Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Roman Huszár

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/781/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214219423
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214219423.1

Uznesenie

Krajský súd Bratislava v právnej veci navrhovateľky: J. S., B.. XX.XX.XXXX, X. X. T. XX/A, X.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou BARRISTER LEGAL s. r. o., so sídlom Zámocké schody 2/A,
Bratislava, IČO: 46 225 234, proti odporcovi: W. S., B.. XX.XX.XXXX, X. G. XXXX/X, X., zastúpeného
advokátskou kanceláriou KRAUS & PARTNERS,s.r.o. Jasovská 23, P.O. BOX 64, Bratislava, IČO:
47235241, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o návrhu navrhovateľky na

nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II
č.k. 51C/220/2014-20 zo dňa 26. augusta 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňamení tak,ženávrhnanariadeniepredbežného
opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil odporcovi povinnosť umožniť navrhovateľke vstup

a užívanie rodinného domu súpisné číslo XXXXX, postaveného na parcele registra "C" č. XXXX/X,
zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor,
pre okres X. N., obec BA - m. č. L. X., katastrálne územie L. X., v rozsahu zodpovedajúcom jej
spoluvlastníckemu podielu, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Vychádzal z tvrdenia navrhovateľky, že spolu s odporcom sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného
rodinného domu v spoluvlastníckom podiele 1/2. Pôvodne nehnuteľnosť nadobudla navrhovateľka do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov avšak za trvania manželstva došlo k zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zaniklo a následne došlo k jeho vyporiadaniu. Predmetom vyporiadania bol aj
predmetnýrodinnýdomanavrhovateľkasatakstalaspolusN..W.S.podielovýmspoluvlastníkom,obaja
v spoluvlastníckom podiele 1/2. Manželstvo navrhovateľky a jej manžela bolo rozvedené dňa 09.04;
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2008. V súčasnosti je podielový spoluvlastník odporca,
ktorýjesynomN..W.S.,bývaléhomanželanavrhovateľky,ktorýmusvojspoluvlastníckypodieloveľkosti

1/2 na rodinnom dome previedol kúpnou zmluvou. Vklad bol povolený pod P.-XXXXX/XX.
Nakoľko je navrhovateľka podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v podiele 1/2 vzhľadom k celku,
avšak v rodinnom dome sa nezdržiava a vzhľadom ku zhoršeným vzťahom nemá prístup do rodinného
domu, kde sa stále nachádzajú niektoré osobné veci v jej výlučnom vlastníctve, vyzvala odporcu
listom zo dňa 05.06.2014 na mimosúdne vyriešenie danej záležitosti. Obsahom predmetného listu
adresovaného odporcovi bolo odôvodnenie eminentného záujmu na usporiadaní vlastníckych vzťahov,

a to predovšetkým dohodou a prioritne návrh na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, k čomu mimosúdnou cestou nedošlo. Vzhľadom k narušeným medziľudským vzťahom
je navrhovateľke bránené, aby sa tiež podieľala na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho
podielu. Rodinný dom je užívaný odporcom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, odporca sa
bezdôvodne obohacuje na úkor navrhovateľky, a navrhovateľke vzniká zákonný nárok na náhradu za
neužívanie spoločnej veci v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Navrhovateľke nie je umožnený

vstup do rodinného domu a má dôvodné obavy a náležitý strach opätovne vstúpiť do rodinného domu,
ktorého je podielovou spoluvlastníčkou, a v ktorom sa stále nachádzajú veci v jej výlučnom vlastníctve.Navrhovateľkino právo užívať rodinný dom zákonom garantovaným spôsobom je znemožnené, pretože
odporca bráni navrhovateľke nehnuteľnosť užívať a hnuteľné veci v navrhovateľkinom výlučnom
vlastníctve nachádzajúce sa v rodinnom dome držať a disponovať s nimi podľa vlastného uváženia v

medziach zákona.
Prvostupňový súd s odkazom na ust. § 75 ods. 1; § 76 ods. 1 písm. f; § 76 ods. 4 O.s.p.
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel keďže sa v plnom rozsahu
stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvádzanými
navrhovateľkou.

