Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1204/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614204336
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3614204336.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov: 1/ Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Y. XXX/
XX, XXX XX W., 2/ P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Y. XXX/XX, XXX XX W., 3/ F. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. Y. XXX/XX, XXX XX W. proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, o návrhu navrhovateľov na nariadenie predbežného
opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 14. júla 2014 č.k.

5C/149/2014-70, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd vydal predbežné opatrenie, ktorým nariadil odporcovi zdržať sa
výkonuzáložnéhoprávadobrovoľnoudražbou,predmetomktorejsúnehnuteľnostivkatastrálnomúzemí

W.: byt. č. XX, vchod XX, na X. poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX na Ul. V.
Y., postavenom na parcele č. XXXX a podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu
XXXX/XXXXXX zapísané na LV č. XXXX na Okresnom úrade odbore katastrálnom v Partizánskom
pod V1771/08 až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Partizánske
pod č. k. 5C/149/2014. Navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval,
že navrhovatelia sa domáhali nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu, že odporca vzhľadom

na omeškanie so splácaním úveru odporcom 3/, na zabezpečenie ktorého bola dňa 26.09.2008
uzavretá medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ a odporcom zmluva o zriadení záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam, pristúpil k mimoriadnej splatnosti úveru a listom zo dňa 05.06.2014 oznámil začatie
výkonu záložného práva s tým, že toto bude realizované formou dobrovoľnej dražby a zaslal im
dňa 03.07.2014 výzvu na umožnenie vykonania ohliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti. Nariadenia
predbežného opatrenia sa domáhali z dôvodu, že toto obydlie je jedinou ich istotou, pričom v byte,

ktorý má byť predaný na dobrovoľnej dražbe, bývajú, sú starobní dôchodcovia a vonkoncom si nevedia
predstaviť, že by mali prísť o svoj byt na dobrovoľnej dražbe. Sú znepokojení tým, že výkon záložného
práva sa má vykonať bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok, ktoré sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné a plnenie je v časti
v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Taktiež nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti,
aby záložca bol zbavený svojho majetku, ktorý je preňho dôležitý (Stanková proti Slovenskej republike),

keď existuje vhodnejšie riešenie, ktoré je súladné s princípom proporcionality a uspokojený by bol
aj veriteľ. Reálne hrozí, že sa vykoná záložné právo v rozpore s pravidlami verejného poriadku, keď
o výške pohľadávky nerozhodne súd, ale podnikateľ (banka) a nútené postihnutie majetku vykoná
nie súdny exekútor ale podnikateľ, pričom veriteľ sa snaží postihnúť majetok nad rámec skutočnej
výšky dlhu, ktorá predstavuje cca 16.000 Eur a hodnota založených nehnuteľností cca 30.000 Eur.
Poukázali pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo 258/2009 zo dňa 19.04.2010,

kde súd konštatoval „neprimeranosť zabezpečenej pohľadávky k hodnote predmetu zabezpečenia,
ktorá presahuje tzv. maximálne dovolenú hranicu krytia (140 % zabezpečenej pohľadávky"). Poukázaliďalej na to, že slovenský právny poriadok dovoľuje vykonať záložné právo bez schválenia súdov,
pričom táto právna úprava odporuje princípom práva Európskej únie, kde v Rakúskom a Nemeckom
právnom poriadku sa na takýto zásah vyžaduje súhlas sudcu a v Českej republike sudca odobruje

výkon záložného práva tzv. "zástavní žalobou". Na Slovensku dlhodobo rezonujú až neľudské spôsoby
výkonu záložného práva a najextrémnejšie situácie vznikajú "dobrovoľnými dražbami", v ktorých ide od
navrhovateľa cez dražobníka a notára všetkým o zisk, ale len na nich zostáva posúdenie primeranosti
výkonu záložného práva. Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym
spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo

na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy, a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. Poukázali
ďalej aj na nález Ústavného súdu ČR z 08.03.2005 sp. zn. Pl. ÚS 47/04, ktorým Ústavný súd zrušil
ustanovenie § 36 ods. 2 zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku
bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným
aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Súd prvého stupňa po oboznámení sa
s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že navrhovatelia preukázali dôvodnosť návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia s poukazom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa a noriem
Európskeho spoločenstva na ochranu spotrebiteľa českého zákona o verejných dražbách, pričom
konštatoval, že navrhovatelia v danej veci osvedčili zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného
opatrenia, preto súd ich návrhu vyhovel. Stotožnil sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, pričom uviedol, že ak by súd predbežnému opatreniu nevyhovel,

mohol by vzniknúť stav, ktorý by sa len ťažko naprával. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie
prvostupňového súdu zrušil a konanie zastavil alebo aby rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil a

návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odvolaní namietal, že oprávnenie odporcu ako
záložného veriteľa pristúpiť k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby na predmet dražby
vyplýva priamo zo zákona, a to z Občianskeho zákonníka. Odporcovi nie je známy žiadny právny predpis
platný na území Slovenskej republiky, ktorý by na výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby
vyžadoval súhlas súdu a tento nevyžaduje ani ZODD a ani Občiansky zákonník. Ústavný súd Slovenskej

republiky nevyslovil v žiadnom svojom rozhodnutí nesúlad ZODD s Ústavou Slovenskej republiky, resp.
inými právnymi predpismi. Poukázal tiež na to, že nález Ústavného súdu Českej republiky z 08.03.2005,
na ktorý sa navrhovatelia odvolávajú, sa vzťahuje výlučne na český zákon o verejných dražbách a
nie na ZODD. Pokiaľ navrhovatelia vo svojom návrhu len stroho konštatujú, že výška dlhu je podľa
oznámenia odporcu cca 16.000 Eur a hodnota založených nehnuteľností cca 25.000 až 30.000 Eur, z

čoho vyvodzujú záver, že odporca sa snaží postihnúť majetok nad rámec skutočnej výšky pohľadávky
uviedol, že navrhovatelia nepodložili žiadnym dôkazom svoje tvrdenia o hodnote nehnuteľností, ktoré
majú byť predmetom dražby. Pokiaľ navrhovatelia záver o neprijateľnosti poplatku za správu úveru a
spracovateľského poplatku odôvodňujú ich neprijateľnosťou, títo neuvádzajú, ktorou právnou normou
platnou v Slovenskej republike odôvodňujú záver o jej neprijateľnosti. Záver o dohodnutí poplatku za

správu úveru a spracovateľského poplatku ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je nesprávny a je v
rozpore s platnou právnou úpravou. Ďalej namietal, že petit žalobného návrhu vo veci samej tak, ako
ho navrhovatelia uviedli, je identický so znením predbežného opatrenia, pričom základným znakom
predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter, čo znamená, že sa nimi upravujú pomery
účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie

vo veci samej. Navrhovatelia však aj vo veci samej žiadajú to isté, čo už rieši predbežné opatrenie, čo
odporca považuje za neurčité a materiálne nevykonateľné.

Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali uznesenie prvostupňového súdu ako vecne
správne potvrdiť. Poukázali na rozhodnutia Krajských súdov v Banskej Bystrici a v Košiciach, ktoré

takýmto návrhom v obdobných veciach vyhoveli a ktoré k svojmu odvolaniu predložili.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je
potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Predbežné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102
O.s.p.). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomeryúčastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Spoločným znakom
oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný (dočasný) charakter.

V prejednávanej veci bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaný z dôvodu, že je potrebné,
aby boli dočasne upravené pomery účastníkov.

Pred nariadením predbežného opatrenia z dôvodu, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov
súd predovšetkým zisťuje, či bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorá by

si vyžadovala dočasnú úpravu, či táto dočasná úprava je potrebná, či sa v právnych vzťahoch medzi
účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a či sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov
medzi účastníkmi, t.j. či účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci.

Dočasnosťakopredpokladnanariadeniepredbežnéhoopatreniasachápeakokategória,ktoráupravuje
právne vzťahy účastníkov len do času definitívnej, právnej (súdnej) ochrany. Z toho tiež vyplýva, že výrok

predbežného opatrenia nemôže byť v zásade totožný s výrokom rozhodnutia vo veci samej.

V preskúmavanej veci sa navrhovatelia návrhom vo veci samej domáhajú, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo zmluvy o zriadení záložného
práva k sporným nehnuteľnostiam, t.j. vo veci samej sa domáhajú uloženia tej istej povinnosti ako

návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré odôvodňujú potrebnosťou dočasnej úpravy do
rozhodnutia vo veci samej, t.j. zjavne ich návrhu na nariadenie predbežného opatrenia chýba prvok
dočasnosti.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené zákonné

predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia vyžadované ustanovením § 74 O.s.p.

Preto rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol. Zároveň odvolací súd dodáva, že pokiaľ navrhovatelia v návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia poukazujú v tejto súvislosti na uznesenie NS SR z 29. mája 1997

sp.zn. 1Obo 57/97, toto rozhodnutie sa týka nekalosúťažného konania, ktoré je konaním obsahovo
diametrálne odlišným konaniu v danej veci. Taktiež pokiaľ poukazujú na rozhodnutia Krajských súdov v
Banskej Bystrici a Košiciach, kde boli potvrdzované návrhy na nariadenie predbežných opatrení vo veci
zdržania sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou do rozhodnutia vo veci samej, vo všetkých
týchto konaniach išlo o konania odlišné danej veci, nakoľko predmetom všetkých týchto konaní vo veci

samej bolo určenie neplatnosti záložných zmlúv v časti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .