Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/93/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508202076
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2508202076.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: TRANSECO a.s., Radlinského 17, Žilina, 010 01, IČO:
00 632 163 proti žalovaným: 1/ Y. K., bytom S. XX a 2/ D. V., bytom F. XX, žalovaná v 2/ rade
zastúpená advokátom JUDr. Danielom Kostolanským, Štúrova 4, Piešťany, o zaplatenie 10 770,73 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch, č.k.
5Cb/34/2009-190 zo dňa 9.7.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca ako prenajímateľ sa v konaní pôvodne podaným návrhom voči právnemu predchodcovi
žalovanej v 1/ rade (Anton Kozák Autodoprava Anton Kozák), ktorý v priebehu konania dňa 31.5.2008
zomrel, ako nájomcovi domáhal zaplatenia 10 770,73 eur s príslušenstvom a vo vzťahu k žalovanej

v 2/ rade ako ručiteľke za záväzky nájomcu z leasingovej zmluvy, ako aj náhrady škody, nárok na
ktoré plnenia mu vznikol v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy č. 5301 zo dňa
7.12.2006. Poukazoval na to, že dôvodom predčasného ukončenia leasingového vzťahu k dátumu
21.1.2007, ktorého predmetom bolo nákladné motorové vozidlo zn. RENAULT Magnum 430 bolo
neplatenie leasingových splátok zo strany právneho predchodcu žalovanej v 1/ rade. Žalovaná suma
pozostávala z neuhradených dlžných splátok, nedoplatku na prvej zvýšenej splátke splatnej k 7.12.2006

vo výške 26 469,- Sk a neuhradenej leasingovej splátky splatnej k 1.1.2007 vo výške 28 969,- Sk. V
súlade s leasingovou zmluvou a všeobecnými podmienkami zmluvy o finančnom leasingu bol pôvodne
označený žalovaný v 1/ rade ďalej povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,25% z obstarávacej ceny
vozidla za každý deň z omeškania za oneskorené odovzdanie vozidla vo výške 79 796,- Sk (45 dní
omeškania pri obstarávacej cene vozidla 709 300,- Sk) ako aj náhradu škody vo výške 189 245,- Sk
za odovzdanie vozidla v poškodenom stave. Celkom uplatnený nárok žalobcu teda predstavoval sumu

324 479,- Sk (10 770,73 eur).

Žalovaná v 1/ rade ako manželka pôvodne označeného subjektu sa k žalobe nevyjadrila, súd vždy konal
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v jej neprítomnosti.

Žalovaná v 2/ rade žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť. Mala za to, že žalobca si vyúčtoval zmluvnú

pokutu za obdobie, v ktorom ešte nebola ukončená leasingová zmluva, nakoľko pôvodne označený
žalovaný v 1/ rade predmet leasingu odovzdal riadne a včas dňa 12.3.2007 v zmysle pokynov žalobcu.
Taktiež nesúhlasila s uplatnením nárokom na náhradu škody na vozidle, keď znalec vypočítal všeobecnú
hodnotu vozidla a nie trhovú hodnotu s ohľadom na poškodenia, ktoré žalobca pôvodne označenému
žalovanému v 1/ rade vytýkal. V tejto súvislosti uviedla, že dňom prevzatia vozidla žalobcom v servise
spoločnosti Deltatrans prešlo nebezpečenstvo škody na vozidle na žalobcu, a keďže podľa protokolu

o odovzdaní vozidla z 12.3.2007 závady, ktoré boli špecifikované a podpísané tak preberajúcim ako
aj odovzdávajúcim, neboli predmetom znaleckého skúmania, nemožno preto hovoriť o poškodeniach,ktoré spôsobil pôvodne označený žalovaný v 1/ rade. Uviedla, že do protokolu boli zapísané aj vady,
ktoré neboli za prítomnosti nájomcu v ňom uvedené, ale dopísané až neskôr, pričom tvrdila, že
za tieto vady nemôže byť pôvodne označený žalovaný v 1/ rade zodpovedný. V tejto súvislosti ďalej

namietala, že pôvodne označený žalovaný v 1/ rade nebol prizvaný ani k znaleckému posúdeniu
škody a takýmto spôsobom zistená škoda, ktorá bola jednostranne zadokumentovaná žalobcom nebola
objektívne zistená a nemožno z nej vyvodzovať priamu príčinnú súvislosť medzi predpokladaným
porušením právnej povinnosti a následkom, ktorého sa žalobca domáha.

