Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4406205007
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4406205007.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36
864 421, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
proti povinnej: A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., A. H. X, o vymoženie 298,75 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky z 11. októbra 2012, č. k.

15Er/419/2006-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Návrh oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vedenú na Okresnom súde Nové Zámky zastavil.
V odôvodnení uviedol, že exekučné konanie bolo vedené na základe exekučného titulu, ktorým je

notárska zápisnica č. N 5913/2005, NZ 54024/2005 zo dňa 12.11.2005 spísaná na Notárskom úrade
notára JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4. Oprávnená
a povinná uzatvorili dňa 15.05.2005 „zmluvu o úvere“ vo výške 5.000,- Sk, súčasťou ktorej bolo
splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Keďže povinná neplnila svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy riadne a
včas, dňa 12.11.2005 bola spísaná notárska zápisnica, pričom za povinnú konal a zápisnicu podpísal

zástupca povinnej Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej v celkovej výške
12.433,- Sk a zároveň že úver a poplatok predstavujú sumu 9.000,- Sk, pričom táto suma sa bude
úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 25.08.2005 do zaplatenia s
tým, že sa splatí v lehote do 12.12.2005, pričom v prípade nesplatenia dlhu súhlasí s exekúciou
alebo súdnym výkonom rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní vychádzal z uznesenia
Ústavného súdu SR zo dňa 12.05.2011, č.k. IV. ÚS 183/2011-16, majúc za to, že takto spísaná notárska

zápisnica nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie ust. § 41 ods.
2 Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/, 2, § 58
ods. 1, § 41 ods. 1, 2 písm. c/ Exekučného poriadku, § 22 ods. 1, 2, § 31 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Zaujal názor, že ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho
výška, v tom čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie, a preto ani nemohol
byť Mgr. Kušnír platne splnomocnený na takéto právo. Súčasťou notárskej zápisnice bolo i vyhlásenie

zástupcupovinnej,žeuznanýdlhsplatívlehote,ktorúsizjavneurčilzástupcapovinnej,beztoho,abymu
bola na to udelená plná moc povinnou. Povinná bola takto zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote,
o ktorej nemusela mať ani vedomosť, že začala plynúť, pričom jej uplynutím sa notárska zápisnica stala
vykonateľným exekučným titulom. Ustanovenie v zmluve o úvere uvedené predtlači, obsahujúce súhlas
dlžníka s exekúciou malo za následok, že dlžník nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a
už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti. Podľa názoru

súdu prvého stupňa notárska zápisnica musí byť spísaná osobou povinnou aj oprávnenou, a teda nie iba
so zástupcom povinnej, notárska zápisnica preto v danom prípade nezodpovedá požiadavkám, ktoré naňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Súd
prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov konštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť
exekučným titulom pre exekúciu z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinnou je v rozpore s § 22 ods.

1, 2 a § 31 Občianskeho zákonníka a spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je
neplatné. Vzhľadom na vyššie uvedené, exekučný titul v predmetnej veci je materiálne nevykonateľný,
čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie.

Odvolanie podala v zákonnej lehote na podanie odvolania oprávnená domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec

zverenej právomoci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP. Tvrdila, že súd prvého stupňa svojím postupom
odňal oprávnenej možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods.
1 písm. d/ OSP. Mala za to, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože prvostupňový
súd nevykonal náležité dokazovanie. Namietala aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Odvolanie podala aj v zmysle
§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, teda pre odňatie možnosti konať

pred súdom. Exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie.
Ďalej uviedla, že, ak odvolací súd nezruší a nevráti vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, navrhla
prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a predložiť Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267
Zmluvy o fungovaní EÚ prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,

ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho

súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Povinná sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrila.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §

219 ods. 1 OSP potvrdil a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 36 ods. 5 EP, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť,
nemožnoodpustiťzmeškanielehôtaposkončeníexekučnéhokonanianemožnopodaťnávrhnaobnovu
exekučného konania.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu
zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd

nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým
stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP,
ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd
zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny procesneznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty
zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil

s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd je povinný
zaoberaťsavkaždomštádiuexekučnéhokonaniatým,čituniejenejakáprekážka,prektorúbyexekúcia
ďalej prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Ak exekučný súd už

vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky exekučného titulu, ide síce o
pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje
pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví, príp., zastaví v časti.
Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala
v súlade so zákonom. Keďže v danom prípade išlo o absolútne neplatný právny úkon a absolútna

neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, súd prvého stupňa mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania.

