Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109231663
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4109231663.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti
povinnej: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., L. XXX/XX, o vymoženie 3.667,18 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 3. marca 2014 č. k. 18Er/960/2009-26,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti p o t v r d z u j e .

Návrh oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu, vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 62, zastavil. Náhradu trov exekúcie

súdnemu exekútorovi nepriznal. Právne vec odôvodnil ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 57 ods. 2 zák. č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej aj „EP“), § 45 ods.
1,2,3zák.č.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,§ 25ods.1,2zák.č. 129/2010ospotrebiteľských
úveroch, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej
aj „OZ“), článkom 2 písm. a/, článkom 3 ods. 1, 2, článkom 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Exekučným titulom v konaní bol rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno
8, Bratislava, sp. zn. SR 07210/09 zo dňa 18.08.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.09.2009
a vykonateľnosť dňa 17.09.2009 vydaného na základe porušenia Zmluvy o úvere č. 4281723 zo
dňa 24.06.2008. Uvedeným exekučným titulom rozhodca zaviazal povinnú zaplatiť oprávnenej sumu
3.677,18 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne, zo sumy 2.994,09 eura od 30.12.2008 do

zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 662,91 eura do troch dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku. Povinná si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu nesplnila
riadne a včas, čím sa stali všetky jej neuhradené splátky splatnými vcelku. Mal za preukázané, že
súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru ako súčasť obsahu formulárovej
zmluvy, ktorú oprávnená používala v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v článku 17 Obchodných

podmienok je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Táto doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať
si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú

doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, nemal na výber a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami sa vopred vzdal práva výberu, kde bude možné spory medzi stranami riešiť.Tieto skutočnosti sú dostatočné na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na to,
že rozhodcovská doložka je neplatná, exekučný titul vydaný na jej základe je materiálne nevykonateľný,

čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. O náhrade trov exekúcie
rozhodol s poukazom na ust. § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1, 2, 3 EP.

Odvolanie proti uzneseniu podala v zákonnej lehote na podanie odvolania oprávnená, domáhajúc sa
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo konanie podľa § 109 ods. 1
písm. c/ OSP prerušiť a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložiť

prejudiciálne otázky v znení uvedenom v podanom odvolaní. Uviedla, že súd rozhodol nad rámec
zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ OSP), nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona
bol potrebný (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. e/ OSP), svojim postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/, v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ OSP),
nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP).

Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.

OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP.

Podľa § 36 ods. 5 EP, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť,

nemožnoodpustiťzmeškanielehôtaposkončeníexekučnéhokonanianemožnopodaťnávrhnaobnovu
exekučného konania.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu.
Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa
správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať
štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil

s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd je povinný
zaoberaťsavkaždomštádiuexekučnéhokonaniatým,čituniejenejakáprekážka,prektorúbyexekúcia

ďalej prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Ak exekučný súd užvydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky exekučného titulu, ide síce o
pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje
pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví, príp., zastaví v časti.

Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala
v súlade so zákonom. Keďže v danom prípade išlo o absolútne neplatný právny úkon a absolútna
neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, súd prvého stupňa mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania.

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím,

ktoré by v zmysle § 159 ods. 3 OSP tvorilo prekážku veci rozsúdenej, a preto námietku oprávnenej, že
súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, vyhodnotil ako nedôvodnú.

Podľa rozhodnutia NS SR 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19

zo dňa 23. 11. 2011, v ktorom tento uviedol, že súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Súd pri zastavení exekúcie skúma existenciu dôvodov
na zastavenie exekúcie. Ak je na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd je

povinný nariadiť pojednávanie. Ak je však možné rozhodnúť na základe právneho posúdenia veci bez
vykonávania dokazovania, pojednávanie nie je potrebné. Exekučné konanie má charakter sporového
konania, ktorý sa prejavuje v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávnenou a povinnou, či možno
vykonávať exekúciu. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd v 3 rovinách a to, ako spor o začatie
exekúcie, spor o zastavení exekúcie a odklad exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom

prípade prvostupňový súd nemal dôvod vo veci nariadiť pojednávanie, vykonávať dokazovanie na
pojednávaní, preto ani túto vadu konania odvolací súd nezistil.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, nakoľko správne zistil skutkový stav a správne
vec posúdil po právnej stránke. K dôvodu odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP odvolací súd
v závere uvádza, že súd prvého stupňa správne právne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský,

a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinnú zaväzuje rozhodcovský rozsudok
nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa
považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa

tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa

a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý oprávnenou túto charakteristiku
spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský
úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vťahujú
na spotrebiteľské zmluvy. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa a všetky zmluvné podmienky
posúdené súdom prvého stupňa ako neprijateľné považuje aj odvolací súd za neprijateľné, pretože
tieto zmluvné dojednania neboli individuálne dojednané, nakoľko sú súčasťou Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, povinná ich mohla len ako celok prijať alebo odmietnuť a spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Súd prvého stupňa
teda správne postupoval, keď preskúmal v zmysle dôležitého záujmu štátu na rešpektovaní základného
práva občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách, ustanovenia vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorým korešponduje
povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľovnečestné zmluvné podmienky nezaťažovali. Súd vzal správne do úvahy čl. 6 ods. I Smernice Rady č.
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vo

výroku vecne správne, keď exekúciu zastavil, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Nakoľko súčasťou odvolania bol návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
c/ OSP, odvolací súd bol povinný o tomto návrhu rozhodnúť. Odvolací súd v prvom rade považuje
za potrebné poukázať na skutočnosť, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu

poriadku špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku sa
aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konania Exekučný poriadok upravuje
v § 36 ods. 5, a to tak, že výslovne zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z uvedeného
dôvodu je podanie návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 OSP neprípustné. Exekučný
poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých
okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis.

Odvolací súd navyše dodal, že je vecou vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý nesie
zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť nevyhnutnosť rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre
vydanie rozhodnutia vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru EÚ. V
prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na
Súdny dvor EÚ, nakoľko všetky otázky, ktoré oprávnený vo svojom návrhu uvádza sú už konštantnou

judikatúrou vyriešené, z čoho vyplýva, že nie je záujem na tom, aby sa odpovedalo na otázky už
zodpovedané (doktrína acte éclaire - konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), a že začatie
konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva
natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (doktrína acté
clairé - konanie jasné alebo zrozumiteľné).

Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie, odvolací súd dáva do pozornosti
nasledovné.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca

odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 OSP).

Podľa § 58 ods. 6 EP, v znení účinnom do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí

podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 EP, v znení účinnom od 1.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243b ods. 1 EP, exekučné konania začaté pred 1.11.2013 sa dokončia podľa predpisov účinných
do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 EP, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré
bolo podané pred 1.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013, to neplatí ak ide o
odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Z uvedeného vyplýva, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene právnej úpravy týkajúcej sa
prípustnosti odvolania proti výroku o náhrade trov v rozhodnutí podľa § 57 EP.Proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní, vykonávanom podľa Exekučného poriadku, je teda
prípustné odvolanie len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne umožňuje a pripúšťa. Prípustnosť
odvolania proti rozhodnutiu o trovách konania nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že ak vyšší súdny úradník rozhodol o trovách exekúcie dňa
03.03.2014, proti tomuto uzneseniu nie je zo zákona prípustné odvolanie, rozhodnutie sa zo zákona
zrušuje a opätovne musí rozhodnúť sudca s konečnou platnosťou. Proti jeho rozhodnutiu odvolanie
prípustné nie je.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.