Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 2, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/264/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216838
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114216838.3

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821
08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o. so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporcovi: Z. K.,
nar. X.X.XXXX, bytom H. K. XXX, XXX XX H. K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362

962, právne zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, 811 09
Bratislava, v konaní o zaplatenie 693, 56 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

S c h v a ľ u j e zmier, uzavretý medzi účastníkmi konania v tomto znení:

I. „Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 421,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 421,56 Eur odo dňa 26.4.2013 do zaplatenia, trovy konania vo výške 4,15
Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 30,78 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 20,00

Eur, splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia
až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok.“

II. Vracia navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 37,35 Eur po právoplatnosti tohto uznesenia
prostredníctvom prevádzkovateľa systému.

III. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 30.5.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.6.2014, domáhal

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 693,56
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.4.2014 do zaplatenia, ako
aj nahradiť mu trovy konania, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Písomným podaním zo dňa 11.8.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.8.2014, Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov oznámila vstup do konania na strane odporcu.

Na pojednávaní, pred začatím konania vo veci samej dňa 2.2.2015, došlo medzi účastníkmi konania
k uzavretiu zmieru ohľadne celého konania, ktorý súd v plnom rozsahu, uvedenom vo výrokovej časti

tohto uznesenia, schválil.Pred začatím pojednávania vo veci samej právna zástupkyňa navrhovateľa vzala návrh na začatie
konania v časti o zaplatenie 272,00 Eur späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Súd na pojednávaní
vyhlásil uznesenie, ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 272,00 Eur zastavil.

Podľa§99ods.1,2O.s.p.,aktopovahavecípripúšťa,môžuúčastníciskončiťkonaniesúdnymzmierom.
O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým
pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa
na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov. Súd rozhodne o tom, či zmier
schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti
uznesenia pokračuje v konaní.

Keďže povaha prejednávanej veci umožňuje vyriešenie sporu zmierom a zmier nie je ani v rozpore s
právnymi predpismi, súd zmier podľa § 99 ods. 2 O.s.p. schválil.

O trovách konania súd postupom podľa § 146 ods. 1 písm. b) O.s.p. v tomto konaní osobitne
nerozhodoval, nakoľko o náhrade trov konania účastníci uzavreli dohodu, ktorá je súčasťou schváleného
súdneho zmieru.

Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 41,50 Eur.

Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zák. č. 71/1992 Zb.“), ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis
právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla)
poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému

evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo ods. preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia
odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra
nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného
zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa
doručenia písomného upovedomenia.

Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 71/1992 Zb., ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do
začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie
skončia účastníci schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci samej, vráti sa im 50 %
zo všetkých zaplatených poplatkov.

Akúčastnícivyriešiličasťsporusúdnymzmieromvzmierovacomkonaní,vrátisaim30%zozaplateného

poplatku v konaní podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie

o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší. Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa
nepoužijú.

Vzhľadom na to, že účastníci konanie skončili schválením zmieru pred začatím pojednávania vo

veci samej, súd postupom podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol o vrátení
zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 90 % zaplateného poplatku, čo predstavuje sumu
37,35 Eur tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Vedľajší účastník, Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov sa prostredníctvom právneho zástupcu
písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.11.2014 vyjadril k návrhu a zároveň si týmto
podaním uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré si vyčíslil vo

výške 51,45 Eur za dva úkony právnej služby.

Nakoľko navrhovateľ späťvzatím svojho návrhu zavinil zastavenie konania, vzniklo právo na náhradu
trov konania popri odporcovi aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na jeho strane.

O náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi
ich náhradu nepriznal. Aj keď to bol navrhovateľ, ktorý zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a vedľajší

účastník v konaní vystupoval na strane odporcu, vedľajšiemu účastníkovi Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov súd ich náhradu nepriznal preto, lebo ich vznik nepovažoval za účelný. Súd vychádza
z úvahy, že právnu pomoc má poskytovať samotné združenie, ktoré má vo svojich radoch členov s
právnickým vzdelaním, a preto na tento účel nemusí využívať právnu pomoc advokáta (splnomocniť ho
na zastupovanie v tisíckach sporoch, do ktorých takého združenie vstúpilo); pokiaľ tak urobí, vzniknuté

trovy musí znášať zo svojich prostriedkov. Navyše, v predmetnej veci ani nešlo o zložitý spor a nie je
možné, ani spravodlivé očakávať, že súd prizná náhradu trov konania všetkým vedľajším účastníkom,
ktorí vstúpia do konania.

