Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/628/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899953
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2508899953.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, zastúpeného:
JUDr. Peter Horváth, advokát, Hlavná 31, Trnava, proti odporcom: 1/ M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. XXX, 2/ Mgr. PhDr. M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, 3/ M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
XXX, 4/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Z. XX, 5/ Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, 6/ M. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, E., 7/ N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, E., 8/ B. O.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, E. a 9/ Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, E., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany
zo dňa 25. júna 2014, č.k. 5C/100/2008-154, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento

pôvodne voči B. I. a Z. O. domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich
sa v k. ú. K., zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, parcela registra „E“, parc.
č. 2491/34, orná pôda, o výmere 2.743 m2. O trovách konania rozhodol tak, že odporcom náhradu trov
konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil použitím ust. § 80 písm. c), § 90, § 91 ods.

2, § 175a a nasl., ako aj § 175a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“), keď
dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa v návrhu navrhovateľ proti odporcom domáha určenia,
že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom
Trnava, katastrálnym odborom je katastrálne územie K., parcela registra „E“, parc. č.: 2491/34, a to
vydržaním vlastníckeho práva. Súd musí skúmať, či v čase vyhlásenia rozsudku existuje právny vzťah,
z ktorého má navrhovateľom tvrdené právo vo svojom rozhodnutí deklarovať a musí skúmať, či tento

právny vzťah k týmto nehnuteľnostiam trvá medzi v návrhu označenými účastníkmi konania (§ 154 ods.
1 O.s.p.). Súd je toho názoru, že otázka vecnej legitimácie účastníkov konania, ktorá má hmotnoprávny
charakter, presahuje poučovaciu povinnosť súdu (§ 5 O.s.p.) a procesný postup odstraňovania vád
podania. Je potrebné tiež poznamenať, že riadne označenie účastníkov konania ako nositeľov práv
(povinností) predmetu konania, je hmotnoprávnou podmienkou podaného návrhu o určenie vlastníckeho
práva, pričom uplatnenie práva je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si účastník konania

(navrhovateľ) zvolil a za ktorý nesie sám zodpovednosť prejavujúcu sa napokon v zamietnutí jeho
návrhu. Rovnako tak súd skúma, či navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva. Ako súd zistil z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom pre k.
ú. K., parcela registra „E“, parc. č.: 2491/34, druh pozemku: orná pôda o výmere 2.743 m2, vlastníkmi
nehnuteľnosti na tomto liste vlastníctva zapísanej sú v podiele 1/2 B. M. a B. M.. V predmetnej veci
vyplynulo, že navrhovateľ sa domnieva, že je vlastníkom popísanej nehnuteľnosti, pričom v katastri

nehnuteľností sú ako vlastníci zapísané iné osoby. Jeho návrh smeroval k odstráneniu pochybností
o vlastníctve nehnuteľnosti s právnym dôsledkom zápisu zmeny na liste vlastníctva, pretože podľa §70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv sú údaje katastra
uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Medzi údaje uvedené v § 7 patrí aj údaj o
vlastníctve k nehnuteľnosti. V konaní, ktoré sa začína na návrh podľa § 79 O.s.p. je však potrebné,

aby navrhovateľ okrem naliehavého právneho záujmu preukázal aj svoju aktívnu vecnú legitimáciu
na podanie takéhoto návrhu a pasívnu vecnú legitimáciu na strane odporcov. Vecnou legitimáciou sa
rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je osoba subjektom toho práva, prípadne
povinnosti,ktorájepredmetomkonania.Zapredpokladu,žejedanávecnálegitimácia(aktívnaipasívna)
pre vedenie sporu, je potrebné v konaní o určenie vlastníckeho práva preukazovať aj to, že vlastníctvo

nadobudol ten, kto sa ho domáha a musí tiež preukázať, na základe akého právneho dôvodu sa tak
stalo. Navrhovateľ je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Na
ňom spočíva dôkazné bremeno. Navrhovateľ tvrdil, že je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na
určenie vlastníckeho práva z dôvodu, že jeho rodičia (právni predchodcovia) spornú nehnuteľnosť kúpili
od právnych predchodcov odporcov v roku 1967. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, avšak pri
nadobúdaní dedičstva sa prejavuje princíp ingerencie štátu (§ 175a a nasl. O.s.p.) tým, že celé dedičstvo

podľa Občianskeho súdneho poriadku musí byť prejednané a rozhodnuté. Podľa uznesenia súdu o
potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov dohodou (§ 175q O.s.p.) sa dedičstvo nadobúda až
právoplatnosťou tohto rozhodnutia, aj keď spätne ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až
do doby právoplatnosti uznesenia o potvrdení dedičstva alebo vyporiadaní dedičov nie je isté, s akým
výsledkom konanie o dedičstve skončí - kto sa stane poručiteľovým dedičom a ako bude dedičstvo

