesením zo
dňa 20.01.2011, č. k. 14Er/36/2011-10 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom
Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 08.12.2010

doručenú Okresnému súdu Levice dňa 17.01.2011 zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
10.02.2011. Následne Okresný súd Levice zastavil exekučné konanie vedené na Okresnom súde Levice
pod sp. zn. 14Er/36/2011 a súdnemu exekútorovi náhradu trov vzniknutých v tomto konaní nepriznal.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2011.

Odvolací súd námietku žalobcu uvádzanú v odvolaní, ktorou namietal odňatie možnosti konať pred
súdom, považoval za dôvodnú.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia bola uznesením exekučného súdu
zo dňa 20.01.2011, č. k. 14Er/36/2011-10 zamietnutá, avšak súd vo svojom odôvodnení nesprávne
konštatuje, že vo veci bolo vydané poverenie, čo má za následok zmätočnosť rozhodnutia a tým jeho
nepreskúmateľnosť, čím súd prvého stupňa odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne zistí skutkový stav veci a na základe takto zisteného
skutkového stavu rozhodnutie aj riadne odôvodní s poukazom na § 157 ods. 2 OSP.

Čo sa týka žalobcom namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (inšpirácia novou právnou
úpravou ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinnou od 01.01.2013), súd prvého stupňa
v napadnutom rozhodnutí citoval ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 len podľa novej právnej
úpravy platnej v znení po prijatí zákona č. 412/2012 Z.z., teda po 01.01.2013. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia však predmetné ustanovenie správne aplikoval na daný skutkový stav, v znení
účinnom do 31.12.2012.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Predmetom odvolacieho konania bolo i odvolaním napadnuté uznesenie, ktorým bola žalobcovi uložená
povinnosť v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť súdny poplatok za
odvolanie, ktorý je 20,- eur, pričom zároveň uviedol, že žalobca je oslobodený od platenia SP - § 2 ods. 1
písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1, § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
položka 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov pozn. 5 k pol. 1 písm. a) v zmysle § 172 ods. 2.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Odvolací súd k námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia
súdu prvého stupňa má za to, že táto nie je dôvodná, stotožňujúc sa s rozhodnutím Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Cdo 294/2013 zo dňa 24.10.2013, podľa ktorého právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z
ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A,
č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. Februára 1998).

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze III.ÚS 119/03-30 sa vyjadril rovnako, keď vyslovil, že
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v
ustanovení § 157 ods. 2 OSP, v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 OSP.

Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne

významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008).

Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore
so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu
bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie
alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá
svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska
ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy
dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd má za to, že napadnuté uznesenie spĺňa
požiadavku dostatočného odôvodnenia rozhodnutia z toho hľadiska, že toto uvádza dôvod uloženej
povinnosti, ako aj jej výšku a taktiež určuje, podľa akej konkrétnej položky sadzobníka súdnych
poplatkov bola predmetná povinnosť uložená. Takýto rozsah odôvodnenia, priamo nadväzujúci na jeho
výrokovú časť, postačuje na jeho dostatočné zdôvodnenie. Súd zastáva názor, že v prípade takéhoto
rozhodnutia nie je potrebná ďalšia samostatná časť rozhodnutia s nadpisom Odôvodnenie, naopak,
ďalšie skutočnosti by rozhodnutie mohli zaťažiť zbytočným formalizmom.
Odvolací súd však musí konštatovať, že vada predmetného uznesenia spočíva v zmätočnom vyjadrení
súdu prvého stupňa, keď tento uvádza, že hoci je žalobca povinný zaplatiť vyrubený poplatok, zároveň
súd prvého stupňa uvádza i to, že žalobca je oslobodený od platenia súdneho poplatku s poukazom
na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1, § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch položka 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov pozn. 5 k pol. 1 písm. a) v
zmysle § 172 ods. 2. Z uvedených dôvodov je uznesenie súdu prvého stupňa zmätočné, čo spôsobuje
jeho nepreskúmateľnosť a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221
ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, časť I., Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní
znie: zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom 20,- eur. Predmetná položka bola do zákona vložená novelou -
zákonom č. 286/2012 od 01.10.2012 a doposiaľ nebola menená.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a rozsudok ako aj uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f)
OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom je súd prvého stupňa viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.