Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/20/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712201585
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712201585.6

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci navrhovateľa Československá obchodní banka, a. s., IČO: 00
001 350, so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika, zastúpený Mgr. Romanom
Ambrožom, advokátom so sídlom Mikulášska 29, 811 01 Bratislava, proti odporkyni M. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX I., Č. P., adresa pre doručovanie: G. E. XXXX/XX, XXX XX
I.Í., Č. P., o zaplatenie 17.575,80 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd v y h l a s u j e , že nemá právomoc konať o uplatnenom nároku voči odporkyni a konanie z
a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 22.02.2011, doručeným pôvodne Okresnému súdu Levice dňa
28.02.2011, domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu

17.575,80 Kč s príslušenstvom, ako aj nahradiť mu trovy súdneho konania, a to z titulu Zmluvy o založení
postžirového účtu a Zmluvy o povolenom prečerpaní postžirového účtu (ďalej len „Zmluvy“), uzavretých
medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 11.09.2008, záväzky z ktorých odporkyňa nesplnila. Okresný
súd Levice vec z dôvodu miestnej príslušnosti postúpil Okresnému súdu Zvolen, spisový materiál bol
tunajšiemu súdu doručený dňa 31.01.2012.

Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 10C/20/2012-95 zo dňa 28.11.2012 uložil odporkyni povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.000,- Kč s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.000,-

Kč od 15.05.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd
návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti označenému rozsudku podal odvolanie navrhovateľ čo do výroku o zamietnutí prevyšujúcej
časti návrhu a výroku o náhrade trov konania. Na základe tohto odvolania Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením č.k. 12Co/44/2013-114 zo dňa 31.10.2013 rozsudok tunajšieho súdu v napadnutých
výrokoch, ktorými okresný súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol a o trovách konania

rozhodoltak,žežiadenzúčastníkovnemáprávonaichnáhradu,zrušilavecvtejtočastivrátiltunajšiemu
súdu na ďalšie konanie. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku tunajšieho súdu č.k. 10C/20/2012-95
zo dňa 28.11.2012, ktorým bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi 10.000,- Kč s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.000,- Kč od 15.05.2009 do zaplatenia, zostal nedotknutý.

V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Banskej Bystrici uložil tunajšiemu súdu dôsledne zistiť skutkový
stav veci s ohľadom na zistenie pobytu odporkyne, pričom len pokiaľ má odporkyňa bydlisko na území

Slovenskej republiky je daná právomoc slovenského súdu konať vo veci.Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou,
ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy
preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty

EurópskychspoločenstievaEurópskejúniemajúprednosťpredzákonmiSlovenskejrepubliky.Prevzatie
právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády
podľa čl. 120 ods. 2.

Ústava SR v článku 7 ods. 2 vymedzuje prednosť právne záväzných aktov Európskej únie pred zákonmi
SR. Vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie dňa 01.05.2004 sa aplikujú aj predpisy
EÚ na území SR. Takýmto právne záväzným aktom je i Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra

2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len
„Nariadenie“), ktoré je priamo aplikovateľné.

Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia, toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.

Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území

členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch
iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa čl. 15 ods. 1 Nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré
nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto

oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide

a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo

b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má
financovať predaj tovaru, alebo

c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká

v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto
členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu
týchto činností.

Podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na
súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak
si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“),

kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci

(podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov. Jednou zo
základných podmienok, za ktorých môže súd konať vo veci, je právomoc súdu. Splnenie tejto procesnej
podmienky súd skúma v každom štádiu konania a v každom stupni. Keďže sa v danom prípade jedná

o konanie v občianskoprávnej veci s medzinárodným prvkom, ktorý je daný sídlom navrhovateľa, ako
aj bydliskom odporkyne, súd skúmal svoju právomoc v zmysle ustanovení Nariadenia, ktoré musí súd
aplikovať prednostne pred zákonmi Slovenskej republiky.