Okresný súd v Piešťanoch rozsudkom zo dňa 9.7.2012 žalovaním v 1/ a v 2/ rade uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 7 831,54 eur s 14,25%-tným úrokom z omeškania od
27.10.2007 až do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia
povinnosť druhého žalovaného a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súčasne o
trovách konania vyslovil, že o nich rozhodne samostatným uznesením postupom podľa § 151 ods.
3 O.s.p. . Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,

že zo strany žalobcu došlo k platnému predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy z dôvodu, že
pôvodne označený žalovaný v 1/ rade neuhrádzal dohodnuté splátky riadne a včas podľa čl. VII. Ods.
2 písm. h) všeobecných zmluvných podmienok. Konštatoval, že na základe výzvy zo dňa 28.2.2007
došlo k platnému predčasnému zániku zmluvy k termínu 15.2.2007, pričom súčasne vyzval pôvodne
označeného žalovaného v 1/ rade k odovzdaniu predmetného vozidla. V tejto súvislosti uviedol, že

zmluvný vzťah trval od 7.12.2006 do 15.2.2007, za ktoré obdobie nájomca zaplatil spolu tri splatné
splátkyvsume142345,-Sk(prvázvýšenásplátka84407,-Sk+prvápravidelnásplátkasplatná1.1.2007
a druhá pravidelná splátka splatná 1.2.2007 po 28 969,- Sk), ale zaplatil iba sumu 57 938,- Sk, čím zostal
dlžný na splátkach sumu 84 407,- Sk, avšak vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil na tomto právnom
základe iba sumu dlžných splátok vo výške 55 438,- Sk, tak súd rozhodol iba o tomto uplatnenom nároku.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 79 796,- Sk titulom zmluvnej pokuty za oneskorené
odovzdanie vozidla podľa ust. čl. VII. bod 6 písm. b) všeobecných zmluvných podmienok, tak tento nebol
dôvodný, pretože nájomca odovzdal vozidlo včas a na mieste podľa pokynov prenajímateľa. Žalobcovi
ďalej súd prvého stupňa priznal náhradu škody vo výške 189 245,- Sk, vychádzajúce z posudku znalca
Ing. Jozefa Veverku č. 99/2007 zo dňa 27.3.2007 v spojení s jeho doplnkom zo dňa 3.8.2007, pričom

konštatoval, že boli splnené zákonné podmienky na priznanie náhrady škody, nie však vo výške 189
245,- Sk, ale vo výške 180 495,- Sk ako rozdielu medzi znalcom zistenou všeobecnou hodnotou vozidla
ku dňu jeho vrátenia žalobcovi, t.j. 329 245,-Sk a cenou, za ktorú žalobca potom vozidlo predal, t.j. 148
750,- Sk. V tejto súvislosti súd prvého stupňa konštatoval, že na vzniku škody sa v danom prípade podľa
vyjadrenia znalca jednoznačne podpísala zanedbaná údržba, únik chladiacej kvapaliny cez spaľovací

priestor motora, výsledkom čoho bolo prasknutie oboch hláv valcov. Za tohto stavu teda pôvodne
označený žalovaný v 1/ rade ako nájomca z nedbanlivosti porušil povinnosť udržiavať na vlastné náklady
vozidlo v prevádzky schopnom stave, dôsledkom čoho došlo k zmenšeniu majetku žalobcu, ktorý v
prípade, že by predmet nájmu bol dňa 12.3.2007 nájomcom vrátený bez vád tak, ako bol žalobcom ako
prenajímateľom odovzdaný, by bol mohol predať predmet leasingu po predčasnom ukončení zmluvy

inému subjektu za jeho všeobecnú hodnotu 329 245,- Sk. Pokiaľ ide o náhradu škody mal za to, že ide
o spoločný záväzok oboch žalovaných, ktorí zodpovedajú za záväzky pôvodne označeného subjektu
(nájomcu), a to žalovaná v 1/ rade ako dedička a žalovaná v 2/ rade ako ručiteľka s poukazom na ust.
§ 546 Občianskeho zákonníka ako aj platnú dohodu o prevzatí ručenia zo dňa 7.12.2006, na základe
ktorej táto prevzala na seba voči žalobcovi povinnosť uspokojiť všetky jeho pohľadávky, ktoré má z titulu

predmetnej leasingovej zmluvy.

Vo zvyšnej časti (pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 79 796,- Sk titulom zmluvnej pokuty
za oneskorené odovzdanie vozidla) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože nájomca odovzdal
predmetné vozidlo včas a na mieste podľa pokynov žalobcu ako prenajímateľa.

Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v 2/ rade v zákonnej lehote odvolanie, v časti uloženia povinnosti
zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 6 281,78 eur (pôvodne uplatnenej vo výške 189 245,-
Sk), nakoľko mala za to, že zo strany súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Tvrdila,
že zo strany pôvodného leasingového nájomcu došlo k riadnemu odovzdaniu vozidla aj s popisom

rozsahu závad uvedených v ľavej časti na zadnej strane dokumentu. V tejto súvislosti namietala, že do
pravej spodnej časti boli dodatočne vpísané závady, a to bez účasti pôvodného leasingového nájomcu,
ktoré on nepodpísal a teda neboli zdokumentované pri odovzdaní a prevzatí predmetného vozidla, čo
potvrdil svedok F. R. vo svojej výpovedi.Za tohto stavu mala za to, že zhodnotenie vád znalcom Ing.Jozefom Veverkom nezodpovedá technickému stavu motorového vozidla ako ho odovzdal leasingový
nájomca. Ďalej namietala spôsob vyčíslenia hodnoty motorového vozidla tzv. „metodikou odpočtu
upotrebiteľných - využiteľných zvyškov, ktoré odpočítal od časovej hodnoty vozidla“, čím v podstate

