Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 1, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/37/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811207929
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7811207929.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpený JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou so
sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, proti povinnej: X. S., nar. XX. XX. XXXX, U. Č.. XXX, P. Q., o
vymoženie 1 160,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava zo dňa 20. 12. 2011 č. k. 12Er/790/2011-16, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozhodnutím napadnutým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenie v časti
589,05 eur zastavil.

Rozhodnutie odôvodnil tak, dňa 14. 09. 2011 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu Rozhodcovského
rozsudku slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court sp. zn.: 04/12/10 zo dňa
03. 12. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 12. 2010 a vykonateľnosť dňa 31. 12. 2010. Súd
vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej povinnosti istiny 1.266,60 eur s 9 %

ročným úrokom z omeškania od 29. 11. 2010 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 49,79 eur.

Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000060245 uzatvorenej dňa 15. 12. 2006 bolo súdom
zistené, že povinnej schválil oprávnený úver vo výške 60. 012 Sk (1.992,03 eur), úver sa povinná
zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach po 3. 334 Sk (110,67 eur), poplatok za uzatvorenie zmluvy
bol 1.500Sk (49,79 eur), RPMN bola vo výške 68,43 %.

Súd ďalej citoval § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, § 41 ods. 2 písm.
d), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení a zároveň poukázal
na § 53 ods. 1 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Keďže poskytnutý úver je spotrebiteľským
úverom, preto ako spotrebiteľskému úveru mu musí byť poskytnutá ochrana, ktorú Občiansky zákonník
stanovuje pre spotrebiteľské zmluvy všeobecne a teda aj pre spotrebiteľský úver. V danej veci sa jedná o

zmluvu,ktorábolavopredvypracovanáoprávnenýmapovinnýnemalmožnosťovplyvniťjejobsah.Preto
ak niektoré podmienky boli dohodnuté v neprospech spotrebiteľa jedná sa o neprijateľné podmienky,
ktoré sú neplatné podľa § 53 ods. 4 ako aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými
mravmi.

Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a zmluvy o revolvingovom úvere má

súd za to, že v časti, v ktorej rozhodcovský rozsudok zaviazal povinného na plnenie zmluvnej pokuty vo
výške 589,05 € (17. 745,72 Sk) sa jedná o plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Určenie štyroch rôznychzmluvnýchpokútpodľačl.13zmluvnýchdojednaníkzmluveoúverejeneprimerané,vrozporesdobrými
mravmi stanovená sankcia za poručenie zmluvných povinnosti najmä vo vzťahu k výške splátky dlhu.
Na základe týchto skutočností súd exekúciu v časti sumy pozostávajúcej zo zmluvnej pokuty zastavil.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne z dôvodu, že napadnuté uznesenie vychádza z nedostatku právomoci súdu
a tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 64,14 Eur vrátane DPH.

Oprávnený v podanom odvolaní poukázal na zmätočnosť a pochybnosti o zákonnosti postupu
exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydávaní napadnutého uznesenia
s odkazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Zastáva názor, že vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie potvrdzuje exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov v zmysle ust. § 44 ods.

2 Exekučného poriadku.

Ďalej namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý sa zaoberal zmluvou o úvere a posudzoval jej
podmienky za účelom posúdenia súladu plnenia priznaného exekučným titulom so zákonom podľa § 45
zákona o rozhodcovskom konaní a ktorý týmto prekročil rozsah preskúmavacej právomoci exekučného

súdu. Takýto postup považuje za rozporný so zákonom, resp. za jeho obchádzanie, nakoľko exekučný
súd nie je oprávnený o tejto otázke konať a rozhodovať (jedinou procesne relevantnou možnosťou
preskúmania rozhodcovského rozsudku je jeho preskúmanie rozhodcom alebo všeobecným súdom
na základe návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku). Exekučný súd takýmto postupom porušuje
elementárnu zásadu sporové konania - dispozičnosť a kontradiktórnosť, vyjadrenú v nutnosti podať

návrh na súd stranou zmluvy, aby bola zmluva preskúmaná. Oprávnený tiež poukázal na znenie ust.
§ 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený zastaviť
exekúciu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právomnedovolenéalebovrozporesdobrýmimravmiazuvedenéhomalzato,žesúdmôžeposudzovať
len plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok a nie plnenie, na ktoré zaväzuje zmluva. Ochrana

spotrebiteľa, na ktorú sa súd bez správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie relevantných
ustanovení zrejme pokúsil zaviesť napadnutým uznesením nemôže spočívať v porušovaní zákonných
ustanovení a principiálnych ustanovení právneho poriadku (v zmysle zásady právo nemožno dosahovať
neprávom).