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím,
ktoré by v zmysle § 159 ods. 3 OSP tvorilo prekážku veci rozsúdenej, a preto námietku oprávnenej,
že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, vyhodnotil ako nedôvodnú, rovnako

tak považoval za nedôvodnú aj námietku oprávnenej, že platnosť predmetného plnomocenstva bola
posúdená notárom. Zdôrazňuje, že súd nie je viazaný právnym názorom notára pri spisovaní notárskej
zápisnice.

Podľa rozhodnutia NS SR 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky

nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. 11. 2011, v ktorom tento uviedol, že súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo

potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj
základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k
vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje
pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní

notárskej zápisnice sa preto uplatňuje prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým
exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej
vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala
právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na
základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho

dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorý
je najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle povinného,
robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti
uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu.

Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie je

platné. Splnomocnenie Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu
je uvedené v predtlači Zmluvy o úvere, a tak povinná osoba nemala možnosť túto skutočnosť zmeniť
ani ovplyvniť a už podpisom zmluvy sa vopred vzdala svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosťtýkajúcusapredmetnejzmluvyasvojhozáväzku.Niejeznehomožnézistiťkonkrétnyrozsahoprávnení,
ktoré z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa
v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo

či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto
úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpeného. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve
neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh
uznať alebo nie, a ani nemohla splnomocniť inú osobu na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej zá-
pisniceakoexekučnéhotituluužmusíprávnyzáväzokexistovať.Notárskazápisnicanespĺňapožiadavky

uvedenév§41ods.2písm.c/EP.Abybolanotárskazápisnicasosúhlasomkvykonateľnostispôsobilým
exekučným titulom, mala byť spísaná povinnou osobou a oprávneným, a v žiadnom prípade nemohla byť
spísaná zástupcom povinnej Mgr. Tomášom Kušnírom, nakoľko notársku zápisnicu ako exekučný titul
možno spísať iba s povinnou osobou, prípadne s osobou, ktorej povinná osoba udelila na tento prípad
špeciálne plnomocenstvo, ktoré ju osobitne splnomocňuje na podpísanie notárskej zápisnice. Podpis na
takomto plnomocenstve musí byť notárom osvedčený. Právny záväzok a ďalšie zákonom požadované

náležitosti musia byť v notárskej zápisnici špecifikované najmä z hľadiska obsahu. Výslovný súhlas
povinnej osoby s vykonateľnosťou a exekúciou je podstatnou náležitosťou notárskej zápisnice. Ide o
jednostranný a neodvolateľný úkon povinnej osoby. Keďže v notárskej zápisnici absentuje podstatná
náležitosť, nedá sa táto považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto je exekúcia neprípustná a musí
byť zastavená. Notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnená domáha nároku voči povinnej

osobe, nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže odporuje zákonu, konkrétne § 22 ods. 2, § 23 a
§ 39 OZ.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
rozhodol, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, a preto odvolací súd napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Keďže sa v priebehu odvolacieho konania oprávnená domáhala prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. c/ OSP, odvolací súd bol povinný o tomto návrhu rozhodnúť. Odvolací súd v prvom rade
považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu
súdnemuporiadkušpeciálnymprávnympredpisom,pričomustanoveniaObčianskehosúdnehoporiadku
sa aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konania Exekučný poriadok

upravuje v § 36 ods. 5, a to tak, že výslovne zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z
uvedeného dôvodu je podanie návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 OSP neprípustné.
Exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu
zaurčitýchokolnostíkonanieprerušiť.Exekučnékonaniesaprerušuje,ibaaktovýslovneurčujeosobitný
predpis. Odvolací súd navyše dodal, že je vecou vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý

nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť nevyhnutnosť rozhodnutia o prejudiciálnej otázke
pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru
EÚ. V prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového
práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uvádza sú už
konštantnou judikatúrou vyriešené, z čoho vyplýva, že nie je záujem na tom, aby sa odpovedalo na

otázky už zodpovedané (doktrína acte éclaire - konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), a že
začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového
práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (doktrína
acté clairé - konanie jasné alebo zrozumiteľné).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.