Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Co/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217754
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217754.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: XX XXX XXX, zastúpený S. T., s. r. o. so sídlom v F., J. 4, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému:
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám.
13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 01. augusta 2013, č. k. 18C/35/2013-53 a uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa

28. októbra 2013, č.k. 18C/35/2013-65, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 01. augusta 2013, č. k. 18C/35/2013-53 z r u š
u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 28. októbra 2013, č.k. 18C/35/2013-65 z r u š
u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh (ďalej len žalobu) zamietol a odporcovi (ďalej len
žalovanému) náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že navrhovateľ (ďalej len žalobca) sa písomne
podanou žalobou zo dňa 28.09.2012 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 574,50 eur z titulu majetkovej škody a sumy 114,90 eur a to z
titulu nemajetkovej ujmy. Žalobu odôvodnil tým, že požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie,

ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho so zmluvy o úvere číslo XXXXXXX, dlžníkom bola Y. V..
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie až dňa 30.01.2011 (konanie začalo dňa 04.08.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom

stanovenej doby s omeškaním viac ako 179 dní.
Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, spisom Okresného súdu
Levice sp.zn. 14Er/956/2010 a zistil, že dňa 14.10.2010 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na
Okresný súd Levice žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 04.08.2010 bola spísaná
zápisnica pred súdnym exekútorom na spísanie návrhu na vykonanie exekúcie. Okresný súd Levice
uznesením č.k. 14Er/956/2010-9, zo dňa 20.12.2010 (správne malo byť 20.10.2010) zamietol žiadosť

o udelenie poverenia, voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie a KS Nitra ako súd odvolací, odvolacie
konanie zastavil z dôvodu, že odvolanie bolo vzaté späť.
V súvislosti so žalobcom uvádzanou zmätočnosťou žaloby s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1
OSP, súd uviedol, že žaloba spĺňala náležitosti v zmysle § 43 OSP a zákona č. 233/1995 Z.z. platného
v čase podania žaloby. Žalobca v žalobe uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu, pričom
nepredloženie dôkazov nie je dôvodom na zastavenie konania, ale má vplyv na výsledok sporu a môže

viesť k zamietnutiu žaloby.Vzhľadom na to, exekučné konanie bolo začaté v roku 2010 a žalobca sa predbežného prerokovania
domáhal v roku 2012, predmetný nárok na náhradu škody nie premlčaný. Súd mal k dispozícii ako dôkaz
exekučný spis. Do podania žaloby šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po

uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia žiadosti žalovaným, žalobu tak už nemohol súd považovať za
predčasnú.
Súd prvého stupňa konštatoval, že v čase podania žiadosti na vydanie poverenia lehota na vydanie
poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu neexistovala. Súd zisťoval, či
došlo k nedodržaniu zákonnej resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je tu dôvod na náhradu

škody resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. V danej veci súd nemal za preukázané tvrdenia právneho
zástupcu žalobcu. Žalobca uvádzal, že vo veci preukázania škody požiadal o vypracovanie znaleckého
posudku, pričom súd poznamenal, že ak mu vznikla škoda, mal by mať dôkazy, ktorými by ju preukázal
a za daného stavu nie je zrejmé ako mohol žalobca dospieť k výške ním tvrdenej škody. Znalecký
posudok je na preskúmanie správnosti preukázaných tvrdení účastníkov konania. Z tohto dôvodu súd
návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom ako nehospodárny zamietol, i s poukazom na

ďalšie dôvody pre zamietnutie žaloby. Súd sa nestotožnil ani s názorom, že možno priamo porovnávať
nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným
Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Nevidel však dôvod, aby sa nejakou výškou škody vôbec
zaoberal, keďže mal za to, že k vzniku škody ani nedošlo. V rámci exekučného konania mal súd
právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania
(rozhodnutia: NS SR 3 Cdo 146/2011, 3 MCdo 11/2010, 5 Cdo 291/2010, US SR IV. ÚS 60/2011, I.
ÚS 16/2002). Súd zároveň poukázal aj na skutočnosť, že aj súdny exekútor u ktorého oprávnený
podal návrh na začatie exekúcie, nedodržal lehotu podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku na podanie
návrhu na súd do 15 dní. V danom prípade síce bolo vydané poverenie po niekoľkých mesiacoch,

pričom táto skutočnosť automaticky neznamená, že žalobcovi musela v dôsledku uvedeného postupu
vzniknúť škoda (rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 16/2002). Neboli konštatované zbytočné prieťahy v konaní či
nečinnosť súdu. Majetková ujma nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od
zistenia nedodržania zákonnej či primeranej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení
konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej

ujmy. Predmetnú žalobu súd považoval za účelovú a to aj s poukazom na hromadne podané totožné
žaloby, v ktorých sa taktiež neuvádzajú správne údaje o počte dní omeškania a pod.. V konaní nebola
preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom tvrdenej škody.
Zároveň súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému,
ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie. Odôvodnil ho
tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Namietal, že súd rozhodol v merite veci
na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003

