Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/523/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713202629
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7713202629.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256,
Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01
Bratislava, proti žalovanému: U. O., K.. X.X.XXXX, F. XX, XXX XX W., o zaplatenie 200,66 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 5. júna 2013 č. k. 7C/104/2013-39 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaného zaväzuje zaplatiť žalobcovi trovy

konania v sume 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 133,51 eur k rukám právneho zástupcu
žalobcu Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 21,32 eur na účet jeho právneho
zástupcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi za dodaný plyn sumu 200,66 eur s ročným úrokom z omeškania 9 % zo
sumy 200,66 eur od 15.5.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet právneho
zástupcu žalobcu v sume 16,50 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), pričom poukázal na názor vyslovený Najvyšším súdom SR vo veci
sp.zn. 4Mcdo/21/2009, v zmysle ktorého súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je podľa §

142 ods. 1 O.s.p. povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným
účastníkom konania v spore. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý
úspešnému žalobcovi vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 eur.

Súd prvého stupňa náklady zastúpenia žalobcu advokátom považoval za neúčelne po zistení, že sa
jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto
nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej

strany, čísla vyúčtovacích faktúr a žalovaná suma. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou,
nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok,
že by takáto žaloba bola niekedy zamietnutá.Žalobca a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, a aj keď súd vo veci nariadil
pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastňujú, vychádzajúc z toho, že súd s pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.

K rovnakému záveru súd dospel aj za použitia § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak sú trovy konania
drobných sporov neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Neprimeranosťou
podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a
výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania, ktorý vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký
neprimeraný.

Súd zároveň poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. US 988/2012, podľa

ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie
je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú
umelo navyšované za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na
zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať
hoci bol účastník vo veci samej úspešný.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žalobcovi prizná
náhradutrovprávnehozastúpeniavplnejvýškevzmyslevyčísleniatrovkonaniazo06.06.2013.Zároveň
uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 21,32 eur, ktoré pozostávajú z 1/2
základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby vo výške 11,95 eur s DPH a režijného paušálu

k právnemu úkonu vo výške 9,37 eur (podanie odvolania).

Žalobca v odvolaní poukázal na ust. § 24, § 25 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., pričom zdôraznil, že
podobnosť jednotlivých prípadov nemožno spájať s tým, že by zo strany právneho zástupcu žalobcu
nedochádzalo k príprave, prevzatiu, právnemu posúdeniu a rokovaniam o každom jednotlivom prípade,
ktorý má byť žalovaný na súde. Právny zástupca už pri prevzatí veci musí posúdiť, či je vec vôbec

možné a rentabilné riešiť prostredníctvom súdneho konania. Ku každému prípadu musí právny zástupca
pristupovať s osobitnou starostlivosťou.

Žalobcapoukázalajnato,žežalovanýsibolvedomýexistenciesvojejpohľadávky,načobolupozornený
viacerými výzvami (list z 23.01.2013), v ktorom bol žalovaný upozornený na riešenie veci súdnou
cestou v prípade, ak pohľadávka nebude v stanovenej lehote uhradená. Poukázal na to, že žalobca vo

veci vykonal, a následne si uplatnil len úkony nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci.
Záver súdu v napadnutom rozsudku, že žalobca sa nikdy nezúčastňuje vytýčených pojednávaní, nie
je pravdivý, čo preukazuje aj skutočnosť, že v danom prípade sa právny zástupca žalobcu zúčastnil
pojednávania 05.06.2013. Trovy konania vyčíslené žalobcom sú preto účelne vynaložené a ak by súd
bol iného názoru, došlo by k porušeniu zásady rovného prístupu oboch účastníkov k spravodlivosti

a ustanovenia čl. 47 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovených zákonom.

Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajskýsúdakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania

(§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku o trovách
konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

V preskúmavanej veci žalobca uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie dlhu za dodávku plynu,
pričom v konaní bol plne úspešný.Podľaustanovenia§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspechsúdpriznánáhradutrov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovyvynaloženéúčastníkomkonaniavspore(platítoajprevedľajšiehoúčastníka)musiabyťvpríčinnej

súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné
presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto
tvrdenému nároku.

Podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči
pohľadávke, môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.

Citovaným ustanovením bol zákonom č. 384/2008 Z.z., účinným od 15. októbra 2008 novelizovaný

Občiansky súdny poriadok, pričom podľa prechodných ustanovení (§ 372p) na konania začaté pred
15. októbrom sa použijú predpisy účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. Pre
ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. neplatí žiadna výnimka z uvedeného intertemporálneho ustanovenia.