Ďalej oprávnený poukázal na nesprávne právne posúdenie nárokov na zmluvné pokuty zo strany súdu
prvého stupňa. Vytýkal prvostupňovému súdu, že nezdôvodnil, prečo považuje zmluvné pokuty za
neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru oprávneného súd postupoval arbitrárne, keď
nebral do úvahy pri posudzovaní zmluvných pokút žiadne okolnosti, ktoré sa nároku na zmluvné pokuty,
jeho vzniku a výšky týkajú. Poukázal na skutočnosť, že zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia v časti

zmluvnej pokuty exekučný súd neoprávnene zvýhodňuje jednu procesnú stranu na úkor práv druhej
strany, čo považuje za neprimeraný zásah. Ďalej uviedol, že nárok na sankciu a jeho zvyšovanie je
závislé výlučne od správania povinného - neplnenie zmluvných povinností, teda povinný sám ovplyvní,
či nárok vznikne a aká bude výška sankcie, pričom výšku zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou splátky
nepovažuje za rozpornú s dobrými mravmi. Poukázal aj na moderačné právo súdu podľa ustanovení

Obchodného zákonníka, ktoré je limitované. Neplnenie povinností prevzatých dobrovoľne na základe
platného právneho úkonu nepredstavuje žiadne základné právo spotrebiteľa.

Zdôraznil skutočnosť, že nárok na zmluvné pokuty nevznikol uzavretím zmluvy, ale porušovaním
povinností povinného, čiže riadnym a včasným plnením svojich povinností by povinnému nevznikla

povinnosť uhradiť zmluvné pokuty. Sankčná povaha zmluvných pokút je v tomto prípade namieste aj
s prihliadnutím na dlhodobé a opakované porušovanie zmluvných povinností. K tvrdeniu súdu, podľa
ktorého v zmluve dojednané zmluvné pokuty sú neplatné aj z dôvodu, že ide neprijateľné podmienky
oprávnený uviedol, že súd nedostatočne odôvodnil, v čom vidí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného, s ohľadom na to, že povinnosť platiť zmluvné

pokuty, ako aj ich výška závisela výlučne od správania povinného. Za zásadné pochybenie súdu
považuje prehliadnutie podstatnej skutočnosti, ktorou je právna povaha vymáhaného plnenia.Súdnemu exekútorovi a povinnej bolo odvolanie oprávneného doručené na vedomie v zmysle
ustanovenia § 209a Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len "O. s. p.") vzhľadom na
včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah preskúmavacej povinnosti exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nesprávne právne posúdenie nároku oprávneného na zmluvnú pokutu.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a)
a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým

je prieskumná právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť
exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú
z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný
súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo
posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní je dôsledkom uvedeného posúdenia v prípade
zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené a v rozpore s
dobrými mravmi, povinnosť súdu zastaviť exekučné konanie.

V danej veci bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie.

Exekučný poriadok vo vyššie citovanom ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť
exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne a v ustanovení § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pre účely exekučného konania je

osobitným zákonom zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý v § 45 ods. 1, 2 stanovuje prípady, kedy
exekučný súd exekučné konanie zastaví.V prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo
odporujúce dobrým mravom alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu aj bez
návrhu exekučné konanie zastaviť. Exekučný súd tak môže urobiť kedykoľvek v priebehu exekučného

konania. Zákon o rozhodcovskom konaní totiž dopĺňa Exekučný poriadok o špeciálne prípady, ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, teda aj v prípade, ak už bolo vydané poverenie exekútorovi.
Exekučný súd ak sú splnené zákonom vyžadované podmienky, exekučné konanie uznesením zastaví.

Z obsahu spisu vyplýva, že medzi oprávneným a povinnými bola dňa 15. 12. 2006 uzavretá Zmluva o

revolvingovom úvere č. 8000060245, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru povinnej vo výške 60.012
Sk (1992,03 eur). Zmluvná odmena za poskytnutie úveru predstavovala sumu 120.027 Sk (3984,17) eur
a táto bola započítaná do nominálnej výšky úveru.

