Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/344/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714207184
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7714207184.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: P., s.r.o., P. XX, XXX XX V., C.: XX XXX
XXX, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnej: U. T., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX B. č. XXX, okres U., o vymoženie 1.214,29 eur s
prísl. vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Záhradnícka 60,
Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 3.6.2014, č.k.

2Er/308/2014-12 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 3.6.2014, č.k.
2Er/308/2014-12 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 5.5.2014 mu bola doručená žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým v
tomto prípade je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 12.7.2012, č. SR 02796/12 (ďalej
len „rozhodcovský rozsudok“). Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d), §
44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“), § 3 ods. 1, § 39, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 45
ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), čl. 2, 3 a 6 smernice

Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950
Zb. zmenkového a šekového a § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Súd konštatoval, že jediným exekučným titulom, pri ktorom
exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok
vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,

súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm.
b/ alebo c/. Pre vyvodenie takýchto záverov však musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o
úvere. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka, najmä
pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov. Z exekučného titulu súdu prvého stupňa vyplynulo,
že záväzok povinnej voči oprávnenému vznikol na základe neúplnej zmeny (blankozmenky) vystavenej

dňa 23.7.2009, ktorou zabezpečili oprávnený a povinná svoj iný záväzkový vzťah, a to zmluvu o
úvere. V predmetnom úvere bolo označené krížikom, že sa úver poskytuje na výkon zamestnania. Zo
samotnej zmluvy o úvere však táto skutočnosť nevyplynula a samotné označenie v zmluve, že úver
bol poskytnutý na výkon zamestnania, nepostačuje na preukázanie tejto skutočnosti. Súd túto zmluvuzaradil medzi zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom t.j. právnickou
osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie spotrebiteľských úverov a spotrebiteľom
t.j. fyzickou osobou. Súd prvého stupňa poukázal na znenie § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských

úveroch,vzmyslektoréhovsúvislostisposkytovanímúveruodspotrebiteľaaleboinejosobysazakazuje
splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo

výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd po preskúmaní Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru zistil, že v čl. 17 sa nachádza Dohoda o vyplnení zmenky, v zmysle
ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako „vystaviteľ“)
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej ako remitent) vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Ručiteľ bol z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ

sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent ... Súd mal za to, že táto dohoda je v rozpore
s dobrými mravmi a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech povinného, v dôsledku čoho je aj absolútne neplatná. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že
ďalšou neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán je bod 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa tohto bodu „Veriteľ

a dlžník prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov ..... prostredníctvom Mediačného
centra zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.. Mediačné centrum je vzdialené viac
ako 500 kilometrov od trvalého pobytu povinného, pričom je zriadené Slovenskou rozhodcovskou,
a.s. a táto spoločnosť má majetkový prospech z prejednania návrhu. Súd prvého stupňa dospel k
záveru, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru oprávneným obsahujú podmienky spôsobujúce

značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takou je i rozhodcovská doložka
formulovaná v bode 18, ktorou bola spotrebiteľovi tým bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd, čo aj
urobil. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa

podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V dôsledku uvedeného
súd prvého stupňa považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú a tým neplatnú podmienku. Táto
skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský
rozsudok stal nespôsobilým exekučným titulom. Preto súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľavyjadreniaoprávnenéhoexekučnýsúdvprejednávanejveciprekročilrámecsvojejpreskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a ZoRK. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav
nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných
súdovzastaviťexekučnékonanievprípade,akrozhodcovskýrozsudokukladápovinnosť,ktoráodporuje

dobrým mravom, ale oprávnený mal za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný
súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne
preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34
zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu /dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi/. Podľa

oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho
prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie
nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k
niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými
mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania

súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa
obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda
nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000
uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu
súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v

odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu právaúčastníka na prejednanie veci. Ďalej oprávnený uviedol, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového
stavu veci súdom prvého stupňa, nakoľko tento namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola
dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka. K uvedenému oprávnený uviedol, že oprávnený s

povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to
na samostatnej listine. V zmysle čl. 2 tejto zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami,
pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so ZoRK. Na základe uvedeného mal oprávnený za
to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Zároveň oprávnený poukázal na znenie § 53

ods. 1 písm. r) OZ, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa jeho názoru, cieľom zákonodarcov bolo umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, vzhľadom na čo konal súd prvého stupňa nad rámec zákonných
ustanovení. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súdny exekútor zostal v odvolacom konaní nečinný.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V podanom odvolaní oprávnený namietal, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval

právny predpis, a to § 45 ods. 1 a 2 ZoRK a nesprávne posúdenie rozhodcovskej doložky ako
neprijateľnej podmienky.

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 23.7.2009 zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 800 eur, ktorý sa povinná
zaviazala vrátiť v 12 mesačných splátkach po 131 eur zvýšený o poplatok vo výške 772 eur, t.j. celkovú

sumu 1.572 eur (ďalej len „zmluva o úvere“). Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, zo dňa 12.7.2012, č. SR 02796/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.8.2012
a vykonateľnosť dňa 9.8.2012.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací

súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú
z nej výnimky. Takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré
obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu, a to umožniť
exekučného súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného

ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne a v ustanovení § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva
z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pre účely exekučného konania je osobitným zákonomzákon o rozhodcovskom konaní, ktorý v § 45 ods. 1, 2 stanovuje prípady, kedy exekučný súd exekučné
konanie zastaví.

Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť

rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie
je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než
vydá poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak teda súd prvého stupňa posudzoval
exekučný titul podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, tak ho posudzoval podľa správneho
predpisu.

Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko v

uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Zároveň mal
za to, že dojednaná rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Pozornosti oprávneného však ušlo, že súd prvého stupňa sa v uznesení rozhodcovskou doložkou
zaoberal, keď uviedol, že v predmetnej veci sa vymáha plnenie na základe rozhodcovskej doložky, ktorú
zároveň posúdil v zmysle § 53 ods. 4 a 5 Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú, a tým aj neplatnú

podmienku.

S týmto záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky sa odvolací súd stotožňuje.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 18 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky

zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom Trnavská cesta 70, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 18 Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takejto
doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre
povinnú to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, na
výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby

na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces
založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa
rozhodcovskýrozsudokstávanespôsobilýmexekučnýmtitulom.Takýtorozhodcovskýrozsudoknemôže
byťpodkladomnavykonanieexekúcie,pretosúdprvéhostupňapostupovalsprávne,akzamietolžiadosť
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu viazaný odvolacími dôvodmi (§ 212 O.s.p.)
odvolací súd posúdil podané odvolanie ako nedôvodné a podľa § 219 O.s.p. potvrdil napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods.

1 O.s.p.. Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní, a takpreto mu náhrada trov nepatrí. Ostatným
účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva
účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.