Decision was made at the court Krajský súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Roman Bolebruch
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/698/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614209334
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1614209334.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ JUDr. C. J., bytom v J., B. XX, 2/ O. Y., bytom
v J., E. 9, obidvaja zastúpení LEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lužná 1 proti
odporcom: 1/ Ing. G. B., bytom v J., J. XX, 2/ Ing. X. B., bytom v J., D. XX, o určenie vlastníckeho práva k
rozostavanej stavbe a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na odvolanie navrhovateľov proti
uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 6C/362/2014-46, zo dňa 27.10.2014, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov na nariadenie predbežného
opatrenia.
V odôvodnení uviedol, že navrhovatelia sa svojim návrhom na nariadenie predbežného opatrenia
domáhali na odporcoch uloženia povinnosti zdržať sa zásahov do stavby a zásahov na stavenisku
stavby „C. T. - adaptácia" na pozemkoch parc. č. XXXX a XXXX katastrálne územie D., povolenej
stavebným povolením vydaným Mestom Stupava č. SÚ-XXX/XXXX/Šm, právoplatným dňa 1.8.2012,
spočívajúcim v zásahoch do vybudovaných stavebných konštrukcií, zásahoch do základov stavby a
pokiaľ ide o stavenisko stavby zdržať sa zásahov do existujúcich technologických výkopov stavby a
zásahov spočívajúcich vo výkone úprav na stavenisku, a to v terénnych úpravách, presune stavebného
materiálu v rámci staveniska a/alebo odvoze stavebného materiálu zo staveniska. Na výzvu súdu
prvého stupňa navrhovatelia návrh na nariadenie predbežného opatrenia sudu doplnili v tom zmysle,
že z konania odporcov je zrejmé, že robia všetko pre to, aby zmarili účel Zmluvy o spolupráci zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorú uzavreli navrhovatelia a PaedDr. C. D. a predmetom ktorej bola úprava vzájomných
práv a povinností pri spolupráci na výstavbe a obnove historického majera „C. T." na parcelách č.
XXXX a XXXX, katastrálne územie D., pričom odporcovia nerešpektujú fakt, že vstúpili do existujúcich
právnychvzťahov,oktorýchbolinepochybneinformovaní,keďPaedDr.D.aIng.D.súrodičmiodporkyne
2/ a svokrovcami odporcu 1/. Odporca 1/ nielenže ústne deklaruje, že sa nehlási k záväzkom zo zmluvy o
spolupráci, ale správa sa k stavbe ako vlastník a vykonáva do nej skutočné zásahy, zasypanie výkopov,
vykonávanie neoprávnených terénnych prác a podobne, ktorými zásahmi vytvára riziko bezprostredne
hroziacej ujmy, že v prípade ich pokračovania (napr. zdemolovania stavby) by bol zmarený účel konania
vo veci samej a ohrozená možnosť jej dokončenia a rovnako by boli ohrozené navrhovateľmi už vložené
finančné prostriedky v sume 93.340,75 eura a ohrozený výkon rozhodnutia vo veci samej. Ďalej uviedli,
žeodporcoviavykonávajúsvojenovonadobudnutévlastníckeprávakpozemkomparc.č.XXXXaXXXX,
katastrálne územie D. šikanózne a nerešpektujú platný právny stav. Návrhom vo veci samej sa pritom
navrhovatelia domáhajú určenia, že rozostavaná stavba „C. T. - adaptácia" na pozemkoch parcela č.
XXXX a XXXX katastrálne územie D. povolená stavebným povolením vydaným Mestom Stupava č.