Potrebné je mať na zreteli, že zákon dáva „možnosť“, nie povinnosť, využitia moderačného práva súdu
v drobných sporoch. V takom prípade nemusia byť dané dôvody hodné osobitného zreteľa a ani nemusí

ísť o výnimočnú situáciu. Popri skutočnosti, že ide o drobný spor (§ 200ea), postačuje, ak trovy konania
sú neprimerané pohľadávke. Posúdenie primeranosti medzi pohľadávkou (správnejšie medzi hodnotou
predmetu sporu a medzi výškou trov), opätovne ponecháva zákonodarca na súdnu prax. Vzhľadom
na sadzby súdnych poplatkov a výšku tarifnej odmeny advokátov, stanovené všeobecne záväznými
predpismi, by však bolo zrejme nesprávne za neprimerané trovy konania vyhlásiť paušálne trovy, ktoré

prevyšujú hodnotu predmetu sporu (komentár k O.s.p.). Samotný zákonodarca v dôvodovej správe k
novele Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z.z. uvádza, že obdobne ako v nariadení
EP a Rady (ES) číslo 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, predkladateľ navrhol pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči
pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach trovy konania predstavujú niekoľko

násobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť
vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z
dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky
hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie
takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále

zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé.

Aplikácia tohto ustanovenia teda prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že je namieste náhradu trov konania
nepriznať, alebo znížiť. Je vždy potrebné rozhodovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného
prípadu, ako aj na to, aby sa dosiahol účel súdneho konania, ktorým je spravodlivé a zákonné

rozhodnutievoveci.Podstatazákladnéhoprávanasúdnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySRspočíva
na oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá
povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola jeho právu poskytnutá ochrana v
medziach zákonov, ktoré tento článok Ústavy vykonávajú (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 Ústavy SR).

Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva.

Ústavný súd SR v náleze zo 17. decembra 2004, sp. zn. II. ÚS 31/04-30, okrem iného, uviedol: „Pri tomto
výklade je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady
trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl.
20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní
pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo

priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel
alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy).Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a
skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 O.s.p.“

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, aké právne úvahy podľa ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré sa odvolal, ho v otázke trov konania viedli k rozhodnutiu o
ich znížení. Prvostupňový súd uviedol, podľa akých kritérií posudzoval účelnosť a primeranosť, resp.
neprimeranosť uplatnenej pohľadávky vo vzťahu ku trovám konania a prečo žalobcovi priznal trovy
konania znížené na 16,50 eur, ktorý predstavuje zaplatený súdny poplatok. Napriek tomu prvostupňový
súd sa pri rozhodovaní o trovách konania neriadil vyššie uvedenými právnymi predpismi a nevyvodil vo

veci správny záver.

Podaním zo 06.06.2013 žalobca vyúčtoval trovy svojho konania, ktoré mu vznikli, pričom tieto
predstavujú náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia,
vrátane náhrady hotových výdavkov, vo výške 300,31 eur. Trovy právneho zastúpenia uplatnil za 5
úkonov právnych služieb a´19,92 eur + DPH vo výške 19,92 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, pokus
o zmier, podanie návrhu na začatie konania, vyjadrenie k odporu z 15.05.2013, účasť na pojednávaní

05.06.2013). Zároveň uplatnil hotové výdavky podľa § 15 a nasl. vyhlášky č. 656/2004 Z.z. a podľa
časti II. a III. zmluvy, a to režijný paušál 5 x 7,81 eur vo výške 39,05 eur a DPH 20 % vo výške 7,81
eur, teda 46,86 eur. Žalobca uplatnil aj cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách v znení neskorších predpisov pri použití osobného motorového vozidla AUDI Q7, KE 542 IH
za jednu cestu na trase Košice - Michalovce - Košice na vyššie uvedené pojednávanie, vrátane náhrady

za spotrebované pohonné hmoty, v celkovej sume 33,55 eur + 20 % DPH vo výške 6,71 eur, t.j. spolu
40,26 eur. Žalobca zároveň uplatnil náhradu za stratu času cestou Košice - Michalovce a späť na vyššie
uvedené pojednávanie, t.j. 1 x 6 začatých polhodín, t.j. 6 x 13,01 eur, čo predstavuje sumu 78,06 eur
+ 20 % DPH vo výške 15,61 eur, čo predstavuje celkovú sumu 93,67 eur. Hotové výdavky predstavujú
sumu 180,79 eur.

