Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/766/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713219598
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7713219598.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o., IČO: 36 049 581, Dvořákovo nábrežie 8/
A, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Felixom Neupauerom, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava,
proti odporcovi: W. F., nar. XX.X.XXXX, bydlisko T. X, H. L., zastúpenému opatrovníkom H. Č.,
zamestnancom Okresného súdu Michalovce, o 54,57 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 4. júna 2014 č. k. 7C/56/2014 - 59

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a konanie z a s t a v u j e.

Poprávoplatnostiuzneseniavecbude postúpená Úradupredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na dlžné poistné na zdravotnom poistení (ďalej len
„poistné“) za obdobie od decembra 1998 do apríla 1999 vrátane, v sume 54,57 € podľa §10 a
nasl. zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení

Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych
zdravotných poisťovní (ďalej len „zákon č. 273/1994 Z.z.“) a tiež nárok na poplatok z omeškania
za neuhradenie poistného včas a v správnej výške (ďalej len „poplatok z omeškania“) vo výške
0,2 % denne z dlžného poistného od 9.4.1999 do zaplatenia podľa §23 ods. 2, 3 a 4 zákona č.
273/1994 Z.z. Okresný súd Michalovce ako súd prvého stupňa rozsudkom označeným v záhlaví návrh
zamietol s odôvodnením, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo 7.7.2005 navrhovateľ ako postupník

od zdravotnej poisťovne (DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA PERSPEKTÍVA) ako postupcu
nemohol nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, pretože zdravotné poistenie je
verejnoprávnym poistením upraveným zákonom č. 273/1994 Z.z. ako verejnoprávnym predpisom, ktorý
v tom čase nepripúšťal ani neupravoval možnosť postúpenia pohľadávok na zdravotnom poistení, či
už išlo o poistné alebo poplatok z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa §142 OSP tak, že
odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Protitomutorozsudkunavrhovateľpodalodvolanie.Navrhol,abyodvolacísúdrozsudokzrušilavecvrátil
súduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Argumentomsúduonedostatkuaktívnejlegitimácienavrhovateľa
vytýkal, že sa zakladajú na nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom
posúdení veci. Odvolával sa tiež na to, že v rámci speňažovania konkurznej podstaty postúpeniu
pohľadávok úpadcu (PERSPEKTÍVA DZP) voči odporcovi zmluvou zo 7.7.2005, predchádzalo opatrenie
konkurzného súdu (Krajský súd v Bratislave) sp. zn. 7K/70/01 z 22.6.2005, ktorým došlo k odsúhlaseniu

sporného odpredaja pohľadávok, a pohľadávky PERSPEKTÍVY DZP voči odporcovi boli preto platne
postúpené na navrhovateľa, a nemohli prejsť na inú poisťovňu.Odporca v zastúpení opatrovníkom (aj) v odvolacom konaní zostal nečinný.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a
po zistení, že toto bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) bez

potreby nariadiť odvolacie pojednávanie (§214 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu
vyplývajúcom z §212 ods. 1 a 3 OSP a dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci, ktorá
nepatrídoprávomocisúdu,pričomideotakúvadukonania,ktorámázanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci a na ktorú odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti,

V predmetnej veci navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že rozpis dlžných súm poistného
a poplatku z omeškania, na ktoré odkazuje, jednoznačne preukazuje existenciu poistného vzťahu, výšku

poistného a tiež obdobia, za ktoré poistné nebolo uhradené, pričom on ako postupník s pôvodným
veriteľom - PERSPEKTÍVA DZP v konkurze ako postupcom 7.7.2005 uzavrel zmluvu o postúpení
pohľadávok (postúpenie odporcovi oznámil postupca), na základe ktorej voči odporcovi nadobudol
pohľadávku, zaplatenie ktorej spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými je predmetom
tohto konania. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2003 sp. zn.

4Obo/210/2001, v ktorom rovnakým spôsobom, ako v tu posudzovanej veci, preukazoval svoju aktívnu
vecnú legitimáciu na vymáhanie postúpenej pohľadávky.

Podľa §103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania). Medzi podmienky konania, ktorých splnenie súd skúma z úradnej
povinnosti počas celého konania na súde, patrí právomoc súdu, t. j. zákonom vymedzený okruh otázok,

ktoré súd je oprávnený riešiť.

Právomoc súdov je upravená v §7 ods. 1 a 2 OSP, v zmysle ktorého v občianskom súdnom
konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,
pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú o nich iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov
verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo
veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so
všeobecne záväznými právnym predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy,
pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa §7 ods. 3 OSP iné veci

v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú, len ak to ustanovuje zákon.

Občiansky súdny poriadok je základnou normou súkromného procesného práva a uplatní sa vždy pri
sporoch a iných právnych veciach vznikajúcich z právnych vzťahov súkromného charakteru. V iných
prípadoch iba vtedy, ak to ustanoví iný zákon.

Z návrhu na začatie konania vyplýva, že pohľadávka, ktorá je predmetom sporu vznikla neuhradením

dlžného poistného na zdravotné poistenie poisťovni PERSPEKTÍVA DZP za obdobie od decembra 1998
do apríla 1999 vrátane, v sume 54,57 € s príslušenstvom, pričom poistné bolo splatné dňom 8. apríla
1999. Nedoplatok na poistné na zdravotné poistenie pritom je pohľadávkou verejnoprávneho charakteru.