SÚ-XXX/XXXX/Šm, právoplatným dňa X.X.XXXX, je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa 1/ a
navrhovateľa 2/.Súd prvého stupňa mal z listinných dôkazov osvedčenú existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi
účastníkmi konania. Navrhovatelia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k rozostavenej stavbe -
„C. T. - adaptácia" na pozemku parc. č. XXXX a XXXX v katastrálnom území D., ktorý pozemok
je v podielovom spoluvlastníctve odporcov. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia však
neosvedčili naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania tak, ako ju vymedzili
v navrhovanom výroku predbežného opatrenia. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že
navrhovatelia nevyprodukovali dostatok dôkazov, ktoré by osvedčovali, že odporcovia podnikajú kroky
smerujúce k zmareniu pokračovania v prácach na stavbe, resp. vykonávajú nepovolené a svojvoľné
zásahy do tejto stavby (výkopy, neoprávnené terénne práce, odstraňovanie, resp. pálenie oplotenia),
keď len tvrdené skutočnosti nepostačujú na vyhovenie návrhu navrhovateľov. Súd prvého stupňa
ďalej v odôvodnení konštatoval, že odporcovia namietajú zákonnosť vydania stavebného povolenia
č. SÚ-258/2012Šm zo dňa 23.7.2012 a zákonnosť vydania územného rozhodnutia č. SÚ-2980/2012/
Šm zo dňa 30.4.2012 a tiež postup pri uskutočňovaní stavby „C. T. - adaptácia" a domáhajú sa
na stavebnom úrade (Mesto Stupava) zrušenia stavebného povolenia, ktoré bolo navrhovateľom ako
stavebníkom stavebným úradom vydané. S ohľadom na uvedené vyvodil, že z takto osvedčených
skutočností navrhovateľom nevzniká žiadna ujma na ich právach. Na uvedenom základe súd prvého
stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. v spojení s §
102 ods. 1 O.s.p. zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia odvolanie a žiadali napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Uviedli, že neboli povinní preukazovať ale osvedčiť
dôvodnosť svojho návrhu. Súdu prvého stupňa preukázali, že sú stavebníkmi predmetnej stavby a
súčasne doložili, že odporcovia stavebníkmi nie sú a z titulu vlastníctva pozemkov pod stavbou (hoci
sa ich vlastníkmi stali až po vydaní stavebného povolenia) maria činnosť navrhovateľov smerujúcu k
realizácii stavby. Túto skutočnosť navrhovatelia opísali v návrhu, pričom poukázali na to, že táto činnosť
odporcov spočíva jednak v spochybňovaní vydaných rozhodnutí týkajúcich sa stavby (stavebného
povolenia ale i územného povolenia) a jednak zo svojvoľných zásahov odporcu 1/, ktorý bez toho, aby
mal k rozostavanej stavbe akýkoľvek vzťah, vykonával zásahy na stavbe, ako bolo opísané v návrhu.
Poznamenali, že nemali ako viac preukázať dôvodnosť potreby dočasnej úpravy pomerov. Skutočnosť,
že odporcovia spochybňujú stavebné povolenie (ale i územné povolenie), nemal súd prvého stupňa
vyhodnotiť ako stav, kedy vlastne dochádza k (legitímnemu) spochybneniu dôvodnosti realizácie stavby
odporcami a tým i dôvodnosti spôsobovania alebo nespôsobovania ujmy navrhovateľom. Súdu prvého
stupňa vytkli, že na podklade podania odporcov 1/ a 2/ prejudiciálne spochybnil platný právny stav, teda
že vo veci je vydané právoplatné stavebné povolenie, na základe ktorého navrhovatelia sú oprávnení
realizovať stavbu „C. T. - adaptácia" a naopak odporcovia sú povinní tento právny stav rešpektovať,
keďže nadobudli pozemky pod stavbou až po vydaní stavebného povolenia a vedeli (mohli vedieť), že
ich nadobúdajú aj s týmito právami navrhovateľov. V tejto súvislosti ako dôkaz predložili rozhodnutie
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré ako odvolací orgán zrušilo celkom
zjavne neodôvodnené a nezákonné rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, ktorým tento úrad vyhovel
ničím nedoloženými a klamlivým vyjadreniam odporcov, ktorí týmito vyjadreniami odôvodňovali dôvody
pre zrušenie ako územného rozhodnutia, tak i stavebného povolenia. Mali za to, že aj z týchto rozhodnutí
je zrejmé, že odporcovia aktívne zasahujú do práv a oprávnených záujmov navrhovateľov a robia všetko
preto, aby zmarili legitímnu činnosť navrhovateľov ako stavebníkov. Spolu s aktívnymi svojvoľnými
zásahmi do rozostavanej stavby realizovanými odporcom 1/ tieto skutočnosti odôvodňujú potrebu
dočasnej úpravy pomerov. Nedochádza totiž iba k spochybňovaniu práv stavebníkov, ale aj k reálnym
zásahom do stavby, ktoré prinajmenšom spôsobujú stavebníkom ujmu v podobe vzniku zbytočne
vynakladaných nákladov (napr. na obnovenie odporcom 1/ zasypaných výkopov pre dokončenie
neukončených prác a pod.), ale ktoré môžu viesť až k takým zásahom do stavby, ktoré by spôsobili
jej nezvratné poškodenie. Ako dôkaz osvedčujúci bezprostredne hroziacu ujmu navrhovatelia priložili k
odvolaniu čestné vyhlásenie syna jedného zo stavebníkov, podľa ktorého tento na vlastné oči videl, ako
odporca 1/ v letných mesiacoch (jún 2014) zasypával vykopané základy časti stavby a upravoval okolie.
