Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Alexander Husivarga

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/351/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107217584
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7107217584.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
so sídlom v Košiciach, Staničné námestie 9, proti povinnému: Z. D., nar. XX. apríla XXXX, naposledy
bývajúci v E., M. 1, toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom,
zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, pre vymoženie 675,82 € s prísl., vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Jána Sokola, so sídlom v Košiciach, Jantárová 30, pod sp. zn. Ex 1902/2007, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 22.marca 2013, č.k. 40 Er 3278/2007-19
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.

N e p r i z n á v aúčastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „exekučný súd“) uznesením zo dňa 22.marca 2013, č.k. 40Er

3278/2007-19 exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 43,29 € do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil tým, že súdny exekútor preukázal nemajetnosť povinného.
V rámci šetrenia majetkových pomerov povinného súdny exekútor zistil, že povinný sa nenachádza v
evidencii sociálnej poisťovne, nemá zápis v živnostenskom registri a nie je vlastníkom nehnuteľností.
Ďalej v rámci služobnej cesty - návštevy posledného známeho bydliska povinného (M. 1, E.) zistil, že
povinného nikto na uvedenej adrese nepoznal a menovku na dverách, na schránke, ani na zvončeku

nemal. Vzhľadom na uvedené exekučný súd podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu
zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods.2 Exekučného poriadku (účinného
do 31.októbra 2013- poznámka odvolacieho súdu), v spojení s (§ 27a - poznámka odvolacieho súdu)
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.apríla 2008 (ďalej len „vyhláška“) a na ich náhradu zaviazal

oprávnenú, keďže k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdnemu exekútorovi
priznal trovy exekúcie pozostávajúce

1/ z odmeny podľa § 14 ods.1 písm. b/ , § 15 ods. 1 vyhlášky (za získanie poverenia na vykonanie
exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2x zisťovanie bydliska povinného, 3x zisťovanie
platiteľa mzdy povinného, 2x zisťovanie majetku povinného) á 3,32 € za jeden úkon, t.j. spolu 29,88 €
(9x 3,32 €);2/ z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky poštovného v sume 6,20 €;

3/ 20% DPH vo výške 7,21 € .

Spolu súd priznal trovy exekúcie vo výške 43,29 € (29,88 € + 6,20 € + 7,21 €).

Exekučný súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky za úkony
„štúdium spisu po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z pohľadu kontroly splnenia všetkých
zákonných podmienok na vedenie exekúcie“ v rozsahu 20 min., „kontrola spracovaného upovedomenia
o začatí exekúcie“ v rozsahu 15 min., „štúdium spisu po zistení majetkových pomerov za účelom určenia
spôsobu vykonania exekúcie“ v rozsahu 30 min, „štúdium spisu za účelom spracovanie návrhu na
zastavenie exekúcie“ v rozsahu 30 min., nakoľko ide o administratívne úkony, náhrada ktorých nemá

oporu vo vyhláške, v súlade s § 25 vyhlášky.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách exekúcie podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie.
Navrhol zmeniť výrok o trovách exekúcie tak, že súd zaviaže na trovy exekúcie „učtáreň“ exekučného
súdu. Namietal, že súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie sa nedostatočne zaoberal skutočnosťou,
pokiaľ ide o druh pohľadávky, ktorá sa vymáha prostredníctvom exekučného konania. Uviedol, že

exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice, č. S2004/03243003 zo dňa 22.4.2004, v zmysle ktorého bol povinný zaviazaný vrátiť preplatok
na dávke nahrádzajúcej výživné, a to z dôvodu, že si riadne neplnil súdom určenú vyživovaciu povinnosť
na maloleté deti, preto ide o pohľadávku na výživnom. Keďže v zmysle § 203 ods. 2 veta druhá
Exekučného poriadku ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, znáša trovy

exekúcie súd. Zastával názor, že exekučný súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie mal prihliadať na
fakt, že v predmetnej exekúcii sa vymáha výživné (ktoré v danom zákonnom ustanovení nie je bližšie
špecifikované o aký druh výživného ide).

Opatrovník povinného a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie vydala vyššia súdna úradníčka JUDr. Alica Ješová. Zákonná sudkyňa nevyhovela

odvolaniu oprávneného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky a predložila vec odvolaciemu súdu
podľa § 374 ods.4 O.s.p..

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného voči výroku o trovách
exekúcie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v rozsahu vyplývajúcom
z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Výrok uznesenia, ktorým bola exekúcia zastavená odvolaním napadnutý nebol, a tak nadobudol
právoplatnosť podľa § 206 ods. 3 O.s.p..

Podľa § 243b ods. 1 Exekučné poriadku konania začaté pred 1. novembrom 2013 (v prejednávanej veci
sa exekučné konanie začalo 12.7.2007) sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak
odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na

náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

K tvrdeniu oprávneného, že exekučný súd pri svojom rozhodovaní opomenul skutočnosť, že sa v
predmetnej veci vymáha pohľadávka na výživnom odvolací súd uvádza, že tomu tak nie je. Exekučným
titulom v prejednávanej veci je rozhodnutie Úradu práce, sociálny vecí a rodiny, pobočka Košice č.
S2004/03243003 zo dňa 22.4.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.7.2004 a vykonateľným sa

stalodňa28.7.2004.Exekučnýmtitulomjetedarozhodnutieopreplatkunadávkenahradzujúcejvýživné.
Inštitút náhradného výživného je upravený v právnom poriadku SR osobitným zákonom, a to zákonom
č. 201/2008 Z.z. (predtým zákonom č. 452/2004 Z.z.). Odvolací súd zastáva názor, že zákonodarca
v § 203 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku mal na mysli pohľadávku výživného upraveného
v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom nezáleží o aký
právny dôvod pohľadávky na výživnom ide (výživné pre maloleté deti, výživné pre manžela, príspevok

na výživu rozvedeného manžela, vyživovacia povinnosť medzi potomkami a deťmi etc.), pričom medzi
tento výpočet výživného nemožno subsumovať aj dávku nahrádzajúcu výživné.

V danom prípade exekučný súd zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku
z dôvodu, že šetrením súdneho exekútora mal za preukázané, že povinný je nemajetný. Exekučný súd
teda správne rozhodol, ak exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil.

Exekučný súd správne rozhodol aj o trovách exekúcie podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku, ak na
ich náhradu zaviazal oprávneného, lebo k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V takomto prípade neprichádza do úvahy aplikácia § 203 ods.1
Exekučného poriadku.

Exekučný súd správne určil aj výšku trov exekúcie, ktorá prináleží súdnemu exekútorovi a to odmena

podľa § 14 ods. 1 písm. b, § 15 ods. 1 vyhlášky za získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2x zisťovanie bydliska povinného, 3x zisťovanie platiteľa
mzdy povinného, 2x zisťovanie majetku povinného á 3,32 € za jeden úkon, t.j. spolu 29,88 € (9x 3,32
€) a náhrada hotových výdavkov, poštovného vo výške 6,20 € podľa § 22 vyhlášky. Následne správne
zvýšil odmenu a náhradu hotových výdavkov o 20 % DPH vo výške 7,21 €, keďže súdny exekútor je

platiteľ dane z pridanej hodnoty. Takto exekučný súd správne priznal trovy exekúcie vo výške 43,29 €
(29,88 € + 6,20 € + 7,21 €).

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 142 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní, tak mu náhrada trov odvolacieho

konanie nepatrí. Úspešnému súdnemu exekútorovi trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, preto
odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.