Základným kritériom (hraničným určovateľom) pre určenie právomoci súdu na konanie v predmetnej
veci je v zmysle čl. 2 ods. 1, ako aj čl. 16 ods. 2 Nariadenia bydlisko odporcu. Nariadenie v čl. 59 ukladá

súdu za účelom určenia, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla
žaloba, použiť právny poriadok svojho štátu. Občiansky súdny poriadok pojem „bydlisko“ používa
predovšetkým v ust. § 85 pre účely určenia všeobecného súdu účastníka konania z hľadiska miestnej
príslušnosti. Pojem „bydlisko“ nie je totožný s pojmom „trvalý pobyt“. Za bydlisko je potrebné považovať
miesto pobytu osoby, kde sa skutočne zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvale, kde žije, navštevuje
školu alebo predškolské zariadenie, resp. kde pracuje. Adresa, ktorá je v zmysle vnútroštátneho práva

administratívne registrovaná ako trvalý pobyt osoby, nie je pri aplikácii Nariadenia rozhodujúca.

Súd skúmal, či je daná právomoc slovenských súdov na konanie v prejednávanej veci na základe
niektorého z kritérií, stanovených v Nariadení. Z oznámenia Obce A. zo dňa 24.02.2012 súd zistil,
že odporkyňa sa na adrese svojho trvalého pobytu dlhodobo nezdržiava s tým, že podľa dostupných
informácií sa odporkyňa zdržiava s manželom a dcérou v Českej republike, kde sa tiež zdržiavajú jej

rodičia. Oznámením zo dňa 20.03.2012 Obvodné oddelenie PZ Krupina súdu oznámilo, že odporkyňa
sa odsťahovala do ČR pred desiatimi rokmi. Oznámeniami zo dňa 11.04.2012 a 12.10.2012 Riaditeľstvo
služby cudzineckej polície Českej republiky súdu oznámilo, že odporkyni bolo vydané potvrdenie o
prechodnom pobyte občana EÚ za účelom: rodinný s tým, že posledná známa adresa pobytu odporkyne
od 26.04.2010 bola Š. XXX, okres I. K.. Na túto adresu sa však nepodarilo súdu doručiť odporkyni

zásielky, keďže tieto sa súdu vrátili s poznámkou, že adresát sa odsťahoval. Oznámením zo dňa
20.08.2014 Krajské riaditeľstvo polície kraja Vysočina súdu oznámilo, že odporkyňa je od 11.03.2014
hlásená na adrese G. XXXX/XX, XXX XX I., pričom má tiež hlásenú adresu pre doručovanie G. E. XXXX/
XX, XXX XX I.. Odporkyňa e-mailom dňa 19.08.2014, ako aj dňa 25.08.2014 súdu oznámila, že býva
na adrese G. E. XX, XXX XX I., Č..

Na základe uvedeného mal súd preukázané, že bydlisko odporkyne je v Českej republike. V zmysle
čl. 2 ods. 1 Nariadenia je teda pre konanie o uplatnenom nároku navrhovateľa voči odporkyni daná
právomoc českých súdov. Zároveň je daná právomoc českých súdov aj na základe osobitného kritéria
v zmysle čl. 15 a čl. 16 ods. 2 Nariadenia, keďže Zmluvy, z porušenia ktorých si navrhovateľ odvodzuje
uplatnený nárok, je nutné považovať za zmluvy spotrebiteľské, ktoré boli uzavreté v Českej republike

medzi navrhovateľom - českou obchodnou spoločnosťou a odporkyňou s bydliskom v Českej republike.
V danej veci je teda potrebné aplikovať čl. 15 ods. 1 písm. c) a čl. 16 ods. 2 Nariadenia, z ktorých vyplýva,
že odporkyňu ako spotrebiteľa možno žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má bydlisko.

Je teda potrebné uzavrieť, že odporkyňa s bydliskom v Českej republike bola žalovaná na súde
Slovenskej republiky a nezúčastnila sa konania, pričom slovenský súd si nemôže založiť právomoc

na základe žiadneho ustanovenia Nariadenia. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci (konať a
rozhodnúť) slovenských súdov o návrhu je nedostatkom podmienok konania, ktorý nie je možné
odstrániť, súd konanie o podanom návrhu podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. a článku 26 ods. 1
Nariadenia zastavil. Keďže právomoc konať o tomto návrhu patrí orgánom iného štátu, nebolo možné
vec súčasne postúpiť podľa § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Súd
pritom prihliadol na dôvod zastavenia konania, ktorým je nedostatok právomoci súdu na konanie v
prejednávanej veci.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1

prvá veta O.s.p.).

Vodvolanísa mápopri všeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.