Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/319/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212225895
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212225895.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO:
36 613 843, proti odporcom: 1. B. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., R. XX/XX, 2. neb. V. G., nar. XX. XX.
XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Y., R. XX/XX, 3. neb. N. W., nar. XX. XX. XXXX, zomr.
XX. XX. XXXX, naposledy bytom Y., R. XXX, 4. Q. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., K. XX/X, o zaplatenie

461,18 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
14. júna 2013 č. k. 6C/73/2013-67, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k odporcovi v 1.
rade z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh proti odporcom v 1. a 4. rade zamietol, konanie

voči odporcom v 2. a 3. rade zastavil a o trovách konania si vymienil rozhodnúť osobitným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods.
2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka a zistením, že odporcovia v 1. a 4. rade vzniesli
námietku premlčania uplatneného práva a táto ich námietka je aj dôvodná. Dôvodnosť videl v obsahu
prílohy k zmluve o pôžičke, z ktorej vyplýva, že splatnosť celého dlhu nastala dňa 08. 08. 2003. Odo
dňa nasledujúceho začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie sporného práva na súde a

uplynula dňa 09. 08. 2006. Návrh bol podaný na súde 27. 11. 2012, teda zjavne po uplynutí všeobecnej
trojročnej premlčacej doby. Okrem toho súd prvého stupňa dodal, že pri rozhodovaní dohodu o uznaní
záväzku zo dňa 27. 03. 2012 nepovažoval za úkon vykonaný podľa § 558 Občianskeho zákonníka,
keď v konaní navrhovateľ nepreukázal, že odporca v 1. rade vedel o premlčaní záväzku v čase
podpísaniatejtodohody,ktoráskutočnosťbolapodmienkouprávnejúčinnostitakéhotouznaniazáväzku.
Súd preto pri rozhodovaní k tejto dohode neprihliadal. Naviac, konanie voči odporcovi v 3. rade zastavil

po právne účinnom späťvzatí návrhu navrhovateľom z dôvodu, že zomrel ešte pred začatím konania a
voči odporkyni v 2. rade zastavil podľa § 104 ods. 1 OSP z dôvodu, že zomrela dňa 04. 11. 2012, teda
ešte pred začatím konania. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil v zmysle § 142 ods. 1 OSP, keď
v konaní úspešným odporcom nepriznal náhradu trov konania, keďže im týmto konaním žiadne trovy
nevznikli.

Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti vo vzťahu k odporcovi v 1. rade v zákonnej lehote podal
odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia
skutkového stavu. Uviedol, že dňa 27. 03. 2012 odporca v 1. rade podpísal Dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom ktorej odporca v 1. rade uznal svoj záväzok
voči navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o pôžičke č. 27868344 (pôvodne 75-702183-3 - vyplýva z výzvy
na zaplatenie zo dňa 02. 06. 2006), uzavretej dňa 08. 08. 1988 so G. G. a. s. vo výške 461,18 eura

s príslušenstvom, čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj záväzok. Predmetná dohoda podľa
neho spĺňala všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, tedamá písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, jej výška a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.
Zároveň odporca potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Obsahom dohody
bolo uznanie dlhu zo strany odporcu ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom

právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej
doby. To znamenalo, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stala právne bezvýznamnou a začala plynúť
nová 10-ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona. Okrem toho poukázal, že podľa § 110 ods.
1 druhá veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o
premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nebolo možné

stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné
právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Podpísaním dohody došlo k začatiu plynutia novej 10-ročnej
premlčacej doby, teda právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá
veta Občianskeho zákonníka, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej
10-ročnej premlčacej doby v tomto prípade nastal. Zároveň poukázal na skutočnosť, že aj ochrana
spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a

nezodpovednosti spotrebiteľa. Prístupom súdu došlo k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a
k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie
svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. Konanie odporcu v 1. rade nebolo možné
považovať za morálne a čestné, a preto nebolo možné súhlasiť s tým, resp. je absurdné, aby takému
konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. S poukazom na uvedené zastal názor, že odporca v

1. rade po tom, čo sa oboznámil s obsahom dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a
vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd
rozsudokvnapadnutomrozsahupreskúmalavzmysleustanovenia§220OSPhozmeniltak,ževyhovie
návrhu, resp. v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 a 3 OSP ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k odporcovi v 1. rade, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), pričom dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k odporcovi v 1. rade
je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 28. 11. 2012,

domáhal zaplatenia sumy 461,18 eura s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 08. 08. 1988
uzatvoril postupca s odporcami v 1. a 2. rade Zmluvu č. 27868344, na základe ktorej poskytol postupca
odporcom v 1. a 2. rade peňažné prostriedky. Vzhľadom na to, že odporcovia v 1. a 2. rade neplnili v
stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy
a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Okrem toho dodal, že odporca v 1. rade uznal vyššie uvedený

záväzok v dohode o uznaní záväzku.