Súd však považuje za potrebné uviesť, že združenia ako vedľajší účastníci opakovane vstupujú
do súdnych sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o akú

konkrétnu vec ide, a či je vôbec potrebné do konania vstúpiť. Ich vstup do konania aj s poukazom
na vyššie uvedenú rozhodovaciu prax súdov, s uvedením, že súdy prihliadajú na neprijateľné zmluvné
podmienky, súd považuje zastúpenie vedľajšieho účastníka právnym zástupcom za účelové, ktoré samo
o sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa, podľa názoru súdu narúša hospodárnosť konania a je
nadbytočné. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, súd považoval za úkon, ktorý je zo

strany vedľajšieho účastníka paušálny a vedľajší účastník tak postupuje v stovke ďalších prípadov.

Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a
neprekračuje ich medze. Kritérium účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vychádza zo
samotného cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie
uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne ako aj

procesné) možnosti na obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaložených
trov právneho zastúpenia, je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či
skutočnosť, že sa účastník konania nechal v konaní zastúpiť, má pre neho význam z hľadiska zlepšenia
jeho možností chrániť svoje práva a záujmy na súde. Ak totiž účastník konania, a v tomto prípade sa to
týka zväčša právnických osôb, disponuje dostatočnými materiálno-technickými predpokladmi a najmä

personálnym obsadením (napríklad má viacero zamestnancov s právnickým vzdelaním), na základe
čoho môže svoje práva plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sám, javí sa nadbytočným
nechať sa zastúpiť právnym zástupcom. V zákonných možnostiach súdu nie je nepripustenie alebo
vylúčenie zastúpenia účastníka právnym zástupcom len z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov
právneho zastúpenia. Takýto postup by bol v príkrom rozpore so spomínanou zásadou rovnosti zbraní,

rovnako ako aj so samotným právom každého účastníka (aj vedľajšieho) súdneho konania nechať sa
zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Súd je povinný konať s právnym zástupcom, čo v tomto prípade
súd prvého stupňa aj urobil. Iná je otázka posúdenia účelnosti vynaložených trov konania, ktorá je v
kompetencii súdu a ktorá nezasahuje do práva účastníka na právnu pomoc. Nemožno preto zamieňať
ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie náhrady

trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň povinnosť
súdu toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní, avšak nepriznanie
náhrady trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, čo je vo
výlučnej kompetencii súdu. Tento záver súdu potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu 6 MCdo 9/2013,
ktoré bezpochyby môžeme aplikovať aj na predmetné konanie, podľa ktorého trovy konania vzniknuté

zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde saobsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej -
ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo
bránenie práva na súde.

Súd uzavrel, že vynaložené trovy právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka, neboli účelné.
Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom realizácie kolektívnej ochrany
spotrebiteľa, pričom jedným z nástrojov je aj vstupovanie združenia do konaní v pozícii vedľajšieho
účastníka a zastupovanie poškodených spotrebiteľov na súdoch. Je nesporné, že na to, aby takéto
združeniemohlonapĺňaťsvojecieleavykonávaťsvojučinnosť,musíreálnedisponovaťzodpovedajúcou

materiálnou ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania
základných proklamovaných cieľov.

Z úradnej činnosti súdu je známe, že všetky úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej aj formálnej
stránke predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré vedľajší účastník využíva
bez väčších obmien aj v iných súdnych konaniach.

Súd z vyššie uvedených dôvodov náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal, nakoľko ich

považoval, ako už bolo vyššie uvedené, za nehospodárne a neúčelné.

Poučenie:

Proti výroku o schválení zmieru podľa § 202 ods. 3 písm. h) O.s.p. odvolanie nie je prípustné.

Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o
schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od

právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. (§ 99 ods. 4 O.s.p.).

Proti výrokom uznesenia o súdnych poplatkoch a trovách vedľajšieho účastníka je prípustné odvolanie
v lehote do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa