Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Diana Solčányová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/355/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812205328
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7812205328.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky E. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na U. č. XX v
W. proti odporcovi O.. Q. E. nar. X.X.XXXX bývajúcemu na W. ul. č. XX v S. zast. JUDr. Ladislavom
Csákóom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na Hviezdoslavovej ul. č. 4 v konaní
o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému I. E. nar. X.X.XXXX na čas
po rozvode manželstva zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Rožňava o odvolaní navrhovateľky aj odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 10.6.2013 č.k.
5P 127/2012-112 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti odporcu nahradiť trovy štátu na účet
Okresného súdu Rožňava do 15. dní od právoplatnosti rozsudku.
Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti navrhovateľky nahradiť trovy štátu na účet
Okresného súdu Rožňava do 15. dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania a schválil dohodu
o výkone ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode voči maloletému I., podľa ktorej sa
maloletý I. na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca je povinný
prispievať na jeho výživu 180,- € navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Upravil aj styk
odporcu s maloletým I. a o trovách medzi účastníkmi konania rozhodol tak, že žiadny z nich nemá
právo na náhradu trov konania. Navrhovateľku aj odporcu zaviazal nahradiť trovy štátu pozostávajúce
z trov znaleckého dokazovania, každého v jednej polovici, t.j. po 201,20 € do 15. dní od právoplatnosti
rozsudku. O trovách štátu rozhodol podľa §-u 148 ods. 1 O.s.p., na základe skutočnosti, že v konaní
vo veci samej bolo nariadené znalecké dokazovanie a znalečné 402,40 € priznané znalkyni za podaný
znalecký posudok jej bolo vyplatené zo štátnych prostriedkov.
Proti výroku o náhrade trov štátu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka aj odporca.
Navrhovateľka v odvolaní uviedla, že neiniciovala nariadenie znaleckého dokazovania, nariadil ho súd
ex offo a zdôraznila, že spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože jej jediným
zdrojom je mzda na hranici životného minima.
Odporca v odvolaní konštatoval, že predmetné konanie je oslobodené od povinnosti platiť súdny
poplatok zo zákona a v tejto súvislosti poukázal na ust. §-u 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak sú
u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov konania sa
proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Štát má právo na náhradu trov, ktoré
platil iba proti účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo
výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledku konania. Konštatoval, že ak na strane účastníkasú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, trovy, ktoré by inak pripadli na tohto
účastníkapodľavýsledkukonaniaznášaštát.Pritomniejerozhodujúce,čisarozhodnutímsúdupriznalo
oslobodenie od súdnych poplatkov, ale to, či sú inak splnené podmienky na jeho priznanie. Navrhol
odvolaciemu súdu napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Výroky rozsudku o rozvode manželstva o zverení maloletého I. do osobnej starostlivosti navrhovateľky,
určení výživného a styku ako aj o náhrade trov konania medzi účastníkmi neboli odvolaním napadnuté,
nadobudli právoplatnosť, preto nemohli byť predmetom preskúmavania odvolacím súdom (§ 206 ods.
2 O.s.p. ).
Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch o náhrade trov štátu podľa §-u 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. aj s konaním, ktoré im predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné, preto napadnutý výrok o jej povinnosti nahradiť
trovy štátu zrušil podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a odvolanie odporcu je nedôvodné, preto výrok o
jeho povinnosti nahradiť trovy štátu potvrdil podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p..
Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa§-u221ods.písm.h/O.s.p.súdrozhodnutiezruší,lenaksúdprvéhostupňanesprávnevecprávne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa §-u 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa §-u 169 ods. 1 O.s.p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal,
ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania
uznesenia.
