Uznesenie Judgement was issued on Monday, August 11, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Er/266/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202641
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Servická
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8514202641.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava 851 02, IČO: 35 724 803, pr. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava 851 02,
IČO: 36 613 843, proti povinnému: K. C., nar. X. XX. XXXX, bytom B. XX, XXX XX G., štátny občan SR,
v konaní o vymoženie 2.007,57 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom

Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, EX 19651/14 zo dňa 14. 4. 2014 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 12. 5. 2014 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 4. 2014,
spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom, a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného

rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie (ďalej len
„rozhodcovský súd“), spisová značka II/2011-7301 zo dňa 28. 11. 2013 (ďalej len ,,rozhodcovský
rozsudok“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 19. 12. 2013 a vykonateľnosť dňa 22. 12. 2013.
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinnému vymoženia istiny vo výške
2.007,57 EUR spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 13,00 % ročne zo sumy
805,47 EUR od 11. 12. 2009 do zaplatenia, súdnym poplatkom za vydanie poverenia 16,50 EUR, trovami

právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní 193,26 EUR (prevzatie a príprava právneho
zastúpenia64,42EUR,predexekučnáupomienka64,42EUR,návrhnavykonanieexekúcie64,42EUR),
trovami predchádzajúceho konania 330,00 EUR. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie doložil
aj ,,Dodatok č. 1 k zmluve o vydaní a používaní Platobnej karty“ zo dňa 11. 10. 2005 (ďalej len ,,Zmluva“)
a ,,Všeobecné obchodné podmienky“.

Exekučným titulom - rozhodcovský rozsudok, bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
sumu 2.007,57 EUR spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 90,76 EUR, úrokom z
omeškania vo výške 13,00 % ročne zo sumy 805,47 EUR od 11. 12. 2009 do zaplatenia, trovy právneho
zastúpenia vo výške 236,88 EUR a ostatné trovy rozhodcovského konania vo výške 93,12 EUR, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že pohľadávka vznikla na základe ,,Zmluvy k č. účtu
XXXXXXXXX“ zo dňa 11. 10. 2005. Na základe predmetnej Zmluvy boli veriteľom Slovenská sporiteľňa,
a.s. v skratke SLSP, a.s., Tomášikova 48, Bratislava 832 37, IČO: 00 151 653 (ďalej len ,,SLSP, a.s.“)
povinnému ako žalovanému poskytnuté finančné prostriedky formou čerpania úveru prostredníctvom
bankovej platobnej karty do dohodnutje výšky. Oprávnený ako žalobca uzatvoril s veriteľom SLSP, a.s.
dňa 10. 12. 2009 ,,Zmluvu o .

postúpení pohľadávok“, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky z uvedenej Zmluvy. Ďalej
z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovejasociácie odvodil svoju právomoc rozhodovať vo veci a priznať žalobcovi v jeho návrhu požadované
plnenia z čl. 18. Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli na
rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia sporov, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z Bankových

obchodov pri nasledovných Bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi:
a) pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov
b) pri vydávaní a používaní Platobných kariet, pri poskytovaní a používaní Elektronických služieb,
prípadne iných elektronických platobných prostriedkov určených osobitným zákonom,
ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich tieto Bankové produkty alebo v

súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať
Rozhodcovský súd.

Podľa čl. 18 bod 18.2. ak nadobudnú účinnosť tie ustanovenia Štatútu, ktoré upravujú príslušnosť
Rozhodcovského súdu rozhodovať aj iné spory než sú uvedené v bode 18.1 tejto rozhodcovskej doložky,
tak Banka a Klient sa dohodli, že všetky ostatné spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových obchodov

pri ostatných Bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi, ďalej spory, ktoré vznikli alebo vzniknú
zo Zmlúv upravujúcich tieto Bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť,
výklad alebo zrušenie, s výnimkou tých sporov, ktoré podľa osobitného zákona nie je možné rozhodovať
v rozhodcovskom konaní, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd.

Podľa čl. 18 bod 18.6. banka a klient sa ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje právnych
nástupcov obidvoch zmluvných strán.

Podľa Všeobecnej časti VOP bod. 2 rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk
zriadený podľa § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých

zákonov a podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Asociáciou bánk so sídlom Tallerova
1, 814 99 Bratislava, IČO: 30 813 182 ku dňu 1. 7. 2003.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov

(ďalej len ,,EP“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do
15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne.
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade

rozhodnutia vykonateľného .
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej

len ,,ObZ“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa§23azákonaFZČSFRč.634/1992Zb.oochranespotrebiteľavzneníúčinnomvčaseuzatvorenia
Zmluvy (ďalej len ,,z. o ochrane spotrebiteľa“), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickýmznakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v
odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a
2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej
sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a/ zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ,,z. o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom..