určil cenu vraku. Určená hodnota motorového vozidla teda nezodpovedala objektívnej skutočnosti, keď
následné predmetné motorové vozidlo bolo spôsobilé na jazdu po pozemných komunikáciách, nebolo
vyradené z prevádzky a následne ho využívali traja ďalší držitelia. Vzhľadom k tomu, že hodnota „vraku“
vozidla bola stanovená týmto spôsobom, napriek tomu, že vec bola naďalej upotrebiteľná, tak takáto
škoda a jej výška nepredstavuje skutočné zmenšenie majetku poškodeného, ale iba náklady na opravu

tohto vozidla. Mala za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala preto rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že odvolací súd žalobcom uplatnený nárok v časti
o zaplatenie 6 281,78 eur zamietne, resp. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zruší a vec
mu vráti na ďalšie konanie.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal
rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu jeho napadnutia odvolaním, t.j. s výnimkou uloženia

povinnosti žalovanej v 2/ rade zaplatiť 1 549,76 eur, čo predstavuje rozdiel medzi priznanou a
namietanou sumou (7 831,54 eur - 6 281,78 eur = 1 549,76 eur) ako aj výroku o zamietnutí návrhu vo
zvyšku a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o dôvodnosti odvolania
žalovanej v 2/ rade.

V súlade s námietkou odvolateľky bolo potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa nevysporiadal s celým rozsahom argumentácie žalovanej v 2/ rade, najmä otázkou,
či žalovaná v 2/ rade, pokiaľ ide o uplatnenú náhradu škody je vôbec pasívne legitimovaná, a teda
či návrh vo vzťahu k nej je v tejto časti vôbec dôvodný. K výhradám žalovanej v 2/ rade týkajúcim
sa náhrady škody iba konštatoval, že z dohody o prevzatí ručenia uzavretej dňa 7.12.2006 vyplýva,

povinnosť žalovanej v 2/ rade (dcéra pôvodne označeného žalovaného v 1/ rade) uspokojiť žalobcu
ako prenajímateľa, a to všetky jeho pohľadávky uplatnené v tomto konaní, ktoré má alebo bude mať
voči nájomcovi, ak tieto pohľadávky neuspokojí nájomca sám v termíne podľa leasingovej zmluvy a
všeobecných podmienok leasingovej zmluvy č. 5301. Je nepochybné, že žalovaná v 2/ rade uznala
nárok žalobcu v časti nesplatených splátok počas trvania leasingu vo výške 55 438,- Sk (1 840,20 eur),

neuznala však uplatnený nárok na zmluvnú pokutu (v tejto časti bola žaloba zamietnutá) a náhradu
škody, ktorá bola vyčíslená ku dňu 27.3.2007 na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom
z odboru cestná doprava Ing. Veverkom vo výške 189 245,- Sk.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé najmä, ako sa tento vysporiadal s

výhradami žalovanej v 2/ rade proti záverom posudku znalca Ing. Veverku (žalovaná v 2/ rade namietala,
že v protokole o odovzdaní vozidla z 12.3.2007 boli zapísané aj vady, ktoré neboli za prítomnosti
nájomcu v tomto protokole uvedené, ale dopísané až neskôr), pričom takýmto spôsobom zistenú škodu
považovala dôvodne za neobjektívnu, z ktorej nemožno vyvodzovať priamu príčinnú súvislosť medzi
predpokladaným porušením právnej povinnosti a následkom, a to aj v súvislosti s použitím metódy

odpočtu zostatkovej hodnoty vozidla znalcom.

Bez objasnenia vyššie uvádzaných okolností prípadu nebolo možné vo veci objektívne rozhodnúť
a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., ktorý nedostatok je prekážkou
preskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré

nedáva jasné odpovede na všetky relevantné právne a skutkové otázky súvisiace s uplatnenými nárokmi
a obranou proti nim je súčasne porušením základného práva účastníkov na spravodlivé súdne konanie
a postup súdu vo veci vykazuje znaky postupu odnímajúceho účastníkovi možnosť realizovať jeho
procesné práva. Okrem toho v danom prípade je potrebné, aby sa súd zaoberal najmä tým, či žalobcom
uplatnený nárok na náhradu škody vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade je vôbec dôvodný, a či z dohody

o prevzatí ručenia zo dňa 7.12.2006 vyplýva, že by táto dohoda mala zabezpečovať aj prípadný vznik
škody, ktorá vznikla žalobcovi ako prenajímateľovi.Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere, v ktorom sa súd pred opätovným
rozhodnutím veci vysporiada s celým rozsahom argumentácie účastníkov.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.