Záverom podotkli, že akékoľvek zásahy neoprávnenej osoby v rozpore so záujmami navrhovateľov
do rozostavanej stavby s hodnotou prestavanosti cca. 90 tisíc eur, predstavujú bezprostredné hroziacu
ujmu na právach a oprávnených záujmoch navrhovateľov.
Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), pričom bol viazaný
jeho rozsahom a dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov
alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia musí byť v konaní o nariadenie
predbežného opatrenia aspoň osvedčená. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich
dočasný - predbežný charakter. Navrhovatelia sa nariadenia predbežného opatrenia domáhali z dôvodu
potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
Nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov v zmysle § 74
ods. 1 O.s.p. resp. po začatí konania v zmysle § 102 ods. 1 O.s.p., je prípustné a opodstatnené vtedy,
ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak
sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom
nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Z ustanovenia § 102 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ak sú
splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, súd je povinný predbežné opatrenie nariadiť,
pričom však toto neprejudikuje práva a povinnosti účastníkov konania. Predpokladom pre nariadenie
predbežného opatrenia pritom nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku (dôvodnosť ktorého
bude predmetom konania o veci samej), ale postačuje, ak je nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, osvedčený, t.j. ak je hodnoverný a javí sa ako pravdepodobný. Ďalším predpokladom na
nariadeniepredbežnéhoopatreniajeosvedčeniereálnejabezprostrednehroziacejujmybezokamžitého
zásahu súdu. Predbežné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahu medzi účastníkmi a je
namieste vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia navrhovateľa, alebo
by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav.
Navrhovatelia potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov v návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia odôvodnili tým, že odporca 1/ (ako spoluvlastník pozemkov, na ktorých stojí predmetná
rozostavaná stavba, v podiele 1) napriek právoplatnému stavebnému povoleniu a platnej Zmluve
o spolupráci uzatvorenej medzi navrhovateľmi a jeho právnym predchodcom PaedDr. Miroslavom
Suchým, začal samostatne aktívne konať proti realizácii stavby a to zasypaním realizovaných
(technologických) stavebných výkopov, vykonávaním terénnych prác, odstránením a spálením
oplotenia. Tým podľa navrhovateľov vytvára riziko bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko vykonáva také
zásahy, že v prípade ich pokračovania by bol zmarený účel konania vo veci samej a ohrozená možnosť
jej dokončenia. Voči odporkyni 2/, ktorá je manželkou odporcu 1/ a je tiež spoluvlastníčkou pozemkov,
na ktorých stojí predmetná rozostavaná stavba, v podiele 1, navrhovatelia potrebu dočasnej úpravy
pomerov odôvodnili tým, že aj keď nevykonáva aktívne kroky na zmarenie stavby, možno predpokladať,
že nakoľko sa jedná o manželku odporcu 1/, sleduje identický zámer.
Odvolací súd konštatuje, že tvrdenia o protiprávnom konaní odporcu 1/ spočívajúce v poškodzovaní
realizovanej stavby spôsobom konkrétne opísaným v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
navrhovatelia ničím neosvedčili ani nepreukázali; navrhovatelia na podporu svojich tvrdení do
súdneho spisu nezaložili žiadne dôkazy, ktoré by naliehavosť dočasnej úpravy pomerov vo vzťahu
k nedovolenému správaniu odporcu 1/ relevantným spôsobom osvedčovali. Pokiaľ ide o odporkyňu
2/, navrhovatelia v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nielenže neosvedčujú, ale ani
netvrdia, že odporkyňa 2/ akýmkoľvek spôsobom nedovolene zasahuje do realizácie predmetnej stavby.