Z.z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu
pomocouhmotnéhopráva,ktorésastalosúčasťouprávnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostia
potom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávnehovzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutiena
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti

súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z.z. a nemohol interpretovať
toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č.
412/2012 Z.z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.
Súd vytvára konštrukciu, podľa ktorej je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov. Súd nemôže založiť odôvodnenie o zániku nároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na nedôveryhodnosti údajov. Žalobca
nemal k dispozícii súdny spis exekučného súdu, a tak mohol niektoré skutočnosti len usudzovať a to
podľa sekundárnych prejavov, ktoré mali v realite. Preto aj ako dôkaz označil exekučný spis a žiadal, aby
boli použité v ňom obsiahnuté listiny. Samotná nedôveryhodnosť údajov nemôže nič zmeniť na fakte, že

zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu a to preto, že rozhodnutie nebolo
vydané v zákonom ustanovenej lehote.
Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota
existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarcavytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd
však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej
neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces

neakceptovateľné. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím
nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť
odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného.
Súd len s poukazom na skutočnosť, že on sám nepozná dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o
výškeškody,zamietolznaleckédokazovanie.Znemožniltakžalobcoviobjektívnymspôsobompreukázať

výšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku. Na zamietnutie znaleckého dokazovania nemal súd
žiadne udržateľné dôvody.
Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať
platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a
stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu

ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne
faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny
poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie

veci v primeranej lehote. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Napadnutým uznesením č.k. 18C/35/2013-65 zo dňa 28.10.2013 súd prvého stupňa uložil žalobcovi
povinnosť v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť súdny poplatok
za odvolanie, ktorý je 20,- eur, pričom zároveň uviedol, že žalobca je oslobodený od platenia SP - § 2
ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch položka 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov
v zmysle § 172 ods. 2.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým,
že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Podľa položky
č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako

vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu
škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod.
Žalobca podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh
úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho
poplatku za podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím

všeobecného významu, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007, sp. zn.
4 Cdo 39/2007. V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková
povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi bola v rozpore s citovaným
zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu

predstavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy
Slovenskej republiky. Zároveň zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho
poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy vylúčené. Navyše, podľa ustanovenia § 18ca Zákona

o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012
sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30.
septembri 2012. V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01.10.2012, konanie teda začalo
pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z. a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať
právny stav platný do 30.09.2012. Do 30.09.2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Na základe vyššie uvedených dôvodov
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa aj napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 OSP a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto napadnutý

rozsudok ako aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

Žalobca sa v predmetnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 18C/35/2013 domáhal
náhrady majetkovej škody v sume 574,50 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 114,90 €. Svoj nárok

odvodzoval od nesprávneho úradného postupu súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Levice, kde
povinnou bola Y. V., nar. XX.XX.XXXX vo veci vymoženia pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku
povinnej vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX (EX XXXXX/XXXX). Nesprávny úradný postup
videl v oneskorenom vydaní uznesenia, ktorým súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
až dňa 30.01.2011, pričom konanie začalo dňa 04.08.2010, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia, teda až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy

odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale
ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa§167ods.2OSP,akniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauznesenieprimeraneustanovenia
o rozsudku.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi realizáciu
tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (6Cdo 119/2013).

Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné ( Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06).Vychádzajúc zo súdneho spisu Okresného súdu Levice, sp.zn. 14Er/956/2010, exekučné konanie v
predmetnej veci začalo dňa 04.08.2010, kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie pred súdnym

exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla
Okresnému súdu Levice dňa 14.10.2010. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 20.05.2010, sp.zn. SR 03914/10. Okresný súd Levice uznesením zo dňa
20.10.2010, č.k. 14Er/956/2010-9 v spojení s uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 29.07.2011,
č.k. 14Er/956/2010-36 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, ktoré však následne
vzal späť. Vzhľadom k tomu Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením zo dňa 30.04.2013, č.k.
26CoE/63/2013-54 odvolacie konanie zastavil.

Odvolací súd námietku žalobcu uvádzanú v odvolaní, ktorou namietal odňatie možnosti konať pred
súdom, považoval za dôvodnú vzhľadom k tomu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého

stupňa správne konštatoval zistený skutkový stav, že žiadosť bola zamietnutá, avšak ďalej uviedol,
že vo veci bolo vydané poverenie, čo odvolací súd považuje za zmätočné konštatovanie. Konkrétne
konštatovanie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku ohľadne toho, že v danom prípade síce
bolo vydané poverenie po niekoľkých mesiacoch, pričom táto skutočnosť automaticky neznamená, že
žalobcovi musela v dôsledku uvedeného postupu vzniknúť škoda sú nesprávne vzhľadom k tomu,

že v predmetnej exekučnej veci bolo vydané rozhodnutie, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietnutá, tak ako to správne uviedol pri konštatovaní zisteného skutkového stavu
z pripojeného exekučného spisu. Taktiež konštatovanie súdu prvého stupňa, že v čase podania žiadosti
na vydanie poverenia lehota na vydanie poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu neexistovala je v predmetnej veci nesprávne.

Pozornosti odvolaciemu súdu taktiež neušlo, že súd prvého stupňa pri konštatovaní zisteného
skutkového stavu zo spisu Okresného súdu Levice č.k. 14Er/956/2010 uviedol, že Okresný súd Levice
rozhodolozamietnutížiadostioudeleniepovereniauznesenímč.k.14Er/956/2010-9zodňa20.12.2010,
pričom správne malo byť dňa 20.10.2010.
Vzhľadom k uvedenému je takéto rozhodnutie zmätočné a tým nepreskúmateľné, čo spôsobuje odňatie

možnosti účastníkovi konať pred súdom. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne zistí skutkový
stav veci a na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodnutie aj riadne odôvodní s poukazom
na § 157 ods. 2 OSP.

Čo sa týka žalobcom namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (inšpirácia novou právnou

úpravou ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinnou od 01.01.2013), súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí citoval ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 len podľa novej
právnej úpravy platnej v znení po prijatí zákona č. 412/2012 Z.z., teda po 01.01.2013. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia však predmetné ustanovenie správne aplikoval na daný skutkový stav, v znení
účinnom do 31.12.2012.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Predmetom odvolacieho konania bolo i odvolaním napadnuté uznesenie, ktorým bola žalobcovi uložená
povinnosť v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť súdny poplatok

za odvolanie, ktorý je 20,- eur, pričom zároveň uviedol, že žalobca je oslobodený od platenia SP - § 2
ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch položka 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov
v zmysle § 172 ods. 2.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Odvolací súd k námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia
súdu prvého stupňa má za to, že táto nie je dôvodná, stotožňujúc sa s rozhodnutím Najvyššieho súduSR sp. zn. 6Cdo 294/2013 zo dňa 24.10.2013, podľa ktorého právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z
ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby

na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A,
č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. Februára 1998).

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze III.ÚS 119/03-30 sa vyjadril rovnako, keď vyslovil, že
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v

ustanovení § 157 ods. 2 OSP, v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 OSP.

Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne

významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008).

Vadyzakladajúcezmätočnosťsúdnehokonania,ktorézavinilsúdsvojímprocesnýmpostupomvrozpore
so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu
bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie
alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá
svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska

ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy
dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd má za to, že napadnuté uznesenie spĺňa
požiadavku dostatočného odôvodnenia rozhodnutia z toho hľadiska, že toto uvádza dôvod uloženej
povinnosti, ako aj jej výšku a taktiež určuje, podľa akej konkrétnej položky sadzobníka súdnych
poplatkov bola predmetná povinnosť uložená. Takýto rozsah odôvodnenia, priamo nadväzujúci na jeho
výrokovú časť, postačuje na jeho dostatočné zdôvodnenie. Súd zastáva názor, že v prípade takéhoto

rozhodnutia nie je potrebná ďalšia samostatná časť rozhodnutia s nadpisom Odôvodnenie, naopak,
ďalšie skutočnosti by rozhodnutie mohli zaťažiť zbytočným formalizmom.
Odvolací súd však musí konštatovať, že vada predmetného uznesenia spočíva v zmätočnom vyjadrení
súdu prvého stupňa, keď tento uvádza, že hoci je žalobca povinný zaplatiť vyrubený poplatok, zároveň
súd prvého stupňa uvádza i to, že žalobca je oslobodený od platenia súdneho poplatku s poukazom na

ustanovenie§2odsek1zákonač.71/1992Z.osúdnychpoplatkoch.Zuvedenýchdôvodovjeuznesenie
súdu prvého stupňa zmätočné, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a preto odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, časť I., Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní
znie: zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo

jeho nesprávnym úradným postupom 20,- eur. Predmetná položka bola do zákona vložená novelou -
zákonom č. 286/2012 od 01.10.2012 a doposiaľ nebola menená.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a rozsudok ako aj uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom je súd prvého stupňa viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.