vyporiadané medzi viacerými dedičmi, prípadne, či niekto dedičstvo neodmietne. Ak zanechá poručiteľ
viac dedičov, potom až do vyporiadania dedičov právoplatným uznesením súdu, sú dedičia považovaní
za vlastníkov celého majetku vrátane všetkých majetkových práv poručiteľa, ako i z právnych úkonov
týkajúcich sa celého majetku patriaceho do dedičstva, sú oprávnení spoločne a nerozdielne. Ich podiel
vyjadruje mieru, akou sa navzájom podieľajú na týchto právach a povinnostiach, pričom v občianskom

súdnom konaní, v ktorom ide o túto vec, majú postavenie nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 O.s.p.).
Dedičia sa až do ukončenia dedičského konania o určitom predmete nemôžu individuálne domáhať ako
určenia, že sú spoluvlastníkmi veci, tak ani ďalších nárokov. Ako to vyplýva z listu vlastníctva týkajúceho
sa spornej nehnuteľnosti, ako podieloví spoluvlastníci sú zapísaní toho času už nebohí B. M. a B. M.. Z
uvedeného vyplýva, že sporná nehnuteľnosť do dnešného dňa nebola predmetom dedičského konania

po nebohých vlastníkoch (ani konania o novoobjavenom majetku). Všetci do úvahy pripadajúci dedičia
(odporcovia) sú až do skončenia konania o novoobjavenom majetku spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti.
Preto s nimi súd aj konal. Je nevyhnutné predmetnú nehnuteľnosť v dedičskom konaní prejednať a
až do ukončenia tohto dedičského konania nemožno vo veci ďalej konať. Navrhovateľ v priebehu
konania nepodal podnet na prejednanie dedičstva o novoobjavenom majetku odporcov a nakoľko podľa

názoru súdu ide o hmotnoprávnu otázku (pasívna legitimácia v spore), súd nemal povinnosť o tomto
nedostatku účastníkov konania poučiť podľa § 5 O.s.p. Túto povinnosť nemal o to viac, že navrhovateľ
bol v konaní zastúpený právny zástupcom - advokátom. Tento závažný nedostatok mohol navrhovateľ
odstrániť i v priebehu konania (na čas dedičského konania by potom súd konanie o určenie vlastníckeho
práva prerušil), avšak nestalo sa tak. Okrem iného navrhovateľ tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť

odkúpili jeho tiež už nebohí rodičia od právnych predchodcov odporcov v roku 1967. Z uvedeného súdu
vyplýva, že navrhovateľ by sa mal domáhať určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jeho
nebohých rodičoch. Navrhovateľ sa v priebehu konania zmienil, že mal jediného brata, ktorý zomrel
ako bezdetný a slobodný, preto by dedičom majetku po nebohých rodičoch bol výlučne on. V takomto
prípade by však súd rozsudkom o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá by za týchto okolností

mala patriť do dedičstva po právnych predchodcoch navrhovateľa, prejudikoval výsledok dedičského
konania,čovurčovacomkonaníniejeprípustné.Záveromsúdzdôrazňuje,ženanavrhovateľovispočíva
povinnosť tvrdiť i preukázať svoje tvrdenia. Od počiatku bolo navrhovateľovi z listu vlastníctva známe, že
vlastníctvosvedčídávnonebohýmosobám.Podanímnávrhuprotipredpokladanýmprávnymnástupcom
zapísaných vlastníkov nemožno obísť dedičské konanie. Ak by súd ďalej konal s odporcami tak, ako

boli navrhovateľom určení (vrátane zmien, ktoré nastali v priebehu konania), v prípade preukázania
vlastníctva na strane navrhovateľa by súd určil jeho vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, pričom by
obišiel výsledky dedičského konania. Súd môže pokračovať v majetkovej veci s dedičmi účastníka, ale
to len vtedy, ak účastník konania zomrie v priebehu konania. Vtedy spravidla do skončenia dedičského
konania konanie o návrhu preruší (§ 107 ods. 3 O.s.p.). V predmetnej veci navrhovateľ sám určil

odporcov podľa toho, ako sa domnieval, že sú dedičmi po nebohých vlastníkoch. Takýto postup
navrhovateľa súd nemohol schváliť a ani na podklade takéhoto určenia účastníkov viesť ďalšie konanie.
Okruh účastníkov je prísne viazaný na to, komu svedčí hmotnoprávny nárok, pričom so všetkými
takýmito osobami potom súd musí konať. Na strane navrhovateľa i odporcu. Súd nemôže v určovacomkonaní prejudikovať, kto je dedičom po nebohých B. M. a B. M.. Len na základe domnienky by sa mohlo
stať, že súd bude konať s niektorými osobami navyše (takými, ktorí vôbec nemali právo vystupovať v
konaní) alebo niektoré oprávnené osoby opomenie (a rozsudok vynesie bez toho, aby tieto o konaní

vedeli a mohli sa ho zúčastniť). Kto je dedičom a čo dedí s konečnou platnosťou môže určiť len súd v
rámci dedičského konania (prípadne dedičského konania o novoobjavenom majetku). S poukazom na
nesplnenie uvedených hmotnoprávnych podmienok súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol
a v tejto súvislosti nepovažoval za potrebné, aby súčasne takýto návrh preskúmaval po vecnej stránke a
vyjadroval sa ku ďalším skutočnostiam, ktoré účastníci predniesli na pojednávaniach. O trovách konania

súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal v spojení s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže plne úspešní odporcovia
si neuplatnili náhradu trov konania, súd im ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok
považoval za nesprávny predovšetkým z dôvodov, že súd prvého stupňa zamietol jeho návrh bez toho,
aby návrh preskúmal po vecne stránke, vykonal ním navrhnuté dokazovanie, čím mu v podstate odňal
možnosť konať pred súdom, taktiež preto, že napadnutý rozsudok je založený na nesprávnom právnom

posúdení veci. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa nepovažoval
za preukázanú jeho aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu a súčasne tiež pasívnu legitimáciu
odporcov, o preukázanosti, respektíve nepreukázateľnosti ktorej v podstate uviedol, že ju v tomto konaní
nemôže prejudikovať, inak by obišiel výsledok dedičského konania. K svojej aktívnej vecnej legitimácii
uviedol, že základom jeho návrhu je jeho presvedčenie, že mu predmetný pozemok patrí a že ho

vydržal do svojho vlastníctva, ktoré presvedčenie sa odvíja od skutočnosti úradného záznamu zo dňa
14.04.1967, spísaného na MNV v Bučanom, ktorého spísania sa zúčastnili B. M. ako predávajúca,
E. M. - dcéra predávajúcej a M. W. ako kupujúca (jeho matka) a súčasne zastupujúca jej manžela
Z. W. (jeho otca), po ktorom úradnom zázname vstúpili jeho rodičia do držby predmetného pozemku.
Zvažoval, či už jeho rodičia sa mohli stať vydržiteľmi predmetného pozemku, avšak bolo toho názoru,

že títo zomreli skôr, než mohli vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti vydržať. Do užívania, tým aj
držby predmetnej nehnuteľnosti po smrti jeho rodičov vstúpil on (s právom započítania doby držby,
po ktorú ju držali a užívali jeho rodičia). Pripustil, že nebol jediným dieťaťom svojich rodičov, mal i
brata Y., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX ako slobodný a bezdetný, tento však predmetnú nehnuteľnosť
neužíval. S prihliadnutím na uvedené je jedinou osobu s aktívnou vecnou legitimáciou na podanie

návrhu, a to aj v zmysle hmotného práva. K pasívnej legitimácii odporcov uviedol, že nemožno súhlasiť s
odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom súd uviedol, že je nevyhnutné predmetnú nehnuteľnosť
v dedičskom konaní prejednať a že do ukončenia tohto dedičského konania nemožno vo veci ďalej
konať. Taktiež nemožno súhlasiť s ďalším odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom súd uviedol,
že podaním návrhu proti predpokladaným právnym nástupcom zapísaných vlastníkom nemožno obísť

dedičské konania, lebo ak by súd ďalej konal s odporcami tak, ako boli ním určení, v prípade preukázania
vlastníctva na strane navrhovateľa by súd určil vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, pričom by
obišiel výsledky dedičského konania. Poukázal na to, že nevie, aký logický význam by malo, aby
podával podnet na prejednanie dedičstva o novoobjavenom majetku odporcov, keď on navyše tvrdí,
že nehnuteľnosť je už jeho vlastníctvom a majetkom právnym titulom vydržania. Vzhľadom na to, že

ako spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti sú zapísaní manželia B. M. a B. M., títo už zomreli a bolo
jeho procesnou povinnosťou označiť ako pasívne legitimovaných v tejto veci ich právnych nástupcov
a to všetkých ich právnych nástupcov, keďže tvoria nerozlučné spoločenstvo, pričom toto právne
nástupníctvo po manželoch M. riadne doložil. Poukázal tiež na to, že v predmetnej veci bol návrh na
začatie konania podaný na súde 26.06.2013 a pochybnosť o schopnosti účastníkov byť účastníkmi

konania prejavil súd až rozsudkom.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je
dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny.Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/100/2008 je určenie vlastníckeho
práva navrhovateľa k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. K., zapísanej na LV č. XXXX Okresného
úradu Trnava, odboru katastrálneho ako parcela registra „E“, parc. č. 2491/34 orná pôda o výmere 2.743

m2.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a odporcom nebola priznaná náhrada trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súd prvého
stupňa zamietol jeho návrh bez toho, aby návrh preskúmal po vecnej stránke a vykonal ním navrhnuté
dokazovanie a že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku,

na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne
posúdil.

Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa z dôvodov nedostatku aktívnej i pasívnej vecnej
legitimácie.

Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý určuje, kto je nositeľom uplatneného práva
alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný, ak je nositeľom
uplatnenéhoprávaaodporcajepasívnevecnelegitimovaný,keďmáskutočnepovinnosť,ktorejsplnenia
sa na ňom navrhovateľ domáha, alebo ktorá má byť určená. K otázke aktívnej vecnej legitimácie

prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ sa mal domáhať, že predmetná nehnuteľnosť patrí do
dedičstva po jeho rodičoch a k otázke pasívnej vecnej legitimácii uviedol, že vzhľadom na to, že v katastri
nehnuteľností sú zapísaní právni predchodcovia odporcov, pričom predmetná nehnuteľnosť nebola
prededená, mal navrhovateľ podať návrh na prejednanie novoobjaveného majetku spolu s návrhom na
prerušenie predmetného konania.

Záver súdu prvého stupňa o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu
je podľa názoru odvolacieho súdu predčasný a nakoľko navrhovateľ pri uvádzaní skutkových okolností
uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť mal vydržať on, teda až na základe vykonaného dokazovania
bude možné uzavrieť, či vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sa titulom vydržania stali už rodičia

navrhovateľa, alebo až navrhovateľ. V prípade, že podmienky pre vydržanie splnili už rodičia
navrhovateľa, bolo by potrebné domáhať sa určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva
po rodičoch navrhovateľa. V prípade, že podmienky vydržania splnil až navrhovateľ, obstál by ním
formulovaný návrh na určenie vlastníctva.

Za nesprávny považoval odvolací súd záver súdu prvého stupňa o nedostatku vecnej pasívnej
legitimácie odporcov, keď prvostupňový súd dospel k záveru, že vzhľadom na zápis v katastri
nehnuteľností, kde sú zapísaní právni predchodcovia odporcov, je potrebné podať najskôr návrh na
prejednanie novoobjaveného majetku a až na základe výsledkov tohto dedičského konania určiť okruh
odporcov.

Je potrebné dať za pravdu navrhovateľovi, že je nedôvodné a neúčelné podávať návrh na prejednanie
novoobjaveného majetku - spornej nehnuteľnosti po zomrelých právnych predchodcov odporcov, keď
navrhovateľ zastáva názor, že tak odporcovia, ako aj ich právni predchodcovia nie sú vlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti. Práva všetkých do úvahy pripadajúcich vlastníkov - spoluvlastníkov

predmetnej nehnuteľnosti sú zachované tým, že navrhovateľ v návrhu ako odporcov označil všetkých do
úvahy pripadajúcich dedičov po zomrelých právnych predchodcov odporcov, a teda ich práva nemôžu
byť porušené alebo ohrozené.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci zo strany

súdu prvého stupňa, keď tento bez preskúmania vecnej opodstatnenosti návrhu zamietol z dôvodu
tvrdeného nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, ktorý záver sa však javí byť predčasný a
ku ktorému bude možné dospieť až na základe vykonania navrhovateľom navrhnutých dôkazov.Účelom odvolacieho konania je len prieskum správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa s prípadnou
nápravou iba menších nedostatkov v rozhodovacej činnosti, respektíve tiež s časovo menej náročným
dopĺňaním,čiopakovanímdokazovaniamajúcimpovahuzaceľovanialenmenšíchmedziervskutkových

zisteniach, pričom o takýto prípad tu nešlo a aj doplnenie chýbajúcich argumentov prvého stupňa až na
odvolacom súde by prinieslo riziko faktického zbavenia účastníkov práva na dvojinštančné konanie.

S prihliadnutím na uvedené preto odvolaciemu súdu nezostalo iné, než podľa § 221 ods. 1 písm. h)
O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa s prihliadnutím na právne závery uvedené vyššie vec opätovne
prejedná, vykoná dokazovanie tak, aby bol riadne zistený skutkový stav a vo veci opätovne rozhodne.
V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne tak o náhrade prvostupňového, ako aj odvolacieho
konania.

Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.