Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/518/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212201065
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212201065.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, zastúpená konateľom a advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, proti odporcovi:
U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., D. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpený: HKP

Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie sumy 121,97 eur
s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno č. k. 8C/18/2013-93 zo dňa 02. decembra 2013 v časti náhrady trov konania vo
vzťahu navrhovateľa k vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, o návrhu na prerušenie konania,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania z a m i e t a .

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým súd nepriznal náhradu
trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania odporcovi, ako aj
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na

ustanovenia § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. (Občianskeho súdneho poriadku ďalej len „OSP“),
§ 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Súd dôvodil tým, že navrhovateľ sa
návrhom doručeným súdu 24.01.2012 domáhal, aby bola odporcovi uložená povinnosť na zaplatenie
sumy 121,97 eur s príslušenstvom. Dňa 07.06.2012 do konania z vlastného podnetu vstúpil vedľajší
účastník na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA, zastúpené HKP Legal, s.r.o. Dňa 23.08.2012

vedľajší účastník na strane odporcu podal odpor a zároveň si vyčíslil trovy konania. Súd vo veci rozhodol
uznesením č. 8C/18/2013-66 zo dňa 22.01.2013, ktorým konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu na
začatie konania navrhovateľom a o trovách konania rozhodol tak, že priznal trovy konania vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu. Na základe odvolania navrhovateľa, Krajský súd v Nitre uznesením č.
8Co/213/2013-89 zo dňa 31.10.2013 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov. Súd konštatujúc zavinenie

navrhovateľa na zastavení konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže
si tento náhradu trov konania neuplatnil a v súvislosti s týmto konaním mu ani žiadne trovy konania
nevznikli. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka sa zaoberal otázkou, či je
právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na ochranu spotrebiteľa, účelné. V tomto
smere uviedol, že vedľajší účastník sa sám a dobrovoľne rozhodol vstúpiť do konania prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu bez znalosti právneho dôvodu uplatnenej pohľadávky a bez

kontaktovania ho odporcom - spotrebiteľom, pričom oznámenie o vstupe do konania bolo koncipovanévšeobecne a jedná sa o združenie, cieľom založenia ktorého bolo predovšetkým zabezpečenie ochrany
práv spotrebiteľov a ich oprávnených záujmov. S prihliadnutím na čl. IV. Stanov združenia mal za to, že
právna problematika ochrany spotrebiteľa je združeniu dostatočne známa a že toto združenie je schopné

cielesvojhozaloženiaajuviesťdoživota,pričomdisponujeviacerýmipracovníkmi,ktorýmprávnaúprava
spotrebiteľských zmlúv je známa tak, že môžu (okrem iného) poskytovať odborné konzultácie v rámci
spotrebiteľského poradenstva. Nevidel dôvod na zastupovanie vedľajšieho účastníka v konaní, preto
považoval trovy jeho právneho zastúpenia za neúčelné. Súd nespochybnil právo vedľajšieho účastníka
dať sa zastupovať v konaní advokátom, avšak považoval za povinnosť súdu skúmať účelnosť týchto

trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva s tým, že na náhradu neúčelne vynaložených trov
žiadnemu účastníkovi občianskoprávneho konania nárok nevzniká. Nutnosť a opodstatnenosť svojho
právneho zastúpenia vedľajší účastník vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a
hospodárnosti. Vznesenie (len) námietky premlčania (bez poznania danej veci) mohol nesporne
(vzhľadom k svojmu poznaniu) realizovať vedľajší účastník sám, bez potreby účelnosti právneho
zastúpenia.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane
odporcu a to v časti výroku, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Dôvodil tým, že vstúpil do konania oznámením, pričom vzniesol námietku
premlčania obsahujúcu relevantnú právnu argumentáciu, ktorá mala preukázateľne za následok
späťvzatie návrhu na začatie konanie. Zdôraznil, že bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia

námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany
súdu prihliadnuté, pričom je možné a pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný
obdobne ako boli neúspešný mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané
nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré naviac obsahovali neprijateľné podmienky.
Teda mal za to, že v predmetnom konaní neexistuje dôvod na nepriznanie vedľajšiemu účastníkovi práva

na náhradu trov. Uviedol, že vedľajší účastník v konaní vystupoval na podporu odporcu, proti ktorému
podal navrhovateľ predmetný návrh. Odporca bol vďaka vznesenej námietke premlčania zo strany
vedľajšieho účastníka v celom rozsahu úspešný. Spochybnením opodstatnenosti právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zahŕňajúceho, okrem iného aj
tzv. „princíp rovnosti zbraní“. Na podporu svojich tvrdení poukázal na početné rozhodnutia krajských