V zmysle §77a ods. 1 a 2 zákona č. 581/2004 Z. z. na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z
verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon

neustanovuje inak. Ustanovenie odseku 1 sa použije rovnako na rozhodovanie o pohľadávkach na
poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré platiteľ poistného bol povinný uhradiť podľa osobitného
zákona. Nárok na pohľadávky podľa odseku 1 a 2 zdravotná poisťovňa môže uplatniť podaním návrhu
na vydanie platobného výmeru na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj len „úrad“).
Podanie je možné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej

formy podania určí úrad (§77a ods. 3 citovaného zákona).Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z
verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak
daný zákon neustanovuje inak. Zákon č. 581/2004 Z. z. pre pohľadávky na dlžné poistné na zdravotnom

poistení vzniknuté podľa dovtedajších predpisov v ďalšom konaní pritom neustanovuje inak, t. j. na ich
uplatnenie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Normy správneho súdnictva súdom sú
uplatňované iba v konaniach podľa PIATEJ ČASTI Občianskeho súdneho poriadku (správne súdnictvo),
pričom všeobecný súd, ktorý koná a rozhoduje o nárokoch podľa TRETEJ ČASTI Občianskeho
súdneho poriadku, nemôže uplatňovať všeobecné predpisy o správnom konaní. Navrhovateľ predmetnú

pohľadávku na súde pritom uplatňuje ako nárok podľa TRETEJ ČASTI Občianskeho súdneho poriadku,
teda ako nárok občianskoprávny.

Podľa §85h ods. 1, 2 a 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa
uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré zdravotná poisťovňa mala nárok
podľa predpisov účinných do 31.12.2004, ale i vymáha pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z

omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného na zdravotné poistenie, na ktoré zdravotná
poisťovňa mala nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004, a to na základe právoplatného
rozhodnutia úradu a vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky
na poistnom, vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné
poistenie, na ktoré zdravotná poisťovňa mala nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004. Úrad

pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým,
že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na
poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na
poistnom podľa osobitného predpisu, úroky z omeškania a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej
úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu [§18 ods. 1 písm. a) bod 3.

zákona č. 581/2004 Z. z.].

Z vyššie citovanej právnej úpravy je zrejmé, že účinnosťou príslušných ustanovení zákona č. 581/2004
Z. z. o zdravotných poisťovniach, teda dňom 1.1.2005, povinnosť zdravotnej poisťovne predpísať
platobným výmerom dlžné poistné, prípadne poplatok z omeškania tak, ako jej to umožňovala
predchádzajúca právna úprava (zákon č. 273/1994 Z. z.), prešla na Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou, ktorý je príslušný rozhodovať aj o nárokoch na dlžné poistné, nárokoch na poplatok z
omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré
zdravotná poisťovňa mala nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004.

Zákon č. 581/2004 Z. z. rozhodovanie o nároku posudzovanom v tomto konaní zveruje teda Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V danej veci nejde preto o vzťah podliehajúci právomoci súdu,

nakoľko rozhodovanie vo veciach zdravotného poistenia nie je rozhodovaním vo veciach vyplývajúcich z
občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných, ani hospodárskych vzťahov (§7 ods. 1 OSP),
pričom právomoc súdu nie je daná ani podľa §7 ods. 3 OSP, pretože to neustanovuje žiaden zákon.
ZákonnaopakzverujerozhodovanieotýchtonárokochÚradupredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou
tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného.

Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie NS SR sp. zn. 6 Rks 1/2010 z 21. apríla 2010, ktorým bol
rozhodnutý spor o právomoc medzi súdom a úradom ako orgánom štátnej správy na úseku zdravotnej
starostlivosti rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné a o nárokoch na poplatok z omeškania z
neodvedeného poistného na zdravotné poistenie podľa predpisov účinných do 31.12.2004 tak, že na
rozhodovanie o nich je daná právomoc Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z uvedeného

rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ zákonodarca určil orgán (úrad), ktorý v rámci vymedzenej pôsobnosti
je oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho zákona (zákon
č. 273/1994 Z. z.) a súčasne ho poveril výkonom dohľadu nad verejným zdravotným poistením, potom
tento orgán (úrad) je oprávnený a súčasne povinný konať o uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto
si tento nárok uplatnil. Z odôvodnenia tohto uznesenia súčasne vyplýva aj to, že vyberaním poplatkov sa

realizuje verejnoprávny nárok štátu ustanovený na základe zákona, a že teda medzi účastníkmi konania
nejde o občianskoprávne, prípadne obchodné vzťahy, ktorých prípadné spory v rámci svojej právomociby riešil súd v občianskom súdnom konaní. Námietka navrhovateľa týkajúca sa jeho aktívnej vecnej
legitimácie pre podanie návrhu, ktorým pred úradom bude uplatňovať pohľadávku voči odporcovi, bude
preto posudzovaná až v konaní v merite veci pred Úradom pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,

ktorý v konaní riadiacom sa všeobecnými predpismi o správnom konaní, riadiac sa ustanoveniami
príslušného hmotnoprávneho zákona, bude posudzovať aj túto otázku.

Podľa §104 ods.1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo má predchádzať iné konanie, po
právoplatnosti uznesenia o zastavení konania súd vec postúpi príslušnému orgánu; právne účinky

spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Pretože príslušným orgánom na prejednanie veci je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, nie
jedanáprávomocsúdunarozhodovanievdanomprípade,atakodvolaciemusúduneostalainámožnosť
len zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa podľa §221 ods.1 písm. a) OSP a konanie zastaviť s tým, že po
právoplatnosti uznesenia vec bude postúpená Úradu pre dohľad nad zdravotnou, do právomoci ktorého
patrí rozhodovanie v predmetnej veci (§221 ods. 2 OSP).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §224 ods. 1 v spojení s §146 ods. 1 písm. c)
OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.