Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/332/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204557
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7814204557.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: F. Q. T., s.r.o., Y. 5, P., S.: XX XXX XXX,
zastúpeného spoločnosťou B. Q., s.r.o., Y. 5, P., S.: XX XXX XXX proti povinnému: N. H., nar.
XX.XX.XXXX, F. 2, I., o vymoženie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom J.. I.
Q., F. úrad P., O. XX, P., pod F., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu I., takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Toto rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe
exekučného titulu, ktorým je rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej
asociácie so sídlom v P. sp. zn. II/XXXX-XXXX zo dňa XX.X.XXXX. E. XX.X.XXXX súdny exekútor

doručil súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny
X.XXX,XX eur. E. X.X.XXXX bola medzi právnym predchodcom oprávneného (S., a.s.) a povinným
uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej bankovej platobnej karty a zľavovej karty T. card s výškou
celkového úverového limitu do XX.XXX,- Sk, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné obchodné
podmienky oprávneného . V článku 4 Vyhlásenie klienta bod 6 - riešenie sporov sa nachádzala
rozhodcovská doložka zmluvných podmienok, podľa ktorej sa strany dohodli na riešení všetkých sporov

medzi nimi vzniknutých pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave. Súd prvého
stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 44 ods. 1, § 45 ods.
1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 4, §
54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné
posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Rozhodcovská doložka úplne splýva s ostatnými

obchodnými dojednaniami. Povinný ako spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah
Všeobecných obchodných podmienok, nakoľko boli spísané na predtlačenom formulári. Ich súčasťou
bol aj vopred pripravený obsah rozhodcovskej doložky a spotrebiteľ mohol zmluvu ako celok odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Praktickým
dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke je, že spotrebiteľovi je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Podľa názoru súdu prvého stupňa

túto doložku možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo
vzájomnýchprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,nakoľkovyžadovalaod
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 1, 4 OZ). Rozhodcovskádoložka je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom. Preto súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, zverenej mu Exekučným poriadkom, keďže nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť
exekučného titulu, ale iba materiálnu a formálnu správnosť exekučného titulu. Poukázal na nesprávny
preklad rozhodnutia D. do slovenského jazyka, čo je zreteľné pri porovnaní znenia v anglickom jazyku.

Uviedol, že správny preklad je však taký, že exekučný súd má vtedy povinnosť „posúdiť“, resp.
„vyhodnotiť“, či je rozhodcovská doložka nekalá (alebo či nie je nekalá), ak má pre takéto posúdenie
skutkové okolnosti k dispozícii. Súd prvého stupňa nie je podľa rozhodnutia D. povinný vykonať cielenú
procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Citoval ustanovenie § 35 a
§ 37zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdnyporiadok. Zcitovanýchustanovenívyplýva,žeprávoplatnýrozhodcovskýrozsudokmátie

isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a tvorí prekážku pre opätovné prejednanie
veci, je právne záväzný a spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie.

Uviedol, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku D. povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku
ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby
vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho

dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve, avšak v slovenskom právnom poriadku je príslušný
na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského
konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy,
je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Poukázal aj na nesprávny preklad prílohy 1 písm. q/
smernice 93/13/EHS. Namietal, že ani zo slovenského a ani z európskeho práva nemožno vyvodiť záver,

podľa ktorého by súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa,
ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich.

Oprávnený zastával názor, že postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému
zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty,
čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní,

ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť
zodpovednosť štátu za škodu. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X M A./XX/
XXXX zo dňa XX. 9. XXXX, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba
uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ
ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. (rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi
jeviazanýnaplnenieanieibanato,čisamotnáspotrebiteľskázmluvaobsahujeneprijateľnúpodmienku,
nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými
mravmi. Rozhodujúcim bude len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje

dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa XX.X.XXXX.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,

že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolaniepodľa§214ods.1O.s.p.,naprejednaniektoréhojepotrebnénariadiťodvolaciepojednávanie,odvolanie
smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného
uvádza nasledovné:

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie, P. sp. zn. II/XXXX-XXXX zo dňa XX.X.XXXX.

Podľa§45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený

výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z
dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v
§ 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa
odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon

rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších
predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje

osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní.

Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd má vzhľadom na vnútroštátnu úpravu obsiahnutú v ustanovení §
44 ods. 2 Exekučného poriadku nielen právo, ale aj povinnosť zo zákona preskúmať v spotrebiteľských

zmluvách nekalú povahu rozhodcovskej doložky. Súd prvého stupňa pri posudzovaní žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupoval teda v súlade s vnútroštátnou
právnou úpravou i právnou úpravou Európskeho spoločenstva.

Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú doložku si účastníci konania
dojednali platne vo všeobecných obchodných podmienkach.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak

je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.
2 citovaného zákona).

Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania vo veci samej v rozhodcovskom

konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva
podľa § 3 (§ 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Ako vyplýva z predmetnej zmluvy o vydaní a používaní kreditnej bankovej platobnej karty a zľavovej
karty T., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky oprávneného, v článku
4 Vyhlásenie klienta bod 6, riešenie sporov - rozhodcovská doložka, sa zmluvné strany dohodli na

riešení všetkých sporov medzi nimi vzniknutých pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v
Bratislave.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní.
Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti

alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a
čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku
neplatnou.

Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať

a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú
nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom.
Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého
stupňa postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X A. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).

Námietka oprávneného, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho prekladu smernice Rady
93/13/EHS do slovenského jazyka, nie je dôvodná. Príloha smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za
nekalé. Členské štáty však môžu prijať aj úpravu prísnejšiu a tak zabrániť používaniu neprimeraných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Neprimeranosť zmluvných podmienok súdy posudzujú pri

zohľadnení všetkých okolností veci, pričom aplikujú národnú úpravu. Smernicu súd priamo neaplikuje,
môže ju použiť len ako interpretačné pravidlo. Posúdenie neprimeranej podmienky podľa § 53 ods.1
Občianskeho zákonníka exekučným súdom a jej následné vyhodnotenie ako neplatnej je v súlade
so slovenským právom. Navyše zákonodarca novelou č. 568/2007 Občianskeho zákonníka účinnou
od 1.1.2008, priamo v § 53 ods. 4 písm. r) menuje ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní, za neprijateľné.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení

s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretožeoprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom
konaní preukázateľné trovy konania nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004

Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.