Podľa § 3 ods. 1 z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „OZ“),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§52ods.3OZ,spotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 OZ, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné
pri každom obchode požadovať preukázanie totožnosti klienta okrem obchodov uvedených v odseku 4;

pri každom obchode je klient povinný vyhovieť každej takejto žiadosti banky alebo pobočky zahraničnej
banky. Vykonávanie obchodu so zachovaním anonymity klienta banka a pobočka zahraničnej banky sú
povinné odmietnuť..
Podľa § 93b ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánkpovinné predložiť

svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská
zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient
neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s
takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia Zmluvy čl. 153 ods. 1 Zmluvy

o založení Európskeho spoločenstva), Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice: nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,

ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Použitie citovaných ustanovení smernice ako normatívneho aktu práva EÚ sa opiera o nepriamy
účinok na právne poriadky členských štátov za účelom ich konformného výkladu. Nejde teda o
priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku

stanoveného smernicou, pričom voľba foriem a metód je ponechávaná vnútroštátnym orgánom
jednotlivých členských štátov.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje

stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa .
zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých
podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro

proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú

podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je

súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes
SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aplikácie ustanovení príslušných právnych predpisov. Podľa
znenia ustanovenia § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy bola táto upravená

v Obchodnom zákonníku a pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa predmetného ustanovenia
Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale nesporné, že Zmluva však v tom čase bola spotrebiteľskou
zmluvoupodľaustanovenia§23az.oochranespotrebiteľa,keďžeišloozmluvuupravenúvObchodnom
zákonníku a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej
zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Uzatvorená Zmluva je preto

v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z ustanovenia §
52 a nasl. OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho
zákonníka sa vzťahuje výhradne na spotrebiteľské zmluvy tak, ako sú definované v § 52 ods. 1 OZ,
všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. OZ je nevyhnutné aplikovať i na
spotrebiteľské zmluvy, ako sú definované v ustanovení § 23a z. o ochrane spotrebiteľa. Keďže v zmysle

citovaných ustanovení z. o spotrebiteľských úveroch .
je SLSP, a.s. ako veriteľ právnickou osobou, ktorá, okrem iného, poskytuje spotrebiteľský úver z
vlastných zdrojov v rámci svojej podnikateľskej činnosti tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného
registra a súčasne vystupuje v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom v
čase uzatvorenia Zmluvy a povinnému ako dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je potrebné ho v zmysle ustanovenia § 52
ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia Zmluvy považovať za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom
i podľa ustanovenia § 3 ods. 2 z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že uzatvorenou
Zmluvou sa podnikateľský subjekt zaviazal dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere formou úveru a povinný ako spotrebiteľ sa zaviazal tieto vrátiť a uhradiť

celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, Zmluva rovnako spĺňa fundamentálne náležitosti
spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia § 2 písm. a/ a písm. b/ z. o spotrebiteľských úveroch, keď sa
zároveň v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 nejedná o prípad, kedy by táto bola spod jurisdikcie zákona
vylúčená. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah je nevyhnutné posudzovať v intenciách z.
o spotrebiteľskom úvere účinného v čase uzatvorenia Zmluvy. Vychádzajúc zo zásady lex specialis

derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna úprava v podobe ustanovení z. o spotrebiteľských úveroch a
ustanovení § 52 a nasl. OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy má prednosť pred všeobecnou, ktorou
je Obchodný zákonník, je nutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa príslušných citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka a z. o spotrebiteľských zmluvách.

Súd ďalej podrobil kontrole, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský
súd oprávnený prejednať vzniknutý spor. Pri riešení tejto otázky nie je exekučný súd viazaný
záverom rozhodcovského súdu. V tomto prípade rozhodcovský súd, ako to vyplýva z odôvodneniarozhodcovského rozsudku, svoju právomoc rozhodovať vo veci odvodil z čl. 18. Všeobecných
obchodných podmienok.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa citovaného ustanovenia § 44 ods.
2 EP obligatórne preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom. V tejto fáze posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie sa súd, okrem iného,
zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený doložkou

vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je
z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj
materiálnej. Vychádza sa pritom z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného
titulu. V rámci tohto skúmania súd nedisponuje právomocou posudzovať vecnú správnosť exekučného
titulu (skutkové a právne závery). Exekučný súd rovnako nie je oprávnený rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom, t.j. nemôže ani naprávať jeho chyby a nedostatky. Pokiaľ oprávnený v

návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je súd v duchu
príslušných ustanovení Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný posúdiť, či tento nie je v
rozpore so zákonom, a teda prioritne sa vysporiadať s otázkou, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe v súlade s právnym poriadkom platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky..

