Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814206222
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7814206222.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného B. O. X., s.r.o., so sídlom v W., F. X, IČO:
35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou MCGA legal s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Partizánska č. 2, proti povinnej H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., U.. Y.. O. č. XXXX/XX, o vymoženie
578,04 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 9Er
628/2014-12 zo dňa 04.08.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.04.2014
domáhal voči povinnej vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu,

ktorým je rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná a.s. sp.zn. G09090827 zo dňa 04.12.2012, ktorý povinnú zaviazal zaplatiť oprávnenému sumu
578,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 578,04 Eur od 24.07.2008 do
zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 115,61 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Súd mal preukázané že dňa 11.03.2007 uzavrel právny predchodca oprávneného s povinnou zmluvu
o úvere č. 1040715697, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 1 062,21 Eur (32
000 SK), ktorý sa povinná zaviazala splácať v 48 mesačných splátkach po 37,24 Eur (1 122 Sk). V

článku V, bode 5.38 Obchodných podmienok úverových produktov tvoriacich neoddeliteľnú súčasť
uvedenej zmluvy je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa GE a zákazník dohodli, že všetky
medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich vrátane
sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu Rozhodcovskému súdu
zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. Bratislava podľa jeho základných vnútorných
predpisov. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu a jeho rozhodnutie bude pre zmluvné

strany záväzné. Zároveň sa zmluvné strany môžu písomne dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia
návrhu niektorej zmluvnej strany na tom, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na
základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy predložia
na rozhodnutie pred iný rozhodcovský súd.

Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

Exekučný poriadok), ust. § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.z.o spotrebiteľských úveroch, ust. § 52, § 53 ods. 1, 4 § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
auviedol,žezmluvaoúverejespotrebiteľskouzmluvou,nakoľkoprávnypredchodcaoprávnenéhokonal
pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinnej nebol úver poskytnutý na výkon

povolania, podnikania alebo zamestnania.

Rozhodcovskú doložku uvedenú vo všeobecných obchodných podmienkach považoval súd prvého
stupňa za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko táto nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, jej
obsah bol vopred pripravený a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
zmluvným podmienkam. Rozhodcovská doložka navyše splýva s ostatnými štandardnými podmienkami,

je napísaná malým písmom a je veľmi ťažko čitateľná. Rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je absolútne
neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že exekučný titul vydaný
na základe takejto rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, exekučný súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom.

Vzákonomstanovenejlehotepodalprotiuzneseniuoprávnenýodvolanie.Poukázalnadôvodovúsprávu
k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorej je cieľom zákonnej úpravy umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré ustanovenie rozhodcovskej
doložkyzakladaloprávomocrozhodovaťsporyvýlučnevrozhodcovskomkonaní,jednásaoneprijateľné
ustanovenie, čo však nemá za následok neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. V danom prípade je

teda predmetná rozhodcovská doložka v súlade so zákonom a neodporuje dobrým mravom, keďže
dlžníkovi nebráni, aby svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň
umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde. V
tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9 CoE 18/2010 a uznesenie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE 924/2009 a zdôraznil, že v danom prípade nenastala ani

jedna skutočnosť stanovená v ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok
je v súlade so zákonom, neobsahuje žiadnu neprijateľnú podmienku a teda nedochádza k vymáhaniu
plneniavrozporesdobrýmimravmi.Navrholnapadnutéuzneseniezmeniťasúdnemuexekútoroviudeliť
poverenie na vykonanie exekúcie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho

poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s.
p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia

pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm.
d/ Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, nezaväzuje účastníka rozhodcovského

konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom
(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/
a b/. Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský
rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa
úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu

podľa § 44 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti správne
v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom
nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v
danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučnéhotitulu so zákonom. Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanieexekúciejeexekučnýsúd,konajúcionávrhunanútenývýkonprávoplatnéhorozhodcovského
rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať,

či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí,
že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je
oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná
strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10.
októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť

spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvyaprípadneajkonštatovaťrozporrozhodcovskéhorozsudkusozákonomznamenajúcimateriálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.
septembra 2012 sp. zn. 5 Cdo 230/2011).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnej sa začalo dňa 04.06.2014 na

základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej,
arbitrážnej a mediačnej a.s. sp. zn. G09090827 zo dňa 04.12.2012 s právoplatnosťou dňa 22.02.2013
a vykonateľnosťou dňa 26.02.2013, ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu
578,04 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 578,04 Eur od 24.07.2008 do
zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 115,61 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol.