Pre absenciu odvolania účastníkov konania v zamietajúcej časti vo vzťahu k odporcovi v 4. rade, ako aj
v zastavujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho
konania zostala navrhovateľom napadnutá zamietajúca časť vo vzťahu k odporcovi v 1. rade.

Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i
výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota
na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh, určený, čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

S písomným uznaním práva, čo do dôvodu a výšky je spojený inštitút pretrhnutia premlčacej doby, ktorý
je upravený v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Platné uznanie práva z hľadiska behu a dĺžky

premlčacej doby zakladá beh novej premlčacej doby v dôsledku jej pretrhnutia (prerušenia).
Namiesto doposiaľ uplynutej premlčacej doby začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba odo dňa,
kedy k uznaniu práva došlo, resp. od uplynutia lehoty k plneniu, ak je v uznávacom prehlásení uvedená.
Uznanie práva je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon dlžníka, ktorý vo svojej platnosti, okremvšeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, musí
spĺňať náležitosti upravené v § 110 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka. Uznanie práva musí byť
predovšetkým urobené v písomnej forme, musí sa týkať jednak dôvodu, ako aj výšky.

Inštitút uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ktorý bol s účinnosťou od 01. 01. 1992
včlenený do Občianskeho zákonníka jeho novelou vykonanou zák. č. 509/1991 Zb. je samostatným
zaisťovacím inštitútom. Zaisťovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v
dobe jeho uznania, tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať

vznik dlhu, ani jeho trvanie v dobe, kedy k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že
dlhnevznikol,žebolsplnenýalebozanikolinýmspôsobom,abypreukázalexistenciudlhu.Uznanímdlhu
prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. K platnému uznaniu dlhu podľa § 558 Občianskeho
zákonníka je okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) potrebné, aby tento
jednostranný právny úkon urobil dlžník písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatiť dlh a uviedol
dôvod a jeho výšku, teda uznal dlh, čo do dôvodu a výšky. Z uvedeného logicky vyplýva, že splneným

predpokladom uvedeným v § 558 Občianskeho zákonníka dochádza jednak k založeniu
vyvrátiteľnej právnej domnienky trvania dlhu, a jednak sú s ním spojené i právne účinky pretrhnutia
premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ písomný prejav dlžníka obsahuje uznanie dlhu, čo do dôvodov i výšky a absentuje v ňom prísľub

zaplatenia dlhu, je dôsledkom tohto úkonu iba pretrhnutie premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 druhej
vety Občianskeho zákonníka a vyvrátiteľná právna domnienka v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka
nevznikne. Inými slovami, ku kvalifikovanému uznaniu práva podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka
s dopadom na beh a dĺžku premlčacej doby nie je vyžadované, na rozdiel od uznania dlhu podľa §
558 Občianskeho zákonníka, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh dlžníkom. Veriteľovo právo na zaplatenie

dlhu sa potom síce premlčuje v desaťročnej premlčacej dobe, avšak v prípadnom súdnom konaní má
dôkaznú povinnosť preukázať existenciu a výšku dlhu. Pre záver, že uznanie práva podľa § 110 ods. 1
druhej vety Občianskeho zákonníka nie je totožné s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho
zákonníka, svedčia i odlišné právne dôsledky spojené s uznaním premlčaného práva. Zatiaľ čo uznanie
premlčaného práva z hľadiska účinkov spojovaných s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je

viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal právo premlčané, úprava obsiahnutá v § 558 Občianskeho
zákonníka pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o premlčaní
vedel. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu právny následok v podobe tejto domnienky nemá
(i tak však dôjde k založeniu behu novej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28. februára 2007 sp. zn. 33Cdo 155/2007).