V tomto prípade súd prvého stupňa vydal v časti vecne správne rozhodnutie, v časti vec nesprávne
právne posúdil a rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Napriek vecnej
správnosti výroku o povinnosti odporcu nahradiť trovy štátu, súd prvého stupňa svoje rozhodnutie
vôbec neodôvodnil a v rozpore s vyššie citovaným §-om 169 ods. 1 O.s.p. v odôvodnení rozsudku
sa nevysporiadal so všetkými zákonnými podmienkami rozhodujúcimi pre rozhodnutie o náhrade trov
konania, ktoré zaplatil štát titulom znalečného. Konajúci súd vyhodnotil výsledok konania podľa §-u 148
ods. 1 O.s.p., ale nijakým spôsobom sa nevysporiadal s otázkou, či u účastníkov konania sú predpoklady
na oslobodenie od súdnych poplatkov, čo je druhou zákonnou podmienkou podľa §-u 148 ods. 1
O.s.p. pre rozhodnutie o náhrade trov štátu. Súd prvého stupňa v priebehu konania vo veci samej v
zásade dostatočne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie o náhrade trov konania štátu, ale tieto
zistenia vo svojom rozhodnutí nezohľadnil a neodôvodnil. Pokiaľ ide o odporcu, súd prvého stupňa v
priebehu konania zisťoval jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom určenia výživného
pre maloletého I., pričom tieto zistenia sú relevantné aj pre posúdenie otázky, či u navrhovateľa sú
podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Z týchto zistení nepochybne vyplýva, že odporca
mal za posledných dvanásť mesiacov pred vyhlásením napadnutého rozsudku čistý mesačný príjem
1.316.- €. Táto skutočnosť dovoľuje záver, že u odporcu nie sú splnené podmienky na oslobodenie od
súdnych poplatkov, preto v jeho prípade boli splnené podmienky, ktoré umožňujú, aby bol zaviazaný
nahradiť trovy štátu v rozsahu jednej polovice. Odvolací súd prihliadol aj na to, že suma náhrady
trov je len o 21,20 € vyššia, ako výživné, ktoré je odporca povinný prispievať na výživu syna. Z týchto
dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti odporcu nahradiť trovy štátu
ako vecne správny podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ ide o navrhovateľku, v konaní bolo preukázané,
že jej čistý mesačný príjem ako predavačky v predajni potravín bol v roku 2011 a 2012 185,83 € (viď č.l.
26). Z tejto skutočnosti je zrejmé, že odporkyňu nie je možné zaviazať nahradiť trovy štátu, ktoré platil,
preto odvolací súd výrok o jej povinnosti nahradiť trovy štátu zrušil podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p..K odvolacím námietkam odporcu odvolací súd podľa §-u 219 ods. 2 O.s.p. dodáva, že podľa §-u 148
ods. 1 O.s.p. má síce štát právo na náhradu trov konania, ktoré platil podľa výsledku konania, ale tento
zákonný predpoklad nie je totožný so zákonným predpokladom úspechu vo veci ako v §-e 142 ods.
1 alebo 143 O.s.p.. Ustanovenie §-u 148 O.s.p. platí nielen pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi
účastníkmi prichádza do úvahy náhrada nákladov konania podľa ust. §-u 142 až 145 O.s.p., teda v
tzv. sporovom konaní, ale aj pre konania v ostatných veciach, v ktorých vzhľadom k povahe nemožno
hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníka vo veci v tzv. nesporových konaniach. Štát má preto podľa
výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil aj v konaniach, v ktorých
účastníci nemajú postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od
súdnych poplatkov alebo v ktorých účastníci sú osobne oslobodení od súdnych poplatkov. Pre priznanie
náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je smerodajné, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku
ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené. Z uvedeného vyplýva, že v konaniach nesporových,
kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo
na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak u každého účastníka
musí skúmať, či nespĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov podľa §-u 138 ods. 1 O.s.p.
a v takomto prípade náhradu trov štátu voči účastníkovi, ktorý spĺňa predpoklady pre oslobodenie od
súdnych poplatkov neprizná.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
Toto rozhodnutie sená prijal v pomere hlasov 3:0 (§3 ods. 9 Zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.