Z predloženej zmluvy o úvere č. 1040715697 zo dňa 11.03.2007 vyplýva, že povinnej bol právnym
predchodcom oprávneného poskytnutý úver vo výške 1 062,21 Eur (32 000 SK), ktorý sa povinná
zaviazala splácať v 48 mesačných splátkach po 37,24 Eur (1 122 Sk). Neoddeliteľnou súčasťou
predmetnej zmluvy sú Obchodné podmienky úverových produktov (verzia 2/2006), v ktorých bode 5.38

je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej GE a zákazník dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté
spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich vrátane sporov o platnosť,
výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu Rozhodcovskému súdu zriadenému pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. Bratislava podľa jeho základných vnútorných predpisov.
Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu a jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany

záväzné. Zároveň sa zmluvné strany môžu písomne dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu
niektorej zmluvnej strany na tom, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe
zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy predložia na
rozhodnutie pred iný rozhodcovský súd.

Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný

prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu, umožňuje exekučnému súdu zastaviť
exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú
z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný
súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo
posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených

ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok
nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012
„skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej

zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou -
spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,

ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)

rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ V
tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je zmluva o úvere uzatvorená
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou spotrebiteľskou zmluvou a vzhľadom na to,
je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Právny predchodca

oprávneného, poskytol povinnej úver v rámci svojho podnikania; a povinná je zmluvnou stranou, ktorej
bol ako spotrebiteľovi (fyzickej osobe) poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, že povinná
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zastáva názor, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver

bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania povinného ťaží toho, kto tvrdí takúto
výnimku, čiže oprávneného, preto súd prvého stupňa v danom prípade správne aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský

rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode 5.38
obchodných podmienok úverových produktov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy o
úvere.

Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2012,

sp. zn. 3 Cdo 122/2011, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 Najvyšší súd Slovenskej
republiky uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej

zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovaťrozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie,
je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola
medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo

dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť

tohto exekučného titulu. To znamená, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach
vkonkrétnychsúvislostiach(tedavzávislostiodkonkrétnychokolností)ustupujedôležitejšiemuprincípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
(v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho

zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné.
Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť
za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto
aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili

v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru
potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 pod
písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007
Z.z..

Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou

k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej
doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke
spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto
doložkou viazaný.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval,
že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej

strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše
označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti,
pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez
návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou

podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide
o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len
konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v

súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Navyše v danom prípade nebola dodržaná ani písomná forma rozhodcovskej doložky v zmluve
o úvere vyžadovaná citovaným ust. § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
zmluva môže mať buď formu osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve, pričom

musí byť písomná, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluvaobsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré
umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Rozhodcovská
doložka je obsiahnutá v bode 5.38 obchodných podmienok úverových produktov, ktoré však nespĺňajú

náležitosti vyžadované zákonom, pretože nie sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami, čím nie
je založená platná rozhodcovská doložka, a tým právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spory
medzi zmluvnými stranami. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011. Vzhľadom na to, že nedošlo k platnému
uzavretiu rozhodcovskej doložky, nebol rozsudok rozhodcovského súdu spôsobilým exekučným titulom,

na základe ktorého možno nariadiť výkon exekúcie.

Navyše obchodné podmienky úverových produktov, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku sú celkom
nečitateľné a sú napísané malým písmom, čo je rozhodne v neprospech spotrebiteľa, na čo súd prvého
stupňa správane poukázal. Otázku veľkosti písma, ktorá musí byť použitá pri tvorbe spotrebiteľských
zmlúv vrátane všeobecných obchodných podmienok pritom vyriešil zákonodarca novelou ust. § 53c
Občianskehozákonníkavykonanouzákonomč.106/2014Z.z.,súčinnosťouod1.júna2014.Predmetné

ustanovenie odkazuje na úpravu vo vykonávacom predpise, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré bolo novelizované
nariadením vlády SR č. 141/2014 Z.z., účinným od 1. júna 2014. Podľa tejto úpravy (§ 1b) ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo
v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ

uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

V danom prípade súd prvého stupňa správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný
rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, a
preto súd správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Z týchto dôvodov odvolací

súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (ust. § 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej
zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.