O náhrade trov prvostupňový súd nerozhodol z dôvodu, že o týchto rozhodne súd podľa § 145 O.s.p
spolu s rozhodnutím o náhrade trov konania vo veci samej.
Uznesenie odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol odporca dôvodiac, že neboli splnené
zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia keďže sa nariadeným predbežným
opatrením neprimerane zasahuje do právnych vzťahov odporcu, ktorý je nútený financovať chod domu a
zabezpečovaťnavrhovateľkebezodplatnepohybvnehnuteľnosti.Navrhovateľkanemázáujemoúhradu

svojich podlžnosti a chová sa voči darcovi v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho navrhuje,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil (zrejme mal na mysli zmenil a návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol).
Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez

nariadenia odvolacieho pojednávania / § 214 ods. 2 O.s.p. / a dospel k záveru, že odvolanie odporcu
je dôvodné.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými

ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Inak o predpokladoch pre nariadenie predbežného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ustanovenia §
74 - § 77 O.s.p..

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby

nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predpokladom nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným
predbežným opatrením poskytnúť ochrana, osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov
účastníkov alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného
opatrenia k predmetu konania vo veci samej, pričom tieto zákonné podmienky musia byť splnené
kumulatívne. Jepotrebnévychádzaťznaliehavostianutnejpotrebydočasnejúpravy,ktorájeosvedčená
iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov odporcu, v dôsledku ktorých sa
navrhovateľka môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.

Osvedčiť takúto hrozbu, resp. ujmu je povinná navrhovateľka v rámci popisu rozhodujúcich skutočností.
Navrhovateľka osvedčila pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,
t.j. svoje spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti, okolnosť ktorú nespochybňuje ani odporca avšak
neosvedčila skutočnosť, že bez okamžitej úpravy pomerov bude jej spoluvlastnícke právo ohrozené,
v dôsledku čoho nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia,

pretože nie je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Jediným argumentom, ktorým navrhovateľka preukazuje
dôvodnosť naradenia predbežného opatrenia je tvrdenie, že ..“ navrhovateľkino právo užívať rodinný
dom zákonom garantovaným spôsobom je znemožnené, pretože odporca bráni navrhovateľke
nehnuteľnosť užívať a hnuteľné veci v navrhovateľkinom výlučnom vlastníctve nachádzajúce sa v

rodinnom dome držať a disponovať s nimi podľa vlastného uváženia v medziach zákona“..,, dôvod
ktorý ale nepostačuje nato, aby súd využil inštitút predbežného opatrenia, keďže navrhovateľka žiadnym
spôsobom nepreukázala existenciu takých konkrétnych úkonov odporcu, v dôsledku ktorých by sa
mohla dôvodne obávať nenapraviteľnej ujmy na jej strane. Navrhovateľka si dlhodobo v predmetnejnehnuteľnosti neuspokojuje svoju bytovú potrebu, teda neosvedčila že bez okamžitej úpravy pomerov
je jej právo užívať nehnuteľnosť ohrozené, rovnako neosvedčila svoje tvrdenie, že v tomto byte má
stále svoje osobné veci.

Za danej situácie, keď nebolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru o splnení všetkých zákonných podmienok pre
nariadenie predbežného opatrenia, z ktorého dôvodu je jeho rozhodnutie vecne nesprávne. Predbežné
opatrenie je výnimočným opatrením, umožňujúcim súdu okamžitý zásah v prípade nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy a o takýto výnimočný prípad v prejednávanej veci nejde.

Naviac, nariadeniu predbežného opatrenia v požadovanom rozsahu bráni absencia vecnej súvislosti
s predmetom konania vo veci samej. Navrhované predbežné opatrenie sleduje umožnenie vstupu
a užívania nehnuteľností. Rovnaký účel musí mať preto aj požadované rozhodnutie vo veci samej
a danosť tohto účelu sa prejaví tak, že plnením podľa rozhodnutia vo veci samej sa požadovaný
účel naplní. V konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorého sa navrhovateľa domáha
vo veci samej nemôže dôjsť k vydaniu vykonateľného rozhodnutia - exekučného titulu, na podklade

ktorého by bolo možné viesť exekúciu proti odporcovi, ktorej úspešnosť by sa mohla zaručiť nariadením
navrhovaného predbežného opatrenia upravujúcim užívacie pomery k nehnuteľnosti, preto absentuje
vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia s predmetom konania vo veci samej.
Po vecnom a právnom posúdení návrhu na základe obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd
k záveru, že navrhovateľka nielen neosvedčila zákonné podmienky pre nariadenie ňou navrhovaného

predbežného opatrenia; jednak samotnú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania,
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ale aj existenciu takého súdneho rozhodnutia, ktorého
budúci výkon bez nariadeného predbežného opatrenia by bol ohrozený, ale aj vecnú súvislosť s
predmetom konania vo veci samej, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil v zmysle §
220 O.s.p. a návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o týchto trovách rozhodne súd
prvého stupňa v rozhodnutí o náhrade trov konania vo veci samej / § 145 O.s.p./.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.