Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/440/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214216541
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4214216541.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., Astrová č. 2/A, Bratislava,
IČO: 45 869 464, zastúpeného: verita s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Karpatská 18, Bratislava,
IČO: 35 940 875, proti povinnej: G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, G., o vymoženie sumy
926,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k.
8Er/1169/2014-13 zo dňa 18.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 8Er/1169/2014-13 zo dňa 18.09.2014 p o t v
r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zo dňa 02.09.2014.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 40

ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoRK“), § 39, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 54 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, § 25 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, §
4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len
ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

Súd uviedol, že formuláciu rozhodcovskej doložky nie je možné považovať za platnú rozhodcovskú

zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku, pretože si ju spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Uviedol, že mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Konštatoval preto, že takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná. Poukázal aj
na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie doložky a podpis na úverovej zmluve nemožno

považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, pričom sa tak povinný bez vlastnej
vôle vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd v závere
dodal, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia,
pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Na základe uvedeného preto
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal na to,

že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky
rozhodcovského rozsudku majú len dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladaťrovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti
a neprípustne uplatnil rozdielny postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe
exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na

základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Rozsudkom rozhodcovského súdu je
exekučný súd viazaný rovnako ako rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd v rámci skúmania
podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu nie je oprávnený posudzovať vecnú
správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu, nakoľko nedisponuje
právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal na ustanovenie § 45 ods.

1 zákona o rozhodcovskom konaní, z ktorého vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie
a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Úverová zmluva, ktorej plnenie
je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou.
Zdôraznil poukaz aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. Zn. 3 M Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 a
uviedol, že zákon o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v ustanovení § 93b ods.
1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej

zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní.
Text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade s
definíciou "rozhodcovskej zmluvy" v § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. i s ustálenou praxou v odbore.
Rozhodcovskádoložkabolanaformulovanáadojednanánazákladesplneniazákonnejpovinnostibanky
a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 02.09.2014, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe Rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., sp. zn. IX-
A/0112/0085 zo dňa 13.01.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2014 a vykonateľnosť dňa
04.03.2014. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 10.09.2014 súdu prvého stupňa žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie,
Rozhodcovský rozsudok, tvoriaci exekučný titul a zmluvu o úvere. Následne súd prvého stupňa

preskúmavaným uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č.0096330106, ktorej
fotokópia je súčasťou exekučného spisu a z nej vyplýva, že ide o zmluvu, ktorá bola podpísaná povinným
dňa 10.08.2006. Schválená výška úveru predstavovala sumu 50.000 Sk, pričom mesačná splátka

predstavovala 1.306,00 Sk. Súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania, ktoré sú priamo spojené so
zmluvou. Vo všeobecných obchodných podmienkach pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere sa v čl.
9.2 nachádza predmetná rozhodcovská doložka, na základe ktorej sa povinná zaviazala, že akékoľvek
spory, ktoré v zmluvnom vzťahu vzniknú sa budú riešiť pred rozhodcovským súdom.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na

ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti má za potrebné predovšetkým poukázať na to, že právna
úprava spotrebiteľskej zmluvy je v našom právnom poriadku obsiahnutá v ustanovení § 52 Občianskehozákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je
skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je

to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Charakteristickým znakom
týchto zmlúv je to, že sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmien. Súd prvého stupňa preto správne posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.

V tomto smere je potrebné poukázať aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní
v spojení s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení, v prípade,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský
rozsudok vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na
zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto

dôvody zistil, musí exekúciu zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie
poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko by bolo nelogické
vydať poverenie a následne exekúciu zastaviť.

Súd prvého stupňa preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o

rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere, a to v súlade s ustanoveniami,
ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy, nakoľko predmetná zmluva o úvere môže obsahovať viaceré
neprijateľné podmienky.

Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd

prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka (uvedená v článku
9.2 obchodných podmienok pre úver, z ktorého rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc), ktorá
akákoľvek, bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech

spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná
nerovnováha v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
bola spôsobená aj tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa

upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky) a taktiež nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ - povinný si ju
nemohol osobitne vyjednať a nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah.

Odvolací súd preto považuje celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok za

prejav zneužitia práv dodávateľa. Ide o také konanie dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom
zaobstará ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy, pričom výkon práv
oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná, považuje
odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Preto odvolací
súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1
a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný. S poukazom na charakter predmetnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd
nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto taktiež správne

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.Odvolací súd sa tak nestotožňuje ani s jedným z odvolateľových tvrdení, a preto napadnuté rozhodnutie
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.