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 27. 03. 2012 uzavrel navrhovateľ s odporcom v 1. rade Dohodu o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v rámci ktorej odporca v 1. rade uznal, čo do právneho
dôvodu a výšky, záväzok voči veriteľovi, pričom dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 461,18 eura
a nákladov na inkasné konanie vo výške 69,18 eura. Okrem toho sa dohodli na splátkach vo výške 20

eur mesačne k 25. dňu mesiaca s tým, že dátum prvej splátky bol 25. 04. 2012. Obsahom predmetného
bodu bolo aj vyhlásenie, že odporca v 1. rade má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Na
pojednávaní, konanom dňa 14. 06. 2013 odporca v 1. rade uviedol, že pri podpise dohody nevedel, že
pohľadávka je premlčaná, avšak dodal, že dohoda nebola vyplnená. Bolo mu odovzdané oznámenie o
vykonaní osobnej návštevy, ktorého kópiu založil do spisu. Z oznámenia o vykonaní osobnej návštevy

vyplýva, že k návšteve došlo dňa 27. 03. 2012, v rámci ktorej bol odporca v 1. rade oboznámený s
výškou istiny a nákladmi agentúry. Na listine sa nachádzajú aj ručne písané poznámky, udávajúce, že
ide o novomanželskú pôžičku a platba 20 eur vždy do 25 v mesiaci, splátka do 25. 04. Následne súd
prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, v rámci ktorého uviedol, že pri rozhodovaní
dohodu o uznaní záväzku zo dňa 27. 03. 2012 nepovažoval za úkon vykonaný podľa § 558 Občianskeho

zákonníka, keď v konaní navrhovateľ nepreukázal, že odporca v 1. rade vedel o premlčaní záväzku v
čase podpísania tejto dohody, ktorá skutočnosť bola podmienkou právnej účinnosti takéhoto uznania
záväzku. Súd preto pri rozhodovaní k tejto dohode neprihliadol.

Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu,

ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania
procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom
chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie
súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadneodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu,
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne

významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom,
ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné
gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku
dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok

rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý
nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže
prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo
nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení
správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces a táto vada zakladá zároveň aj

dôvodnosť podaného odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) OSP.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Mal za to, že súd prvého stupňa síce správne posudzoval

dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podľa § 558 Občianskeho zákonníka, avšak
odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom konštatoval, že na túto dohodu neprihliadol, je nedostatočné, keď
súd len ustálil záver, že predmetná dohoda ako právny úkon nebola vykonaná podľa § 558 Občianskeho
zákonníka, keď v konaní navrhovateľka nepreukázala, že odporca v 1. rade vedel o premlčaní záväzku
v čase podpísania tejto dohody. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že právne následky uznania dlhu

v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka v prípade, že dlžník o premlčaní nevedel, sú také, že v takomto
prípade uznanie dlhu nemá právny následok v podobe domnienky, že dlh existuje a dôkazné bremeno
preukázania dlhu prechádza na veriteľa, avšak aj za tejto situácie dochádza k založeniu behu novej,
desaťročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naviac, súd prvého stupňa
opomenul skutočnosť, že aj podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné uznať premlčaný

dlh bez toho, aby bolo potrebné splnenie podmienky, že dlžník v čase uznania dlhu vedel o premlčaní.
Okrem toho súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal so skutočnosťou,
že zmluva o pôžičke bola uzatvorená v roku 1988, v dôsledku čoho ani neposudzoval právny vzťah
podľa ustanovení platných a účinných v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, resp. aplikoval prechodné
ustanovenia. Rovnako sa vôbec nezaoberal tým, či v danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom

kalendári a uznaní dlhu nedošlo zo strany navrhovateľa k nekalej obchodnej praktike, ktorá by bola
v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá by podstatne narušila alebo mohla podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe. Uvedené
podľa odvolacieho súdu navodzuje najmä umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu.

Takýto prístup sa javí ako nezodpovedajúci príslušným ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí
aj zákonná požiadavka na náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku ako
výklad myšlienkového postupu súdu o tom, ako dospel k príslušnému výroku rozsudku, má totiž
spĺňať požiadavku, aby bol objektívnym, zrozumiteľným a presvedčivým, t.j. aby bolo z neho možné
preskúmať správnosť postupu súdu a zároveň získať aj odpoveď na všetky podstatné argumentačné

tvrdenia uplatnené účastníkmi konania, ako aj na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany. Ak rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľný
a nepreskúmateľný, čím došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v
občianskom súdom konaní. Postupom súdu tak účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred
súdom.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k odporcovi v 1. rade je potrebné považovať za
nepreskúmateľný a za nedostatočne odôvodnený, čím bola účastníkom konania odňatá možnosť konať
predsúdom,apretorozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejzamietajúcejčastivovzťahukodporcovi

v 1. rade podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho
súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.