Uznesenie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Bardejov

Judgement was issued by JUDr. Renáta Kravčišinová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Er/144/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8204112591
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Kravčišinová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8204112591.3

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martin Máčaj, Pribinova 25, 811 09 Bratislava
proti povinnému I. G., J. C. XX, XXX XX C., o vymoženie 127,50 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov,
IČO:42 176 778 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného n e p r i p ú š ť a.

Exekúciu z a s t a v u j e .

O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného zo dňa 20.4.2004 adresovaný súdnemu exekútorovi JUDr. Lucii Žužovej sa
dňa 6.5.2004 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na

vykonanie exekúcie označil Notársku zápisnicu N 472/2004, NZ 12687/2004, spísanú dňa 15.02.2004
v Partizánskom notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom (ďalej len „Notárska zápisnica“). Návrhom na
vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia sumy 3.841,- Sk (čo po prepočte na menu euro v
zmysle zásad a pravidiel zák. č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike činí 127,50
€) s príslušenstvom.

Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 018490* zo dňa 11.10.2004 sp. zn. 1Er 144/2004 poveril
súdneho exekútora Bc. Jozefa Blaška zástupcu súdnej exekútorky JUDr. Lucie Žužovej vykonaním

exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.

Podaním zo dňa 19.8.2011 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, v tom čase so
sídlom Ľuda Zúbka 2, 841 01 Bratislava -Dúbravka, toho času so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov,
IČO: 42 176 778 (ďalej len „vedľajší účastník“), že prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu
vstupuje s poukazom na ust.§ 93 ods.2 O.s.p. do konania ako vedľajší účastník na podporu povinného,
podáva návrh na zastavenie exekúcie, navrhuje aby mu bola priznaná náhrada trov konania a žiada o

doručenie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vrátane exekučného titulu s tým, že následne
doručí podrobné odôvodnenie návrhu na zastavenie exekúcie, podnet na vylúčenie súdneho exekútora
JUDr. Krutého a vyčíslenie vzniknutých trov exekučného konania.

S prihliadnutím na vstup vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do
konania bolo potrebné rozhodnúť o okruhu účastníkov exekučného konania.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, na výkon rozhodnutia a exekučné

konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný
predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.Kto sú účastníci exekučného konania, vymedzuje ustanovenie § 37 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný;

iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento

zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom
spoluvlastníctvemanželov,účastníkomkonania,akideotietoveci,jeajmanželpovinného,akdozačatia
exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym
rozhodnutím.

Účastníctvo je v exekučnom poriadku upravené samostatne ako „lex specialis“, a preto naň nie je
možné použiť všeobecnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku. Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.)
je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, v ktorom účastníci vystupujú v postavení
navrhovateľa (žalobcu) a odporcu (žalovaného). Zákonodarca výslovne vylučuje možnosť vedľajšieho
účastníctva, pokiaľ ide o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je

alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). V nesporovom, resp. mimosporovom konaní, kde sú účastníkmi aj tí, o
právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať, nejestvuje možnosť vedľajšieho účastníctva.

Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) ako inštitút len základného konania už zo svojej podstaty (určenia)
je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené. Z týchto dôvodov ustanovenie § 93 O.s.p. o vedľajšom
účastníctve (vrátane ust.§ 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ) nie je na exekučné konanie

aplikovateľné (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 106/2008, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní
neprichádza do úvahy, pričom uvedené uznesenie zo dňa 25.11.2008 bolo prijaté už za účinnosti § 93
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení po 15.10.2008. Uvedené konštatoval aj Krajský súd v
Prešove v uznesení zo dňa 18.8.2011, č.k. 17CoE/46/2011. Z uvedených dôvodov súd vstup Združenia

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778 do exekučného konania
ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripustil.

Vzhľadom na absolútnu neprípustnosť vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní súd o nepripustení
vstupu uvedeného združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinnej rozhodoval aj
bez námietky, „ex offo“, pričom v zmysle zásady, že o každom relevantnom procesnom podaní v konaní

je potrebné rozhodnúť vo forme uznesenia, urobil tak samostatným prvým výrokom tohto uznesenia.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere číslo 8051061 dňa 30.10.2003, na základe ktorej

oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 12.000,-Sk, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť zvýšený o
poplatok vo výške 5.280,-Sk v celkovej výške 17.280,-Sk v 8 mesačných splátkach po 2.160,-Sk.

Ako vyplýva z obsahu predmetnej Notárskej zápisnice, táto obsahuje vyhlásenie Mgr. Tomáša
Kušníra. V zmysle bodu 2./ Notárskej zápisnice Mgr. Tomáš Kušnír mal byť povinným splnomocnený
plnomocenstvom, obsiahnutým v zmluve o úvere ako prílohe Notárskej zápisnice na spísanie notárskej

zápisnice ako exekučného titulu, t.j. uznať jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľnýmtitulompresúdnyvýkonrozhodnutia,resp.preexekúciu.Vbode3./Notárskejzápisnicesa
uvádza, že Mgr. Bruno Žlnay, konajúci na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003 zastupujúci
Mgr. Tomáša Kušníra koná na základe splnomocnenia povinnej osoby tvoriaceho súčasť notárskej
zápisnice v mene povinnej osoby vyhlásil, že v mene povinnej osoby uznáva dlh voči oprávnenej osobe v

celkovej výške 21.121,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 17.280,-Sk úročenú ďalej úrokom
z omeškania vo výške 0,25 % denne od 2.12.2003 do zaplatenia, pričom celý dlh vyššie uvedenýpozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie
notárskej zápisnice a uvedený dlh uznáva v plnom rozsahu čo do základu aj výšky.

V bode 4./ Notárskej zápisnice sa uvádza: „Povinná osoba vyhlasuje, že dlh opísaný v bode 1,2 a 3 tejto

notárskej zápisnice v celkovej sume vo výške 21.121,- Sk vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 %
denne od 2.12.2003 do zaplatenia, splatí v lehote do 23.2.2004 k rukám oprávnenej osoby.

Ďalej v bode 5./ Notárskej zápisnice sa uvádza: „Povinná osoba vyhlasuje, že v prípade neuhradenia
dlhu tak, ako je uvedené v bode 4. tejto notárskej zápisnice súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným
v § 63 zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok alebo

súdnym výkonom rozhodnutia podľa § 258 zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok s tým,
aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 zákona číslo 233/1995
Z.z. alebo podľa § 274 písmeno e/ zákona číslo 99/1963 Zb. “

Súd splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra obsiahnuté v úverovej zmluve číslo 8051061,
na základe ktorého konal pri spísaní notárskej zápisnice, považuje za neplatné, a to hneď z viacerých
dôvodov:

Jedným z dôvodov je to, že toto splnomocnenie na uznanie dlhu malo byť dlžníkom udelené
splnomocnencovi v čase, keď žiadny dlh ešte neexistoval, nakoľko v tom čase nemohlo byť zrejmé, či
vôbec a ak áno kedy a v akom rozsahu dlžník poruší záväzok splácať poskytnutý úver, t.j. dlžník sa ním
vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v dobe, keď ešte nemal ani nemohol mať
vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške, takže toto splnomocnenie je neurčité, všeobecné a

absolútneneplatné.Právnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne;inakjeneplatný
(§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Predmetné splnomocnenie tieto zákonné požiadavky nespĺňa.

Aj keď vzhľadom na ust. § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) v prípade Zmluvy o úvere číslo 8051061 zo dňa 30.10.2003
ide o úver vyňatý z pôsobnosti v tom čase účinného zákona o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom

na skutočnosť, že dlžníkom je spotrebiteľ (§ 2 ods.1 písm. a/ zák. č. 634/1992 Zb.), čo je zrejmé
tak z obsahu zmluvy ako aj z označenia dlžníka v nej identifikačnými znakmi pre fyzické osoby -
nepodnikateľov (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) to
nič nemení na skutočnosti, že záväzkový vzťah účastníkov podlieha režimu v tom čase účinného
zákona číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. V prípade predmetnej úverovej zmluvy ide o „typovú

zmluvu“ v zmysle ust. § 23a v tom čase účinného zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. o zmluvu,
ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Takáto typová zmluva nesmie podľa § 23a ods. 2 písm. a) a b) citovaného
zákona obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými

mravmi. Predmetné splnomocnenie nebolo individuálne dohodnuté, bolo súčasťou vopred veriteľom
pripraveného formulára úverovej zmluvy, pričom je skutočnosťou známou súdu z jeho činnosti, že veriteľ
rovnaký formulár úverovej zmluvy s rovnakým inkorporovaným plnomocenstvom používal opakovane v
mnohých prípadoch a dlžník ako spotrebiteľ ho nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, je teda zrejmé,
že nevyjadruje skutočnú vôľu dlžníka a nebolo udelené slobodne tak, ako to vyžaduje § 37 ods.1

Občianskeho zákonníka. Naviac zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán na škodu spotrebiteľa a je v rozpore s dobrými mravmi.

Okrem uvedeného Mgr. Tomáš Kušnír v notárskej zápisnici (bod 4) sám určil lehotu dokedy má byť dlh
dlžníkom zaplatený, na čo nebol oprávnený a na čo neexistoval žiaden právny titul. Z uvedeného sa
javí, že splnomocnenec v skutočnosti nehájil záujmy dlžníka ako splnomocniteľa, ale hájil skôr záujmy

veriteľa, ktorý ho sám určil za splnomocnenca vo vopred pripravenom formulári úverovej zmluvy, čím
konal v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten,
záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Súd vzhľadom na uvedené uzavrel, že advokát, Mgr. Tomáš Kušnír, nebol splnomocnený na to, aby za
povinného uznal dlh, a to z dôvodu neplatnosti splnomocnenia.

Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisniceverejnúlistinu,ktorájespôsobilánanútenývýkonpovinnostiuvedenejvjejobsahu.Zapovinnéhomalpri
tak vážnom právnom úkone, akým je spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu konať advokát,
ktorý o povinnom mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s

peňažným záväzkom a že si tohto advokáta nevybral, ale „bol mu vybraný“ oprávneným ako veriteľom.
Splnomocnenie, ktoré povinný „udelil“ pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát, za účelom uznania dlhu
povinného voči oprávnenému, je zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj pre zrejmé obchádzanie
zákona neplatným právnym úkonom a aj uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je
preto absolútne neplatným právnym úkonom.

Ako konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. I.ÚS 5/2000 z 13. júla
2000, je nepochybné, že hoci Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo
procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia
občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.

Predmetné splnomocnenie nespĺňalo požiadavku hore uvedených zákonných ustanovení, podľa ktorých
môže byť uznaný iba v čase uznania existujúci, čo sa týka výšky určitý záväzok, keďže v čase udelenia
splnomocnenia povinným, ktoré bolo súčasťou už samotnej úverovej zmluvy nebolo, a ani nemohlo

byť zrejmé, či v budúcnosti povinnému z tohto úveru vznikne dlh a v akej výške. Naviac súd považuje
niektoré ustanovenia úverovej zmluvy, z ktorých oprávnený vyvodzuje vznik svojho vymáhaného nároku
(napríklad v časti bodu 06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde mal byť „dohodnutý“ úrok
z omeškania v sadzbe 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne) za absolútne neplatné pre rozpor s dobrými
mravmi a pre ich nesúlad s ust. § 23a ods. 2 v tom čase účinného zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa. Oprávneným vybraný splnomocnenec povinného teda v notárskej zápisnici uznával aj od
počiatku neexistujúce záväzky povinného.

Notárska zápisnica je verejná listina podľa § 134 O.s.p., ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu,
ale v prípade, ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je ani verejnou listinou ani spôsobilým
exekučným titulom. Splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica je zo všetkých

vyššieuvedenýchdôvodovneplatné.Keďžejeneplatnésplnomocnenienazákladektoréhobolaspísaná
notárska zápisnica, ani táto nemôže byť platná. Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako
exekučnýtitulniejelistinouoprávnomúkoneouznanídlhupovinného,lebopreneplatnésplnomocnenie
účastníka na strane povinnej osoby nie je verejnou listinou ani spôsobilým exekučným titulom na
podklade ktorého možno viesť exekúciu, je absolútne neplatná, a ako taká je nulitným aktom.

Keďže neexistuje spôsobilý exekučný titul, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu proti
povinnému, vedená exekúcia musela byť súdom podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku
zastavená. Oprávnený sa môže svojich práv domáhať len inými právnymi prostriedkami, napr. žalobou
na plnenie.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a

materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (ZSP č.15/1997).

Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku nemôžu byť pochybnosti o oprávnení exekučného
súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a
nielen pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku

napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začatú exekúciu zastaví, pričom viaceré
z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak
exekučný súd obligatórne zastaví napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby
sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku], alebo v prípade, ak v
už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo

po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku], alebo
ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo[§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretožejetuinýdôvod,prektorýexekúciunemožnovykonať[§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadku].
Ako konštatoval aj Ústavný súdu SR v uznesení č. II.ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010 „...exekučný

súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom
exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku v rozhodnom znení).“

Súd na dôvažok dodáva, že nespôsobilosť takej Notárskej zápisnice, aká bola označená oprávneným za
exekučný titul bola už slovenskými súdmi judikovaná. V obdobnej exekučnej veci vedenej na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Er 256/2005 okresný súd dňa 11.1.2010 exekúciu z dôvodu
nespôsobilosti takejto notárskej zápisnice vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a uložil oprávnenému
zaplatiť exekútorovi trovy konania. Na odvolanie oprávneného toto rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 12CoE/1222/10-45 z 19.5.2010. Tento postup

všeobecných súdov preskúmaval na podklade sťažnosti oprávneného aj Ústavný súd Slovenskej
republiky. Ten vo svojom uznesení č. II.ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010, preskúmavajúc zákonnosť a
ústavnosť postupu a rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súdu v Banskej Bystrici
o zastavení exekúcie z dôvodu neprípustnosti, založeného na obdobnom skutkovom stave a obdobných
dôvodoch ako sú aj tie, ktoré uvádza súd v tomto odôvodnení jednoznačne uzavrel, že „rozhodnutím

súdu nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa článku
1 dodatkového protokolu, pretože Krajský súd postupoval plne v súlade s príslušnými ustanoveniami
Exekučného poriadku v rozhodnom znení.“ Ústavný súd v predmetnom Uznesení tiež konštatoval, že
„Exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných
ustanovení a nielen z procesného hľadiska, ako to namietala sťažovateľka“.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení
exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 205 ods.2 O.s.p.).Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.