Aj keď sa v danom prípade jedná o drobný spor, odvolací súd dospel k záveru, že priznanie náhrady
trov konania žalobcovi iba za zaplatený súdny poplatok nie je správne a zákonné, zvlášť s prihliadnutím
na skutočnosť, že trovy vynaložené v konaní boli účelné pri uplatnení a bránení práva. V tomto smere
teda záver súdu prvého stupňa nebol správny. Na druhej strane je pravdou, že trovy konania prevyšujú
uplatnenú pohľadávku, preto s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu je možné zníženie

trov konania žalobcovi.

Odvolací súd preskúmal vyúčtovanie trov konania žalobcu zo 06.06.2013 (č.l. 33 až 35 spisu) a dospel
k záveru, že žalobcovi opodstatnene vznikli trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnych služieb a
19,92 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania, vyjadrenie k odporu
z 15.05.2013 a účasť na pojednávaní 05.06.2013), ďalej režijný paušál 4 x 7,81 eur, ako aj 20 %

DPH, čo spolu predstavuje sumu 133,10 eur. Odvolací súd nepriznal náhradu za úkon právnej služby
„pokus o zmier“, nakoľko tieto náklady nie je možné zahrnúť do odmeny za právne zastúpenie. Ďalej
právny zástupca žalobcu uplatnil v rámci náhrady trov za právne zastúpenie aj cestovné náhrady podľa
zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov za použitie osobného
motorového vozidla AUDI Q7, KE 542 IH základnú náhradu za cestu Košice - Michalovce - Košice na

vyššie uvedené pojednávanie, 0,183 eur/km, t.j. 118 km x 0,183 eur/km, čo predstavuje sumu 21,59
eur a náhradu za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 7,4 L/100 km; spolu 118 km
x 7,4/100 km, t.j. spotrebovaných 8,73 x 1,37 eur/L, čo predstavuje sumu 11,96 eur. Spolu cestovné
náhrady predstavujú sumu 33,55 eur + 20 % DPH vo výške 6,71 eur, čo predstavuje sumu 40,26 eur.
Zároveň žalobca vyčíslil náhradu za stratu času cestou Košice - Michalovce a späť na vyššie uvedené

pojednávanie, t.j. 1 x 6 začatých polhodín, t.j. 6 x 13,01 eur, čo predstavuje sumu 78,06 eur, ako aj 20
% DPH vo výške 15,61 eur, čo spolu predstavuje sumu 93,67 eur. Trovy právneho zastúpenia potom
predstavujú celkovú sumu 267,03 eur.

Odvolací súd, aj s ohľadom na vyššie uvedené právne úvahy a zásady, sa nestotožnil so záverom súdu
prvého stupňa o opodstatnenosti zníženia žalobcových trov konania do tej miery, že budú skrátené o

všetky trovy, ktoré mu vznikli z právneho zastúpenia.Aj keď sa v tomto prípade jedná o druh sporu, ktorý je považovaný za drobný spor bez zložitých
právnych úprav, kedy vyhotovenie žaloby nemožno považovať za náročný a zložitý proces, právny
zástupca žalobcu musel vykonať úkony právnych služieb, ktoré sú v danej veci potrebné. Vzhľadom na

jednoduchosť sporu a opakovanie úkonov v mnohých veciach, ako aj s prihliadnutím na primeranosť
trov konania vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke, dospel odvolací súd k záveru, že trovy konania žalobcu
sú opodstatnené predovšetkým do výšky zaplateného súdneho poplatku, ale aj časti trov právneho
zastúpenia. Odvolací súd považuje za primerané trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške jednej
polovice.

Odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené konštatuje, že trovy, ktoré žalobcovi vznikli, je možné

považovať za účelne vynaložené pri uplatnení a bránení jeho práva na súde, pričom v spore bol žalobca
úspešný.

Trovy konania žalobcu spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,59 eur a v trovách
právneho zastúpenia v sume 267,03 eur, z čoho 1/2 činí 133,51 eur, ktorá náhrada bola priznaná
žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukázaním na citované zákonné ustanovenia, odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania, zmenil v
súlade s ustanovením § 220 O.s.p.

Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, nebol napadnutý odvolaním ani jedným z účastníkov
konania a nadobudol právoplatnosť, preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi bola priznaná ich náhrada. Žalobcovi vznikli trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 21,32 eur spolu s DPH, ktoré pozostávajú z 1/2 základnej
sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby vo výške 11,95 eur s DPH a režijného paušálu k
právnemu úkonu vo výške 9,37 eur (podanie odvolania).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.