Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 31, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014897454
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014897454.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: L., S..X..F.. S. S. K. I., Ď. Č.. X, IČO: XX XXX XXX, zast.
JUDr. Andrejom Dankom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 73/a proti žalovaným: 1/ A.
Š., E.. XX.X.XXXX, bývajúcej v A., Z..O..Š. Č.. XXXX/XX, 2/ B. D., X.. D., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v
A., J. Č.. XXXX/XX, obom zastúpeným JUDr. Petrom Jakubíkom, advokátom so sídlom v Michalovciach,
Štefánikova č. 76, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.8.2013 č.k. 13C/1061/2001-385 a proti uzneseniu
Okresného súdu Michalovce zo dňa 7.5.2014 č.k. 13C/1061/2001-426 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 30.8.2013 č.k. 13C/1061/2001-385.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 7.6.2014 č.k. 13C/1061/2001-426.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v sume 38,96 eura do 3 dní
od doručenia uznesenia na účet ich právneho zástupcu O.. Z. O..

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením zo dňa 30.8.2013 č.k. 13C/1061/2001-385 uložil
žalobcovi, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia zaplatil niektorým zo spôsobov určených v
uznesení súdny poplatok za odvolanie v sume 99,50 eura (pol. č.1 písm. b/ Sadzobníka súdnych
poplatkov).

Preskúmavaným uznesením zo dňa 7.6.2014 č.k. 13C/1061/2001-426 žalobcovi uložil zaplatiť
žalovaným trovy konania 747,21 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia na účet ich

právneho zástupcu O.. Z. O. do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

S poukazom na to, že vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom prvostupňového súdu dňa 30.6.2010,
ktorým bola žaloba zamietnutá a ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.5.2013 č.k.
4Co/339/2010-376 vo veci samej potvrdený a vo výroku o trovách konania zrušený, o trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a ich náhradu priznal úspešným žalovaným. Z nimi vyčíslených trov
vo výške 825,55 eura im priznal náhradu trov vo výške 747,21 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho

zastúpenia. Za rok 2004 ich priznal podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a za roky 2007-2013 podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z.z..

Odmena za 1 úkon právnej pomoci je podľa § 13 ods. 6 vyhl.č. 163/2002 Z.z. 1/10 z výpočtového základu
45,14 eura a podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. 1/13 z výpočtového základu 45,51 eura za
rok2007,55,49eurazarok2010a60,07eurazarok2013.Žalovanýmpretovznikolnároknaodmenuza1 úkon právnej služby 45,14 eura (prevzatie a príprava zastúpenia), za 1 úkon právnej služby 45,51 eura
(vyjadrenie k odvolaniu žalobcu z 12.12.2007), za 7 úkonov právnej služby po 55,49 eura (pojednávania
v dňoch 28.1.2010, 4.3.2010, 25.3.2010, 4.5.2010 a 3.6.2010, vyjadrenia žalovaných z 18.3.2010 a

26.4.2010), za 1 úkon právnej služby 60,07 eura (účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach
dňa 16.5.2013) a ďalej podľa § 14 ods. 5 vyhl.č. 655/2004 Z.z. za 1 úkon - vyhlásenie rozhodnutia vo
výške 1/4 z výpočtového základu 13,87 eura a podľa § 14 ods. 3 písm. b/ cit. vyhlášky za 1 úkon -
odvolanie proti trovám vo výške 1/2 z výpočtového základu 27,74 eura. Žalovaným priznal aj režijný
paušál za 12 úkonov právnej služby (vyššie špecifikovaných) a to 1x 4,51 eura za rok 2004, 1x 5,91

eura za rok 2007, 9x po 7,21 eura za rok 2010, 1x 7,81 eura za rok 2013, spolu v sume 83,12 eura. Tiež
im priznal náhradu cestovného na pojednávanie dňa 16.5.2013 na trase Košice-Michalovce a späť vo
výške 31,29 eura a náhradu za stratu času za 4 polhodiny za čas strávený cestou Košice-Michalovce a
späť na pojednávanie dňa 16.5.2013, t.j. 4x 13,01 eura, spolu 52,04 eura.

Nepriznal im náhradu za úkon právnej pomoci prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 45,51 eura ako
vyčíslili, ale vo výške 45,14 eura (§ 13 ods. 6 vyhl.č. 163/2002 Z.z.), ako aj režijný paušál vo výške

5,91 eura ale vo výške 4,51 eura, pretože úkon bol vykonaný v roku 2004, a ďalej náhradu za úkon
právnej služby - účasť na pojednávaní, na ktorom bolo iba vyhlásené rozhodnutie vo výške 27,74 eura
ale vo výške 13,87 eura (§ 14 ods. 5 vyhl.č. 655/2004 Z.z.) platnej v čase vykonania tohto úkonu dňa
30.6.2010. Napokon nepriznal odmenu za úkon vyjadrenie k odvolaniu žalobcu z 3.11.2010 a režijný
paušál 7,21 eura, lebo takýto úkon právnej služby zo spisu nevyplýva.

Pri priznávaní trov konania sa zaoberal aj okolnosťami relevantnými pre rozhodovanie o náhrade
trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Poukázal na to, že odvolací súd vo svojom rozsudku zo
16.5.2015, ktorým zrušil výrok o trovách konania sa nestotožnil s právnym názorom prvostupňového
súdu o dobromyseľnosti právneho predchodcu žalobcu pri vydražení predmetných nehnuteľností, ktorou
prvostupňový súd odôvodňoval výnimočnosť prípadu na aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. a ďalej na to, že

právny predchodca žalovaných bol v konaní úspešný a žalované ako jeho právne nástupkyne vstúpili
do konania až po smrti otca, teda až v odvolacom konaní. Žalovaná v 1.rade poberá starobný dôchodok
vo výške 384,80 eura mesačne, manžel je dôchodca a stará sa o jedno nezaopatrené dieťa, spolu s
manželom vlastní rodinný dom, v ktorom bývajú. Žalovaná v 2. rade je zamestnaná s čistým mesačným
príjmom vo výške 486,49 eura, manžel je invalidný dôchodca a stará sa o jedno nezaopatrené dieťa.

Vlastní rodinný dom v1/2 podiele v Michalovciach. Žalobca ako to vyplýva z jeho daňového priznania za
roky 2011 a 2012 disponuje majetkom v hodnote 145.316,00 eura, obežný majetok vo výške 38.333,00
eura, na finančných účtoch mal sumu 6.805,00 eura, z toho peniaze vo výške 4.173,00 eura a na účtoch
v bankách 5.632,00 eura. Za rok 2012 mal krátkodobé pohľadávky vo výške 9.869,00 eura. Výsledok
hospodáreniazaúčtovnéobdobie pozdanenívykazovalvstrate3.034,00eura,ktorýponížilvporovnaní

s predchádzajúcim účtovným obdobím zo sumy mínus 7.598,00 eura. Žalobca je podnikateľom, ktorý pri
svojej podnikateľskej činnosti podstupuje riziko, ktoré na jednej strane môže byť zavŕšené dosiahnutím
zisku a na strane druhej môže skončiť stratou. Okolnosť, že podnikateľ nie je úspešný pri svojej
podnikateľskej činnosti nie je dôvodom na postup podľa § 150 ods. 1 O.s.p..

Na základe uvedeného uzavrel, že podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 ods. 1

O.s.p. neboli naplnené.

Proti týmto uzneseniam sa včas odvolal žalobca.

V odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 30.8.2013 o súdnom poplatku za odvolanie
navrhol toto uznesenie zrušiť. Poukázal na to, že pôvodnému žalobcovi O.. A. S., správcovi konkurznej
podstaty úpadcu S., S.. S..X..F.. bolo na jeho žiadosť priznané oslobodenie od súdnych poplatkov,

následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 15.12.2009 č.k. 13C/1061/2001-284 pripustil, aby
namiesto doterajšieho žalobcu O.. A. S. správcu konkurznej podstaty úpadcu S. S.. S..X..F.. vstúpil on a
teda v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. tak vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného žalobcu vrátane
práv a povinností vyplývajúcich z vyššie uvedeného rozhodnutia o priznaní oslobodenia od povinnosti
platiť súdne poplatky. To, že sa uvedené oslobodenie od súdnych poplatkov s prihliadnutím na § 92

ods. 2 a 3 O.s.p. vzťahuje v súčasnosti na neho jednoznačne vyplýva z § 138 ods. 1 O.s.p., keďžekonajúci súd do dnešného dňa žiadnym spôsobom nerozhodol o zmene práv a povinností žalobcu,
ktoré mu vyplývajú z rozhodnutia o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Keďže pôvodný žalobca
vysporiadal svoj záväzok zaplatiť súdny poplatok za prvé odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa

zo dňa 25.1.2007 (ktorý bol v odvolacom konaní zrušený a vec bol vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie) tým, že mu po podaní „prvého odvolania“ bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov,
jemu ako súčasnému žalobcovi súdny poplatok za druhé odvolanie v tej istej veci už vyrúbený byť
nemôže (poznámky k položkám 1,2,6,7,9,14 a 16 Sadzobníka súdnych poplatkov).

V odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 7.5.2014 č.k. 13C/1061/2001-426 navrhol

napadnuté uznesenie zmeniť a žiadnemu z účastníkov nepriznať nárok na náhradu trov konania. Vytýkal
súdu prvého stupňa, že sa dôsledne neriadil úpravou odvolacieho súdu v rozhodnutí, ktorým zrušil
predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, keď neskúmal všetky okolností
rozhodujúce pre posúdenie komplexu okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania
podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pretože skúmal iba majetkové pomery účastníkov, čo je len jedna z
okolností podstatných pre aplikáciu uvedeného ustanovenia. Jeho záver uvedený v poslednom odseku

odôvodnenia napadnutého uznesenia je preto zjavne arbitrárny, keďže neobsahuje aspoň stručné
odôvodnenie ako súd prvého stupňa posúdil vplyv iných okolností (okrem majetkových pomerov)na
rozhodnutie o náhrade trov konania. Súd prvého stupňa mal pri opätovnom rozhodovaní o trovách
konania najmä zohľadniť skutočnosť, že dôvodom vzniku súdneho sporu bola zložitá právna otázka
stretu dvoch nadobúdacích práv k týmto nehnuteľnostiach, pričom doposiaľ obdobná právna otázka

nebol judikatúrou súdov riešená. Žalobca sa teda nedomáhal určenia vlastníckeho práva zjavne
svojvoľne, ale na základe toho, že sa domnieval, že mu svedčí právny titul vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, ktoré mal jeho právny predchodca nadobudnúť na dražbách a ich kúpnu cenu riadne
uhradil. Tiež bolo potrebné brať v tejto súvislosti do úvahy, že samotný zástupca právneho predchodcu
žalovaných (realitná kancelária I..T..B.. S..X..F.. ) udelil súhlas na predaj dotknutých pozemkov dňa

5.11.1996. Aj keď išlo iba o všeobecný súhlas, jeho právny predchodca konal z dôvery k tomuto súhlasu
a aj na základe zohľadnenia tohto súhlasu predmetné nehnuteľnosti vydražil. Udelenie uvedeného
súhlasu, ako aj skutočnosť, že v predchádzajúcom súdnom konaní (6C 979/98 v ktorom jeho právny
predchodca nebol účastníkom) neinformoval právny predchodca žalovaných konajúce súdy o zmene
evidovaného vlastníka pozemkov, prispeli k neprehľadnosti právnych vzťahov k dotknutým pozemkov a

tým aj k dôvodom vzniku tohto súdneho konania. V dôsledku toho súd prvého stupňa otázku náhrady
trov konania nesprávne posúdil a zároveň je odôvodnenie jeho rozhodnutia nedostatočné v tom zmysle,
že obsahuje iba posúdenie prípadnej aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. z hľadiska majetkových pomerov
účastníkov a vôbec neobsahuje posúdenie ostatných okolností, ktoré mohli mať vplyv na rozhodovanie
o náhrade trov konania.

Žalované v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách
konania navrhli potvrdiť toto uznesenie ako vecne správne. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho
konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu)
vo výške 69,88 eura (61,84 eura tarifná odmena + 8,04 eura režijný paušál). Uviedli, že v tejto veci
nie sú naplnené zákonné predpoklady na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. na rozhodnutie o trovách

konania a nie je pravdou, že prvostupňový súd v zmysle usmernenia Krajského súdu v Košiciach
neposúdil všetky relevantné okolnosti na rozhodnutie o náhrade trov konania. Poukázali na rozhodnutie
odvolacieho súdu, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, v
ktoromsanestotožnilsnázoromprvostupňovéhosúduodobromyseľnostiprávnehopredchodcužalobcu
pri vydražení predmetných nehnuteľností. Tiež nemožno opomenúť náklady, ktoré im v súvislosti s týmto

súdnym konaním vznikli, keďže boli nútení splnomocniť na konanie právnych zástupcov a zdalo by sa
im nespravodlivé, aby tieto náklady vzhľadom na dôvody uvedené vo vyjadrení mali znášať oni.

Odvolacísúdnazákladepodanéhoodvolaniavecpodľaust.§214ods.2O.s.p.prejednalbeznariadenia
pojednávania, preskúmal uznesenia súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré im predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolania žalobcu podané proti týmto uzneseniam sú nedôvodné.

Predovšetkým pokiaľ ide o napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 30.8.2013 č.k.
13C/1061/2001-385 o súdnom poplatku, rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá zákonu.Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zák.č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania, dovolania alebo žiadosti na vykonanie

poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ (§ 5 ods. 1 písm. a/ cit.
zákona).

Poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom
konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve
je splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8 ods. 1 cit. zákona).

V posudzovanom prípade navrhovateľom poplatkového úkonu je žalobca, ktorému podaním odvolania

zo dňa 25.8.2010 vznikla podľa cit. ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a/ zák.č. 71/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov poplatková povinnosť, t.j. povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie a to podľa položky
č. 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov (poznámky k položke č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov
tvoriaceho prílohu zák.č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov).

Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že oslobodenie od súdnych poplatkov priznané

jeho právnemu predchodcovi rozhodnutím súdu sa vzťahuje aj na neho. Oslobodenie priznané podľa
ust. § 138 O.s.p. pôvodnému účastníkovi, totiž neprechádza na zákonného právneho nástupcu tohto
účastníka (Cpj 70/75 písm. k/ ).

Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa o súdnom poplatku za odvolanie je preto vecne správne.

Rovnako nie sú dané ani odvolacie dôvody uplatnené žalobcom v odvolaní proti uzneseniu súdu

prvého stupňa zo dňa 7.6.2014 č.k. 13C/1061/2001-426 o trovách konania. Aj keď to žalobca výslovne
neuviedol, z obsahu jeho odvolania vyplýva, že uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď namietal, že záver súdu prvého stupňa je zjavne
arbitrárny, lebo neobsahuje aspoň stručné odôvodnenie ako súd posúdil vplyv iných okolností (okrem
majetkových pomerov) na rozhodnutie o náhrade trov konania, a ďalej odvolací dôvod podľa ust. §

205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., keď namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Preskúmavanému uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách konania nemožno vytknúť nedostatok
riadneho odôvodnenia a ani mylnú aplikáciu práva na zistený skutkový stav, t.j. že by na rozhodnutie
o trovách konania použil nesprávny právny predpis, poprípade použil síce správny právny predpis, ale

nesprávne ho vyložil, či inak aplikoval (vyvodil z neho nesprávne závery o právach a povinnostiach
účastníkov).

Ustanovenie § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., ktorého aplikácie na rozhodnutie o trovách konania sa
domáhal žalobca vo svojom odvolaní, je výnimočným ustanovením, preto ho možno použiť len ak ide
o výnimočný prípad, keď sú dané pre takéto použitie dôvody hodné osobitného zreteľa. Nemožno ho

použiť kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania a nepriznať
náhradu trov úspešnému účastníkovi. Prihliadať je potrebné najmä k majetkovým, sociálnym, osobným
a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania, t.j. potrebné je vziať do úvahy nielen pomery toho,
kto by mal trovy konania zaplatiť, ale zohľadniť je potrebné aj dopad takéhoto rozhodnutia na pomery
oprávneného účastníka. Významné sú tiež okolností ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj

účastníkov v priebehu konania a pod..

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne poukázal na pomery všetkých
účastníkov konania (v tomto smere napokon ani žalobca nedostatočné zistenia súdu prvého stupňa vodvolaní nenamietal) a pokiaľ ide o okolností veci, poukázal na závery odvolacieho súdu v jeho rozsudku
zo dňa 16.5.2013 sp.zn. 4Co/339/2010, keď sa nestotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu o
dobromyseľnosti právneho predchodcu žalobcu pri vydražení predmetných nehnuteľností. Odvolací súd

v tejto súvislosti v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rodičia pôvodného žalovaného, t.č. už neb.
Jána Kotoru (právneho predchodcu žalovaných ) nadobudli vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam
priamo na základe Výmeru vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa §
1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR ako prídelcovia po býv. vlastníkovi grófovi W. S., po ktorom
nadobudli do vlastníctva na základe rovnakého titulu pozemky aj ďalší prídelcovia. Pred vykonaním

dražieb o.i. už v prvej polovici 90-tych rokov aj ďalší títo prídelcovia (ich dedičia) uplatňovali svoje
vlastnícke nároky k prideleným pozemkom. S týmito prídelcami (ich dedičmi) prebiehali jednania o
odpredaji pozemkov, prostredníctvom realitnej kancelárie I..T..B.. S..X..F.. K. A. a sám konateľ právneho
predchodcu žalobcu v konaní predložil všeobecný súhlas s predajom nehnuteľností zo dňa 5.11.1996
podpísaný konateľom tejto realitnej kancelárie O.. O. Derevjanikom v mene vlastníkov nehnuteľností,
ktoré boli pridelené prídelcom po M. S., na ktorých sú postavené stavby terajšieho podniku Z.

Michalovce. Bez ohľadu na to, že uvedený „súhlas“ neobsahuje špecifikáciu dotknutých pozemkov, ani
ich vlastníkov, svedčí o tom, že právny predchodca žalobcu mal vedomosť o uplatnených vlastníckych
právach tretích osôb k týmto pozemkom a preto pri zachovaní obvyklej miery opatrnosti, nemohol byť
vnútornepresvedčenýosprávnosti,čipoctivostisvojhokonania.Pokiaľtedasúdprvéhostupňapoukázal
na uvedené závery odvolacieho súdu, nemožno mu vytknúť ani arbitrárnosť rozhodnutia pre nedostatok

posúdenia vplyvu iných okolností (okrem majetkových pomerov) na rozhodnutie o náhrade trov konania
a ani nesprávnosť jeho záveru, že po posúdení všetkých relevantných okolností z hľadiska ust. § 150
ods. 1 O.s.p. neboli naplnené podmienky pre aplikáciu tohto ustanovenia na rozhodnutie o trovách
konania vo vzťahu medzi účastníkmi.

Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil oba napadnuté uznesenia

ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol so zreteľom na ust. § 224 ods. 1 podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
V odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z
trov právneho zastúpenia - odmeny za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) proti rozhodnutiu,
ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej vo výške1/2 základnej sadzby (§14 ods. 3 písm. b/ vyhl.č.

655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), t.j. vo výške 30,92 eura + režijný paušál 8,04 eura, spolu
v sume 38,96 eura a nie 69,88 eura ako žalované nesprávne uplatňovali, keď žiadali priznať odmenu
vo výške základnej sadzby podľa § 14 ods. 1 písm. b/ cit.vyhlášky a nie odmenu vo výške 1/2 základnej
sadzby tarifnej odmeny podľa ods. 3 písm. b/ tejto vyhlášky.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení

neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.