Navrhovatelia nepreukázali a ani len neosvedčili tvrdené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
So zreteľom na uvedené preto možno prijať záver, že nakoľko navrhovatelia v konaní o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia pred súdom prvého stupňa neosvedčili potrebu dočasnej úpravy
pomerov účastníkov navrhovaným predbežným opatrením (t.j. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy), súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď návrh na nariadenie predbežného opatrenia v
zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. zamietol.V podanom odvolaní navrhovatelia označili a preložili dôkazy, ktoré mali preukazovať naliehavosť
dočasnej úpravy pomerov a existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy; konkrétne ide
o dve rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor
štátnej stavebnej správy (ďalej len „MDVRR SR“) a Čestné prehlásenie JUDr. Petra Brňáka, PhD.
Založenými rozhodnutiami zo dňa 18.8.2014 a 4.8.2014, MDVRR SR v odvolacom konaní zrušilo podľa
§ 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej
politiky (ďalej len „OÚ BA“), ktorými: 1/ OÚ BA v konaní mimo odvolania zrušil právoplatné
rozhodnutie stavebného úradu mesta Stupava č. SÚ-258/2012/Šm zo dňa 23.7.2012 a 2/ OÚ BA
v konaní mimo odvolania zrušil právoplatné územné rozhodnutie stavebného úradu mesta Stupava č.
SÚ-XXXX/XXXX/Šm zo dňa 30.4.2012 o umiestnení stavby „MAJER T. - adaptácia“. Ani v jednom z
rozhodnutí MDVRR SR sa však nič nekonštatuje o zásahoch odporcov do vybudovaných stavebných
konštrukcií alebo do základov stavby „MAJER T. - adaptácia" resp. o ich nedovolených zásahoch na
stavenisku stavby, ktorých zdržania sa navrhovatelia domáhali v navrhovanom predbežnom opatrení.
Keďže z uvedených rozhodnutí nevyplýva tvrdená hrozba reálnych zásahov odporcov do predmetnej
stavby, nebolo ani týmito dôkazmi ohrozenie právnych pomerov osvedčené tak, aby potreba dočasnej
úpravy pomerov účastníkov bola nepochybná.
V listine označenej ako Čestné prehlásenie datovanej dňa XX.XX.XXXX JUDr. G. J., PhD., syn
navrhovateľa 1/ čestne prehlásil, že na vlastné oči videl, ako odporca Ing. G. B. v letných mesiacoch
(jún 2014) zasypával (dozeral na zasypanie) vykopané základy časti stavby a upravoval okolie. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na dobu, ktorá uplynula od uvádzaného začiatku letného obdobia 2014,
kedy k zasypávaniu základov časti stavby zo strany odporcu 1/ malo dôjsť a to v nadväznosti na
dočasnú úpravu právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Dočasnosť ako predpoklad na nariadenie
predbežného opatrenia sa totiž chápe ako kategória, ktorá vychádza zo stavu, ktorý je tu v čase
rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie. Ďalej na účely hodnotenia predmetného čestného
prehlásenia (vyhlásenia) ako dôkazného prostriedku považuje odvolací súd za potrebné objasniť právnu
povahu čestného prehlásenia v civilnom konaní. Občiansky súdny poriadok ani iný predpis civilného
práva čestné vyhlásenie ako osobitný inštitút, na rozdiel od správneho poriadku (§ 39 ods. 1 Správneho
poriadku), neupravuje. Všeobecná právna povaha čestného vyhlásenia v správnom konaní spočíva
v tom, že v taxatívne uvedených prípadoch čestné vyhlásenie účastníka (správneho) konania, po
náležitom upozornení účastníka na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia, nahradzuje
dôkaz. V občianskom súdnom konaní je však pripustenie čestného prehlásenia namiesto dôkazu
vylúčené a to aj v procese osvedčovania na účely rozhodovania o predbežnom opatrení. Je tomu
tak preto, že sa nejedná o dôkazný prostriedok, ktorým možno zistiť skutkový stav veci s náležitým
vyvodením právnych následkov z jeho nepravdivosti, ako napr. pri krivej svedeckej výpovedi. Písomnosť
označenú ako „Čestné vyhlásenie“ zo dňa 24.11.2014, ktorú predložili navrhovatelia možno preto
považovať iba za návrh na vykonanie výsluchu svedka o právne relevantných skutočnostiach v ňom
uvedených. So zreteľom na vyššie uvedené je potom pojmovo vylúčené, aby uvedená listina bez
ďalšieho preukazovala alebo osvedčovala skutočnosti v nej obsiahnuté.
Vzhľadom na to, že navrhovatelia ani v odvolacom konaní neosvedčili tvrdené nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy a naň nadväzujúcu potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov,
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.