súdov ako aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22.12.2010, vo veci C - 279/09 DEB Deutsche
EnergiehandelsundBeratungsgesellschaftGmbHprotiSpolkovejrepublikeNemecko. Spoukazom
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009 a rozhodnutie sp. zn. 3 MCdo 5/2006
uviedol, že neexistuje dôvod na aplikáciu ustanovenia § 150 OSP. Aplikácia tohto ustanovenia by bola
na mieste vtedy, ak by bol v konaní úspešný navrhovateľ a odporca ako spotrebiteľ by vzhľadom na

svoje majetkové, či sociálne pomery nebol zaviazaný súdom na náhradu trov konania. Konštatoval,
že nahradenie trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi je nanajvýš spravodlivé, nakoľko mu
jednak s bránením práv spotrebiteľov vznikli reálne náklady a jednak ako prevenciu pred konaním
navrhovateľa, ktorý zneužíva nízke právne vedomie spotrebiteľov (vrátane odporcu) tým, že skupuje
premlčané pohľadávky a tie následne žaluje spoliehajúc sa, že odporcovia (spotrebitelia) nevedia o

možnosti vznesenia námietky premlčania a právne služby advokáta si nemôžu dovoliť. Navrhol, aby
odvolacísúdzmeniluznesenievnapadnutejčastiauložilnavrhovateľovipovinnosťnahradiťvedľajšiemu
účastníkovi trovy konania vo výške 78,07 eur alternatívne, aby uznesenie v napadnutej časti zrušil
a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Záverom uviedol, že pokiaľ sa
odvolací súd stotožní s názorom navrhovateľa, vedľajší účastník navrhol, aby odvolací súd v zmysle §

109ods.1písm.c)OSPkonanieprerušilapožiadalSúdnydvorEurópskychspoločenstievorozhodnutie
o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie
náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech
spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo
veci - ako o predbežnej otázke. Zároveň žiadal o priznanie náhrady trov odvolacieho konania vo výške

19,12 eur s DPH za jeden úkon právnej služby (odvolanie/vyjadrenie) vrátane režijného paušálu.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka podal písomné vyjadrenie navrhovateľ. Vyjadril názor, že vedľajší
účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenia na ochranu
spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva.

Tieto právne závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012 ako aj vrozhodnutí 3Cob/259/2011. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu
odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby
a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do

konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše vedľajší účastník viaceré
procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich
sa na predmet sporu. Rovnaký právny názor vyjadril aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn.
6Co/141/2012. Mal za to, že paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých
pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom

vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov
právneho zastúpenia. Obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí
sp. zn. 17Co/91/2012. Namietal, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených
na uplatnenie alebo bránenie práva. Zdôraznil, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods.
2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti

s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Obdobný názor vyslovil Ústavný
súd SR v náleze II. ÚS 78/03. Ďalej uviedol, že združenie odporcu v konaní nezastupuje. Podobný
právny názor zastal aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 13Co/40/2012. Ďalej dôvodil, že
ustanovenia Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, sa týkajú všeobecne
ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na

ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby
pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o
trovách konania potvrdil. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške
19,61 eur s DPH pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 9,96 eur s DPH a
režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,65 eur s DPH.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP
a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým súd nepriznal
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 04.01.2012 domáhal
voči odporcovi vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 121,97 eur s príslušenstvom
titulom uhradenia faktúr na základe zmluvy o dodávke plynu uzatvorenej medzi právnym predchodcom
navrhovateľa SPP, a.s. a odporcom uzatvorenej dňa 15.11.2002. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k.
9RO/7/2012-20 z 30.01.2012. Vedľajší účastník oznámil vstup do konania na strane odporcu podaním

z 10.05.2012 a vzniesol námietku premlčania. Dňa 23.08.2012 vedľajší účastník podal odpor proti
platobnému rozkazu a zároveň si vyčíslil trovy konania v sume 58,15 eur. Podaním doručeným súdu dňa
27.08.2012 vzal navrhovateľ svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Súd vo veci rozhodol
uznesením č.k. 8C/18/2013-66 z 22.01.2013, ktorým konanie vo veci zastavil a navrhovateľa zaviazal
zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v sume 58,15 eur. Krajský

súd v Nitre uznesením č.k. 8Co/213/2013-89 z 31.10.2013 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v časti
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na základe odvolania navrhovateľa. Následne súd prvého
stupňa vydal napadnuté uznesenie, ktorým rozhodol aj o trovách vedľajšieho účastníka.

Odvolací súd v danej právnej veci po preskúmaní veci zistil, že návrh vedľajšieho účastníka na strane
odporcu na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP z dôvodu predloženia vedľajším

účastníkom uvedenej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie je potrebné ako nedôvodný zamietnuť.
Povinnosť predložiť otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom
spore alebo v inej právnej veci, teda súdom proti rozhodnutiu, ktorého nemožno podať žiaden opravný
prostriedok. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) OSP ukladá

povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie
o predbežnej otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre
riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu účastníka konania
na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbežnejotázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona
platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie.
Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie

rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu
členskej krajiny. Posúdenie predmetných otázok vedľajšieho účastníka a ich vyriešenie však patrí do
výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho výkladu (rozhodnutia) Súdneho
dvora EÚ. Pokiaľ procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c) OSP má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie

konania, preto súd návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania zamietol.

Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy.

Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi

napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 OSP.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že účastníci konania
majú právo byť konaní zastúpený advokátom, avšak majú právo len na náhradu trov konania proti
neúspešnémuúčastníkovikonaniapotrebnýchnaúčelnéuplatňovaniealebobráneniepráva.Súdjeteda

oprávnený a zároveň povinný o uplatnenom nároku na náhradu trov konania individuálne rozhodovať
z hľadiska ich účelnosti. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že vedľajší účastník na
strane odporcu dobrovoľne vstúpil do konania, pričom nekontaktoval odporcu a nepoznal ani predmet
konania. Vedľajší účastník ako i v iných obdobných prípadoch vstúpil do predmetného konania, zároveň
vzniesol námietku premlčania a uplatnil si aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom

na cieľ a úlohu vedľajšieho účastníka, ktorými sú ochrana spotrebiteľa je možné predpokladať, že
tento disponuje znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva, preto je spôsobilým
samostatne ochraňovať spotrebiteľa. Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia vedľajší
účastník vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Odvolací súd
mal za to, že takýto paušálny vstup vedľajšieho účastníka do bližšie nepoznaných konaní a udelenie

všeobecnej plnej moci advokátovi na svoje zastupovanie v neznámom počte vecí nemôže byť prejavom
naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov a taktiež
to nemôže byť ani prejavom hospodárnosti jeho konania. Uvedené konanie vedľajšieho účastníka
navodzuje stav, že spotrebiteľské združenie neslúži primárne záujmom spotrebiteľov, ale záujmom
advokáta, ktorý si v paušálnych podaniach, bez bližšej vedomosti o danom konaní do ktorého vstupuje

automaticky, vyčísľuje aj náhradu trov právneho zastúpenia. Odvolací súd v súvislosti s nepriznaním
náhrady trov konania (právneho zastúpenia) vedľajšiemu účastníkovi uvádza, že v danom prípade
nedošlo k porušeniu práva na právnu pomoc a rovnosti účastníkov garantovaného čl. 47 ods. 2, 3
Ústavy SR, nakoľko predmetné trovy neboli účelne vynaložené, t. j. nepôsobili v príčinnej súvislosti s
procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Teda nie je vylúčené právne zastúpenie

vedľajšieho účastníka - združenia na ochranu spotrebiteľov, avšak trovy tohto zastúpenia treba v
každom konaní posudzovať z hľadiska účelnosti ich vynaloženia, nakoľko účastníkovi (i vedľajšiemu)
konania patrí len náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (§ 142 ods. 1
OSP). Pokiaľ mal vedľajší účastník na strane odporcu poznatky zo svojej činnosti o premlčaní nárokov
uplatňovaných navrhovateľom (a o tom, že po vznesení námietky premlčania berie návrhy späť), resp.pri vstupovaní do konania (bez kontaktovania odporcu) nemal o veci žiadne informácie (návrh žiadal
doručiť po vstupe do konania), nemožno v prípade jeho právneho zastúpenia vzhliadnuť účelnosť tohto
zastúpenia,keďnámietkupremlčaniamoholvzniesťajsám(akmalpoznatokopremlčaníuplatňovaného

nároku) alebo (ak takýto poznatok a informácie o konkrétnej veci nemal a teda otázku potrebnosti
- nevyhnutnosti svojho právneho zastúpenia ešte posúdiť nevedel) mal posúdiť svoje zastúpenie až
podľaznalostikonkrétnejveciaprípadnejneschopnostikvalifikovanéhokonaniaprostredníctvomsvojich
zástupcov (členov, zamestnancov). Vychádzajúc z uvedeného, preto odvolací súd rovnako ako súd
prvého stupňa nevzhliadol trovy vedľajšieho účastníka spojené s jeho právnym zastúpením v konaní za

účelne vynaložené. Združenie na ochranu práv spotrebiteľov by malo svoju činnosť, pre ktorú vzniklo,
vykonávať primárne prostredníctvom svojich zástupcov (členov, zamestnancov) a teda jeho činnosť by
nemala spočívať len v tom, že udelí všeobecné plnomocenstvo advokátovi (advokátskej spoločnosti),
ktorý bude suplovať činnosti prináležiace združeniu.

Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, nepriznal uplatnenú
náhradu trov odvolacieho konania ako neúčelnú, pretože navrhovateľ sa vyjadril k otázke náhrady trov
konania vedľajšieho účastníka už v samotnom späťvzatí návrhu zo dňa 22.08.2012.

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.