Hlavným cieľom rozhodcovskej zmluvy je zmluvné prenesenie a zároveň obmedzenie právomoci
občianskoprávneho súdu na nesúdny orgán - rozhodcu ako na súkromnú osobu, ktorý koná a rozhoduje
vsúladespravidlamirozhodcovskéhokonania.Ideodohodumedzizmluvnýmistranamiotom,ževšetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu samostatne

dojednanej zmluvy alebo formu doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva sa musí obligatórne uzavrieť
v písomnej forme, v opačnom prípade je neplatná. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí
len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami uvedenými v štandardnej
zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky
singulárny, pretože v sporových situáciách arbiter rozhodne o právach a právom chránených záujmoch

s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak v zmluvnom vzťahu nedošlo k
uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v súlade s právnym poriadkom, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nebol oprávnený o spore rozhodnúť.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle

§ 54 ods. 1 prvá veta OZ, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení OZ o
spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ustanovenie § 53 ods. 3 OZ obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto

výpočte je s účinnosťou od 1. 1. 2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie
od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Vnútroštátna úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
nadväzujenaeurópskuúpravuspotrebiteľskéhoprávavsmerniciRady93/13/EHSzodňa5.apríla1993,
ktorá podáva vzorový okruh nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať do vnútroštátneho práva,

pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred
rozhodcom nie je právne regulovaný.

V tomto konaní sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so

sídlom v Bratislave. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodzoval právomoc
prejednať spor je dojednaná v čl. 18 VOP. VOP sú podľa Záverečných ustanovení bodu 2. zmluvy
o úvere jej neoddeliteľnou súčasťou. Podľa názoru súdu je však dojednaná rozhodcovská doložka
v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná. Z
dohodnutej rozhodcovskej doložky vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú alebo vznikli zo zmluvy budú

riešené výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, ktorým je Stály rozhodcovský
súd bankovej asociácie v Bratislave a takéto rozhodnutie bude pre obe zmluvné strany záväzné.
Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sav porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade

povinný nemal možnosť .
podstatným spôsobom obsah VOP ovplyvniť, nakoľko tieto boli spísané na predtlačenom formulári.
Tieto VOP mohol spotrebiteľ buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky
bol dodávateľom vopred pripravený. Rozhodcovský súd je teda vopred zakotvený v zmluvných
podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že

si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj
vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak,
aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe
predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo

dňa04.06.2009PannonGSMZrt.protiErzsébetSustiknéGyőrfibod40,vktoromSúdnydvorkonštatuje,
že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle
smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory
vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa
všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka
v zmluve o úvere je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s vyššie citovanými
ustanoveniami § 52 a nasl. OZ ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS. Zároveň je takto dojednaná

rozhodcovská doložka v rozpore s dobrými mravmi. Takto v spotrebiteľskej zmluve dojednaná
rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 4 OZ neplatná.

Keďže právnym predchodcom oprávneného bola SLSP, a.s., súd prihliadol aj na ustanovenia § 93b
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré ukladajú

bankám povinnosť ponúknuť svojim klientom (spotrebiteľom) návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
(doložky). Z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) má vyplývať vôľa navrhovateľa -
banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) spotrebiteľom
takýmto návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Tento návrh by mal byť začlenený
v podobe umožňujúcej klientovi (spotrebiteľovi) jeho pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných

zmluvných podmienok predkladaných mu druhou stranou zmluvného vzťahu a tiež jeho rovnako
bezproblémové oddelenie od ostatného obsahu zmluvy (tak, aby klientovi nespôsobilo žiadne ťažkosti
vrátane prípadného rizika čakania na prepracovanie návrhu zmluvy trvanie na odstránení pre neho
neakceptovateľnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky). Požiadavku na takto ponúknutý (predložený)
návrh nemožno považovať za splnenú, ak banka návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy začlení

medzi iné zmluvné podmienky, pričom v samotnej zmluve je iba odkaz na rozhodcovskú doložku,
ktorá sa nachádza vo všeobecných obchodných podmienkach, u ktorých je známe, že sa s nimi klient
(spotrebiteľ) v čase pred uzavretím zmluvy dostatočne podrobne, či často i vôbec neoboznamuje (hoci
spravidla v zmluve potvrdzuje presný opak). .
Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy resp. doložky, nemohol spor

prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V
prípade ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem -
nevykonateľného, majúceho účinky tzv. paaktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť

(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a citovanú zákonnú úpravu rozhodol súd tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.