Podľa názoru odvolacieho súdu je nesporné, a oprávnený túto skutočnosť v odvolaní ani nenamietal, že
Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle

ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa citovaných zákonných ustanovení sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Účastníci konania si v Zmluve o revolvingovom úvere dohodli pre prípad omeškania povinného so
splatením dlhu zaplatenie zmluvnej pokuty (čl. 13 Zmluvných dojednaní) vo výške 0,2 % z výšky

splátky za každý deň omeškania, resp. vo výške 5 % (pri omeškaní presahujúcom 15 dní) alebo 10 %
(omeškanie viac ako 30 dní). Zároveň pri omeškaní trvajúcom dlhšie ako 15 dní sa povinný zaviazal
zaplatiť oprávnenému nad rámec uvedených zmluvných pokút aj zmluvnú pokutu vo výške 50 % z
nominálnej výšky úveru.

Nárok na zmluvnú pokutu je samostatným majetkovým právom, ktorý netvorí príslušenstvo pohľadávky.
V prípade, ak je zmluvná pokuta viazaná na omeškanie s plnením peňažného dlhu, je dlžník zaviazaný
k jej zaplateniu popri úrokoch z omeškania. Ide o dva rôzne právne inštitúty, ktoré - aj keď sa viažu
k porušeniu tej istej povinnosti - môžu obstáť vedľa seba. Úrok z omeškania je zákonným dôsledkom
omeškania, pričom zmluvná pokuta je dohodnutou sankciou za omeškanie. S tým je potrebné počítať

pri stanovení výšky zmluvnej pokuty, aby pri súčasnej existencii oboch nárokov nebola zmluvná pokuta
neprimerane vysoká.

Ako sankciu za omeškanie dlžníka v Zmluve o revolvingovom úvere dohodol oprávnený zmluvnú pokutu,
ktorej výška závisela od počtu dní omeškania dlžníka. Pri omeškaní trvajúcom dlhšie ako 15 dní mal

oprávnený podľa zmluvy, okrem iného, nárok na zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej hodnoty
úveru, čo predstavuje 17.745,72 Sk (589,05 eur). Avšak takto dohodnutú zmluvnú pokutu nemožno
považovať za primeranú a v súlade s dobrými mravmi, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že v
posudzovanom prípade ide o vzťah spotrebiteľský.

Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom /napr. rozsudok Súdneho dvora zo 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones
SL/. V uznesení vo veci POHOTOVOSŤ c/a Korčkovská (C-76/10) uviedol, že: "smernica 93/13 (o

neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje
onávrhunanútenývýkonprávoplatnéhorozhodcovskéhorozhodnutiavydanéhobezúčastispotrebiteľa,
povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej
poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto rozhodnutí, ak tento súd má na tento
účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych

procesnýchpravidielmôžeuvedenýsúdvykonaťtakétoposúdenievrámciobdobnýchkonanínazáklade
vnútroštátneho práva."Základná právna úprava nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pred ktorými je súd povinný
spotrebiteľa chrániť, je obsiahnutá v Smernici Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Takouto podmienkou podľa bodu 1 písm. e) Prílohy je
aj podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Odvolací súd k tomu uvádza, že v zmysle ust. § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako

"OZ") veriteľ má nepochybne právo zabezpečiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečovacími
prostriedkami, avšak v podmienkach, keď je účastníkom právneho vzťahu a dlžníkom spotrebiteľ, je
potrebné zvýšenú pozornosť venovať tomu, aby dojednané zabezpečenie nenapĺňalo povahu nekalej
podmienky v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS.

V tomto smere takto dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorej výška závisela od počtu dní omeškania dlžníka a
ktorá bola dohodnutá popri úroku z omeškania vo výške 9 % ročne ju nemožno považovať za primeranú
a súladnú s dobrými mravmi, a preto odvolací súd konštatuje, že v tejto časti rozsudok rozhodcovského
súdu zaväzuje účastníka na plnenie právom nedovolené a odporujúce dobrým mravom (§ 45 zákona
č. 244/2002 Z. z.). Prvostupňový súd preto správne v napadnutom uznesení poukázal na neprimeranú

výšku zmluvnej pokuty a správne exekúciu v tejto časti zastavil.

Odvolací súd už len dodáva, že Občiansky zákonník od 01. 01. 2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm.
k) za neprijateľné označil aj dojednanie požadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciuspojenúsnesplnenímjehozáväzku.Občianskyzákonník

s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže
ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), ide o
neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej
povinnosti.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. §
219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§224ods.1O.s.p.vspojenísustanovením

§ 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné
trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.

o súdoch v znení účinnom od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.